31. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som pripomenúť členom Osobitného kontrolného výboru pre kontrolu činnosti SIS, že o 12.15 máme rokovanie na obvyklom mieste s tým, že prerokujeme návrh, teda správu o činnosti za minulý rok a záverečný účet a tieto materiály budú s časovým predstihom rozdané v miestnosti, takže môžu si ich prísť pozrieť už pred rokovaním výboru.

Chcel by som len pripomenúť členom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že o dvanástej budeme mať zasadnutie krátke, máme iba jeden bod, vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.

Ja by som chcel poprosiť opraviť moje hlasovanie o vyslaní vojsk. Ja som proti vyslaniu. Dobre?

Ďakujem pekne. Ja by som chcel taktiež pripomenúť členom kontrolného výboru pre Vojenské spravodajstvo, že o 12.30 sa stretávame na obvyklom mieste na Západnej terase. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo.
Cieľom tohto návrhu zákona je zavedenie nepriamej dane, ktorá nahradí v súčasnosti platný osempercentný odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia. Túto daň budú v zásade platiť do štátneho rozpočtu poisťovne, ktoré ju vyberú od poistníkov v zaplatenom poistnom.
Daň z poistenia predstavuje štandard používaný vo väčšine členských štátov Európskej únie predovšetkým z dôvodu, že poisťovacie služby sú v Európskej únii na základe smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty.
V nadväznosti na zavedenie tejto dane sa upravuje aj zákon o dani z príjmov, ak daň platí sám daňovník v postavení poistníka alebo právnická osoba na základe preúčtovaných nákladov poistenia v rámci koncernu, je daň po jej zaplatení daňovým výdavkom.
Obsahom novely zákona o dani z príjmov je aj spresnenie zdaňovania príjmov nadobudnutých z realizácie virtuálnej meny, tzv. kryptomeny, na čo nadväzuje aj novela zákona o účtovníctve, ktorou sa dopĺňa spôsob oceňovania tejto virtuálnej meny.
Ďakujem, na úvod.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k tomuto návrhu zákona a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory tento návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, máme tu dnes na stole novú daň. Aké príznačné pre túto koalíciu napriek tomu, že to nebolo súčasťou programového vyhlásenia vlády.
Pán minister, vy ste skúsený minister, ste podpredseda vlády a myslím si, že ak potrebujete navýšiť alebo, respektíve získať zdroje v rozpočte, tak máte na to veľmi dobrý Útvar hodnoty za peniaze, ktorý, myslím, že pracuje veľmi usilovne, a dokonca identifikoval viaceré oblasti, kde tieto zdroje sú aj z dôvodu neefektivity alokované. A teda podľa toho, čo som pozeral najnovšiu implementačnú správu, keby som mohol tu ukázať, tak by som vám, kolegovia, ukázal z tej implementačnej správy, kde môžte vidieť vlastne jednotlivé oblasti, ako tie ministerstvá, jednotlivé ministerstvá sa im darí napredovať v tom, aby vyťažili tieto prostriedky, ktoré tam ležia vďaka neefektivite, tak by ste videli, že sa im vôbec nedarí. Je to tak pekne tam urobené, ak si túto správu chcete otvoriť, tak zelená farba hovorí o tom, že sa im darí, že vedia vyťažiť tie alokované zdroje z toho, aby boli efektívnejšie, a potom je tam oranžová alebo žltá a červená až bordová, ktoré hovoria o tom, že tieto zdroje sa zatiaľ, sa nepohli bližšie k nim. A naozaj musím povedať, že v tej implementačnej správe je týchto žltých a červených a bordových naozaj dosť, a to sú práve miesta, kde by sme, kde by vláda mala hľadať v prvom rade dodatočné prostriedky na to, aby mohla ich použiť späť do zlepšenia vôbec fungovania verejnej správy na Slovensku. Takže; pretože bavíme sa pri tomto zákone o 35 miliónoch ročne.
Ja osobne vidím pri tomto zákone také, také dva veľké problémy. Prvý je, že je to, tento zákon ide v prvom rade trestať zodpovedných, pretože dotkne sa ľudí, ktorí sa poisťujú, a vieme, že ľudia, ktorí sa poisťujú, sú zodpovední, pretože chcú predchádzať následkom, ktoré by mohli v prípade udalosti, v prípade poistnej udalosti nastať.
Pamätám si výrok, myslím, že to bol, pán minister, váš výrok pri, aspoň tak sa mi zdá, pri zavádzaní alebo zvyšovaní dane z tabaku, kedy ste hovorili, ak to teda bol váš výrok, ale ten výrok znie, že ak chceme znížiť, by som povedal, konzumáciu cigariet, tak musíme, tak tá daň vlastne tým, že to zvýšime, zvýšime cenu, tak nepriamo tlačíme na to, aby ľudia konzumovali menej cigariet. To, či to bude fungovať v cigaretách, to už môžme si povedať, tuto pán kolega Poliačik krúti hlavou, že závislosť je silnejšia ako peňaženka (povedané so smiechom), ale o tom vôbec nechcem hovoriť. Ale v zmysle tejto logiky zvyšovania cien vieme, že aj odborná verejnosť hovorí, že ak sa zvyšujú ceny poistného, čo priznalo aj samotné ministerstvo, že budú prípady, kedy táto zvýšená daň bude mať dopad aj na zvýšenie cien. Tak buď sa bude znižovať krytie, aby tie ceny nemuseli narásť, lebo za tú istú výšku peňazí bude môcť si klient dovoliť menšie krytie, alebo, alebo bude to krytie automaticky drahšie.
Ale to najdôležitejšie je, že hovoríme tu naozaj o dani, ktorá sa dotkne len určitej skupiny obyvateľstva a dotkne sa práve tých zodpovedných, čo je, si myslím, práve u nás, keď sme sa bavili aj o tej finančnej gramotnosti v predchádzajúcom zákone a bavili sme sa o, a pozrieme sa na to, do akej miery Slováci sa poisťujú a rozumejú vlastne vôbec tejto celej oblasti a sú, rastú v tej zodpovednosti, tak toto je krok späť.
Na druhej strane by som chcel, aby sme sa pozreli práve na to, koľko peňazí štát každoročne dostáva, ako mu narastajú príjmy, pretože bavíme sa tu, ako som hovoril, o 35 miliónoch eur. Ale štát každým rokom dostane do vienka, by som povedal, zvyšuje sa plat, keby sme povedali, že štát je osoba, tak sa mu zvyšuje plat o veľmi zaujímavé čiastky. Ja by som išiel do, od roku 2012, keďže tam predtým bol ten malý úsek, kedy ste nevládli, tak by som začal rokom 2012 a by som chcel teraz vymenovať, o aké sumy narastali daňové príjmy, teda na základe, čerpám z informácií zo stránky ministerstva financií. Tak z roku 2012 na rok 2013 bol nárast o 950 mil. eur. Z roku 2013 na rok 2014 to bolo 900 mil. eur. Z 2014 na 2015 to bolo 1 050 mil. eur, z roku 2015 na rok 2016 to bolo 270 mil. eur a z roku 2016 na rok 2017 to je 735 mil. eur. V priemere tento nárast bol 784 mil. eur. Ak by sme to percentuálne porovnali, nárast v roku 2017 oproti roku 2012, tak to bol nárast o 34 percent.
Môžme povedať, že dobre, v daňových príjmoch sú aj daňové príjmy fyzických osôb, ktoré štátu nepatria a prerozdeľujú ich ďalej. Takže poďme sa pozrieť a aby to bolo také že korektné, tak poďme sa pozrieť, ako tieto čísla narastali a tie isté obdobia, čiže z ´12 na ´13 dane z príjmu fyzických osôb narástli o 50 mil. z ´13 na ´14 o 100 mil., zo ´14 na ´15 o 190 mil., z ´15 na ´16 o 220 mil. a zo ´16 na ´17 o 180 miliónov. Tuto je priemerné číslo 150 miliónov. Keby som teraz od toho priemeru, ktorý bol 784 pri celkových daňových príjmoch, ponížil o tieto, ktoré tam nepatria, tak stále vidíme, že je tu nárast 634 mil. eur. Čiže to je priemer bez tých daní z príjmov fyzických osôb, ktoré štát má k dispozícii ročne navyše. Opäť snažím sa to, hovorím to preto, aby sme to porovnali kvôli tým 35 mil., kvôli ktorým zavádzame túto daň z poistenia. Čiže štát disponuje každoročne alebo disponoval za posledné obdobie o 634 miliónov viac a teraz sa ulakomil na 35 mil. ešte z vrecák ľudí, ktorí sú zodpovední.
Ak by sme sa pozreli napríklad na prognózované daňové príjmy, tak som schválne vybral rok 2018 a 2019, tak nárast bude, ďalší nárast je teda prognózovaný a bude; a hovoríme o náraste, čiže opäť o zvyšovaní. Keby ste mali plat, tak o toľkoto sa vám kvázi zvyšuje plat. Čiže to nie je, že máte stále rovnaký plat a s tým hospodárite, lebo neviem, ako často sa vám zvyšuje, páni poslanci, plat, teda vieme to veľmi presne. A teraz zoberme si, že vy žijete z tých istých peňazí, nie? Každý rok. Neviem, a tuto sa bavíme, že každý rok štát má viac peňazí a výrazne viac peňazí. 34-percentný nárast platu štátu za posledných päť rokov.
Ale len samotný nárast z roku 2018 na rok 2019 je 4,9-percentný. S týmto zavedením tohto opatrenia daní z príjmov bude nárast, čiže keď to máme, 5,1. Čiže opäť sa zvýši príjem o 0,2. O toľkoto sme sa ulakomili na peňaženkách poctivých, zodpovedných ľudí, ktorí sa dávajú poistiť. Ja osobne toto považujem za chamtivosť, keď tak môžem povedať, pretože naozaj bavíme sa tu o 35 miliónoch.
Chcel by som to dať ešte do celej tej mozaiky zmeny prognózy daňovo-odvodových príjmov oproti septembru 2017, ktorý je, teraz si, nepamätám sa presne, či to je, ale myslím, že to je z programu stability, ale je tam pekný, taký veľmi pekný graf, ktorý by som vám teda rád ukázal, ale, ale; alebo individuálne potom sa môžete pozrieť, ale je tam pekne rozbité, že čo vlastne má podiel na náraste tých daňovo-odvodových príjmov. A keď sa pozriete, tak najväčší vplyv pozitívny je tzv. vplyv makra. Čiže vidíme, že naozaj dnes vláda ťaží z makroekonomických ukazovateľov, ale vôbec nie z makroekonomických ukazo; ťaží z; vlne, na ktorom sa Slovensko vezie, na ktorom sa celá Európa vezie, a to sú práve tie peniaze, ktoré prinášajú ľudia práve tým, že majú viacej práce a podobne, a to sú naozaj extrémne čiastky, keď sa pozriete, toto sú akože zlaté časy. Veľa o tom hovoríme a dalo by sa tu rozprávať aj v iných súvislostiach, ale to nie je cieľom pri tomto zákone.
Takže vidíme, že naozaj vláda má peňazí viac ako dosť a ja preto nevidím najmenší dôvod v tomto čase zavádzať takúto daň. Lebo keď vám navyšujú plat a vy ešte sa ulakomíte na drobné, tak tomu absolútne nerozumiem. Vedel by som to pochopiť, že naozaj potrebujeme do štátnej pokladne viac peňazí, pretože máme málo, málo nám prichádza, alebo, respektíve ideme do mínusu, tak v takom prípade si myslím že toto je opatrenie, kde si môžme povedať, dobre, kde to nájdeme, ale vám tu natekajú peniaze zľava, sprava a tu si poviete a ešte tuto pridáme tento kohútiček.
Takže; o to viac, že táto daň vlastne nie je viazaná na konkrétny účel. Ako ste aj vy povedali, tak táto daň z pridanej hodnoty sa neaplikuje na daň z poistenia, pretože vieme, že poistenie nie je, neprináša pridanú hodnotu, je to vlastne iba náhrada škody a ľudia sa neobohacujú pri poistení. Takže preto nie je vôbec namieste, aby takáto daň bola zavedená.
Na druhej strane, áno, môžeme hovoriť iné krajiny, iné krajiny tu majú proste nejakú formu odvodu z poistenia, ktorý je konkrétne používaný na konkrétne účely. U nás sa tento mechanizmus nejakým spôsobom nepodarilo naladiť správne, a teda ak som to správne pochopil, aj to je dôvod, prečo prechádzate na daň. Ale hovorím, tá zrazu stráca zmysel, pretože pri takých nárastoch príjmov nie je dôvod v tomto čase, aby ste siahali do peňaženiek ľuďom, ktorí sú zodpovední a ktorí proste sa poisťujú a tým pádom ako keby chránia štát v prípade napríklad povodní. Tí, ktorí sú poistení, tak nepôjdu klopať štátu na dvere, aby ich odškodnil.
Ten argument, ktorý ste povedali, že však majú to aj iné krajiny. No okej, majú to aj iné krajiny, ale predpokladám, že toto nemôže byť berná minca pri všetkom. Po druhé, ak by sme sa chceli nad, mať takúto rétoriku, tak by stálo za to, aby ste ukázali, že potrebujeme to porovnať naozaj, kvantifikovať to, by som povedal, podrobnejšie a pozrieť sa na to, aké daňové systémy majú okolité štáty, aký počet daní majú, akú majú štruktúru tých daní a podobne. Lebo len plošne povedať, že však majú to aj ostatní, okej, ale to ešte nevypovedá nič konkrétne na to, aby sme to vedeli naozaj kvalitne porovnať, či táto daň je porovnateľná pre záťaž konkrétneho občana na Slovensku. Nehovoriac o tom, že ešte stále Slovensko nedosiahlo úroveň mnohých západných krajín a slovenskí občania tým, že tu máme aj také veľké regionálne rozdiely, tak vieme, že pre človeka, ktorý žije na západnom Slovensku, tak ten, je možné, že to nejako extra nepocíti, ale pre ľudí, ktorí žijú na východnom Slovensku, kde vieme, že ešte sú stále okresy s dvojcifernou mierou nezamestnanosti, táto daň bude mať úplne iné dopady ako pre človeka na západnom Slovensku. Takže to sú ďalšie aspekty, ktoré hovoria, si myslím, že v tomto čase proti tomuto opatreniu a proti zavádzaniu tohto opatrenia alebo teda tejto dane v súčasnej situácii, v súčasnej dobe. O to viac teda, ako som hovoril, že rozširujeme ten daňový systém.
Takže; teraz ak by som, ak sa chceme baviť, tak môžme sa ešte baviť alebo teda pri tejto diskusii by sme si mohli povedať, ja osobne som proste proti tejto dani v tomto čase práve kvôli týmto argumentom, ale nepredpokladám, že toto vás presvedčí a že teraz si vstúpite do svedomia a poviete si, áno, dostávame miliardu eur ročne a teraz tých 35 mil. odpustíme. Čo by bolo najlepšie, pretože to by bolo hlas svedomia, ale teda hovorím, nepredpokladám, že také niečo sa udeje.
V takom prípade, ak chceme naozaj vyslať signál, alebo ak to myslíte vážne s tými zodpovednými ľuďmi, ktorí sa poisťujú, v takom prípade by sa malo zaviesť nejaké opatrenie, či už pre fyzické osoby, nepodnikateľov, aby boli vyňatí, aby dostali výnimku, aby neboli súčasťou tejto dane, aby neboli touto daňou postihovaní. Alebo dobre, možno by mohol zaznieť argument, že však chceme zdaniť luxus a v takom prípade daniť aj poistenie z luxusu, tak si viem predstaviť, že by boli zavedené určité stropy, do ktorých by táto výnimka platila či už pri nehnuteľnosti, či už pri byte, alebo iných predmetoch poistenia, kde by boli nastavené proste stropy, ktoré bežný, obyčajný človek keď si poistí, tak nebude naňho uplatnená táto daň z fyzickej osoby ako signál toho, že vážime si vašu zodpovednosť. Ak niekto má, ja neviem, dvojmiliónovú vilu a chce si ju dať poistiť, je to človek, ktorý evidentne má peňazí dosť, tak taký to nepocíti tak, že by teraz zrazu nemal čo jesť. V takom prípade si to viem predstaviť.
Ďalšia vec, ktorá, ktorú ste tiež spomenuli, na začiatku ste hovorili o tom, že teda tento zákon bude mať účinnosť od 1. 11. 2018. My tu často rozprávame, keď rozprávame aj s pánom ministrom Žigom v tomto pléne, tak hovoríme práve o tom, aby sa v otázke podnikateľského prostredia; aby sa zavádzali zákony, ktoré majú vplyv na podnikateľské prostredie, k štandardnému jednému dátumu, aby sa podnikateľské prostredie na to vedelo pripraviť a aby s ním vedelo, dá sa povedať, keďže tie roky účtovné sú kalendárne, tak aby vedelo, aby im to nespôsobovalo ďalšie náklady a ďalšie povinnosti, tak aj stratégia RIA 2020 o tom veľa hovorí, aby tieto zákony platili od 1. 1. dvetisíc; každého roku. Pri tomto zákone si myslím, že naozaj stojí za zváženie práve z hľadiska rešpektu aj dokumentov, ktoré vláda proklamuje, aby ten; účinnosť zákona, ak teda, som hovoril, nebudete ochotní stiahnuť tento zákon, tak aby začal platiť prinajmenšom od 1. 1. 2019, aby nemuseli podnikatelia byť týmto postihnutí uprostred svojho účtovného, uprostred svojho účtovného obdobia.
Ja by som sa chcel aj opýtať pri tejto príležitosti, pretože vidíme, že je to náhrada poistného odvodu, tá, tá, to percento tam je a vlastne sa to preklápa do dane, že či je nejaký odpočet samotného poistného odvodu. Jednak úspešnosti použitia a podobne, že či takýto nejaký dokument bol vypracovaný. Ak áno, kde sa k nemu dá dostať.
Na záver by som ešte mal jednu otázku, ktorú som si všimol aj teda v dôvodovej správe, a to bola otázka, ktorú tam vzniesli vlastne ZMOS a nenašiel som, nenašiel som k tomu odpoveď ani v dôvodovej správe, že ako sa to teda ide vyriešiť. Lebo oni namietali, že majú veľa budov ako súčasť teda, o ktoré sa starajú a bude to mať teda dopad aj na ich rozpočty automaticky, ale nenašiel som k tomu žiadnu odpoveď, čiže by ma zaujímalo, že ako ste teda v komunikácii so ZMOS-om toto vyriešili, a teda že, lebo hovorím, tá kalkulácia toho negatívneho vplyvu v tej dôvodovej správe bola z môjho pohľadu nedostatočná. Takže ideme na trh s novou daňou, ideme trestať zodpovedných a ešte ani nevieme, aký to bude mať dopad na viaceré subjekty, ktoré z tohto pohľadu sú kľúčové, dôležité, keď sa jedná o naozaj mestá a obce a o ich rozpočty, na ktoré to bude mať, prirodzene, dopad.
Takže summa summarum, pán minister, myslím si, že stiahnite tento zákon, pozrite na tie čísla, ktoré vám natekajú do rozpočtu, nedovoľte siahnuť na tých zodpovedných a na ich peňaženky kvôli nejakým 35 miliónom. Myslím si, že keď sa zahryznete ako podpredseda vlády práve do uplatňovania hodnoty za peniaze, tak získate omnoho viacej peňazí do rozpočtu aj pre jednotlivé ministerstvá a môžte na nich práve aj z pozície svojej funkcie viacej pritlačiť a vyšlete tým signál aj voči ľuďom, že vám na nich záleží a že vážite si práve zodpovednosť občanov, ktorí sa poisťujú, a že nepozeráte na to iba ako nejaký výberčí daní, ktorý chce vytlačiť z ľudí čo najviac peňazí, ako sa len dá.
Ďakujem za pozornosť.

77.
Ďakujem za slovo, pán predseda. No, na úvod konštatujem, že rozhodne nie som expert na financie a dane. A na druhej strane, samozrejme, nepochybne každý minister financií má rád plnšiu kasu, pretože na jednej strane má aj hladné krky, ktoré na tú kasu túžobne pozerajú.
Ja by som sa dotkol len úplne všeobecne toho argumentu, že aj inde to majú. Samozrejme, argument typu "aj inde to majú" implicitne hovorí, že niekde to aj nemajú. Teda niekde to majú a niekde to nemajú. A k tomu len malý príklad, keď to dovedieme na hranu, kam argumentácia typu, čo všetko môžme zaviesť, lebo to inde majú, je moja skúsenosť, keď som pred dvadsiatimi rokmi ako prodekan pracoval na tvorbe študijného programu lekárskej fakulty, tak, samozrejme, každý prednosta každého ústavu a katedry chcel svoj obor podčiarknuť a každý z nich priniesol argument typu, ale v Birminghame na univerzite sa fyziológia učí tri semestre. A ďalší prišiel a povedal anatómia sa učí tam tri semestre. A keď som si dal tú prácu a spočítal som si, čo navrhli vehlasní páni profesori ako rozsah študijného programu svojho odboru, a spočítal som to pre fakultu, vyšlo mi medicínske štúdium na 21 semestrov, teda na 10 a pol roka. No, iste každý uzná, že to bola ukážka, kam vedie argument niekde to tak majú. Áno, niekde to tak majú, ale keď to vidíš v takto vyhranenej podobe, vidíš, aká je to absurdita. A skutočne skasovať tých, ktorí sa starajú, je podľa mňa tá menej vhodná forma naplnenia kasy ministra financií... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Myslím si, že s týmto názorom, je nás tu aj omnoho viac, aj poslancov, ktorí tu momentálne nie sú a sa neprihlásili, ale určite sa na tomto názore zhodneme. Vďaka za faktickú.

81.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne reagovať na predložený návrh zákona o dani z poistenia, o ktorom sa už pán minister vyjadroval, že ide o zákon prehľadný, jednoduchý, ktorý sa nebude dotýkať produktov životného poistenia, že poisťovne nebudú musieť zvyšovať poistné a nedôjde k zvýšeniu administratívnej náročnosti alebo potrebe veľkých zmien v informačných systémoch. Tak nielen ja, ale aj poisťovne, Národná banka Slovenska, Generálna prokuratúra, ale aj všetky relevantné združenia máme na toto trošku iný názor.
Nie je to tak dávno, bolo to 1. januára v roku 2017, kedy ministerstvo financií zaviedlo nepopulárny 8-percentný odvod z poistného z neživotných poistení. Už vtedy bol predmetom mnohých polemík, a to jednak kvôli jeho ústavnosti, systémovosti a efektívnosti. No a neprešlo veľa času a dnes tu máme nový návrh zákona, ktorý je opätovne predmetom takmer identických polemík.
Cieľom tohto návrhu je zavedenie dane z poistenia, ktorý má nahradiť doteraz fungujúci alebo teda v súčasnosti platný 8-percentný odvod z poistného, z prijatého poistného, z neživotného poistenia podľa zákona o poisťovníctve. A v zmysle dôvodovej správy to má byť daň z poistenia, ktorá má byť nepriamou daňou.
V rámci slovenského daňového systému je teda z hľadiska osoby povinnej platiť daň podobná dani z pridanej hodnoty. Tak ako v dani z pridanej hodnoty by teda malo byť zrejmé, že poisťovňa je osobou povinnou platiť daň, ktorú inkasuje od poistníka. Pri predpoklade sadzby dane 8 % a zdaňovania na princípe platby je potom princíp taký, že poisťovňa od poistníka inkasuje platbu vo výške 108 jednotiek, teda základom dane je prijatá protihodnota znížená o daň, teda hodnota 100 jednotiek. Poisťovňa teda ako o výnose, teda ako o prijatom poistnom, účtuje iba vo výške 100 a nie vo výške 108. Vo výške 8 účtuje o záväzku voči daňovému úradu z dôvodu inkasa dane od poistníka.
Navrhované znenie indikuje, že celú platbu, teda napríklad tých 108 eur alebo jednotiek, má poisťovňa považovať za prijaté poistné, teda výnos, a až následne vypočítať daň vo výške 8 jednotiek alebo 8 eur. To by teda znamenalo, že 108 je prijaté poistné a daň vo výške 8 by poisťovňa účtovala ako svoj náklad a zároveň ako záväzok voči daňovému úradu z dôvodu vlastnej daňovej povinnosti.
To by ale nebolo v súlade s deklarovaným zámerom nepriameho zdanenia. Zároveň by nastala presne taká situácia, taká istá, ako to bolo teda pri, teda v súčasnom, je to v súčasnom odvode v zmysle zákona súčasného. Teda navrhovaná daň by sa od súčasného odvodu poistného nelíšila, čo, predpokladám, nebol zámer zákonodarcu alebo teda predkladateľa.
Daň z poistenia je podľa návrhu zákona súčasťou poistného, čo komplikuje poisťovniam jej implementáciu v súčasnosti a spôsobí problémy pri každej zmene sadzby dane z poistenia. Navyše takáto formulácia zvyšuje poistné o daň z poistenia, čo nepriamo navyšuje náklady poisťovne na provízie a aj zaistenie, ktoré sú počítané z poistného. Ak chce poisťovňa mať dostatok prostriedkov na krytie svojich záväzkov, bude musieť zvýšiť cenu pre klienta o viac, než je sadzba dane. A tu sa dostávame teda k tomu tvrdeniu, že tento návrh zákona sa nedotkne spotrebiteľov, a ja teda tvrdím, že sa ho dotkne a dotkne sa ho významne.
Aj keď zámerom zákona možno nie je navyšovať ceny poistného, tak to, ako sa so zavádzanou daňou, pokiaľ ide o zvýšenie ceny poistného, vysporiadajú poisťovne, zostáva výlučne v ich kompetencii, pričom aj v analýze sociálnych vplyvov sa odhaduje zvýšenie výdavkov domácností v súvislosti s využívaním poistných produktov v odvetviach neživotného prostredia. Poisťovne s najväčšou pravdepodobnosťou tento náklad prenesú do cien poistného, čo je pochopiteľné, čo sa prejavilo, samozrejme, aj v navýšení cien, keď bol zavedený ten 8-percentný odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia.
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky poukazuje na fakt, že fyzické osoby sú výrazne zaťažené daňovou povinnosťou prostredníctvom dane z príjmov fyzických osôb. Podľa rozpočtu verejnej správy predstavovala v roku 2016 vybraná daň z týchto príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti takmer 40 % všetkých vybraných daní z príjmov, ziskov a z kapitálového majetku a v roku 2017 môže tento podiel dosiahnuť až 46 % a v ďalších rokoch to bude takmer hranica 50 %, a to je asi aj to, o čom hovoril môj predrečník pán poslanec Heger. Oproti tomu objem príjmov zo závislej činnosti v národnom hospodárstve je nepomerne nižší ako objem ziskov. A ďalej prostredníctvom svojej spotreby platia fyzické osoby väčšinu daní na tovary a služby, čím sa ich podiel na platení daní výrazne zvyšuje.
Tento návrh zákona bude mať negatívny vplyv aj na spoločnosti a podnikateľov. Nezasiahne len poisťovne, ale aj vysoko konkurenčné odvetvia s nevyhnutným poistením, napríklad oblasť automotiv, stavebníctvo či preprava, ale nielen tie, pretože dnes už naozaj sa poisťuje takmer všetko, niekde dokonca zo zákona sú poistenia nutné, ale naozaj ten podiel toho poistenia jednoducho rastie. Návrh uvalí 8-percentnú daň z poistného na všetky majetkové poistky, a to nielen na tie nové, ale aj na tie, ktoré už bežia a budú pokračovať v budúcom roku. Podľa vyjadrení jednotlivých poisťovní ide až o 85 %, pritom v ich prípade sa nová daň vôbec nemohla zarátať do poistného. Čiže tam opäť vzniknú nejaké škody, ktoré asi budú poisťovne uvažovať, ako ich vykryť.
Zákon pre zmluvy uzatvorené pred jeho dátumom účinnosti zásadne mení podmienky, ktoré si poisťovňa v minulosti dohodla s klientom, v neprospech poisťovní tým, že z ceny za službu, ktorá bola kalkulovaná bez dane z poistenia, má poisťovňa zaplatiť daň. Zákon je v dôsledku tohto podľa vyjadrenia odborníkov retroaktívny, čo sa javí, ako že by mohlo byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Zamestnávateľské združenia upozorňujú, že predraženie poistiek môže negatívne ovplyvniť zamestnanosť a ziskovosť dôležitých sektorov, a teda nielen ich ziskovosť je problém, ale tým pádom aj atraktivita daného sektoru, ktorá s tým, samozrejme, úzko súvisí. Popri subdodávateľoch pre automobilový priemysel môže spôsobiť zásadné problémy v doprave či v stavebnom sektore. Oba tieto sektory sú vysoko konkurenčné, s nízkymi maržami, takže nárast cien im môže naozaj skomplikovať život. Nemôžu si pritom dovoliť nemať poistenie, vyžadujú ho buď pravidlá v preprave, alebo obchodní partneri. A nielen tam. Nový odvod, resp. daň predraží aj projekty z eurofondov. Pravidlá Európskej únie jasne hovoria, že každý projekt musí byť poistený, ak ho má Európska únia, resp. ak má byť hradený z prostriedkov Európskej únie.
Poisťovne zas upozorňujú na možnosť, že sa ich klienti začnú poisťovať v zahraničí. V rámci voľného pohybu služieb stačí akejkoľvek európskej poisťovni len oznámiť, že chce pôsobiť aj na Slovensku, a veľké podniky sa poohliadnu po poistení v zahraničí a v rámci veľkých koncernov, samozrejme, majú rámcové poistky pouzatvárané, takže to bude pre nich aj administratívne a procesne veľmi jednoduché a my ich k tomu, samozrejme, takýmto opatrením namotivujeme.
Príkladom toho, aké problémy môžu nastať pri využití služieb pobočky namiesto dcéry, je slovenská skúsenosť s rumunskou poisťovňou Astra. To si asi všetci pamätáme. Tá minulého roku stratila v Rumunsku licenciu a prestala predávať poistky. Stále však mala klientov vrátane tisícok na Slovensku. Rumunsko síce na pomoc klientom zriadilo garančný fond, ten však nápor poistencov nezvláda. Napríklad v Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ktorá hradí škody spôsobené klientami Astry pri povinnom zákonnom poistení, ponúkla preplatenie iba polovice všetkých nákladov.
Dámy a páni, aj predstavitelia Národnej banky Slovenska otvorene varujú, že nový odvod prinesie razantný rast cien poistiek a výrazne zaťaží podnikateľov, domácnosti aj samotný poistný sektor a, samozrejme, aj jeho tvorbu rezerv.
Nejde navyše o jedinú daň pre poisťovne. Ministerstvo im chce od budúceho roku zvýšiť špeciálny odvod zo zisku. Ten pôvodne vznikol ako pomoc s deficitom počas krízy a v tomto roku mal skončiť. Namiesto toho, keďže zrejme dotknutí príliš málo kričia, tak namiesto toho, aby bol zrušený, tak ako bolo pôvodne zamýšľané, tento sa má zdvojnásobiť a zruší sa dokonca dno pre odvod. Doteraz platili špeciálny odvod poisťovne od troch miliónov eur, po novom už to bude z každého eura zisku. Dohromady má toto zaťaženie zvýšiť ceny majetkových poistiek v priemere až o 10 percent. Poisťovne sa môžu zachovať ako výrobcovia potravín pri snahe udržať cenu tovaru, možno uberú z kvality, možno uberú z iných atribútov poskytovaných služieb a toto, tiež chcem veriť, že nemal byť zámer tohto návrhu.
Mnoho zamestnávateľov taktiež avizuje, že budú hľadať každú cestu, aby neplatili o 10 % vyššiu poistku, a to opäť len otvára priestor na kadejaké výhybky, na kadejaké vyhýbanie sa poisteniam a budú vznikať škody, ktoré pokiaľ nebudú poistené, budú môcť spôsobiť týmto zamestnávateľom rôzne problémy.
V návrhu zákona je mnoho ďalších chýb. Napríklad to, že nepriznáva, že daňovníkom je poistník, aj keď klient to bude musieť v konečnom dôsledku zaplatiť za cenu vysokých nákladov poisťovne na prepracovanie poistných zmlúv. Tiež na; taktiež neoddeľuje daň od poistného a tým spôsobuje poisťovniam ďalšie zvyšovanie nákladov, napríklad na zaistenie alebo distribúciu.
Dovoľte mi ešte poukázať na jeden veľmi dôležitý fakt, na ktorý v strane SaS neustále poukazujeme, už to tu bolo aj, myslím, spomenuté, pán poslanec Heger to spomenul, a to je, že zavádzanie novej dane počas roka je nesystémovým a neštandardným krokom. Okrem výnimočných situácií majú byť daňové zákony novelizované od 1. januára nasledujúceho roku. Takto to znie aj v programovom vyhlásení vlády, ale, bohužiaľ, ani v tomto prípade – ako v mnohých iných – sa vláda nedrží svojho vlastného programového vyhlásenia.
Na základe skúseností poisťovní nie je možné takúto obrovskú systémovú zmenu implementovať skôr ako 6 mesiacov po schválení zákona a zverejnení informácií potrebných pre vykázanie v daňovom priznaní. Skoršie zavedenie nie je zo strany poisťovní technicky možné, resp. ak bude nutné, bude mimoriadne komplikované a tým pádom aj opäť predražené. Pokiaľ príde z dôvodu zavedenia novej dane ku zmene požadovanej platby od poistníka, je zo strany poisťovne nutné poistníka informovať. Zároveň musí mať poistník možnosť zrušiť poistnú zmluvu, pokiaľ by sa táto stala pre neho nevýhodnou. Poisťovne teda musia klienta dostatočne vopred informovať a na toto, obávam sa, nie je dostatočný čas.
Tu mi dovoľte ešte jednu takú krátku poznámku, že je krásne, že keď vláda predkladá nejaké návrhy, ktoré predstavujú také úľavy, ktoré sú úľavami pre či už podnikateľov, alebo pre občanov, ako to bolo napríklad v prípade trinásteho, dobrovoľného trinásteho, štrnásteho platu, kedy v nejakej malej miere, ale predsa len dochádza k odvodovej úľave, tak tam vláda pristupuje k tomu, že to rozloží v čase tak, aby tie príjmy z toho, resp. znížené príjmy z toho štátnu kasu zasiahli čo najneskôr, ideálne, aby to zasiahlo až budúcu vládu. Ale v prípade, kedy sa jedná o opatrenia, z ktorých má štátna kasa profitovať, tak tam sú veľmi rýchli a s takýmito opatreniami idú veľmi rýchlo do účinnosti, dokonca aj za cenu toho, že to bude v priebehu roku a nie od 1. januára, čo teda spôsobuje aj procesné, procesné problémy.
Ak by som to teda zhrnula, tak poisťovniam vzniknú so zavedením novej dane a jej členením vysoké náklady. Zníži sa záujem o poistenie, čo rozhodne považujem za negatívny dopad tejto novely. Obmedzia sa investície do vývoja informačných technológií. Zhorší sa konkurenčné postavenie poisťovní voči ostatným subjektom finančného trhu. Nastane prepad ziskovosti poistného sektora, keďže odvod tvorí tretinu jeho ziskov, a teda tým pádom sa aj zníži atraktivita tohto sektora. Spotrebiteľ rovnako platí poistné zo zdaneného príjmu a za svoje zodpovedné správanie, to tu už povedal aj kolega Peter Osuský, si navyše zaplatí daň z poistenia. Daň z poistného si spotrebiteľ – na rozdiel od právnickej osoby – nemôže odpočítať zo základu dane.
Takže už len na záver pár slov. Strana SaS zásadne nesúhlasí so zavedením predmetnej dane, nakoľko ju považujeme za nesystémový krok. Jej zavedením dôjde k ďalšiemu zvyšovaniu finančných nákladov podnikateľských subjektov a na toto doplatia opäť len ľudia.
Dovolím si z tohto miesta ešte jeden citát šéfky Slovenskej asociácie poisťovní a to je: "Táto nová daň je trestom pre občanov aj podnikateľov." Tak poďme do toho, trestať podnikateľov aj občanov. My sa k tejto aktivite nepridáme, preto klub SaS tento návrh zákona v takomto znení nepodporí.
Ďakujem pekne.