33. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa stručne vyjadril k návrhu novely zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov a aby som vyjadril nie zásadný nesúhlas, ale teda isté pochybnosti, ktoré mám vo vzťahu k navrhovanej právnej úprave.
Moja prvá pochybnosť spočíva v tom, že to, čo je riešené v návrhu novely zákona, je doteraz v zásade neúplne, ale predsa len riešené na úrovni uznesenia vlády, ktorým bola schválená jednotná metodika posudzovania vybraných, vybraných vplyvov. Teda to, čo je do teraz riešené podzákonnou normou, dokonca ani nie nejakým všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo dokonca to asi ani nie je právny predpis, je to nejaký dokument, materiál, ktorý je schvaľovaný uznesením vlády. Teraz kolegovia poslanci zo Slovenskej národnej strany navrhujú zapracovať priamo do zákona, takže tá moja pochybnosť spočíva v tom, že či niečo, na čo naozaj stačí, aby to bolo upravené uznesením vlády, pretože návrhy zákonov predkladajú ministerstvá, predkladajú iné ústredné orgány štátnej správy do vlády, a tie sú podriadené vláde, čiže tam je samozrejme možné, možné, aby bez toho, aby to bolo v zákone a tak ako doteraz, doteraz s tým nebol nejaký problém, teraz to navrhujete riešiť zákonom. Tak sa pýtam prečo? Samozrejme, vo vzťahu k poslaneckým návrhom je to iné, ale tam je to riešené iba tak veľmi, veľmi stručne. A teda prečo ste tú zmenu neiniciovali ako zmenu toho uznesenia, alebo ďalšie uznesenie vlády, ktorým by sa tá jednotná metodika doplnila aj o posudzovanie vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu? Chápal by som, ak by Slovenská národná strana bola opozičná strana a nemala inú možnosť ako to zapracovať, len navrhnúť zákon, ale Slovenská národná strana je jednou z vládnych strán a teda nepochybne prostredníctvom svojich ministrov alebo prostredníctvom koaličnej rady mohla takúto zmenu iniciovať.
Druhá moja pochybnosť sa týka toho, čo je tam deklarované ako zámer, je, že vymedziť minimálny obsah analýzy vplyvov. Je tam, že na manželstvo, rodičovstvo a rodinu určením konkrétnych priamych a nepriamych vplyvov, ktoré sú v nej analyzované, to je v tom vašom návrhu ten novo navrhovaný odsek 4. V odseku 3 sa vymedzujú, že ktoré vplyvy majú byť v doložke, vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana. A tieto vplyvy sa posudzujú, teda s výnimkou toho vplyvu na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, už doteraz. Má to nejaký obsah, a vy do zákona spresňujete obsah, obsah ale iba tých vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, čo mi príde trochu nesystémové. Čiže ak tam má byť nejaká podrobnejšia, podrobnejšia úprava, a teda spomína sa, že doložka vybraných vplyvov má obsahovať tieto vplyvy, tak buď to nechajme na úrovni, že áno, má obsahovať tieto vplyvy, alebo potom spresnime vo vzťahu ku všetkým. Nerozumiem celkom logike toho, že bližšie upresnené sú iba tie vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Moja tretia pochybnosť ohľadom tohto návrhu zákona sa týka toho, že či, či to vymedzenie je dobre urobené, pretože v tom ods. 4 v paragrafovom znení sa píše, že doložka vybraných vplyvov a analýz a vplyvov podľa ods. 3 písm. b) "obsahuje analýzu vplyvov návrhu právneho predpisu najmä na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť, členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákony o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín" a každý z týchto bodov, ktoré sú tu vymenované, sú potom rozpísané v dôvodovej správe.
Dôvodová správa k návrhu zákona môže byť, môže byť zdrojom výkladu, výkladu zákona, ale ako taká nie je sama osebe záväzná. Čiže príde mi trochu zvláštne podrobne to rozpisovať v rámci dôvodovej správy a myslieť si, že teda bude to automaticky záväzné a automaticky to, lebo to je oveľa podrobnejšie rozpísané v tej dôvodovej správe, bude nutne premietnuté do tých návrhov, či už vládnych alebo, alebo poslaneckých.
Moja štvrtá pochybnosť sa týka toho, že či, či naozaj tie vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, pri všetkom rešpekte k dôležitosti vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sú porovnateľné s tými ostatnými typmi vplyvov. Lebo vplyvy na rozpočet verejnej správy možno obvykle vyčísliť. Samozrejme sú to odhady, môže sa stať, že je to nepresne odhadnuté, ale dá sa povedať, že zavádza sa nejaký systém, bude to stáť toľko a toľko miliónov alebo miliárd eur v našich podmienkach, alebo naopak, ušetrí sa na niečom, alebo sa zvýšia, alebo znížia dane. Tak to má nejaké vyčísliteľné dopady na rozpočet, štátny rozpočet alebo iné rozpočty verejnej správy.
