31. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ďakujem pekne za slovo, návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál, predkladá sa v nadväznosti na prijatie Dohovoru Rady Európy o filmovej koprodukcii, ktorý nadobudol platnosť 1. októbra 2017, a v tento deň nadobudol revidovaný dohovor platnosť aj pre Slovenskú republiku. Predložený návrh zákona reaguje aj na aplikačné problémy, ktoré so sebou priniesla praktická činnosť podporných fondov, ktorými sú Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
V zákonoch upravujúcich činnosť jednotlivých podporných fondov sa navrhuje úprava ustanovení o ich financovaní a hospodárení. Navrhuje sa aj spresnenie vymedzenia činnosti Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia tak, aby bolo zrejmé, že určité činnosti týchto fondov predstavujú realizáciu jej podpornej činnosti vo forme tzv. nefinančnej podpory. Precizujú sa niektoré ustanovenia týkajúce sa procesu poskytovania podpory týmito fondmi a tiež možnosť riešiť prípadné spory s prijímateľmi finančných prostriedkov na rozhodcovskom súde. Upravujú sa aj podmienky spracúvania osobných údajov Audiovizuálnym fondom.
Návrhom zákona sa tiež rozširuje činnosť Fondu na podporu umenia aj o uskutočňovanie výskumnej činnosti, propagáciu umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu a ďalšej služby. Navrhuje sa zároveň znížiť počet členov rady Fondu na podporu umenia, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry, bez návrhu zo štyroch na troch a v nadväznosti na to zvýšiť počet členov rady, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry na návrh, tak aby šiestym členom rady vymenovaným ministrom kultúry na návrh bola osoba pôsobiaca v oblasti pamäťových a fondových inštitúcii.
Navrhuje sa aj zvýšenie sumy na prevádzku Fondu na podporu umenia o 0,5 % z jeho príjmov. Navrhuje sa zároveň, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. septembra 2018.
Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 20. apríla 2018 uznesením č. 171/2018.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, táto novela prispôsobuje náš zákon európskej smernici v otázke medzinárodných koprodukcií a s tým problém nie je, ale popritom. ako to už býva do návrhu sa prepašovávajú aj niektoré ďalšie veci, tak aj tu sme svedkami tých povestných prílepkov k zákonu.
V tomto prípade sa zákon dotýka teda nielen Audiovizuálneho fondu, ale aj činnosti Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, takže rieši vlastne všetky podporné fondy, upravuje ustanovenia o ich financovaní, hospodárení a podobne, ako aj bolo spomenuté v dôvodovej správe, a nenápadne sa tu napríklad zvyšuje percento rozpočtu použiteľné na réžiu, s čím, ak mám hovoriť za stranu SaS, nemôžeme súhlasiť, keďže sme za štíhly štát, a hovoríme, že treba skôr zvyšovať efektivitu práce, a nie náklady na byrokraciu a podobne.
Podrobnejšie rozoberať navrhované ustanovenia bude možné v druhom čítaní, kde bude na to priestor, ale ja sa chcem zamerať na dve ustanovenia, ktoré ma na tejto novele, na tomto návrhu zaujali.
