33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2018 o 16:08 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. No náklonnosť SaS-ky k výboru pre vzdelávanie je úplne dojemná, ale budem odpovedať aj úplne vecne.
Prvá vec. Existuje tento návrh zákona, ako si, pán kolega, povedal v medzirezortnom pripomienkovom konaní, teda táto časť, ktorá je predmetom pozmeňováku, to znamená, že nič neobchádzame, celé by to platilo možno o dva mesiace alebo o štyri mesiace neskôr. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Briefing Paper Európskeho dvora audítorov z mája 2018 uvádza, že Slovenská republika je posledná krajina Európskej únie, kde takáto právna úprava existuje. To znamená, zaujímavé je, že takáto právna úprava, ktorú navrhujeme v pozmeňováku, nevadí v žiadnej inej krajine Európskej únie ako na Slovensku, a to len z toho dôvodu, že vy ste sa rozhodli, že jediným politickým nástrojom boja medzi politickými stranami je to, že budete očierňovať nás, vládnu koalíciu z rôznych prešľapov a budete to šíriť aj v zahraničí. Toto ja nepovažujem za absolútne správny postup, ale, ale je to vaša voľba. A možno kto akými zbraňami bojuje, takými zbraňami možno raz zahynie.
Budem pokračovať v tom očierňovaní Slovenskej republiky v zahraničí a sedíš v sekcii, ktorá patrí strane Sloboda a Solidarita. Váš predseda Richard Sulík je jedným z tých, ktorí vyvolávajú OLAF, a máme tu, a ja som citoval na predchádzajúcej schôdzi aj rozhodnutie OLAF-u v dvoch prípadoch, kde ste žiadali úplne súrne zasiahnutie OLAF-u do slovenského prostredia, s rozhodnutím, že konanie sa zastavuje, lebo žiadne skutky sa nepreukázali. To je jedna z téz, ktorú veľmi radi používate na námestiach, ale konš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
Vystúpenia
15:01
Čo sa týka spektra ochorení, respektíve vekového spektra postihnutých, tak 20 percent tvoria deti do 15 rokov, čo je alarmujúce, tam ale nepredpokladáme sexuálny kontakt, ale väčšinou blízky rodinný kontakt, či sú to vlhké nejaké uteráky, alebo teda spotrebný materiál v rodine. Dvadsať percent sú to deti alebo adolescenti v roku 16 až 18 a 60 percent sú to dospelí ľudia. Najvyššia chorobnosť v roku 2018 v meste Trebišov bola 86 percent a teda dá sa povedať, že až 99 percent všetkých chorých, alebo, respektíve podozrivých vychádza z prostredia nízkeho hygienického štandardu a z marginalizovaných skupín obyvateľstva.
Ďalšia časť otázky bola, že vlastne čo ministerstvo zdravotníctva, respektíve regionálni hygienici robia? Tak v rámci platnej legislatívy regionálny Úrad verejného zdravotníctva zriadil medzirezortnú skupinu, ktorá je teda koordinovaná krízovým štábom Okresného úradu v Trebišove. Stretávajú sa na týždennej báze a teda túto skupinu krízovú tvorí regionálny Úrad verejného zdravotníctva v Trebišove a potom je tam samozrejme Nemocnica s poliklinikou v Trebišove, dermatovenerologická ambulancia, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trebišove, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove.
Čo sme urobili, alebo čo táto krízová pracovná skupina robila, aby sa kontrolovali kontakty chorých na syfilis, aby sa znižoval počet nových prípadov na syfilis? Tak rozhodnutím tejto kontrolnej skupiny bol nariadený lekársky dohľad pre 328 oznámených nedisciplinovaných chorôb (pozn. red.: správne má byť – "osôb") chorých na syfilis, taktiež osoby podozrivé z ochorenia a osoby podozrivé z nákazy na syfilis. Bolo vydaných až 61 exekučných príkazov, to znamená, až 61-krát musel zasiahnuť Policajný zbor a priviezť alebo predviesť dotyčnú osobu na lekárske vyšetrenie, keďže bola podozrivá zo šírenia nákazy, alebo podozrivá z toho, že teda nákazou daná osoba trpí. RÚVZ denne kontroluje účasť chorých na vyšetreniach a na liečbe zabezpečuje účinnosť pre Okresné riaditeľstvo Policajného zboru. V rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru kontroluje výkon depistáže v ohniskách nákazy. Poskytuje súčinnosť Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove, ktorý vyhľadáva osoby podozrivé z nákazy v domácom prostredí, kde žijú maloleté osoby s diagnostikovaným ochorením na syfilis z dôvodu dermatovenerológom identifikovanej reálnej možnosti nesexuálneho spôsobu prenosu ochorenia na syfilis, najmä v skupine maloletých osôb vzhľadom na nízku hygienickú úroveň bývania a osobnej hygieny.
Taktiež úrad práce, sociálnych vecí a rodiny realizuje umiestňovanie detí do detských domovov, ako aj iné potrebné procesné úkony voči zákonným zástupcom aj v súčinnosti s okresným riaditeľstvom Policajného zboru. Nemocnica v Trebišove na základe požiadavky regionálneho Úradu verejného zdravia v Trebišove vytvorila ďalšiu dermatovenerologickú ambulanciu, navýšila počet súčasných lôžkových kapacít na detskom oddelení. V rámci toho, že sa stále bavíme o marginalizovanej skupine obyvateľstva, ktorá je nonkompliantná, neberie liečbu, nechodí na preventívne prehliadky a nechodí na prehliadky, ktoré sú jej nariadené, tak sme pristúpili k zrýchlenej schéme liečby na syfilis, aby sme teda bránili šíreniu tejto nákazy. Štandardná liečba na syfilis trvá 3 týždne, vďaka deportnému penicilínu sme pristúpili k liečbe v denných stacionároch u dospelých a pri hospitalizácii u detí. Nárazová liečba v trvaní 5 dní a potom po troch týždňoch daný jedinec príde na poslednú dávku deportného penicilínu.
Takže toto je moje vyjadrenie k danej otázke. Ďakujem veľmi pekne.
Dobrý deň, vážení prítomní. Takže ochorenia na syfilis patria medzi ochorenia, ktoré sú sexuálne prenosné. V súčasnosti asi treba povedať, že začnem asi od konca vašej otázky, že prečo neklesá počet ochorení na syfilis, je to aj vďaka tomu, že teda, že sa zisťujú kontakty, robí sa depistáž a aktívne sa vyhľadávajú kontakty tých, ktorí ochorenie syfilis majú. Len tak sa pozriem do minulosti. V roku 2015 sme v danom okrese Trebišov, ktorého sa to týka, mali 25 ochorení, potvrdených ochorení na syfilis. V roku 2016 to bolo 81, v roku 2017 115 a samozrejme podľa štatistík, keď sa na to pozriete, a preto bola asi aj vaša otázka, v 2018 počet nových prípadov v priebehu prvých 5 mesiacov bol až 100. Čiže sa nám zdá, že tento počet ochorení narastá.
Čo sa týka spektra ochorení, respektíve vekového spektra postihnutých, tak 20 percent tvoria deti do 15 rokov, čo je alarmujúce, tam ale nepredpokladáme sexuálny kontakt, ale väčšinou blízky rodinný kontakt, či sú to vlhké nejaké uteráky, alebo teda spotrebný materiál v rodine. Dvadsať percent sú to deti alebo adolescenti v roku 16 až 18 a 60 percent sú to dospelí ľudia. Najvyššia chorobnosť v roku 2018 v meste Trebišov bola 86 percent a teda dá sa povedať, že až 99 percent všetkých chorých, alebo, respektíve podozrivých vychádza z prostredia nízkeho hygienického štandardu a z marginalizovaných skupín obyvateľstva.
Ďalšia časť otázky bola, že vlastne čo ministerstvo zdravotníctva, respektíve regionálni hygienici robia? Tak v rámci platnej legislatívy regionálny Úrad verejného zdravotníctva zriadil medzirezortnú skupinu, ktorá je teda koordinovaná krízovým štábom Okresného úradu v Trebišove. Stretávajú sa na týždennej báze a teda túto skupinu krízovú tvorí regionálny Úrad verejného zdravotníctva v Trebišove a potom je tam samozrejme Nemocnica s poliklinikou v Trebišove, dermatovenerologická ambulancia, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trebišove, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove.
Čo sme urobili, alebo čo táto krízová pracovná skupina robila, aby sa kontrolovali kontakty chorých na syfilis, aby sa znižoval počet nových prípadov na syfilis? Tak rozhodnutím tejto kontrolnej skupiny bol nariadený lekársky dohľad pre 328 oznámených nedisciplinovaných chorôb (pozn. red.: správne má byť – "osôb") chorých na syfilis, taktiež osoby podozrivé z ochorenia a osoby podozrivé z nákazy na syfilis. Bolo vydaných až 61 exekučných príkazov, to znamená, až 61-krát musel zasiahnuť Policajný zbor a priviezť alebo predviesť dotyčnú osobu na lekárske vyšetrenie, keďže bola podozrivá zo šírenia nákazy, alebo podozrivá z toho, že teda nákazou daná osoba trpí. RÚVZ denne kontroluje účasť chorých na vyšetreniach a na liečbe zabezpečuje účinnosť pre Okresné riaditeľstvo Policajného zboru. V rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru kontroluje výkon depistáže v ohniskách nákazy. Poskytuje súčinnosť Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove, ktorý vyhľadáva osoby podozrivé z nákazy v domácom prostredí, kde žijú maloleté osoby s diagnostikovaným ochorením na syfilis z dôvodu dermatovenerológom identifikovanej reálnej možnosti nesexuálneho spôsobu prenosu ochorenia na syfilis, najmä v skupine maloletých osôb vzhľadom na nízku hygienickú úroveň bývania a osobnej hygieny.
Taktiež úrad práce, sociálnych vecí a rodiny realizuje umiestňovanie detí do detských domovov, ako aj iné potrebné procesné úkony voči zákonným zástupcom aj v súčinnosti s okresným riaditeľstvom Policajného zboru. Nemocnica v Trebišove na základe požiadavky regionálneho Úradu verejného zdravia v Trebišove vytvorila ďalšiu dermatovenerologickú ambulanciu, navýšila počet súčasných lôžkových kapacít na detskom oddelení. V rámci toho, že sa stále bavíme o marginalizovanej skupine obyvateľstva, ktorá je nonkompliantná, neberie liečbu, nechodí na preventívne prehliadky a nechodí na prehliadky, ktoré sú jej nariadené, tak sme pristúpili k zrýchlenej schéme liečby na syfilis, aby sme teda bránili šíreniu tejto nákazy. Štandardná liečba na syfilis trvá 3 týždne, vďaka deportnému penicilínu sme pristúpili k liečbe v denných stacionároch u dospelých a pri hospitalizácii u detí. Nárazová liečba v trvaní 5 dní a potom po troch týždňoch daný jedinec príde na poslednú dávku deportného penicilínu.
Takže toto je moje vyjadrenie k danej otázke. Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
15:11
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:11
Branislav GröhlingA druhá vec, ktorú vnímame veľmi pozitívne, a to sme s kolegom Jurzycom predkladali aj tu v Národnej rade, je návrh zákona v rámci uplatniteľnosti absolventov v praxi, keď sme túto tému, aj v reálnom živote, keď sme túto tému otvárali pred niekoľkými rokmi, tak naozaj bola braná veľmi negatívne. Vidíme, že tie ľady sa lámu a dúfam, že do konca tohto volebného obdobia možno aj ten návrh zákona, ktorý sme predkladali v Národnej rade o uplatniteľnosti absolventov a prepojenie jednotlivých databáz či už ministerstva školstva, ministerstva vnútra, ministerstva práce sociálnych vecí naozaj bude reálny a tieto výsledky, ktoré potom budeme vidieť, sa budú aj zverejňovať a tak sa budú mladí ľudia vedieť rozhodnúť, na ktorú vysokú školu pôjdu. Takže ten pozmeňujúci návrh veľmi oceňujeme. A už viac nestihnem. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2018 o 15:11 hod.
Mgr.
Branislav Gröhling
Videokanál poslanca
Od pána kolegu Beblavého sme už zažili veľa vecí. Musím vysloviť, že keď prišiel ten návrh zákona, ja som sa reálne tešil, že bude nejakým spôsobom vyriešená akreditačná komisia, po novom akreditačná agentúra, že naozaj tam budú zahraniční členovia, ktorí by nejakým spôsobom vedeli dať pohľad na slovenské vysoké školstvo, neboli by previazaní s týmto slovenským vysokým školstvom a tým by vlastne uskutočnili sa nejaké zmeny alebo mali by sme ten pohľad trochu iný. Takto sa to neuskutoční, lebo zase tam budú ľudia, ktorí naozaj môžu byť poprepájaní na vysoké školy, a neuskutočnia sa tie zmeny, ktoré by sme očakávali. Takže ja sa veľmi teším tomu pozmeňujúcemu návrhu pána Beblavého, kde navrhuje odbornú komisiu, ktorá bude zo zahraničia, ktorá bude mať zacielenú tú úlohu, zacielenú úlohu, aby nám ukázala, aké vysoké školstvo na Slovensku je a následne odporučila jednotlivé kroky, o ktorých všetci dlhodobo rozprávame, a nikto nie je schopný ich realizovať.