Rovnako, povedzme, vplyvy na podnikateľské prostredie alebo sociálne vplyvy možno nejako zhodnotiť. A teraz tá moja pochybnosť sa týka najmä toho, že predkladajú sa návrhy zákonov, ktoré majú pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy alebo negatívny, alebo nemajú, alebo majú vyrovnaný. Sú predkladané návrhy zákonov, kde sa priznáva, že majú negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, napr. pretože zvyšujú mieru regulácie alebo administratívnej záťaže nejakého podnikateľského sektoru, ale zároveň sa argumentuje trebárs, že to má pozitívne, sociálne vplyvy, lebo trebárs sa tým nejako účinnejšie chránia, chránia zamestnanci. Rovnako tie vplyvy na životné prostredie už tu spomenul pán predkladateľ, že na to existuje celý zákon, čiže tam ten problém nie je. No, mňa by len teda zaujímalo, možno by to zmiernilo, zmiernilo túto moju štvrtú pochybnosť, že či máte nejakú predstavu, že niekto, teda vláda predloží návrh zákona, kde napíše, že, že návrh zákona bude mať negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, že čo by to malo byť? Že či nejaký konkrétny príklad? Dúfam, že budete vedieť povedať, že čo to má byť. Lebo to je také veľmi subjektívne, keď sa, ja neviem, zvýšia nejaké detské prídavky alebo rodičovský príspevok, tak záleží od aj nejakého hodnotového alebo možno ideologického nastavenia, že niekto to vníma, že to, že to prospeje rodine, lebo ľudia si budú môcť mať tendenciu dovoliť viacej, viacej detí, lebo štát im viacej prispieva, ale môžte mať aj úplne opačný pohľad, že to, že to oslabí súdržnosť rodiny, lebo napr. je v takom prípade jednoduchšie sám vychovávať dieťa, bez toho partnera. Kto to bude hodnotiť? Že zdá sa mi, že to posudzovanie vplyvov tohto konkrétneho vplyvu bude oveľa viac zaťažené nejakým subjektivizmom alebo subjektívnym nastavením predkladateľa a vo väčšine prípadov, nieže ťažko finančne vyčísliteľné, ale je aj ťažko ako-tak podľa nejakých objektívnych kritérií objektívne zhodnotiteľné. No, ale možno mi túto moju pochybnosť vyvrátite a poviete nejaký konkrétny príklad zákona, že, príde ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny s nejakým návrhom zákona a prizná v doložke, že tento zákon bude mať negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Na vystúpenia pána poslanca, žiadna faktická poznámka. Uzatváram aj možnosť prihlásenia, súčasne, keďže bol jediný prihlásený, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem. Ja reagujem takto, pretože myslím si, že neviem, či by dve minúty postačovali.
Pánovi Dostálovi poviem len toľko, že ja dúfam, že OKS, resp. niektorí z vašich kolegov, na ktorých kandidátke ste sa dostali do Národnej rady, budete vo vláde až o nejakých dvadsať – tridsať rokov, takže nemalo by to spôsobiť až nejaký taký veľký problém. Ale aj preto, hlavne z opatrnosti chceme túto doložku vyslovene dať do zákona. Pretože áno, máte pravdu, jednotná metodika funguje, lenže zmeniť sa dá jednoduchým hlasovaním vo vláde. Čiže o nejakých desať, dvadsať, tridsať rokov, keď budete vo vláde, možno by ste to jedným hlasovaním zmietli zo stola. Ak to bude uvedené v zákone, nebude to také jednoduché zmeniť.
Pre nás, pre Slovenskú národnú stranu a predkladateľov je rodina otec – mama – dieťa, nie rodič jedna, rodič dva alebo nejaké homozväzky s deťmi, to v žiadnom prípade nie. Takže to je dôvod, prečo chceme doložku dať do zákona. Nielen upraviť nejakú metodiku, ktorá sa dá šmahom ruky niekedy zmeniť v budúcnosti.
A ďalšia vec, hovoril som tu o tom, že naozaj tá demografická krivka strašne klesá, že zhruba v roku 2100 podľa správy OSN Slovensko bude mať len 3,7 mil. obyvateľov z dnešných 5,43. Čo je pokles o jednu tretinu, takmer o 2 mil. ľudí. A my musíme, musíme robiť niečo, aby sme vlastne toto, toto napravili. A toto je hlavný dôvod, prečo my predkladáme tento návrh zákona ako jeden z prvých krokov, ktorým chceme naštartovať nejak ten demografický rast na Slovensku. A ja dúfam teda, že tento návrh zákona nepodporíme my, len my zo Slovenskej národnej strany, prípadne naši koaliční partneri, ale zrejme aj niektorí opoziční poslanci. Takže ja verím, že tento návrh zákona prejde naprieč politických spektrom, pretože naozaj tá demografia a ohrozenie budúcnosti Slovenska si zaslúži naozaj veľmi veľkú pozornosť a mali by zaň hlasovať všetci poslanci bez ohľadu na politické tričká.
Takže ďakujem a ešte raz vás poprosím o podporu tohto návrhu.

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona.