33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 946).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1135 z 9. mája 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona (tlač 946) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplýva 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 11 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 115 z 11. júna 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi naozaj len krátky úvod a potom predstúpim pred vás s niekoľkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Po prvé. Po dvoch rokoch prichádzate, pán minister, s návrhom, ktorým idete novelizovať zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a voláte ho veľkou novelou. Ja si myslím, že v čase, kedy vy hovoríte o konjunktúre a o tom, ako sa ekonomicky darí tejto krajine, by to v prvom rade mali pocítiť tí najzraniteľnejší a najslabší v tej spoločnosti, a to sú bezpochyby ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím. Ak sa na tomto zhodneme, a to si myslím, že by sme sa mali zhodnúť, tak potom nerozumiem, že prečo prichádzate naozaj len s takými zmenami, ktoré sa dajú nazvať čiastočné, a prečo s tým prichádzate takým spôsobom teatrálnym, akým prichádzate. Pretože keď bol prvý ten nástrel návrhu zákona o kompenzáciách na stole, tak povstali profesné organizácie, ktoré zastrešujú ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože ten váš pôvodný návrh ani náhodou nespĺňal ich očakávania a nespĺňal ani vaše sľuby.
Ja som sa tomu venovala zbežne, pretože moja poradkyňa je pani Brichtová, ktorá k tomu teda mala prístup úplne od začiatku. A chcela som naozaj sledovať, že ako sa to vyvinie a s čím napokon prídete na parlamentnú pôdu. Vy ste to gradovali. To napätie naozaj rástlo v spoločnosti, hlavne teda medzi ľuďmi s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože ste potrebovali sa dopracovať k tomu, aby ste mali teatrálne tlačové konferencie s predsedom strany SMER - SD kvôli vašim klesajúcim preferenciám a kvôli tomu, že potrebujete vzbudiť u ľudí opäť takú tú falošnú nádej, že predsa len ste sociálni demokrati, a predsa len jediné, čo spasí túto krajinu, sú tie sociálne istoty, a predsa len myslíte na ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ja si myslím, že napriek tomu, čo vy o sebe hlásate, na ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a na ľudí, ktorí ich sprevádzajú, myslím hlavne opatrovateľov, myslíte veľmi málo, pretože ak máte guráž na to, aby ste tu rozdávali nezmyselné sociálne balíčky, tak si myslím, že ako sociálny demokrat, ako minister, ktorý podľa vašich slov teda myslí na ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, ste si mali pred-, predstúpiť s naozaj veľkou novelou zákona o kompenzáciách. A to by sa stalo vtedy, keby ste napríklad opatrovateľom, ktorí sa starajú o ťažko zdravotne postihnutých ľudí mimo kamenných domov, mimo zariadení, zvýšili mesačný príspevok minimálne na minimálnu mzdu. Ja sa domnievam aj spolu s kolegyňou Gaborčákovou, že vy natoľko diskriminujete týchto domácich opatrovateľov, neformálnych opatrovateľov, akokoľvek ich nazveme, čo je obrovská skupina ľudí, že ono sa to dostane až pred Ústavný súd. To je, to je tak diskriminačné, že opatrovateľ v kamennom dome, ktorý ešte má tú šancu si povedzme aj oddýchnuť, hej, počas tej jeho šichty, pretože je tam viacero opatrovateľov, že on dostáva minimálnu mzdu. A ten, čo je mimo zariadenia, jednoducho tú minimálnu mzdu nedostáva. A aj to ste s pôvodným návrhom prišli teda iným, naozaj si to vydobyli až profesné organizácie, ktoré s vami diskutovali otvorene o tom, čo voláte veľkou novelou zákona o kompenzáciách.
Toto je vec, ktorú vám neprestaneme, podľa mňa aj s mojimi opozičnými kolegyňami neustále vyčítať, že ste vytvorili proste dve kategórie opatrovateľov, pričom tí, ktorí sú v zariadeniach, a hovorím, majú možnosť aspoň nejakým spôsobom si cez deň oddýchnuť, dostávajú viac ako tí, ktorí sa permanentne starajú o ťažko zdravotne postihnutých ľudí, o svoje detí mimo zariadení, čo je pre štát veľmi výhodné a malo by byť výhodné.
Ďalším takým výsmechom bol váš návrh na zvýšenie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, v ktorom ste navrhovali hodinovú sadzbu osobnej asistencie, ktorá je dnes 2,78, o 4 centy. O štyri. Tak prísť s týmto a povedať, povedať, že to je veľká novela zákona o kompenzáciách, mi príde prinajmenšom trúfalé. Viem, že ste sa nakoniec dohodli na tom, že to pôjde vyššie. Ale to bolo opäť len na obrovský tlak ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, obrovský tlak opatrovateľov, tých, ktorí poskytujú osobnú asistenciu.
A ja si myslím, že všetci vieme, aká je žalostná situácia s opatrovateľmi na Slovensku, ako húfne odchádzajú za hranice. Všetci vieme, prečo za tie hranice odchádzame. A v čase, keď máte permanentne ústa plné toho, ako sa krajine darí a ako to musia pocítiť občania, tak ja si myslím, že v prvom rade by to mali pocítiť napríklad tí, ktorí poskytujú osobnú asistenciu, opatrovatelia a ďalšie skupiny ľudí, ktorí sa starajú o tých najzraniteľnejších. Inak si myslím, že, že to, čo vy propagujete ako sociálne balíčky, radšej ani sociálnymi balíčkami netreba nazývať, pretože, myslím... Ako neviem, či si, či si ste, ste niekedy vyskúšali, ale robiť za 3,80 na hodinu, čo teraz vychádza, myslím, po dohode, keď ste to zvýšili o euro, neviem, či si myslíte, že týmto im natoľko pomôžete, že zastavíte ten odliv, alebo, naopak, ešte viacej ľudí sa bude do toho zapájať, pretože ja si to neviem predstaviť, majúc na zreteli to, aká ťažká je tá práca. Sľúbila som, že budem stručná, takže toto sú moje dve najväčšie, najväčšie výčitky. Toto sú aj najväčšie výčitky, ktoré, ktoré opakovane zaznievajú od ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, od ich príbuzných, od ich opatrovateľov, od ich asistentov, a neviem, či teda niekedy sa krajine bude dariť natoľko, že sa rozhodnete im to zvýšiť a prestať ich neustále, neustále, neustále diskriminovať.
Teraz by som prečítala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Asi najskôr začnem odôvodnením a potom, keď sa mi zastaví časomiera, tak, tak prečítam ten zvyšok.
Prekladám pozmeňujúci návrh, ktorým sa vytvárajú podmienky na preklenutie obdobia prechodu z peňažného príspevku na opatrovanie na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, a tak, aby bolo možné peňažný príspevok na opatrovanie vyplácať až ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Návrhom sa eliminujú negatívne skúsenosti z praxe. Klienti nemajú istotu, či im bude priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu a v akom rozsahu, a sami nemajú dostatok finančných prostriedkov na platenie odmeny osobného asistenta, a to napriek tomu, že síce by im mohol byť peňažný príspevok priznaný odo dňa podania žiadosti, ale toto obdobie prechodu je obvykle veľmi zdĺhavé a niekedy trvá aj viac mesiacov. Osobní asistenti nemajú záujem tak dlho čakať na vyplatenie odmeny. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny postupujú v praxi tak, že podaním žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu automaticky odnímajú občanom peňažný príspevok na opatrovanie alebo zastavujú jeho výplatu, čím ich, ale aj ich opatrovateľov dostávajú do neriešiteľnej sociálnej a nepriaznivej finančnej situácie.
