33. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som k tomu podnikateľovi Kočnerovi a k potrebe jeho väzby ešte uviedol, že okrem tej pokračovacej väzby, samozrejme, že je tam úplne zjavné, že sú splnené podmienky pre kolúznu väzbu, pretože pán "podnikateľ" Kočner, ten, samozrejme, stále manipuluje dôkazy, stále si vyrába situácie a to všetko, zdá sa, že pod ochranou špeciálneho prokurátora alebo Úradu špeciálnej prokuratúry. Čiže je to symptomatické, všetci vieme, prečo, prečo to tak je. Je to preto, lebo pán Kočner má každého politika nahraného vrátane Richarda Sulíka, akurát že Richard Sulík nebol ochotný sa podriadiť, a preto mal z toho politické problémy. Ale všetci ostatní sú nahratí, on každého má pod palcom takýmto spôsobom a dá sa asi predpokladať, že aj pána špeciálneho prokurátora, pretože to je jeho modus operandi. Takže takto to je.
A pokiaľ ide o to, čo hovorila pani kolegyňa Cigániková, jasné, svedomia sa tu asi ťažko dočkáme, pretože ponad ľudské svedomie ešte je jedna silnejšia vec, a to je strach.

Ja budem veľmi stručný. V prvom rade by som chcel naozaj úprimne poďakovať všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za ich konkrétne pripomienky k správe o činnosti špeciálneho prokurátora, tieto budú určite prejednané a vyhodnotené vo vedení Úradu špeciálnej prokuratúry. Veľmi v krátkosti.
Pán poslanec Galko, aj ja som v šoku, že taká morálna ikona, ako ste vy, si dovolí ma vyzvať, aby som odstúpil. Ten človek, ktorý musel byť odvolaný pani premiérkou Radičovou z funkcie ministra. Je to až komické, keď takýto človek vyzýva mňa a apeluje na mňa.
Čo sa týka pána Baránika, viete, ťažko sa mi, ťažko sa mi vyjadruje k niečomu, čo je absolútne nekompetentné. Jeho vyjadrenia absolútne idú mimo rámec znalostí všetkých vecí.
Doktor Špirko. Áno, podal som návrh na doktora Špirka, nikdy som to netajil, ani nemám dôvod to tajiť, len je pre mňa zarážajúce, že z médií som sa dozvedel, že je to kvôli tomu, že on si dovolil dať trestné oznámenie na niekoho, čo vôbec nie je pravda. Každý, kto chytí do ruky návrh, ktorý som podal, sú tam dve veci: porušenie pokynov pána generálneho prokurátora, čo sa týka zvolania tlačovky a druhá vec, bez zbavenia mlčanlivosti zo spisu, ktorý je živý, ktorý nebol uzavretý, ktorý v podstate on nemal pridelený, celý obsah tohto spisu povedal na verejnosti. Nikde tam nenájdete ani len bodku kvôli tomu, že nejakým spôsobom by som šikanoval pána doktora Špirka a už vôbec nie nejakým spôsobom za to, že si on dovolil na tlačovej besede povedať alebo na tom brífingu tlačovom povedať, že chce podať trestné oznámenie, lebo avizoval dopredu, že chce podať trestné oznámenie na bývalých ministrov a na vysokých funkcionárov Policajného zboru. Nikdy v živote! Nikdy v živote! Ja s doktorom Špirkom mám veľmi dobrý vzťah, ja som sa vyjadril aj po disciplinárnej komisii, že je mi veľmi ľúto, veľmi ľúto, keď musím podávať tieto návrhy na svojich prokurátorov a nerobí mi to radosť a naozaj sa necítim ako víťazom. S doktorom Špirkom mám dobrý vzťah.
A chcem iba podotknúť jednu vec. 8. 3., keď došlo k tomuto brífingu, aké boli prvé reakcie? Vyzlečený z talára, Kováčik, neviem, čo s tým všetko bude robiť. Dnes máme 15. 6., pán doktor Špirko je prokurátor a naďalej bude prokurátor a vážim si jeho práce. Tak ja si vyprosím, aby niekto mi tu vkladal do úst, že ja šikanujem svojho prokurátora, že ja robím zle svojim prokurátorom. Pán doktor Špirko uznal svoju vinu na disciplinárnom konaní, nepodal ani opravný prostriedok, stotožnil sa v podstate s tým, že bol uznaný vinným. Takže to som troška prekvapený z toho.
Pani poslankyňa Remišová, ja vám ďakujem za vaše vystúpenie. Naozaj si ho veľmi vážim, ale troška ma mrzí, že rozdeľujete na Úrade špeciálnej prokuratúry ľudí na poctivých a nepoctivých. Viete, ja osobne si myslím, nie myslím, ja som o tom presvedčený, že tí ľudia, ktorí tam robia a robia tam dlhé roky, to sú poctiví ľudia. A ja by som vás len chcel upozorniť na jednu vec, skúste sa zamyslieť, a teraz, aj keď je ťažko bez nejakých emócií z mojej strany, ale skúste sa zamyslieť, Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov. Koľkí majú záujem o túto správu? Keď sa pozriete, nehovorím teraz o vás, hovorím o tých, čo tuná nie sú. Aký je záujem vôbec, aký je záujem o nás? Kto z vás prejavil záujem prísť na Úrad špeciálnej prokuratúry a porozprávať sa s tými ľuďmi, s čím sa boríme, aké máme problémy? Koľkokrát ste o to požiadali? Koľkokrát ste sa stretli s tými ľuďmi, ktorých rozdeľujete tu na zlých a na dobrých? No zlý som iba ja, ostatní sú poctiví podľa vášho názoru. Nech sa páči, s ktorýmkoľvek sa môžete porozprávať, s ktorýmkoľvek. Ja nebudem mať s tým žiadne problémy.
A chcel by som upozorniť na jednu vec ešte, prosím vás, aby ste si aj tu uvedomili, my sme vznikli v roku 2004. Robíme najzávažnejšie formy trestnej činnosti, § 14. Pozrite si, aké trestné činy sú. Ja vám ukážem jednu tabuľku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Opatrne s tými tabuľkami!

Kováčik, Dušan, špeciálny prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR
Pardon, nebudem vám ukazovať tabuľku, ale poviem vám. Je to schéma Úradu špeciálnej prokuratúry. Veľa kritického bolo povedaného, či je to korupcia, či sú to hospodárske trestné činy, či sú to ďalšie trestné činy daňové, majetkové a tak ďalej. Prosím vás, tá situácia je taká. Do roku 2004 na každej okresnej prokuratúre, ktorých bolo zhruba 56, robil korupciu jeden prokurátor, bolo osem krajských prokuratúr. Tam takisto sa tým musel niekto zaoberať. Dajme to len dohromady, že to bolo 60 ľudí. Boli určité výsledky. Od roku 2004 to robia štyria prokurátori plus jeden riaditeľ odboru. Päť ľudí na celom Slovensku od roku 2004. Nemajú sa za čo hanbiť, za tie výsledky. Majetková, traja prokurátori plus vedúci oddelenia. Štyria prokurátori plus vedúci oddelenia. Všetko, keď si to takto zoberiete, robia na celom Slovensku najzávažnejšie veci. Viacej ako päť prokurátorov to nie je. Naozaj sú to poctiví ľudia, sú to slušní ľudia a robia nenormálne veľa práce, nenormálne veľa práce, ktorá je na nich kladená. To nie je len ten výkon dozoru, o ktorom sa tu bavíme, aj o tom všetkom, čo som vám hovoril. Zastupujú Slovenskú republiku v organizáciách v zahraničí, podieľajú sa na pedagogickej činnosti a tak ďalej a tak ďalej. Tí ľudia si zaslúžia naozaj úctu. Naozaj úctu. A skúste niekedy prísť a porozprávať sa s tými ľuďmi. Skúste! Vás je stopäťdesiat. Stopäťdesiat! Viete, koľko je nás? Dvadsaťtri momentálne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vám predložiť na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, tzv. katastrálny zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súvislosti s novou právnou úpravou možno očakávať prehľadnejšiu úpravu práv a povinností na úseku katastra, zefektívnenie fungovania katastrálneho konania, evidencie nehnuteľností a práv viažucich sa k nim.
Prínosy novely katastrálneho zákona spočívajú najmä v skrátení niektorých lehôt na vykonanie zápisu do katastra, v precizovaní a rozšírení dôvodov na opravu chyby v katastrálnom operáte. Zavádza sa nový prístup z katastra nehnuteľností, a to súpis nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve jednej osoby alebo v správe jednej osoby. Súpis nehnuteľností obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré jedna osoba vlastní alebo má v správe, a preto už nebude potrebné vyhotovovať jednotlivé listy vlastníctva, v ktorých sú nehnuteľnosti zapísané. Pokiaľ bude geometrický plán overený po nadobudnutí účinnosti tejto novely katastrálneho zákona, bude postačovať, ak účastník konania uvedie číslo úradného overenia geometrického plánu. Nie je už potrebné, aby účastník konania geometrický plán k právnemu úkonu aj fyzicky priložil.
Do obsahu katastra sa zavádza evidencia cien nehnuteľností, čím sa umožní získať prehľad o vývoji cien nehnuteľností. Rozhodovanie na centrálnej úrovni v pochybnostiach o predmete katastra, čím sa zabezpečí jednotná evidencia nehnuteľností v rámci celého územia Slovenskej republiky.
Navrhovaná právna úprava taktiež reaguje na pokrok v oblasti informačných technológií v súvislosti s verejnosťou katastrálneho operátu a poskytovaním údajov z katastra nehnuteľností.
Všetky tieto zmeny prinesú zvýšenie kvality údajov evidovaných v katastri nehnuteľností a s tým spojené skvalitnenie poskytovaných služieb a lepšiu dostupnosť k požadovaným informáciám pre verejnosť, orgány štátnej správy a samosprávy. V nadväznosti na legislatívne zmeny v katastrálnom zákone je potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenia zákona o geodézii a kartografii, ako aj zákona o správnych poplatkoch. Navrhované zmeny súvisia tiež s naplnením programového vyhlásenia vlády z roku 2016, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska vytvorí technické predpoklady na zmenu aktuálneho spôsobu zdaňovania nehnuteľností smerom k určovaniu základu dane podľa hodnotového princípu s cieľom zvýšiť daňovú spravodlivosť a efektívnosť v oblasti miestnych daní. Z toho dôvodu je nevyhnutné rozšíriť rozsah aktuálne zbieraných údajov na úrovni katastra o nehnuteľnostiach.
Návrh novely katastrálneho zákona bol predložený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory predmetný návrh novely katastrálneho zákona prekovali a s návrhom súhlasili.
Návrh novely katastrálneho zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, prosíme o podporu predloženého návrhu novely katastrálneho zákona. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú správu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1172 zo 17. mája 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 380 z 5. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 177 zo 7. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 22 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 183 z 12. júna 2018. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Toľko k spoločnej správe. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, spolu s mojimi kolegami sme pristúpili k tomuto návrhu kvôli tomu, že ešte v roku 2011 boli krátené platy starostov obcí a primátorov miest. Ono sa to nazvalo ako také protikrízové opatrenie, keď v tej dobe sme sa akosi stali starostovia a primátori, ako keby taká škodná, vtedy bolo v móde, aby sa platy znižovali, tak došlo tak aj k zníženiu platov starostov a primátorov zhruba o 10 percent. Keďže kríza pominula, ja si myslím, že by bolo vhodné, aby sme aj ľudí, ktorí robia v samospráve, aby sme ich ohodnotili a aby sme aspoň na úroveň roku 2011 ich platy vyriešili.
Ďakujem, skončil som, môžeme, ale, pani predsedajúca, chcel by som sa hneď ako prvý prihlásiť do rozpravy.

Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma svojím uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená kolegyňa, kolegovia, ja by som bol veľmi rád, aby sme si začali vážiť aj našich starostov a primátorov a aby tomu bol prvý krok aj my dnes pri návrhu nášho zákona, ktorý sme spolu s kolegami pripravili, kde by som bol veľmi rád, aby sme neboli úzkoprsí, keď my si nedokážeme sami tu v Národnej rade schváliť platy, sypem si popol na hlavu, je to aj, aj mojou vinou, ale bolo by dobré, aby sme to dokázali aspoň našim ľuďom v samospráve. Lebo úroveň našich platov tu v Národnej rade je na úrovni slabších manažérov, tak preto by som bol rád, aby sme; z roku 2011, čiže sedem rokov naspäť; aby sme tieto platy dali aspoň na takúto úroveň.
Samospráva v krízovom období súhlasila s tým, že nám boli znížené aj podielové dane zhruba o tri percentá. Tak sme sa chceli podieľať v tomto období krízovom, aby sme pomohli štátu. Odmenou sa nám stalo to, že sa nám znížili platy, starostom a primátorom. Bolo to nazvané ako protikrízové opatrenie. Tak ako som v úvodnom slove povedal, keďže kríza pominula a naozaj ekonomické výsledky nášho štátu sú oveľa lepšie a aj verejná, štátna správa, ale aj samospráva je na tom súčasne, si myslím, veľmi dobre, tak by bolo vhodné, aby sme s týmto návrhom nás poslancov, aby sme súhlasili a aby sme dostali všeobecnú podporu.
Čo sa týka základného platu, tento návrh je naozaj na tej istej úrovni zhruba o 10 % navýšený a na tú istú úroveň, ako to bolo v roku 2011. Je to podľa počtu obyvateľov, ako majú naše samosprávy. Je to od 0,16-násobku až, keď je stotisícové mesto, o 0,4-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve.
Pohyblivá zložka, ktorá bola doposiaľ, že mohli mať na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva navýšený plat starostovia a primátorovia, primátori o 0,70 %, tu navrhujeme znížiť od nuly po 60 %, čiže tu ešte si skracujeme, aby tie násobky neboli podľa toho, aby boli podľa toho ako, ako tí starostovia a primátori pracujú, aby to bolo ponížené na 60 percent.
Náš návrh sa týka aj tzv. odstupného, kde doteraz bolo tak, že starosta, ktorý mal viac ako šesť mesiacov vo funkcii odpracované, tak mohol mať odstupné tri platy. Tam si myslím, že to je nespravodlivé, že by to malo byť tým spôsobom, že ak niekto robil len šesť, viac ako šesť mesiacov v jednom funkčnom období, aby mal ponížený, aby nemal tri odstupné platy, ale aby mal len dva. A ak starosta, ktorý robil celé funkčné obdobie, tak ten nech by mal tie tri odstupné. Ak by bol starosta, ktorý má dve funkčné obdobia, tak aby mal štyri odstupné platy a starosta, ktorý má tri a viac funkčných období, aby mal päť odstupných platov. Chcem to skonkretizovať tak, že si predstavme, že starosta, ktorý je opakovane, alebo primátor opakovane volený a vo voľbách neuspeje, tak má nárok na tie odstupné platy. A predstavme si, že ste štyrikrát zvolený, tak ten, kto dostal dôveru štyrikrát, tak ušetril aj zdroje na financie svojej obci alebo mesta, lebo to odstupné nemuselo byť vyplácané, lebo na to automaticky nemá nárok. Takže tých päť odstupných platov po nejakých dvanástich rokoch, si myslím, že to je ešte ušetrenie toho, ako keby bol, keby nebol trikrát zvolený, to by bolo deväť odstupných platov. Takže to je taký seriózny návrh a je to podľa zásluhovosti, tak by som to nazval. Čiže a ten, kto je päť-, šesťkrát volený, môže mať maximálne aj tak to odstupné len päť platov. A keďže sa nám blíži obdobie komunálnych volieb, ktoré budú na jeseň, v novembri, tak si myslím, že by to bolo vhodné, aby sme tým ľuďom, ktorí urobili kus poctivej roboty a možno pol života v svojom produktívnom veku venovali samospráve, tak si určite to odstupné päť platov, ak robil, niektorí robia a robili päť-šesť volebných období, tak za také, také poďakovanie aj od nás tu z Národnej rady by si určite zaslúžili. Lebo predstavte si, že niekto končí, nedostane dôveru v päťdesiatich, šesťdesiatich rokoch. Úprimne si dajme ruku na srdce, v tých šesťdesiatich rokoch kdeže ho, kto zamestná? A on keď robil tú prácu pre samosprávu nejakých 20, niektorí aj viac rokov, tak mu to jeho zamestnanie, povolanie, mohol byť právnikom, mohol byť čokoľvek, strojárom, kdeže, na míle mu ušla, ten, ten, jeho, jeho funkčnosť, čo robil v súkromnom živote, odbornosť sa úplne vytratila, lebo to sa nedá už dobehnúť. Tak si myslím, že aby sme tým ľuďom nejakú tú barličku naozaj dali.
A beriem to aj ako taký prvý krok k tomu, aby sme sa aj my tu v pléne dohodli a aby sme naozaj ako takí najslabší manažéri nevyzerali, aj keď nám verejnosť a niekedy aj podsúvané médiami pridávajú také, také platy, ktoré naozaj nie sú reálne.
Ja sa priznám sám, že som tu troška aj v konflikte záujmov. Som starostom. Som šestnásť rokov starosta alebo teda šestnásty rok, čo som dostal štyrikrát po sebe opätovanú dôveru, ale ja tu ten výkon robím, ako vieme, ako sme si to schválili, za minimálnu mzdu. Takže ja naozaj, mňa sa to netýka, tento plat, ale poznám kolegov naozaj, ktorí to oduševnene robia dlhé roky, a bolo by vhodné, aby sme tie mzdy z roku 2011 aspoň na túto úroveň vrátili.
Musím sa priznať, že ja sa troška cítim ako starosta, ktorý je vo funkcii aj poslancom Národnej rady, ako taký segregovaný. Lebo my, čo sme volení v priamych voľbách, čo o nás ľudia všetko vedia a hlavne na obciach, čo sme zač, a vedia o nás od narodenia až po súčasnosť, my môžme mať maximálne minimálnu mzdu a všetci tí, ktorí podnikajú alebo sú pedagógovia, umelci, školitelia v akýchkoľvek funkciách, môžu byť ohodnotení a mať taký príjem neobmedzený. Naozaj je to, je to tak, ako keby sme my boli segregovaní a to sme sa akosi do toho dostali sami pod tlakom všetkých možných okolností. Ale ja to vnímam, musím povedať úprimne, veľmi zle a strašne ma to trápi, lebo tých kompetencií, koľko má samospráva, a človek to musí robiť s vypätím všetkých síl a keď tá robota človeka baví a robíte naozaj pre ľudí, ja sa za to nehanbím, že to tak je. Ak mi niekto neverí, môže, môže si zistiť, kde robím starostu a robím tak, aby tí ľudia mali kde žiť, aby mohli bývať za slušné peniaze v nájomných bytoch, nie developerských, aby si mohli postaviť svoje rodinné domčeky tam a za také peniaze si kúpiť pozemok, čo sú o minimum pre obec zárobkovo, ale aby to bolo pre nich lákavé, aby ľudia mali chuť žiť v obci. A keby človek vnímal tie možnosti, ako sú teraz, že môžem mať asistenta, je tu mobil, je internet a týmto spôsobom sa to dá zvládať, že som aj v Národnej rade, tak by som tu určite za tie peniaze nerobil. To nie je o peniazoch, ale je to poslanie a mňa by to strašne trápilo, ak by som to kvôli tomu, že kvôli platu človek utečie z obce a nedokončí rozrobenú robotu, ktorú chcem dokončiť. Takže to nie je o peniazoch, ale je to hlavne, hlavne preto, lebo to beriem ako poslanie. Ale ten príjem za to, že som mimo domova a že, že to človek robí s vypätím všetkých síl a niekedy je aj zdravie, nepozerá na svoje zdravie, tak si myslím, že aj toto nie je s kostolným poriadkom. Ale taký je život, treba sa s tým vysporiadať.
Zhruba by som teraz ukončil svoju rozpravu, ale určite som pripravený, sú tu niektorí prihlásení aj do rozpravy, som pripravený komunikovať na túto tému. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.
No, pán kolega, trošku, trošku som sklamaný z tohto obhajovania zákona, ktorý si predložil. Neupieram ti tvoj názor ani teda názor tvojich kolegov, ktorí predkladáte ten zákon, že myslíte, že starostovia majú nízke platy a že by mohli mať vyššie, je to vaše videnie sveta, ale v tej obhajobe si sa viac-menej vyplakal, že ako sa im škodí, aké majú nízke platy, veľa roboty, a na konci ešte skončil si s tým, že ešte aj ty si ešte aj v Národnej rade a že koľko máš roboty s tým. No myslím si, že je to iba tvoje rozhodnutie, že si mohol ostať byť iba starostom alebo iba v Národnej rade a mohol si mať toho času viac, keď si sa chcel venovať jednej alebo druhej funkcii.
A neviem ani súhlasiť s tým, že chceš zvyšovať starostom platy na úroveň roku 2011, lebo to je nie, lebo tým zavádzaš, pretože keď boli upravené platy starostom v 2011. roku, tak sa upravil nejak ich výpočet a vôbec to neznamenalo zníženie platov, aspoň teda nie všetkým starostom, ale iba tým, ktorí mali nadštandardne vysoký príjem. Keďže som bol starostom, tak viem to aj posúdiť. Starostovia majú plat valorizovaný každý rok, to znamená, že od toho roku 2011 sa im ten plat automaticky zvyšoval a už teraz je aj podľa toho zákona, ktorý platí, vyšší. Takže vôbec to nie je pravda. Poviem taký príklad, že starosta takej obce, ktorá má do päťtisíc obyvateľov, má dvakrát vyšší plat ako napríklad poslanec Národnej rady. Takže argumentovať týmto je, je zavádzajúce.
A čo sa týka tých odstupných, no tak tam mi to pripadá, že si pripravujete zlaté padáky pre tých, ktorí sú už dlho vo funkcii a už nechcú... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, presne to, čo ste spomínali, je aj dôvod, prečo my nepodporujeme, aby niekto zastával dve plnoprávne, plnohodnotné funkcie. Každý sa má primárne venovať tej svojej a o to viac energie potom do nej môže dávať. Možno robíte pre svoju obec veľa vecí priamo ako starosta, možno cez ten mobil a cez internet viete pre nich vybaviť, samozrejme, veľa vecí aj tu odtiaľto z Národnej rady, ale oveľa viac by z vás mali, keby ste boli na 100 % prítomný vo svojej obci a robili pre nich oveľa viacej priamo na mieste. Takto z Národnej rady určite nevybavia s vami toľko, koľko by mohli osobne.

Pán poslanec Bublavý, spomenuli ste, že tak ste si poťažkali, že medzi poslancami Národnej rady sa cítite ako segregovaný z dôvodu, že keď niekto podniká alebo má iný príjem, tak nie je obmedzovaný a starostovia a primátori môžu poberať iba minimálny príjem za výkon tej druhej funkcie. Tak rád by som vás upozornil, že poslanci nesmú podnikať, teda nesmú mať príjem z podnikania, teda s výnimkou advokátov a podobne, ale teda to by bol problém, keby poslanci podnikali, a teda keď podnikajú, tak porušujú zákon. To je jedna vec.
A druhá vec je, že ide o odmenu poskytovanú z verejných zdrojov aj v jednom, aj v druhom prípade, pričom, ako už teda Vlado Sloboda spomenul, predpokladá sa, že sa tejto funkcii človek venuje naplno. Samozrejme, že ak je starosta na nejaký štvrtinový úväzok, tak sa jej nemusí venovať naplno, ale pokiaľ ide o primátorov miest, ale aj väčšinu starostov, tak sa predpokladá, že sa naplno venujú tej funkcii a teda nie iba čiastočne. No a tak v takom prípade, dobre, zákon to umožňuje. Ja nemám problém s tým, že to zákon, zákon umožňuje, a rovnako nemám problém s tým, že, že je odmena za výkon tej druhej funkcie obmedzená. Áno, pokiaľ, pokiaľ to cítite ako svoje poslanie a ľudia vás zvolia a stíhate to časove, tak je to na vás.