Prvé je to, že jedným z cieľov zmien zákona je, že sa vymedzujú aj také podporné činnosti Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia, ktoré predstavujú tzv. nefinančnú podporu, ktorou budú môcť byť žiadatelia o dotáciu tiež podporení. Ide predovšetkým o uskutočňovanie prezentačných aktivít, propagačných aktivít, vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti alebo sprostredkovateľskej činnosti, takže inými slovami, ak tomu teda ja dobre rozumiem, ak chcete natočiť film, požiadate o dotáciu Audiovizuálny fond, oni vám ju schvália, ale tak, že časť bude vo finančnom a časť bude možno aj v nefinančnom plnení. Takže napríklad, ak dostanete 100-tisíc eur, tak v podstate vo finančnom plnení dostanete 80-tisíc, ale zvyšných 20 tisíc, za tých zvyšných 20-tisíc vám Audiovizuálny fond môže zabezpečiť reklamu, nejakú vzdelávaciu akciu, metodickú činnosť prípadne vám niečo sprostredkuje, vezme váš film na festival, spropaguje ho. Neviem, či tomu dobre rozumiem, ale pri čítaní toho návrhu si to vysvetľujem takto. Okamžite vám pritom napadne, že či Audiovizuálny fond má sám toľko personálu, aby to mohli všetko pre žiadateľov zabezpečovať vlastnými prostriedkami. No to určite nie, ale keďže návrh dáva možnosť čerpať dotácie aj takým žiadateľom o podporu, ktorí sa budú podieľať na koprodukcii tzv. nefinančnou podporou, tak je celkom možné, že tých 20-tisíc Audiovizuálny fond poskytne niekomu, kto pre vás tieto služby zabezpečí. Je to tzv. vecné plnenie alebo nefinančné plnenie, ktoré je podľa môjho názoru vždy ošemetné, a považujem ho za zdroj mimoriadne netransparentného odlivu peňazí a to z jediného jedného dôvodu, že papier znesie všetko. Tá hodnota vecného plnenia môže byť vyčíslená na papieri naozaj všelijako a sme toho koniec koncov svedkami všade, kde sa pozrieme.
Toto vzbudzuje vo mne obrovské podozrenie, že je to opäť ušité na nejaké spriaznené marketingové firmy a o niektorých takých, ktoré pobrali dotácie na štátnych zákazkach od priaznivcov, členov SMER-u a im blízkym osobám a sú napojené aj na Audiovizuálny fond, písal na konci minulého roka aj Ján Kuciak. Písal konkrétne o jednej súkromnej akciovke, s ktorou boli veľké plány, vraj by mala marketingovo zastrešovať filmárov a reprezentovať náš filmový priemysel v zahraničí. Písal o prepojení ľudí za touto firmou na schránkové firmy, o jej protagonistoch, ktorí sa už roky vezú na straníckych a štátnych zákazkach SMER-u, a teda ak by ste si mysleli, že rezort kultúry je od nich oslobodený, tak sa veľmi mýlite.
Môžem túto agentúru aj menovať, vyšla v spomínanom článku Jána Kuciaka, ide o akciovku SONAF, s honosným názvom Slovenská národná filmová agentúra. Spája sa s menami Igor Kováč či Dalibor Vašica, sú to tí istí, ktorí organizovali Ficovu kampaň. Igor Kováč stál aj za oslavami MDŽ strany SMER v športových halách, bol to on, kto priviedol do strany aj Mareka Maďariča, s ktorým boli spolužiaci a ťahali spolu aj kampane SMER-u. Vďaka zákonu z dielne ministra Maďariča, ktorý umožnil dotovať zahraničné filmy natáčané na Slovensku pobrali neskôr aj státisícové dotácie z Audiovizuálneho fondu cez svoju dcérsku firmu Spectral a napríklad projekt Marco Polo. Takže ten systém, že fond nedáva, nedá producentom peniaze, financie, ale nejaké vecné plnenie, sa mi nepáči z viacerých dôvodov. Jednak oberá producentov o prostriedky, ktoré by mohli použiť na film, a navyše ich ešte aj urobia zodpovednými za niečo, čo im bude s najväčšou pravdepodobnosťou vnútené. Mám túto obavu. A myslím si, že takýto inštitút do dotačného systému nepatrí. V druhom čítaní preto pouvažujem nad pozmeňovacím návrhom na jeho zrušenie.
Druhé ustanovenie, ktoré ma zaujalo, je, že sa rade Audiovizuálneho fondu navrhuje nová kompetencia, schvaľovať vnútorný predpis Audiovizuálneho fondu, ktorý bude upravovať postup priznávania štatútu oficiálnej koprodukcie. Dnes rada Audiovizuálneho fondu poveruje riaditeľa rozhodovaním o udelení koprodukčného štatútu a týmto návrhom sa teda táto jeho kompetencia prenáša priamo do vnútorného predpisu Audiovizuálneho fondu.
