33. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené... Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona o rybárstve a o doplnení zákona o živnostenskom podnikaní na na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 381 z 5. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 174 zo 7. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 151 zo 7. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre obranu a bezpečnosť o uvedenom materiáli nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady, uvedených v bode III spoločnej správy vyplýva 43 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:
O bodoch spoločnej správy č. 1 až 43 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 186 z 12. júna 2018. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý.

Návrh zákona, ktorý prerokovávame, spresňuje určité pojmy a zavádza aj nové pojmy, ktoré v súčasnom platnom právnom predpise upravujúcom rybárstvo absentujú. Tieto pojmy sú napríklad bočná vodná nádrž, začiatok lovu, prerušenie lovu, ukončenie lovu, rybársky čln, osvetlenie miesta lovu, lov pod ľadom a iné.
V súvislosti s týmto návrh zákona naďalej zachováva koncepciu subjektov oprávnených na pridelenie rybárskeho práva podľa súčasného platného právneho predpisu. V tejto súvislosti však došlo k významnému posunu, ktorý oprávňuje ministerstvo odobrať výkon rybárskeho práva na rybárskom revíri užívateľovi pri jeho opakovaných závažných porušeniach na úseku rybárstva a prideliť tento revír správcovi vodných tokov. Toto ustanovenie zakladá predpoklad na ešte vyššiu kvalitu hospodárenia v rybárskych revíroch a taktiež garantuje, že sa z rybárskeho revíru nestane vodná plocha bez akéhokoľvek režimu hospodárenia. V súvislosti s deklarovanou ochranou pôvodného genofondu rýb návrh zákona upravuje, že zarybňovacie plány pre rybárske revíry v 4. a 5. stupni ochrany ministerstvo schváli až po prerokovaní s ochranou prírody.
Návrh zákona umožňuje ministerstvu efektívnejšiu spoluprácu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou v Slovenskej republike. V prípade, že dôjde k prekročeniu limitných hodnôt zdraviu škodlivých chemických látok vo svalovine rýb, bude za účelom ochrany zdravia obyvateľstva vydaný zákaz konzumácie rýb ulovených v danom rybárskom revíri, o čom budú rybári prostredníctvom rybárskych poriadkov a informačných tabúľ v danom revíre informovaní.
Osobitnou úpravou prešli aj ustanovenia týkajúce sa spôsobu lovov na pstruhových vodách, lipňových vodách a kaprových vodách, kde sa urobili úpravy, ktoré majú veľký význam. Príkladom navrhovaných zmien je zákaz používať živú alebo mŕtvu rybku na kaprových vodách ochrany pred, pred zubáčom, šťukami a tak ďalej, kde došlo k zhode pri rokovaniach s ministerstvom životného prostredia a Slovenským rybárskym zväzom.
Posun nastal aj v prípade podnikania v osobitnom režime na ostatných vodných plochách a v tejto súvislosti bol stanovený termín podávania žiadostí na 30. 9. a pridelenie ostatnej vodnej plochy na podnikanie v osobitnom režime ministerstvo pridelí k 1. 1. tak, aby nedochádzalo k odobraniu rybárskych revírov v priebehu rybárskej sezóny. Dôležitá zmena nastala aj v potrebe predloženia dohody o finančnom vyrovnaní medzi doterajším užívateľom a žiadateľom.
Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, je potrebné povedať, že k tomuto bola širokorozsiahla rozprava, kde bola vytvorená komisia, kde boli akceptované názory členov základných rybárskych organizácií, bolo niekoľkokrát robené sedenie na pôde medzi zástupcami životného prostredia Slovenského rybárskeho zväzu, kde došlo k zhode a kde v navrhovanom zákone sa spravili určité úpravy, ktoré si dovolím teraz podať ako pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku k vládnemu návrhu zákona o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 937):
1. V čl. 1 § 3 ods. 8 sa pred slovo „rybárske“, vkladá slovo „samostatné“.
2. V čl. 1 § 5 sa v nadpise vypúšťajú slová „a osôb oprávnených na výkon rybárskeho práva" a § 5 ods. 1 znie: „Užívateľ má právo vystupovať na príbrežné pozemky. Vlastník alebo nájomca príbrežného pozemku je povinný strpieť vstup na tieto pozemky v nevyhnutnej miere okrem pozemkov, na ktoré je vstup zakázaný alebo obmedzený, podľa osobitných predpisov.“
3. V čl. 1 § 13 ods. 5 písm. b) sa vypúšťajú slová „a na ktorých je povolený lov pod ľadom“.
4. V čl. 1 § 16 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem vodných nádrží a ostatných vodných plôch“.
5. V čl. 1 § 17 písm. d) sa „číslovka 7“ nahrádza „číslovkou 10“.
6. V čl. 1 § 17 písm. i) sa vypúšťa slovo „akékoľvek“ a na konci sa pripájajú tieto slová „inými kŕmnymi zmesami ako rastlinného pôvodu“.
7. V čl. 1 § 18 písm. g) sa „číslovka 15“ nahrádza „číslovkou 10“.
8. V čl. 1 § 33 ods. 12 sa slová „písm. g)“ nahrádzajú slovami „písm. f)“,
9. V čl. 1 § 34 ods. 1 v prvej vete za slovami „vhodnej na“ vypúšťajú slovo „hospodársky“.
10. V čl. 1 § 43 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem podmienky upravenej v § 23 ods. 3 písm. c)“.
Pán predsedajúci, skončil som.

Príjemné, dobré ráno. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, zákon o rybárstve ako prvý. Verím, že rybári, tí sú zvyknutí stávať skoro ráno, tak (smiech rečníčky) možno, možno si niektorí aj naladia túto rozpravu, aby sa dozvedeli nejaké možno postrehy, poznámky k návrhu zákona o rybárstve.
Nechcem sa opakovať s tými témami, o ktorých som hovorila v rámci rozpravy v prvom čítaní, len stručne vymenujem také niektoré okolnosti, ktoré sa mi nepozdávajú, ako sú riešené v návrhu, návrhu zákona. Myslím si, že mohli byť podrobnejšie vzhľadom na to, že máme tu na stole nový návrh zákona o rybárstve, že nejde o žiadnu novelu. Ale, pán minister, predstavujete prakticky nový zákon, ktorý tu platil niekoľko, zákon o rybárstve platil niekoľko rokov a v podstate nebol ani novelizovaný. A uznávam, že niektoré veci, ktoré v pôvodnom zákone sú, mohli byť upravené, zlepšené. Rozhodli ste sa ísť nie novelou, ale novým zákonom.
Možno bolo namieste aj rozhovoriť vôbec o koncepcii, o tom, či naozaj takto, ako to funguje, či je to, či je to ozaj tak ten zabehaný štandard, či je dobrý alebo, alebo nie. Ale zrejme z reakcie aj tej rybárskej verejnosti, ktorá je značne veľká, tak vyplýva, že asi im vyhovuje takáto, nejaké fungovanie prostredníctvom Slovenského rybárskeho zväzu, i keď musím povedať, že je to v rámci štátu neštandardné, keď vlastne štát svoje ústavné právo deleguje vlastne na občianske združenie, ktoré následkom, následne teda vyberaním aj členského disponuje relatívne veľkým objemom prostriedkov, kde rozpočet zhruba cez 5 mil. eur, čo nie je málo. A preto si myslím, že ani nie je, teda je namieste, lebo nie je mať dôvod obavu nejak delegovať nejaké povinnosti na túto organizáciu, keďže disponuje z týchto, týmito prostriedkami. Akceptujem to a v podstate nie to je meritom mojich pripomienok.
Ale chcem upozorniť na to, že ani v druhom čítaní neboli predložené zo strany ministerstva cez koaličných poslancov nejaké úpravy, na ktoré som upozorňovala, ako lepšia definícia príbrežného pozemku, presné vymedzenie pohybu na brehu a spôsob lovu napríklad v chránených územiach. Tento rozpor so zákonom o ochrane prírody, i keď je tam, by som povedala, pod čiarou poznámka, že sa vzťahuje len na pohyb zákon o ochrane prírody, keď to znamená, že vo vyššom stupni ochrany prírody, keď je zakázaný pohyb medzi, mimo, mimo chránených, teda vyznačených trás, tak ani, tak v podstate má sa vzťahovať aj na týchto rybárov.
Avšak na druhej strane sa tu hovorí o bivakovaní, stanovaní rybárov a tá kontrola napríklad pohybu rybárov v chránených územiach, kde vlastne kontrolu vykonáva stráž ochrany prírody, vlastne máme tam duplicitnú stráž a toto tiež mohlo byť nejakých spôsobom vyriešené, resp. zapojenie obidvoch stráží možnože do tiež kontroly niektorých činností jednej alebo druhej skupiny ľudí, ktorá sa pohybuje v týchto územiach.
Nie je to reflexia ani na tie pripomienky, čo môj predložil kolega Rado Pavelka, ohľadom rybárskej stráže a zaškolenia, ohľadom používania, by som povedala, úkonov hmaty, chmaty, hmaty a chmaty a používanie až slzotvorného plynu, používanie psa ako nástroja na zabezpečenie poriadku, že síce rybárska stráž musí podstupovať školenia a preskúšania z druhov rýb, avšak tieto bezpečnostné nejaké školenia na to, aby nemohol, napríklad neublížil druhému pri výkone svojej, druhému aby nebulížil (správne "neublížil"), tak tuná tieto školenia nie sú. Myslím, že je to výzva pre ďalšie, ďalšie nejaké preverenie dopadov tohto návrhu zákona. I keď treba povedať, že tá rybárska stráž vo veľmi podobnej formulácii bola aj v pôvodnom návrhu, teda v pôvodnom zákone, kde sa nachádza, avšak si myslím, keďže tu máme nový zákon, tak by tieto, jemne povedané, muchy mali byť odstránené.
Ďalšia vec, čo tu zostala otvorená, mne prichádzajú pripomienky aj ohľadom inváznych druhov rýb a tiež legislatívneho rozporu niektorých druhov, ktoré zákon o rybárstve nepovažuje za invázne, avšak zákon o ochrane prírody, resp. ich dopady na ochranu prírody môžu byť závažné, ako napríklad amur, tolstolobik a tieto druhy. A zrejme tiež by bolo vhodné, aby odborná verejnosť k tomuto zaujala stanovisko a v prípade, že dôjde k preukázaniu naozaj, že tieto, tieto nepôvodné druhy, veď poznáme ich z minulosti, naozaj sú to obrovské ryby, ktoré sa nachádzajú nielen v chránených územiach, ale aj v rôznych rybníkoch a štrkoviskách, tak nie vždy majú pozitívny dopad.
Chcela by som sa ale v dnešnej mojej rozprave venovať, venovať jednej závažnej veci, ktorú by som chcela, aj som sa rozhodla, že v rámci tých mojich pripomienok, ktoré som mala, že túto jednu navrhnem aj jej legislatívnu úpravu. A týka sa znečistenia svaloviny rýb rôznymi chemickými látkami. Robila som si analýzu, ako to vlastne v súčasnosti funguje a ako funguje aj informovať. K tejto téme by som sa chcela v rámci svojej rozpravy podrobne venovať, aby som vám preukázala, že naozaj to, čo navrhujem, je rozumné a verím, že je to, ochráni, bude v prvom rade slúžiť pre ochranu zdravia našich ľudí, ktorí možno v dobrej mienke, že sa zdravo stravujú, tak možno sa, tak ako pri vode, pitnej vode, kde nemajú dostatok informácií a pijú pitnú vodu, akože pitnú vodu, s toxickými látkami, tak podobná vec sa deje a môže diať aj v rybe ako potravine, ktorú ľudia konzumujú.
Táto analýza mi chýbala vo vašom materiáli a hovorím teda, som sa jej podrobne venovala. V diskusiách s odborníkmi som sa dozvedela, že monitoring sa robí, v podstate nie je to nič nové, že vlastne aj informácie sa zverejňujú a v podstate aj naďalej, že to zverejňovanie, je o ne záujem. Avšak pokým to nie je ustanovené presne v zákone ako povinnosť, tak aj to zverejňovanie je vlastne na uvážení jedného alebo druhého a vlastne tie informácie sa nedostávajú úplné a človek, ktorý by sa chcel dostať k týmto informáciám, vlastne ani nevie, kde ich má získať.
Na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy sa dočítame, že tzv. monitoring, nie takzvaný, ale monitoring poľovnej zveri a rýb, ktorý sa vykonáva práve na sledovanie kvality mäsa u poľovnej zveri a u rýb, je usmerňovaný podľa aktuálnych požiadaviek do oblasti s predpokladom environmentálnej záťaže.
"Pri laboratórnych analýzach s nálezom prekročenia platného maximálneho limitu sa zvažujú možnosti vykonania opatrení." Čiže už tuná upozorňujem na tie slovíčka, toto citujem, to mám skopírované zo stránky Štátnej veterinárnej správy. Čiže, áno, monitorujú predpokladané environmentálne záťaže, či vedia, kde sú to, je druhá vec, že či sú natoľko sofistikovaní, že si tie zoznamy nájdu. Ale to, čo tam vlastne je, že sa zvažujú možnosti, čiže nemajú povinnosť reflektovať na to, že tam tie, tá záťaž je, že to znečistenie je tam identifikované, ale majú možnosť zvažovať.
"Ak to okolnosti umožňujú," čiže zase máme tu podmieňovací spôsob, "došetrujú sa príčiny prekročenia platného maximálneho limitu, vydávajú sa pokyny a prijímajú sa opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v zmysle platných právnych predpisov. Monitoring je zameraný na získanie informácií o voľne žijúcej zveri, t. j. vysoká zver, diviak a rýb, ide o dravé aj nedravé ryby vo vybraných," zase hovorím o vybraných, nie vo všetkých, kde sa environmentálne záťaže nachádzajú, ale vo vybraných, poviem ďalej v ktorých, "vo vybraných oblastiach Slovenskej republiky. Monitoring je zameraný na detekciu rezíduí chemických prvkov, kovov, arzén, olovo, ortuť, kadmium, nikel a polychlórovaných bifenylov a vyšetrujú sa aj rezíduá perzistentných organických polutantov, ako sú chlórované pesticídy a dioxíny."
