33. schôdza

Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem. Edo, výhoda tvojich vystúpení je, že idú tak do detailu, že keby človek nečítal predkladateľovu správu, tak sa dozvie takmer všetko. Ja by som chcel ale vypichnúť jeden bodík, keď si hovoril o inflácii, a možno by sa dalo aj ministra opýtať, že ako, ako ministerstvo financií uvažuje s infláciou. Pozerám sa; nie s infláciou, ale s reakciou na infláciu, samozrejme; lebo nemáme vlastnú menovú politiku, ale rozpočtovo sa dá ovplyvniť aj nárast cien. Podľa štatistiky Európskej centrálnej banky máme infláciu medziročnú, máj, voči máju 2,7 % a to je teda viac, než je cieľovaná inflácia ECB-čkou, a je to viac, než má eurozóna momentálne, to je 1,9 percenta. V médiách som zachytil, že u nás rástli ceny v dôsledku nárastu cien leteniek. No dobre, ale pozerám tuná potraviny, 4,5 percenta. Tiež to má svoje dôvody a v potravinách teda určite letenky nie sú, ale zdravotníctvo vidím 2 %, eurozóna 0,8. Čiže, keďže nemáme my našu menovú politiku, tak by ma celkom zaujímalo, že či ministerstvo vníma tento trend; predpokladám, že vníma, určite; a či sa chystá niečo s tým robiť, či má niečo v pláne, nejako reagovať, povedzme aj výškou deficitu na tento trend.

S reakciou na faktické pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za faktické poznámky. A možno na úvod by som chcel povedať, že myslím si, že aj to osadenstvo, ktoré tu sedí, a keď sa aj bavíme o témach, že naozaj sa snažíme tu nastaviť takú konštruktívnu diskusiu o problémoch, ktoré, ktoré máme, a preto budem rád, ak aj pán minister bude reagovať na otázky, ktoré tu zazneli, aby sme naozaj mohli sa o tom baviť. Lebo myslím si, že aj koalícia môže vidieť, že sa snažíme diskutovať konštruktívne a nejde tu len o nejaké politické silné výrazy.
Čo sa týka toho, že prečo zaostávame, tak osobne si myslím, že keby som to zobral z takého širšieho rámca, že, tak použil taký pekný výraz, že karpatský tiger, že to už, to už dávno ako keby doznelo. Teraz bola aj tá séria stretnutí o tom, že či dobehne "tiger" do cieľa, a teda nevyzeralo to ružovo. A naozaj tie reformy, ktoré sa tu naštartovali pred viac ako dekádou, už doznievajú a žiadne iné, nové reformy neprichádzajú. Ťažíme z toho, že tu máme priemysel, otvárame novú automobilku, ktorá dáva ešte tie impulzy, aj Volkswagen, aj Jaguar dávajú tie impulzy do ekonomiky a do rastu HDP. Ale vidíme aj, ako som aj hovoril, že ten rast HDP je spôsobený teda spotrebou domácností a exportom a vidíme, že aj ten export už ako keby začína trošku pokrivkávať. Takže toto sú výzvy, ja presne nepoznám úplne štruktúru okolitých krajín, to bude vedieť zrejme pán minister, ale fakt je, že, že naozaj, alebo keď sa pozrieme aj na tú správu eurofondov, keď sme boli teraz v Poľsku s hospodárskym výborom, tak sme videli, že, že pristupujú k tomu omnoho zodpovednejšie a toto sú možno aj ďalšie také nevyužité príležitosti.
A teda čo sa týka tej inflácie, veľmi dobrý postreh. Nielen teda potravín, je to vidieť aj v tých správach, že teda narástli vyššie, ale aj to zdravotníctvo je veľmi zaujímavé. Takže určite by mňa k tomu tiež zaujímala odpoveď pána ministra.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi písomne prihlásená poslankyňa pani Zemanová, ale nevidím ju v rokovacej sále. Takže otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Týmto vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pán minister, chcete niečo dodať v rámci záverečného slova? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za možnosť zareagovať. Aj keď takto na konci, ale myslím, že sa nám zlieva tá diskusia a chronickí rečníci na tieto témy vám, mi budú môcť odpovedať v ďalšej otázke pri ďalšom programe, a to je program stability.