Toto ustanovenie mi len pripomenulo to, ako sa vlastne interné normy prejavujú v praxi už dnes. Všetky fondy, všetky podporné fondy ich totiž majú a riadia sa nimi s tým, že vytvárajú akúsi uzavretú bublinu, také hermeticky uzavreté prostredie, ja by som to nazvala, že vyvolených a ešte vyvolenejších. Ako ukázala nedávna prax, ktorá vyplávala na povrch aj vo Fonde pre národnostné menšiny, je to taký ten systém „já na bráchu, brácha na mě“. Raz je v komisii hodnotiteľ, ktorý bol nedávno žiadateľom, a, naopak, súčasný žiadateľ je inokedy hodnotiteľom a tá transparentnosť sa zaručuje vraj tak, že počas hodnotenia svojho projektu dotyčný vyjde za dvere, aby neovplyvňoval hodnotiacich kolegov.
Takže táto transparentnosť je otázna, a ak si myslíte, že v iných fondoch je to iné, tak sa opäť mýlite. Ja už niekoľko mesiacov veľmi podrobne skúmam niektoré projekty z Audiovizuálneho fondu a úplne mi uchádza napríklad zmysel niektorých takýchto hodnotiteľských komisií, ktoré pridelia peniaze na projekt, na nejaký film aj napriek, že niektorí členovia hodnotiacej komisie majú úplne negatívny názor na tento projekt a dokonca ho do realizácie vôbec neodporúčajú.
Alebo ako by sme si mali vysvetliť inak, že z celého balíka, ktorý je určený na dotácie z Audiovizuálneho fondu, si takmer polovicu rozdelí len 12 firiem, ktoré v brandži plávajú už od Mečiara a neustále sa opakujú, pričom druhá polovica toho balíka musí vystačiť až pre 475 žiadateľov. Medzi tými vyvolenými sú žiadatelia, ktorí dostanú na svoje filmy aj státisíce a v niektorých prípadoch film ani nenatočia. Ak si dáte tú námahu, tak konateľov tých 12 firiem si vygúglite a zistíte vcelku zaujímavé prepojenia na rôznych kamarátov SMER-u - SD.
Alebo ako je možné, že Audiovizuálny fond umožňuje, a to všetko na základe tých interných predpisov, o ktorých tu hovoríme, financovať dielo po častiach. Producent získa dotáciu napríklad na vývoj filmu, pričom deklaruje, že má nejakých koproducentov, prikladá k tomu celkový rozpočet, ale potom získa ďalšiu dotačnú zmluvu na výrobnú časť, na produkciu, na nakrúcanie filmu, pričom tam uvádza celkom iný rozpočet, iných koproducentov a dokonca sa to prekrýva s prvou zmluvou aj v časovom plnení. A ak tomu náhodou pribudne ešte ďalšia zmluva na postprodukciu, tak ten chaos narastá a na prvý pohľad zo zmlúv naozaj nie je zrejmé, ako sa budú jednotlivé fázy projektu vlastne vyúčtotávať, koľkí koproducenti sa na tom jednom filme vlastne vo finále podieľajú, koľko je celkový rozpočet toho filmu vlastne a podobne. Toto všetko umožňujú interné smernice, podľa ktorých všetky podporné fondy furt fungujú.
Toto funguje všade rovnako a všetkým, všetkým v umeleckej brandži je úplne jasné, že ide o vysoko netransparentné prostredie, v ktorom sa dlhodobo najlepšie darí iba s tým, tým, ktorí v tom tzv. vedia chodiť, prípadne sa poznajú s tými správnymi ľuďmi. Dovolím si to nazvať termínom kultúrna klika. Od čias mečiarizmu sa ľudia v nej len trochu obmenili.
A aby som nehovorila len tak všeobecne, tak dám jeden konkrétny príklad za všetky a tým je celovečerný film Generál, ktorý mal byť výpravnou snímkou o života Milana Rastislava Štefánika. Mal byť nakrúcaný v rôznych častiach Európy, s bohatou výpravou, režisérskym a hereckým obsadením, a tak ďalej a vzbudil už pomerne veľké očakávania aj vo verejnosti. Podľa všetkého producent filmu už dostal na dotáciách niekoľko stotisíc euro na prípravu, no napriek tomu, že film o takomto čase mal byť už takmer natočený, tak podľa mojich informácií, ktoré mám z dôveryhodných zdrojov, tak nie je z neho nakrútená ešte ani jedna jediná klapka. Pýtam sa preto, ako je možné, že film, ktorý mal byť výkladnou skriňou osláv 100. výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika na budúci rok, bude zrejme pre Slovensko hanbou storočia. Aké vnútorné smernice Audiovizuálneho fondu to umožnili, že film získaval nové a nové zmluvy bez toho, že by boli reálne naplnené tie predchádzajúce? Ako je možné, že dotácie na tento film poberá firma, ktorej konateľ sa preslávil v minulosti produkciou filmu Jánošík, v ktorom sa spreneverilo 80 mil. vtedajších korún, alebo sa ministerskou kontrolou preukázali jeho vážne pochybenia vo vyúčtovaní s tým, že diela, na ktoré pobral dotácie, tentoraz z RTVS, vôbec nevznikli, resp. neboli nikdy premietané a podobne. Na tieto všetky otázky sa aktuálne pýtam cez infozákon aj v Audiovizuálnom fonde. Práve dnes im doručujem tieto otázky a naozaj som veľmi zvedavá, čo mi na ne odpovedia. Takže táto novela zákona o Audiovizuálnom fonde nič podstatné nevylepšuje, ale, naopak, budí podozrenie, že ide opäť o niečo ušité na mieru spriazneným ľuďom.
V strane SaS sme presvedčení, že je potrebné pripraviť celkom nový zákon o Audiovizuálnom fonde, ale aj o ďalších podporných fondoch, ktorý pomôže všetkým aj začínajúcim umelcom a tvorcom konečne žiť a uchádzať sa o dotácie v transparentnom a rovnocennom prostredí. Máme ambíciu pripraviť taký zákon, ktorý neumožní na základe interných predpisov rozdávať kamarátom a spriazneným firmám za priehrštia, kým všetci ostatní musia čakať len na omrvinky. Mnohí už síce pod tlakom protekčného a zdeformovaného prostredia rezignovali, ale verím, že sa nám ešte podarí rozprúdiť o tom cennú odbornú diskusiu.
Čakám na dobu, kedy filmový a vôbec kreatívny priemysel nebude len konzumentom verejných zdrojov, ale práve naopak, skutočným priemyslom, ktorý dokáže nielen spotrebovať, ale aj produkovať ekonomické hodnoty a ostatné spoločenské benefity aj pre našu krajinu tak, ako je to všade vo vyspelom svete.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Audiovizuálny fond prispel k rozvoju filmovej tvorby v Slovenskej republike, má na tom dosť značný vplyv. Samozrejme, to, čo ste hovorili, pani poslankyňa, v súvislosti s niektorými ustanoveniami v navrhovanej novele tohto zákona, aj ja som sa nad niektorými záležitosťami zamýšľal a určite sa budem pýtať na tieto veci na výbore pre kultúru a médiá a budem si žiadať odpovede na ne a súvisia presne aj s tým interným predpisom a mechanizmom udeľovania koprodukčného štatútu a prenechania jeho úpravy na interný predpis Audiovizuálneho fondu určite, pretože dávame väčšie právomoci užšej skupine ľudí na to, aby rozhodovala o niektorých záležitostiach, aj o tom 0,5 % zvyšovania toho správneho fondu na prevádzku fondu aj na niektoré ďalšie záležitosti, ktoré sú vo vnútri zákona.
Myslím si, že ten priestor na výbore pre kultúru a médiá je tým správnym, máme tam aj príslušných odborných pracovníkov ministerstva, ktorí sa budú môcť bližšie k tomu vyjadriť a možno aj bližšie priblížiť filozofiu tohto návrhu, návrhu zákona. Takže určite tá diskusia tu bude a nakoniec je otvorený aj prieskum vo fondoch, ktorý výbor na predchádzajúcom zasadnutí prijal.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, škoda, že vaša strana nemá zastúpenie vo výbore pre kultúru a médiá, hovorím to teraz veľmi úprimne, preto, lebo o istých otázkach by ste vedeli a o istých otázkach by ste vedeli diskutovať úplne inak, ako diskutujete teraz. To nie je vaša chyba, to je proste ten stav, ktorý je. Ja s vami nebudem polemizovať o istých veciach, nakoniec viete veľmi dobre, že vo všetkých tých fondoch teraz prebehne poslanecký prieskum na základe teda aj istých indícií, ktoré hovoria o tom, že treba si isté veci vysvetliť.
Zase na druhej strane netreba všetko hádzať, ako negativizovať, ako to robíte vy, preto, lebo, preto, lebo, aby sa nám nestalo, že s tou vodou v tej vaničke by sme vyliali aj dieťa. Nakoniec tie fondy spravili veľmi veľa dobrého aj v rámci toho kinematografického, kinematografického priestoru. Film Jánošík (povedané so smiechom), o ktorom ste hovorili, tak to je z úplne iného obdobia, to sa musíte spýtať aj ministra kultúry Kňažka, hej, to tu bolo strašne dávno a spájať ho teraz ako, ako s týmito problémami sa mi zdá také trošku účelové z vašej strany.
Ozaj treba si naozaj všetko veľmi úprimne povedať, aj v tom máte pravdu, že istá skupina je spokojná, istá skupina je nespokojná. Treba si určiť kritériá, treba sa pozrieť do tých fondov, na základe akých kritérií tie fondy dávajú peniaze a na čo, akým spôsobom sa vyhodnocujú tie projekty, ktoré tie fondy podporujú. V tom všetkom máte pravdu. Ale nie nenegativizujte všetko, lebo to nie je pravda, a potom to pôsobí veľmi účelovo a hlavne nedôveryhodne.

Za obe faktické poznámky, v podstate sa dá súhlasiť. Som rade, že aj vy to vnímate tak, že poslanecký prieskum, ktorý inicioval váš výbor, by sa mal venovať práve týmto veciam. Ja som sa do týchto poslaneckých prieskumov prihlásila napriek tomu, že nie som teda členkou vášho výboru, ale som tímlíderkou SaS pre kultúru a kultúre sa venujem a budem sa jej venovať čím ďalej tým viac.
A len malá poznámka pán Jarjabek k tomu Jánošíkovi, no tak tá moja poznámka k nemu smerovala práve preto, že som chcela poukázať, že ten istý producent, ktorý sa podieľal na produkcii tohoto stratového filmu, dnes produkuje rovnako podľa mňa stratový film Generál, pretože ak je to naozaj tak, že sa nenatočil ešte ani jeden deň, a napriek tomu nejaké dotácie išli, tak potom sú to zrejme nejaké praktiky niekoho, ktoré tu tečú už roky rokúce a Audiovizuálny fond na to nejakým spôsobom nereaguje a stále dáva tým istým osobám tieto peniaze. Takže preto som poukázala na tento veľmi dávny príklad.