Odôvodnenie k bodu 2. Navrhujem, aby sa pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov nebol skúmaný príjem osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a príjem spoločne s ňou posudzovaných osôb a príspevky sa poskytovali bez ohľadu na výšku príjmy, príjmu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ako príklad úspory finančných prostriedkov uvádzame peňažný príspevok kompenzujúci zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Podľa poskytnutej informácie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 22. februára 2018 zanikol k 1. júlu 2017 nárok na poskytovanie tohto peňažného príspevku z dôvodu prekročenia zákonom stanovenej hranice trojnásobok sumy životného minima 846 osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom u ďalších 609 osobách s ťažkým zdravotným postihnutím nie je v štatistike uvedený dôvod zániku nároku na výplatu príspevku, spolu 1 455 osobám, čo z celkového počtu poberateľov tohto peňažného príspevku k 1. júlu 2017 je 85 773 osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a predstavuje to 1,70 %. Úspora za obdobie od 1. augusta 2017 do 31. júla 2018, príspevok sa vypláca mesiac pozadu, predstavuje 323 359 eura.
S ohľadom na ročné výdavky kompenzujúce zvýšené výdavky je možné odhadnúť úsporu finančných prostriedkov vo výške cca 1 mil. eur.
Zastavenie výplaty príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov z dôvodu prekročenia zákonom stanovenej hranice výšky príjmu považujú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím za nespravodlivé, nakoľko si musia zvýšené výdavky hradiť z vlastného príjmu, a sú tak demotivované riešiť si napríklad svojmu postihnutiu svoju sociálnu situáciu napríklad zamestnaním.
Odôvodnenie k bodom 3 a 4. Navrhujem poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie vo výške, ktorou štát prispieva poskytovateľom sociálnych služieb v zariadeniach podmienených odkázanosťou podľa § 78a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách na pokrytie mzdových nákladov spojených so zabezpečením pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby stupňa šesť, t. j. 456,75 eur mesačne. Považujeme za spravodlivé, aby štát pristupoval k opatrovateľom, poskytovateľom pomoci fyzickým osobám odkázaným na pomoc inej fyzickej osoby porovnateľne, ako keď sú opatrované v pobytových celoročných zariadeniach sociálnych služieb. Preto navrhujeme, aby sa rovnakou sumou prispievalo aj neformálnym opatrovateľom. Na rozdiel od poskytovateľov sociálnych služieb v domácom prostredí títo neformálni opatrenia zabezpečujú opatrovanej osobe nielen pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, ale aj pomoc pri starostlivosti o domácnosť a pomoc pri vykonávaní základných sociálnych aktivít, na úhradu ktorých v zariadeniam sociálnych služieb často z dôvodu nízkych príjmov klientov musia prispievať aj obce, alebo vyššie územné celky.
Odôvodnenie k bodom 5 a 6 pozmeňujúceho zákona. Považujeme za dôležité peňažný príspevok na opatrovanie poskytovať bez ohľadu na to, v akom sociálnom postavení sa nachádza fyzická osoba, ktorá zabezpečuje opatrovanie, t. j. bez ohľadu na to, či ide o osobu v produktívnom veku alebo o poberateľa dôchodkovej alebo výsluhovej dávky. Vzhľadom na to navrhujeme v § 40 vypustiť odseky 10 a 11, fyzická osoba v produktívnom veku, ako aj poberateľ dôchodkovej alebo výsluhovej dávky poskytujú rovnakú starostlivosť svojim blízkym osobám a z uvedeného dôvodu by k nim mala byť spoločnosť rovnako solidárna, a to aj pri výške peňažného príspevku.
Odôvodnenie k bodu 7. Navrhujem upraviť situáciu vyplácania peňažného príspevku po smrti občana s ťažkým zdravotným postihnutím, užívateľa osobnej asistencie, a to aj na základe výkazu o počte hodín vykonanej osobnej asistencie, ktorý nie je podpísaný užívateľom osobnej asistencie, nakoľko to nemohol, nestihol podpísať z dôvodu úmrtia. V praxi vznikajú paradoxné situácie, keď úrady práce, sociálnych vecí a rodiny žiadajú v súlade s prílohou č. 16 zákona o osobných asistentoch, aby predložili výkaz podpísaný nebohou osobou. Spôsobuje to značné problémy a v dôsledku toho sa osobný asistent mnohokrát dostane k svojej odmene až za niekoľko mesiacov.
Odôvodnenie k bodu 8. V prípade cenovo vysoko náročných kompenzačných pomôcok, cenovo náročných úprav v prípade motorových vozidiel a v prípade psa so špeciálnym výcvikom navrhujeme poskytovať peňažný príspevok vo výške 60 %, resp. 70 % z ceny osobám s ťažkým zdravotným postihnutím s príjmom presahujúcim päťnásobok sumy životného minima.
Odôvodnenie k bodu 10. Návrhom sa znižuje počet hodín osobnej asistencie zo 140 hodín na 120 hodín, ktoré má osobný asistent podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Cieľom je zabezpečiť, aby mohli povinne dôchodkovo poistení aj osobní asistenti, ktorí vykonávajú osobnú asistenciu v rozsahu najmenej 120 hodín mesačne. Predovšetkým ide o osobných asistentov, ktorí sú blízkymi osobami, hlavne rodičia plnoletých detí s ťažkým zdravotnými postihnutím, ktorým osobitná právna úprava, ktorou je zákon č. 447/2008 Z. z., neumožňuje vykonávať osobnú asistenciu viac ako 4 hodiny denne, a tým sa nemôže rodič preukázať zmluvou v rozsahu 140 hodín mesačne.
Takže toto sú moje, toto sú odôvodnenia mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Teraz prečítam samotné pozmeňováky:
1. V čl. I bod 30 § 23 ods. 4 písm. b) sa dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
„3. právoplatnosti rozhodnutia o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bola odkázaná na opatrovanie a opatrovateľovi sa do dňa právoplatnosti rozhodnutia o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu poskytoval peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40.“
2. V čl. I sa za bod 50 vkladá nový bod 51, ktorý znie:
„51. V § 38 sa vypúšťa odsek 17.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018.
3. V čl. I bod 52 znie:
„52. V § 40 odseky 7 až 9 znejú:
(7) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 95,16 % sumy minimálnej mzdy pre zamestnanca v pracovnom pomere odmeňovaného mesačnou mzdou pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne 142,74 % sumy minimálnej mzdy pre zamestnanca v pracovnom pomere odmeňovaného mesačnou mzdou pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8) Peňažný príspevok na opatrovanie určený podľa odseku 7 sa zníži o 15 %, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby.
(9) Peňažný príspevok na opatrovanie určený podľa odseku 7 sa zníži o 5 %, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby.“
4. V čl. I sa vypúšťajú body 53 a 54.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I body 55 až 57 znejú:
55. V § 40 sa vypúšťajú odseky 10 až 12. Doterajšie odseky 13 až 24 sa označujú ako odseky 10 až 21.
56. V § 40 ods. 10 sa vypúšťajú slová „a 12“.
57. V § 40 ods. 11 sa slová „až 12“ nahrádzajú slovami „až 9“.
6. V čl. I bod 65 znie:
65. V § 43 ods. 2 a 3 sa slová „§ 40 ods. 16, 18 až 20“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 13, 15 až 17“.
7. V čl. I sa za bod 76 vkladá nový bod 77, ktorý znie:
„77. V § 49 ods. 3 sa na konci pripája táto veta:
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vyplatí osobnému asistentovi na základe výkazu o počte hodín vykonanej osobnej asistencie aj v prípade, ak nie je výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie podpísaný fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.“ Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018.
8. V čl. I sa za bod 92 vkladajú nové body 93 až 95, ktoré znejú:
93. V prílohe č. 10 sa v súhrnnom stĺpci so záhlavím Príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vyjadrený v násobkoch sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom dopĺňa stĺpec so záhlavím „nad 5“ a percentuálnymi výškami príspevku v prvom cenovom pásme „0 %“, v druhom cenovom pásme „0 %" a v treťom cenovom pásme „60 %“.