A druhá vec, ktorú vnímame veľmi pozitívne, a to sme s kolegom Jurzycom predkladali aj tu v Národnej rade, je návrh zákona v rámci uplatniteľnosti absolventov v praxi, keď sme túto tému, aj v reálnom živote, keď sme túto tému otvárali pred niekoľkými rokmi, tak naozaj bola braná veľmi negatívne. Vidíme, že tie ľady sa lámu a dúfam, že do konca tohto volebného obdobia možno aj ten návrh zákona, ktorý sme predkladali v Národnej rade o uplatniteľnosti absolventov a prepojenie jednotlivých databáz či už ministerstva školstva, ministerstva vnútra, ministerstva práce sociálnych vecí naozaj bude reálny a tieto výsledky, ktoré potom budeme vidieť, sa budú aj zverejňovať a tak sa budú mladí ľudia vedieť rozhodnúť, na ktorú vysokú školu pôjdu. Takže ten pozmeňujúci návrh veľmi oceňujeme. A už viac nestihnem. Ďakujem.
Rozpracované
15:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:13
Peter ŠtarchoňKaždopádne otvorila sa opäť diskusia, sú to nové témy, ktoré treba nie len otvárať, ale naozaj o nich...
Každopádne otvorila sa opäť diskusia, sú to nové témy, ktoré treba nie len otvárať, ale naozaj o nich diskutovať tak, aby priniesli aj konkrétne riešenia do praxe.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2018 o 15:13 hod.
prof. Mgr. PhD.
Peter Štarchoň
Videokanál poslanca
Vďaka. Ja len veľmi jednoduchú poznámku. Pán poslanec tu prezentoval prehľadne spracované návrhy, ktoré v podstate odrážajú také kľúčové oblasti, v ktorých sú isté nedostatky, ktoré by bolo viac než urgentné riešiť. Keďže pán poslanec tu priamo prítomný nie je, tak možno tie osobné poznámky mu potom poviem pri osobnom stretnutí.
Každopádne otvorila sa opäť diskusia, sú to nové témy, ktoré treba nie len otvárať, ale naozaj o nich diskutovať tak, aby priniesli aj konkrétne riešenia do praxe.
Rozpracované
15:14
Vystúpenie v rozprave 15:14
Ľubomír PetrákPrvá vec, že en bloc stav slovenského vysokého školstva je v hroznom stave. Toto je tvrdenie, s ktorým nemôžem súhlasiť. Z posledného rebríčka univerzít v prvej 500-ke sa nám nachádzajú 3, takže nemôžeme hovoriť o...
Prvá vec, že en bloc stav slovenského vysokého školstva je v hroznom stave. Toto je tvrdenie, s ktorým nemôžem súhlasiť. Z posledného rebríčka univerzít v prvej 500-ke sa nám nachádzajú 3, takže nemôžeme hovoriť o tom, že en bloc slovenské vysoké školstvo je v otrasnom stave. Ak budeme hovoriť aj o tých troch najlepších univerzitách, ktoré sa objavujú v tom rebríčku, musíme povedať, že aj na týchto univerzitách existujú študijné odbory, ktoré môžeme považovať za nie najlepšie, a rovnako na vysokých školách, ktoré verejnosť predovšetkým z medializovaných správ vníma, že sú zlé a že sú v zásade zrelé na zatvorenie, existujú študijné odbory alebo niektoré tímy, ktoré vykazujú až prvky excelentnosti a sú schopné konkurovať aj zahraničiu v takých projektoch, ako je Horizont 2020 a v mnohých iných výskumných schémach.
Takže bol by som rád, keby sme pomenovali veci úplne adresne a pravým menom tak, ako nás pri mnohých iných veciach opozícia vyzýva, aby sme boli adresní, tak nebolo by na škodu slovenského školstva, keby sme boli aj v týchto veciach adresní.
Druhá vec, ktorá tu bola veľmi kritizovaná, to je to, že vraj pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol prijatý na gestorskom výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, zabíjame otvorenie sa slovenských vysokých škôl zahraničiu. Jedná sa konkrétne o funkčné miesta docentov a profesorov, ktoré v pôvodnom návrhu ministerstva boli definované voľnejšie, bez nejakých doplňujúcich kritérií na obdobie šiestich rokov, a musím povedať, že po dlhšej debate, ktorá prebiehala so všetkými reprezentáciami vysokých škôl Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl, individuálne konzultácie s rektormi, šéfmi akademických senátov, učiteľmi z Akademickej obce, sme dospeli k názoru, že pravdepodobne je potrebné takto široko formulované ustanovenie zastropovať. Ja poviem, prečo bolo zastropované. Je zastropované dvomi vecami.
Po prvé, dávame úplne jasne do štandardov, ktoré budú súčasťou akreditačného procesu, takzvané minimálne štandardy na docentov a profesorov, to znamená, že ideme zdvíhať latku nárokov na funkčné miesta docentov a profesorov oproti súčasnému stavu. Ak by som to chcel veľmi v krátkosti zhodnotiť, tak existujú na Slovensku vysoké školy, kde v jednom študijnom odbore je potrebné pre získanie vedecko-pedagogickej hodnosti docent 5 recenzovaných článkov, v rovnakom študijnom odbore na inej univerzite v Slovenskej republike je potrebné mať 10 alebo 15 karentovaných článkov. To sú absolútne nerovnovážne kritériá, ktoré nehovoria o kvalite slovenského vysokého školstva a nehovoria ani o tom, že otvorenie za takýchto podmienok by niečo prinieslo. Preto štandardy prinesú minimálne nároky, ktoré, na tieto funkčné miesta, ktoré budú priemerom slovenských kritérií pre daný študijný alebo vedný odbor. Toto je podstata toho návrhu a myslím si, že toto je podstata, ktorá zlepšuje stav.
Ak hovorí pán poslanec Beblavý o tom, že zabíjame prístup kvalitných ľudí zo zahraničia. Musím absolútne vyvrátiť, lebo tým, že... A teda tým, že skracujeme dobu zo 6 na 3 roky. Prosím vás, ak hovorí pán poslanec, že sem majú prísť kvalitní ľudia, ktorí spĺňajú predpoklady, to znamená, doteraz pôsobili v odbore, publikovali, majú patenty, vynálezy, priemyselné vzory, majú projekty, sú tímlídrami v medzinárodných projektoch, všetko kritéria, ktoré sú potrebné, akurát nespĺňajú kritéria, ktoré sa na niektorých univerzitách a teda väčšine zatiaľ objavujú, to je otázka dĺžky pedagogickej praxe, to je otázka vyškolenosti bakalárov a diplomantov, tak samozrejme tieto kritéria sa v tejto chvíli dávajú nabok a majú tri roky na to, aby formálne zvládli aj s doplnkovými kritériami, napríklad pedagogickej praxe, normálny proces habilitácie alebo inaugurácie na príslušnú vedecko-pedagogickú hodnosť.
Čo je prosím vás v tomto podliezanie kritérií a čo je v tomto zabíjanie prístupu kvalitných ľudí zo zahraničia? Ak hovoríme o tom, že majú prísť kvalitní ľudia, tak musia prísť s tým, že už spĺňajú nejaké kritériá. A ja nepovažujem za kvalitné hocikoho, kto pôsobil v roli asistenta na zahraničnej vysokej škole, aj keď renomovanej, a že automaticky tým, že tam pôsobil v roli asistenta, učil tam dva, tri roky, príde na Slovensko a je spôsobilý byť profesorom na slovenskej vysokej škole. Toto ja nepovažujem za adekvátny proces, a preto je tento návrh formulovaný tak, ako je formulovaný.
Samozrejme existujú tu aj ďalšie otázky, ktoré sa tu významne objavujú. A je to aj otázka toho, že nejakým spôsobom ideme znižovať, znižovať kvalitu alebo prečo je taký vysoký počet pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe. Reaguje sa na všetky veci, ktoré zazneli pri tých diskusiách s predstaviteľmi akademickej obce, a hovorí sa úplne jasne v reakcii na to, že pri znižovaní počtu študijných odborov, kde ideme hovoriť o tom, že sa znižuje počet študijných odborov z niekoľko stovák na niekoľko desiatok, ktoré budú širšie definované, tak kritériá pre jednotlivé študijné odbory budú vydané transparentne aj po verejnej diskusii v akademickej obci formou vyhlášky, ktorú vydá ministerstvo školstva.
Hovoríme o tom, že chceme nezávislú akademickú obec a nezávislé vysoké školstvo, tak kritériá a štandardy, ktoré sú pre akreditáciu, ale aj pre funkčné miesta, bude vydávať nezávislá Akreditačná agentúra. Hovorí sa o tom, že kvórum pre rozhodovanie Výkonnej rady Akreditačnej agentúry je nezmysel, lebo spôsobí zablokovanie tejto agentúry. Ak hovoríme, že počet členov Výkonnej rady Akreditačnej agentúry je 9, je tam nominačný princíp, dvaja z každej reprezentácie akademickej obce, teda rektorská konferencia, Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl, ďalej zamestnávatelia a ministerstvo školstva, potrebujeme zabezpečiť a chceme hovoriť, že si na svoj obraz neprispôsobí teraz súkromná, teda neprispôsobí na svoj obraz pravidlá hry akademická obec, potrebujeme zabezpečiť, aby pri hlasovaní nemohla jedna z reprezentácií odhlasovať alebo prehlasovať všetkých ostatných. Kvórum hovorí len o tom, že ak chcú niečo predstavitelia akademickej obce presadiť, tak potrebujú na svoju stranu popritom získať ďalšieho hráča, buď predstaviteľa ministerstva školstva, alebo potrebujú získať na svoju stranu predstaviteľov zamestnancov, ktorí tlačia v tejto chvíli na to, aby sústava študijných odborov a študijných programov, ktoré sú na vysokej škole, bola lepšie prispôsobená potrebám praxe. To znamená, aby sme inými slovami, možno trošku zvulgarizovane, neučili to, čo vieme a chceme učiť, ale to, čo potrebuje skutočne podnikateľská prax, a to, čo je na prospech spoločnosti. Toto sú, toto sú jediné veci, na základe ktorých sme sa rozhodovali, a myslím si, že to nastavenie je v tejto chvíli podľa nás adekvátne, racionálne a má, má oporu v tom, že to rozhodovanie by mohlo byť dobré.
Ak hovoríte o tom, že zabili sme zahraničný prvok pri hodnotení a pri akreditačnom procese. Ale veď v Akreditačnej agentúre budú pôsobiť komisie, ktoré budú hodnotiť. Zloženie hodnotiteľských komisií bude so zahraničným prvkom, tak ako je to aj pri hodnotení zahraničných, teda aj pri hodnotení čerpania fondov tak, ako je to pri APVV a pri niektorých ďalších veciach. To znamená, komisie budú za účasti zahraničných hodnotiteľov a tým pádom máme tam to, čo tam chceme mať. V zásade hovoríme všetci o tom istom, akurát sa opätovne dostávame do polohy politikárčenia, kde sme obviňovaní aj z vecí, na ktoré máme rovnaký názor, a chceme ich presadiť podľa nás racionálnym a transparentným spôsobom.
Ja vás poprosím, ja budem reagovať v zásade na asi väčšinu vašich vystúpení podobným spôsobom a poprosím vás, aby sme hľadali aj v týchto návrhoch racionálnosť, snahu posunúť slovenské vysoké školstvo vpred a aby sme nehľadali v týchto vašich vystúpeniach len podstatu toho, aby sme sa dokázali opozične vymedziť, odlíšiť, možno v niektorých prípadoch byť dostatočne razantní, čo niektorá časť voličskej základne ocení. Nie je to v záujme ani spoločnosti, ani vysokých škôl, ani nikoho z nás, ktorí sme v tejto sále.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
14.6.2018 o 15:14 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že vystúpenie pána kolegu Beblavého bolo veľmi obsiahle a treba asi začať polemizovať o faktoch alebo tvrdeniach, ktoré zazneli v jeho vystúpení.
Prvá vec, že en bloc stav slovenského vysokého školstva je v hroznom stave. Toto je tvrdenie, s ktorým nemôžem súhlasiť. Z posledného rebríčka univerzít v prvej 500-ke sa nám nachádzajú 3, takže nemôžeme hovoriť o tom, že en bloc slovenské vysoké školstvo je v otrasnom stave. Ak budeme hovoriť aj o tých troch najlepších univerzitách, ktoré sa objavujú v tom rebríčku, musíme povedať, že aj na týchto univerzitách existujú študijné odbory, ktoré môžeme považovať za nie najlepšie, a rovnako na vysokých školách, ktoré verejnosť predovšetkým z medializovaných správ vníma, že sú zlé a že sú v zásade zrelé na zatvorenie, existujú študijné odbory alebo niektoré tímy, ktoré vykazujú až prvky excelentnosti a sú schopné konkurovať aj zahraničiu v takých projektoch, ako je Horizont 2020 a v mnohých iných výskumných schémach.
Takže bol by som rád, keby sme pomenovali veci úplne adresne a pravým menom tak, ako nás pri mnohých iných veciach opozícia vyzýva, aby sme boli adresní, tak nebolo by na škodu slovenského školstva, keby sme boli aj v týchto veciach adresní.
Druhá vec, ktorá tu bola veľmi kritizovaná, to je to, že vraj pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol prijatý na gestorskom výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, zabíjame otvorenie sa slovenských vysokých škôl zahraničiu. Jedná sa konkrétne o funkčné miesta docentov a profesorov, ktoré v pôvodnom návrhu ministerstva boli definované voľnejšie, bez nejakých doplňujúcich kritérií na obdobie šiestich rokov, a musím povedať, že po dlhšej debate, ktorá prebiehala so všetkými reprezentáciami vysokých škôl Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl, individuálne konzultácie s rektormi, šéfmi akademických senátov, učiteľmi z Akademickej obce, sme dospeli k názoru, že pravdepodobne je potrebné takto široko formulované ustanovenie zastropovať. Ja poviem, prečo bolo zastropované. Je zastropované dvomi vecami.
