33. schôdza

Vážená pani ministerka, vážený pán jeden zo spravodajcov. Upozorňujem, že druhý zo spravodajcov sa nenachádza v rokovacej sále a teda podľa rokovacieho poriadku by mal byť prítomný a sledovať priebeh rozpravy. A máme spoločnú diskusiu k dvom návrhom zákonov, aj keď máme tu iba jedného spravodajcu, a v oboch návrhoch zákonov, teda v spoločných správach k nim sa nachádzajú tzv. prílepky.
Prílepok je neblahá legislatívna prax, keď sa prijíma nejaký nový zákon alebo sa teda schvaľuje novela zákona a v rámci druhého čítania, či už vo výbore alebo potom v pléne, sa schváli doplňujúci návrh, ktorým sa vloží do toho pôvodného návrhu nejaký nový článok alebo nové články a tými článkami sa novelizujú iné zákony, ktoré sú obsahovo nesúvisiace. Ide o neblahú legislatívnu prax, ako som povedal, pretože sa ňou obchádza štandardné legislatívne konanie, ktoré v prípade vládnych návrhov obsahuje aj medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa môžu k tým návrhom vyjadriť iné štátne inštitúcie, teda iné rezorty, ale aj úrady, organizácie a aj verejnosť. A teda aj v prípade poslaneckých návrhov sa rokuje v prvom čítaní, potom vo výbore a potom, potom opäť v pléne v druhom čítaní. Čo v prípade prílepkov nie je možné, tam v lepšom prípade na výbore dostanú poslanci na stôl rozsiahly pozmeňovák, ktorým sa mení nejaký iný zákon, a nemôžu veľmi naňho ani pripravene reagovať, obvykle. Alebo to, môžu teda v pléne niečo povedať, ale niekedy to presviští, že si to verejnosť všimne, až keď to vyjde v Zbierke zákonov a je to už zrazu platné.
Takáto prax prílepková je Českým Ústavným súdom, ako nepochybne vieme všetci, označená za protiústavnú. V Českej republike bol takýto prílepok zrušený a na Slovensku až tak ďaleko sme zatiaľ nedospeli, ale aj na Slovensku je takáto prax v rozpore, ak nie s ústavou alebo duchom ústavy, ale so znením zákona o rokovacom poriadku, ktorý v § 94 ods. 3 hovorí, že "pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona".
Ako som už spomenul, prílepky sa nachádzajú v spoločných správach k obom návrhom zákona. Pokiaľ ide o návrh novely toho druhého zákona, zákona o vysokých školách (tlač 951), ide o bod 56, ktorým sa za čl. I vkladá nový čl. II, ktorým sa novelizuje zákon o Slovenskej akadémii vied. Ide o pomerne rozsiahlu novelizáciu na tri strany a upravujú sa tam, zacitujem "následky pre situáciu, ak Slovenská akadémia vied ako zakladateľ nedodala v čase ustanovenom zákonom všetky dokumenty potrebné na zápis jej transformovaných organizácií na verejné výskumné inštitúcie". Súvisí to nejako s obsahom novely? V čom? Ako?
Rieši to problém, ktorý sa môže objaviť a zrejme by sa aj objavil, pokiaľ by nedošlo k tejto transformácii, lebo nie všetky organizácie stihli tú transformáciu, ale je tu dôvod to riešiť prílepkom, nemalo sa na to pamätať pri prijímaní zákona, prípadne nemalo sa to ošetriť nejakou normálnou poslaneckou novelou? Neviem, to možno pán predseda výboru Petrák vysvetlí.
Ako ešte vážnejší však vidím ten druhý prílepok, ktorý sa týka návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania (tlač 950) a bodov 62 a 63. Preto som sa pýtal na pána spravodajcu Čaploviča, ktorý tu nie je prítomný, pretože navrhujem vyňať to na osobitné hlasovanie, žiadam 62 a 63, tak dúfam, že si to pán druhý spravodajca zapíše a bude, bude to tlmočiť.
Touto novelou sa opäť vkladá za, teda nový čl. II. Ten zákon nemá články, lebo je to návrh nového zákona, takže z návrhu zákona sa robí čl. I a vkladá sa nový článok, ktorým sa novelizuje zákon o verejnom obstarávaní. Tá novela zákona o verejnom obstarávaní nie je až taká rozsiahla, ako novela zákona o Slovenskej akadémii vied v tom predchádzajúcom zákone, ale je o to zásadnejšia.