94. V prílohe č. 11 sa v súhrnnom stĺpci so záhlavím Príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vyjadrený v násobkoch sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom dopĺňa 5. stĺpec so záhlavím „nad 5“ a percentuálnou výškou príspevku „70 %“.
95. V prílohe č. 13 sa v súhrnnom stĺpci so záhlavím Príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vyjadrený v násobkoch sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom dopĺňa 5. stĺpec so záhlavím „nad 5“ a percentuálnou výškou príspevku „40 %“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. II bod 1 znie:
„1. V § 15 ods. 1 písmeno e) znie:
e) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu, a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 120 hodín mesačne podľa osobitného predpisu a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo“ individuálny (pozn. red.: správne „invalidný“) „dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek,“.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Tomáš.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, áno, ekonomike sa darí. A práve preto v budúcom roku dávame na kompenzácie pre zdravotne ťažko postihnutých občanov 120 mil. eur, opakujem 120 mil. eur. Áno, pani podpredsedníčka, ekonomike sa darí, a preto sa opatrovateľský príspevok zvyšuje na 370 eur v prípade rodičov, ktorí sa starajú o nezaopatrené deti, na 470 eur. Už teraz je to úroveň čistej minimálnej mzdy v budúcom roku. Po tretie nechápem, o akej diskriminácii osobných asistentov hovoríte. Zvyšujeme hodinovú odmenu pre nich na 3,8 eura, čo je presne v súlade s ich požiadavkami, a keď si to dáte do kalkulačky ako ja, a určite dobre viete, že môžu maximálne robiť 10 hodín denne, ale robia 6 až 8 hodín denne, tak je to medzi 450 až 700 eur.
No, pozrel som na vás, ako vzhliadate k svojim opozičným kolegyniam, aby vás podporili v tej vašej kritike za každú cenu, napriek tomu, že organizácie pochválili tento zákon, komisárka pre zdravotne postihnutých občanov, ale oni podporili tento zákon na sociálnom výbore na rozdiel od vás, pani Nicholsonová, lebo vy ste z toho výboru odišli.
A na záver vám chcem povedať, že ak sa tu za každú cenu snažíte kritizovať aj tento dobrý zákon a pána ministra, že vy ste boli štátna tajomníčka na ministerstve práce a vaša strana mala ministra práce a vy ste pre zdravotne ťažko postihnutých ľudí neurobili vôbec nič.

Pani kolegyňa, úplne s vami súhlasím, že táto novela aspoň na začiatku, tak ako prišla, ani omylom nebola veľká novela. Väčšinou to bolo len o číslach a nejaké systémové zmeny tam chýbali. Aj preto si myslím, že očakávania budú aj naďalej veľké, lebo v tomto smere sa toho zas až tak veľa nezmenilo, a že verím, že to nebolo posledné slovo od pána ministra k tomuto návrhu zákona a že v tomto volebnom období ešte nejaké zmeny, s nejakými ďalším zmenami príde.
Čo sa týka opatrovateľov, tak naozaj je tam, ide tam o zvýšenie príspevku na opatrovanie, ale už som to niekoľkokrát hovorila, že tie ďalšie obmedzenia tam zostávajú. Len za posledné dva dni sa na mňa obrátilo niekoľko mamičiek, ktoré, ktoré sú zúfalé z toho, že naozaj je to obmedzenie dvojnásobku životného minima ich príjmu, je pre nich veľmi obmedzujúce, pretože, pretože sú väčšinou samy, musia sa starať o deti, musia si zabezpečiť živobytie, nikto sa ich nepýta, z čoho budú platiť nájom, z čoho budú platiť stravu a z čoho zabezpečia deťom zdravotnú starostlivosť, a musia byť aktívne. Ale táto aktivita sa, žiaľ, trestá.
Rovnako sa pripájam, že osobná asistencia naozaj môže, alebo toto zvýšenie príspevku na osobnú asistenciu naozaj nemusí byť dostatočné, a hovorím to ja úplne od začiatku, lebo ja od začiatku tvrdím, že tá úplne minimálna hranica mala byť nad 4 eurá. Nad 4 eurá, nie do 4. A to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa vrátim trošku do minulosti a zase zacitujem pána Mihála, kde bola pani Nicholsonová štátna tajomníčka, on bol minister, kedy napísal v svojom blogu po vláde, kedy vládli, že: „Zostal som prekvapený, koľko som chcel urobiť zmien, a skoro sa mi nič nepodarilo, lebo to stopol minister financií.“
Tak ja som veľmi rada, že toto nestopol minister financií, lebo vieme vždycky, že je to o, samozrejme, aj o rezorte sociálnych vecí, ale je to vždycky aj vyjednávanie s ministrom financií a nájsť finančné prostriedky nielen tohto roku, ale ako môj kolega Erik Tomáš povedal, na budúci rok to má byť 120 mil., teraz rezort našiel 85 mil. a 41 mil. sa pridá plus ešte na budúci rok. Takže bolo to o debate, o vyjednávaní. A ja si myslím, že všetci, ako povedal môj kolega, boli spokojní. Ja viem, že dneska, už keď je to zvýšenie na osobnú asistenciu o 1 euro, tak vaša kolegyňa povie alebo kolega, povedia, že malo to byť o 2 eurá. My to všetko vieme. Vždy to bude ináč, ako to predkladáme.
A naozaj myslím si, že tento zákon je veľmi dobrý a ešte na Slovensku za žiadnej vlády sa takéto opatrenie nikdy neurobilo a neurobilo sa zvýšenie naozaj o toľko finančných prostriedkov za opatrovateľstvo, o 120, o 120 eur, ako sa to urobilo teraz.
A stále voláte po systémových zmenách. Ja som nepostrehla, pani kolegyňa Nicholsonová, aby vy ste tu dneska predložili systémovú zmenu. Možno ste prečítala pozmeňováky, ktoré už čítate tri roky, odkedy nie ste vo vláde, stále jedny a tie isté, ako povedal kolega, odídete z výboru. Keď máte vážny záujem, tak tie pozmeňovacie návrhy budete na výbore presadzovať a budete chcieť, naozaj aby prešli.
Takže si myslím, že systémovú zmenu tu nikto nedoniesol z opozície ani lepší systém, ani lepšiu možnosť, a vždy je to o financiách. A som rada, že sa ministerstvo financií tentokrát dohodlo s ministrom práce a všetci s tým súhlasili, aj telesne postihnutí a ich zástupc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na prvého budem reagovať na pána poslanca Tomáša. Neviem, o čom to vy rozprávate, pretože vy ste pri príspevku na opatrovanie, ktorý zvyšujete na pevnú sumu, zrušili ešte aj valorizáciu. A tie nožnice sa vám neustále otvárajú, pretože vy stále dobiehate to, čo robíte úplne populistickým spôsobom, to neustále zvyšovanie minimálnej mzdy, a zabúdate na tých, ktorí to najviac potrebujú, a to sú tí mimo zariadení. Zjednoťte tú sumu, zjednoťte príspevok na opatrovanie pre všetkých rovnako, pretože všetci majú na to rovnaký, rovnaký nárok. Čokoľvek iné sú, sú len vaše marketingové gestá.
A presne takto to oni urobili, pani poslankyňa Shahzad, že oni tých, tí chudáci tam vonku, tí, čo opatrujú od rána do večera svojich ťažko zdravotne postihnutých, tých blízkych, oni to potrebovali napríklad už pred šiestimi rokmi, kedy to mohli urobiť, kedy boli v čisto červenej vláde, neurobili to. Oni si to teraz pekne rozvrhnú, lebo teraz im klesajú tie preferencie, samozrejme, tak oni si to nechajú na rok 2019, 2020, budú to postupne zvyšovať, aby sa teraz hrali na veľkých grantov, ale pritom to sú len peniaze, ktoré si tí ľudia od začiatku zaslúžia, na tom sa tu všetky zhodneme. Kolegyne kývajú hlavou, pán Erik Tomáš, keby ste náhodou nepostrehli.