No a na stránke Enviroportálu, to je stránka, ktorú spravuje ministerstvo životného prostredia, máme tiež vysvetlené, že čo je monitoring poľovnej zveri a rýb, tam je to trošičku obšírnejšie, avšak už to nie celkom korešponduje, čo má na stránke Štátna veterinárna správa, ktorá je tá, ktorá má vykonávať tie odbery. Na stránke Enviroportálu sa dočítame, že "monitoring poľovnej zveri a rýb sa realizuje od roku 1995. Jeho cieľom je získať podklady o hladinách kontaminantov, o výskyte gastrointestinálnych a pľúcnych parazitov u srncov, prípadne jeleňov" a tak ďalej "a u rýb, špeciálne vo východoslovenskom regióne". Čiže nie už v územiach s environmentálnymi záťažami, ale na stránke Enviroportálu sa explicitne hovorí výhradne o východoslovenskom regióne.
Od... Tá nejaká koncepcia, ktorá má monitorovať modelovú zver, bola prijatá v roku 2001, to je tiež na stránke Enviroportálu, a teda ako ryby slúžia ako významný bioindikátor kvality životného prostredia, čiže celkom správne, teda má sa monitorovať aj tieto ryby ako indikátor nielen z pohľadu zdravia, ako nejakej divožijúcej zveri, ale teda rýb divožijúcich, ale teda aj ako bioindikátor.
No a tuná ďalej na stránke Enviroportálu sa píše, že "na základe veľmi nepriaznivých výsledkov v roku 2002 u rýb sa program od roku 2003 rozšíril o monitorovanie výskytu kontaminantov u rýb vo východoslovenskom regióne okres Trebišov, Michalovce. Do monitorovania sa okrem Zemplínskej šíravy zahrnuli ďalšie rieky ako Laborec, Uh, Latorica, Ondava". Čiže máme už tuná poznatky, že teda nielen východoslovenský región ako taký, ale už sa tu rozšírili niektoré, niektoré lokality.
No a potom ďalej, keď som si vytiahla správy, tak sa tam píše o tom, že "realizáciu monitoringu, vypracovanie metodiky, plán odberov vzoriek, vykonanie analýz a príprava ročných správ koordinuje Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Odbery vzoriek v jednotlivých lokalitách zabezpečovali dvakrát ročne pracovníci regionálnych veterinárnych a potravinových správ. A analýzy sa robili v ústavoch v Bratislave, Dolnom Kubíne, Košiciach a Nitre".
Hovorím tu o tom, že nezavádzam žiadnu novú povinnosť, to znamená, žiaden nový dopad na štátny rozpočet s tým, aby sa robili podrobnejšie analýzy a aby sa vlastne naozaj identifikovali územia s environmentálnymi záťažami, a nielen nimi, ale aj územia s možnými environmentálnymi škodami, to znamená, že environmentálna záťaž je to, čo sa stalo v minulosti do roku 2007. To sú vlastne tie staré skládky, ktoré sú v zozname starých environmentálnych záťaží, ktoré má Slovensko, štát veľmi dobre zmapované.
A od roku 2007, ak vznikla nejaká nová skládka alebo nejaká havária nastala v nejakej prevádzke, to už je vlastne environmentálna škoda, na ktorú sa nevzťahuje zákon o environmentálnych záťažiach. Čiže treba už dnes ísť aj do tejto časti, to znamená do území, do miest, ktoré, kde sa stala environmentálna škoda, to znamená, bola identifikovaná nejaká havária, že sa pretrhla hrádza, došlo k nejakému úniku látok alebo kde teda takéto riziko hrozí.
Takže na toto by som chcela upozorniť a tak na toto reflektuje aj ten môj návrh zákona.
Takže máme už nejaké monitoringy, zistia, Štátna veterinárna správa zistí znečistenie a teraz čo sa deje s týmito zisteniami. Vidím tu veľkú paralelu s tým, čo som povedala v úvode, že aj pri znečistení podzemnej vody v miestach, ktoré môžu slúžiť ako zdroje pre pitnú vodu, SHMÚ alebo iná inštitúcia životného prostredia, alebo aj môže to byť prevádzkovateľ nejaký, identifikuje takúto látku, ktorá môže znečistiť, zverejní ju podľa svojej vôle na stránke svojho, na svojej webstránke a ďalej sa táto informácia nedostáva. To znamená, že resp. dostane sa iba do niektorých organizácií, ktoré ju zverejnia podľa vlastného uváženia.
Zo stránky Štátnej veterinárnej správy sa dočítame, že oni tieto, keď zistia, posielajú túto informáciu Slovenskému rybárskemu zväzu. Avšak keď si otvoríme stránku Slovenského rybárskeho zväzu, kde v rámci aktualít visia oznamy s dátumom od 1. februára 2015, teda pozerala som to 11. júna 2018, visí tam len jeden jediný oznam, a to s dátumom 2. januára 2018, kde sa píše doslova: "Oznamujeme všetkým rybárom, držiteľom platných povolení na lov rýb na rok 2018, že z dôvodu zaznamenaného zvýšeného obsahu ortuti v svalovine boleňa dravého a zubáča veľkoústeho Regionálna veterinárna a potravinová správa v Liptovskom Mikuláši vydaným opatrením č." to a to "zakázala privlastňovanie týchto druhov rýb od 1. januára 2018 na rybárskom revíri č. VN Liptovská Mara až do jeho odvolania. Slovenský rybársky zväz, rada Žilina oznamuje členom Slovenského rybárskeho zväzu, že lov týchto druhov nie je zakázaný, avšak lov je možný realizovať výhradne formou lovu chyť a pusť."
To znamená, od 1. februára 2015 dodnes ako keby jediný, jedno miesto na Slovensku malo výskyt rýb s obsahom, zvýšeným obsahom nejakej chemickej látky. No, ale ak si otvoríme výročnú správu Štátnej veterinárnej správy a pozrieme si výsledky monitoringu poľovnej zveri a rýb, tak sa dočítame, že v roku 2017 bolo odobratých 42 úradných vzoriek rýb, z ktorých nevyhovujúcu hodnotu pre obsah vysokého kontaminantu bolo 11 vzoriek. A napríklad všetky vzorky, boli to vzorky odobraté na Zemplínskej šírave, výpustný a nápustný kanál.
Ďalšie, tuná treba povedať, že od roku 2005 regionálna veterinárna a potravinová správa vydala rozhodnutie, v ktorom po vyhodnotení možného závažného rizika pre zdravie ľudí a vzhľadom k dlhodobému výskytu nadmerného množstva PCB v rybách nariadila opatrenia pre miestny rybársky revír spôsob lovu chyť a pusť, ktoré je doteraz v platnosti. Avšak tento oznam na stránke Slovenského rybárskeho zväzu nie je. To znamená, nový rybár sa o tejto informácii v podstate nemá ako dozvedieť.
Zostávame stále v roku 2017, to znamená v tom dvojročnom období, kde sú aktuálne oznamy na stránke Slovenského rybárskeho zväzu, kde sa hovorí, že v rámci monitoringu rýb boli vyhodnotené ako nevyhovujúce aj vzorky v Liptovskom Mikuláši. To je tá jediné oznam, ktorý na stránke, na stránke visí, a teda je, bol tam zvýšený obsah ortuti a robí sa tam došetrovanie, boli odobraté vzorky kontrolné, ktoré potvrdili, že obsah týchto látok je nevyhovujúci.
Avšak ďalšia informácia z toho istého roku vo výročnej správe veterinárov je, že sa našli aj nadlimitné hodnoty vzoriek na rieke Nitra v lokalite Zúgov nad vodnou elektrárňou. Tuná boli tiež prekročené hodnoty ortute a ako dôvod nadlimitného nálezu je predpokladaná environmentálna záťaž.
Keď som si otvorila stránku Miestneho rybárskeho zväzu v Nových Zámkach, tak o tejto informácii tam nie je zmienka, avšak je tam informácia o čipovaní rýb, čiže píše sa tam, že sa tam monitoruje sa funkčnom rybovodu, takže ryby boli čipované, a teda takéto ryby, ak rybár chytí, tak ju musí vrátiť naspäť, naspäť do vody. Ale o tom, že vlastne v svalovine rýb sa našla ortuť, tam informácia nie je.
A tu treba ešte ale povedať, že zase je tam informácia o tom, že Slovenská poľnohospodárska univerzita robila v roku 2017 vedeckovýskumnú činnosť na rieke Nitra, kde vlastne sa preukázalo, že ryby, že ry..., teda svalovina rýb v tejto časti obsahuje viac ťažkých kovov a že ryby, ktoré sa dožívajú dlhšieho veku a žijú v kontaminovanom prostredí, kumulujú tieto nebezpečné látky a sú ohrozením pre zdravie. Avšak ďalšia informácia podobná, ako je jediná na stránke Slovenského rybárskeho zväzu, tam nie je.
Ďalšia, stále hovorím o roku 2017. Ďalšia nadlimitná vzorka bola odobratá inšpektorom v Šali a je to vzorka na rieke Váh, lokalita Hetmín. Tuná vzorka nevyhovela, avšak pre úplnosť treba povedať, že kontrolná vzorka, keď sa robilo došetrenie, tá už bola, tá už bola vyhovujúca.
Avšak, keď si otvoríme stránku Miestneho rybárskeho zväzu v Šali, tak sa tam píše, že teda boli urobené odbery rôzne na sumec, kapor, pleskáč a posudok je v súlade s nariadením komisie. Čiže žiadne ani obozretnosť, ani to, že bola nameraná, budú sa robiť kontrolné vzorky, tam nie sú.
Keď ideme do starších výročných správ, rok 2015, tak opätovne sa tu hovorí o Zemplínskej šírave, o rieke Nitre, o rieke Bodrog a ako dôvod nadlimitného nálezu ortuti vo vzorke rýb je predpokladá environmentálna záťaž.
Tieto informácie sa vo výročných správach objavujú od roku 2006; 2006 je prvá výročná správa, ktorá je zverejnená, a hovorí sa tam o už, vlastne o týchto súvislostiach. Samozrejme, ako najdôležitejšie alebo najzávažnejšie v tom čase sa hovorí o Zemplínskej šírave, resp. o východe, kde citujem z tej výročnej správy, sa hovorí, že "pravdepodobnou príčinou výskytu pozitívnych nálezov je environmentálna záťaž PCB pôvodom z Chemko Strážske a pravdepodobná kontaminácia životného prostredia ortuťou s následnou bioakumuláciou v rybách vzhľadom sa spôsob života tejto ryby". V druhom prípade bola analyzovaná vzorka jalca dravého na rieke Bodrog pri obci Viničky, ktorá nevyhovovala hodnoty obsahu sumy pre PCB.
V roku 2015 bol z financií ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja robený mimoriadny odber rýb z vodnej nádrže Zemplínska šírava, kde sa teda tiež robilo sedemnásť úradných vzoriek a v rámci šetrenia sa zistilo zo sedemnástich deväť ako nevyhovujúcich.
Avšak keď si pozreme úradné záznamy na stránke miestneho rybárskeho zväzu, tak o tejto informácii tam nie je informácia. Je tam, ale v onom čase tam bol úplne iný oznam, a to, že "sa zakazuje lov rýb v rybárskom revíri výpustný kanál Zemplínska šírava vo vzdialenosti 200 metrov od telesa hrádze z dôvodu začatia rekonštrukcie priepadu a kanála vodnej stavby".
Tu chcem na týchto konkrétnych príkladoch poukázať, že naozaj, že tie informácie, že je benevolencia na tom, ako sa s touto závažnou informáciou o tom, že v svalovine rýb sa môžu nachádzať kontaminanty toxické pre zdravie človeka, keď ich bude konzumovať, že sa s touto informáciou nenakladá rovnako.
Chcem poukázať na to, že minimálne od roku 2009 vieme o tom, že vody Malého Dunaja sú znečistené skládkou vo Vrakuni, že sú znečisťované aj haváriami z odpadového, zo Slovnaftu. A napríklad monitoring rýb na Malom Dunaji sa, som nezaregistrovala, že by sa v nejakých ostatných rokoch robil. A videli sme, čo sa stalo minulý týždeň na Malom Dunaji. Obrovská škoda environmentálna a nemyslím si, že dôvodom bolo nejaká havária na čističke odpadových vôd. Mojím názorom je, že ak tam niečo bolo, bolo to v kombinácii s vyplavením nejakého väčšieho množstva toxických látok z vrakunskej skládky.
A prosila by som vás, pán minister, požiadať, aby ste sa tejto téme podrobne venovali. Ja som požiadala o zaslanie protokolov analýz z týchto rýb, aký bol dôvod takéhoto masívneho úhynu. A taktiež vzhľadom na začínajúcu letnú sezónu by som vás chcela požiadať, aby ste vyslali pracovníkov Slovenského vodohospodárskeho podniku spolu s veterinármi, aby urobili sanáciu územia od týchto uhynutých rýb, pretože začínajú rôzne splavy, začínajú prázdniny o chvíľočku a naozaj tie zábery, a nielen tie, ktoré boli na, á, medializované cez videá, ale aj ľudia, ktorí tam žijú a osobne ich poznám, potvrdili, že to množstvo rýb uhynutých na brehoch je enormné a môže naozaj ohroziť, ohroziť zdravie. Samozrejme treba prizvať aj Slovenský rybársky zväz. A bola by som rada, pán minister, keby ste proaktívne informovali verejnosť, ako sa, ako sa bude s týmto, ako sa vyrieši táto environmentálna škoda.
Z týchto všetkých dôvodov, ktoré som vám povedala, chcem teraz vám predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý rieši povinnosti a jasne ukladá systém, akým spôsobom sa majú tieto informácie o monitoringu rýb odovzdávať, komu a kto ich má povinnosť zverejňovať tak, aby bolo jednoznačné a jasne dohľadateľné komukoľvek. To znamená aj pravidelnému rybárovi v nejakom revíri, ale aj nejakému rybárovi, ktorý chce ísť na dovolenku a zakúpiť si rybárske povolenie niekde, aby mal túto informáciu, či ryby, ktoré tam bude chytať, sú konzumovateľné a neotroví svoju, svoju rodinu. Myslím si, že tá informácia okrem, tak ako zavádzate vy, že tam zo strany veterinárov musí prísť na ministerstvo životného prostredia, áno, lenže tam nesmie zostať niekde v šuplíku, ale myslím si, že tá povinnosť toho, kto tú informáciu má, je najmenej, aby ju zaslala ďalším. To znamená Slovenskému rybárskemu zväzu, resp. inému užívateľovi rybárskeho revíru, lebo nemusí to byť vždy len Slovenský rybársky zväz, a, samozrejme, obci v katastrálnom území, v ktorom takéto zistenie bolo, aby aj tí miestni obyvatelia túto informáciu mali.
Ja by som chcela zároveň aj poprosiť ešte pána spravodajcu, aby o tomto mojom návrhu dal hlasovať nie dnes, ale aby uplynula tá lehota 48 hodín, aby sa o návrhu hlasovalo neskôr, aby sa pán minister mal možnosť s mojím návrhom oboznámiť, i keď bol zverejnený už včera ráno, takže predpokladám, že ho má. (Zaznievanie zvuku časomeru.)
A chcela by som taktiež poprosiť, aby sa o bode 1 pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne. To znamená, že by sme, budeme o ňom hlasovať o bode 1 a potom spoločne o ostatných bodoch 2 až 6.
A teraz by som prečítala ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I § 8 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "zabezpečí zistenie príčin prekročenia platného maximálneho limitu, vydáva pokyny a prijíma opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov."
2. V čl. I § 8 odsek 4 znie: "(4) Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky o výsledku monitoringu rýb bezodkladne informuje ministerstvo životného prostredia, obec, v katastri ktorej sa lovný rybársky revír nachádza, a Slovenský rybársky zväz alebo iného užívateľa; ministerstvo životného prostredia, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a Slovenský rybársky zväz alebo iný užívateľ výsledok monitoringu rýb zverejňujú na svojom webovom sídle."
3. V čl. I § 36 písm. t) sa na konci pripájajú tieto slová: "ako aj zverejňovaním výsledkov monitoringu rýb podľa § 8 ods. 4,".
4. V čl. I § 36 sa dopĺňa písmenom w), ktoré znie: "w) zverejňuje zoznam rybárskych revírov ohrozených starou environmentálnou záťažou⁴⁵⁾ alebo environmentálnou škodou.⁴⁶⁾".
Poznámky pod čiarou k odkazom 45 a 46 znejú:
"⁴⁵⁾ Zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 49/2018 Z. z.
⁴⁶⁾ Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
V nadväznosti na vloženie nových odkazov a poznámok pod čiarou k nim sa zmení číselné označovanie nasledujúcich odkazov a poznámok pod čiarou k nim.
5. V čl. I § 38 sa doterajšie znenie označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: "(2) Obec zverejňuje na svojom webovom sídle výsledky monitoringu rýb, ktoré jej boli oznámené podľa § 8 ods. 4."
6. V čl. I § 42 sa dopĺňa písmenom p), ktoré znie: "p) zverejňovaním zoznamu rybárskych revírov ohrozených starou environmentálnou záťažou alebo environmentálnou škodou aktuálnych k 1. aprílu kalendárneho roka."
Ďakujem pekne. Dočítala som pozmeňujúci návrh.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Zemanová, urobil som si tri poznámočky k vášmu vystúpeniu a pokúsim sa vysvetliť niektoré veci, ktoré ste v svojej rozprave uviedla.
Po prvé som si poznamenal, kde ste poukazovali na identifikáciu slova príbrežný. Chcem vám povedať, že je to príbrežný a pobrežný, ktorý sa predtým nachádzal v zákone. Je to v podstate identické s tým, čo bolo pôvodné, a príbrežné pozemky s výnimkou zámena slova pobrežný sa upravujú vo vymedzení základných pojmov v § 2 ods. 2 písm. p) návrhu zákona. Tam je to možné si pozrieť.
Druhú poznámočku, ktorá ma tak zaujala, boli donucovacie prostriedky. Tam aj váš kolega pán poslanec Pavelka na výbore sa k tejto záležitosti zaujal stanovisko. No chcem tu povedať, že toto opatrenie sa zavádza z toho dôvodu, že v praxi dochádza k rôznym situáciám, kde je potrebné v rámci záujmu poriadku, slušnosti a navedenia jednoducho niektorých ľudí, dokonca si dovolím hovoriť o pytliakoch, k tomu, aby nedochádzalo k porušovaniu výkonu rybárskeho práva, použiť takéto veci, ktoré rybárska stráž, je potrebné, aby použila, aby zaviedla poriadok a aby nebola následne určitého spôsobu postihovaná, že voľajakým spôsobom dakto obráti celú tú situáciu voči nemu a môže sa to obrátiť úplne opačne na to, na čo to má slúžiť.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR S
Ďakujem pekne za vaše postrehy. Ja len k tej druhej časti ohľadom tých donucovacích prostriedkov. To nebola námietka, že by som s tým nesúhlasila. Si myslím, že všeobecne sa stretávajú tieto stráže, či je to rybárska stráž, poľovná alebo aj ochrany prírody sa stretávajú s takýmito prípadmi.
Avšak tá poznámka moja aj kolegova bola v tom, že mali by prejsť školením. Poukazovala som, že musia robiť rôzne skúšky z biológie, táto rybárska stráž, avšak nemusia robiť vlastne skúšky či nejaké možno, nechcem hovoriť aké, či psychologické možno, alebo tieto k používaniu týchto donucovacích prostriedkov, aby niekomu neublížili, aby aj sám sebe vlastne ako verejný činiteľ potom nespôsobil si nejaké, nejaké ujmy, lebo nepoužil správnym spôsobom tieto donucovacie prostriedky.
Čiže o tomto bola tá pripomienka a dávam na zváženie do budúcnosti, aby či už v zákone, alebo aj mimo zákona, jednoducho týmto školením minimálne členovia rybárskej stráže prešli.

Dobrý deň sa praje. Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, podpredseda vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ako som avizoval už v prvom čítaní, že budem asi mať, by som povedal, nejaké také doplňujúce pripomienky aj v druhom čítaní, tak dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto návrhu zákona.
Pán minister, začneme asi od slovenčiny, keď dovolíte, a pán spravodajca síce ide preč, ale chcel by som, nie som puntičkár, ale myslím si, že keď úplná správa spoločná, tak úplná správa spoločná. To znamená, na výbore som nebol, mal som zahraničnú cestu, takže prakticky som nemohol tam reagovať a zdá sa mi, že keď slovenčina je trošku, ako neni (správne "nie je") úplná, tak by sme ju mali ju doplniť.
Takže dávam na vedomie aj pánu spravodajcovi, potom to ešte zopakujem, že v čl. VII spoločnej správy, teda v bode 7 máme tam iba také, treba doplniť pod vodnou plocho "u". Nič viacej, že by tu slovenčina fungovala, lebo keď to preberieme do zákona, tak budú sa z nás smiať. Takže doplniť "u" v tej spoločnej správy (správne "správe"), aby tam bolo.
Takže začal som týmto a poďme ďalej.
Pán minister, mne sa osobne to, že sme mali v § 3 uvedené, odsek 3, všetky tie jednotlivé vody aj s druhmi jednotlivých rýb, zdalo veľmi super, pretože každý si hneď mohol, nemusel hľadať vyhlášku. Teraz ste ho v spoločnej správe vyhodili z toho s odôvodnením, že tieto konkrétne druhy rýb sa uvedú vo vykonávacom právnom predpise. Ja by som ho chcel vidieť, že kde je, či je tu už urobený, alebo bude niekedy a nie možnože a neviem, ešte aké tu budú výhovorky. Pretože keď si niekto teraz pozrie tento zákon, ktorý je tu, veď vlastne je predložený vami, tu to máme, iba v pozmeňovacom návrhu sa mení, tak prakticky okamžite niektoré druhy sa toho týkajú a myslím si, že to je, áno, okej, ale keď už chcem to hodiť do vykonávacej vyhlášky, hneď to musí byť pri tom zákone, aby bolo jasné, že korešpondujeme.
Takže to je moja druhá výhrada, ktorá, myslím, že by mohla stáť za zmienku, aby vykonávacia vyhláška uzrela svetlo sveta čo najskôr. Možnože už je, opravte ma, pán minister, keď trepem bludy, ale zatiaľ som tú vyhlášku nevidel.
Poďme ďalej. Bol som zaskočený tým, že vlastne ani som si to neuvedomil doteraz, že my vlastne nemáme vysporiadané pozemky pod vodnými nádržami a vodnými plochami mnohými. Veď to je katastrofa. Podľa údajov, teda rybárov, čo mi bolo tlmočené, keď sú zlé, tak aj môj údaj bude zlý, že až 96 nádrží vôbec nemá vysporiadané pozemky pod týmito vodnými plochami, a preto by som sa chcel opýtať, pán minister, že akým spôsobom chce štát túto filozofiu vlastníckeho práva pozemkov pod vodnými plochami ďalej riešiť. Pre mňa, keď je to pravda, že nemáme to vysporiadané, pre mňa to znamená, že ďalší tlak na štátnu pôdu, ktorú tu máme a máme ju okolo 220-tisíc hektárov, že prakticky sme mali zameniť, aby keď sme majiteľom vody ako štát, tak aj tie pozemky, veď to je stavba, tá voda to je stavba, to je tá nejaká nádrž, priehrada alebo čo tam všecko máme, takže, pán minister, ja by som teda chcel od vás počuť, aký nejaký rezort zaujme postoj k tomuto vysporiadavaniu, lebo to je asi, tiež sme to zdedili po socializme a máme problém. Tak ako máme problém s chránenými územiami, kde nás žalujú, že nemôžu plnohodnotne hospodáriť, tak tu máme ďalší problém. Neviem, koľko je žalôb na súde v tejto veci, lebo pre mňa je to novinka. Takže, pán minister, dávam na zváženie, aby sme aj tu niečo začali robiť, lebo je to proste problém vo vodných nádržiach a vodných plochách.
Ďalej, veľký problém je aj s tým, že kto má čo na vodnom toku robiť. Máme tam rybárov, máme tam aj správcov vodného toku a vyzerá tak, že momentálne aj teraz bolo posledne, že úhyn nejakých rýb bol tu na nejakých vodných tokoch a vlastne vyplývalo to zo zanesenia tých vodných tokov, ktoré sú zanesené mnohé v neskutočných ako objemoch a tým pádom dochádza aj k úhynu týchto rýb. A nikto sa k tomu nejako nemá, aby sme tie vodné toky, resp. tieto vodné nejaké či už nádrže nejakým spôsobom ich čistili, vybagrovali a urobili z nich nejaké tie pre život rýb reálne životné prostredie vo vode. A tu je kontrast rybári, kontrast správcovia týchto vodných nádrží teda, ktoré sú tam, a preto sa pýtam, že keď správcovia aj vodných tokov majú iba plavebné dráhy nejako upravovať, ostatné nie, takže či to neni veľmi tak akože iba cielene a ostatné proste ich nezaujíma, a pritom podľa údajov niektoré firmy by boli ochotné na základe toho, že ten materiál z toho si vyberie a ešte ho zhodnotí, lebo ho preoseje a použije kade-tade, prakticky bolo by to v stave za nejaké minimálne náklady ísť do toho. Neviem, či také iniciatívy existujú, či nie, pán minister, to by som bol veľmi rád, keby ste sa aj k tomu vyjadrili, či takýmto smerom chceme ísť, s malým "s", samozrejme, aby sme zvládli aj túto, by som povedal, tento život vo vode možný alebo nemožný. Lebo tie nádrže a vodné toky ohrozia a to bude stále, vážení. Žiaľ, pri súčasnom hospodárení na pôde, pôdna erózia tu bude stále. Tie vodné toky a plochy budú stále zanášané pri každej búrke, pri každom nejakom tom krupobití, pri každej nejakej tej prietrži mračien, takže, vážení, toto, my len takto odsúvame takú guľu, že niekto to bude čistiť niekedy v budúcnosti.
Takže bol by som rád, keby sme na túto otázku povedali aj rybárom, lebo aj ich sa to týka, lebo tie ryby žijú v týchto nádržiach, v týchto vodných tokoch, kde sú tí správcovia, ktorí momentálne sa o tie vody veľmi nestarajú, aby tam nejaký život bol.
Ďalej, pán minister, by som sa chcel opýtať, ako bola, či tá petícia za záchranu toho všeľudového rybárstva na Slovensku, že vraj 50-tisíc rybárov to podpísalo, akým spôsobom bola, neviem, či doručená, alebo nedoručená, či viete, alebo neviete o nej a či vôbec je tam nejaká na to odozva, pretože zdá sa mi, že aj keď je to 50-tisícová nejaká, 50-tisícový hlas ľudu, tak malo by zaznieť, čo s ním chceme robiť. Hovoria, že najväčší problém majú s tým, že dochádza pri vodných nádržiach, že správcovia dostanú právo výkonu rybárskeho teda práva v týchto, takže správca bude môcť, teraz to má Slovenský rybársky zväz, teraz to bude môcť správca robiť, či neni takzvaná skrytá privatizácia rybárskeho práva na týchto, ako cez týchto správcov, ktorí tam budú.
Takže vyjadrite sa, pán minister, k tomu, lebo toto je gro tejto petície, ktorá bola, neviem, či vám bola doručená alebo nebola, ale existuje, na Slovensku je. Neverím, že rybári, 50-tisíc rybárov klame, tomu neverím, takže asi tak. Bol by som veľmi rád, keby ste sa k tomuto vyjadrili.
No a, vážení, keď si, keď dovolíte, tak perlička na koniec, ktorú, ja keď som si prečítal včera, resp. predvčerom spoločnú správu, ktorá hovorí v bod 33 a, pán spravodajca, dovolím si tento bod vyňať na osobitné hlasovanie s doporučením mojím hlasovať proti, pretože sa zosmiešnime pred odborníkmi z katastra, čo sme tam v pozmeňujúcom návrhu dali. Ja to vysvetlím za chvíľu, takže, pán spravodajca, 33-ku zo spoločnej správy navrhujem samostatné hlasovanie a chcem veriť, že vaše svedomie po mojom vysvetlení bude tak, že budeme hlasovať proti.
Takže poďme na ten bod 33 zo spoločnej správy, kde sa hovorí, budem citovať: "V čl. I § 33 ods. 3 písm. c) sa za slovo "kópiu" vkladajú slová "geometrického plánu".
Zdôvodnenie: Navrhuje sa formulačné spresnenie ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že je možné predložiť aj kópiu geometrického plánu.
Okamžite sa smejem, okamžite sa smejem a všetci geodeti a všetci tí, čo s katastrom robia, sa musia pousmiať, pretože v pôvodnom znení tohto zákona sa hovorí: Žiadosť, ak chceme dať na pridelenie rybárskeho práva na osobitnú plochu, tak musíme, ten žiadateľ musí okrem iného doložiť "geometrický plán alebo kópiu z katastrálnej mapy". Tak to je v pôvodnom znení, alebo kópiu z katastrálnej mapy. My tam dodávame "alebo kópiu geometrického plánu z katastrálnej mapy".
Vážení, neviem, ktorý horlivec, aktivista to do tohto pozmeňováku dal, ale si uvedomme, geometrický plán je zdrap papiera, pokiaľ neni zapísaný na katastri. Môžte si urobiť geometrický plán, aký chcete, načo chcete, kde chcete, pokiaľ to kataster nezapíše, neni. Akonáhle ho kataster zapíše, to znamená cez nejakú listinu, ktorá k nemu ide, to znamená či už vkladovú, záznamovú alebo inú, to znamená kúpna zmluva, darovacia, zámenná, dedičská a neviem, všecko možné, čo tam budete robiť, tak prakticky vtedy sa to stáva súčasťou katastrálneho operátu, ten geometrický plán. Stáva sa súčasťou katastrálneho operátu.
To znamená, my týmto, touto citáciou, ktorú máme v zákone pôvodne, je vecne a odborne správna. Predložiť geometrický plán, to znamená, ide robiť novú parcelu s novým číslom, lebo geometrický plán hovorí o novom stave, ktorý má vzniknúť, o nejakom stave, ktorý má vzniknúť. A chcete mi povedať, že všecky vodné plochy, ktoré, a ja budem citovať, o ktoré vodné plochy sa jedná, ktoré predstavujú ostatnú vodnú plochu, a to je: štrkovisko, prepadlina, pieskovňa, hlinisko, rašelinisko a bočná vodná nádrž lokálneho významu nachádzajúca sa najmä, a my to teraz novelizujeme cez spoločnú správu, napríklad v parkoch, sadoch, viniciach, chmeľniciach, záhradách a vo zverniciach, požiarna nádrž a priemyselná nádrž s možnosťou rybárskeho využitia. To sú tie ostatné vodné plochy, ktoré, mi chcete povedať, že doteraz nemajú parcelné číslo? Nemajú urobený geometrický plán a zaevidovaný do katastra nehnuteľností, vážení? Chcete mi povedať, že na tieto plochy bude si musieť každý robiť nový geometrický plán? Overený - neoverený? Vážení, to je (ironický smiech rečníka), to je smiešne. Lebo máte tri geodetáky, prvý je s kolkom a dva sú originály takisto, viete ako. Takže berte takto, že toto, odborná prax povie proste, čo vy tam stvárate?
A, pán minister, aby bolo jasné, tak si uvedomte, že takéto znenie predloženia žiadosti určitého materiálu, to znamená geometrický plán alebo kópiu z katastrálnej mapy v tomto zákone o rybárstve sa nachádza aj v § 4 ods. 7, kde to nenovelizujeme, v § 4 ods. 9, kde ho takisto nenovelizujeme, a ešte aj v § 34, kde takisto nenovelizujeme. Pán minister, to má byť čo? Mi povedzte, čo to má byť, veď to je výsmech normálne (ironický smiech rečníka), nepochopenie veci. A keď mi niekto povie, že formulačné spresnenie ustanovenia, aby bolo zrejmé, že je možné predložiť aj kópiu geometrického plánu, tak ja to už, ja to už nechápem vôbec.
Či chceme túto, túto časť rybárskeho práva na tých osobitných plochách niekomu nahrať, sprivatizovať, že si bude robiť samé geometrické plány nejakým geodetom, aby tam robili geodetáky a nevie si ani vysvetliť, čo to malo byť?
Takže, vážení, dúfam, že sa nechcete hanbiť vaším hlasovaním pri tomto bode, keď ostatné ustanovenia v tom istom zákone pri tých istých žiadostiach, ale na iných plochách majú jasné a identické aj s katastrom definíciu, že pri týchto ostatných plochách dáme takto pozmenenú definíciu, že aj kópia geometrického plánu. Vážení, nie, neviem, kto to navrhoval, ale mal by si prejsť, čo znamená geometrický plán a čo znamená kópia a originál a čo znamená katastrálna mapa a kataster nehnuteľností.
Takže preto chcem, aby sme neostali v hanbe, všeckých 150 poslancov Národnej rady, ktorí budú hlasovať za tento bod 8 spoločnej správy, a aby zostalo pôvodné znenie. To znamená, že predloží žiadosti ten pán, ktorý chce podnikať na osobitných plochách a chce mať tam rybárske právo, predloží geometrický plán alebo kópiu z katastrálnej mapy. Vybaveno, skončeno, finito! Nič viacej, nič iné.
Takže, vážení, toto by som veľmi rád, keby ste vo vašom svedomí si nejako zvážili, môžte si to aj vykonzultovať s vašimi nejakými kolegami geodetmi, ale ja keď som to čítal proste, tak to sa nedá na to nereagovať, lebo to je trošku mimo misu a toto hovorí o nepochopení, čo znamená geometrický plán a čo znamená kataster, katastrálna mapa a číslo parcely, ktoré tam nie je.
Takže, pán minister, toľko asi z mojej strany. A ešte pánu spravodajcovi doplním, že čo som hovoril tú slovenčinu na začiatku, neviem, či ste si to všimli, či nie, že v bode 7 chcem, aby tam bolo, že "plochou" aj s tou (pozn. red,: správne "s tým") "u", lebo ste tam, proste v spoločnej správe sa nachádza slovenský prešľap, má iba "plocho" a tam má byť "plochou". Tak aj to "u" doplniť. Áno, je to v § 4 ods. 8, ale v spoločnej správe bod č. 7. Tam si to prečítajte, je to slovensky proste nesprávne, takže doplniť to učko, lebo mohlo by sa to asi v treťom čítaní tieto, ale už nechám na vás ako na spravodajcu, ako sa s tým vysporiadate, takže asi tak, lebo toto pôjde do zákona, tak by som nerád sa hanbil za tento.