Tá novela spočíva v tom, že dotované subjekty pod 50 % z verejných zdrojov môžu vyňať nákup tovarov a služieb z režimu verejného obstarávania. Ide o situácie typu, typu eurofondov, teda ak je nad 50 %, tak budú aj naďalej musieť postupovať subjekty, ktoré prijímajú takúto pomoc podľa zákona o verejnom obstarávaní pri nákupe služieb a tovarov, ak je tá pomoc pod 50 %, tak už nebudú, ak teraz schválime tento doplňujúci návrh zo spoločnej správy.
No prečo je to problém? Použijem porovnanie s tým predchádzajúcim prílepkom, ktorý je legislatívne rovnako sporný, ale z hľadiska vecného sa mi zdá predsa len trochu menej problematický. Slovenská akadémia vied a vysoké školy, dobre, aspoň to nejako súvisí, aj keď ide o odlišnú právnu úpravu, ale teda v oboch prípadoch to má na starosti ministerstvo školstva, v oboch prípadoch v parlamente je za gestorský výbor určený školský výbor. Ale kvalita vysokoškolského vzdelávania a verejné obstarávanie majú navzájom spoločné čo? Keď povieme, že financie, tak potom všetko so všetkým súvisí a potom, potom je zbytočné hovoriť o tom, že existujú nejaké prílepky, lebo áno, cez financie súvisí naozaj všetko so všetkým. Gestorský rezort verejného obstarávania predsa nie je ministerstvo školstva. Máme tu samostatný Úrad pre verejné obstarávanie. Ak návrh novely zákona o verejnom obstarávaní príde do parlamentu, tak bude s ním vystupovať ministerka vnútra, čiže má to na starosti ministerstvo vnútra, nie ministerstvo školstva a ani v parlamente to nebude mať na starosti školský výbor pána Petráka, ale hospodársky výbor, ten býva gestorský výbor pri novelách zákona o verejnom obstarávaní. Čiže ten súvis tam nie je ani, ani taký, že by ste, ak to chcete už novelizovať, aby ste to pichli do nejakého zákona, ktorý súvisí s verejným obstarávaním priamo.
Ďalší rozdiel. Novela zákona o verejnom obstarávaní, o Slovenskej akadémii vied rieši nejaký urgentný problém. Predpokladalo sa, že transformácia prebehne do 1. júla, a ona neprebehne, nestihnú to, nestihnú to všetky, všetky subjekty, všetky ústavy, tak áno, ocitli by sme v nejakom právnom vákuu, keby sme na tejto schôdzi neschválili novelu, ktorou vrátime do zákona o Slovenskej akadémii vied niektoré z tých pôvodných nedávno vypustených ustanovení a nijako neošetrili tú situáciu, keď to, keď to neprebehne. Ale aký urgentný a neodkladný problém rieši tá prílepková novela zákona o verejnom obstarávaní? Veď teraz do začiatku júna bol v štandardnom medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh, veľký návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, s ktorým prišiel Úrad pre verejné obstarávanie a ktorý tento bod obsahuje. Doteraz sme s ním fungovali, teraz prebieha vyhodnocovanie medzirezortného pripomienkového konania, pôjde to do vlády, vláda to dá do parlamentu. Doteraz sme v tomto režime verejného obstarávania fungovali, možno nejaké technické problémy, problémy vznikali, ale určite, určite to nie je dôvod na obchádzanie legislatívnych pravidiel, určite to nie je žiadna výnimočná situácia.
Svedčí o tom napokon aj to, že, že tým, že tam doplníme tento prílepok, tak sprzníme znenie toho zákona. Lebo ak, ak ho tam nepridáme, no tak to bude zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Keď ho tam pridáme, no tak bude to zase zložitý, zložitý návrh zákona, teda zložité znenie zákona, zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. Opäť to poukazuje na to, že je to prílepok a že to, že to nesúvisí.