Takže toto je typické, to je pre, typické pre všetky vlády Roberta Fica, pre sociálnych demokratov, že to, o čom ste hovorili, že oni vlastne vás chcú pasívnych a závislých od štátu, pretože s takou masou sa najľahšie manipuluje. Oni nepotrebujú takých, ktorí chcú prevziať zodpovednosť za vlastný život a prestať byť závislí na tom, čo oni prerozdeľujú. Preto trestajú donekonečna aktívnych. Tak ako trestajú aktívnych rodičov, tak trestajú aktívne matky ťažko zdravotne postihnutých detí.
A, prosím vás, prestaňte nás porovnávať. Vy ste desať rokov permanentne pri vláde a vy tu budete brať do úst Nicholsonovú, Mihála, ktorí sme tam boli rok a pol.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, zástupcovia mimovládnych organizácií, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, dámy a páni, rada by som môj príspevok do rozpravy dnes začala slovami, ktorými som včera končila výbor pre sociálne veci: „Takto si predstavujem, že má vyzerať sociálny dialóg.“ Skonštatovala som to po odhlasovaní zmien v podobe pozmeňovacieho návrhu k novele predkladaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Som rada, že sa do návrhu novely, ktorá je dnes v druhom čítaní, dostal aj jeden zo zásadných bodov, ktorý som iniciovala na minulej schôdzi v prvom čítaní. Ide o výrazné kompromisné zvýšenie hodinovej sadzby za osobnú asistenciu z pôvodných štyroch centov na aktuálne jedno euro, čo predstavuje výslednú sumu 3,82 eur za hodinu osobnej asistencie.
Hovorím však iba o jednej z kľúčových úprav, ktoré sú nateraz výsledkom ťažkých, no korektných rokovaní zástupcov mimovládnych organizácií, pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej s niektorými poslancami sociálneho výboru, ministerstvom práce i financií. Veľká vďaka všetkým zúčastneným stranám za konštruktívny prístup a efektívne riešenia.
Čo si však pamätám nielen zo stretnutí s mimovládnymi organizáciami z výboru, ale aj s médiami, sú výkazy, evidencia vykonanej činnosti v rámci osobnej asistencie. Tému, ktorá na strane jednej vyvolala pochybovačný úsmev na tvári, na strane druhej akútnu potrebu vec riešiť. Budem o nej ešte hovoriť.
Vrátim sa však na začiatok. Do medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona sa zapojilo 11 mimovládnych organizácií zastupujúcich ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom celkovo bolo na vláde akceptovaných a do novely zákona zapracovaných 27 pripomienok. Takto sa návrh dostal do parlamentu aj do prvého čítania. Aj po prijatí časti pripomienok mimovládnych organizácií, ktoré boli dosť zásadné, zástupcovia týchto inštitúcií naďalej volali po dialógu s cieľom nájsť vyhovujúce riešenie pre obe strany.
Začiatkom mája som iniciovala okrúhly stôl a spolu s mimovládnymi organizáciami, pani komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím i s niektorými kolegami z výboru pre sociálne veci sme hovorili o kľúčových a zásadných bodoch, ktoré ešte bolo nutné do novely zapracovať tak, aby ich bolo možné realizovať v praxi už od 1. júla. Výsledkom stretnutia bolo jasné definovanie požiadaviek spolu s ich odôvodnením zo strany mimovládnych organizácií a na strane druhej - výboru pre sociálne veci - garancia, že sa dostanú v čo najbližšom čase na stôl výboru i ministerstva práce. O týždeň sme sa stretli znova už za účasti predsedu strany SMER - sociálna demokracia, poslancov klubu za SMER - sociálna demokracia zo sociálneho výboru a ministra Jána Richtera, kde boli deklarované ďalšie pozitívne zmeny nad rámec obsahu návrhu v prvom čítaní, ktoré občania s ťažkým zdravotným postihnutím považujú najmä v oblasti osobnej asistencie za nevyhnutné. Akcia bola jasná, reakcia rovnako.
Spracovali sme výsledok rozhovorov do pozmeňovacieho návrhu, ktorému sme včera na výbore pre sociálne veci dali jednohlasne naprieč politickým spektrom zelenú a obsahuje tieto úpravy:
- zvýšenie sadzby za hodinu osobnej asistencie o jedno euro z pôvodného návrhu 2,82 eur na 3,82 eur;
- zvýšenie hranice ochrany príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri príspevku na opatrovanie zo súčasného 1,7-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu na dvojnásobok;
- zvýšenie príspevku na opatrovanie v prípade opatrovania nezaopatreného dieťaťa, keď rodič v produktívnom veku opatruje svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa zo súčasných 49,80 eur mesačne na 100 eur mesačne;
- zrušenie krátenia peňažného príspevku na opatrovanie, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným poistením navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne;
- úplné zrušenie limitu príjmu pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, príspevok na osobnú asistenciu sa alikvotne kráti, ak príjem ťažko zdravotne postihnutej, posudzovanej ako jednotlivca presiahol štvornásobok životného minima.
Nateraz sme do pozmeňovacieho návrhu zapracovali pripomienky zo strany mimovládnych organizácií, ktorých boľavé miesta pomenovala aplikačná prax, a boli naozaj nevyhnutné. Na spoločných stretnutiach sme potvrdili, že v zapracovaní opodstatnených zmien do legislatívy, ktoré uľahčia život ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím, ich rodinám, budeme pokračovať.
Ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý dnes predkladám, sa týka jednak výkazov práce v rámci osobnej asistencie, ako aj predĺženia obdobia z pôvodných 60 na 303 dní, počas ktorého sa osoba s ťažkým zdravotným postihnutím môže zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky bez toho, aby sa jej poskytovaný príspevok odňal a jeho výplata zastavila v prípade, ak sa takáto osoba zdržiava mimo územia Slovenskej republiky z dôvodu štúdia.
Čo sa týka výkazov, zástupcovia organizácií obhajujúcich záujmy osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sa dňa 2. mája zúčastnili na stretnutí s poslancami výboru pre sociálne veci, predložili spoločné pripomienky k návrhu novely zákona, pričom jedna z nich sa týkala navrhovanej podoby výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie s denným vykazovaním od - do, s ktorou nesúhlasili. Keďže ide o spätné vykazovanie činností, nevideli žiaden dôvod na to, aby sa výkaz menil. Užívatelia osobnej asistencie sa cítili týmto návrhom šikanovaní a ponižovaní, neprimerane zasahuje do ich súkromia a spochybňuje už to, o čom bolo jednoznačne rozhodnuté v komplexnom posudku, čo si v konaní o priznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu obhájili, rozsah potrebnej pomoci na kalendárny rok.
Rovnako odmietajú byť paušálne obviňovaní zo zneužívania peňažného príspevku na osobnú asistenciu, nakoľko, citujem: „z tohto návrhu to jednoznačne vyplýva, že sa štát domnieva, že je potrebná väčšia kontrola nad vykonaním osobnej asistencie. Ak má úrad pochybnosti o správnom využívaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu niektorého užívateľa, má dostatok zákonných možností na to, aby sociálni pracovníci osobne“ konzultovali, pardon, „kontaktovali užívateľa a osobného asistenta a riešili s nimi prípadné nezrovnalosti alebo podozrenia.“
Po vypočutí pripomienok jednak ministerstvo práce, ako aj zástupcovia mimovládnych organizácií či niektorých kolegov poslancov z výboru došlo ku nasledovnému kompromisnému riešeniu, podľa ktorého bude výkaz práce v rámci osobnej asistencie spracovaný mesačne, teda tak, ako je to doteraz. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a osobný asistent budú však povinní poskytnúť úradu súčinnosť pri kontrole kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie najmä:
a) poskytnúť informácie o čase a mieste vykonávania osobnej asistencie,
b) umožniť výkon kontroly kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie v prostredí, v ktorom sa osobná asistencia vykonáva.