Štátny záverečný účet je téma, ku ktorej, pri ktorej môžte vystupovať naozaj k všetkému, pretože štátny záverečný účet je vlastne taká uzávierka štátu. V našej krajine ju robíme – na rozdiel od mnohých iných vyspelých krajín – na veľmi sofistikovanej úrovni. Štátny záverečný účet končí výrokom audítora. V podstate máme všetky účtovné jednotky, všetky možné účtovné jednotky vrátane obcí, miest, krajov, ale aj podnikov, obcí, ktoré, ktoré patria do verejného sektora, ako je napríklad pre vašu informáciu hospodárenie Dopravného podniku mesta Bratislavy, patrí tiež do verejného sektora, pre niekoho, kto sa tejto problematike nevenuje, to môže byť prekvapenie, ale naozaj výsledok hospodárenia takéhoto jedného podniku vstupuje do celkového výsledku toho čísla aj s tou mierou vplyvu môjho na hospodárenie takéhoto podniku napríklad, samozrejme, v úvodzovkách.
Chcem povedať, že, samozrejme, pri tej obrovskej knihe, ktorú štátny záverečný účet predstavuje, si môžte nájsť desiatky, stovky námetov na kritiku. Ja sám patrím k ľuďom, ktorí si myslia, že v krajine nikdy nie je všetko úplne v poriadku, to znamená, je vždy čo zlepšovať. Tam proste, v tejto oblasti teda netreba mať zatvorené oči ani sa proste tváriť ako nejaká sfinga. Je vašou úlohou a vlastne aj, aj poslaním veci, veci kritizovať. Čo je, čo je iná miera a to miera populizmu, ktorá, samozrejme, z úst, tak by som povedal, takou, tak šetrne posolené vystúpenia niektorých rečníkov; a nechcem sa ich dotknúť, ale sú proste pretkané. Pretože ako ste schopní pri jednom bode rokovania sa proste zamdlievať nad tou, ako je, ako je návrh, vládny návrh proti rodinnej politike, pretože uvažuje napríklad ako pri, pri sporení, stavebnom sporení, do ktorého sme dali za desať rokov 400 mil. eur z verejných zdrojov, 400 mil. eur z verejných zdrojov cez štátnu prémiu sporiteľom, sporiteľom, ale podľa mňa transferom do zisku stavebných sporiteľní, lebo si pozrite vývoj ich zisku v tých posledných desiatich rokoch, pozrite si transfer, repatriáciu dividend týchto firiem do, k svojim matkám. Takže keď na jednej strane zamdlievate nad použitím 400 mil. eur a spôsobom použitia, nad tým, že je to proti rodinnej politike, tak tu bez problémov, samozrejme, ma šticujete z pohľadu toho, že ten výsledok mohol byť lepší. Jasne, že mohol byť lepší.
A takisto by sme mohli reagovať hneď aj na, po mnohých rokoch, tuším po štyroch-piatich rokoch deflácie na, na náznaky inflačného správania, ale, pán profesor, ako? Napríklad tým, že by sme zastavili nárast miezd, že áno. Tak vás prosím, keby ste predstúpili s týmto, s týmto nápadom pred svojich voličov, lebo sú nimi určite aj zamestnanci a viete, že dnes hlavným kanálom rastu cien je naozaj rast miezd alebo situácia na trhu práce, čiže skôr situácia na trhu práce, ktorá spôsobuje po dlhých, dlhých rokoch, hej? A tu by som prosil, keby sme sa nechytali hneď populistickej panike, paniky a keby sme sa vrátili k tomu, že po dlhých rokoch dvojcifernej nezamestnanosti, bezútešnej situácie v mnohých regiónoch sa proste dostávame na klasické, štandardné čísla európskej nezamestnanosti, ktoré sú hlboko pod 5 % v mnohých regiónoch, čo vytvára, samozrejme, konkurencie na trhu práce, ktorý a ktorá sa rieši tým najnormálnejším spôsobom, to znamená žiadna regulácia socialistická, ale to, že zamestnávatelia bojujú o svojich zamestnancov cez zvyšovanie miezd. A to zvyšovanie miezd sa konečne, a však to bol koniec koncov cieľ a niekoľkoročný cieľ aj, aj menovej politiky Európskej centrálnej banky, aby sa v podstate cez kanál cien služieb zvyšoval vlastne cenový index. Takže z tohto pohľadu to zatiaľ pozorujeme, nevnímame to niečo, čo by nás mohlo okamžite vyrušovať.