Po prvé, dávame úplne jasne do štandardov, ktoré budú súčasťou akreditačného procesu, takzvané minimálne štandardy na docentov a profesorov, to znamená, že ideme zdvíhať latku nárokov na funkčné miesta docentov a profesorov oproti súčasnému stavu. Ak by som to chcel veľmi v krátkosti zhodnotiť, tak existujú na Slovensku vysoké školy, kde v jednom študijnom odbore je potrebné pre získanie vedecko-pedagogickej hodnosti docent 5 recenzovaných článkov, v rovnakom študijnom odbore na inej univerzite v Slovenskej republike je potrebné mať 10 alebo 15 karentovaných článkov. To sú absolútne nerovnovážne kritériá, ktoré nehovoria o kvalite slovenského vysokého školstva a nehovoria ani o tom, že otvorenie za takýchto podmienok by niečo prinieslo. Preto štandardy prinesú minimálne nároky, ktoré, na tieto funkčné miesta, ktoré budú priemerom slovenských kritérií pre daný študijný alebo vedný odbor. Toto je podstata toho návrhu a myslím si, že toto je podstata, ktorá zlepšuje stav.
Ak hovorí pán poslanec Beblavý o tom, že zabíjame prístup kvalitných ľudí zo zahraničia. Musím absolútne vyvrátiť, lebo tým, že... A teda tým, že skracujeme dobu zo 6 na 3 roky. Prosím vás, ak hovorí pán poslanec, že sem majú prísť kvalitní ľudia, ktorí spĺňajú predpoklady, to znamená, doteraz pôsobili v odbore, publikovali, majú patenty, vynálezy, priemyselné vzory, majú projekty, sú tímlídrami v medzinárodných projektoch, všetko kritéria, ktoré sú potrebné, akurát nespĺňajú kritéria, ktoré sa na niektorých univerzitách a teda väčšine zatiaľ objavujú, to je otázka dĺžky pedagogickej praxe, to je otázka vyškolenosti bakalárov a diplomantov, tak samozrejme tieto kritéria sa v tejto chvíli dávajú nabok a majú tri roky na to, aby formálne zvládli aj s doplnkovými kritériami, napríklad pedagogickej praxe, normálny proces habilitácie alebo inaugurácie na príslušnú vedecko-pedagogickú hodnosť.
Čo je prosím vás v tomto podliezanie kritérií a čo je v tomto zabíjanie prístupu kvalitných ľudí zo zahraničia? Ak hovoríme o tom, že majú prísť kvalitní ľudia, tak musia prísť s tým, že už spĺňajú nejaké kritériá. A ja nepovažujem za kvalitné hocikoho, kto pôsobil v roli asistenta na zahraničnej vysokej škole, aj keď renomovanej, a že automaticky tým, že tam pôsobil v roli asistenta, učil tam dva, tri roky, príde na Slovensko a je spôsobilý byť profesorom na slovenskej vysokej škole. Toto ja nepovažujem za adekvátny proces, a preto je tento návrh formulovaný tak, ako je formulovaný.
Samozrejme existujú tu aj ďalšie otázky, ktoré sa tu významne objavujú. A je to aj otázka toho, že nejakým spôsobom ideme znižovať, znižovať kvalitu alebo prečo je taký vysoký počet pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe. Reaguje sa na všetky veci, ktoré zazneli pri tých diskusiách s predstaviteľmi akademickej obce, a hovorí sa úplne jasne v reakcii na to, že pri znižovaní počtu študijných odborov, kde ideme hovoriť o tom, že sa znižuje počet študijných odborov z niekoľko stovák na niekoľko desiatok, ktoré budú širšie definované, tak kritériá pre jednotlivé študijné odbory budú vydané transparentne aj po verejnej diskusii v akademickej obci formou vyhlášky, ktorú vydá ministerstvo školstva.
Hovoríme o tom, že chceme nezávislú akademickú obec a nezávislé vysoké školstvo, tak kritériá a štandardy, ktoré sú pre akreditáciu, ale aj pre funkčné miesta, bude vydávať nezávislá Akreditačná agentúra. Hovorí sa o tom, že kvórum pre rozhodovanie Výkonnej rady Akreditačnej agentúry je nezmysel, lebo spôsobí zablokovanie tejto agentúry. Ak hovoríme, že počet členov Výkonnej rady Akreditačnej agentúry je 9, je tam nominačný princíp, dvaja z každej reprezentácie akademickej obce, teda rektorská konferencia, Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl, ďalej zamestnávatelia a ministerstvo školstva, potrebujeme zabezpečiť a chceme hovoriť, že si na svoj obraz neprispôsobí teraz súkromná, teda neprispôsobí na svoj obraz pravidlá hry akademická obec, potrebujeme zabezpečiť, aby pri hlasovaní nemohla jedna z reprezentácií odhlasovať alebo prehlasovať všetkých ostatných. Kvórum hovorí len o tom, že ak chcú niečo predstavitelia akademickej obce presadiť, tak potrebujú na svoju stranu popritom získať ďalšieho hráča, buď predstaviteľa ministerstva školstva, alebo potrebujú získať na svoju stranu predstaviteľov zamestnancov, ktorí tlačia v tejto chvíli na to, aby sústava študijných odborov a študijných programov, ktoré sú na vysokej škole, bola lepšie prispôsobená potrebám praxe. To znamená, aby sme inými slovami, možno trošku zvulgarizovane, neučili to, čo vieme a chceme učiť, ale to, čo potrebuje skutočne podnikateľská prax, a to, čo je na prospech spoločnosti. Toto sú, toto sú jediné veci, na základe ktorých sme sa rozhodovali, a myslím si, že to nastavenie je v tejto chvíli podľa nás adekvátne, racionálne a má, má oporu v tom, že to rozhodovanie by mohlo byť dobré.
Ak hovoríte o tom, že zabili sme zahraničný prvok pri hodnotení a pri akreditačnom procese. Ale veď v Akreditačnej agentúre budú pôsobiť komisie, ktoré budú hodnotiť. Zloženie hodnotiteľských komisií bude so zahraničným prvkom, tak ako je to aj pri hodnotení zahraničných, teda aj pri hodnotení čerpania fondov tak, ako je to pri APVV a pri niektorých ďalších veciach. To znamená, komisie budú za účasti zahraničných hodnotiteľov a tým pádom máme tam to, čo tam chceme mať. V zásade hovoríme všetci o tom istom, akurát sa opätovne dostávame do polohy politikárčenia, kde sme obviňovaní aj z vecí, na ktoré máme rovnaký názor, a chceme ich presadiť podľa nás racionálnym a transparentným spôsobom.
Ja vás poprosím, ja budem reagovať v zásade na asi väčšinu vašich vystúpení podobným spôsobom a poprosím vás, aby sme hľadali aj v týchto návrhoch racionálnosť, snahu posunúť slovenské vysoké školstvo vpred a aby sme nehľadali v týchto vašich vystúpeniach len podstatu toho, aby sme sa dokázali opozične vymedziť, odlíšiť, možno v niektorých prípadoch byť dostatočne razantní, čo niektorá časť voličskej základne ocení. Nie je to v záujme ani spoločnosti, ani vysokých škôl, ani nikoho z nás, ktorí sme v tejto sále.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:25
Branislav GröhlingČo sa týka toho rozhodovania, dajte zodpovednosť vysokým školám a uvidíme, ako to bude fungovať. Nestanovujte tie kritériá, ktoré stanovujete, aj tie minimálne a podobné veci, a nech sa tie vysoké školy s tým vysporiadajú. Uvidíme, že ako budú vedieť fungovať, ako si nastavia jednotlivé procesy. Nezasahujte do toho a nechcite zase vy určovať, že čo je to, čo majú oni robiť, ale nech sa o tom rozhodnú tí mladí ľudia, ktorí tam pôjdu študovať na základe výsledkov, ktoré zverejnia jednotlivé vysoké školy, a na základe ich uplatnenia, všetkých ostatných ekvivalentov, o ktorých tu stále rozprávame. Lebo v súčasnosti 54 % vysokoškolákov pracuje mimo odbor, ktorý oni vyštudovali. To sú reálne fakty, ktoré sú dokázateľné, od spoločnosti TREXIMA. A tieto dáta nikde nezverejňujeme, ministerstvo s nimi nepracuje, nič sa nepripravuje. A keď, tak idete plánovať tým, že budete znižovať alebo zvyšovať jednotlivé plány výkonov, aby ste ovplyvňovali na základe tohto. Vy to neovplyvňujte, vy iba zverejnite tieto dáta a nechajte všetkým ostatným, aby sa rozhodli. Veď vy nemáte ten patent na to, aby ste vedeli, čo je správne o rok, o dva, o päť. Nech sa rozhodne každý jeden človek na základe toho.
A to isté máte vysokoškolákov, ktorí pracujú, 36 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí, pracujú na stredoškolských pozíciách. Reálne máme preškolených ľudí, čo sa udialo počas krízy, kedy sa otvorili v podstate, a vieme, že tam boli diskusie s rektormi, s predsedom vlády, kedy sa otvorili vysoké školy a prijímali sa omnoho viacej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2018 o 15:25 hod.
Mgr.
Branislav Gröhling
Videokanál poslanca
Pán predseda iba tri veci, ktoré som si zapamätal. To nie sú medializované správy o kvalite vysokých škôl, to je absolútna realita, ktorú vám povedia tí mladí ľudia, ktorí študujú na tých vysokých školách. Tie medializované správy sú na základe ich vyjadrenia, na základe toho, že nám utekajú zo Slovenska do zahraničia a študujú v Čechách študujú v Brne. A to je to zrkadlo alebo zrkadlo nie nás, ale zrkadlo ministerstva ako také, ktoré pripravuje to prostredie, v ktorom tie vysoké školy žijú.
Čo sa týka toho rozhodovania, dajte zodpovednosť vysokým školám a uvidíme, ako to bude fungovať. Nestanovujte tie kritériá, ktoré stanovujete, aj tie minimálne a podobné veci, a nech sa tie vysoké školy s tým vysporiadajú. Uvidíme, že ako budú vedieť fungovať, ako si nastavia jednotlivé procesy. Nezasahujte do toho a nechcite zase vy určovať, že čo je to, čo majú oni robiť, ale nech sa o tom rozhodnú tí mladí ľudia, ktorí tam pôjdu študovať na základe výsledkov, ktoré zverejnia jednotlivé vysoké školy, a na základe ich uplatnenia, všetkých ostatných ekvivalentov, o ktorých tu stále rozprávame. Lebo v súčasnosti 54 % vysokoškolákov pracuje mimo odbor, ktorý oni vyštudovali. To sú reálne fakty, ktoré sú dokázateľné, od spoločnosti TREXIMA. A tieto dáta nikde nezverejňujeme, ministerstvo s nimi nepracuje, nič sa nepripravuje. A keď, tak idete plánovať tým, že budete znižovať alebo zvyšovať jednotlivé plány výkonov, aby ste ovplyvňovali na základe tohto. Vy to neovplyvňujte, vy iba zverejnite tieto dáta a nechajte všetkým ostatným, aby sa rozhodli. Veď vy nemáte ten patent na to, aby ste vedeli, čo je správne o rok, o dva, o päť. Nech sa rozhodne každý jeden človek na základe toho.
A to isté máte vysokoškolákov, ktorí pracujú, 36 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí, pracujú na stredoškolských pozíciách. Reálne máme preškolených ľudí, čo sa udialo počas krízy, kedy sa otvorili v podstate, a vieme, že tam boli diskusie s rektormi, s predsedom vlády, kedy sa otvorili vysoké školy a prijímali sa omnoho viacej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:27
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:27
Ľubomír PetrákVáš prístup, že nechajte priestor vysokým...
Váš prístup, že nechajte priestor vysokým školám a voľnosť, v zásade nechajte absolútnu samosprávu akademickej obci. V rozvinutej spoločnosti by to asi bol úplne prirodzený racionálny krok. Ale ja sa vás pýtam, ktorá z týchto samospráv na Slovensku zásadným spôsobom funguje? Sudcovská? Fungujú stavovské organizácie v oblasti justície, advokátska komora, architektonická komora a ja neviem aké iné ďalšie komory? Vždy je tam nejaký problém, ktorý v zásade vyžaduje následne robiť legislatívne zásahy alebo iné zásahy zvonku, lebo je významná miera nespokojnosti verejnosti s pôsobením týchto organizácií.
Preto zavádzame aj v prípade akreditačnej agentúry do procesu tlak, aby sa akademická samospráva reprezentovaná tromi stavovskými organizáciami musela spojiť trebárs so zamestnávateľmi, ktorí ich budú tlačiť k tomu, čo hovoríte vy, aby štruktúra študijných odborov zodpovedala požiadavkám trhu práce. Ak to necháme na voľný vývoj, tak sa nedopracujeme k zdarnému výsledku ani v horizonte piatich alebo desiatich rokoch, pričom nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily máme už dnes.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2018 o 15:27 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Pán kolega, ja vás ubezpečujem, že rovnaké dáta, o ktorých ste tu hovorili, má k dispozícii aj ministerstvo školstva, aj vládna koalícia. A v každom prípade nás neupodozrievajte z toho, že nevieme čítať aj dáta s porozumením. Vieme čítať dáta s porozumením, a preto, že vidíme tieto disproporcie, o ktorých ste hovorili vy, tak hľadáme nástroje na to, aby sme ich dokázali zo systémov odstrániť.
Váš prístup, že nechajte priestor vysokým školám a voľnosť, v zásade nechajte absolútnu samosprávu akademickej obci. V rozvinutej spoločnosti by to asi bol úplne prirodzený racionálny krok. Ale ja sa vás pýtam, ktorá z týchto samospráv na Slovensku zásadným spôsobom funguje? Sudcovská? Fungujú stavovské organizácie v oblasti justície, advokátska komora, architektonická komora a ja neviem aké iné ďalšie komory? Vždy je tam nejaký problém, ktorý v zásade vyžaduje následne robiť legislatívne zásahy alebo iné zásahy zvonku, lebo je významná miera nespokojnosti verejnosti s pôsobením týchto organizácií.
Preto zavádzame aj v prípade akreditačnej agentúry do procesu tlak, aby sa akademická samospráva reprezentovaná tromi stavovskými organizáciami musela spojiť trebárs so zamestnávateľmi, ktorí ich budú tlačiť k tomu, čo hovoríte vy, aby štruktúra študijných odborov zodpovedala požiadavkám trhu práce. Ak to necháme na voľný vývoj, tak sa nedopracujeme k zdarnému výsledku ani v horizonte piatich alebo desiatich rokoch, pričom nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily máme už dnes.
Rozpracované
15:29
Vystúpenie v rozprave 15:29
Peter ŠtarchoňTiež si myslím, že školstvo nie je v otrasnom stave. A nájdeme tu rôzne úrovne v rámci poskytovaného vysokoškolského vzdelania a určite aj rôzne úspešných absolventov či aktuálne študentov. A o tomto by sme mohli viesť...
Tiež si myslím, že školstvo nie je v otrasnom stave. A nájdeme tu rôzne úrovne v rámci poskytovaného vysokoškolského vzdelania a určite aj rôzne úspešných absolventov či aktuálne študentov. A o tomto by sme mohli viesť veľmi dlhú polemiku a diskutovať tu hodinu. Čo hodinu? Hodiny o tom, čo a ako ďalej.
Každopádne ja to skúsim naozaj zobrať z iného konca, hneď v úvode poďakujem pani ministerke za ústretovosť a za skutočnú snahu o zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania v rámci našej maličkej republiky menom Slovensko.
Tie predkladané návrhy zákonov totižto naozaj v sebe zohľadňujú práve túto oblasť zvyšovania kvality, čo je veľmi nevyhnutným predpokladom na to, aby sa aj Slovensko v budúcnosti posunulo niekde ďalej, a do istej miery nadviažem aj na tú rozpravu, resp. moje vystúpenie, ktoré som mal pri prvom čítaní pri týchto dvoch predkladaných návrhov zákonov. A plynulo budem pokračovať teda ďalej. Bez toho, aby som musel rozprávať o tom, že máme tu problémy s podfinancovaným vysokoškolským systémom, že samotný systém financovania vysokých škôl je možno problémový a treba ho zmeniť, to sú strategické rozhodnutia, ktoré vďaka prijatiu dvoch návrhov jednoducho nedokážeme zmeniť, nehovoriac o tom, že by to bolo treba prediskutovať aj s ministrom financií a podobne.
Potom sú tu ďalšie okruhy otázok, ktoré by sme mohli riešiť. Napríklad, koľko tu máme vysokých škôl v prepočte na počet obyvateľov, aká je ich štruktúra, aké je ich konkrétne zameranie, aké študijné programy, v rámci ktorých študijných odborov poskytujú, či v podstate zodpovedajú potrebám súčasnej hospodárskej praxe či budúceho vývoja na Slovensku. Nuž, v tomto prípade treba niekedy naozaj prijať aj radikálne rozhodnutia, ale hlavne odvážne rozhodnutia, čiastočne tieto návrhy zákony k tomu aj smerujú.
Samotná diskusia, ktorá sa tu vedie o kvalite vysokých škôl na Slovensku, nuž, skúsim k tomu zaujať ani nie tak stanovisko, ale prostredníctvom dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predostrieť niekoľko možností ako zlepšiť aktuálny stav bez toho, by nás to stálo možno čo i len cent, bez toho, aby tu boli nejaké zásadné nároky na štátny rozpočet. A zároveň, aby sme sa v niektorých oblastiach stali konkurencieschopnejšími, minimálne čo sa týka aktuálneho stavu vo vzťahu, vo vzťahu k českým vysokým školám, kde naozaj časť slovenských záujemcov o vysokoškolské štúdium sa rozhoduje práve na ich pôde študovať a zvyšovať si svoju kvalifikáciu. Každopádne tieto návrhy, ktoré tu predostriem, sú veľmi jednoduché a budem ich sa snažiť prezentovať v podobe inšpiratívnych podnetov alebo návrhov. Otázka je, akým spôsobom sa aj zhostíte alebo či vôbec ich budete akceptovať, alebo nie.
Viacerí aj z tu prítomných poslancov možno v minulosti študovalo na slovenských vysokých školách a niektorí z nich práve externou formou. Niektorí z vás možno aj v tomto momente alebo niektorí z vašich blízkych príbuzných študujú na vysokých školách externou formou a zaregistrovali ste, že v prípade novoakreditovaných študijných programov sa štandardná dĺžka predlžuje v zmysle zákona o jeden rok bez ohľadu na to, či sa jedná o bakalárske alebo magisterské štúdium.
Áno, bol tu istý dôvod, pre ktorý takáto zmena bola zavedená, ale absolútne je to neštandardné, hlavne keď sa pozriete, či takéto opatrenie v okolitých krajinách reálne existuje, a hlavne keď sa pozriete na to, že časť záujemcov o externú formu štúdia ide študovať napríklad do Českej republiky, kde ten titul, v prípade, ak sa bavíme o magisterskom alebo inžinierskom štúdiu, získajú za päť rokov a majú rovnaký titul, ktorý sa akceptuje aj tu na Slovensku. Akurát na Slovensku by ste museli študovať dohromady minimálne sedem rokov.
Práve to je predmetom jedného z tých prvých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorý v podstate umožní externým študentom zrýchliť tempo svojho štúdia. Zásadným spôsobom sa teda nič nebude meniť na obsahu samotných akreditovaných študijných programov, akurát v prípade šikovných a úspešných študentov aj v rámci týchto foriem štúdia budú mať šancu urýchliť tempo svojho vlastného štúdia a ukončiť tak možno v rovnakom čase, ako je to aj v prípade študentov riadneho denného štúdia.
V podstate s tým súvisí aj ďalšia časť návrhu, ktorý bude predkladaný v rámci pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré tu budem onedlho čítať, a to je snaha o dereguláciu výšky školného v prípade, predovšetkým – že predovšetkým? – v prípade externej formy štúdia tých dôvodov je možno viacero. Ale práve je to otázka trhu a samotného rozhodnutia študentov, ktorú školu si vyberú, a naozaj je aj v záujme samotných vysokých škôl, aby v prípade samotnej výšky školného neprešvihli istú hranicu, pretože v tom prípade by sa im nikto na štúdium nehlásil. Práve z toho dôvodu tento návrh je aj, aby vznikla možno, predkladaný, aby vznikla možno aj taká konkurencia medzi samotnými slovenskými vysokými školami a snažili sa aj skvalitniť jednotlivé formy vysokoškolského štúdia bez ohľadu na to teda, či sa jedná o dennú alebo externú formu, aj keď tento návrh je prioritne orientovaný na externú formu štúdia.
Druhý z predkladaných návrhov sa týka návrhu zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania, aj keď ja stále to budem tvrdiť, nie je to zákon o zabezpečení kvality, ale je to zákon o hodnotení kvality a o pôsobnosti akreditačnej agentúry. Nejdeme sa hrať ale so slovíčkami, skôr, skôr by som chcel priblížiť, v čom spočíva podstata daného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ten návrh sa snaží spružniť procesy zmeny vnútorného systému kvality. Ak sa vysoká škola rozhodne zmeniť svoj vnútorný systém kvality, uvedie to napríklad, nieže napríklad, ale uvedie to vo výročnej správe, ktorú môže odoslať elektronicky agentúre, ktorá na takéto zmeny priebežne ex offo dohliada. Inými slovami povedané, výročné správy sa zverejňujúce každoročne v zmysle existujúceho platného zákona o vysokých školách. Samotný návrh by bol doplnený v danom kontexte explicitne aj o výročné správy vysokej školy, ktoré predstavujú podklad na posúdenie vnútorného systému kvality.
V spoločnej správe gestorského výboru sa síce uvádzajú, resp. boli uvedené v § 24 ods. 4 verejne dostupné dokumenty a údaje vysokej školy. Z môjho pohľadu však daná formulácia môže vytvárať rôzny priestor pre dišputy, otázky, výklady. A práve preto sme to nahradili práve týmto spôsobom.
Naozaj, rovno poviem, školstvo nie je v otrasnom stave, tie návrhy, ktoré tu budú prezentované, majú svoj zmysel, majú svoje ratio. Sú ľahko implementovateľné, stačí len sa zamyslieť nad tým, či budú dávať zmysel aj pre tu prítomných a nielen prítomných ctených pánov a panie poslankyne, pretože dávajú nám do rúk možnosť zvýšiť veľmi relatívne rýchlym spôsobom konkurencieschopnosť slovenských vysokých škôl.
No a aby som zbytočne nehovoril pretože to musím čítať, ja nerád čítam text od slova do slova, ale v zmysle rokovacieho poriadku mi tu nič neostáva iné, a tak teda pristúpim k tomu, aby som prečítal dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predstavuje, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Štarchoň, Adriana Pčolinská a Ľudovít Goga, sa dotýka vládneho návrhu zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania. Je to parlamentná tlač 950. Ja si to radšej zoberiem do ruky, aby som sa niekde nepomýlil.
Vládny návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania sa mení a dopĺňa nasledovne:
1. Paragraf 24 ods. 1 až 5 znie:
"(1) Vysoká škola je povinná požiadať agentúru o posúdenie jej vnútorného systému najmenej raz za desať rokov. Vysoká škola prvýkrát požiada o posúdenie vnútorného systému najskôr šesť rokov a najneskôr desať rokov od svojho zriadenia alebo od udelenia štátneho súhlasu. Ak má vysoká škola schválený vnútorný systém kvality, na dodržiavanie vnútorného systému vysokou školou dohliada agentúra priebežne. Zmeny vo vnútornom systéme vysoká škola každoročne uvedie vo svojej výročnej správe a vo výročných správach fakúlt za predchádzajúci kalendárny rok, ktoré do 30. 6. kalendárneho roka odošle do informačného systému agentúry.
(2) Agentúra vykonáva priebežný dohľad nad plnením štandardov pre vnútorný systém najmenej raz za dva roky na základe údajov z
a) hodnotenia úrovne vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia prerokovaného vedeckou radou vysokej školy,
b) hodnotenia úrovne fakulty vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia prerokovaného vedeckou radou fakulty a
c) registrov uvedených v § 18 ods. 4,
d) výročných správ vysokej školy, prípadne jej fakúlt.
(3) Ak agentúra vyhodnotí, že zmeny vo vnútornom systéme nie sú v súlade so štandardmi, môže začať príslušné konanie o posúdení vnútorného systému so štandardmi. Predtým môže požiadať vysokú školu, aby sama vykonala vo vnútornom systéme zmeny. Ak tak vysoká škola neurobí, agentúra začne príslušné konanie. Agentúra môže v rámci dohľadu nad plnením štandardov z vlastného podnetu začať konanie o mimoriadnom posúdení vnútorného systému. V rámci mimoriadneho posúdenia vnútorného systému výkonná rada v rozhodnutí určí, či ním možno nahradiť posúdenie vnútorného systému podľa odseku 1.
(4) Podkladmi na posúdenie vnútorného systému sú:
a) vnútorný systém, ak má vysoká škola vypracované vnútorné predpisy, ktoré upravujú vnútorné systémy fakulty, podkladom sú aj tie,
b) vnútorná hodnotiaca správa o implementácii vnútorného systému vypracovaná vysokou školou,
c) hodnotiaca správa pracovnej skupiny,
d) stanovisko vysokej školy k hodnotiacej správe pracovnej skupiny,
e) výročné správy vysokej školy, prípadne jej fakúlt.
(5) Podklady podľa ods. 4 písm. a), b), a e) a d) podáva vysoká škola agentúre elektronicky. Ak ide o mimoriadne posúdenie vnútorného systému, vysoká škola podáva podklady podľa odseku 4 písm. a), b), d) a e) v lehote určenej agentúrou, ak ide o vnútornú hodnotiacu správu, agentúra môže určiť aj jej rozsah a obsahové zameranie. Ak vysoká škola podklady podľa odseku 4 písm. a), b) d) a e) v určenej lehote nedodá, postupuje sa podľa odseku 7.".
Druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Štarchoňa, Adriany Pčolinskej a Ľudovíta Gogu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (951).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, sa mení a dopĺňa nasledovne:
1. V čl. I sa za novelizačný bod 85 vkladá novelizačný bod 86, ktorý znie:
"86. V § 52 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Študent externej formy štúdia bakalárskeho študijného programu si môže zvoliť tempo štúdia tak, že si predmety študijného programu, pri rešpektovaní ich nadväznosti a výučby rozdelenej do zimného a letného semestra, rozloží do dĺžky štúdia o rok kratšej, ako je štandardná dĺžka štúdia študijného programu. Na tento účel je vysoká škola alebo fakulta povinná zverejniť aj odporúčaný študijný plán bakalárskeho študijného programu v externej forme štúdia skrátený o jeden akademický rok oproti štandardnej dĺžke štúdia. Skrátenie štandardnej dĺžky štúdia bakalárskeho študijného programu v externej forme štúdia sa realizuje zápisom a absolvovaním predmetov študentom. Študent je oprávnený kedykoľvek počas štúdia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi vysokej školy a fakulty, ak sa vysoká škola delí na fakulty, a pravidlami študijného programu pokračovať v štúdiu v štandardnej dĺžke študijného programu alebo si aj opätovne zapísať predmety tak, aby ich mohol realizovať v štandardnej dĺžke štúdia skrátenej o rok."
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7."
Následne doterajšie novelizačné body 86 a 87 v čl. I sa označujú ako novelizačné body 87 a 88.
2. V čl. I sa za novelizačný bod 88 vkladá novelizačný bod 89, ktorý znie:
"89. V § 53 sa odsek 4 vkladá za nový odsek 5, ktorý znie:
"(5) Študent externej formy štúdia magisterského študijného programu si môže zvoliť tempo štúdia tak, že si predmety študijného programu, pri rešpektovaní ich nadväznosti a výučby rozdelenej do zimného a letného semestra, rozloží do dĺžky štúdia o rok kratšej, ako je štandardná dĺžka študijného programu. Na tento účel je vysoká škola alebo fakulta povinná zverejniť aj odporúčaný študijný plán magisterského študijného programu v externej forme štúdia skrátený o jeden akademický rok oproti štandardnej dĺžke štúdia. Skrátenie štandardnej dĺžky štúdia magisterského študijného programu v externej forme štúdia sa realizuje zápisom a absolvovaním predmetov študentom. Študent je oprávnený kedykoľvek počas štúdia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi vysokej školy a fakulty, ak sa vysoká škola delí na fakulty, a pravidlami študijného programu pokračovať v štúdiu v štandardnej dĺžke študijného programu, alebo si aj opätovne zapísať predmety tak, aby ich mohol realizovať v štandardnej dĺžke štúdia skrátenej o rok."
Následne doterajšie odseky 5 až I0 sa označujú ako odseky 6 až 11."
Doterajšie novelizačné body 88 až 150 sa označujú ako novelizačné body 90 až 152.
3. V novelizačnom bode 90 sa slová "§ 53 ods. 9" nahrádzajú slovami "§ 53 ods. 10".
4. V novelizačnom bode 91 sa slová "odsekom 11" nahrádzajú slovami "odsekom 12".
5. V čl. I sa za novelizačný bod 152 vkladá nový novelizačný bod 153, ktorý znie:
"153. V§ 92 ods. 3 sa vypúšťajú štvrtá a piata veta."
Doterajšie novelizačné body 151 až 196 v čl. I sa označujú ako novelizačné body 154 až 199.
Z mojej strany všetko. Som pripravený zodpovedať. Aha, tak nebudem zodpovedať nič.
Vystúpenie v rozprave
14.6.2018 o 15:29 hod.
prof. Mgr. PhD.
Peter Štarchoň
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Je celkom zaujímavé teraz pokračovať v rozprave a možno začnem úplne z iného konca. Nadviažem na to, čo tu bolo povedané.
Tiež si myslím, že školstvo nie je v otrasnom stave. A nájdeme tu rôzne úrovne v rámci poskytovaného vysokoškolského vzdelania a určite aj rôzne úspešných absolventov či aktuálne študentov. A o tomto by sme mohli viesť veľmi dlhú polemiku a diskutovať tu hodinu. Čo hodinu? Hodiny o tom, čo a ako ďalej.
Každopádne ja to skúsim naozaj zobrať z iného konca, hneď v úvode poďakujem pani ministerke za ústretovosť a za skutočnú snahu o zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania v rámci našej maličkej republiky menom Slovensko.
Tie predkladané návrhy zákonov totižto naozaj v sebe zohľadňujú práve túto oblasť zvyšovania kvality, čo je veľmi nevyhnutným predpokladom na to, aby sa aj Slovensko v budúcnosti posunulo niekde ďalej, a do istej miery nadviažem aj na tú rozpravu, resp. moje vystúpenie, ktoré som mal pri prvom čítaní pri týchto dvoch predkladaných návrhov zákonov. A plynulo budem pokračovať teda ďalej. Bez toho, aby som musel rozprávať o tom, že máme tu problémy s podfinancovaným vysokoškolským systémom, že samotný systém financovania vysokých škôl je možno problémový a treba ho zmeniť, to sú strategické rozhodnutia, ktoré vďaka prijatiu dvoch návrhov jednoducho nedokážeme zmeniť, nehovoriac o tom, že by to bolo treba prediskutovať aj s ministrom financií a podobne.
Potom sú tu ďalšie okruhy otázok, ktoré by sme mohli riešiť. Napríklad, koľko tu máme vysokých škôl v prepočte na počet obyvateľov, aká je ich štruktúra, aké je ich konkrétne zameranie, aké študijné programy, v rámci ktorých študijných odborov poskytujú, či v podstate zodpovedajú potrebám súčasnej hospodárskej praxe či budúceho vývoja na Slovensku. Nuž, v tomto prípade treba niekedy naozaj prijať aj radikálne rozhodnutia, ale hlavne odvážne rozhodnutia, čiastočne tieto návrhy zákony k tomu aj smerujú.
Samotná diskusia, ktorá sa tu vedie o kvalite vysokých škôl na Slovensku, nuž, skúsim k tomu zaujať ani nie tak stanovisko, ale prostredníctvom dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predostrieť niekoľko možností ako zlepšiť aktuálny stav bez toho, by nás to stálo možno čo i len cent, bez toho, aby tu boli nejaké zásadné nároky na štátny rozpočet. A zároveň, aby sme sa v niektorých oblastiach stali konkurencieschopnejšími, minimálne čo sa týka aktuálneho stavu vo vzťahu, vo vzťahu k českým vysokým školám, kde naozaj časť slovenských záujemcov o vysokoškolské štúdium sa rozhoduje práve na ich pôde študovať a zvyšovať si svoju kvalifikáciu. Každopádne tieto návrhy, ktoré tu predostriem, sú veľmi jednoduché a budem ich sa snažiť prezentovať v podobe inšpiratívnych podnetov alebo návrhov. Otázka je, akým spôsobom sa aj zhostíte alebo či vôbec ich budete akceptovať, alebo nie.
Viacerí aj z tu prítomných poslancov možno v minulosti študovalo na slovenských vysokých školách a niektorí z nich práve externou formou. Niektorí z vás možno aj v tomto momente alebo niektorí z vašich blízkych príbuzných študujú na vysokých školách externou formou a zaregistrovali ste, že v prípade novoakreditovaných študijných programov sa štandardná dĺžka predlžuje v zmysle zákona o jeden rok bez ohľadu na to, či sa jedná o bakalárske alebo magisterské štúdium.
Áno, bol tu istý dôvod, pre ktorý takáto zmena bola zavedená, ale absolútne je to neštandardné, hlavne keď sa pozriete, či takéto opatrenie v okolitých krajinách reálne existuje, a hlavne keď sa pozriete na to, že časť záujemcov o externú formu štúdia ide študovať napríklad do Českej republiky, kde ten titul, v prípade, ak sa bavíme o magisterskom alebo inžinierskom štúdiu, získajú za päť rokov a majú rovnaký titul, ktorý sa akceptuje aj tu na Slovensku. Akurát na Slovensku by ste museli študovať dohromady minimálne sedem rokov.
Práve to je predmetom jedného z tých prvých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorý v podstate umožní externým študentom zrýchliť tempo svojho štúdia. Zásadným spôsobom sa teda nič nebude meniť na obsahu samotných akreditovaných študijných programov, akurát v prípade šikovných a úspešných študentov aj v rámci týchto foriem štúdia budú mať šancu urýchliť tempo svojho vlastného štúdia a ukončiť tak možno v rovnakom čase, ako je to aj v prípade študentov riadneho denného štúdia.
V podstate s tým súvisí aj ďalšia časť návrhu, ktorý bude predkladaný v rámci pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré tu budem onedlho čítať, a to je snaha o dereguláciu výšky školného v prípade, predovšetkým – že predovšetkým? – v prípade externej formy štúdia tých dôvodov je možno viacero. Ale práve je to otázka trhu a samotného rozhodnutia študentov, ktorú školu si vyberú, a naozaj je aj v záujme samotných vysokých škôl, aby v prípade samotnej výšky školného neprešvihli istú hranicu, pretože v tom prípade by sa im nikto na štúdium nehlásil. Práve z toho dôvodu tento návrh je aj, aby vznikla možno, predkladaný, aby vznikla možno aj taká konkurencia medzi samotnými slovenskými vysokými školami a snažili sa aj skvalitniť jednotlivé formy vysokoškolského štúdia bez ohľadu na to teda, či sa jedná o dennú alebo externú formu, aj keď tento návrh je prioritne orientovaný na externú formu štúdia.
Druhý z predkladaných návrhov sa týka návrhu zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania, aj keď ja stále to budem tvrdiť, nie je to zákon o zabezpečení kvality, ale je to zákon o hodnotení kvality a o pôsobnosti akreditačnej agentúry. Nejdeme sa hrať ale so slovíčkami, skôr, skôr by som chcel priblížiť, v čom spočíva podstata daného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ten návrh sa snaží spružniť procesy zmeny vnútorného systému kvality. Ak sa vysoká škola rozhodne zmeniť svoj vnútorný systém kvality, uvedie to napríklad, nieže napríklad, ale uvedie to vo výročnej správe, ktorú môže odoslať elektronicky agentúre, ktorá na takéto zmeny priebežne ex offo dohliada. Inými slovami povedané, výročné správy sa zverejňujúce každoročne v zmysle existujúceho platného zákona o vysokých školách. Samotný návrh by bol doplnený v danom kontexte explicitne aj o výročné správy vysokej školy, ktoré predstavujú podklad na posúdenie vnútorného systému kvality.
V spoločnej správe gestorského výboru sa síce uvádzajú, resp. boli uvedené v § 24 ods. 4 verejne dostupné dokumenty a údaje vysokej školy. Z môjho pohľadu však daná formulácia môže vytvárať rôzny priestor pre dišputy, otázky, výklady. A práve preto sme to nahradili práve týmto spôsobom.
Naozaj, rovno poviem, školstvo nie je v otrasnom stave, tie návrhy, ktoré tu budú prezentované, majú svoj zmysel, majú svoje ratio. Sú ľahko implementovateľné, stačí len sa zamyslieť nad tým, či budú dávať zmysel aj pre tu prítomných a nielen prítomných ctených pánov a panie poslankyne, pretože dávajú nám do rúk možnosť zvýšiť veľmi relatívne rýchlym spôsobom konkurencieschopnosť slovenských vysokých škôl.
No a aby som zbytočne nehovoril pretože to musím čítať, ja nerád čítam text od slova do slova, ale v zmysle rokovacieho poriadku mi tu nič neostáva iné, a tak teda pristúpim k tomu, aby som prečítal dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predstavuje, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Štarchoň, Adriana Pčolinská a Ľudovít Goga, sa dotýka vládneho návrhu zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania. Je to parlamentná tlač 950. Ja si to radšej zoberiem do ruky, aby som sa niekde nepomýlil.
Vládny návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania sa mení a dopĺňa nasledovne:
1. Paragraf 24 ods. 1 až 5 znie:
"(1) Vysoká škola je povinná požiadať agentúru o posúdenie jej vnútorného systému najmenej raz za desať rokov. Vysoká škola prvýkrát požiada o posúdenie vnútorného systému najskôr šesť rokov a najneskôr desať rokov od svojho zriadenia alebo od udelenia štátneho súhlasu. Ak má vysoká škola schválený vnútorný systém kvality, na dodržiavanie vnútorného systému vysokou školou dohliada agentúra priebežne. Zmeny vo vnútornom systéme vysoká škola každoročne uvedie vo svojej výročnej správe a vo výročných správach fakúlt za predchádzajúci kalendárny rok, ktoré do 30. 6. kalendárneho roka odošle do informačného systému agentúry.
(2) Agentúra vykonáva priebežný dohľad nad plnením štandardov pre vnútorný systém najmenej raz za dva roky na základe údajov z
a) hodnotenia úrovne vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia prerokovaného vedeckou radou vysokej školy,
b) hodnotenia úrovne fakulty vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia prerokovaného vedeckou radou fakulty a
c) registrov uvedených v § 18 ods. 4,
d) výročných správ vysokej školy, prípadne jej fakúlt.
(3) Ak agentúra vyhodnotí, že zmeny vo vnútornom systéme nie sú v súlade so štandardmi, môže začať príslušné konanie o posúdení vnútorného systému so štandardmi. Predtým môže požiadať vysokú školu, aby sama vykonala vo vnútornom systéme zmeny. Ak tak vysoká škola neurobí, agentúra začne príslušné konanie. Agentúra môže v rámci dohľadu nad plnením štandardov z vlastného podnetu začať konanie o mimoriadnom posúdení vnútorného systému. V rámci mimoriadneho posúdenia vnútorného systému výkonná rada v rozhodnutí určí, či ním možno nahradiť posúdenie vnútorného systému podľa odseku 1.
(4) Podkladmi na posúdenie vnútorného systému sú:
a) vnútorný systém, ak má vysoká škola vypracované vnútorné predpisy, ktoré upravujú vnútorné systémy fakulty, podkladom sú aj tie,
b) vnútorná hodnotiaca správa o implementácii vnútorného systému vypracovaná vysokou školou,
c) hodnotiaca správa pracovnej skupiny,
d) stanovisko vysokej školy k hodnotiacej správe pracovnej skupiny,
e) výročné správy vysokej školy, prípadne jej fakúlt.
(5) Podklady podľa ods. 4 písm. a), b), a e) a d) podáva vysoká škola agentúre elektronicky. Ak ide o mimoriadne posúdenie vnútorného systému, vysoká škola podáva podklady podľa odseku 4 písm. a), b), d) a e) v lehote určenej agentúrou, ak ide o vnútornú hodnotiacu správu, agentúra môže určiť aj jej rozsah a obsahové zameranie. Ak vysoká škola podklady podľa odseku 4 písm. a), b) d) a e) v určenej lehote nedodá, postupuje sa podľa odseku 7.".
Druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Štarchoňa, Adriany Pčolinskej a Ľudovíta Gogu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (951).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, sa mení a dopĺňa nasledovne:
1. V čl. I sa za novelizačný bod 85 vkladá novelizačný bod 86, ktorý znie:
"86. V § 52 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Študent externej formy štúdia bakalárskeho študijného programu si môže zvoliť tempo štúdia tak, že si predmety študijného programu, pri rešpektovaní ich nadväznosti a výučby rozdelenej do zimného a letného semestra, rozloží do dĺžky štúdia o rok kratšej, ako je štandardná dĺžka štúdia študijného programu. Na tento účel je vysoká škola alebo fakulta povinná zverejniť aj odporúčaný študijný plán bakalárskeho študijného programu v externej forme štúdia skrátený o jeden akademický rok oproti štandardnej dĺžke štúdia. Skrátenie štandardnej dĺžky štúdia bakalárskeho študijného programu v externej forme štúdia sa realizuje zápisom a absolvovaním predmetov študentom. Študent je oprávnený kedykoľvek počas štúdia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi vysokej školy a fakulty, ak sa vysoká škola delí na fakulty, a pravidlami študijného programu pokračovať v štúdiu v štandardnej dĺžke študijného programu alebo si aj opätovne zapísať predmety tak, aby ich mohol realizovať v štandardnej dĺžke štúdia skrátenej o rok."
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7."
Následne doterajšie novelizačné body 86 a 87 v čl. I sa označujú ako novelizačné body 87 a 88.
2. V čl. I sa za novelizačný bod 88 vkladá novelizačný bod 89, ktorý znie:
"89. V § 53 sa odsek 4 vkladá za nový odsek 5, ktorý znie:
"(5) Študent externej formy štúdia magisterského študijného programu si môže zvoliť tempo štúdia tak, že si predmety študijného programu, pri rešpektovaní ich nadväznosti a výučby rozdelenej do zimného a letného semestra, rozloží do dĺžky štúdia o rok kratšej, ako je štandardná dĺžka študijného programu. Na tento účel je vysoká škola alebo fakulta povinná zverejniť aj odporúčaný študijný plán magisterského študijného programu v externej forme štúdia skrátený o jeden akademický rok oproti štandardnej dĺžke štúdia. Skrátenie štandardnej dĺžky štúdia magisterského študijného programu v externej forme štúdia sa realizuje zápisom a absolvovaním predmetov študentom. Študent je oprávnený kedykoľvek počas štúdia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi vysokej školy a fakulty, ak sa vysoká škola delí na fakulty, a pravidlami študijného programu pokračovať v štúdiu v štandardnej dĺžke študijného programu, alebo si aj opätovne zapísať predmety tak, aby ich mohol realizovať v štandardnej dĺžke štúdia skrátenej o rok."
Následne doterajšie odseky 5 až I0 sa označujú ako odseky 6 až 11."
Doterajšie novelizačné body 88 až 150 sa označujú ako novelizačné body 90 až 152.
3. V novelizačnom bode 90 sa slová "§ 53 ods. 9" nahrádzajú slovami "§ 53 ods. 10".
4. V novelizačnom bode 91 sa slová "odsekom 11" nahrádzajú slovami "odsekom 12".
5. V čl. I sa za novelizačný bod 152 vkladá nový novelizačný bod 153, ktorý znie:
"153. V§ 92 ods. 3 sa vypúšťajú štvrtá a piata veta."
Doterajšie novelizačné body 151 až 196 v čl. I sa označujú ako novelizačné body 154 až 199.
Z mojej strany všetko. Som pripravený zodpovedať. Aha, tak nebudem zodpovedať nič.
Rozpracované
15:46
Vystúpenie v rozprave 15:46
Ondrej DostálPrílepok je neblahá legislatívna prax, keď sa...
Prílepok je neblahá legislatívna prax, keď sa prijíma nejaký nový zákon alebo sa teda schvaľuje novela zákona a v rámci druhého čítania, či už vo výbore alebo potom v pléne, sa schváli doplňujúci návrh, ktorým sa vloží do toho pôvodného návrhu nejaký nový článok alebo nové články a tými článkami sa novelizujú iné zákony, ktoré sú obsahovo nesúvisiace. Ide o neblahú legislatívnu prax, ako som povedal, pretože sa ňou obchádza štandardné legislatívne konanie, ktoré v prípade vládnych návrhov obsahuje aj medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa môžu k tým návrhom vyjadriť iné štátne inštitúcie, teda iné rezorty, ale aj úrady, organizácie a aj verejnosť. A teda aj v prípade poslaneckých návrhov sa rokuje v prvom čítaní, potom vo výbore a potom, potom opäť v pléne v druhom čítaní. Čo v prípade prílepkov nie je možné, tam v lepšom prípade na výbore dostanú poslanci na stôl rozsiahly pozmeňovák, ktorým sa mení nejaký iný zákon, a nemôžu veľmi naňho ani pripravene reagovať, obvykle. Alebo to, môžu teda v pléne niečo povedať, ale niekedy to presviští, že si to verejnosť všimne, až keď to vyjde v Zbierke zákonov a je to už zrazu platné.
Takáto prax prílepková je Českým Ústavným súdom, ako nepochybne vieme všetci, označená za protiústavnú. V Českej republike bol takýto prílepok zrušený a na Slovensku až tak ďaleko sme zatiaľ nedospeli, ale aj na Slovensku je takáto prax v rozpore, ak nie s ústavou alebo duchom ústavy, ale so znením zákona o rokovacom poriadku, ktorý v § 94 ods. 3 hovorí, že "pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona".
Ako som už spomenul, prílepky sa nachádzajú v spoločných správach k obom návrhom zákona. Pokiaľ ide o návrh novely toho druhého zákona, zákona o vysokých školách (tlač 951), ide o bod 56, ktorým sa za čl. I vkladá nový čl. II, ktorým sa novelizuje zákon o Slovenskej akadémii vied. Ide o pomerne rozsiahlu novelizáciu na tri strany a upravujú sa tam, zacitujem "následky pre situáciu, ak Slovenská akadémia vied ako zakladateľ nedodala v čase ustanovenom zákonom všetky dokumenty potrebné na zápis jej transformovaných organizácií na verejné výskumné inštitúcie". Súvisí to nejako s obsahom novely? V čom? Ako?
Rieši to problém, ktorý sa môže objaviť a zrejme by sa aj objavil, pokiaľ by nedošlo k tejto transformácii, lebo nie všetky organizácie stihli tú transformáciu, ale je tu dôvod to riešiť prílepkom, nemalo sa na to pamätať pri prijímaní zákona, prípadne nemalo sa to ošetriť nejakou normálnou poslaneckou novelou? Neviem, to možno pán predseda výboru Petrák vysvetlí.
Ako ešte vážnejší však vidím ten druhý prílepok, ktorý sa týka návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania (tlač 950) a bodov 62 a 63. Preto som sa pýtal na pána spravodajcu Čaploviča, ktorý tu nie je prítomný, pretože navrhujem vyňať to na osobitné hlasovanie, žiadam 62 a 63, tak dúfam, že si to pán druhý spravodajca zapíše a bude, bude to tlmočiť.
Touto novelou sa opäť vkladá za, teda nový čl. II. Ten zákon nemá články, lebo je to návrh nového zákona, takže z návrhu zákona sa robí čl. I a vkladá sa nový článok, ktorým sa novelizuje zákon o verejnom obstarávaní. Tá novela zákona o verejnom obstarávaní nie je až taká rozsiahla, ako novela zákona o Slovenskej akadémii vied v tom predchádzajúcom zákone, ale je o to zásadnejšia.
Tá novela spočíva v tom, že dotované subjekty pod 50 % z verejných zdrojov môžu vyňať nákup tovarov a služieb z režimu verejného obstarávania. Ide o situácie typu, typu eurofondov, teda ak je nad 50 %, tak budú aj naďalej musieť postupovať subjekty, ktoré prijímajú takúto pomoc podľa zákona o verejnom obstarávaní pri nákupe služieb a tovarov, ak je tá pomoc pod 50 %, tak už nebudú, ak teraz schválime tento doplňujúci návrh zo spoločnej správy.
No prečo je to problém? Použijem porovnanie s tým predchádzajúcim prílepkom, ktorý je legislatívne rovnako sporný, ale z hľadiska vecného sa mi zdá predsa len trochu menej problematický. Slovenská akadémia vied a vysoké školy, dobre, aspoň to nejako súvisí, aj keď ide o odlišnú právnu úpravu, ale teda v oboch prípadoch to má na starosti ministerstvo školstva, v oboch prípadoch v parlamente je za gestorský výbor určený školský výbor. Ale kvalita vysokoškolského vzdelávania a verejné obstarávanie majú navzájom spoločné čo? Keď povieme, že financie, tak potom všetko so všetkým súvisí a potom, potom je zbytočné hovoriť o tom, že existujú nejaké prílepky, lebo áno, cez financie súvisí naozaj všetko so všetkým. Gestorský rezort verejného obstarávania predsa nie je ministerstvo školstva. Máme tu samostatný Úrad pre verejné obstarávanie. Ak návrh novely zákona o verejnom obstarávaní príde do parlamentu, tak bude s ním vystupovať ministerka vnútra, čiže má to na starosti ministerstvo vnútra, nie ministerstvo školstva a ani v parlamente to nebude mať na starosti školský výbor pána Petráka, ale hospodársky výbor, ten býva gestorský výbor pri novelách zákona o verejnom obstarávaní. Čiže ten súvis tam nie je ani, ani taký, že by ste, ak to chcete už novelizovať, aby ste to pichli do nejakého zákona, ktorý súvisí s verejným obstarávaním priamo.
Ďalší rozdiel. Novela zákona o verejnom obstarávaní, o Slovenskej akadémii vied rieši nejaký urgentný problém. Predpokladalo sa, že transformácia prebehne do 1. júla, a ona neprebehne, nestihnú to, nestihnú to všetky, všetky subjekty, všetky ústavy, tak áno, ocitli by sme v nejakom právnom vákuu, keby sme na tejto schôdzi neschválili novelu, ktorou vrátime do zákona o Slovenskej akadémii vied niektoré z tých pôvodných nedávno vypustených ustanovení a nijako neošetrili tú situáciu, keď to, keď to neprebehne. Ale aký urgentný a neodkladný problém rieši tá prílepková novela zákona o verejnom obstarávaní? Veď teraz do začiatku júna bol v štandardnom medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh, veľký návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, s ktorým prišiel Úrad pre verejné obstarávanie a ktorý tento bod obsahuje. Doteraz sme s ním fungovali, teraz prebieha vyhodnocovanie medzirezortného pripomienkového konania, pôjde to do vlády, vláda to dá do parlamentu. Doteraz sme v tomto režime verejného obstarávania fungovali, možno nejaké technické problémy, problémy vznikali, ale určite, určite to nie je dôvod na obchádzanie legislatívnych pravidiel, určite to nie je žiadna výnimočná situácia.
Svedčí o tom napokon aj to, že, že tým, že tam doplníme tento prílepok, tak sprzníme znenie toho zákona. Lebo ak, ak ho tam nepridáme, no tak to bude zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Keď ho tam pridáme, no tak bude to zase zložitý, zložitý návrh zákona, teda zložité znenie zákona, zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. Opäť to poukazuje na to, že je to prílepok a že to, že to nesúvisí.
Ale aj keby toto všetko, všetko platilo, tak, tak sú to, sú to výhrady legislatívneho charakteru. Lenže ten návrh je problematický aj vecne. Pozoruhodné je zdôvodnenie. Teraz zacitujem. "Cieľom návrhu zákona na zmenu zákona o verejnom obstarávaní je dosiahnuť súlad pravidiel pre takzvané dotované subjekty, ktorým poskytne verejný obstarávateľ finančné prostriedky s úpravou podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní. Smernice pre oblasť verejného obstarávania vyžadujú od dotovaných subjektov nakupovať v režime verejného obstarávania iba v prípade poskytovania viac ako 50 % finančných prostriedkov zo strany verejného obstarávateľa a to iba pre vybrané kategórie stavebných prác a s tým súvisiacich služieb. Vzhľadom na to, že súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní je prísnejšie ako ustanovenia smerníc, predmetom návrhu pre dotované subjekty je vyňať spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní tie prípady, ak verejný obstarávateľ poskytne osobe, ktorá nie je verejným obstarávateľom, ani obstarávateľom, časť finančných prostriedkov predstavujúcich percentuálny podiel rovnaký alebo nižší ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru a uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb."