A čo sa týka toho negativizmu, tak neviem, že či som bola až taká negatívna, ja som sa snažila iba popísať daný status quo, to, čo som za svojich niekoľko mesiacov skúmania zistila, a práve naopak, do záveru svojho vystúpenia som sa snažila dať taký pozitívny náboj, že budeme sa snažiť pripraviť celkom nový zákon o Audiovizuálnom fonde, ktorý bezpochyby ako myšlienka nebola zlá, nebol zlý, akurát tá jeho realizácia v praxi pokrivkáva, čo som rada, že uznávate aj vy, páni, ktorí ste sa zapojili do tejto diskusie.
Takže ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, na základe úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 573/2017 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 111/2018 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc, a to ako gestor zodpovedný za prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s nimi súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť základný právny rámec, ktorým by sa zlepšila dostupnosť diela a iných predmetov ochrany, ako sú knihy, noviny, časopisy, audioknihy a podobne, v prístupných formátoch pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania.
Na tento účel sa zavádza nová zákonná výnimka z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ktorú môžu využívať jednak osoby definované ako osoby s poruchami čítania, ale aj organizácie, alebo inštitúcie starajúce sa o napĺňanie ich potrieb bez dosahovania majetkového prospechu, tzv. poskytovatelia služieb pre osoby s poruchou čítania. V takýchto prípadoch nie je potrebné získať predchádzajúci súhlas nositeľa práv na určité autorskoprávne spôsoby použitia diel a ich rozmnožením v prístupných formátoch. Súčasne návrh zákona reguluje aj obeh a výmenu rozmnožením diel a iných predmetov ochrany v prístupných formátoch na vnútornom trhu Európskej únie, ale aj na medzinárodnej úrovni. Návrhom zákona sa transponuje predovšetkým nová smernica, ktorá vychádza priamo z Marakéšskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania prijatej Svetovou organizáciou duševného vlastníctva. Návrh zákona taktiež rieši niekoľko ďalších aktuálnych aplikačných problémov vyplývajúcich z autorskoprávnej praxe a legislatívnotechnicky spresňuje viaceré ustanovenia autorského zákona. Súčasne sa návrhom zákona ruší správny poplatok za zápis do zoznamu periodickej tlače a za zápis zmeny v zozname periodickej tlače pri zmene vydavateľa periodickej tlače alebo názvu periodickej tlače. Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa upravuje aj tlačový zákon v časti týkajúcej sa výmazu zo zoznamu periodickej tlače.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Predpokladaný, pardon, Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, životné prostredie a ani environmentálny vplyv. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a nekvantifikovateľné pozitívne sociálne vplyvy na život osôb s poruchami čítania. Materiál bol prerokovaný Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2018 a je odporúčaný na ďalší legislatívny proces s podmienkou, že v budúcnosti sa bude predkladateľ zaoberať pripomienkami sociálnych partnerov a predkladateľ prisľúbil, že riešenie predložených podnetov predloží na jeseň. Materiál bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky dňa 17. apríla 2018, ktorá odporučila návrh zákona s pripomienkami schváliť. Všetky pripomienky Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky boli do predkladaného návrhu zákona zapracované.
Návrh zákona bol dňa 20. apríla 2018 schválený vládou Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, v súlade s príslušným paragrafom zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám k nemu informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I návrhu zákona sa precizuje predmet úpravy zákona č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. s cieľom jednoznačného rozlíšenia vývozu predmetov kultúrnej hodnoty upraveného zákonom č. 207/2009 Z. z. od vývozu predmetov kultúrnej hodnoty upraveného osobitným predpisom, ktorým je nariadenie Rady č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru.
Podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa návrhu zákona sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie, ako aj z colného územia Európskej únie, ak sa na takýto vývoz nevzťahujú podmienky podľa osobitného predpisu.
V čl. I návrhu zákona sa tiež rozširuje okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky upravené zákonom č. 207/2009 nevzťahujú, a to o predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú vo vlastníctve ich žijúceho autora vo všeobecnosti, teda nielen diela výtvarného umenia vo vlastníctve ich žijúceho autora a o predmety dovezené na územie Slovenskej republiky prepustené do colného režimu dočasné použitie podľa colného kódexu únie.
Obsahovo sa spresňuje zoznam kategórii predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky podlieha podmienkam podľa tohto zákona vrátane zavedenia ďalších identifikačných znakov predmetov kultúrnej hodnoty, finančný prah a napríklad aj slovacikálnosť. Zavádza sa nové tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, ktoré sa obsahovo zosúlaďuje s navrhovanými zmenami zákona a s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia krajiny vývozu.
Vychádzajúc z doterajšej aplikačnej praxe, a v záujme zefektívnenia celého procesu posudzovania žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty o povolenie vývozu, ako aj zabezpečenia adekvátneho odborného posúdenia predmetu kultúrnej hodnoty subjektmi relevantnými pre oblasť ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva sa v návrhu nanovo upravuje:
a) spôsob predkladania žiadosti vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty,
b) postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia a
c) spôsob posudzovania žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky.
Ako podklad pre rozhodnutie o žiadosti sa zavádzajú odborné stanoviská relevantných inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry. Navrhované zmeny sledujú zlepšenie podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva v súvislosti s jeho mobilitou, trvalým alebo dočasným vývozom jeho súčastí z územia Slovenskej republiky a zároveň zefektívnenie postupu pri vydávaní povolení na vývoz predmetov kultúrnej hodnoty a posudzovania vyvážaného predmetu z pohľadu ochrany kultúrneho dedičstva. Pri tvorbe navrhovaných úprav sa prihliadalo aj na rešpektovanie vlastníckeho práva k predmetom kultúrnej hodnoty tak, aby k jeho obmedzeniu dochádzalo len v najnevyhnutnejšom rozsahu, napríklad zásadné zúženie a jednoznačnejšie zadefinovanie kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa vzťahujú podmienky vývozu podľa tohto zákona.
V súvislosti s právnou úpravou návrhu zákona bolo treba upraviť aj niektoré ustanovenia ďalších zákonov, najmä v záujme zosúladenia maximálnej dĺžky dočasného vývozu jednotlivých súčastí kultúrneho dedičstva.
V čl. II sa novelizuje zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov doplnením kompetencie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky o novú kompetenciu, vydávanie odborných stanovísk o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty na účely vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a zavedením možnosti pamiatkového úradu zriadiť si právnickú osobu na spracovanie odborných úloh a výkon odborných prác súvisiacich s ochranou o obnovou pamiatkového fondu, napr. na zabezpečenie budovania študijných, vývojových, reštaurátorských a analyticko-technologických pracovísk a laboratórií, reštaurátorských prác a vykonávania výchovnej a propagačnej činnosti.
V čl. III sa novelizuje zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov doplnením osobitnej úpravy dočasného vývozu zbierkových predmetov na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí a rozšírením povinností vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty v súvislosti s aktualizáciou údajov v evidencii predmetov kultúrnej hodnoty.
V čl. IV sa novelizuje zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a upravujú sa podmienky dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona bol prerokovaný v prvom čítaní na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 13. marca 2018. Zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor pre kultúru a médiá Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory na svojich rokovaniach odporučili vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Ako predkladateľ sa stotožňujem so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky a so schválením pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov tak, ako ich navrhne pán spoločný spravodajca.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v druhom čítaní. Návrh zákona máme pod tlačou 839.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný návrh zákona, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona výbory prerokovali a odporučili schváliť, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením č. 353 z 2. mája 2018 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 91 z 3. mája 2018 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbory Národnej rady, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy v jej časti IV.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených, ako som hovoril, v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 a 10 až 13 s odporúčaním schváliť a samostatne o bode 9 s odporúčaním neschváliť.
Spoločná správa bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 104 z 9. mája 2018. Gestorský výbor ma určil, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím rozpravu.