A rozhodne napriek tomu, že som sociálny demokrat a nie som liberál, pán Jurzyca, tak nehodlám navrhovať vláde reguláciu, lebo takéto odporúčania a podhadzovanie týchto tém by mohli smerovať u niektorých, ktorí chcú poručiť vetru a dešti aj, aj týmto spôsobom. Takže rozhodne nenavrhujem cenovú reguláciu, čo by sa dalo proste vyvodiť (povedané so smiechom). Ak chcete reguláciu cez rozpočet, tak by sa to muselo robiť, samozrejme, cez mzdovú politiku.
A tu musím oznámiť, viete, že sme vo fáze vyjednávania a kolektívneho vyjednávania na najbližšie roky, kde má dôjsť ešte vlastne k ďalšiemu impulzu, pretože to je zase ďalšia agenda, odmeňovanie zamestnancov verejnej správy, no a tu medzi vami sedia ľudia, ktorí sú zástancami riešenia tohto problému, aby vo verejnom sektore pracovali kvalitní ľudia za spravodlivú vyššiu odmenu. Takže toto ideme v niekoľkých krokoch realizovať za stovky miliónov eur v najbližších rokoch. A to, samozrejme, treba si to priznať, tiež prispeje k možnému vplyvu na cenový index cez to, že tých peňazí bude v obehu, v obehu viac a takto ceny môžu zareagovať.
Moja reakcia je možno halabala, ale ešte, pán, pán Heger, takéto vyjadrenie, že (povedané so smiechom) v akej krajine žijeme? Vy by ste si naozaj, vy už si zaslúžite trošku mať aj vládne zodpovednosti, aby ste konečne mohli za niečo zodpovedať a mať akože, ako aj výsledky. A tu sa možno aj blíži ten okamih, tak sa potom, môžme si potom úlohy vymeniť.
Ale vy ste tu povedali, že majetok sa rozdal, investície sa zanedbali. No tak ja len, mali by ste povedať, že kto ten majetok rozdal, hej? Lebo tu sú mená a priezviská, niektorí, niektorí matadori tu ešte prežili aj z čias privatizácie, sedia tam v horných, teraz nesedia, odišli si užívať latifundie a nájmy z tých latifundií, takže tam sa treba porozprávať potom o tom, že kto ich rozdal, za čo a za koľko a, samozrejme, že to v tom dlhu je. Áno, dneska po tak masívnej privatizácii sme určite o nejaké tie možno desiatky miliárd, desiatku miliárd mohli mať menší verejný dlh, keby niekto predával rozumne a nie cez nejakú kampaň, pretože štát je zlý vlastník. Štát je zlý vlastník, obsadím, obsadím nominantov svojou, zo svojej strany, prehlásim, že štát je zlý vlastník a zle to predám. Takže dovediem princíp do dokonalosti. Aj to sa proste v našej krajine dialo, treba hovoriť mená, adresy, hej? A sú tu aj autori tých vašich slávnych reforiem, ktorí majú zašpinené prsty od týchto privatizácií dodnes.
Takže, a ja som vám dokázal, že pri štátnom záverečnom účte sa dá hovoriť naozaj o všetkom (povedané so smiechom), aj historicky, aj prakticky. Ja som vďačný za ten výsledok jedného percenta a myslím si, že máme za sebou naozaj dobrý rok z mnohých pohľadov a je to dobrý rok, bol to dobrý rok aj pre mestá a obce, pre investície, ktoré boli schopné ľuďom doručiť pre množstvo mnohých pracovných džobov, ktoré boli schopné firmy, zamestnávatelia, súkromné firmy ľuďom ponúknuť cez nárast miezd, ktoré, ktorý bol, ktorý bol jasne kvantifikovaný cez rast priemernej mzdy, ktorý bol takisto pomenovaný. Takže toto sú všetko pozitíva roku 2017.
Snáď ešte dodám, že neočakávam, že by sa jesenná notifikácia mala zásadným spôsobom dotknúť tentokrát. Nemáme žiadne avizované metodologické spory s Eurostatom, to znamená, žiadne fatálne pohyby vo výške deficitu okolo jedného percenta by nastať nemali a prial by som si, aby sa nám, teraz myslím Slovenskej republike, darilo tak ako v roku 2017 aj v ďalších rokoch, ak, nech už kormidluje akákoľvek vláda.