Tak predovšetkým argumentuje sa tým, že ideme zosúladiť slovenský zákon so smernicami Európskej únie. Nie je to pravda. Nie je tam žiadny nesúlad. To, že smernica nevyžaduje, aby sa uskutočnilo verejné obstarávanie aj v situáciách, keď nejaký subjekt dostane dotáciu menšiu ako 50 %, vôbec neznamená, že my na Slovensku v našej vlastnej legislatíve vzhľadom na naše vlastné podmienky, vzhľadom na naše vlastné skúsenosti so zneužívaním eurofondov, so zneužívaním dotácií, si tam takú podmienku nedáme. My to môžme urobiť. Súčasná právna úprava v Slovenskej republike v tomto bode je plne v súlade so smernicami. Žiadny rozpor tam nie je. (Reakcia predkladateľa.) Nad rámec. To, že niečo nie je upravené v smernici Európskej únie, neznamená, že to nemôže byť upravené vo vnútroštátnej legislatíve. To, že, že vo Švédsku nemajú problém s rozkrádaním eurofondov, neznamená, že my nemáme reagovať na situáciu, ktorá je tu, a teraz a na naše vlastné, vlastné skúsenosti a nemáme si upraviť tie pravidlá prísnejšie. Európska únia nereguluje všetko. Európska reguluje alebo teda mala by regulovať veci, ktoré sa týkajú spoločného trhu, ktoré zasahujú do spoločného trhu. Ak toto nezasahuje do spoločného trhu, tak to Európska únia nemusí nijako regulovať. Ale my si to zaregulovať môžeme. A to, ak je to regulované tým spôsobom, ako je to doteraz, že sa vyžaduje verejné obstarávanie na nakupovanie aj v prípade, že ide o menej ako 50 % z verejných zdrojov, to nám určite Európska únia vyčítať nebude. A, samozrejme, vzhľadom na tie naše skúsenosti môžu vzniknúť aj situácie typu, že skutočná hodnota nejakého dotovaného projektu alebo tovaru, ktorý má byť nakúpený, je milión, ale ako to už u nás býva, tak si to v projekte nadhodnotíme, povieme, že tri milióny, a pomoc bude jeden a pol milióna, čiže za jeden a pol milióna teda, ktorá bude menej ako 50 %, nebude musieť byť obstarávanie, kúpime si hocičo, dohodneme sa s kamarátmi, nebudeme musieť tam dávať ani, ani oslovovať tie tri firmy, ako sa to vznikne na Slovensku robiť, bude to, bude to predražené a ešte, ešte, ešte to nebude ani kontrolovateľné.
A teda nie len to, že to chcete zrušiť, ale chcete teda, aby to platilo aj spätne, že tie subjekty, ktoré už rozbehli verejné obstarávanie, tak budú mať možnosť to zrušiť. Načo, načo by, načo by robili, načo by robili verejné obstarávanie?
Mne na tom príde fascinujúca ešte jedna vec. Pomerne často sa stáva, že schvaľuje parlament nejaký zákon a zdôvodnené je to tým, že musíme schváliť ten zákon, lebo to od nás vyžaduje právo Európskej únie, a pod zámienkou, že právo Európskej únie niečo od nás vyžaduje, sa prepašujú do vnútornej legislatívy veci, ktoré vôbec nesúvisia s tým, čo od nás právo vyžaduje. Zaujímavé je, že býva to v situáciách, keď sa zavádzajú nejaké väčšinou regulácie stanovujúce povinnosti podnikateľským subjektom, ktoré Európska únia nerieši, ale z nejakého dôvodu slovenskí úradníci alebo politici si povedia, že bolo by dobré mať takú reguláciu, a keď povieme, že je to, že je to kvôli EÚ, no tak, tak nikto sa nám nebude stavať na odpor, nikto to nebude riešiť, alebo keď je to v jednom balíku, kde časť je zosúladením s legislatívou Európskej únie a iná časť sa pritom zvezie, tak sa to robí oveľa, oveľa jednoduchšie.
V tomto prípade je to zrazu úplne naopak a tvárime sa, že môžeme mať v našom zákone iba to, čo tam mať musíme, čo tam nevyhnutne musíme mať kvôli, kvôli Európskej únii, aby sme neboli v rozpore, v rozpore s právom Európskej únie.
A ako sa tieto dve situácie líšia? No líšia sa tým, že v prípade, keď sa nad rámec povinností voči Európskej únii niečo pašuje do slovenskej legislatívy, tak zväčša ide o zásahy do podnikateľského prostredia, regulácie a povinnosti, ale v tomto prípade sa ideme zbaviť pravidiel hospodárneho nakladania s verejnými zdrojmi. S verejnými zdrojmi, ktoré sú poskytované súkromným alebo neverejným subjektom. Dáme dotáciu, podporíme nejaký projekt a prestane nás zaujímať, akým spôsobom ten subjekt s tými prostriedkami nakladá. To je úplne absurdné.
Čiže záverom opakujem, že navrhujem vyňať body 62 a 63 na osobitné hlasovanie neprítomnému spravodajcovi pánovi poslancovi Čaplovičovi. Už je tu. A, pardon, pardon, už, už ste prišli, ďakujem. A vyzývam pani ministerku, aby nesúhlasila s rozšírením novely, s rozšírením návrhu zákona o tieto body, pretože § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Tak ja pevne verím, že pani ministerka s niečím takýmto po tomto vysvetlení súhlasiť nebude, lebo nebude súhlasiť s tým, aby sa znižovala možnosť kontroly používania verejných zdrojov.
Posledná vec, teda pán predseda výboru Petrák avizoval, že bude reagovať na vystúpenia poslancov svojimi, svojimi vystúpeniami, a keďže je predsedom výboru, ktorý je gestorský a cez ktorý sa to tam dostalo, tak sa veľmi teším na jeho vysvetlenie a vyvrátenie mojich pochybností či už faktickou poznámkou alebo celým vystúpením.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
14.6.2018 o 15:46 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážená pani ministerka, vážený pán jeden zo spravodajcov. Upozorňujem, že druhý zo spravodajcov sa nenachádza v rokovacej sále a teda podľa rokovacieho poriadku by mal byť prítomný a sledovať priebeh rozpravy. A máme spoločnú diskusiu k dvom návrhom zákonov, aj keď máme tu iba jedného spravodajcu, a v oboch návrhoch zákonov, teda v spoločných správach k nim sa nachádzajú tzv. prílepky.
Prílepok je neblahá legislatívna prax, keď sa prijíma nejaký nový zákon alebo sa teda schvaľuje novela zákona a v rámci druhého čítania, či už vo výbore alebo potom v pléne, sa schváli doplňujúci návrh, ktorým sa vloží do toho pôvodného návrhu nejaký nový článok alebo nové články a tými článkami sa novelizujú iné zákony, ktoré sú obsahovo nesúvisiace. Ide o neblahú legislatívnu prax, ako som povedal, pretože sa ňou obchádza štandardné legislatívne konanie, ktoré v prípade vládnych návrhov obsahuje aj medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa môžu k tým návrhom vyjadriť iné štátne inštitúcie, teda iné rezorty, ale aj úrady, organizácie a aj verejnosť. A teda aj v prípade poslaneckých návrhov sa rokuje v prvom čítaní, potom vo výbore a potom, potom opäť v pléne v druhom čítaní. Čo v prípade prílepkov nie je možné, tam v lepšom prípade na výbore dostanú poslanci na stôl rozsiahly pozmeňovák, ktorým sa mení nejaký iný zákon, a nemôžu veľmi naňho ani pripravene reagovať, obvykle. Alebo to, môžu teda v pléne niečo povedať, ale niekedy to presviští, že si to verejnosť všimne, až keď to vyjde v Zbierke zákonov a je to už zrazu platné.
Takáto prax prílepková je Českým Ústavným súdom, ako nepochybne vieme všetci, označená za protiústavnú. V Českej republike bol takýto prílepok zrušený a na Slovensku až tak ďaleko sme zatiaľ nedospeli, ale aj na Slovensku je takáto prax v rozpore, ak nie s ústavou alebo duchom ústavy, ale so znením zákona o rokovacom poriadku, ktorý v § 94 ods. 3 hovorí, že "pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona".
Ako som už spomenul, prílepky sa nachádzajú v spoločných správach k obom návrhom zákona. Pokiaľ ide o návrh novely toho druhého zákona, zákona o vysokých školách (tlač 951), ide o bod 56, ktorým sa za čl. I vkladá nový čl. II, ktorým sa novelizuje zákon o Slovenskej akadémii vied. Ide o pomerne rozsiahlu novelizáciu na tri strany a upravujú sa tam, zacitujem "následky pre situáciu, ak Slovenská akadémia vied ako zakladateľ nedodala v čase ustanovenom zákonom všetky dokumenty potrebné na zápis jej transformovaných organizácií na verejné výskumné inštitúcie". Súvisí to nejako s obsahom novely? V čom? Ako?
Rieši to problém, ktorý sa môže objaviť a zrejme by sa aj objavil, pokiaľ by nedošlo k tejto transformácii, lebo nie všetky organizácie stihli tú transformáciu, ale je tu dôvod to riešiť prílepkom, nemalo sa na to pamätať pri prijímaní zákona, prípadne nemalo sa to ošetriť nejakou normálnou poslaneckou novelou? Neviem, to možno pán predseda výboru Petrák vysvetlí.
Ako ešte vážnejší však vidím ten druhý prílepok, ktorý sa týka návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania (tlač 950) a bodov 62 a 63. Preto som sa pýtal na pána spravodajcu Čaploviča, ktorý tu nie je prítomný, pretože navrhujem vyňať to na osobitné hlasovanie, žiadam 62 a 63, tak dúfam, že si to pán druhý spravodajca zapíše a bude, bude to tlmočiť.
Touto novelou sa opäť vkladá za, teda nový čl. II. Ten zákon nemá články, lebo je to návrh nového zákona, takže z návrhu zákona sa robí čl. I a vkladá sa nový článok, ktorým sa novelizuje zákon o verejnom obstarávaní. Tá novela zákona o verejnom obstarávaní nie je až taká rozsiahla, ako novela zákona o Slovenskej akadémii vied v tom predchádzajúcom zákone, ale je o to zásadnejšia.
Tá novela spočíva v tom, že dotované subjekty pod 50 % z verejných zdrojov môžu vyňať nákup tovarov a služieb z režimu verejného obstarávania. Ide o situácie typu, typu eurofondov, teda ak je nad 50 %, tak budú aj naďalej musieť postupovať subjekty, ktoré prijímajú takúto pomoc podľa zákona o verejnom obstarávaní pri nákupe služieb a tovarov, ak je tá pomoc pod 50 %, tak už nebudú, ak teraz schválime tento doplňujúci návrh zo spoločnej správy.
No prečo je to problém? Použijem porovnanie s tým predchádzajúcim prílepkom, ktorý je legislatívne rovnako sporný, ale z hľadiska vecného sa mi zdá predsa len trochu menej problematický. Slovenská akadémia vied a vysoké školy, dobre, aspoň to nejako súvisí, aj keď ide o odlišnú právnu úpravu, ale teda v oboch prípadoch to má na starosti ministerstvo školstva, v oboch prípadoch v parlamente je za gestorský výbor určený školský výbor. Ale kvalita vysokoškolského vzdelávania a verejné obstarávanie majú navzájom spoločné čo? Keď povieme, že financie, tak potom všetko so všetkým súvisí a potom, potom je zbytočné hovoriť o tom, že existujú nejaké prílepky, lebo áno, cez financie súvisí naozaj všetko so všetkým. Gestorský rezort verejného obstarávania predsa nie je ministerstvo školstva. Máme tu samostatný Úrad pre verejné obstarávanie. Ak návrh novely zákona o verejnom obstarávaní príde do parlamentu, tak bude s ním vystupovať ministerka vnútra, čiže má to na starosti ministerstvo vnútra, nie ministerstvo školstva a ani v parlamente to nebude mať na starosti školský výbor pána Petráka, ale hospodársky výbor, ten býva gestorský výbor pri novelách zákona o verejnom obstarávaní. Čiže ten súvis tam nie je ani, ani taký, že by ste, ak to chcete už novelizovať, aby ste to pichli do nejakého zákona, ktorý súvisí s verejným obstarávaním priamo.
Ďalší rozdiel. Novela zákona o verejnom obstarávaní, o Slovenskej akadémii vied rieši nejaký urgentný problém. Predpokladalo sa, že transformácia prebehne do 1. júla, a ona neprebehne, nestihnú to, nestihnú to všetky, všetky subjekty, všetky ústavy, tak áno, ocitli by sme v nejakom právnom vákuu, keby sme na tejto schôdzi neschválili novelu, ktorou vrátime do zákona o Slovenskej akadémii vied niektoré z tých pôvodných nedávno vypustených ustanovení a nijako neošetrili tú situáciu, keď to, keď to neprebehne. Ale aký urgentný a neodkladný problém rieši tá prílepková novela zákona o verejnom obstarávaní? Veď teraz do začiatku júna bol v štandardnom medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh, veľký návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, s ktorým prišiel Úrad pre verejné obstarávanie a ktorý tento bod obsahuje. Doteraz sme s ním fungovali, teraz prebieha vyhodnocovanie medzirezortného pripomienkového konania, pôjde to do vlády, vláda to dá do parlamentu. Doteraz sme v tomto režime verejného obstarávania fungovali, možno nejaké technické problémy, problémy vznikali, ale určite, určite to nie je dôvod na obchádzanie legislatívnych pravidiel, určite to nie je žiadna výnimočná situácia.
Svedčí o tom napokon aj to, že, že tým, že tam doplníme tento prílepok, tak sprzníme znenie toho zákona. Lebo ak, ak ho tam nepridáme, no tak to bude zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Keď ho tam pridáme, no tak bude to zase zložitý, zložitý návrh zákona, teda zložité znenie zákona, zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. Opäť to poukazuje na to, že je to prílepok a že to, že to nesúvisí.
Ale aj keby toto všetko, všetko platilo, tak, tak sú to, sú to výhrady legislatívneho charakteru. Lenže ten návrh je problematický aj vecne. Pozoruhodné je zdôvodnenie. Teraz zacitujem. "Cieľom návrhu zákona na zmenu zákona o verejnom obstarávaní je dosiahnuť súlad pravidiel pre takzvané dotované subjekty, ktorým poskytne verejný obstarávateľ finančné prostriedky s úpravou podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní. Smernice pre oblasť verejného obstarávania vyžadujú od dotovaných subjektov nakupovať v režime verejného obstarávania iba v prípade poskytovania viac ako 50 % finančných prostriedkov zo strany verejného obstarávateľa a to iba pre vybrané kategórie stavebných prác a s tým súvisiacich služieb. Vzhľadom na to, že súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní je prísnejšie ako ustanovenia smerníc, predmetom návrhu pre dotované subjekty je vyňať spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní tie prípady, ak verejný obstarávateľ poskytne osobe, ktorá nie je verejným obstarávateľom, ani obstarávateľom, časť finančných prostriedkov predstavujúcich percentuálny podiel rovnaký alebo nižší ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru a uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb."
Tak predovšetkým argumentuje sa tým, že ideme zosúladiť slovenský zákon so smernicami Európskej únie. Nie je to pravda. Nie je tam žiadny nesúlad. To, že smernica nevyžaduje, aby sa uskutočnilo verejné obstarávanie aj v situáciách, keď nejaký subjekt dostane dotáciu menšiu ako 50 %, vôbec neznamená, že my na Slovensku v našej vlastnej legislatíve vzhľadom na naše vlastné podmienky, vzhľadom na naše vlastné skúsenosti so zneužívaním eurofondov, so zneužívaním dotácií, si tam takú podmienku nedáme. My to môžme urobiť. Súčasná právna úprava v Slovenskej republike v tomto bode je plne v súlade so smernicami. Žiadny rozpor tam nie je. (Reakcia predkladateľa.) Nad rámec. To, že niečo nie je upravené v smernici Európskej únie, neznamená, že to nemôže byť upravené vo vnútroštátnej legislatíve. To, že, že vo Švédsku nemajú problém s rozkrádaním eurofondov, neznamená, že my nemáme reagovať na situáciu, ktorá je tu, a teraz a na naše vlastné, vlastné skúsenosti a nemáme si upraviť tie pravidlá prísnejšie. Európska únia nereguluje všetko. Európska reguluje alebo teda mala by regulovať veci, ktoré sa týkajú spoločného trhu, ktoré zasahujú do spoločného trhu. Ak toto nezasahuje do spoločného trhu, tak to Európska únia nemusí nijako regulovať. Ale my si to zaregulovať môžeme. A to, ak je to regulované tým spôsobom, ako je to doteraz, že sa vyžaduje verejné obstarávanie na nakupovanie aj v prípade, že ide o menej ako 50 % z verejných zdrojov, to nám určite Európska únia vyčítať nebude. A, samozrejme, vzhľadom na tie naše skúsenosti môžu vzniknúť aj situácie typu, že skutočná hodnota nejakého dotovaného projektu alebo tovaru, ktorý má byť nakúpený, je milión, ale ako to už u nás býva, tak si to v projekte nadhodnotíme, povieme, že tri milióny, a pomoc bude jeden a pol milióna, čiže za jeden a pol milióna teda, ktorá bude menej ako 50 %, nebude musieť byť obstarávanie, kúpime si hocičo, dohodneme sa s kamarátmi, nebudeme musieť tam dávať ani, ani oslovovať tie tri firmy, ako sa to vznikne na Slovensku robiť, bude to, bude to predražené a ešte, ešte, ešte to nebude ani kontrolovateľné.
A teda nie len to, že to chcete zrušiť, ale chcete teda, aby to platilo aj spätne, že tie subjekty, ktoré už rozbehli verejné obstarávanie, tak budú mať možnosť to zrušiť. Načo, načo by, načo by robili, načo by robili verejné obstarávanie?
Mne na tom príde fascinujúca ešte jedna vec. Pomerne často sa stáva, že schvaľuje parlament nejaký zákon a zdôvodnené je to tým, že musíme schváliť ten zákon, lebo to od nás vyžaduje právo Európskej únie, a pod zámienkou, že právo Európskej únie niečo od nás vyžaduje, sa prepašujú do vnútornej legislatívy veci, ktoré vôbec nesúvisia s tým, čo od nás právo vyžaduje. Zaujímavé je, že býva to v situáciách, keď sa zavádzajú nejaké väčšinou regulácie stanovujúce povinnosti podnikateľským subjektom, ktoré Európska únia nerieši, ale z nejakého dôvodu slovenskí úradníci alebo politici si povedia, že bolo by dobré mať takú reguláciu, a keď povieme, že je to, že je to kvôli EÚ, no tak, tak nikto sa nám nebude stavať na odpor, nikto to nebude riešiť, alebo keď je to v jednom balíku, kde časť je zosúladením s legislatívou Európskej únie a iná časť sa pritom zvezie, tak sa to robí oveľa, oveľa jednoduchšie.
V tomto prípade je to zrazu úplne naopak a tvárime sa, že môžeme mať v našom zákone iba to, čo tam mať musíme, čo tam nevyhnutne musíme mať kvôli, kvôli Európskej únii, aby sme neboli v rozpore, v rozpore s právom Európskej únie.
A ako sa tieto dve situácie líšia? No líšia sa tým, že v prípade, keď sa nad rámec povinností voči Európskej únii niečo pašuje do slovenskej legislatívy, tak zväčša ide o zásahy do podnikateľského prostredia, regulácie a povinnosti, ale v tomto prípade sa ideme zbaviť pravidiel hospodárneho nakladania s verejnými zdrojmi. S verejnými zdrojmi, ktoré sú poskytované súkromným alebo neverejným subjektom. Dáme dotáciu, podporíme nejaký projekt a prestane nás zaujímať, akým spôsobom ten subjekt s tými prostriedkami nakladá. To je úplne absurdné.
Čiže záverom opakujem, že navrhujem vyňať body 62 a 63 na osobitné hlasovanie neprítomnému spravodajcovi pánovi poslancovi Čaplovičovi. Už je tu. A, pardon, pardon, už, už ste prišli, ďakujem. A vyzývam pani ministerku, aby nesúhlasila s rozšírením novely, s rozšírením návrhu zákona o tieto body, pretože § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Tak ja pevne verím, že pani ministerka s niečím takýmto po tomto vysvetlení súhlasiť nebude, lebo nebude súhlasiť s tým, aby sa znižovala možnosť kontroly používania verejných zdrojov.
Posledná vec, teda pán predseda výboru Petrák avizoval, že bude reagovať na vystúpenia poslancov svojimi, svojimi vystúpeniami, a keďže je predsedom výboru, ktorý je gestorský a cez ktorý sa to tam dostalo, tak sa veľmi teším na jeho vysvetlenie a vyvrátenie mojich pochybností či už faktickou poznámkou alebo celým vystúpením.
Ďakujem.
Rozpracované
16:06
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:06
Veronika RemišováTak k tomu len toľko, že najprv vládna koalícia zbabre svojou neschopnosťou eurofondy, máme tu obrovský škandál, ktorý stále nie je doriešený, kvôli nemu je pani ministerka na svojej stoličke, stále sú pozastavené operačné programy, tak čo urobíme? Nie, aby sme riešili, ako, ako zlepšiť pravidlá, ako zlepšiť pravidlá a stransparentniť napríklad aj verejné obstarávanie, ale jednoducho my do zákona zavedieme možnosť obchádzať verejné obstarávanie. Pritom novela o verejnom obstarávaní je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, čiže bude sa otvárať, budeme o tom diskutovať v parlamente a nič nie je jednoduchšie ako normálnym legálnym spôsobom, ak takýto návrh máte, tak ho do tej novely o verejnom obstarávaní dať a nie takto potajomky, hovorím, protizákonne, ho tam vsúvať, keďže je to prílepok, ktorý je zakázaný rokovacím, rokovacím poriadkom.
A mne sa zdá, že navonok teda aj pán Pellegrini, predseda vlády, hovorí o tom aj pán Raši, ako chce stransparentniť čerpanie eurofondov, ako chce riešiť korupciu, ale tento návrh len prispeje ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2018 o 16:06 hod.
Mgr. art. M.A. ArtD.
Veronika Remišová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne kolegovi Dostálovi. Ja sama som chcela vystúpiť v rozprave k tomuto bodu a žiadať, žiadať vyňatie na osobitné hlasovanie. Čiže teraz to už neurobím, ale k tomu dopoviem toľko, že sme mali búrlivú diskusiu o tomto bode aj na výbore, kde som upozorňovala na to, že ako chceme od občanov, aby dodržiavali zákony, keď poslanci a teda, žiaľ, predseda školského výboru tieto zákony, ktorým je rokovací poriadok, ktorý je záväzný pre poslancov, ich nedodržujú. Následne prebiehali diskusie o tom, ako súvisí verejné obstarávanie, ako súvisí s kvalitou vysokých škôl. Pani ministerka nám povedala, že to veľmi súvisí, lebo kvôli decommitmentu, že sa zrýchli čerpanie eurofondov.
Tak k tomu len toľko, že najprv vládna koalícia zbabre svojou neschopnosťou eurofondy, máme tu obrovský škandál, ktorý stále nie je doriešený, kvôli nemu je pani ministerka na svojej stoličke, stále sú pozastavené operačné programy, tak čo urobíme? Nie, aby sme riešili, ako, ako zlepšiť pravidlá, ako zlepšiť pravidlá a stransparentniť napríklad aj verejné obstarávanie, ale jednoducho my do zákona zavedieme možnosť obchádzať verejné obstarávanie. Pritom novela o verejnom obstarávaní je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, čiže bude sa otvárať, budeme o tom diskutovať v parlamente a nič nie je jednoduchšie ako normálnym legálnym spôsobom, ak takýto návrh máte, tak ho do tej novely o verejnom obstarávaní dať a nie takto potajomky, hovorím, protizákonne, ho tam vsúvať, keďže je to prílepok, ktorý je zakázaný rokovacím, rokovacím poriadkom.
A mne sa zdá, že navonok teda aj pán Pellegrini, predseda vlády, hovorí o tom aj pán Raši, ako chce stransparentniť čerpanie eurofondov, ako chce riešiť korupciu, ale tento návrh len prispeje ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
16:08
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:08
Ľubomír PetrákPrvá vec. Existuje tento návrh zákona, ako si, pán kolega, povedal v medzirezortnom pripomienkovom konaní, teda táto časť, ktorá je predmetom pozmeňováku, to znamená, že nič neobchádzame, celé by to platilo možno o dva mesiace alebo o štyri mesiace neskôr. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Briefing Paper...
Prvá vec. Existuje tento návrh zákona, ako si, pán kolega, povedal v medzirezortnom pripomienkovom konaní, teda táto časť, ktorá je predmetom pozmeňováku, to znamená, že nič neobchádzame, celé by to platilo možno o dva mesiace alebo o štyri mesiace neskôr. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Briefing Paper Európskeho dvora audítorov z mája 2018 uvádza, že Slovenská republika je posledná krajina Európskej únie, kde takáto právna úprava existuje. To znamená, zaujímavé je, že takáto právna úprava, ktorú navrhujeme v pozmeňováku, nevadí v žiadnej inej krajine Európskej únie ako na Slovensku, a to len z toho dôvodu, že vy ste sa rozhodli, že jediným politickým nástrojom boja medzi politickými stranami je to, že budete očierňovať nás, vládnu koalíciu z rôznych prešľapov a budete to šíriť aj v zahraničí. Toto ja nepovažujem za absolútne správny postup, ale, ale je to vaša voľba. A možno kto akými zbraňami bojuje, takými zbraňami možno raz zahynie.
Budem pokračovať v tom očierňovaní Slovenskej republiky v zahraničí a sedíš v sekcii, ktorá patrí strane Sloboda a Solidarita. Váš predseda Richard Sulík je jedným z tých, ktorí vyvolávajú OLAF, a máme tu, a ja som citoval na predchádzajúcej schôdzi aj rozhodnutie OLAF-u v dvoch prípadoch, kde ste žiadali úplne súrne zasiahnutie OLAF-u do slovenského prostredia, s rozhodnutím, že konanie sa zastavuje, lebo žiadne skutky sa nepreukázali. To je jedna z téz, ktorú veľmi radi používate na námestiach, ale konš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2018 o 16:08 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. No náklonnosť SaS-ky k výboru pre vzdelávanie je úplne dojemná, ale budem odpovedať aj úplne vecne.
Prvá vec. Existuje tento návrh zákona, ako si, pán kolega, povedal v medzirezortnom pripomienkovom konaní, teda táto časť, ktorá je predmetom pozmeňováku, to znamená, že nič neobchádzame, celé by to platilo možno o dva mesiace alebo o štyri mesiace neskôr. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Briefing Paper Európskeho dvora audítorov z mája 2018 uvádza, že Slovenská republika je posledná krajina Európskej únie, kde takáto právna úprava existuje. To znamená, zaujímavé je, že takáto právna úprava, ktorú navrhujeme v pozmeňováku, nevadí v žiadnej inej krajine Európskej únie ako na Slovensku, a to len z toho dôvodu, že vy ste sa rozhodli, že jediným politickým nástrojom boja medzi politickými stranami je to, že budete očierňovať nás, vládnu koalíciu z rôznych prešľapov a budete to šíriť aj v zahraničí. Toto ja nepovažujem za absolútne správny postup, ale, ale je to vaša voľba. A možno kto akými zbraňami bojuje, takými zbraňami možno raz zahynie.
Budem pokračovať v tom očierňovaní Slovenskej republiky v zahraničí a sedíš v sekcii, ktorá patrí strane Sloboda a Solidarita. Váš predseda Richard Sulík je jedným z tých, ktorí vyvolávajú OLAF, a máme tu, a ja som citoval na predchádzajúcej schôdzi aj rozhodnutie OLAF-u v dvoch prípadoch, kde ste žiadali úplne súrne zasiahnutie OLAF-u do slovenského prostredia, s rozhodnutím, že konanie sa zastavuje, lebo žiadne skutky sa nepreukázali. To je jedna z téz, ktorú veľmi radi používate na námestiach, ale konš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované