33. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Farkašovský.

Ctené kolegyne, vážení kolegovia, ranostaji, dovoľte mi v rozprave vystúpiť s podporným návrhom voči nášmu pozmeňujúcemu návrhu. Rád by som vás informoval o parlamentnom rekorde, ktorý je vizitkou dobrej, ba, povedal by som, ukážkovej spolupráce zákonodarcov a exekutívy, konkrétne výboru pre kultúru a médiá na jednej strane a ministerstva kultúry na strane druhej.
Výbor pre kultúru a médiá veľmi pozorne sleduje a citlivo vyhodnocuje všetko, čo sa v rámci jeho portfólia pôsobnosti v celej našej spoločnosti deje. V poslednej dobe ide najmä o kultúrne fondy. Prednedávnom sme si v súvislosti s podozreniami o netransparentnosti a netransparentnom nakladaní s finančnými prostriedkami zobrali na mušku Fond na podporu kultúry národnostných menšín, kde sme urobili poslanecký prieskum, diagnostikovali pochybenia, analyzovali príčiny a pripravili odporúčania na nápravu. Najnovšie chystáme aj poslanecký prieskum v Audiovizuálnom fonde, vo Fonde na podporu umenia a v Opere Slovenského národného divadla.
V súvislosti s poslaneckým návrhom, ktorý predniesla kolegyňa Edit Pfundtner a ktorý sa týka Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, dovoľte stručnú informáciu o zisteniach a odporúčaniach poslaneckého prieskumu. Podrobne som už informoval na tlačovej konferencii, ale keďže ide naozaj o dobrý príklad spolupráce, efektívnej spolupráce všetkých zainteresovaných zložiek, považujem za dôležité... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Pfundtner, prosím vás, nevyrušujte.

Farkašovský, Karol, poslanec NR SR
... považujem za dôležité... (reakcia z pléna)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pardon, pani poslankyňa, pardon.

Farkašovský, Karol, poslanec NR SR
Teda naozaj považujem za užitočné a dôležité zmieniť sa o tomto prieskume aj na tomto fóre v pléne Národnej rady. Výbor kultúry a, výbor pre kultúru a médiá uznesením nominoval siedmich svojich členov na vykonanie poslaneckého prieskumu. Pozoruhodnou je už skutočnosť, že poslanecký prieskum sa uskutočnil 16. mája 2018 a dnes 13. júna, teda ani nie mesiac na to už v pléne Národnej rady predkladáme legislatívne opatrenia vychádzajúce z odporúčaní poslaneckého prieskumu a smerujúce k zefektívneniu práce fondu a najmä k vyššej transparentnosti vo vynakladaní finančných prostriedkov na podporu projektov národnostných menšín.
Ako viete, oficiálne je na Slovensku uznaných trinásť národnostných menšín. Fond na podporu ich kultúrnej identity, kultúrneho dedičstva je vizitkou nielen koalície, ale aj tých opozičných poslancov, ktorí hlasovali za jeho vznik. V konečnom dôsledku je to ale príkladná vizitka Slovenska ako krajiny, ktorá sa k menšinám a ich kultúrnym potrebám postavila skutočne veľkoryso. Veľkoryso nielen z hľadiska rozpočtu samotného fondu, ktorý Národná rada zvýšila v tomto roku z 5 na 8 miliónov eur, ale mimoriadne veľkoryso aj z toho hľadiska, že rozhodovanie o využití týchto financií ponechali sme na zástupcov jednotlivých menšín. Pravdou je, že v dvanástich menšinách je spravovanie financií plne v súlade so zákonom. Problém sa objavil v rómskej národnostnej menšine, a práve preto sme tam sústredili našu pozornosť.
Poslanecký prieskum skúmal jednak proces rozhodovania, jeho transparentnosť, systém vytvárania odborných rád, voľby a menovania ich členov a jednak kritériá hodnotenia, ale aj kontrolu a monitorovanie realizovaných projektov. S potešením musím konštatovať, že zo strany vedenia fondu sme sa stretli s maximálnou súčinnosťou nielen pri vysvetľovaní, ale aj pri predkladaní a kontrole veľkého množstva požadovaných materiálov.
Po analýze interných predpisov počnúc štatútom fondu, smernicou o konflikte záujmov, smernicou o kritériách hodnotenia až po konkrétne projektové žiadosti, ich rozpočty a dokumentáciu sme zistili nasledovné:
Ľudské pochybenie riaditeľa fondu pri podpise menovacích dekrétov dvom osobám odbornej rady, ktoré mali rovnaké priezvisko a boli v príbuzenskom vzťahu. Riaditeľ neprihliadol na možný konflikt záujmov a dopustil sa ľudského pochybenia.
Druhým zistením boli nedostatky pri aplikácii smernice o konflikte záujmov v procese rozhodovania o projektoch rómskej národnostnej menšiny.
Tretie zistenie, hodnotiaci systém založený iba na bodovom hodnotení projektov neodzrkadľuje skutočnú kvalitu predložených projektov.
Štvrté zistenie, medzery v kontrolnej a monitorovacej činnosti fondu.
Piate vážne zistenie, problémy v rómskej národnostnej menšine zachytilo vedenie fondu včas, na základe medializácie a ohlásení poslaneckého prieskumu uvalilo na všetky projekty finančné embargo. Odstúpili šiesti členovia odborných rád a všetky projekty, či už schválené alebo neschválené, boli podrobené novému hodnotiacemu procesu odborných rád s novými členmi. To znamená, že sa dostali na úplne počiatočnú štartovaciu líniu.
Na základe týchto zistení poslaneckého prieskumu sme predložili fondu a jeho zriaďovateľovi, ministerstvu kultúry rad viacerých opatrení a odporúčaní:
1. Zmenu vo vnútorných predpisoch fondu, teda úpravu a rozšírenie kompetencií riaditeľa fondu nielen menovať, ale aj odvolať člena odbornej rady, ktorého sám menuje, ale nielen to, ale právo odvolať aj členov odbornej rady, ktorých volia navrhujúce inštitúcie, a to v prípade, ak porušia zákon alebo ak dotyčný človek poruší etické pravidlá a počína si v rozpore s dobrými mravmi.
2. Zriadiť elektronický systém evidovania inštitúcií, ktoré navrhujú členov odborných rád.
3. Spracovať nový vnútorný predpis fondu pre kontrolu a monitoring schválených projektov.
4. Na personálne zabezpečenie kontroly zvýšiť výdavky fondu na vlastnú činnosť, tak ako to bolo uvedené v pozmeňujúcom návrhu. Ide o peniaze z celkového schváleného rozpočtového balíka, to znamená bez akéhokoľvek ďalšieho navýšenia rozpočtu fondu zo štátnych peňazí.
5. Uložiť fondu povinnosť každoročne predkladať Výboru pre kultúru a médiá Národnej rady komplexnú správu o činnosti a využití finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Tieto odporúčania sa v spolupráci s ministerstvom kultúry podarilo zapracovať do podoby poslaneckého legislatívneho návrhu, s ktorým vás kolegyňa oboznámila.
Za potrebné a veľmi dôležité však považujem ešte spomenúť odporúčania, ktoré nie sú v tzv. veľkej legislatívnej úprave, ale pre zaistenie väčšej transparentnosti sa musia objaviť vo vnútorných predpisoch fondu. Ide o pozastavenie možnosti podať žiadosť o podporu vlastného projektu pre člena odbornej rady počas jeho dvojročného funkčného obdobia.
2. Ide o sprísnenie hodnotiacich kritérií, popri bodovom systéme zabezpečiť aj podrobnejšie slovné ohodnotenie projektu, tak aby sa v tom slovnom hodnotení alebo v komplexnom hodnotení bodovom a slovnom mohla odraziť kvalita, alebo aj nekvalita projektu. Zamedzí sa tak aj negatívnej spätnej väzbe od tých žiadateľov, ktorých projekty neprejdú schvaľovacím procesom a dotácia na ne bude zamietnutá. Aspoň dostanú informáciu, prečo sa tak stalo. Má to teda svojím spôsobom aj edukatívny rozmer a edukatívny dôsledok.
Do vnútorných predpisov fondu odporúčame zapracovať aj povinnosť dôslednej kontroly uskutočniteľnosti projektu, jeho rozpočtu, obsahovej stránky a významu a prínosu pre určenú cieľovú skupinu. To znamená, že už v tej prvotnej fáze by odborná rada mala rokovať aj o tom, či naozaj ten projekt je postavený na reálnych základoch, ktoré dovolia jeho plné realizovanie a vyhodnotenie.
Pokiaľ ide o hodnotiace kritériá, mimoriadne dôležitým je naše odporúčanie, aby projekty s požadovanou dotáciou nad 10-, alebo buďme ústretoví, nad 20-tisíc eur podrobiť špeciálnemu režimu hodnotenia. A špeciálny režim hodnotenia v našom ponímaní znamená, že súčasťou hodnotenia nebude iba bodové a slovné hodnotenie členov odbornej rady, ale zároveň bude aj verejné vypočutie žiadateľa alebo autora projektu. Ich povinnosťou, myslím tým na autorov projektu, bude zdôvodniť rozpočtovú primeranosť, reálnosť projektu, zodpovedajúce praktické využitie finančných prostriedkov a podobne. Pri verejnom vypočutí, ako je to známe z iných prípadov, či ide o voľbu riaditeľov a podobne, je evidentné, že ten človek musí byť kompetentný a predložiť ten daný projekt a odôvodniť ho, a tá komisia za účasti občanov, verejnosti môže posúdiť práve mieru kompetentnosti takéhoto žiadateľa, ak už žiada o prostriedky nad 10- alebo 20-tisíc eur.
Na záver, som veľmi rád, že sa nám vďaka dobrej spolupráci s ministerstvom kultúry podarilo dokázať, že poslanecký prieskum je nielen vážny, ale aj efektívny inštitút, ktorý slúži na to, aby sme chyby analyzovali, presne pomenovali a najmä napravili. Som presvedčený, že zistenia, odporúčania a zmeny, ktoré vo Fonde na podporu kultúry národnostných menšín nastanú, budú mementom aj pre ostatné fondy, aby sa v nich v budúcnosti predišlo podobným problémom.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami jedna poslankyňa. Dve. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Kuciaňová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený kolega Karol Farkašovský, nedá mi, aby som neocenila pružnosť, s akou sa realizoval poslanecký prieskum, aj to, ako rýchlo sa podarilo uviesť zistené odporúčania do legislatívnej praxe. Je to veľmi dobrý príklad poslaneckej práce, ak sa dá prispieť k vyriešeniu problému či problémov, ktoré prináša dennodenná prax, ale aj samotný život. Ja som presvedčená, že inštitút poslaneckého prieskumu tu má v práci poslanca svoje opodstatnenie, sama som sa zúčastnila poslaneckého prieskumu cez výbor pre sociálne veci a viem, ako to chodí, čo to obnáša v samotnej praxi. Je pravdou, že niektoré poslanecké prieskumy i závery vyžadujú ďaleko širšiu celospoločenskú diskusiu tak na úrovni laickej, ale predovšetkým odbornej.
No a práve z týchto dôvodov by sme všetci mali využívať tento inštitút, využívať ho častejšie pre zlepšenie činnosti na každom úseku spoločnosti, či už je to úsek hospodársky, ekonomický, sociálny, zdravotný, kultúry, školstva atď., kde to nie je v súlade jednak s pravidlami, prijatými zásadami, ale predovšetkým so zákonom, jeho zákonnosťou. Práve preto ďakujem veľmi pekne za tak vzorový poslanecký prieskum.

Pani poslankyňa Kaščáková, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela tiež oceniť tento poslanecký prieskum, je to bezpochyby dobrý spôsob ako odhaľovať prípadné chyby a problémy. Vy ste v tom vašom pozmeňovacom návrhu, navrhujete v ňom teda množstvo drobných opatrení, ktoré by podľa vášho názoru mohli túto situáciu zlepšiť. Zaujalo ma tam to, že hovoríte o tom, že chcete viac kontrolovať už samotnú uskutočniteľnosť toho projektu, ja sa čudujem, že to tam vlastne vôbec ešte doteraz nebolo. Ja sama mám niekoľko podnetov z praxe, kedy naozaj boli schválené projekty, ktoré na prvý pohľad proste nespĺňali túto podmienku uskutočniteľnosti, a boli to projekty v hodnote desiatok až státisícov eur, pričom projekty, možno drobnejšie, možno na zavedenejšie akcie v tom území podporené neboli, a z pohľadu tých žiadateľov, musím povedať, že veľmi nešťastných, vyslovene z nepochopiteľných dôvodov neprešli niektoré ich žiadosti.
Čo mňa na tomto vašom návrhu mätie, ja si ho teda samozrejme podrobne preštudujem, je najmä to, že hovoríte, že jeho zavedením, alebo tých vašich, zavedením tých vecí, ktoré navrhujete do praxe, by znamenalo zvýšenie nákladov na byrokraciu a administratívu. To sa mi nepáči, pretože samozrejme logicky tým, že zvýšime tieto náklady, tak znížime ten objem peňazí o tú sumu na tie projekty, na ktoré by inak mohli ísť, a potvrdzuje to celkom aj tú našu pôvodnú vlastne výhradu, keď sme sa dávnejšie rozprávali o fondoch a o celkovom fungovaní podpory kultúry, že jednoducho nie je dobré, ak pri tomto dotačnom systéme zvyšujeme byrokraciu, administratívu a náklady na to. Takže s týmto mám iba trochu problém.
Ďakujem.

Reakcia na faktické, pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem pekne obidvom kolegyniam za vecné pripomienky. Samozrejme poslanecký prieskum nebol iba mojím dielom, je to podiel aj pána Bugára, Jarjabka, Tittela, Kolesára, Dubačovej a Marčeka, ktorí sa zúčastnili ako nominovaní poslanci. Samozrejme, že ten fond je v podstate veľmi mladý alebo najmladší z tých troch fondov a má svoje chyby, ktoré jednoducho nebolo možné predvídať alebo pod tlakom tých okolností, za ktorých fond vznikal, vznikal vlastne na zelenej lúke. Keďže ten obsah je o činnosti, je špecifický a týka sa 13 národnostných menšín, nedá sa celkom kopijovo porovnať s Fondom na podporu umenia alebo s Audiovizuálnym fondom, pretože všetky tieto tri fondy majú svoje špecifiká. Takže bolo treba vychytať tie počiatočné muchy. A je treba povedať aj to, že vedenie fondu zápasilo aj s časovým stresom, aj s organizačným stresom, lebo bolo treba urobiť množstvo administratívnych úkonov, či už od Štátnej pokladnice, identifikačné číslo, rozbehnúť výzvy, voliť orgány fondu, menovať a voliť členov odborných rád, takže boli to také okolnosti, ktoré si myslím, že sú takým ospravedlnením, ak to chceme takto počuť, nedostatkov, ktoré sa objavili. Dôležité je to, že nedošlo k žiadnej sprenevere financií a že neboli vyplatené prostriedky na schválené projekty, ale že celý ten proces sa zopakoval znova.
No a, pani Kaščáková, každý monitoring je nejakým spôsobom finančne nutné dotovať a ide o prostriedky a navýšenie z vlastných peňazí fondu, ktorý fond dostal, vyčlení nie 320-, ale 400-tisíc eur ročne na prevádzku a zabezpečenie dôslednej kontroly.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som už pri prvom čítaní vystúpila v rozprave a vysvetlila zdržanlivý postoj strany SaS k tomuto návrhu zákona. Tento návrh síce sčasti upravuje našu legislatívu v oblasti medzinárodných koprodukcií s ohľadom na revidovaný dohovor Rady Európy, ale potiaľto by to bolo aj v poriadku, avšak ministerstvo do vládneho návrhu vložilo, ako to už býva, opäť teda rôzne prílepky, ktoré v mnohých prípadoch vnímame ako zmeny škodlivé. A zmeny sa teda netýkajú iba Audiovizuálneho fondu, ale aj Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Tým prvým sporným bodom sa nám javí byť zavedenie poskytovania nefinančnej podpory zo strany Audiovizuálneho fondu, konkrétne na prezentáciu a propagáciu audiovizuálnej kultúry a priemyslu, vzdelávanie alebo napríklad poradenstvo. Tieto aktivity môže fond vykonávať už v súčasnosti, avšak zákon to špecifikuje ako poskytovanie služieb, kým po novom to má byť poskytovanie nefinančnej podpory. Ten rozdiel je zásadný, pretože na podpornú činnosť musí fond využiť minimálne 95 svojich príjmov, teda zdrojov a na ostatné činnosti vrátane týchto služieb má zostať maximálne 5 percent. Akonáhle však zaradíme tieto prezentačné, propagačné a iné aktivity pod podporu, tak sa v podstate môže stať, že vlastne Audiovizuálny fond nebude v tomto smere viac limitovaný a teoreticky, ak by sme teda zašli úplne do extrému, tak by celých 95 % objemu financií mohol minúť práve na túto nefinančnú podporu. To je samozrejme extrém pre ilustráciu, ale v zásade je to tak.
Ja som sa už minule pýtala, čo si máme predstaviť pod týmto vecným plnením, ktoré sa tu zavádza. Príde filmár, ukáže rozpočet, povie, že potrebuje na film, povedzme, milión eur, pričom od Audiovizuálneho fondu žiada polovicu, 500-tisíc a ten Audiovizuálny fond mu dotáciu 500-tisíc schváli, avšak po novom už ju nemusí dať iba v peniazoch, vo finančnom plnení, ale aj v tom nefinančnom, čiže vo vecnom plnení. Čo to znamená? Že preň zabezpečí nejaké marketingové služby, vzdelávanie, propagáciu? A ako to zabezpečí? Vlastnými silami a zamestnancami, alebo to bude zase cez nejaké tretie osoby? A cez nejaké tretie firmy? Cez našich ľudí možno. Obávam sa, že to "b" je správne a opäť to bude celé len o nejakých ďalších našich ľuďoch. O tých, ktorí pôsobia v kultúre, písal veľa aj Ján Kuciak, spomínala som to už aj minule, že vo svojom článku na konci minulého roka spomínal mená ako Igor Kováč, alebo agentúra Sona, čo je agentúra s honosným názvom, Slovenská národná filmová agentúra, avšak je to obyčajná súkromná akciová spoločnosť, a ďalšie osoby blízke alebo spriaznené napríklad aj s pánmi Maďaričom či Kaliňákom.
Ja budem veľmi pozorne sledovať, ako budú vyzerať tieto vecné plnenia a ako sa ne budú prideľovať prípadné zákazky, ak tento návrh prejde a ak nefinančné plnenie vojde do platnosti. Chcem tým teda povedať, že navrhované zmeny ešte viac uvoľňujú už beztak voľné pravidlá. Niekto si povie, že veď sú tam rozumní ľudia, odborníci, oni určite budú konať tak, aby to bolo v prospech audiovizuálnej kultúry a v prospech Slovenska, avšak zákony by mali dávať právnu istotu a občania by nemali iba dúfať, že to dobre dopadne.
To, ako to dopadne, keď všetko ponecháme na interné predpisy, ilustrujú medializované informácie, ktoré sme priniesli o veľkofilme Generál, ktorý mal byť nakrútený na počesť 100. výročia úmrtia Štefánika, a na budúci rok sme ho mali uvidieť v kinách, avšak vyzerá to na veľké fiasko. Tam sa opakovane poskytujú dotácie producentovi, ktorý už nie raz v minulosti nenaplnil svoje záväzky, peniaze na filmy sa minuli, filmy sa vôbec nenakrútili. Išlo o státisíce až milióny eur, ktoré jednoducho zmizli, o čom sú aj záznamy, papierové záznamy na ministerstve kultúry, ale išli do stratena aj napriek tomu, že minister Krajcer vtedy na základe týchto zistení podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenia na subvenčný podvod. Áno, môžeme si povedať, že pokiaľ to nevyšetria orgány činné v trestnom konaní, nemôžeme vynášať súdy o žiadnom žiadateľovi. Okej, pre mňa by bol síce tento žiadateľ vysoko podozrivý hneď, keby zaklopal na dvere fondu, ale možno sa fond na neho z nejakého dôvodu pozerá inak a pumpuje ho dotáciami tak, že sa po firme TRIGON vyšplhal až na druhé miesto v rebríčku najviac dotovaných poberateľov. Lenže, čo je podstatné, tento žiadateľ si neplní zmluvy dnes. Pri produkcii filmu Generál konkrétne mal mať 31. mája, podľa zmluvy 2018 mal mať kompletne nakrútený filmový materiál, ale nedodal zatiaľ ani jeden jediný filmovací deň. A namiesto sankcií mu fond, ale aj RTVS, to sú spojité nádoby, dávajú nové a nové šance. Sumy sa mu veselo vyplácajú na účty a konkrétne Audiovizuálny fond dokonca mení a prispôsobuje podmienky v jeho prospech. Napríklad 5. 6. podpísal dodatok č. 1 k zmluve o dotácii, kde sa len tak upravila celková výška rozpočtu na tento film z pôvodných 3,1 mil. na 2,6 mil. eur.
Ja nechápem, ako môže vlastne na film, ktorého technický scenár, nejakú technickú náročnosť snáď nejaká komisia už posúdila, ktorý sa štyri roky vyvíja, za štátne peniaze, podotýkam, tak v jednej štátnej inštitúcii, v RTVS deklaruje, že potrebuje na svoje nakrútenie 4,5 mil., to je celkový rozpočet, ktorý tam uvádza v zmluvách, tam mu schválime 1,2 mil. eur, dotáciu, resp. koprodukčný vklad, a v druhej štátnej inštitúcii, v Audiovizuálnom fonde, deklaruje, že celkový rozpočet na ten film bude 3,1 mil. A zrazu sa mu zníži z ničoho nič na 2,6 mil. Tak koľko ten film na svoje nakrútenie teda naozaj potrebuje? Aká komisia to posudzovala?
Podotýkam, že tá suma tých dotácií, ktoré či už cez Audiovizuálny fond alebo RTVS ako daňoví poplatníci na tento film dávame, je 1,8 mil. s opciou na ďalších 300-tisíc. Za to sme mali mať nakrútený film a trojdielnu televíznu sériu v hodnote minimálne 4,5 milióna. Zrazu vidíme, že tá hodnota toho filmu podľa dodatku k zmluve bude možno polovičná, radovo. No to je, ako keby ste si za svoje peniaze objednali Mercedes a dostanete Trabant.
Myslím si, že takto sa s verejnými prostriedkami nesmie nakladať, a tvrdím, že systém, ktorý toto umožňuje, nie je dobrý a ukracuje tých, ktorí by tie 2 mil. radovo, ktoré producentovi boli schválené na takýto film, z ktorých už trištvrte milióna dostal, a drží ich niekde na svojich účtoch, by sa dali použiť oveľa zodpovednejšie a možno by sme mali za ne nejaký iný pekný film, ktorý by naozaj vznikol. Takže aj toto umožňujú tie vnútorné smernice, nejaký systém nastavenia, ktorý som v poslednom období celkom dôsledne sledovala, venovala som sa zmluvným vzťahom v Audiovizuálnom fonde a viem pomerne presne, že to nie je ojedinelý prípad, že posúvanie nejakých zmluvných termínov, iných podmienok rôznymi dodatkami, uzatváranie nových zmlúv na nové projekty, krátko pred vypršaním termínov na nedokončené predchádzajúce projekty. Uplatňovanie toho delenia životného cyklu audiovizuálneho diela na etapy, aby každá etapa mohla predstavovať samostatný projekt a samostatnú žiadosť o dotáciu, sa deje. Takže nie je to ojedinelý prípad a pre mňa je nepochopiteľné, že sa toto snažia nejako podsúvať tí, ktorí tento systém nepochopiteľne obhajujú.
Čudujem sa teda tým reakciám, ktoré obhajujú tento systém, pretože Audiovizuálny fond vlastne priamo napomáha takým prijímateľom dotácií, ktorí nie sú schopní sami plniť svoje záväzky, namiesto toho, aby dal šancu iným, čo by boli možno omnoho zodpovednejší. Inými slovami, poctiví a slušní producenti sú ukracovaní tými, ktorí v tomto systéme vedia chodiť.
Ako poslanci sme povinní hájiť záujmy daňových poplatníkov a myslím si, že nastavenie podmienok v Audiovizuálnom fonde je potrebné zmeniť od základu. Mal by presnejšie špecifikovať mantinely, zaviesť jednoznačný systém, ktorý sa nebude dať zneužívať. Malo by to viesť k efektívnejšiemu, transparentnejšiemu a spravodlivejšiemu používaniu verejných prostriedkov a v konečnom dôsledku to musí priniesť väčšie množstvo kvalitných filmov do kín a televízie.
Preto si myslím, že komplexnej zmene zákona o Audiovizuálnom fonde sa nevyhneme, nejaké čiastkové úpravy to nespravia a za stranu SaS môžem povedať, že sa takejto príprave venujeme. Takže pre mňa sú tam aj iné čiastkové veci, s ktorými nemôžeme súhlasiť, a preto ja nebudem hlasovať za tento návrh a odporučím aj svojim kolegom to isté.
Ďakujem.