Ďakujem pekne.

Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz nasleduje rokovanie o

Programe stability Slovenskej republiky na roky 2018 až 2021.

Materiál má parlamentnú tlač 986 a spoločná správa výborov má tlač 986a.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Ďakujem. Tento bod nasleduje a v podstate poznáte tento dokument veľmi dobre. Je to základný dokument, ktorý stanovuje fiškálne ciele na najbližšie roky, a som odhodlaný tieto, tieto ciele, samozrejme, rešpektovať aj pri návrhu štátneho rozpočtu, s ktorým prídeme do Národnej rady po jeho schválení vo vláde niekedy v novembri tohto roku.
Veľmi krátko. Čísla určite, ktorí sa tomu venujete, poznáte. To znamená, stanovujeme predbežný cieľ na rok 2019 na úrovni 0,32 hrubého domáceho produktu, ďalšie roky na úrovni vyrovnaného hospodárenia aj v hotovostnom, aj v akruálnom princípe. Pokles dlhu vzhľadom na to, že už od minulého roku sa hýbeme v priestore primárneho prebytku, to, tento fenomén si akosi na Slovensku málo, málo uvedomujeme, ale to je kľúčový, kľúčový fakt, pretože ide vlastne o už, o prebytkové hospodárenie, ak odrátame výšku, obsluhu dlhu, čo znamená aj de facto aj nezvyšovanie dlhu.
Takže vzhľadom na to, že už sa hýbeme s tak nízkymi deficitmi a s vyrovnaným hospodárením, tak vidieť, že raketovo klesá aj dlh a v tom prognózovanom období by sme mali klesnúť až k úrovni 43 % hrubého domáceho produktu a aj pod sankčné, sankčné pásmo. A, samozrejme, v obdobiach veľmi priaznivých rokov pre naše hospodárenie s ekonomickým rastom okolo štyroch a dokonca vyše 4 %, čo nás zase; asi odpoviem aj na otázku pána Klusa, ktorý špiritizoval okolo toho, prečo nás niektoré krajiny v tomto-ktorom roku v nejakom parametre predbehnú. No pretože je to tak, pretože proste každá krajina má nejaké, nejaké špecifikum, ktoré ho charakterizuje. V našom prípade sme výrobcovia áut, to znamená, tak ako sa nám zapínajú výrobné kapacity, jednotlivé investície, tak v tých rokoch sa dostávame dopredu. Je to proste taká, taká štafeta, v ktorej, v ktorej sa vždycky ale v európskom porovnaní udržiavame na veľmi dobrých, dobrých miestach.
Snáď posledná vec, deficit 0,32, budeme sa o tomto baviť ešte v tomto roku niekoľkokrát, je pre ministerstvo financií de facto vyrovnané hospodárenie, pretože vám s plnou zodpovednosťou po skoro siedmich rokoch skúseností môžem povedať, že nikto nevie garantovať, že deficit skončí na úrovni 0,32 a že neskončí plus 0,1, hej, alebo mínus 0,4 práve vo vzťahu k tomu, že do okruhu verejných financií sú zaratávané aj výsledky hospodárenia subjektov, ktoré, na ktoré vláda nemá žiadny, žiadny vplyv a aj tak, samozrejme, ho priebežne, tento výsledok, vyhodnocujeme, ale ten výsledok môže byť odlišný. To znamená, z hľadiska technickej realizácie rozpočtu je toto už cieľ, ktorý znamená pre nás prakticky vyrovnané hospodárenie.
Ďakujem.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Radovanovi Balážovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky za roky 2018 až 2021 (tlač 986). Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výboru o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1036 z 24. mája 2018 pridelil program, program stability na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k programu stability iné stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu zobrať na vedomie, a to výbor pre financie a rozpočet a výbor pre európske záležitosti.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených pod bodom č. III tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Program stability Slovenskej republiky na roky 2018 až 2021 zobrať na vedomie.
Spoločná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 298 zo dňa 13. júna 2018, kde ma zároveň výbor určil ako za spravodajcu výboru. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto spoločnej správy.
Skončil som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.