31. schôdza

Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, narušenie akejkoľvek krehkej rovnováhy spôsobuje následky, ktoré môžu byť malé, no aj fatálne. Nikdy tento stav nezostáva bez odozvy a bolo by naivné si myslieť, že práve mňa či nás sa to nedotkne, či mne sa to nestane. V spoločenskej či v prírodnej sfére sa vždy pohybujeme v krajných medziach a dôsledky pocíti veľké množstvo ľudí, tak ako sa to deje aj dnes. Riešenie problémov spojených s nastolením rovnováhy spôsobom zametania pod koberec, respektíve ututlania, ako je v našich končinách zvykom, sa nikdy nevypláca a vždy sa vracia ak bumerang späť. Uvedomenie si týchto skutočností a ich následné pomenovanie je prvým krokom k zmenám, ktoré nielen môžeme, ale musíme uskutočniť pre zabezpečenie existencie a rozvoja zdravej spoločnosti.
Toľko rozoberané a zároveň zaznávané školstvo je reálne vernou kópiou vývoja našej občianskej spoločnosti. Voláme síce po kvalite, ale sami ju vlastnými rozhodnutiami nepodporujeme. Voláme po lepšom a inovatívnejšom vzdelávaní, no to je stále len natrhnutý papierový tiger. Voláme po transparentnejšom a adresnom financovaní a lepšom riadení, ale dopúšťame svojvôľu a obchádzanie pravidiel. Toto všetko znásobuje len nedôveru a strach, ktorý je dobre živený zo všetkých možných zdrojov, a ten, ako vieme, paralyzuje. Najčastejšie tých, ktorí sú slušní a poctiví v tom, čo robia, vo vzťahoch, v ich postojoch, ale už nemajú silu a energiu sa postaviť tejto nerovnováhe, pretože s ňou každodenne bojujú.
Riadenie dnešnej školy je skutočne multiodborovým zamestnaním. Riaditeľ okrem pedagogických a odborných schopností i v predmete ktorý vyučuje, musí mať vedomosti, znalosti a zručností o psychológie, sociálnej komunikácie, práva, manažmentu, ekonomiky, personalistiky, technické a aj stavebné základy, keďže zriaďovateľ mu zázemie a odborné rady dnes už zväčša neposkytuje.
Riaditeľ by mal byť podľa súčasných požiadaviek aj kreatívny vizionár, ktorý dá perspektívu škole a tým aj miestnej komunite. Nájsť takého komplexného človeka je takmer zázrak a väčšina riaditeľov, keďže sú predovšetkým pedagógovia, sa učia takpovediac za pochodu s väčšími či menšími úspechmi. Rada školy, rozšírená o zástupcov školskej inšpekcie a okresného úradu alebo samosprávneho kraja, vystupuje pri hľadaní najvhodnejšie kandidáta do funkcie riaditeľa školy ako výberová komisia. Rada školy v zákone definovaná ako, citujem, "iniciatívny a poradný samosprávny orgán, ktorý vyjadruje a presadzuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania", disponuje kompetenciou vybrať najvhodnejšieho kandidáta do funkcie riaditeľ školy, ale váha jej rozhodnutia nemá dostatočnú zákonnú oporu. Jej rozhodnutie je totiž stále len rozhodnutím iniciatívneho a poradného samosprávneho orgánu. A tým je daný priestor, aby sa nielen znevažovalo, ale aj manipulovalo rôznymi úkonmi pod rúškom demokratického a otvoreného prístupu zo strany zriaďovateľa, ako sú napríklad dotazníky po výberovom konaní a ešte pred samotným vymenovaním víťazného kandidáta pedagógom na škole, či chcú, aby bol práve tento človek riaditeľom ich školy. Či si myslia, že zodpovedá morálne a odborne požiadavkám na túto funkciu a podobne. Rozšírená rada školy ako výberová komisia vykonáva rozhodnutie vo verejnom záujme. Preto by malo byť toto rozhodnutie zákonne deklarované ako rozhodnutie pri výkone verejnej správy. A tým bol v tomto prípade aj definovaný význam a dôsledky takto vydaného rozhodnutia najmä smerom k zriaďovateľom, ale aj ktorýmkoľvek osobám, či inštitúciám, ktoré by toto rozhodnutie nechceli rešpektovať.
