31. schôdza

9.5.2018 - 29.5.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

25.5.2018 o 13:24 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 13:24

Oto Žarnay
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, narušenie akejkoľvek krehkej rovnováhy spôsobuje následky, ktoré môžu byť malé, no aj fatálne. Nikdy tento stav nezostáva bez odozvy a bolo by naivné si myslieť, že práve mňa či nás sa to nedotkne, či mne sa to nestane. V spoločenskej či v prírodnej sfére sa vždy pohybujeme v krajných medziach a dôsledky pocíti veľké množstvo ľudí, tak ako sa to deje aj dnes. Riešenie problémov spojených s nastolením rovnováhy spôsobom zametania pod koberec, respektíve ututlania, ako je v našich končinách zvykom, sa nikdy nevypláca a vždy sa vracia ak bumerang späť. Uvedomenie si týchto skutočností a ich následné pomenovanie je prvým krokom k zmenám, ktoré nielen môžeme, ale musíme uskutočniť pre zabezpečenie existencie a rozvoja zdravej spoločnosti.
Toľko rozoberané a zároveň zaznávané školstvo je reálne vernou kópiou vývoja našej občianskej spoločnosti. Voláme síce po kvalite, ale sami ju vlastnými rozhodnutiami nepodporujeme. Voláme po lepšom a inovatívnejšom vzdelávaní, no to je stále len natrhnutý papierový tiger. Voláme po transparentnejšom a adresnom financovaní a lepšom riadení, ale dopúšťame svojvôľu a obchádzanie pravidiel. Toto všetko znásobuje len nedôveru a strach, ktorý je dobre živený zo všetkých možných zdrojov, a ten, ako vieme, paralyzuje. Najčastejšie tých, ktorí sú slušní a poctiví v tom, čo robia, vo vzťahoch, v ich postojoch, ale už nemajú silu a energiu sa postaviť tejto nerovnováhe, pretože s ňou každodenne bojujú.
Riadenie dnešnej školy je skutočne multiodborovým zamestnaním. Riaditeľ okrem pedagogických a odborných schopností i v predmete ktorý vyučuje, musí mať vedomosti, znalosti a zručností o psychológie, sociálnej komunikácie, práva, manažmentu, ekonomiky, personalistiky, technické a aj stavebné základy, keďže zriaďovateľ mu zázemie a odborné rady dnes už zväčša neposkytuje.
Riaditeľ by mal byť podľa súčasných požiadaviek aj kreatívny vizionár, ktorý dá perspektívu škole a tým aj miestnej komunite. Nájsť takého komplexného človeka je takmer zázrak a väčšina riaditeľov, keďže sú predovšetkým pedagógovia, sa učia takpovediac za pochodu s väčšími či menšími úspechmi. Rada školy, rozšírená o zástupcov školskej inšpekcie a okresného úradu alebo samosprávneho kraja, vystupuje pri hľadaní najvhodnejšie kandidáta do funkcie riaditeľa školy ako výberová komisia. Rada školy v zákone definovaná ako, citujem, "iniciatívny a poradný samosprávny orgán, ktorý vyjadruje a presadzuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania", disponuje kompetenciou vybrať najvhodnejšieho kandidáta do funkcie riaditeľ školy, ale váha jej rozhodnutia nemá dostatočnú zákonnú oporu. Jej rozhodnutie je totiž stále len rozhodnutím iniciatívneho a poradného samosprávneho orgánu. A tým je daný priestor, aby sa nielen znevažovalo, ale aj manipulovalo rôznymi úkonmi pod rúškom demokratického a otvoreného prístupu zo strany zriaďovateľa, ako sú napríklad dotazníky po výberovom konaní a ešte pred samotným vymenovaním víťazného kandidáta pedagógom na škole, či chcú, aby bol práve tento človek riaditeľom ich školy. Či si myslia, že zodpovedá morálne a odborne požiadavkám na túto funkciu a podobne. Rozšírená rada školy ako výberová komisia vykonáva rozhodnutie vo verejnom záujme. Preto by malo byť toto rozhodnutie zákonne deklarované ako rozhodnutie pri výkone verejnej správy. A tým bol v tomto prípade aj definovaný význam a dôsledky takto vydaného rozhodnutia najmä smerom k zriaďovateľom, ale aj ktorýmkoľvek osobám, či inštitúciám, ktoré by toto rozhodnutie nechceli rešpektovať.
Na druhej strane je to aj záväzok pre výberové komisie, že ich správanie a konanie musí byť plne v súlade aj so zákonnými ustanoveniami súvisiacimi s verejnom správou a nie je v nich priestor na svojvôľu či rôzne nejaké praktiky, ktoré niektorí kandidáti využívali na ovplyvňovaní členov výberovej komisie pred samotným výberovým konaním. Takto nastaveným postavením výberovej komisie na funkciu riaditeľa dosiahneme tak žiadanú a potrebnú rovnováhu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zriaďovateľ, najčastejšie obec alebo samosprávny kraj, má okrem svojich zástupcov vo výberových komisiách na funkciu riaditeľa školy k dispozícii aj ďalší inštitút, ktorý môže ovplyvniť, kto bude viesť danú školu počas 5-ročného funkčného obdobia. Je ním právo veta, kde v prvom stupni rozhoduje o vymenovaní či nevymenovaní víťazného kandidáta starosta či primátor alebo predseda samosprávneho kraja, a až v druhom stupni rozhoduje zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Problémom nie je veto samotné, ale jeho výkon v prvom stupni, keďže individuálne subjektívne rozhodnutie jedného človeka nesie so sebou tieň pochybností či výhrady voči víťaznému kandidátovi na funkciu riaditeľa školy. Napokon sa vo väčšine prípadov preukáže, že tieto reálne podložené a následne aj deklarované pochybnosti a výhrady boli objektívne. Bohužiaľ, ako prax ukazuje, tento akt býva veľmi často motivovaný osobnou, ale aj politickou zaujatosťou predstaviteľa obce, mesta či kraja a tomu aj zodpovedajúcim nepostačujúcim a nekompetentným zdôvodnením nesúhlasu s vymenovaním víťazného kandidáta do funkcie riaditeľa školy. Takto vydané rozhodnutie svojou podstatou deklaruje svojvôľu a nie objektívne posúdenie všetkých relevantných faktov pre nevymenovanie do funkcie.
Jedným z navrhovaných krokov na zamedzenie práve tejto svojvôle je jednoznačné taxatívne zhrnutie dôvodov, pre ktorý daný kandidát nebol vymenovaný do funkcie riaditeľa školy. Uvádzam nasledovné taxatívne navrhnuté dôvody: Členovia výberovej komisie nedostali riadne a včas, najneskôr však tri dni pred začatím výberového konania informácie o účastníkoch výberového konania v písomnej podobe. Výberová komisia rozhodovala v nesprávnom alebo v nedostatočnom zložení, kedy výberová komisia rozhoduje dvoma tretinami všetkých členov. Dodatočne vyšlo najavo, že víťazný kandidát zamlčal alebo nepravdivo uviedol informácie, ktoré sú podstatné pre účasť na výberovom konaní a následný výkon funkcie riaditeľa školy. Víťazný kandidát na funkciu riaditeľa školy v predchádzajúcom období už túto funkciu vykonával a počas funkčného obdobia boli písomne zaznamenané jeho priestupky v riadení školy alebo výkone štátnej správy. Víťazný kandidát na funkciu riaditeľa školy v predchádzajúcom období už túto funkciu vykonával a počas funkčného obdobia boli kontrolnou činnosťou štátnych orgánov, miestnych kontrolným orgánov alebo štátnej školskej inšpekcie zistené vážne nedostatky alebo porušenia zákonov, pričom za vážne nedostatky môžeme považovať tie, ktoré svojou závažnosťou spôsobili väčšiu škodu na majetku alebo na právach, alebo tie, ktoré boli takto označené kontrolným orgánom. Víťazný kandidát na funkciu riaditeľa školy bol po výberovom konaní právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom pedagogickej činnosti alebo s výkonom odbornej činnosti, alebo stratil spôsobilosť na právne úkony.
Tieto navrhované taxatívne dôvody nie sú pravdepodobne konečnými a len aplikačná prax ukáže, či je potrebné ich rozšíriť alebo zúžiť.
Ďalším krokom k rovnováhe, okrem už uvedených taxatívnych dôvodov na nevymenovanie víťazného kandidáta do funkcie riaditeľa školy, je odstránenie subjektívneho rozhodovacieho prvku, ktorým je starosta, primátor alebo predseda VÚC a ponechanie možnosti rozhodnúť v danej veci kolektívnemu orgánu, čiže zastupiteľstvu. Návrh podá s povinnosťou dostatočného zákonného odôvodnenia starosta, primátor alebo predseda VÚC, ale o vetovaní vymenovania víťazného kandidáta rozhodne kolektívny orgán trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Takéto nastavenie zvýši dôveryhodnosť v demokratické inštitúty vo verejnej správe, ako aj zamedzí rôznym manipuláciám a nekalým praktikám.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi ešte sa pozastaviť a ozrejmiť poslednú, no nie málo dôležitú skutočnosť spojenú s výberovým konaním do funkcie riaditeľa školy. Je ňou verejnosť a ústnosť, ktorá je nielen úzko spojená s naším súdnictvom, ale aj zásadným rovnovážnym demokratickým prvkom, ktorý zároveň slúži ako kontrola nad priebehom a výsledkom výkonu verejnej správy. Jedným z práv všetkých občanov členských krajín Európskej únie je aj právo na dobrú správu vecí verejných. Školy ako vzdelávacie a výchovné, ale aj osvetové inštitúcie majú svoje nezastupiteľné a významné miesto v každej komunite. Ich správa zverená v prvom stupni do rúk riaditeľa školy je mimoriadne dôležitá, pretože sa dotýka pomerne širokého spektra ľudí. Preto aj výber riaditeľa školy zvyčajne nebýva bez povšimnutia členov komunity. Ba práve naopak, teší sa živému záujmu. No vzhľadom na skutočnosť, že prezentácia kandidátov, ako aj vyhlasovanie výsledkov výberového konania prebieha za zatvorenými dverami, je terčom mnohých dohadov a s tým spojené nedôvery v priebeh výberového konania a objektivitu tej-ktorej výberovej komisie. Jednotliví kandidáti okrem toho, že predkladajú v písomnej podobe svoju víziu školy a návrhy a plány na zmenu, ktoré sú súčasťou podkladov pre výberové konanie, tieto aj počas výberového konania prezentujú a obhajujú, čím je naplnená zásada ústnosti daného konania. Jeho nerozlučnou súčasťou by však mala byť aj zásada verejnosti, čiže verejné vypočutie jednotlivých kandidátov, ich vízií, plánov, návrhov na zmeny, ako aj bezprostredné odpovede na otázky členov výberovej komisie pre všetkých, ktorí majú záujem. Tým sa zároveň umožní bezprostredná verejná kontrola nielen samotného priebehu vypočutia kandidátov, ale aj následne vyhlásenia výsledkov výberového konania. Výberová komisia tak verejne zhodnotí priebeh tohto konania, ako aj odôvodní výber víťazného kandidáta. Práve tým sa predíde pochybnostiam, a to nielen zo strany neúspešných kandidátov, ale aj verejnosti o objektivite a kompetentnosti výberovej komisie i výhradám voči priebehu samotného výberového konania. Takto sa vytvorí priestor na korektné a štandardné postupy pri realizácii výberových konaní na funkciu riaditeľa školy. Rovnako sa posilní dôvera v demokratické zásady a zaručí rovný prístup ku všetkým kandidátom na túto funkciu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dosiahnutie akejkoľvek rovnováhy je priam sizyfovská práca. Je to niečo, čo v skutočnosti nemá koniec, pretože sa objavia vždy nové a nové faktory, ktoré pôsobia na každú bytosť, prostredie či spoločenstvo. Vysvetľovať tu a na tomto mieste potrebu rovnováhy vo všetkých oblastiach nášho ľudského pôsobenia pri pohľade na celok je úplne zbytočné, pretože táto nutnosť je všetkým zrejmá. Chcem však z tohto miesta apelovať na vás, aby ste túto potrebu v školstve neopomínali, aby vlastné či stranícke potreby neboli povyšované nad tie spoločenské a ľudské. Aby sme o výchove a vzdelávaní nielen hovorili, ale ich aj reálne vykonávali so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže aj s dôverou v reálne uskutočniteľnú demokraciu, rovnosť a ozajstnú zákonnosť a spravodlivosť. Pretože všade tam, kde pochopili, že práve investícia do vzdelávania je reálnou budúcnosťou krajiny a nebáli sa takých reformných krokov, aby túto investíciu dôkladne zabezpečili, všade tam vyhrali sami nad sebou i v konkurencii už teraz. A každý z nás chce pre deti lepší svet, pretože v končenom dôsledku raz budú o ňom i o nás rozhodovať práve ony.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

25.5.2018 o 13:24 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:37

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona má za cieľ urobiť poriadok pri výberových konaniach na pozíciu riaditeľa škôl, zvýšenie dôveryhodnosti, transparentnosti. Cieľ návrhu tohto zákone je určite dobrý. Má však vo vašom podaní, pán Žarnay, jednu obrovskú chybu. Je to vypočutie kandidátov za účasti verejnosti, čo ja osobne si neviem dosť dobre predstaviť v oblastiach s nižšou vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva, ba priam absolútnou zaostalosťou. A v prípade takýchto akože divákov pri výberových konaniach s určitosťou blížiacou sa ku 100 percentám dôjde určite k zmätkom, ovplyvňovaniu, hrubému nátlaku, kriku, vreskotu a narúšania verejnému poriadku v rámci tohto konania.
Bežná prax pri realizácii výberových konaní na pozíciu riaditeľa školy to potvrdila v regiónoch, kde je koncentrovaná takzvaná minoritná spoločnosť a tam nebola ani dokonca, tam neboli ani diváci, ktorých by ste tam chceli dať.
Ste podľa môjho názoru absolútne izolovaný od regiónov, ktoré sú kriticky skúšané neschopnosťou všetkých ponovembrových vlád vyriešiť situáciu v školstve, zvlášť v regiónoch, kde je tá vzdelanostná úroveň nižšia a kde zloženie obyvateľstva vďaka subjektívnym aj objektívnym príčinám zabraňuje realizácii aj najjednoduchších úprav, noviel a zákonov do praxe.
Pán navrhovateľ, vy ste zabudol, že Slovensko nekončí v perimetri 30 km od pomyselného bodu kružnice od hlavných centier Slovenska, to je od Bratislavy, Banskej Bystrice a Košíc. Niektorí ľudia, tzv. reformátori, žiaľ, aj vy medzi nich patríte, ste zabudli, že Slovenská republika a náš národ žije nielen v Bratislave a v týchto veľkých centrách, ale väčšina národa žije a pracuje mimo týchto centier.
Musím vám povedať, je to názor veľkej časti obyvateľstva, ktorá, žiaľ, nemá možnosť pertraktovať svoje názory a životné skúsenosti v médiách, ako majú túto možnosť rôzni kaviarenskí povaľači, falošní humanisti a tzv. reformátori. Títo doviedli školstvo a tiež všetky aspekty normálneho života, vďaka ktorému naša európska civilizácia prežila aj napriek problémom a kataklizmám, do terajšieho absolútneho marazmu.
A teraz to dám tak pokope. V oblastiach, o ktorých hovorím, je bežná takáto situácia: Niektorí "spoluobčania" nevedia pochopiť rozdiel medzi strednou a vysokou školou. Oni dokonca nevedia pochopiť ani rozdiel medzi strednou školou, ktorá poskytuje výučný list a ktorá poskytuje maturitu. Oni si dokonca pletú maturitu s vysokoškolským vzdelaním. Dokonca ani nemajú, samozrejme, žiaden základný myšlienkový pochod alebo vedomosť o tom, čo je titul bakalár alebo titul magister. A vy vo vašom návrhu zákona chcete, aby bola takáto , vzdelaná, v úvodzovkách vzdelaná, časť spoločnosti pri výberových konaniach. Častokrát budú pri tých vašich výberových konaniach starostovia a poslanci, ktorí nemajú veľakrát ani skončenú základnú školu, poprípade nemajú dokončenú ani učňovskú školu. Sú prípady, keď starostovia a poslanci a tiež tá vaša potencionálna verejnosť je úplne negramotná.
Nechcem paušalizovať, ale keby ste vy ako osoba, a nie ako osoba z tzv. etickej komisie novej nemenovanej strany, chceli príklady na takýchto negramotných poslancov, starostov a občanov, tak vám ich s radosťou poskytnem. Urobím to s radosťou a môžem len dúfať, že by som váš naivný idealizmus trošku schladil.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.5.2018 o 13:37 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:41

Marian Kotleba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Stano, ty si dlhoročný učiteľ a ja som tiež počúval celý čas vystúpenie pána kolegu Žarnaya na túto tému. To, čo si povedal, to je jednoducho krutá prax, krutá realita a to by išlo do čistého konfliktu s tým, ako si to on v tom návrhu idealisticky predstavuje. A mne tam možno ešte chýbala v tvojej reči taká, taký moment, kolega Žarnay podriaďoval veľkej kritike zriaďovateľov škôl, ktorí, je tu aj kolega Blanár, ktorí majú naozaj veľkú zodpovednosť, bez ohľadu, na akej úrovni sa rozprávame, z fungovania činnosti týchto škôl, a na druhej strane im chce zobrať možnosť zasiahnuť vo veľmi ojedinelých a špecifických prípadoch do výsledku výberového konania tou jedinou kompetenciou, ktorú im zákon dáva, že raz, raz môže, jeden, jedinýkrát môže zriaďovateľ zastúpený starostom, županom a neviem ešte kým, povedať, že tento výber nie je celkom v poriadku, zopakujte ho. A označil to ako niečo maximálne nedemokratické, pričom ale ako strážcu tej demokracie navrhuje ten mechanizmus, ktorý ty si veľmi pekne vysvetlil a spochybnil.
Čiže naozaj je to možno myšlienka veľmi dobrá, ale nie celkom dotiahnutá do konca, hlavne v kontakte s tou realitou.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2018 o 13:41 hod.

Ing. Mgr.

Marian Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:43

Oto Žarnay
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Čiže ja budem reagovať na pána poslanca Mizíka. Ďakujem mu za jeho faktickú, vlastne za jeho vystúpenie, pardon, za jeho vystúpenie. Rešpektujem jeho názor aj jeho iný pohľad na veci, ako som ich prezentoval ja. Len je mi ľúto, že celý ten prejav, v ktorom som vysvetľoval rôzne veci týkajúce sa veta zriaďovateľa, zúžil na jediný problém, a to bola účasť verejnosti pri vypočutí kandidátov na funkciu riaditeľa školy. Okrem toho, aj keby tam prišli nejakí ľudia z verejnosti a mohli by to byť či rodičia, ale aj učitelia, žiaci, nemali by kompetenciu a ani právo zasahovať do rozhodnutia výberovej komisie, ktorá jediná zo zákona by mala právo voliť riaditeľa školy.
Čiže tie argumenty, ktoré ste používali, že by tam bol hluk, rámus, že by boli, že by vykrikovali, sa mi zdajú prehnané. Samozrejme, mohlo by dôjsť aj k takej situácii, ale v konečnom dôsledku rozhodnutie a zodpovednosť za vymenovanie riaditeľa by niesla rada školy a následne aj zriaďovateľ školy.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2018 o 13:43 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:44

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem, Marian, že si ma doplnil.
A, pán Žarnay, takéto situácie sa často stávajú, napríklad keď sú verejné, verejnosť keď sa dostane na zastupiteľstvá. Nebudem zachádzať do podrobností, bol som na jednom takom verejnom zastupiteľstve v nemenovanej obci, kde žije tzv. minoritná spoločnosť. No, si neviete predstaviť, ako sa tam rokovalo, keď tam bola verejnosť. Vulgarizmy tam lietali ako muchy okolo niečoho a dokonca jedna občianka stiahla aj gate, hej, a ukázala. Čiže asi tak by to vyzeralo. Ja si to viem živo predstaviť a nemyslím si, že preháňam. Mám skúsenosti.
Nie o vás hovorím, pani Cigániková.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2018 o 13:44 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 13:45

Oto Žarnay
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. V závere, keďže som nemohol reagovať na pána poslanca Kotlebu, lebo on reagoval na pána poslanca Mizíka, tak chcem v závere povedať, že tento návrh nevznikol z môjho, z mojej fantázie, ale z reálnych skúseností, zo škôl, zo Slovenska, kde niekoľkí kandidáti, riaditelia škôl nemohli byť vymenovaní do funkcie, pretože zriaďovateľ školy využil práve ten zákonný prostriedok, ktorým je právo veta.
Ako som už, aj pán poslanec Kotleba hovoril, ja nechcem zriaďovateľom zobrať právo veta, len chcem to eliminovať tým, že za prísne stanovených podmienok môžu to veto použiť, taxatívne vymenovaných podmienok, aby nedošlo k tomu, že zriaďovateľ školy, ako sa to stalo v Kysuckom Novom Meste po tom, ako rada školy rozhodne o vymenovaní kandidáta do funkcie riaditeľa, on, zriaďovateľ príde na školu, urobí anketu medzi učiteľmi, tí v tejto ankete sa vyjadria, že nechcú tohto nového riaditeľa za svojho riaditeľa, a on na základe toho vysloví, využije právo veta, svoju kompetenciu.
Takže toľko vlastne, ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

25.5.2018 o 13:45 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 13:47

Milan Uhrík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Milá pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Stručne poviem. Cieľom tejto novely zákona je zaviesť transparentnosť do financovania, transparentnosť a prehľad do financovania mimovládnych organizácií, ktoré prijímajú prostriedky zo zahraničia. Stručne. Podrobnejšie sa k tomu vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie

25.5.2018 o 13:47 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:48

Stanislav Drobný

Uvádzajúci uvádza bod 13:50

Milan Uhrík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Milé kolegyne, vážení kolegovia, tak ešte raz dovoľte, aby som uviedol trošku už aj obšírnejšie novelu zákona o neziskových organizáciách, ktorú sme pripravili spolu s kolegami Marianom Kotlebom, Rastislavom Schlosárom, Martinom Beluským a Jánom Kecskésom.
Ide o opakovaný návrh zákona, ktorý sme dávali už minulý rok a ktorý sme predložili teraz opäť kvôli tomu, že tá činnosť zahraničných mimovládnych organizácií alebo mimovládnych organizácií, ktoré sú financované, evidentne financované zo zahraničia na Slovensku, je čoraz evidentnejšia a čoraz vypuklejšia.
Videli sme to na tých nedávnych protestoch, protivládnych protestoch, na ktorých sa zúčastnili aj mnohí naši voliči, sympatizanti, prípadne dokonca aj členovia, pričom my nespochybňujeme, že úmysel alebo teda úprimný záujem tých protestov bol naozaj čestný, ale zamýšľame sa sami nad úmyslami tých organizátorov tých protestov, z akých zdrojov boli platení, kto to všetko organizoval a čo všetko tým, samozrejme, sledoval.
Cieľom tohto nášho návrhu zákona je teda sprehľadniť štruktúru a činnosť mimovládnych organizácií na Slovensku v maximálne demokratickom duchu. V takom istom demokratickom duchu, v akom ony transparentne žiadajú vysvetliť financovanie všetkých ostatných subjektov, samozrejme, okrem seba. Tak my teraz navrhujeme, aby sa tá transparentnosť týkala aj ich, pretože ak naozaj nemajú čo skrývať, tak svoje príjmy zo zahraničia môžu pokojne priznať.
Obzvlášť to platí pre mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú politickou agitačnou činnosťou, to znamená, že za peniaze zo zahraničia sa snažia na Slovensku presadiť nejaké názory, nejaké názorové prúdy, ideológie, ovplyvňovať verejnú mienku, získavať hlasy voličov, či dokonca prostredníctvom médií určovať, kto má byť odvolaný z ministerského kresla alebo kto má byť namiesto toho daného konkrétneho ministra zase vymenovaný. To považujeme za maximálne neprípustné a veľmi, veľmi riskantné. Preto chceme, aby do toho bola zavedená transparentnosť.
V rámci našej novely zákona navrhujeme, aby každá nezisková organizácia, ktorá poberá financie zo zahraničia, musela svoje propagačné materiály, či už sa jedná o videomateriály alebo o nejaké plagáty, letáčiky, reklamy v televízii, na internete, skrátka, kdekoľvek a čokoľvek, aby tieto materiály musela označovať takým výstražným znamením, že "Pozor! Zahraničný agent.", pričom samozrejme, toto označenie by muselo byť minimálne rovnako výrazné alebo výraznejšie, ako je názov alebo logo samotnej neziskovej organizácie. Samozrejme, nepredpokladáme, že nejaká organizácia by toto, túto výstrahu udávala väčšími písmenami ako svoj vlastný názov, ale teda minimálne rovnakými písmenami to musí byť zverejnené.
Týka sa to všetkých neziskových organizácií, ktoré sú priamo či nepriamo napojené na financovanie zo zahraničia. Konkrétna definícia je: "Za zahraničného agenta je považovaná nezisková organizácia, ktorá je organizačne podriadená zahraničnému subjektu alebo ktorej aktivity sú riadené alebo financované zahraničným subjektom alebo ktorá koná na základe rozkazu, požiadavky pod vplyvom alebo pod kontrolou zahraničného subjektu. Za zahraničného agenta je taktiež považovaná každá ďalšia nezisková organizácia, ktorá je organizačne alebo finančne naviazaná na iného zahraničného agenta." Čo je vlastne ošetrenie prípadu, aby neprichádzalo k prelievaniu zahraničných peňazí, zahraničných kadejakých lobistických alebo sponzorských peňazí cez rôzne nastrčené organizácie a týmto spôsobom sa nevznikali nejaké takzvané biele kone.
Zahraničné organizácie alebo teda mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia, by zároveň museli byť registrované v takzvanom registri zahraničných agentov. To nie je samozrejme náš výmysel, my sme sa inšpirovali Spojenými štátmi americkými, kde toto v súlade so všetkými demokratickými pravidlami už viac ako osemdesiat rokov úspešne funguje. V rámci tohto registra zahraničných agentov by museli predkladať aj svoje výročné správy, správy o financovaní, o príjmoch, aby verejnosť mala prehľad, koho záujmy tieto organizácie zastupujú.
Neziskové organizácie, ktoré by si nesplnili povinnosti stanovené týmto zákonom, by boli samozrejme finančne sankcionované, lebo musí tam byť nejaká sankcia, aby celý tento návrh zákona bol alebo celé toto opatrenie bolo vymožiteľné. V prípade, ak by si nesplnili zákonné povinnosti alebo by vyvíjali vyslovene že protislovenskú činnosť, napríklad by sa jednalo o nejakú iredentistickú činnosť alebo niečo podobné, nejakú vyslovene že podvratnú činnosť, tak by v krajnom prípade mohli byť súdom Slovenskej republiky označené tieto neziskové organizácie, mimovládne organizácie za nežiaduce a nakoniec zrušené, čím by im de facto bola zakázaná pôsobnosť na území Slovenskej republiky.
Táto novela zákona, ako som povedal, vychádza zo zákonov, ktoré už dlhé desaťročia platia v Spojených štátoch amerických, v Izraeli alebo dokonca aj v Ruskej federácii, a týkala by sa rovnako, a to zdôrazňujem, týkala by sa rovnako mimovládnych organizácií, ktoré prijímajú peniaze z Bruselu, z Washingtonu, ako aj organizácie, ktoré prijímajú peniaze z Moskvy. To znamená, že maximálna transparentnosť pre všetkých, aby ľudia vedeli, koho záujmy tieto neziskové organizácie zastrešujú.
My máme pripravené, ešte taký detailnejší prehľad o tom, ako vlastne vyzerá tá sieť neziskových organizácií financovaných zo zahraničia, ten tretí sektor, ktorý ovplyvňuje verejnú mienku napriek tomu, že teda keď raz niekoho záujmy zastupuje, pretože nikto ich nevolil, ten mandát je tam veľmi malinký. Je to vlastne len mandát tých členov tej neziskovej organizácie, ktorá sa napriek tomu vyjadruje k všetkému možnému. Každá organizácia má samozrejme svoje pole pôsobnosti. My máme pripravený takýto prehľad, ale pokiaľ viem, tak o tom plánuje hovoriť bližšie kolega Milan Mazurek, čiže nechám to, nechám to jemu. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

25.5.2018 o 13:50 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:57

Milan Mazurek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Som veľmi rád, že máme možnosť v tomto pléne opätovne prerokovávať tento mimoriadne dôležitý návrh zákona, ktorý, ktorého obsah bol aj v podstate terčom tej mojej obžaloby zo strany predsedu Národnej rady pána Danka, keď mi chceli dať tú tisíceurovú pokutu, keď som hovoril, reagoval na pána Dostála, ktorý označoval tento návrh zákona za fašistický a neviem ešte aký iný, a argumentoval som tým, že keďže tento návrh zákona má úplne legálne aplikovaný napríklad štát Izrael, Spojené štáty americké či Rusko, tak potom logicky vlády všetkých týchto troch štátov môžme tiež označiť za fašistické. Vtedy mi práve pán Danko vyčítal, že som označil izraelskú vládu za fašistickú, čo bola v podstate urážka, no ale ťažko niekto veci pochopí, niekto nie.
Každopádne tento návrh zákona, ktorý sme predložili druhýkrát na rokovanie, je predovšetkým skúškou pre stranu SMER – sociálna demokracia, u ktorej sme si prakticky zvykli, že jedny vyhlásenia, veci, fakty hovoria na tlačových konferenciách, prípadne na nejakých výjazdových rokovaniach vlády a úplne opačné veci robia ako politickí činitelia či už v pléne Národnej rady alebo ako ministri, ako premiéri a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, na základe toho, že pán bývalý predseda vlády vytiahol tému Georga Sorosa a jeho nebezpečné aktivity v Európe, o ktorých budem hovoriť v nasledujúcej rozprave, je predsa logické, keďže mu údajne tento pán vadí a jeho aktivity považuje za negatívne na Slovensku, je teda logické, že by strana SMER – sociálna demokracia mala podporiť takýto návrh zákona a zabezpečiť to, aby mimovládne organizácie tohto pána Georga Sorosa už nemali taký vplyv, respektíve boli jednoduchšie, jasnejšie identifikovateľné, aby občania mohli vedieť, že tá-ktorá konkrétna informácia prichádza z akého konkrétneho zdroja, ktorý má aké konkrétne plány, záujmy a presadzuje hodnoty.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2018 o 13:57 hod.

Milan Mazurek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video