Takže, pán minister, v takomto duchu. No a chcel by som teda veriť, že na tie body, ktoré som tu možnože niečo načrtnul, čo by to malo byť, hlavne ma zaujíma tá stratégia vykupovania tých pozemkov. Lebo keď pani ministerka tvrdí, pani Matečná teda, že tvrdí, že máme dosť štátnej pôdy, aby sme mohli aj predávať v nejakom objeme, tak, pán minister, vám poviem iba jedno, že iba v 5-ke ochrane prírody, ktorú chceme tiež nejakým spôsobom zachovať, máme okolo 100-tisíc hektárov; 100-tisíc hektárov, ktoré proste nám z tých 220-tisíc hneď zhltnú, keby sme sa dojednali s tými vlastníkmi ako za náhradu. Takže tých hektárov, ktoré bude mať na predaj, keď ešte máme reštitúcie záhradkárske osady, tak máme ešte aj vodné plochy, odkazujem ministerke takto na diaľku, nemáme dosť. Takže minimalizovať predaj štátnej pôdy a poriešiť veci, ktoré naši občania žalujú štát, že nemôžu reálne vykonávať výkon vlastníckeho práva, pretože štát to nejakým spôsobom zabral a nechce sa k tomu nejakým spôsobom priznať.
Takže, pán minister, toľko z mojej strany, chcem veriť, že aj tá petícia, ktorú napísali rybári, bude z vašej strany zodpovedaná a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem, Martin, že si pripomenul aj okolnosti s tými pozemkami, ja som o tom hovorila v prvom čítaní. Taktiež tie skúsenosti, že nie sú usporiadané vlastnícke vzťahy najmä pod umelými bagroviskami, ale, žiaľ, aj pod vodnými dielami, napríklad ani Vodné dielo Gabčíkovo do dnešného dňa nemá usporiadané vlastnícke vzťahy a nachádzajú sa niektoré jeho stavby na súkromných, resp. obecných pozemkoch. Podobne sú to aj bagroviská, ktoré sa už ani nevyužívajú, ale boli vybagrované a sú súčasťou vodných plôch, konkrétne máme hneď tuná kúsok v Bratislave na vajnorskom Bagri, kde polovica štrkoviska je evidovaná ako orná pôda, resp. lúky, a tam sú aj konkrétni vlastníci, ktorí tieto pozemky vlastnia. A tiež som poukazovala na to, že vlastne nútime týmto zákonom aj takéhoto vlastníka, ktorý má obmedzené vlastnícke práva, ale keď chce dajme tomu na tom svojom pozemku chytať ryby, tak musí sa stať členom Slovenského rybárskeho zväzu, občianskeho združenia, musí platiť príspevky. A to bol tiež jeden z mojich návrhov, na ktoré sa zatiaľ nereflektovalo, že aspoň títo ľudia, ktorí sú takto postihnutí, tak by mali mať právo tohto výkonu rybárskeho práva na svojich pozemkoch nejak uľahčené a bez poplatkov.
Pretože úplne sa stotožňujem s tým, že konečne už treba dať vlastnícke právo na prvé miesto a nie práva rôznych užívateľov, a prikláňam sa k tomu, aby sme naozaj zásadným spôsobom aj rezort životného prostredia do tohto vstúpil a tlačil na ministerstvo pôdohospodárstva, ale aj na ministerstvo vnútra prostredníctvom okresných úradov, aby sa to konečne, konečne doriešilo.

Ďakujem pekne. Môj názor je, že touto pripravenou úpravou § 4 návrhu zákona sa otvára možnosť aj subjektom mimo Slovenského rybárskeho zväzu získať výkon rybárskeho práva na vodných tokoch a vodných nádržiach. V súčasnosti je to tak, že tento výkon má pridelený Slovenský rybársky zväz, a teda podľa mojich informácií bola dokonca aj petícia, kde sa vyjadrilo okolo 50-tisíc rybárov, že nesúhlasí s tým, že tento vlastne návrh zákona pripravuje možnosť privatizácie tohto rybárskeho práva na vodných tokoch a vodných nádržiach a tým pádom, že všeľudové rybárstvo na Slovensku sa pre 110-tisíc rybárov a ich rodiny skončí.
Takže z tohto pohľadu aj ja by som chcel vyjadriť tú obavu, že v podstate návrh, tento návrh zákona nie je vôľou členskej základne Slovenského rybárskeho zväzu, ale len teda vôľou úzkeho vedenia zväzu a podľa mojej informácii (správne "informácie") budú aj nové voľby, a pokiaľ tento zákon bude takto prijatý, bude veľká nespokojnosť so súčasným vedením a bude sa tlačiť na to, aby bolo zachované rybárske právo na vodných tokoch a vodných nádržiach v podstate vo vlastníctve štátu, pretože doteraz to bolo tak, že ministerstvo prideľovalo Slovenskému rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva na vodných tokoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja pôjdem tak odzadu.
Reagujem na pána poslanca Martina Fecka. Pozrieme sa na to v tej spoločnej správe, čo sa týka chýbajúce to písmeno "u" v rámci toho, čo si tu predkladal. Môže to byť, samozrejme, preklep voľajaký. Čiže z toho by som voľakosi až moc nerobil, ale ďakujem za upozornenie. Mne sa vidí, že tiež som si to všimol, keď som to pozeral.
Čo sa týka ďalšej veci, ktorú som si poznačil, je bod 33, ktorý si vyňal na osobitné hlasovanie. Dobre hovorím?
No a potom by som sa chcel pozastaviť pri tej petícii rybárov. Aj pán poslanec Krajkovič (pozn. red.: správne "Krajčí") na ňu reagoval. Neviem, či ste mali možnosť vidieť, ako tá petícia vyzerá a o čo tam išlo. A troška považujem za zmätočné a mylné, keď sa vyjadrujeme, že tu 50-tisíc rybárov podpísalo sa pod tú petíciu, čo je zhruba hore-dole voľajaká tolerancia, pravda, že sa tí rybári pod tú petíciu podpísali, ale to neni o tom, že v tej petícii vyjadrovali oni nesúhlas. A ja si dovolím citovať teraz presne, aby ste, aby ste počuli, že tá petícia obsahuje dva body. Bod jeden hovorí o bodoch 3, 4, 5, 6, kde vlastne ako oni si navrhujú tieto veci a v mnohom sa to upravilo podľa toho, aby to vychádzalo, ale dôležitý z tohto pohľadu, lebo to vnáša potom taký pohľad na to, že je petícia, kde svojou legislatívnou činnosťou žiadajú o urýchlené prijatie nového zákona. Toto je podstatné. V tejto petícii je takýto bod a to podpísalo 50-tisíc rybárov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegyne a kolegovia, za vaše reakcie. Samozrejme, s tými pozemkami to budeme asi na veky vekov sa tu naťahovať. Štát verzus hospodár, vlastník, užívateľ. Takže som rád, že aj pani kolegyňa Zemanová má rovnaký názor.
A asi zareagujem na tú petíciu, to znamená, ja by som teraz bol veľmi rád, keby minister povedal, akým spôsobom s tou petíciou mieni alebo nemieni, keď teda už o nej vie, naložiť alebo nenaložiť. A prakticky ja som mal, samozrejme, tiež to znenie tej petície, a pokiaľ tí rybári, tých 50-tisíc prakticky neviem, či ju už vôbec niekde dalo, či prišla niekde na ministerstvo alebo do Národnej rady. Takže prakticky, keď pán minister o tom niečo vie, bolo by veľmi dobré, keby teraz tu, kde inde, by mal povedať národu slovenskému rybárskemu, ako to vlastne stojí, ako sa vec má.
Ďakujem pekne.