Na druhej strane je to aj záväzok pre výberové komisie, že ich správanie a konanie musí byť plne v súlade aj so zákonnými ustanoveniami súvisiacimi s verejnom správou a nie je v nich priestor na svojvôľu či rôzne nejaké praktiky, ktoré niektorí kandidáti využívali na ovplyvňovaní členov výberovej komisie pred samotným výberovým konaním. Takto nastaveným postavením výberovej komisie na funkciu riaditeľa dosiahneme tak žiadanú a potrebnú rovnováhu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zriaďovateľ, najčastejšie obec alebo samosprávny kraj, má okrem svojich zástupcov vo výberových komisiách na funkciu riaditeľa školy k dispozícii aj ďalší inštitút, ktorý môže ovplyvniť, kto bude viesť danú školu počas 5-ročného funkčného obdobia. Je ním právo veta, kde v prvom stupni rozhoduje o vymenovaní či nevymenovaní víťazného kandidáta starosta či primátor alebo predseda samosprávneho kraja, a až v druhom stupni rozhoduje zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Problémom nie je veto samotné, ale jeho výkon v prvom stupni, keďže individuálne subjektívne rozhodnutie jedného človeka nesie so sebou tieň pochybností či výhrady voči víťaznému kandidátovi na funkciu riaditeľa školy. Napokon sa vo väčšine prípadov preukáže, že tieto reálne podložené a následne aj deklarované pochybnosti a výhrady boli objektívne. Bohužiaľ, ako prax ukazuje, tento akt býva veľmi často motivovaný osobnou, ale aj politickou zaujatosťou predstaviteľa obce, mesta či kraja a tomu aj zodpovedajúcim nepostačujúcim a nekompetentným zdôvodnením nesúhlasu s vymenovaním víťazného kandidáta do funkcie riaditeľa školy. Takto vydané rozhodnutie svojou podstatou deklaruje svojvôľu a nie objektívne posúdenie všetkých relevantných faktov pre nevymenovanie do funkcie.
Jedným z navrhovaných krokov na zamedzenie práve tejto svojvôle je jednoznačné taxatívne zhrnutie dôvodov, pre ktorý daný kandidát nebol vymenovaný do funkcie riaditeľa školy. Uvádzam nasledovné taxatívne navrhnuté dôvody: Členovia výberovej komisie nedostali riadne a včas, najneskôr však tri dni pred začatím výberového konania informácie o účastníkoch výberového konania v písomnej podobe. Výberová komisia rozhodovala v nesprávnom alebo v nedostatočnom zložení, kedy výberová komisia rozhoduje dvoma tretinami všetkých členov. Dodatočne vyšlo najavo, že víťazný kandidát zamlčal alebo nepravdivo uviedol informácie, ktoré sú podstatné pre účasť na výberovom konaní a následný výkon funkcie riaditeľa školy. Víťazný kandidát na funkciu riaditeľa školy v predchádzajúcom období už túto funkciu vykonával a počas funkčného obdobia boli písomne zaznamenané jeho priestupky v riadení školy alebo výkone štátnej správy. Víťazný kandidát na funkciu riaditeľa školy v predchádzajúcom období už túto funkciu vykonával a počas funkčného obdobia boli kontrolnou činnosťou štátnych orgánov, miestnych kontrolným orgánov alebo štátnej školskej inšpekcie zistené vážne nedostatky alebo porušenia zákonov, pričom za vážne nedostatky môžeme považovať tie, ktoré svojou závažnosťou spôsobili väčšiu škodu na majetku alebo na právach, alebo tie, ktoré boli takto označené kontrolným orgánom. Víťazný kandidát na funkciu riaditeľa školy bol po výberovom konaní právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom pedagogickej činnosti alebo s výkonom odbornej činnosti, alebo stratil spôsobilosť na právne úkony.
Tieto navrhované taxatívne dôvody nie sú pravdepodobne konečnými a len aplikačná prax ukáže, či je potrebné ich rozšíriť alebo zúžiť.
Ďalším krokom k rovnováhe, okrem už uvedených taxatívnych dôvodov na nevymenovanie víťazného kandidáta do funkcie riaditeľa školy, je odstránenie subjektívneho rozhodovacieho prvku, ktorým je starosta, primátor alebo predseda VÚC a ponechanie možnosti rozhodnúť v danej veci kolektívnemu orgánu, čiže zastupiteľstvu. Návrh podá s povinnosťou dostatočného zákonného odôvodnenia starosta, primátor alebo predseda VÚC, ale o vetovaní vymenovania víťazného kandidáta rozhodne kolektívny orgán trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Takéto nastavenie zvýši dôveryhodnosť v demokratické inštitúty vo verejnej správe, ako aj zamedzí rôznym manipuláciám a nekalým praktikám.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi ešte sa pozastaviť a ozrejmiť poslednú, no nie málo dôležitú skutočnosť spojenú s výberovým konaním do funkcie riaditeľa školy. Je ňou verejnosť a ústnosť, ktorá je nielen úzko spojená s naším súdnictvom, ale aj zásadným rovnovážnym demokratickým prvkom, ktorý zároveň slúži ako kontrola nad priebehom a výsledkom výkonu verejnej správy. Jedným z práv všetkých občanov členských krajín Európskej únie je aj právo na dobrú správu vecí verejných. Školy ako vzdelávacie a výchovné, ale aj osvetové inštitúcie majú svoje nezastupiteľné a významné miesto v každej komunite. Ich správa zverená v prvom stupni do rúk riaditeľa školy je mimoriadne dôležitá, pretože sa dotýka pomerne širokého spektra ľudí. Preto aj výber riaditeľa školy zvyčajne nebýva bez povšimnutia členov komunity. Ba práve naopak, teší sa živému záujmu. No vzhľadom na skutočnosť, že prezentácia kandidátov, ako aj vyhlasovanie výsledkov výberového konania prebieha za zatvorenými dverami, je terčom mnohých dohadov a s tým spojené nedôvery v priebeh výberového konania a objektivitu tej-ktorej výberovej komisie. Jednotliví kandidáti okrem toho, že predkladajú v písomnej podobe svoju víziu školy a návrhy a plány na zmenu, ktoré sú súčasťou podkladov pre výberové konanie, tieto aj počas výberového konania prezentujú a obhajujú, čím je naplnená zásada ústnosti daného konania. Jeho nerozlučnou súčasťou by však mala byť aj zásada verejnosti, čiže verejné vypočutie jednotlivých kandidátov, ich vízií, plánov, návrhov na zmeny, ako aj bezprostredné odpovede na otázky členov výberovej komisie pre všetkých, ktorí majú záujem. Tým sa zároveň umožní bezprostredná verejná kontrola nielen samotného priebehu vypočutia kandidátov, ale aj následne vyhlásenia výsledkov výberového konania. Výberová komisia tak verejne zhodnotí priebeh tohto konania, ako aj odôvodní výber víťazného kandidáta. Práve tým sa predíde pochybnostiam, a to nielen zo strany neúspešných kandidátov, ale aj verejnosti o objektivite a kompetentnosti výberovej komisie i výhradám voči priebehu samotného výberového konania. Takto sa vytvorí priestor na korektné a štandardné postupy pri realizácii výberových konaní na funkciu riaditeľa školy. Rovnako sa posilní dôvera v demokratické zásady a zaručí rovný prístup ku všetkým kandidátom na túto funkciu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dosiahnutie akejkoľvek rovnováhy je priam sizyfovská práca. Je to niečo, čo v skutočnosti nemá koniec, pretože sa objavia vždy nové a nové faktory, ktoré pôsobia na každú bytosť, prostredie či spoločenstvo. Vysvetľovať tu a na tomto mieste potrebu rovnováhy vo všetkých oblastiach nášho ľudského pôsobenia pri pohľade na celok je úplne zbytočné, pretože táto nutnosť je všetkým zrejmá. Chcem však z tohto miesta apelovať na vás, aby ste túto potrebu v školstve neopomínali, aby vlastné či stranícke potreby neboli povyšované nad tie spoločenské a ľudské. Aby sme o výchove a vzdelávaní nielen hovorili, ale ich aj reálne vykonávali so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže aj s dôverou v reálne uskutočniteľnú demokraciu, rovnosť a ozajstnú zákonnosť a spravodlivosť. Pretože všade tam, kde pochopili, že práve investícia do vzdelávania je reálnou budúcnosťou krajiny a nebáli sa takých reformných krokov, aby túto investíciu dôkladne zabezpečili, všade tam vyhrali sami nad sebou i v konkurencii už teraz. A každý z nás chce pre deti lepší svet, pretože v končenom dôsledku raz budú o ňom i o nás rozhodovať práve ony.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona má za cieľ urobiť poriadok pri výberových konaniach na pozíciu riaditeľa škôl, zvýšenie dôveryhodnosti, transparentnosti. Cieľ návrhu tohto zákone je určite dobrý. Má však vo vašom podaní, pán Žarnay, jednu obrovskú chybu. Je to vypočutie kandidátov za účasti verejnosti, čo ja osobne si neviem dosť dobre predstaviť v oblastiach s nižšou vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva, ba priam absolútnou zaostalosťou. A v prípade takýchto akože divákov pri výberových konaniach s určitosťou blížiacou sa ku 100 percentám dôjde určite k zmätkom, ovplyvňovaniu, hrubému nátlaku, kriku, vreskotu a narúšania verejnému poriadku v rámci tohto konania.
