33. schôdza

Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, je to v princípe veľmi jednoduché, je to technická záležitosť. Na rozdiel od súkromnej sféry v štátnom a verejnom sektore je možné uzatvárať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa len na dobu jeden kalendárny rok. Touto zmenou chceme umožniť to, aby bolo možné uzatvárať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa aj na dlhšie obdobie. Samozrejme stále to bude doba určitá po dohode oboch strán. Zamestnanci štátneho a verejného sektora tak budú môcť na dlhšie obdobie vyrokovať pre seba lepšie podmienky. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1010. Predkladám organizáciu (pozn. red.: správne má byť – "informáciu") k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňa vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1059 z 28. mája 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky a ktorou sa zavádza tak veľmi diskutovaný takzvaný dôchodkový strop.
V súčasnosti máme určitý kĺzavý mechanizmus, ktorým sa vypočítava vek odchodu do dôchodku v závislosti na strednom dožití života. Znamená to, že deti, ktoré sa narodia napríklad v tomto roku, tak pri tých určitých trendoch, ktoré sú dnes zrejmé a ktoré sa dajú prognózovať, môžu ísť do dôchodku napríklad v roku, teda keď budú mať 71 rokov. My sa domnievame, že to, že sa predlžuje vek priemerného dožitia neznamená automaticky, že sa predlžuje aj vek alebo schopnosť ľudí dlhšie pracovať. Ak si zoberieme situáciu na Slovensku, kde máme obrovský fond nočnej práce, keď si zoberieme do úvahy celkový fond pracovného času, kde sme lídrami v rámci Európy, tak je neprípustné, aby naši ľudia, ktorí pracujú na stavbách, vo fabrikách, aby odchádzali do dôchodku v tak neskorom veku.
Preto si myslíme, že je na mieste téma zastropovania veku odchodu do dôchodku a je na mieste rozprávať o tom už teraz. Pretože vieme, že každé sociálne opatrenie, a zvlášť toto, bude mať finančné náklady. To sme si toho vedomí. Sociálna politika vždy niečo stojí. A preto si myslíme, že tým, že prichádzame s touto témou skôr, vytvárame priestor na to, aby tie budúce vlády, ktoré budú prichádzať, sa postavili k tomuto problému čelom a prichádzali aj s ekonomickými riešeniami, ktoré tento systém urobia trvalo udržateľným. Verím, že budeme o tom diskutovať. V prvom čítaní je predovšetkým na mieste otázka filozofie zákona. V druhom čítaní budeme hovoriť aj o konkrétnejších veciach.
Takže chcem vás poprosiť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o podporu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu.
Pani podpredsedníčka, môžte otvoriť rozpravu.

Dobrý podvečer. Dámy a páni, vážená predsedajúca schôdze a vážený predkladateľ, a, samozrejme, aj spravodajca, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu skupiny poslancov, k ústavnému zákonu, ktorého hlavným cieľom je zastropovať vek odchodu do dôchodku.
Kľúčové z mojej strany je povedať, že ak niekto chce, aby ľudia chodili skôr do dôchodku v budúcnosti, tak mal a má konať v ostatných rokoch a teraz. Na to treba vytvoriť predpoklady, aby ľudia mohli chodiť skôr do dôchodku. Nie je možné, nie je reálne povedať, že budú chodiť skôr a mať pri tom relatívne vysoký dlh v sankčnom pásme, v sankčnom pásme dlhovej brzdy a mať pri tom dlhodobo neudržateľné verejné financie, ktoré podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahnu v roku 2067 verejný dlh na úrovni 131,6 percenta. Samozrejme teoreticky, prakticky by sme dovtedy skrachovali. Čiže v takejto situácii je nereálne niečo také sľúbiť ľuďom.
Ešte sa ale vyjadrím aj k tomu, aké by to malo dôsledky napríklad na dôchodok. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by zastropovanie na úrovni 64 rokov v roku ´38 znamenalo pokles dôchodkov o 9,5 % a znamenalo by to pokles hospodárskeho rastu, k tomu sa ešte vrátim, ale predtým si ešte vybavím jeden argument, ktorý sa často používa v tejto diskusii, a síce, že, že aj iné krajiny majú zastropovaný vek odchodu do dôchodku na 65 rokov alebo podobne. Chcem k tomu povedať, že ak sa, zrejme sa dostane tento návrh do druhého čítania, verím, že v tom čase už bude mať Parlamentný inštitút na základe mojej žiadosti vypracovanú analýzu, ktorá ukáže, koľko krajín má naozaj v ústave takto zastropovaný vek odchodu do dôchodku. Ja som sa pozeral na diskutované krajiny, ako je napríklad Poľsko alebo Česko. V Poľsku je to tak, že aj vládny inštitút finančnej politiky hovorí, že by, to zastropovanie, ktoré prijali vo svojom zákone Poliaci, bude znamenať výrazný pokles priemerného dôchodku. Už dnes je to v Poľsku asi polovica priemernej mzdy, v roku 2070 to bude zhruba štvrtina priemernej mzdy. Čiže treba pozerať aj na to, aké dôchodky budú mať tí ľudia, ktorí budú takto skôr chodiť do dôchodku, než, než bolo dohodnuté v 2012. roku.
Chcem povedať, že v našej diskusii sa tiež objavilo, že tá miera náhrady, že po roku 2038 bude stúpať a miera náhrady a že bude okolo 50 percent. Miera náhrady je ale termín, ktorý hovorí o pomere novopriznaného dôchodku priemerného k priemernej mzde. Áno, to sa bude pohybovať okolo 50 %, ale kľúčové číslo je takzvané benefit rachel a to je pomer priemerného dôchodku, nielen novopriznaného, ale priemerného za celú dobu vyplácania dôchodkov, a priemernej mzdy a tam sa my už aj tak dostávame na veľmi nízku úroveň. V roku ´40 to bude len 35 % priemernej mzdy a dnes sme, pred dvomi rokmi sme boli zhruba na úrovni 46,6 % priemernej mzdy u priemerného dôchodku. Čiže veľký pokles by to bol a veľa ľudí by sa dostalo do pásma chudoby.
Nie je teda pravda, že my bránime nejaké neetické pozície, neľudské, ale ja som presvedčený, že hlboko humánne.
Väčší, mimochodom väčší prepad než u nás je v tomto ukazovateli predpokladaný v Grécku, Poľsku a Španielsku vzhľadom na demografický vývoj a do toho by prišlo ešte toto zastropovanie.
Poznámka k Česku. Česko má formálne zastropovaný vek odchodu do dôchodku, nie je to ale ústavným zákonom, navyše dôvodová správa k tomu českému zákonu hovorí, že dôchodkový vek by mal byť stanovený na úrovni okolo 68,6 %, pretože Česko bude robiť pravidelný update tohoto, tohoto veku odchodu do dôchodku. Čiže nedá sa to porovnať s tým, čo sa navrhuje u nás. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť došlo by aj k obmedzeniu hospodárskeho rastu. Ide o to, že v tom 38. by mali prísť do dôchodku takzvané Husákove deti, čiže tie silné generácie, silné ročníky, a je veľký rozdiel, či budú ekonomicky aktívne a teda prispievať budú do verejných financií, alebo, naopak, budú dostávať z verejných financií. Čiže môžeme rátať zhruba pokles asi o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu. A to by znamenalo, že v roku 2066 by bol potenciálne hrubý domáci produkt nižší o 6,2 %, v roku 2080 o 9,6 percenta. To je takmer ako keby sme dnes mali o 9 miliárd menej v HDP v ekonomike. Nech sú to 3 miliardy vo verejných financiách, tak si predstavme, čo to je mať 3 miliardy vo verejných financiách a nemať 3 miliardy vo verejných financiách.
Iná možnosť je, že teda neprejaví sa to, to zastropovanie sa neprejaví v nižších dôchodkoch, ale povedzme vo vyšších daniach a odvodoch. Tam treba povedať, že už dnes nám odchádzajú ľudia do zahraničia za vyššími platmi, ak sa zvýšia dane a odvody, tak, tak tie nožnice budú otvorenejšie. Ak to bude trvať dve generácie, že nám budú odchádzať kvalitní ľudia, tak je to problém nielen úzko ekonomický, ale aj širšie spoločenský.
N o kľúčové je, zopakujem to, čo som povedal na začiatku, že ak niekto úprimne pretláča tézu, že treba sa starať o ľudí, treba sa starať o to, že môže sa stať, že človek už nevládze robiť a mal by robiť, tak si predovšetkým musí zabezpečiť, aby dnes fungovala ekonomika lepšie, musí si pozrieť minuloročné čísla, lebo vek odchodu do dôchodku sa predlžoval reálne už minulý rok. Aj tento rok. Keby predkladatelia úprimne mysleli to, čo hovoria, tak majú analýzy urobené z minulého roka a z tohto roka. Ja ich nikde nevidím.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, aj v súčasnosti je Sociálna poisťovňa dotovaná zo štátneho rozpočtu. To, čo ste nepovedali, je, že po reforme dôchodkového systému, aj vďaka iným vonkajším faktorom začal deficit Sociálnej poisťovne klesať a rozpočet bude do dvoch rokov vyrovnaný. To, čo ste nepovedali, že Európska komisia povedala, že výdavky súvisiace so starnutím budú do roku 2034 klesať, ale hlavne ste nepovedali to, že aké máte iné riešenie pre ľudí, ktorí, predpokladáme, väčšinovo nebudú chcieť robiť do veku 70 alebo viac, pretože naozaj nevládzu, najmä tí, ktorí pracujú manuálne. Čiže na jednej strane sú čísla, ktoré samozrejme sú zatiaľ len veštením z krištáľovej gule, pretože nikto nevie predpokladať, ako budú nastavené parametre. Hovoríte iba o tých, ktoré by mali zhoršiť tú prognózu, strašíte, že budú sa musieť krátiť dôchodky alebo zvyšovať odvody a dane, pritom opakujem, už teraz je Sociálna poisťovňa dotovaná zo štátneho rozpočtu, takže je to potom už len otázkou, aké priority si štát stanoví. A to, že či nejakým spôsobom sa k tomu postaví, alebo nechá ľudí z fabrík vynášať rovno na cintorín.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ľudí z fabrík na cintorín nenechávajú vynášať tí, ktorí pristupujú zodpovedne k verejným financiám, ale tí, ktorí zadlžovali v zlých časoch a nevrátili ten dlh v dobrých časoch. Nie tí nechávajú takto ľudí vynášať na cintorín, ktorí pripravujú ekonomické reformy, reformy, ktoré zvýšia hospodársky rast. Niektoré sú menšie, niektoré väčšie. Malú dnes prezentoval Miro Ivan v oblasti dopravy. Nechávajú ich vynášať tí, ktorí rozdávajú teraz peniaze, rozdávali doteraz peniaze tak, že ten dlh sa neznížil.
A pokiaľ ide o tie aktuálne čísla, veď ja to nepopieram, že krátkodobo dochádza k zlepšeniu. Ja iba hovorím, že nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predikuje na základe súčasného stavu a ďalšieho vývoja, predpokladateľného, predikuje obrovský verejný dlh. Predikuje aj na základe demografického vývoja, že neudržíme verejné financie v dobrom stave aj pri dnes nastavených parametroch, nie ešte keby sme si dovolili takýto krok.
Čiže nepovažujem to za veštenie z gule, nie je to strašenie, je to scenár odbornej nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, zvyšky kolegýň a kolegov, prerokúvame zrejme teda mediálne najznámejšiu súčasť takzvaného Ficovho sociálneho balíčka vo štvrtok večer v prázdnej sále Národnej rady, dokonca ani pán poslanec Fico tu nie je prítomný. Myslím si, že je to smutné, lebo bez ohľadu na to, čo si o tom návrhu zákona myslím alebo návrhu na zmeny ústavy, je to dôležitá vec a nemalo by to byť odbavené iba nejakými pár vystúpeniami na tlačovkách. Je to vec, o ktorej by sa malo diskutovať práve na pôde parlamentu a práve tu by sme mali povedať, čo si o tom myslíme a argumentovať pre a proti.
Do písomnej rozpravy sa prihlásili dvaja opoziční poslanci, ktorí svoje vystúpenie nestihli, a ešte sme sa prihlásili dvaja opoziční poslanci ústne, nula koaličných, tak možnože ešte pán navrhovateľ využije svoje právo vyjadriť sa.
To, čo je problém, a začnem od menej vážnych problémov, z hľadiska vecného, ale dôležitých z hľadiska právneho, je, že opäť raz robíme z ústavy trhací kalendár. Opäť raz robíme píár aktivity, chceme, chceme zdôrazniť, že pre nás je nejaká téma dôležitá, tak napíšeme, napíšeme novelu ústavy. Ústava by sa mala meniť veľmi opatrne, v situácii keď sú nejaké závažné dôvody, keď niečo nefunguje a je potrebné, aby fungovalo, alebo, alebo je potrebné urobiť nejaký zásadný posun nie preto, aby sme tam napísali čosi o vode v plastových fľašiach a vodovodných potrubiach. Žiaľ, my navrhujeme napríklad to, aby, aby Deň ústavy nebol štátnym sviatkom, ale iba pamätným dňom, za čo nám vyčítajú, že nemáme úctu k slovenskej ústave, ale úctu k slovenskej ústave nemajú tí, ktorí ju účelovo menia pri každej príležitosti z dôvodov, ktoré sú pofidérne.
Tento návrh sa najjednoduchšie dá označiť ako návrh populistický, lebo je to deklarovanie niečoho bez ohľadu na dôsledky. Okrem toho zastropovania dôchodkov, čo je podstatná časť toho návrhu, alebo teda tá mediálne známejšia, návrh obsahuje aj to, že sa doplní do ústavy, že každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon. Čiže minimálna mzda sa dostane do ústavy.
Čo sa tým dosiahne, zaručí? Nič. Samozrejme, že môžeme sa sporiť o tom, aká má byť vysoká minimálna mzda, či by, či by sa nemala zvyšovať pomalšie. Alebo prípadne môžeme sa baviť o tom, aké má reálne dôsledky napríklad na zamestnanosť. Názory, ktoré kritizujú minimálnu mzdu, ktoré argumentujú napríklad, že by mohla byť regionálne diferencovaná alebo dokonca, dokonca že by mala byť zrušená, lebo škodí, existujú, ale sú tak menšinové v rámci spoločnosti aj v rámci politickej reprezentácie, že tu nestojíte pred nejakou reálnou hrozbou, že názory kritikov minimálnej mzdy, existencie minimálnej mzdy sa stanú dramaticky väčšinovými a parlament o polroka alebo o 4 roky zruší inštitút minimálnej mzdy. A to, že si tam napíšete, že v ústave priamo bude napísané, že existuje minimálna mzda, nezaručuje nič. Nezaručuje to to, že ak bude dostatočná vôľa v parlamente, tá minimálna mzda nebude rásť vôbec alebo sa dokonca zníži alebo sa bude regionálne diferencovať alebo sa dá na symbolickú, úplne symbolickú sumu. Nič tým nedosiahnete, že budete mať minimálnu mzdu takto zakotvenú v ústave.
Potom navrhujete, o tom tu už bola reč v tom jedinom predchádzajúcom vystúpení, zastropovať vek odchodu do dôchodku. Paradoxne tým idete akoby zrušiť to, čo iná vláda SMER-u, samostatná vláda SMER-u, predchádzajúca, v predchádzajúcom volebnom období zaviedla teda posúvanie veku odchodu do dôchodku podľa strednej dĺžky života, a ako vtedy zoči ešte neutíchajúcim dôsledkom krízy sa nečakane zodpovedne zachovala vláda SMER-u, tak teraz poslanci SMER-u navrhujú nezodpovedné, nezodpovedné obmedzenie, ktoré sa môže zdať, že nijako sa, nijako sa nás nedotkne a bude všetkým iba dobre. Ale zákony obsahujú nielen to, čo je vidieť, ale aj to, čo nie je vidieť. Bude stúpať dĺžka veku, bude stúpať dĺžka dožitia pri odchodu do dôchodku a ak budeme mať pevne stanovené, že nemôže byť vyššia ako 64 rokov, tak, tak nejaký problém to vytvorí. Riešenie môže byť rôzne, môže byť, že sa zníži výška dôchodkov, reálna výška dôchodkov, čo je najpravdepodobnejšie, čo je problém, ktorému budeme čeliť zrejme tak či tak, aj keby nedošlo k tomuto opatreniu, lebo, lebo čelíme starnutiu populácie viac ako iné krajiny Európskej únie. Rovnako, rovnako je možné teda, že budeme zvyšovať daňové a odvodové zaťaženie, lebo keď nám budú chýbať peniaze, tak odniekadiaľ ich budeme musieť zobrať, ale to nás nezaujíma, lebo to nebude teraz. Alebo potom, dobre, no aby sme zamedzili trendu, trendu starnutia a zohnali peniaze, tak potom musíme uvoľniť migráciu, pustiť sem ľudí z iných krajín, čo teda tiež nie je zrejme v súlade s politickou líniou SMER-u, ale tak to je možné ďalšie riešenie okrem znižovania životnej úrovne dôchodcov a okrem zvyšovania daní a odvodov. Tak by bolo korektné povedať aj to, že ako si to teda predstavujete.
V texte zákona, teda ústavného zákona okrem tých 64 rokov sa píše, že "za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe", čo sa prezentuje, že teda áno, ženy by mohli odchádzať do dôchodku skôr, ale to tam nie je napísané. Samozrejme, že keď osamelý muž vychová, ale keď žije pár spolu zosobášený, nezosobášený a vychováva, tak kto vychováva? Vychováva iba jeden alebo vychovávajú obaja? A teda každý, kto má deti, bude mať nárok na primerané zníženie maximálneho veku?
Sú tam také symbolické, symbolické drobnosti, ktoré , ktoré hovoria o tom návrhu čosi, napríklad tam nie je dátum účinnosti. Zrejme teda, keď potrebujeme narýchlo, narýchlo urobiť nejakú píár aktivitu, napíšeme tam miesto 3 bodky, ale 5 alebo 6 bodiek. Ani nenapíšeme, že kedy má návrh nadobudnúť účinnosť.
Alebo teda taká milá drobnosť, ktorú by som rád spomenul, je, že sú tam vplyvy na, na rôzne, teda doložka vplyvov a teda vplyvy na rozpočet verejnej správy, je tam, že žiadne. To je tiež také milé. Neviem, či sa vyčísľujú iba na tri kalendárne roky, ale to je práve o tom. Teraz sa nás to nedotkne a potom v budúcnosti samozrejme, že to bude mať veľmi závažné a zásadné vplyvy na rozpočet verejnej správy, ale to nás už trápiť nemusí. Účel ten návrh splní, lebo dnes môže SMER robiť svoje píár aktivity, že presadili sme zastropovanie dôchodkov, nebude vek odchodu dôchodku vyšší ako 64 rokov, ženy budú mať nižší vek odchodu do dôchodkov, bude minimálna mzda v ústave. A potom nech to zaplatia tí, ktorí prídu po nás. Nech oni potom riešia, čo s tou dierou v rozpočte verejných financií, ktorú práve týmto návrhom vytvárate.

Ďakujem. Veľmi dobré vystúpenie, Ondro Dostál. Osobitne oceňujem komentár k minimálnej mzde. A možno by som ešte dodal, že takéto vážne rozhodnutia, aké je tu navrhnuté, by sa mali robiť na základe kvalitných analýz využívajúcich tvrdé dáta. Takú analýzu si môžeme nechať aj ako klub SaS spracovať na Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Máme na to zo zákona nárok. Lenže o čo by sme požiadali Radu pre rozpočtovú zodpovednosť? Neviem o čo. Pretože ten kľúčový návrh nepredkladá vláda, ale hľadá sa tu nejaký konsenzus v parlamente a teda mali by sme sa asi RRZ opýtať, aký bude mať dopad zastropovanie veku odchodu do dôchodku v roku ´38 na 65 rokov, na 64 rokov, na 64 muži a ženy menej. Ženy menej a ešte menej, keď budú mať deti a ešte menej, keď budú mať deti s nejakým stupňom vzdelania, prípadne aj bez ohľadu na vzdelanie, alebo dokonca sa objavil návrh u potenciálnych partnerov tohto návrhu zastropovať vek odchodu do dôchodku na 60 rokov. Čiže je, pri takomto spôsobe predkladania takej vážne normy je nemožné nechať, pripraviť sa kvalitne na to.
A ešte k riešeniam. Klub SaS vrátane OKS poslanca predložil v minulosti desiatky reforiem, ktoré by pomohli aj dôchodcom.

Veď v poriadku, pán kolega, je to teda vec principiálneho postoja. Ľudia teda opäť budú mať, môcť si vybrať, ktorý názor im vyhovuje. Vy aj s pánom Jurzycom hovoríte, že teda je správne, aby ľudia odchádzali v tak vysokom veku do dôchodku. Neponúkate žiadne riešenie, čiže robotníci z fabrík majú, alebo robotníci majú vo fabrikách robiť do 70-tky, okej. To je váš prístup. My tvrdíme, že nie, že tí ľudia majú toho dosť a musia odchádzať v nejakom priaznivejšom období do dôchodku a chceme pre to urobiť všetko.
A ešte jedna poznámka. Správne ste si všimli, že tá novela ústavy obsahuje aj ďalšie dve veci. Ten dôchodkový systém alebo zakotvenie trojpilierového dôchodkového systému v ústave je skôr ponuka pre pravicu. Tu som skôr myslel, že to bude ocenené z vašej strany. Ale k tej minimálnej mzde, že hovoríte, že načo tú minimálnu mzdu zakotviť v ústave, veď o jej rušení alebo zbytočnosti hovorí iba veľmi malé percento politikov, že to vlastne nie je ani na Slovensku téma. No tak vám chcem pripomenúť jedného politika, ktorý hovorí o zbytočnosti minimálnej mzdy, a tým politikom je váš stranícky šéf, pardon, šéf SaS pardon, áno, vy nie ste v SaS, ale ste v klube SaS, takže o zbytočnosti minimálnej mzdy hovorí Richard Sulík.