Ale aj keby toto všetko, všetko platilo, tak, tak sú to, sú to výhrady legislatívneho charakteru. Lenže ten návrh je problematický aj vecne. Pozoruhodné je zdôvodnenie. Teraz zacitujem. "Cieľom návrhu zákona na zmenu zákona o verejnom obstarávaní je dosiahnuť súlad pravidiel pre takzvané dotované subjekty, ktorým poskytne verejný obstarávateľ finančné prostriedky s úpravou podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní. Smernice pre oblasť verejného obstarávania vyžadujú od dotovaných subjektov nakupovať v režime verejného obstarávania iba v prípade poskytovania viac ako 50 % finančných prostriedkov zo strany verejného obstarávateľa a to iba pre vybrané kategórie stavebných prác a s tým súvisiacich služieb. Vzhľadom na to, že súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní je prísnejšie ako ustanovenia smerníc, predmetom návrhu pre dotované subjekty je vyňať spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní tie prípady, ak verejný obstarávateľ poskytne osobe, ktorá nie je verejným obstarávateľom, ani obstarávateľom, časť finančných prostriedkov predstavujúcich percentuálny podiel rovnaký alebo nižší ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru a uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb."
Tak predovšetkým argumentuje sa tým, že ideme zosúladiť slovenský zákon so smernicami Európskej únie. Nie je to pravda. Nie je tam žiadny nesúlad. To, že smernica nevyžaduje, aby sa uskutočnilo verejné obstarávanie aj v situáciách, keď nejaký subjekt dostane dotáciu menšiu ako 50 %, vôbec neznamená, že my na Slovensku v našej vlastnej legislatíve vzhľadom na naše vlastné podmienky, vzhľadom na naše vlastné skúsenosti so zneužívaním eurofondov, so zneužívaním dotácií, si tam takú podmienku nedáme. My to môžme urobiť. Súčasná právna úprava v Slovenskej republike v tomto bode je plne v súlade so smernicami. Žiadny rozpor tam nie je. (Reakcia predkladateľa.) Nad rámec. To, že niečo nie je upravené v smernici Európskej únie, neznamená, že to nemôže byť upravené vo vnútroštátnej legislatíve. To, že, že vo Švédsku nemajú problém s rozkrádaním eurofondov, neznamená, že my nemáme reagovať na situáciu, ktorá je tu, a teraz a na naše vlastné, vlastné skúsenosti a nemáme si upraviť tie pravidlá prísnejšie. Európska únia nereguluje všetko. Európska reguluje alebo teda mala by regulovať veci, ktoré sa týkajú spoločného trhu, ktoré zasahujú do spoločného trhu. Ak toto nezasahuje do spoločného trhu, tak to Európska únia nemusí nijako regulovať. Ale my si to zaregulovať môžeme. A to, ak je to regulované tým spôsobom, ako je to doteraz, že sa vyžaduje verejné obstarávanie na nakupovanie aj v prípade, že ide o menej ako 50 % z verejných zdrojov, to nám určite Európska únia vyčítať nebude. A, samozrejme, vzhľadom na tie naše skúsenosti môžu vzniknúť aj situácie typu, že skutočná hodnota nejakého dotovaného projektu alebo tovaru, ktorý má byť nakúpený, je milión, ale ako to už u nás býva, tak si to v projekte nadhodnotíme, povieme, že tri milióny, a pomoc bude jeden a pol milióna, čiže za jeden a pol milióna teda, ktorá bude menej ako 50 %, nebude musieť byť obstarávanie, kúpime si hocičo, dohodneme sa s kamarátmi, nebudeme musieť tam dávať ani, ani oslovovať tie tri firmy, ako sa to vznikne na Slovensku robiť, bude to, bude to predražené a ešte, ešte, ešte to nebude ani kontrolovateľné.
A teda nie len to, že to chcete zrušiť, ale chcete teda, aby to platilo aj spätne, že tie subjekty, ktoré už rozbehli verejné obstarávanie, tak budú mať možnosť to zrušiť. Načo, načo by, načo by robili, načo by robili verejné obstarávanie?
Mne na tom príde fascinujúca ešte jedna vec. Pomerne často sa stáva, že schvaľuje parlament nejaký zákon a zdôvodnené je to tým, že musíme schváliť ten zákon, lebo to od nás vyžaduje právo Európskej únie, a pod zámienkou, že právo Európskej únie niečo od nás vyžaduje, sa prepašujú do vnútornej legislatívy veci, ktoré vôbec nesúvisia s tým, čo od nás právo vyžaduje. Zaujímavé je, že býva to v situáciách, keď sa zavádzajú nejaké väčšinou regulácie stanovujúce povinnosti podnikateľským subjektom, ktoré Európska únia nerieši, ale z nejakého dôvodu slovenskí úradníci alebo politici si povedia, že bolo by dobré mať takú reguláciu, a keď povieme, že je to, že je to kvôli EÚ, no tak, tak nikto sa nám nebude stavať na odpor, nikto to nebude riešiť, alebo keď je to v jednom balíku, kde časť je zosúladením s legislatívou Európskej únie a iná časť sa pritom zvezie, tak sa to robí oveľa, oveľa jednoduchšie.
V tomto prípade je to zrazu úplne naopak a tvárime sa, že môžeme mať v našom zákone iba to, čo tam mať musíme, čo tam nevyhnutne musíme mať kvôli, kvôli Európskej únii, aby sme neboli v rozpore, v rozpore s právom Európskej únie.
A ako sa tieto dve situácie líšia? No líšia sa tým, že v prípade, keď sa nad rámec povinností voči Európskej únii niečo pašuje do slovenskej legislatívy, tak zväčša ide o zásahy do podnikateľského prostredia, regulácie a povinnosti, ale v tomto prípade sa ideme zbaviť pravidiel hospodárneho nakladania s verejnými zdrojmi. S verejnými zdrojmi, ktoré sú poskytované súkromným alebo neverejným subjektom. Dáme dotáciu, podporíme nejaký projekt a prestane nás zaujímať, akým spôsobom ten subjekt s tými prostriedkami nakladá. To je úplne absurdné.
Čiže záverom opakujem, že navrhujem vyňať body 62 a 63 na osobitné hlasovanie neprítomnému spravodajcovi pánovi poslancovi Čaplovičovi. Už je tu. A, pardon, pardon, už, už ste prišli, ďakujem. A vyzývam pani ministerku, aby nesúhlasila s rozšírením novely, s rozšírením návrhu zákona o tieto body, pretože § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Tak ja pevne verím, že pani ministerka s niečím takýmto po tomto vysvetlení súhlasiť nebude, lebo nebude súhlasiť s tým, aby sa znižovala možnosť kontroly používania verejných zdrojov.
Posledná vec, teda pán predseda výboru Petrák avizoval, že bude reagovať na vystúpenia poslancov svojimi, svojimi vystúpeniami, a keďže je predsedom výboru, ktorý je gestorský a cez ktorý sa to tam dostalo, tak sa veľmi teším na jeho vysvetlenie a vyvrátenie mojich pochybností či už faktickou poznámkou alebo celým vystúpením.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja. Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem pekne kolegovi Dostálovi. Ja sama som chcela vystúpiť v rozprave k tomuto bodu a žiadať, žiadať vyňatie na osobitné hlasovanie. Čiže teraz to už neurobím, ale k tomu dopoviem toľko, že sme mali búrlivú diskusiu o tomto bode aj na výbore, kde som upozorňovala na to, že ako chceme od občanov, aby dodržiavali zákony, keď poslanci a teda, žiaľ, predseda školského výboru tieto zákony, ktorým je rokovací poriadok, ktorý je záväzný pre poslancov, ich nedodržujú. Následne prebiehali diskusie o tom, ako súvisí verejné obstarávanie, ako súvisí s kvalitou vysokých škôl. Pani ministerka nám povedala, že to veľmi súvisí, lebo kvôli decommitmentu, že sa zrýchli čerpanie eurofondov.
Tak k tomu len toľko, že najprv vládna koalícia zbabre svojou neschopnosťou eurofondy, máme tu obrovský škandál, ktorý stále nie je doriešený, kvôli nemu je pani ministerka na svojej stoličke, stále sú pozastavené operačné programy, tak čo urobíme? Nie, aby sme riešili, ako, ako zlepšiť pravidlá, ako zlepšiť pravidlá a stransparentniť napríklad aj verejné obstarávanie, ale jednoducho my do zákona zavedieme možnosť obchádzať verejné obstarávanie. Pritom novela o verejnom obstarávaní je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, čiže bude sa otvárať, budeme o tom diskutovať v parlamente a nič nie je jednoduchšie ako normálnym legálnym spôsobom, ak takýto návrh máte, tak ho do tej novely o verejnom obstarávaní dať a nie takto potajomky, hovorím, protizákonne, ho tam vsúvať, keďže je to prílepok, ktorý je zakázaný rokovacím, rokovacím poriadkom.
A mne sa zdá, že navonok teda aj pán Pellegrini, predseda vlády, hovorí o tom aj pán Raši, ako chce stransparentniť čerpanie eurofondov, ako chce riešiť korupciu, ale tento návrh len prispeje ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo. No náklonnosť SaS-ky k výboru pre vzdelávanie je úplne dojemná, ale budem odpovedať aj úplne vecne.
Prvá vec. Existuje tento návrh zákona, ako si, pán kolega, povedal v medzirezortnom pripomienkovom konaní, teda táto časť, ktorá je predmetom pozmeňováku, to znamená, že nič neobchádzame, celé by to platilo možno o dva mesiace alebo o štyri mesiace neskôr. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Briefing Paper Európskeho dvora audítorov z mája 2018 uvádza, že Slovenská republika je posledná krajina Európskej únie, kde takáto právna úprava existuje. To znamená, zaujímavé je, že takáto právna úprava, ktorú navrhujeme v pozmeňováku, nevadí v žiadnej inej krajine Európskej únie ako na Slovensku, a to len z toho dôvodu, že vy ste sa rozhodli, že jediným politickým nástrojom boja medzi politickými stranami je to, že budete očierňovať nás, vládnu koalíciu z rôznych prešľapov a budete to šíriť aj v zahraničí. Toto ja nepovažujem za absolútne správny postup, ale, ale je to vaša voľba. A možno kto akými zbraňami bojuje, takými zbraňami možno raz zahynie.
Budem pokračovať v tom očierňovaní Slovenskej republiky v zahraničí a sedíš v sekcii, ktorá patrí strane Sloboda a Solidarita. Váš predseda Richard Sulík je jedným z tých, ktorí vyvolávajú OLAF, a máme tu, a ja som citoval na predchádzajúcej schôdzi aj rozhodnutie OLAF-u v dvoch prípadoch, kde ste žiadali úplne súrne zasiahnutie OLAF-u do slovenského prostredia, s rozhodnutím, že konanie sa zastavuje, lebo žiadne skutky sa nepreukázali. To je jedna z téz, ktorú veľmi radi používate na námestiach, ale konš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál, môžte reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pani poslankyňa Remišová naozaj pripomenula, že zvlášť v rezorte školstva, kde došlo k zmene na poste ministra z dôvodu eurofondového škandálu, prichádzate s novelou zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zníži mieru kontroly aj nad použitím eurofondov, no tak to je zvlášť pikantné. Povedala pani poslankyňa, že ak majú taký návrh, tak ho môžu dať do tej novely, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a teda on tam je, ako povedal aj pán poslanec Petrák, že nič neobchádzajú a celé by to platilo možno o štyri mesiace. Možnože by to aj neplatilo, možno by tu po pripomienkovom konaní bolo odtiaľ vypustené, alebo by to bolo zmenené, alebo by sa to stalo predmetom verejnej kritiky a vláda by od toho upustila, alebo by sme o tom rokovali tu v prvom čítaní, potom normálne štandardne na výbore, išlo by o aj do hospodárskeho výboru. Tak toto nešlo do hospodárskeho výboru. Ktovie, či by to platilo. Argumentovať tým, že podľa názoru audítorského dvora je v Európskej únii Slovensko posledná krajina Európskej únie, ktorá má takúto úpravu, no veď to je konštatovanie, to predsa nie je, nie je výčitka. A teda dôležité je potom aj to si povedať, že na ktorom mieste je Slovensko v zneužívaní eurofondov, lebo to je tiež veľmi popredné miesto.
A teda aj by priznám sa, že nedostal som žiadnu odpoveď na tie, na tie moje výhrady o porušovaní legislatívnych pravidiel a obchádzanie legislatívnych pravidiel, za to som tu dostal nejakú informáciu o tom, že ak sa Richard Sulík dožaduje nejakej kontroly OLAF-u, že je to očierňovanie v krajine, kde skutok sa nestal, je už ľudové heslo, to je tiež dosť zvláštne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť, ako jediný pán poslanec Goga.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, pani ministerka, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som, keďže ide o zlúčenú rozpravu, podal tri pozmeňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh bude k tlači 950 a dva pozmeňujúce návrhy k tlači 951. A tak ako to býva pravidlom, teda najskôr zdôvodnil a potom prečítal samotné, samotné znenie, dva budú také kratšie, jeden taký obsiahlejší.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Pavla Gogu k vládnemu návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, tlač 950. V odôvodnení chcem povedať, že v nadväznosti na ostatné zmeny v § 35 sa navrhuje spresniť vypustenie slov „do 31. augusta 2018" vzhľadom na to, že v texte odseku sa tieto slová nachádzajú trikrát. Zároveň navrhujem vyňať bod 46 spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
Samotné znenie pozmeňovacieho návrhu.
V § 35 ods. 10 sa vypúšťajú slová „k 31. augustu 2018" a slová „bolo do 31. augusta 2018" sa nahrádzajú slovom „bolo".
To by bolo k prvému.
A teraz mi dovoľte, aby som najskôr prečítal znenie pozmeňujúceho návrhu poslanca Pavla Gogu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 951). Tak ako som avizoval už na začiatku, že keďže ide o zlúčenú rozpravu, v odôvodnení chcem povedať, že do výpočtu ustanovení, v ktorých sa nevykonáva zmena legislatívnej skratky ministerstva je potrebné doplniť aj § 108a ods. 8 a § 108b ods. 8 vzhľadom na ich navrhované nové znenie.
Zároveň navrhujem vyňať bod 1 spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
A teraz, ak dovolíte, samotný obsah pozmeňujúceho návrhu.
V čl. I bod 1 znie: „1. Slovo „ministerstvo" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 2a ods. 1, § 20 ods. 1 písm. h), § 37 ods. 3 časti vety za bodkočiarkou, § 38 ods. 4, § 43 ods. 1, § 43 ods. 6 úvodnej vety a písm. b), h) a p), § 44 ods. 1, § 44 ods. 4 úvodnej vety a písm. b), c), i) a p), § 45 ods. 4 úvodnej vety a písm. b), c) a d), § 47 ods. 3, 6 až 9, 11, 12 a 18 až 20, § 49a ods. 6 a ods. 7 písm. e), § 50 ods. 3, 4 a 6, § 53 ods. 3, § 54b ods. 3, 6 a 8, § 73 ods. 3, § 73a ods. 7 až 10, ods. 11 písm. b) a ods. 15, § 76 ods. 8, § 80b ods. 2 štvrtej vety a ods. 3 a 5, § 80b ods. 9 deviatej časti, § 88, § 89 ods. 5, § 102 ods. 1 písm. b), § 102a ods. 8 písm. b), § 105 ods. 3 druhej časti vety a ods. 6, § 108a ods. 8, § 108b ods. 8, § 108c ods. 4 a 6, § 109 ods. 2, § 109a ods. 5, § 113a ods. 1, 4, 13 a 14, § 113ab ods. 2, § 113ac, § 113af ods. 11, § 114 až 114c a prílohy č. 5 nahrádza slovami „ministerstvo školstva" v príslušnom tvare a slovo „minister" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 5 ods. 5, § 43 ods. 5 úvodnej vety a písm. f) a ods. 7 a 8, § 44 ods. 3 úvodnej vety a písm. j), § 44 ods. 4 písm. o), § 44 ods. 5 a 6, § 45 ods. 3 úvodnej vety a písm. e) a ods. 5 a 6 deviatej časti, § 102 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. d), § 102a ods. 8 písm. b), § 108a ods. 6, § 108b ods. 6, § 108c ods. 4, § 113 ods. 1 a § 113a ods. 13 nahrádza slovami „minister školstva" v príslušnom tvare.".
Toľko k tomuto druhému.
A ešte, pardon, ja som tu spočiatku hovoril, že navrhujem vyňať bod č. 1 spoločnej správy na samostatné hlasovanie, to som, pán predseda, už hovoril, ale ešte raz to teda rád zopakujem. Ďakujem pekne.
A tretí pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 951). V odôvodnení chcem povedať, že sa upravujú následky pre situáciu, ak Slovenská akadémia vied ako zakladateľ nedodala v čase ustanovenom zákonom všetky dokumenty potrebné na zápis jej transformovaných organizácií na verejné výskumné inštitúcie. Transformácia všetkých jej organizácií nastala ex lege od 1. 7. 2018 bez ohľadu na skutočnosť, či Slovenská akadémia vied dodala všetky zákonom požadované dokumenty alebo nie podľa § 21a ods. 1. A verejné vedecké inštitúcie ich, však zároveň vzniká zápisom do registra, pričom pri transformovaných organizáciách SAV, pri ktorých neboli splnené požiadavky podľa § 21a ods. 2 zákona o SAV nemohlo ministerstvo školstva také organizácie do registra zapísať, čím síce právnu formu zmenili, ale nevznikli platne. Navrhuje sa tiež, aby sa tie organizácie, ktoré nesplnili zmienené podmienky, sa vrátili do právnej formy spred 1. 7. 2018.
Zákonom o VVI sa od 1. 7. 2018 vypustila tretia časť zákona o SAV podľa § 15 až 20, keďže všetky organizácie sa mali transformovať. Vzhľadom na to, že podľa tohto návrhu sa bude SAV skladať z VVI, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, je potrebné text doterajších § 15 až 20 vrátiť s primeranou úpravou § 15 ods. 1 a aktualizáciou niektorých pojmov a poznámok pod čiaru.
Dovoľte mi teda, aby som prečítal samotné znenie tohoto pozmeňujúceho návrhu. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
„Článok II. Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona č. 40/2011 Z. z. a zákona č. 243/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 14 sa vkladajú §§ 15 až 20, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„TRETIA ČASŤ ORGANIZÁCIE
Paragraf 15.
(1) Ustanovenia § 15 až 20 sa vzťahujú na organizácie, ktoré sú štátnymi rozpočtovými organizáciami alebo štátnymi príspevkovými organizáciami; ich zriaďovateľom je akadémia. Na organizácie, ktoré sú verejnými výskumnými inštitúciami, sa vzťahuje osobitný predpis 16a). Práva a povinnosti akadémie ako správcu rozpočtovej kapitoly vo vzťahu k organizáciám v jej pôsobnosti, ktoré sú štátnymi rozpočtovými organizáciami alebo štátnymi príspevkovými organizáciami, upravuje osobitný predpis 17)".
(2) Predmet činnosti a formu hospodárenia organizácie určuje zriaďovacia listina organizácie.
(3) Organizáciami akadémie sú a) vedecké organizácie vykonávajúce výskum (ďalej len „vedecká organizácia"), b) špecializované organizácie, c) servisné organizácie.
(4) Akadémia poskytuje a) príspevky príspevkovým organizáciám, b) organizáciám prostriedky štátneho rozpočtu na výskum a vývoj a na ostatné činnosti v súlade s osobitným predpisom 9) a so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, c) dotácie na vedecko-technické služby. 17a)
(5) Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na činnosť organizácie určuje predseda akadémie na návrh predsedníctva akadémie, ktorý vychádza zo zásad rozdelenia rozpočtu schválených snemom akadémie a z výsledkov pravidelného hodnotenia organizácie.
(6) Vedecké organizácie s rozpočtovou formou hospodárenia môžu v súvislosti s plnením svojich hlavných úloh vykonávať aj podnikateľskú činnosť.18).
Paragraf 16
Vedecká organizácia
Vedecké organizácie sú zamerané na a) uskutočňovanie výskumu, b) prispievanie k využitiu výsledkov výskumu, c) získavanie, spracúvanie a rozširovanie vedeckých informácií, d) využívanie výsledkov vlastného výskumu pri vypracúvaní posudkov, stanovísk, odporúčaní a pri šírení vedeckých poznatkov, e) zúčastňovanie sa na pedagogickom procese vysokých škôl vrátane doktorandského štúdia podľa osobitného predpisu, 5) f) spoluprácu s vysokými školami a ďalšími právnickými osobami uskutočňujúcimi výskum a vývoj, g) uskutočňovanie medzinárodnej vedeckej a vedecko-technickej spolupráce, h) vykonávanie edičnej činnosti, i) plnenie úloh podľa osobitných predpisov.19)
Paragraf 17
Riaditeľ vedeckej organizácie
(1) Štatutárny orgán vedeckej organizácie je riaditeľ.
(2) Riaditeľa vedeckej organizácie po schválení návrhu v predsedníctve akadémie vymenúva a odvoláva predseda akadémie.
(3) Riaditeľ vedeckej organizácie je povinný prerokúvať vo vedeckej rade vedeckej organizácie zameranie činnosti a organizačnú štruktúru vedeckej organizácie.
(4) Funkčné obdobie riaditeľa vedeckej organizácie je štyri roky.
Paragraf 18
Vedecká rada vedeckej organizácie
(1) Vedecká rada vedeckej organizácie (ďalej len „vedecká rada organizácie") je odborný orgán vedeckej organizácie.
(2) Vedeckú radu organizácie volí akademická obec organizácie.
(3) Najmenej jednu štvrtinu a najviac jednu tretinu členov vedeckej rady organizácie tvoria zástupcovia vysokých škôl a ďalších právnických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj.
(4) Na čele vedeckej rady organizácie je predseda vedeckej rady organizácie, ktorého volia členovia vedeckej rady organizácie spomedzi seba.
(5) Funkčné obdobie vedeckej rady organizácie je štyri roky.
(6) Vedecká rada organizácie a) určuje vedeckú profiláciu vedeckej organizácie, b) vyjadruje sa o činnosti a organizácii vedeckej organizácie a o koncepčných otázkach, c) navrhuje zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie vedeckej organizácie, zmenu spôsobu jej financovania alebo prechod na inú formu hospodárenia, d) schvaľuje správu o činnosti vedeckej organizácie, e) navrhuje vymenovanie členov spoločných odborových komisií zriaďovaných na účely doktorandského štúdia podľa osobitného predpisu. 20)
Paragraf 19
Pracovný pomer so zamestnancami vedeckých organizácií
(1) Pracovný pomer so zamestnancami s vysokoškolským vzdelaním vo vedeckých organizáciách sa môže dohodnúť na určitý čas, najviac na päť rokov. Pod č. 25, pardon, 21).
2. Pracovný pomer so zamestnancami, ktorí majú vedecký kvalifikačný stupeň I, 22) sa uzatvára na neurčitý čas, ak sa nedohodne inak.
Paragraf 20
Špecializované organizácie a servisné organizácie
(1) Špecializované organizácie a servisné organizácie vykonávajú osobitné činnosti slúžiace na plnenie úloh akadémie a poskytujú služby na zabezpečenie činnosti vedeckých organizácií.
(2) Na čele organizácií uvedených v odseku 1 je riaditeľ alebo vedúci, ktorého po schválení v predsedníctve akadémie vymenúva a odvoláva predseda akadémie.
(3) Funkčné obdobie riaditeľa alebo vedúceho špecializovanej organizácie alebo servisnej organizácie je štyri roky.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 16a až 22 znejú:
"16a) Zákon č. 243/2017 Z. z.
17) Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17a) § 8a zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Pod číslom, pod čiarou 18) § 28 zákona č. 243/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19) Napríklad zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.
20) § 54 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21) § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. v znení zákona č. 257/2011 Z. z.
Pod č. 22) § 4 ods. 3 vyhlášky Československej akadémie vied č. 55/1977 Zb.".
2. Za § 21 a sa vkladá § 21 b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Paragraf 21b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) Organizácia, ktorá do 30. júna 2018 bola štátnou rozpočtovou organizáciou a od 1. júla 2018 stala sa verejnou výskumnou inštitúciou podľa § 21a ods. 1, ale ministerstvo ju nezapísalo do registra podľa § 21a ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 21a ods. 2, sa stáva odo dňa účinnosti tohto zákona štátnou rozpočtovou organizáciou a správcom majetku Slovenskej republiky, ktorý spravovala do 30. júna 2018.
2. Organizácia, ktorá do 30. júna 2018 bola štátnou príspevkovou organizáciou a od 1. júla 2018 stala verejnou výskumnou inštitúciou podľa § 21a ods. 1, ale ministerstvo ju nezapísalo do registra podľa § 21a ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 21a ods. 2, sa stáva odo dňa účinnosti tohto zákona štátnou príspevkovou organizáciou a správcom majetku Slovenskej republiky, ktorý spravovala do 30. júna 2018.
3. Zakladacia listina organizácie uvedenej v odseku 1 alebo odseku 2 a jej ďalšie listiny, ktoré vydala akadémia podľa osobitného predpisu, 16a) strácajú platnosť odo dňa účinnosti tohto zákona."
4. Akadémia najneskôr do 31. decembra 2018 zabezpečí všetky úkony potrebné na to, aby sa z organizácií podľa odsekov 1 a 2 stali verejné výskumné inštitúcie prostredníctvom založenia nových verejných výskumných inštitúcií postupom podľa osobitného predpisu. 31)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 31 znie:
"31) § 3 až 5 zákona č. 243/2017 Z. z.".
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. Úvodná veta článku II sa primerane premietne do názvu zákona.
Ďakujem, skončil som.
Osobitné hlasovanie takisto som myslím si, že nehovoril. Momentíček, k bodu 56 spoločnej správy by som požiadal o osobitné hlasovanie, pán spravodajca.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Pán poslanec Dostál.