33. schôdza

Pán kolega, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ty si sa tak niekde skryto pýtal, že prečo odborné vzdelávanie nefungovalo aj v minulosti, a odznelo to tu aj od ostatných kolegov, ale tá tvoja otázka bola naozaj na mieste. No ono tu fungovalo, malo tie prvky duálneho vzdelávania, ale stala sa jedna vec, ktorá okamžite vládu v 2013 tak pozdvihla a začali okamžite konať, a to, že Európska komisia povedala, že na odborné vzdelávanie bude dávať eurofondy. A preto v 2013 ste sa toho tak chytili. Nie preto, že by vám záležalo o budúcnosť mladých ľudí, ale preto, že ste pocítili tam financie, ktoré by mohli tiecť na Slovensko. A preto, Miro, v podstate vymysleli celé duálne vzdelávanie a začali ho vtesnať do nejakého zákona, lebo si povedali, že začneme vypodpisovať zmluvy a urobíme jeden obrovský projekt za 44 miliónov. To bol ten hlavný point.
Pretože odborné vzdelávanie tu fungovalo a mohlo sa iba rozšíriť na tých dobrých prvkoch, ktoré boli, a mohli sme fungovať ďalej. My sme ho vôbec nemuseli vtesnávať do nejakého zákona, ktorý prišiel v 2015., ale keďže sme pocítili, že tam budú financie, tak sme začali nejakým spôsobom konať a nevedeli sme to rýchlo pretaviť, hoci sme sa inšpirovali v okolitých krajinách, ako bolo, že Rakúsko, ostatné krajiny alebo Nemecko, kde sú stavovské organizácie. A keď tam sú stavovské organizácie, tak už v 2013. mali začať byť kreované aj tu, ale to vtedy nikoho nezaujímalo, lebo jediné, čo ich zaujímalo, bolo tých niekoľko desiatok miliónov, ktoré mohli prísť a ktoré sa mohli roztratiť kdekoľvek inde, len nie v budúcnosť mladých ľudí v odbornom vzdelávaní.
Ďakujem.

Pán poslanec Blanár.

Pán kolega, súhlasím s vami, že je potrebné, aby to duálne vzdelávanie sa rozšírilo aj na všetky ďalšie oblasti, nemusí to byť len priemysel práve strojárenský. Je to absolútne na mieste a súhlasím s vami, avšak doplním vás v tej časti, kde ste hovorili o tom, že časť odborného vzdelávania sa musí odohrávať aj v školách.
Už dnes a ja som presvedčený, že drvivá väčšina všetkých odborných škôl to už robí. Nezapojí sa síce do duálneho vzdelávania, ale významným spôsobom sa vybavili modernými technológiami, majú zmluvy so zamestnávateľmi, kde nie na báze duálneho vzdelávania, ale na báze kooperácie spolupracujú pri vzdelávaní. A robia to podľa môjho názoru veľmi dobre. Duálne vzdelávanie je už nejaký stupeň, ktorý je vyšší, a je potrebné aby sme mu dali aj veľkú podporu.
A, viete, tu bude vždy kritika, či urobíte tak, alebo či urobí vláda tak alebo onak, ale z vášho vystúpenia som mal pocit, že vy máte záujem, aby sa to posúvalo dopredu. A súhlasím aj s tým, čo ste hovorili, že mali by sme už aj tie poznatky zo zahraničia využívať, možno aj tú nadstavbu o ktorej sa hovorí. Prečo nie? Pretože dnes veľké firmy už takéto vzdelávacie centrá vybudovali a je len potrebné nájsť priestor ako ich za integrovať do toho celého.
Ale pochopil som, že vy tento návrh zákona podporujete, pán Sopko. Chcem sa aj takto spýtať vás, aby ste mi odpovedali, lebo nebolo to úplne jasné, okrem toho, že ste predkladali ten pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Sopko, môžte reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem za všetky faktické poznámky. Môj postoj je hlavne ten, že konkrétne veci, konkrétne veci by sa mali prijímať pri čo najširšej vždy dohode. Ja osobne ho, nikdy netvrdím že mám patent na pravdu. Ani to nebudem tvrdiť. To je jedna otázka.
Druhá otázka je, keď sa bavíme s odborníkmi, ktorí sa venujú tejto oblasti, a počúvame ich v tých diskusiách, ako áno, povieme to priamo, šomrú na to, koľkokrát v minulosti oni navrhovali opatrenia, ktoré už tu mohli byť dávno prijaté. Ten faktor času je náš spoločný nepriateľ. Ak my sami pre seba sa snažíme ospravedlniť, že len ten náš pohľad je na vec jediný správny a hľadáme skôr stále prekážky, prečo sa niečo nedá, ako hľadať dôvody, prečo sa to dá, takto potom častokrát dopadne tak, že strácame ten čas a neustále len postupne niečo dopĺňame. Mali by sme byť už konečne odvážnejší a pristupovať ku konkrétnym krokom podstatne, podstatne aj možno ráznejšie a prijímať tie veci, prijímať tie veci rýchlejšie.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko v rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi zareagovať na konkrétne body, ktoré boli vznesené v tejto rozprave. Nepôjdem chronologicky, pôjdem možno v takej miere, v ktorej sa dajú, dajme tomu, aj tie, aj tie pozmeňovacie návrhy akceptovateľné v rámci vecného legislatívneho spracovania tejto témy.
Začala by som teda odzadu s tým posledným pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Sopko. Ktorý teda v duchu toho, my sme sa už aj pred tým rozprávali o tomto návrhu, naozaj je to teda odkonzultované a je to návrh, ktorý je naozaj vecne, legislatívne prepracovaný, a my ako, teda predkladateľ sa vieme s tým stotožniť, nemáme voči nemu žiadne námietky. To znamená, že tento návrh by sme vedeli, vedeli podporiť, keďže v podstate lepším spôsobom akoby upravuje ten rozdiel pri tých umeleckých školách, pri tých ŠUP-kách, ktoré sú novým inštitútom teraz alebo staronovým inštitútom v tomto zákone, lepšie upravuje tú umeleckú prax verzus umeleckú prípravu, čím možno dáva tým školám ďalšiu flexibilitu, aby si ešte lepšie diferencovať ten učebný proces.
Takže potom k tomu, čo ste hovorili, ten priemysel 4, duál, triál a tak ďalej, v podstate už teraz keď vnímate, v tom zákone sú isté posuny k takej spolupráci zamestnávateľov, pretože tam nanovo upravuje možnosť, aby si tie profesie, alebo teda aby podnikové centrá dávali spoločne duálne pracovisko. To znamená, je tam určitá spolupráca, tým, že zamestnávatelia si môžu v rámci nejakých asociácií alebo nejakých dohôd vytvoriť spoločné pracovisko, aj menší zamestnávatelia tým pádom môžu znášať akoby bremeno tej výuky a nemusia jedným spôsobom ako všetko poskytovať napríklad pre jedného žiaka sami. Takže, že je tam, je tam naozaj už posun. A, samozrejme, súhlasím s tým, že priemysel 4 a dokonca aj práca 4.0, ktoré tiež ešte zatiaľ nie sú celkom dobre prepracované, budú mať v budúcnosť aj v tomto odbore.
Potom by som sa zastavila pri návrhu, pozmeňovacích návrhoch za poslancov za hnutie SME RODINA, stranu, pardon. Ten systém učebných zmlúv (zaznievanie gongu), my sme zaviedli teraz tú zvýšenú priepustnosť do polroka. Doteraz to bolo tak, že do 31. augusta sa to dieťa muselo rozhodnúť, alebo ten rodič ho, že tam musel zapísať bez toho, aby mal nejaký praktický kontakt s tou školou. To zvýšenie tej priepustnosti jednak reaguje na to, že zamestnávatelia ešte tiež môžu získať nových študentov do toho duálu, čiže podporuje sa tá participácia, ktorá tu bola z viacerých strán kritizovaná, že je nízka, ale zároveň je to aj o tom, že ten študent sa môže viacej oboznámiť s daným odborom, môže robiť také informovanejšie rozhodnutie. Čiže je to naozaj o tej, dajme tomu, etike, ktorá už tu bola niekedy spomínaná, že jednoducho dokážu aj rodičia, študenti pružnejšie reagovať na to, aké sú konkrétne študijné podmienky, oceniť to, čo dostávajú v tej odbornej škole, to, čo by dostávali možno v duáli, a jednoducho zvyšuje sa tým flexibilita celého systému. Zase ale keby sme my posúvali túto hranicu, dajme tomu na tie dva roky, tak nám môžu vznikať problémy jednak s celkovou administráciou, a to je to, čo aj pán Gröhling myslím aj na výbore, aj tu ste spomínali, že posúvanie toho, posúvanie toho odchodu zase implikuje ďalšie problémy pri vykazovaní normatívov rôznych tých ďalších inštrumentov, ktoré sa tam do toho nabaľujú. Čiže odďaľovanie toho momentu prechodu, jednak môže administratívne komplikovať ten proces. Bolo by to naozaj treba serióznejšie prediskutovať aj s tými samotnými školami a zamestnávateľmi. A jednak vy potom ako keby ste zobrali dieťa z jedného systému a už po dlhšom čase ho vkladali do druhého systému. To by bolo možné vtedy, keby tie systémy boli rovnaké, ale ten duál je zásadne odlišný od zvyšku teda odborného školstva, tým, že je duál. Čiže čím ďalej odďaľujeme ten prechod toho študenta, tak tým väčšie riziko, že naozaj odbor, teda odborná stránka toho výcviku a toho vzdelávania nebude nejakým spôsobom zachovaná.
Viete, že mohli by tam vzniknúť nejaké chýbajúce časti, ktoré tie deti nedostanú v rámci výuky, pretože z jedného systému do druhého systému, čím neskôr to dieťa prekladáme, pre toho žiaka, čím väčšie riziko, že nebude mať kompletný, dajme tomu, kompletne, povedzme, curriculum a nezíska presne tie kompetencie, návyky, zručnosti, ktoré by mal získať. Čiže v zásade tento návrh nie je zlý, ale jednoducho žiadalo by si to lepšie odkonzultovanie na miestach so zamestnávateľmi, so školami a žiadalo by si hlbšiu sondu do toho nastavenia tých programov, aby sa zabránilo tomu, že tie deti budú mať takú akoby veľmi difúznu kariéru a proste nebudú, nebudú nakoniec dostávať to penzum, ktoré by bolo potrebné, aby dostali v rámci štandardu. Ale v zásade to nie je návrh, ktorý je nejakým spôsobom nerealizovateľný, ale jednoducho potreboval by asi hlbšiu diskusiu. A škoda, že sme aj skôr sa o tom nebavili, ale v budúcnosti samozrejme sa otvára pole pre ďalšie, možno spriechodňovanie duálu, teda so zohľadnením všetkých tých faktorov, ktoré som teraz hovorila, čiže administratívne náklady na ten proces, alebo administratívne komplikácie toho procesu, možnosť zjednotenia toho curricula, zabezpečenia ako jednotného curricula aj vo väzbe na európske kvalifikačné štandardy a to, že teda, aby tí žiaci neboli nejakým spôsobom ukrátení o nejakú časť tých kompetencií, ktoré majú dostať.
Pokiaľ ide o to, o to zníženie základu dane. My sme upustili od toho zvyšovania na základe toho, že to má rozpočtové dopady a že tie priame platby pokladáme, ktoré majú teda tiež rozpočtové dopady a zrejme vyššie rozpočtové dopady, ale pokladáme ich za lepší nástroj z hľadiska inklúzie, aby sa práve malé stredné firmy a živnostníci dostali do systému.
Pretože pokiaľ ste boli, myslím, že aj pán Gröhling bol účastný na krajskej rade, pardon, na republikovej rade pre odborné vzdelávanie, kde sme vás teda prizvali alebo kde ste sa zúčastnili ako expert za BSK a kde sa práve zo strany zamestnávateľov toto preberalo, že ten nami pôvodný navrhovaný variant tých nepriamych stimulov, čiže tá odpočítateľná položka dane bola napadnutá samotnými zamestnávateľmi a živnostenskou komorou, s tým, že je to ako bezzubé opatrenie pre malých, stredných podnikateľov a živnostníkov. Pretože často majú tak akoby optimalizovaný základ dane, že odpočítateľná položka je pre nich absolútne už nepoužiteľná, a tým pádom, že to je, to je úplne akoby zlá motivácia, ktorá presne nám nepomôže napumpovať do systému malých, stredných a živnostníkov. Preto sme navrhli veľmi odvážny variant, a to sú priame platby, s tým, že to už je naozaj priama stimulácia. Je to drahé a je to investícia štátu do tohto systému, ale presne toto je inkluzívne opatrenie, ktoré tam tých malých a stredných dostane. Zároveň ale teda nebolo možné navyšovať po všetkých linkách, čiže aj nepriame, aj priame. S tým ale, že tie nepriame sme neodstránili, tie tam zostali. Tie nepriame tam zostali v tom rozpätí, ako boli doteraz, ale neboli navýšené. A to akoby navýšenie tých nepriamych sa preklopilo do zavedenia priamych a tie priame platby sú naozaj viac adresne zamerané na malé, stredné podniky a na živnostníkov. A to sa nám teda podarilo s ministerstvom financií dojednať, že jednoducho je to plne rozpočtove kryté opatrenie.
Pokiaľ ide o to kuriérove poradenstvo, ja súhlasím s vami, že je určite dobré mať prepojené činnosti na ústredie práce a na tie miestne útvary, alebo čo tam má, tie centrá. Je to samozrejme aj v súlade s tým, že je treba prognózovať trh práce. A to, že vlastne rezort práce je u nás kompetenčne zodpovedný za to prognózovanie potrieb trhu práce, v danej chvíli ale možno tá veta je príliš všeobecná na to, aby vôbec bola zapísaná v zákone. Samozrejme, že vždy treba, aby táto spolupráca bola, vyplýva to určite aj z nastavenia kompetencií. A pokiaľ by tá veta mala byť v zákone, možno by mala byť nejak viacej špecifikovaná. To znamená, lebo tam ste si všimli, že tie CPP a tieto, tie kariérove poradenstvá majú celý rad rôznych vyšpecifikovaných úloh. Teraz keby sme tam dali len toto všeobecné vyjadrenie, ktoré v zásade nie je rozporovateľné, mohlo by to možno skomplikovať procesne. Pretože začali vznikať otázky, že v ktorom stupni sa majú ako korigovať, kto dá prvý čo. Čiže jednoducho, ako zásadne áno, filozoficky áno, ale možno viacej prepracovať tú formuláciu alebo také systémové nastavenie tej spolupráce v tom zákone. Čomu samozrejme sa nebránime a budeme radi o tom diskutovať.
Pokiaľ ide o návrhy pána poslanca Gröhlinga ohľadom... Alebo ešte návrhy? No ja by som možno aj tak všeobecne zareagovala na tie vaše body v tej diskusií. Ste sa sťažovali možno alebo tak ste si nejak ťažkali, že to, čo už pred tým bolo možno navrhované, tam nebolo premietnuté. Ja sa ani nečudujem, lebo vy idete na to úplne takým spôsobom, že jednoducho miesto toho, aby ste prišli a zaklopali na dvere a začali s konkrétnou argumentáciou, to je proces, ktorý s mnohými aj s opozičnými poslancami normálne beží, tak jednoducho neprídete nikdy, len vždy urobíte také, že vy najlepšie viete, prečo má človek nejaký zámer, vy najlepšie viete, že všetko, čo človek zamýšľa, je len preto, že to myslí zle s tými deťmi, vy najlepšie viete, vy to dáte do médií a po tomto všetkom, proste už keď niečo takto dáte rovno cez plénum, čo ako sa dozvieme akože v minúte v poslednej, to naozaj si myslím, nie je naozaj tá konštruktívna spolupráca. A ja som sa nikdy nebránila, aby ste prišli a prediskutovali nejaké návrhy, ale jednoducho takýmto spôsobom sa to dozvedať, že proste, pretože prišli nejaké eurofondy, tak sa tu robí duál. A proste všetky tie najhoršie úmysly, čo vy tu pripisujete, ja sa aj nečudujem že proste potom neprechádzajú tie naozaj možno konštruktívne návrhy ako technické.
Takže pokiaľ ide napríklad aj o to, že nehovoríme o ďalších 90 percentách, iba o deťoch v duáli. Cieľom tejto novely bolo pomôcť duálu. Čiže je primárne zameraná na duál, ale samozrejme, ak ste si všimli, sú tam aj tie plány výkonov a tie sa týkajú komplet celého odborného školstva, nielen duálu. Čiže určite sa nemyslí iba na duál, ale aj na ostatných. A to, samozrejme, vy už potom ako poviete "a", ale nepoviete "b". To ste už nespomenuli, hej, že tie celkové plány výkonov, čo je veľmi aj zásadné zlepšenie plánovania v rámci celého stredného odborného vzdelávania, nielen duálu, že sa to tam rieši. Lebo chceme vyvolať dojem, že my teda na všetkých ostatných kašleme. A takto bod po bode by som to mohla celé prejsť. Naozaj si myslím, že ani možno netreba na to všetko reagovať.
Ale pokiaľ ide o tú, o to zapojenie sa v druhom ročníku, to som už reagovala aj v rámci návrhu SME rodina, ktorý to mal tak viac ako prepracované. Pokiaľ ide o to správne konanie, my už sme to aj na výbore diskutovali, tu sa kombinuje pri tom plánovaní výkonov odborné kritérium akoby so správnym konaním. To plánovanie výkonov, v rámci toho, že má byť objektivizované a odtrhnuté od tej politickej roviny, to znamená, tých všeobecne záväzných nariadení miestnych zastupiteľstiev, ono má byť naozaj založené na nejakých odborných kritériách, aby to bolo všeobecné, aby to bolo odborné a objektívne. A už sa vám teraz snažila vysvetliť, že kombinovanie správneho konania ako naj, akoby byrokratickejšieho spôsobu konania vo verejnej správe s odborným rozhodovaním nedáva dobré výsledky. Videli sme to už aj teraz pri tých osemročných gymnáziách. V podstate vy keď máte prehodnocovať, vyhodnocovať nejaký odborný proces prideľovania, ktorý je založený na niekoľkých kritériách v rámci správneho konania, tak sa tá správna úvaha už zo samotného inštitútu správneho konania vám nedovoľuje, aby ste, aby ste dostatočne zohľadnili tie odborné kritériá. A zároveň vám v druhom stupni často už nedáva možnosť na to, aby ste nejakým spôsobom ešte zasiahli a bez zase narušenia tých kvantitatívnych pomerov tam nejaké nové triedy pridávali. To je prípad osemročných gymnázií.
Čiže my súhlasíme s tým, že treba alternatívny mechanizmus, opravný mechanizmus. My ho tam máme, ale nie je to jednoducho správne konanie, je to jeden z ďalších mechanizmov, ktorý sa bežne používa vo verejnej správe. Čiže nie je to o tom, že by naozaj nebola žiadna alternatíva, nebol by žiaden opravný mechanizmus.
V reakcii na vystúpenie pani poslankyne Remišovej. Myslím, že v niektorých tých bodov sme sa dotkli aj na výbore. To, že na jednej strane sa toto nazýva kozmetickými zmenami, na druhej strane zase rozporujete, že to sú naozaj veľmi zásadné kreácie veľmi zásadných problémov, neviem, z hľadiska etiky, z hľadiska diverzifikácie, atď., trochu akoby v rozpore. Ale ja by som k tým etickým veciam sa chcela vyjadriť. To znamená, my tu akoby v rámci tejto diskusie evokujeme dojem, že pomaly všetky deti sú tu dávané do otroctva a všetci si nútení uzatvárať nejaké zmluvy o budúcej zmluve. Pritom v reáli sa toto týka naozaj len veľmi malej časti, pretože k tej zmluve o budúcej zmluve vedú asi tri stupne, kde sa naozaj slobodne môže to dieťa, ten rodič rozhodnúť, že či ju vôbec uzavrie, a je to plne v súlade s dispozičnou slobodou všetkých strán. Pretože už viete, už na výbore sme to hovorili, v samotnom zákone je uvedené slovo "môže", čiže v akejkoľvek škole môže sa uzavrieť táto zmluva a nemusí sa. Čiže nie je to absolútna povinnosť k tomu, aby sa dieťa dostalo do duálu.
Po druhé, čiže hovorím všeobecne, hej, po druhé, keď sa teda bavíme o podnikových školách. Naozaj podniková škola ja zvláštny inštitút, ktorý sa vymyká tej bežnej sieti tých stredných odborných škôl. Je to naozaj teraz nový inštitút, ktorý do veľkej miery existuje u zamestnávateľa na náklady zamestnávateľa, nad rámec dokonca tých plánov výkonov, ktoré sa určujú iným spôsobom. A už keď do takejto školy si chcú na základe princípu zmluvnej slobody oni upraviť nejaké podmienky, tak je to plne v súlade s tým, že môžu sa slobodne rozhodnúť tie deti do podnikovej školy vstúpiť, alebo nevstúpiť. Okrem toho v tej podnikovej škole nie zase všetky deti, ktoré tam majú ísť, majú uzavretú tú zmluvu, ale iba 50 %, čo je teda istá garancia aj pre toho zamestnávateľa, aby sa mu vôbec rentovalo takúto triedu otvoriť. Pretože v momente, kedy by sme toto odstránili, tým, že je to súkromná škola, kde naozaj ten zamestnávateľ investuje podstatnú časť vlastných nákladov a veľmi sa vkladá do toho procesu, v okamihu, kedy by mu mohli všetci odísť, tak by tieto školy ani nevznikali, pretože jednoducho by trénoval ľudí pre iné zamestnania alebo proste na svoje náklady vzdelával za súkromné peniaze, svoje vlastné prostriedky vzdelával žiakov, ktorí by mu okamžite odišli, a jednoducho toto by bola bariéra, toto by bola v reáli bariéra na to, aby vôbec takéto školy niekedy vznikli.
To znamená, že je to naozaj na princípe zmluvnej slobody. Nemusí to dieťa ísť do podnikovej školy. Môže ísť do inej školy, nie podnikovej, takisto do duálu. Aj v podnikovej škole nemusí každé dieťa uzavrieť tú zmluvu, len 50 % detí. Pokiaľ nenaberie 50 % takých detí, tak tú podnikovú školu ani nemusí otvoriť. Čiže to vôbec ešte uvidíme, či aj toto bude stačiť, aby ich otváral. Potom, keď to dieťa skončí a sa teda rozhodne, že chce ísť cestovať a nechce pracovať, tak jednoducho môže odísť a iba preplatí zamestnávateľovi, iba preplatí zamestnávateľovi pomernú časť tých nákladov. A aj to je opäť upravené len slovom, že "môže". Ten zamestnávateľ to len môže vyžadovať. Je to len pomerná časť nákladov. A dokonca ešte v Zákonníku práce, a toto bolo nastavené rezortom práce, je celý rad ustanovení, kedy nemusí toto preplatiť. To znamená, že je to naozaj aj z hľadiska tých ekonomických úvah plne odôvodnené, plne odôvodnené opatrenie, pretože vy zase nemôžete nútiť niekoho, aby investoval svoje vlastné prostriedky do výchovy učňov, žiakov, ktorí potom jednoducho môžu buchnúť dvermi a odísť a povedať, že ďakujem. To naozaj zase nie je potom v súlade so zmluvnou slobodou, s princípmi ekvity, s princípmi nejakej ekonomickej rentability takého podniku. Taký podnik by jednoducho nevznikal. A jednoducho by to bolo opäť bezzubé opatrenie, podniková škola, a o rok by ste sa nám tu všetkým vysmievali, že načo ste založili podnikovú školu, však nikto ju ani neotvoril. A ani by ju neotvoril, lebo kto by proste začal vychovávať žiakov s tým, že však potom odíďte slobodne? Nech sa páči, ja vás tu vychovám, vy slobodne odíďte.
Čiže naozaj je tam celý rad bŕzd proti tomu, aby to nebolo neetické. Je tam celý rad krokov, kedy sa naozaj rodič a žiak môže rozhodnúť nevstúpiť do takého systému. A zase na druhej strane už keď začneme spochybňovať vôbec za prvé, v pätnástich rokov vzniká pracovnoprávna subjektivita a v týchto prípadoch aj v iných podnikoch, aj v iných systémoch, nielen v duáli, musí byť urobený celý rad rozhodnutí. Čiže akýmkoľvek spôsobom teraz začať tvrdiť, že, aha, rozhodovanie deti v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v pätnástich rokoch je neetické, tak s týmto treba ísť teda na Zákonník práce, na rezort práce a začať to nejako upravovať systémovo, a nielen tuto, pretože teraz je tu novela o duáli. Toto sa naozaj vzťahuje na rozhodovacie procesy v rámci pracovnoprávnej subjektivity od pätnástich rokov.
Čo sa týka tej malej diverzifikácie, ktorú tu kritizujete, že vzniká to naozaj v niektorých tých odboroch, prevažne v nejakom, dajme tomu, strojárstve. Samozrejme, sme si toho vedomí, a práve preto sme teraz pristúpili naozaj k opatreniam, ktoré motivujú malé, stredné podniky a živnosti, aby vstúpili do systému. Čiže doteraz tá malá diverzifikácia súvisela s tým, že v systéme sa zúčastňovalo niekoľko pomerne veľkých fabrík, ktoré si mohli, vedeli dovoliť a boli najviac zainteresovaní doňho vstúpiť. Tým, že sa to teraz rozšíri o malé stredné podniky a živnostníkov, tak naozaj by malo dôjsť k oveľa vyššej diverzifikácii, a to je tá inklúzia, ktorú teda všetci chceme podporiť.
A to, že v Rakúsku chodí do duálu 40 % detí, už naozaj súvisí s tým, že náš vzdelávací systém je úplne odlišný od rakúskeho vzdelávacieho systému. Že náš vzdelávací systém, naozaj, ako v rámci takej klasickej štandardnej klasifikácie v rámci Európskej komisie je identický so škandinávskym vzdelávacím systémom, slovinským, balkánskym vzdelávacím systémom. Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko majú úplne iný vzdelávací systém aj čo sa týka poskytovania ISCED 1, ISCED 2 v rámci základných škôl, aj čo sa týka poskytovania spoločného curricula, my nemáme šancu tento systém začať teraz replikovať. A okrem toho, že tieto krajiny sa začínajú zaoberať myšlienkou, tú prílišnú diverzifikáciu stlačiť, lebo aj v súvislosti s migráciou začínajú mať veľké problémy s prechodmi v rámci svojho komplikovaného vzdelávacieho systému. Takže my jednoducho nikdy nedosiahneme tie parametre Rakúska. Ani ich nechceme dosiahnuť. Je to o tom, že proste vy nemôžete zobrať jeden inštitút z úplne iného vzdelávacieho systému a takto ho presadiť do druhého vzdelávacieho systému s tým, že on začne bujnieť a dosahovať tie isté parametre. Je to naozaj o tom, že ak tento, ak tento systém považujeme za potrebný, tak treba ho postupne budovať, pilotovať, podporovať, a teda postupne zvyšovať tú mieru participácie. Ale 40 % v duáli na Slovensku je úplne irelevantné a utopické, pretože my naozaj ten rakúsky vzdelávací systém nemali sme a nikdy nebudeme, nebudeme mať. Čiže je to aj trochu o takom filozoficko-historicko inštitucionálnom nastavení celého vzdelávacieho systému.
Pokiaľ ide ešte o tie normatívy, to je už asi posledný bod, ktorý by som chcela okomentovať. Vy ste spomínali, že tie normatívy sú veľmi rôzne. Na výbore sme o tom hovorili aj konkrétnejšie. To nastavenie normatívov závisí od pomeru napr. praktického a teoretické vyučovania. To znamená, že urobiť poriadok urobiť v normatívoch, to nie je také jednoduché, že proste sa pozrieme a povieme si, že títo robia s počítačmi a táto robí s metlou, takže toto musí byť drahšie a toto lacnejšie. Pretože konkrétne napríklad ten vami uvádzaný príklad praktickej ženy, kde teda vyšší normatív súvisí s tým, že tam je pomer praktického a teoretického vyučovania iba 4:1, pretože je to dvojročný odbor, ktorý slúži ako integračný nástroj najmä pre dievčatá z marginalizovaných komunít. A práve preto je to prispôsobené, aby ony presne dostali tie návyky, štandardy, ktoré potrebujú, a aby sa nezaťažovali tým teoretickým vyučovaním. Takže ten normatív súvisí s praxou verzus s teóriou. A nie je to vzťahom k tomu, či sa niekde používajú technológie. To, či sa niekde používajú technológie, je ošetrené v inom systéme financovania a nie priamo v tomto nastavení.
Takže ďakujem pekne všetkým za pozornosť a dovolím si vás teda požiadať o podporu návrhu vládneho. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani ministerka.
Pán spravodajca, nech sa páči, môžte sa vyjadriť.

Ďakujem za slovo. Ja len naozaj v krátkosti chcem zhodnotiť rozpravu. Myslím si, že bola kultivovaná a vo všeobecnosti aj odborná. Vystúpili štyria páni poslanci. Chcem poďakovať pani ministerke za to, že zaujala stanovisko k týmto jednotlivým bodom. A ak treba povedať aj to, že asi vo všeobecnosti bol tento návrh pozitívne prijatý aj u opozície, takže ak by mal zatraktívniť duálne vzdelávanie, nech prispeje k zvýšeniu úrovne slovenského vzdelávacieho systému. To je všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz nasleduje rokovanie o bodoch 28 a 29 schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava, a to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania (tlač 950) a druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 951). Prosím znovu pani ministerku školstva, vedy, výskumu a športu Lubyovú, aby nám odôvodnila tieto návrhy.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, tlač 950, a o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 951.)