Bežná prax pri realizácii výberových konaní na pozíciu riaditeľa školy to potvrdila v regiónoch, kde je koncentrovaná takzvaná minoritná spoločnosť a tam nebola ani dokonca, tam neboli ani diváci, ktorých by ste tam chceli dať.
Ste podľa môjho názoru absolútne izolovaný od regiónov, ktoré sú kriticky skúšané neschopnosťou všetkých ponovembrových vlád vyriešiť situáciu v školstve, zvlášť v regiónoch, kde je tá vzdelanostná úroveň nižšia a kde zloženie obyvateľstva vďaka subjektívnym aj objektívnym príčinám zabraňuje realizácii aj najjednoduchších úprav, noviel a zákonov do praxe.
Pán navrhovateľ, vy ste zabudol, že Slovensko nekončí v perimetri 30 km od pomyselného bodu kružnice od hlavných centier Slovenska, to je od Bratislavy, Banskej Bystrice a Košíc. Niektorí ľudia, tzv. reformátori, žiaľ, aj vy medzi nich patríte, ste zabudli, že Slovenská republika a náš národ žije nielen v Bratislave a v týchto veľkých centrách, ale väčšina národa žije a pracuje mimo týchto centier.
Musím vám povedať, je to názor veľkej časti obyvateľstva, ktorá, žiaľ, nemá možnosť pertraktovať svoje názory a životné skúsenosti v médiách, ako majú túto možnosť rôzni kaviarenskí povaľači, falošní humanisti a tzv. reformátori. Títo doviedli školstvo a tiež všetky aspekty normálneho života, vďaka ktorému naša európska civilizácia prežila aj napriek problémom a kataklizmám, do terajšieho absolútneho marazmu.
A teraz to dám tak pokope. V oblastiach, o ktorých hovorím, je bežná takáto situácia: Niektorí "spoluobčania" nevedia pochopiť rozdiel medzi strednou a vysokou školou. Oni dokonca nevedia pochopiť ani rozdiel medzi strednou školou, ktorá poskytuje výučný list a ktorá poskytuje maturitu. Oni si dokonca pletú maturitu s vysokoškolským vzdelaním. Dokonca ani nemajú, samozrejme, žiaden základný myšlienkový pochod alebo vedomosť o tom, čo je titul bakalár alebo titul magister. A vy vo vašom návrhu zákona chcete, aby bola takáto , vzdelaná, v úvodzovkách vzdelaná, časť spoločnosti pri výberových konaniach. Častokrát budú pri tých vašich výberových konaniach starostovia a poslanci, ktorí nemajú veľakrát ani skončenú základnú školu, poprípade nemajú dokončenú ani učňovskú školu. Sú prípady, keď starostovia a poslanci a tiež tá vaša potencionálna verejnosť je úplne negramotná.
Nechcem paušalizovať, ale keby ste vy ako osoba, a nie ako osoba z tzv. etickej komisie novej nemenovanej strany, chceli príklady na takýchto negramotných poslancov, starostov a občanov, tak vám ich s radosťou poskytnem. Urobím to s radosťou a môžem len dúfať, že by som váš naivný idealizmus trošku schladil.
Ďakujem.

Stano, ty si dlhoročný učiteľ a ja som tiež počúval celý čas vystúpenie pána kolegu Žarnaya na túto tému. To, čo si povedal, to je jednoducho krutá prax, krutá realita a to by išlo do čistého konfliktu s tým, ako si to on v tom návrhu idealisticky predstavuje. A mne tam možno ešte chýbala v tvojej reči taká, taký moment, kolega Žarnay podriaďoval veľkej kritike zriaďovateľov škôl, ktorí, je tu aj kolega Blanár, ktorí majú naozaj veľkú zodpovednosť, bez ohľadu, na akej úrovni sa rozprávame, z fungovania činnosti týchto škôl, a na druhej strane im chce zobrať možnosť zasiahnuť vo veľmi ojedinelých a špecifických prípadoch do výsledku výberového konania tou jedinou kompetenciou, ktorú im zákon dáva, že raz, raz môže, jeden, jedinýkrát môže zriaďovateľ zastúpený starostom, županom a neviem ešte kým, povedať, že tento výber nie je celkom v poriadku, zopakujte ho. A označil to ako niečo maximálne nedemokratické, pričom ale ako strážcu tej demokracie navrhuje ten mechanizmus, ktorý ty si veľmi pekne vysvetlil a spochybnil.
Čiže naozaj je to možno myšlienka veľmi dobrá, ale nie celkom dotiahnutá do konca, hlavne v kontakte s tou realitou.

Ďakujem. Čiže ja budem reagovať na pána poslanca Mizíka. Ďakujem mu za jeho faktickú, vlastne za jeho vystúpenie, pardon, za jeho vystúpenie. Rešpektujem jeho názor aj jeho iný pohľad na veci, ako som ich prezentoval ja. Len je mi ľúto, že celý ten prejav, v ktorom som vysvetľoval rôzne veci týkajúce sa veta zriaďovateľa, zúžil na jediný problém, a to bola účasť verejnosti pri vypočutí kandidátov na funkciu riaditeľa školy. Okrem toho, aj keby tam prišli nejakí ľudia z verejnosti a mohli by to byť či rodičia, ale aj učitelia, žiaci, nemali by kompetenciu a ani právo zasahovať do rozhodnutia výberovej komisie, ktorá jediná zo zákona by mala právo voliť riaditeľa školy.
Čiže tie argumenty, ktoré ste používali, že by tam bol hluk, rámus, že by boli, že by vykrikovali, sa mi zdajú prehnané. Samozrejme, mohlo by dôjsť aj k takej situácii, ale v konečnom dôsledku rozhodnutie a zodpovednosť za vymenovanie riaditeľa by niesla rada školy a následne aj zriaďovateľ školy.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, Marian, že si ma doplnil.
A, pán Žarnay, takéto situácie sa často stávajú, napríklad keď sú verejné, verejnosť keď sa dostane na zastupiteľstvá. Nebudem zachádzať do podrobností, bol som na jednom takom verejnom zastupiteľstve v nemenovanej obci, kde žije tzv. minoritná spoločnosť. No, si neviete predstaviť, ako sa tam rokovalo, keď tam bola verejnosť. Vulgarizmy tam lietali ako muchy okolo niečoho a dokonca jedna občianka stiahla aj gate, hej, a ukázala. Čiže asi tak by to vyzeralo. Ja si to viem živo predstaviť a nemyslím si, že preháňam. Mám skúsenosti.
Nie o vás hovorím, pani Cigániková.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. V závere, keďže som nemohol reagovať na pána poslanca Kotlebu, lebo on reagoval na pána poslanca Mizíka, tak chcem v závere povedať, že tento návrh nevznikol z môjho, z mojej fantázie, ale z reálnych skúseností, zo škôl, zo Slovenska, kde niekoľkí kandidáti, riaditelia škôl nemohli byť vymenovaní do funkcie, pretože zriaďovateľ školy využil práve ten zákonný prostriedok, ktorým je právo veta.
Ako som už, aj pán poslanec Kotleba hovoril, ja nechcem zriaďovateľom zobrať právo veta, len chcem to eliminovať tým, že za prísne stanovených podmienok môžu to veto použiť, taxatívne vymenovaných podmienok, aby nedošlo k tomu, že zriaďovateľ školy, ako sa to stalo v Kysuckom Novom Meste po tom, ako rada školy rozhodne o vymenovaní kandidáta do funkcie riaditeľa, on, zriaďovateľ príde na školu, urobí anketu medzi učiteľmi, tí v tejto ankete sa vyjadria, že nechcú tohto nového riaditeľa za svojho riaditeľa, a on na základe toho vysloví, využije právo veta, svoju kompetenciu.
Takže toľko vlastne, ďakujem.

Milá pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Stručne poviem. Cieľom tejto novely zákona je zaviesť transparentnosť do financovania, transparentnosť a prehľad do financovania mimovládnych organizácií, ktoré prijímajú prostriedky zo zahraničia. Stručne. Podrobnejšie sa k tomu vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.