V rámci druhej časti pozmeňujúceho, pozmeňovacieho návrhu týkajúcej sa témy poskytnutia peňažných príspevkov na kompenzáciu osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa zdržujú v zahraničí kvôli štúdiu, navrhujem nasledovné:
Podľa súčasne platného a účinného zákona ťažko zdravotne postihnutý občan príde o príspevok, ak by sa mimo Slovenskej republiky zdržiaval viac ako 60 po sebe nasledujúcich dní. V tomto prípade zákon nezohľadňoval dôvod zdržiavania sa v zahraničí. Pre ťažko zdravotne postihnuté osoby, ktoré sa zdržiavajú v zahraničí napríklad z dôvodu Erasmus pobytu alebo štúdia na vysokej škole v zahraničí, čo i len v Českej republike, bolo toto ustanovenie diskriminačné, keďže ich nútilo vybrať si medzi štúdiom alebo pre nich životne nevyhnutým príspevkom na osobnú asistenciu.
Teraz pristúpim k prečítaniu znenia pozmeňujúceho návrhu.
1. V čl. 1 bod 33 znie:
33. § 23 sa dopĺňa odsekmi 8 až 10, ktoré znejú:
„(8) Zmluva o výkone osobnej asistencie zaniká, ak po vzniku nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predložený výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie.
(9) Pri výkone osobnej asistencie podľa § 21 ods. 3 písm. a) plní povinnosti podľa odsekov 4, 6 a 7 v mene fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím osobitný príjemca.
10. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a osobný asistent sú povinní poskytnúť úradu súčinnosť pri kontrole kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie, najmä
a) poskytnúť informácie o čase a mieste vykonávania osobnej asistencie,
b) umožniť výkon kontroly kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie v prostredí, v ktorom sa osobná asistencia vykonáva.
2. V čl. I sa za doterajší bod 62 vkladá nový bod 63, ktorý znie:
„63. V § 42 ods. l druhá veta znie:
Peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme a jeho výplata sa zastaví od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom uplynula doba, počas ktorej sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zdržiava mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako
a) 60 po sebe nasledujúcich dní, alebo
b) 303 po sebe nasledujúcich dní z dôvodu, že navštevuje školu mimo územia Slovenskej republiky.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 94 v prílohe č. 16 sa vypúšťa tabuľka a zároveň sa vypúšťa text: „Časový rozsah vykonávania osobnej asistencie počas dňa – uvedie sa časový úsek alebo viaceré časové úseky, počas ktorých bola v rámci jedného dňa vykonávaná osobná asistencia.“
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás požiadala o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý vzišiel zo sociálneho dialógu a ktorý nepochybne skvalitní život ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ďakujem.

Ja by som chcela v prvom rade poďakovať za ten návrh, ktorý sa týka študentov, ktorí môžu zotrvať mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako 60 dní bez toho, aby prichádzali o príspevky. Ja sama som dávala tento pozmeňujúci návrh v MPK, pretože si naozaj myslím, že, že je to problém, a stretla som už niekoľkých študentov so zdravotným postihnutím, ktorí takéto obmedzenie mali. Boli to študenti so zrakovým postihnutím, bol to študent na vozíku, čiže, čiže naozaj ten problém je veľký a už samotné zabezpečenie týchto študentov, osoby, ktorá ich má sprevádzať a ktorá im má pomáhať počas toho študijného pobytu v zahraničí, je náročná, pretože málokto si uvedomuje, že človek so zdravotným postihnutím okrem toho, že zabezpečuje svoj vlastný servis, tak musí zabezpečiť aj kompletne celý servis tej sprevádzajúcej osoby. A nájsť človeka, ktorý bude ochotný obetovať možno pár týždňov, pár mesiacov života niekde v zahraničí preto, aby vám pomáhal, je tiež niekedy ťažké. Čiže, čiže ten príspevok na osobnú asistenciu napríklad je tam veľmi opodstatnený. K tým ostatným veciam, ktoré boli spomenuté, sa, samozrejme, budem vyjadrovať v rozprave.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážení kolegovia, ja by som v prvom rade chcela poďakovať všetkým vám, ktorí ste dnes podporili procedurálny návrh, aby rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov o bodoch, ktoré sa týkajú nepočujúcich osôb, boli tlmočené do posunkového jazyka. Dnes sme to, žiaľ, ešte nestihli, ale verím, že odteraz to už bude pravidlom a budú nás nasledovať aj iné inštitúcie. Tí poslanci, ktorí hlasovanie, teda ktorí hlasovali inak, majú už o chvíľku možnosť hlasovať pre ďalšie dobré návrhy v prospech ľudí so zdravotným postihnutím.
A ešte by som chcela poprosiť, ak je to možné, možno aspoň dodatočne by Národná rada mohla zabezpečiť pretlmočnenie, pretlmočenie tejto diskusie do posunkového jazyka.
No a teraz sa už vyjadrím k tomuto návrhu zákona. Dnes svoj príspevok určite začnem ocenením a poďakovaním, že ste dodržali slovo a prišli ste na výbor s avizovanými zmenami, a teda boli tam aj, aby som bola teda úprimná, boli tam aj zmeny, ktoré som nečakala, ktorým ste ma, ktorými ste ma milo prekvapili. Pán minister tie zmeny všetky vymenoval, ja by som ich rada zopakovala, ale budem musieť trošku šetriť časom, keďže sú tu iné obmedzenia, a tak vás nemôžem chváliť asi tak dlho.
Oceňujem, že sa prvýkrát podarilo zrušiť príjmové limity, a dúfam, že sa v tomto trende bude pokračovať. Myslím si, že je to cesta, ako ušetriť kapacity úradníkov na zmysluplnejšiu prácu, a to venovať ju spravodlivejšiemu posudzovaniu nárokov na kompenzačné príspevky. Je tu ešte stále dosť ľudí, ktoré celé, ktorí celé mesiace bojujú za spravodlivosť a nemôžu sa jej domôcť. Zmeny v osobnej asistencii, ktoré rušia príjmové limity, konečne pomôžu osobám so zdravotným postihnutím dostať sa aspoň v tomto prípade zo začarovaného kruhu, kedy so zamestnaním prichádzala úplne logicky zvýšená potreba na osobných asistentov, ale príjem, ktorý im mal zvyšovať životnú úroveň, museli investovať nelogicky do osobných asistentov. V tejto chvíli musím povedať, že, samozrejme, som v konflikte záujmov, keďže sa ma táto téma týka.
Ja verím, že sa vám to čiastočne vráti tým, že oveľa viac ľudí so zdravotne postihnutím sa začne zapájať do pracovného procesu, že sa im podarí začleniť sa do spoločnosti a už sa nebudú musieť báť, že sa od príspevku na osobnú asistenciu odstrihnú, a už nebudú musieť kalkulovať, ktorá hranica je pre nich tá únosná. Môžem vám povedať, že najväčší nezmysel je, ak vám príjem, ktorý máte dnes, ovplyvňuje život v nasledujúcom roku bez ohľadu na to, ako sa vaša situácia zmení. Málokto totiž myslí na to, čo sa udeje v budúcnosti, je naozaj veľmi ťažké predvídať, ktorým smerom sa bude váš život uberať. Zdravotné postihnutie predsa len oveľa častejšie prináša výkyvy. Obzvlášť nezmyselné to bolo pri osobnej asistencii. Príspevok na tento účel sa krátil, hoci, ako som už minule spomínala, toto nebol príspevok, ktorý zlepšoval finančnú situáciu, a osobná asistencia nezlepšuje finančnú situáciu samotného užívateľa. Je to príspevok pre osobného asistenta. V plnom rozsahu. Za jeho odpracovanú činnosť. V prípade krátenia si osobného asistenta musel užívateľ osobnej asistencie dotovať z vlastných zdrojov.
Aj v tejto chvíli vám musím, pán minister, pripomenúť nezmysel, ktorý ste tu v pléne v záverečnom slove povedali. Vtedy sa vám zdalo, že pri sadzbe 2,82 eur na hodinu a pri 10-hodinovej šichte je to dobrý zárobok. Však 846 eur vyzerá na prvý pohľad naozaj dosť. Zabudli ste však poznamenať, že to bolo za 30 dní, a aj to je pre bežného smrteľníka, ktorý má aj iný, vlastný život, veľmi ťažko predstaviteľné. Už o pár minút neskôr ste nemali problém prísť s návrhom na zvýšenie sadzby. Preto si myslím, pán minister, že niekedy je lepšie ostať ticho alebo aspoň uznať, že pravdu môžeme mať aj my. Bolo by to férovejšie.
Keď sme pri odmenách, treba pripomenúť, že minule tu nebola spomenutá ešte jedna vec, ktorá je v súvislosti s vami, pán minister, a s aktivitami strany SMER v poslednej dobe veľmi aktuálna. Presadili ste príplatky za víkendy a nočné smeny, ale asistentov sa ani tieto zmeny nedotýkajú. Aj preto je správne výrazne zvýšiť príspevok na osobnú asistenciu a aj preto ani nové nastavenie nemusí byť dostačujúce. Výška odmeny, ktorú navrhli organizácie, a ktorým, a s ktorou ste prišli nakoniec aj vy, tiež tento fakt nezahŕňa. Pritom osoby so zdravotným postihnutím, ktoré pomoc potrebujú veľa hodín denne, ju potrebujú často aj cez víkendy a v noci. Nehovoriac o tých, ktorí sú na pomoc odkázaní 24 hodín denne, 7 dní v týždni. A nemusí to automaticky znamenať, že musia využívať iba opatrovanie. Aj osoba odkázaná na pomoc 24 hodín denne má právo využívať služby osobných asistentov, keď to vyplýva zo spôsobu života, ktorý vedie. Mnohí, hoci na lôžku, sú veľmi aktívni. Svedčí to o ich sile a odhodlanosti bojovať s osudom a je preto našou, a teda aj vašou povinnosťou práve takýmto ľuďom pomáhať, a nie im klásť polená pod nohy. Na tejto schôdzi ešte o týchto ľuďoch určite budem hovoriť. Aj preto dúfam, že tak ako hovoríte o minimálnej mzde, ktorá onedlho prekročí 500 eur, budete hovoriť aj o osobnej asistencii, ktorá, dúfam, že čoskoro prekročí 5 eur na hodinu.
Mylná je často interpretácia hovorcov ministerstva či ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, že človek, ktorému sa zdravotný stav zhoršuje, nemá právo na osobnú asistenciu. Bohužiaľ, aj takéto tvrdenia neraz zástupcovia týchto inštitúcií vypustili z úst. Je to v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a filozofiou nezávislého života. A rovnako je to v rozpore so zdravým rozumom. Takéto výroky budem dávať na prešetrenie minimálne komisárke pre osoby so zdravotným postihnutím, lebo mám pocit, že si ani oni, ani vy často neuvedomujete, čo hovoríte a ako negatívne ovplyvňujete postoj k ľuďom so zdravotným postihnutím. Preto treba na to neustále upozorňovať.
V diskusiách o tomto zákone sa vyskytla tiež poznámka, konkrétne od pána poslanca Tomáša, som rada, že tu sedí, že ľudia so zdravotným postihnutím majú často osobné vzťahy s asistentom, preto by to nepovažoval za prácu. Aby som to uviedla na pravú mieru. Môže sa stať, že si človek na túto, že si človeka na túto činnosť naozaj vyberáme z okruhu ľudí, ktorých poznáme. Tým zvlášť, ak bývame na dedine, kde každý každého pozná, kde je ťažké nájsť iného človeka. Ale aj tento vzťah by mal byť vybudovaný predovšetkým na profesionalite, profesionalite v zmysle, že k svojej práci pristupujeme ako ku každej inej práci. Ak pán Tomáš bude tvrdiť, že to nie je práca, budeme mať stále rovnaký problém, a to nedostatok asistentov, pretože my sa snažíme ľudí získavať tým, že to práca je. V prvom rade je to totiž zodpovednosť a je to plus, ak je tento vzťah postavený aj na osobnej dôvere. Nielen pre osobu so zdravotným postihnutím, ale aj pre rodinu je často náročné zmieriť sa so zásahom cudzej osoby do súkromia. Je to, žiaľ, nevyhnutné a z vlastnej skúsenosti musím dodať, že často oslobodzujúce. Správny osobný asistent sa nezamýšľa nad zmyslom vašich rozhodnutí, nesnaží sa presviedčať vás o správnom smerovaní, ale v prvom rade by mal počúvať a plniť želania, a tak vám pomáhal napĺňať filozofiu nezávislého života. Toto dokáže zvyčajne lepšie cudzia osoba ako rodinný príslušník, lebo je takto od začiatku vedený.
Osobná asistencia je však stále neznámy pojem. Čo je neznáme, z toho majú ľudia strach, a preto niekedy rodina a niekedy aj samotní zdravotne postihnutí sa bránia nadväzovať vzťahy s cudzími ľuďmi. A napríklad v tomto by mali byť nápomocné práve agentúry osobnej asistencie, ktoré na jednej strane pomáhajú, resp. mali by pomáhať hľadať osobných asistentov, na druhej strane by mali pomáhať zvládať rôzne situácie, ktoré vznikajú medzi asistentom a užívateľom. Niekedy sú to napr. prílišné očakávania na jednej či druhej strane, inokedy to môže byť nesprávne chápanie asistencie, opäť na oboch stranách. Rovnako by mali vykrývať neočakávané výpadky asistentov z hodiny na hodinu a v neposlednom rade by mali pomáhať nastavovať systém, pretože sú v priamom kontakte s praxou a poznajú obe strany mince. Nič z toho sa prakticky nedeje. Činnosť agentúr je síce v zákone od začiatku zakotvená, ale agentúry budete hľadať márne. Na fungovanie nevedia získať ani cent.
Teraz by som sa chcela vyjadriť pár slovami aj k spomínaným výkazom, o ktorých sa tu už toľko bavíme, a ja som rada, že sa v konečnom dôsledku týmto tlakom podarilo presadiť, že sa nevydávame cestou pôvodných výkazov s uvádzaním hodín, a teda s uvádzaním odpracovaného času. Tento problém výkazov o osobnej asistencii vôbec nie je problém užívateľov osobnej asistencie. Ja som už niekoľkokrát spomínala, že problém by mohol nastať naozaj na úradoch. Pán minister sa tomu síce bráni, ale naozaj si myslím, že je to tak. A nezastupujem tu, on to sa tak položartom včera nad tým pozastavil, že hájim záujmy zamestnancov úradov práce. Nie je to tak, ja hájim záujmy ľudí so zdravotným postihnutím, pretože my potrebujeme pracovníkov úradov práce na to, aby správne posudzovali príspevky a správne pomáhali k začleneniu do spoločnosti ľudí so zdravotným postihnutím.
Navrhovaná podoba zákona naozaj, a teda navrhovaná podoba výkazov predstavovala podľa nás neúmernú záťaž úradníkov. Zvýšilo by to naozaj byrokraciu, ja som vám dokonca dala na stôl výkaz, ako by vyzeral v reálnej podobne, pretože si myslím, že, že často, často sa s nejakým návrhom príde, ale nikto sa nezamyslí, ako to bude vyzerať v praxi. My sme si ten, ten výkaz vypracovali, my sme si ho vyplnili a naozaj som zistila, že ak je tam uvedené v stĺpci odpracované hodiny počet len a nie je uvedené, či hodín, minút alebo, v akom údaje sa majú uvádzať, tak to reálne bude problém.
Môžem vám povedať príklad z minulosti, keď takéto výkazy boli. Na výkaze bolo uvedených celkovo, že aj bolo odpracovaných 83 a pol hodiny, bolo napísaných 83, čiarka, 5 a úradníčka vrátila tento výkaz s odôvodnením, že nevie v takejto podobe výkaz zapísať do systému, napriek tomu, že počet bol správny, pretože ona vie zapísať len 83 hodín 30 minút. Toto by boli reálne situácie, ktoré by sa stávali aj dnes, pretože výkaz nebol ošetrený dostatočne. To, či napíšete 0,5 hod. alebo 30 min., je pre nás, čo si myslíme, že je to to isté, jasné, ale pre tých pracovníkov na úrade, ktorí idú presne podľa predpisov, je to naozaj katastrofa. Na základe tohoto by museli žiadať o opravu výkazu a reálne sa to, sa to dialo, odďaľovalo sa vyplácanie príspevkov, takže aj som naozaj rada, že sa tento krok z návrhu zákona vypustil a že, že sa tie výkazy ponechávajú v pôvodnej podobe.
Chcem ešte pripomenúť, že v súvislosti s nastavenými zmenami, ktoré sú v podobe pevnej sumy, prichádza aj tak ďalší administratívny problém. Pracovníčky budú musieť či osobnú asistenciu, alebo opatrovanie meniť každoročne rozhodnutia všetkým poberajúcim, pretože ich budú musieť informovať o novej sume. Pri osobných asistentoch je to pre 20-tisíc, teda pri, je to necelých 10-tisíc užívateľov, ale to znamená, že, aspoň na ministerstve to tak tvrdia, že majú 20-tisíc zmlúv uzatvorených o osobnej asistencii, to znamená, že najprv budú musieť uzatvoriť nových 20-tisíc zmlúv užívatelia s osobnými asistentmi a následne aj úrady práce budú musieť vydať nové rozhodnutia o novej sadzbe. Rovnako je to aj pri opatrovaní, 55-tisíc užívateľov alebo poberateľov príspevku na opatrovanie budú musieť vydávať nové rozhodnutia. Čiže to je, a to bude každoročne práca navyše, je to úplný nezmysel, úplne nesystémové, a pritom tá valorizácia tam nejaká nastavená bola. Úrady práce to síce robili obdobne a ja dlho upozorňujem na to, že tento proces sa mal nastaviť tak a zjednodušiť, aby, aby nemuseli túto činnosť robiť a aby naozaj to bolo nastavené v zmysle tých valorizácií, ako to doteraz bolo aj v tých rozhodnutiach, ale, žiaľ, nestalo sa tak.
Toto boli zmeny, ktoré sa týkajú osobnej asistencie, teda zvýšenie sadzby a odstránenie limitov, a teda tie výkazy, a potom tu máme zmenu, ktorá, ktorá sa týka, zmeny, ktoré sa týkajú opatrovania. Ja chcem pripomenúť, že zrušenie krátenia príspevku na opatrovanie, ak dieťa navštevuje školské zariadenia viac ako 20 hodín týždenne, po tejto zmene sa volá už naozaj dlho. Ešte v MPK ste tento krok obhajovali so slovami, že považujeme za správne krátenie peňažného príspevku v prípade, že opatrovaná osoba v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne navštevuje školské zariadenie. Navrhnuté bolo, zavedené do zákona vzhľadom na požiadavku osôb, ktoré nenavštevovali školské zariadenie alebo ambulantnú formu sociálnej služby. Je to škoda, že táto zmena prichádza až tak neskoro. Zákon platí 10 rokov, pritom návrh na túto zmenu tu bol minimálne v roku 2014, čo som si našla, a od roku 2016 v súčasnom zložení parlamentu sme túto zmenu navrhovali v rôznych podobách niekoľkokrát.
Všetky zmeny sa majú diať ako investícia do budúcnosti, do dieťaťa so zdravotným postihnutím, do dospelej osoby so zdravotným postihnutím, do rodiny, kde je člen so zdravotným postihnutím. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má skúmať možnosti, ktoré môžu pomôcť rýchlejšie začleniť sa do spoločnosti, a, naopak, nemalo by stavať prekážky k sociálnej inklúzii a už vôbec nie dávať na výber v situácii, ktorá je aj tak ťažko riešiteľná, a to v zmysle dávať na jednu misku váh peniaze, ako to bolo v tomto prípade, keď sú všetky formy pomoci podhodnotené, a na druhú stranu misky váh vzdelanie, čo je naozaj kruté.
Rovnako ako kruté bolo doterajšie zdôvodnenie, že niekto to tak chcel. V iných prípadoch má ministerstvo problém počúvať hlas ulice a hlas rodín, neviem prečo v tomto prípade to považovali za dôležitý argument. Desať rokov sa tento stav akceptoval. Podobne je to aj so zvýšením príspevku na opatrovanie, ak ide o nezaopatrené dieťa. Prečo tento príspevok majú dostávať len tí, ktorí sú pasívni? Prečo aj rodiny, kde sa opatrovateľ snaží privyrobiť si pár eur, by nemal mať nárok na zvýšený príspevok pre svoje dieťa? Kedy budete chápať aj tento rozmer príspevku? Stále hovoríte, že ide len o príspevok, nie je to plnohodnotná, plnohodnotná odmena. Kedy sa odstránia nezmyselné kritériá?
Prejdime aj k ďalším formám kompenzácií. Okrem toho, že si pracujúci človek s ťažkým zdravotným postihnutím musel šetriť na doplatky pre asistentov, musí si ešte stále šetriť aj na veľmi drahé pomôcky, na ktoré dostáva menší príspevok alebo vôbec žiadny v závislosti od toho, koľko zarába. Medzi takéto pomôcky patria napr. príspevky na mechanický či elektrický vozík, príspevok na auto, príspevok na zdvíhacie zariadenie, príspevok na výcvik vodiaceho psa, vodiaceho asistenčného psa alebo signálneho psa. Ale je to aj príspevok na úpravu bytu, domu a garáže. Toto sú jednorazové príspevky, ale finančne náročnejšie. Každého, kto si hľadá zamestnanie, nadšenie pre prácu rýchlo prejde, keď zistí, koľko musí doplácať. Pri poberaní invalidného dôchodku a mierne vyššej mzde, ako je minimálna, stačí, že treba kúpiť jednu finančne náročnejšiu pomôcku, a tieto osoby sú na tom finančne na niekoľko rokov horšie ako nepracujúci ľudia so zdravotným postihnutím.
Potom sú tu príspevky opakované a na prvý pohľad nie príliš vysoké, ale keď je niekto z dôvodu svojho zdravotného postihnutia odkázaný na viaceré, je to výrazný zásah do rozpočtu.
Tu máme príspevok napr. na kompenzáciu zvýšených výdavkov, ľudovo povedané, príspevok na benzín, diétne stravovanie či príspevok na hygienu a ošatenie. Poviete si, že aj zdravý človek si platí benzín do práce, ale pre človeka so zdravotným postihnutím, ktorý si auto nedokáže šoférovať sám, to väčšinou znamená dvojnásobný počet jázd. Niekto ho musí do práce doviezť a po skončení ho príde zase zobrať. Auto sa otáča dvakrát. Často je to tak so všetkým. Na pracovnú činnosť osobného asistenta použiť, na pracovnú činnosť človek so zdravotným postihnutím osobného asistenta používať nemôže, čiže v práci s ním zostať nemôže.
Ostanú však nedoriešené mnohé ďalšie problémy, ktoré ste prisľúbili tiež riešiť. Verím, že diskusiu otvoríte hneď po prijatí týchto zmien.
Určite vám ešte pár tipov dám. Som rada, že sa do tejto diskusie prihlásil aj pán poslanec Tomáš. Jeho, alebo teda aj váš úmysel o tom, že to naozaj s ľuďmi so zdravotným postihnutím myslíte vážne, môže byť takto uveriteľnejší. Lebo naozaj veľakrát, už to tu spomínala pani Nicholsonová, kritizujete či naše hnutie OĽANO, alebo aj ďalších, že sa priživujeme na témach, priživujeme na témach a robíme tlačovky, ale všimnite si, čo robíte vy, úplne to isté. Kto tu zorganizoval a koľko tlačoviek na tému zdravotne postihnutým? Nie OĽANO, ale SMER - SD. Prečo poslanci SMER-u s týmito návrhmi neprišli už do MPK, veď tieto požiadavky boli známe už dávno predtým? Koľkokrát vystúpili v rozprave poslanci SMER-u v prvom čítaní a sypali si popol na hlavu, že, že prichádzajú len s pozmeňovákmi, keď je problém pomenovaný už dávno? A prečo, pán minister, nemáte problém v prvom čítaní obhajovať až do poslednej chvíle návrh, ktorý však vzápätí zmeníte? Nie ste náhodou v pozícii bábky, že v konečnom dôsledku o ničom neviete a o ničom nerozhodujete? Ešte si všetci pamätáme, že takto podobne sa do návrhu dostala aj úprava k jednorazovým príspevkom, ktoré už nebude nutné po smrti ťažko zdravotne postihnutej osoby vracať v dedičskom konaní. Ak by sme mali čakať na vaše rozhodnutia, pán minister, asi by sme sa nikam neposunuli.
Musím povedať, že na moje pripomienky v MPK ministerstvo vôbec nereagovalo do dnešného dňa ani zaslaním žiadneho všeobecného vyjadrenia. Vyplýva mi z toho len, že rola poslanca je v tomto smere úplne bezvýznamná. A to som sa snažila vstúpiť do procesu dostatočne zavčasu.
Je mi ľúto, že aj dobré nápady a návrhy, ktoré by mohli občanom účinne pomáhať, sa strácajú na bojisku politikárčenia. Tak je to napríklad aj s návrhom na príspevok na osobné motorové vozidlo s automatickou prevodovkou pre osoby, ktoré ešte nemajú vodičské oprávnenie.
Ako skončí tento návrh? Ja ho tu a teraz predkladám. Snažila som sa otvoriť diskusiu, rokovala som to o tomto, o tomto návrhu, dostala som prísľub, že budete pracovať na tomto návrhu. Dodnes neviem, v akom je to štádiu. Pre istotu vám ho tu predkladám.
Jedná sa o to, aby mladý človek, ktorý, ktorý si chce urobiť vodičské oprávnenie a zároveň získať motorové vozidlo, získať príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a jeho úpravu, môže dostať tento príspevok ešte pred získaním vodičského oprávnenia, pretože tu ide o auto s automatickou prevodovkou, a..., lebo zatiaľ je podmienka taká, že musí mať najprv vodičské oprávnenie. Je to, žiaľ, začarovaný kruh. Verím pán minister, že tento môj návrh zákona, teda tento pozmeňujúci návrh podporíte.
Je tu ešte jedna nezanedbateľná vec, ktorú som v podstate, na základe ktorej som dnes iniciovala ten môj procedurálny návrh, resp. na základe ktorej som, som dala ten procedurálny návrh, že mnohí sa tvária, ako chcú ľuďom so zdravotným postihnutím pomáhať, ale keď prídeme do praxe, zrazu na to zabúdame. Keď som pred časom, keď sa riešil zákon pre nepočujúcich, zákon o posunkovej reči, nikomu ani len nenapadlo, že na výbore by mohol byť práve tlmočník do posunkovej reči. Ani nikomu to nenapadlo, ani, ani v pléne. Rovnako, teraz keď sa riešia kompenzácie, často sú tu ľudia na vozíkoch, ktorí sa potrebujú dostať rovnako na výbor. Tie priestory sú naozaj obmedzené, ja chápem, že Národná rada priestory nemá, ale myslím si, že sa dá robiť, urobiť krok, že sa ten výbor zorganizuje niekde inde, pre mňa za mňa aj v pléne Národnej rady. A preto som dnes dala ten procedurálny návrh, a preto som naozaj vďačná, že sa našlo dosť poslancov a že tento návrh prešiel, lebo takto sa dokazuje skutočná pomoc.
My nechceme donekonečna prosiť, a, žiaľ, musela som to urobiť ja, bola by som oveľa radšej, keby to urobil niekto z vás, my by sme boli oveľa vďačnejší, keby sa tá pomoc ponúkala sama.
Budem tu čítať ešte procedurálny, pozmeňujúci návrh, pardon. A tak v tejto chvíli by som chcela prečítať už len aspoň záver, že oceňujem ešte raz naozaj, že sa našla vôľa a niekoľko úprav pre ľudí so zdravotným postihnutím sa urobilo. Naozaj je ich veľa finančných. No netreba zabúdať, že mnohé úpravy sú len finančné, a nie systémové. To každoročné opakovanie, že sa musí, musí to schvaľovať nariadením vlády, že sa to musí schvaľovať nariadením vlády, je naozaj zbytočné. Oblasť zdravotne postihnutých je finančne veľmi podvyživená. Z tohto pohľadu preto odporúčam aj našim poslancom hlasovať za tento návrh zákona. Ale pre nesystémovosť príspevkov, a pán Tomáš to včera povedal, že politika sa má robiť systematicky, sa vôbec nebudem čudovať kolegom, ak sa pri hlasovaní zdržia. A ja teraz ešte prečítam môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o..., dopĺňa sa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 946).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 38 vkladá nový bod 39, ktorý znie:
„V § 34 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytnúť aj pred získaním vodičského oprávnenia podľa osobitného predpisu, ak preukáže, že sa prihlásila na vodičský kurz podľa osobitného predpisu.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 38a) a 38b) znejú:
„38a) Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
38b) § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za doterajší bod 38 vkladá nový bod 39, ktorý znie:
V § 34 ods. 7 druhej vete sa slová „ak má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím oprávnenie na vedenie osobného motorového vozidla“ nahrádzajú slovami „ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preukáže, že sa prihlásila na vodičský kurz podľa osobitného predpisu“.
3. V čl. I sa za doterajší bod 40 vkladá nový bod 41, ktorý znie:
„V § 34 ods. 16 sa na konci pripája táto veta:
Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytol peňažný príspevok na základe preukázania, že sa prihlásila na vodičský kurz podľa osobitného predpisu, je povinná vrátiť peňažný príspevok, ak do 12 kalendárnych mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla nezíska vodičské oprávnenie podľa osobitného predpisu.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa za doterajší bod 50 vkladá nový bod 51, ktorý znie:
„V § 38 sa vypúšťa odsek 17.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za doterajší bod 92 vkladajú nové body 93 až 95, ktoré znejú:
Príloha č. 10 vrátane nadpisu znie... Teraz je tu taká komplikovaná tabuľka, takže neviem, že či vám ju mám čítať, ale znamená to, že výška príspevku sa bude priznávať aj na päťnásobok sumy životného minima. Rovnako sa to týka aj skutočností na určenie výšky peňažného príspevku na kúpu pomôcky, ktorou je pes so špeciálnym výcvikom. Rovnako sa to týka skutočnosti na určenie výšky peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou, to je príloha č. 13.
A doterajšie body sa následne prečíslujú.
A potom je tu ešte bod 6, ktorý tu vlastne už odznel, a to sú spomínané výkazy.
V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 94.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Chcem poprosiť o hlasovanie o bodoch 1 až 3 spolu a potom o každom ďalšom bode zvlášť.
Ďakujem pekne.