33. schôdza

Panie poslankyne, páni poslanci, teraz máte možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, pán poslanec Vážny, nech sa páči, záverečné slovo.

Ďakujem. Skúsim v stručnosti reagovať na kolegov, ktorí vystúpili v rozprave.
Pani poslankyňa Gaborčáková, poslali sme vám to, nechápem, prečo to nemáte, to, čo ste tu dneska predniesli ohľadne odmien, ale sú definované odmeny generálneho riaditeľa, je, odmena generálneho riaditeľa je definovaná v zákone, takisto aj odmeny členom dozornej rady a tie rozdiely sú tam preto, lebo v roku 2017 je uznesenie, existuje uznesenie vlády a Národnej rady, ktoré hovorí o tom, že aj tí členovia dozornej rady, ktorí sú nominovaní za štát, majú nárok na odmenu za členstvo v dozornej rade, čiže je to definované v príslušných pravidlách, ktoré sú záväzné pre Sociálnu poisťovňu.
Čo sa týka, na čo sa minuli prostriedky, všetko je to definované v tejto, v tomto návrhu účtovnej závierky, čiže je treba si to podrobnejšie pozrieť, lebo to bola príliš všeobecná otázka a takto konkrétne sa nedá na všeobecnú otázku reagovať, čiže ak by ste mi povedali, na čo sa ktorá kategória vyčerpala, presne sa to dá identifikovať v predloženom materiáli.
Pán poslanec Heger, čo sa týka pohľadávok, áno, pohľadávky Sociálnej poisťovne sú v hodnote 960 mil. eur, ale to nie za minulý rok, ale za posledné obdobie desať, 10 rokov a tieto pohľadávky sú, ako som povedal, 960 mil. eur a z toho jednu tretinu, cirka 290 mil. eur tvoria pohľadávky voči zdravotníckym zaria; pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam. Je to taký komplikovaný systém, pretože zdravotnícke zariadenia majú veľkú časť majetku, tzv. chránený majetok zjednodušene, a tento majetok sa nedá ani exekvovať, ani vymáhať. S tým, že znižovanie dlhu, samozrejme, je to prioritou Sociálnej poisťovne.
A takisto som to aj minulý rok hovoril, ak by Sociálna poisťovňa mala iné pravidlá zo zákona, aby mohla pohľadávky znižovať, aby mohla pohľadávky účinnejšie vymáhať, tak by sa určite ani v takomto veľkom objeme pohľadávky nediali, ale Sociálna poisťovňa nie je ani zabezpečený veriteľ a vymáhanie pohľadávok je veľmi zdĺhavý proces, čiže podstatne väčšie ramená zo zákona má napríklad Finančná správa ako Sociálna poisťovňa, ale aj komerčné banky a všetky ostatné subjekty. Čiže ak by sme Sociálnu poisťovňu zákonom dali na úroveň tých subjektov, ktoré som spomenul, garantujem vám, že ten objem pohľadávok by sa výrazne znížil. Nie tie sedem-, osemročné pohľadávky, lebo tie väčšinou skončia v nenávratne pre nemajetnosť toho dlžníka, ale jednoducho nevznikali by tak výrazne tie nové pohľadávky. A čo ma teší, zatiaľ sa nám darí ten správny výkon, ktorý Sociálna poisťovňa realizuje od 1. 7. 2011, napĺňať v tých daných pravidlách a tie pohľadávky sa výrazne, pohľadávky Sociálnej poisťovne sa výrazne znižujú.
Čo sa týka, nechcel som komentovať nič z minulosti, ale vy ste to spomenuli, že hrdinský kúsok za sebou zanechal pán Lopatka, pretože znížil pohľadávky Sociálnej poisťovne o 228 miliónov. Ten hrdinský kúsok, nechcem to vôbec spochybňovať, ale hrdinský kúsok spočíval vo veľmi jednoduchej, jednoduchom úkone a ten sa volá odpísanie pohľadávok, čiže on odpísal pohľadávky za 228 mil. a tak aj znížil ten objem pohľadávok, takže nevnímam to ako nejaký významný hrdinský kúsok, ako ste to nazvali.
Takisto tvorba rozpočtu, ste spomenuli, že mala by sa uberať tým smerom, že mali by sme stanoviť výber za všetkých poistencov Sociálnej poisťovne mínus 3,5 % dočasná pracovná neschopnosť a to by mal byť rozpočet. Je to možno jeden z prístupov, ale súčasne Sociálna poisťovňa tvorí rozpočet podľa makroekonomických ukazovateľov, ktoré zatiaľ sa napĺňajú a takisto aj rok 2017 svedčí o tom, že sme dodržali tie makroekonomické ukazovatele a tie parametre rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktoré nám ministerstvo financií a dozorná rada uložila naplniť. Takže po tejto stránke si myslím, že sa to realizuje tak, ako sa realizovať má, a realizuje sa ten prístup, ktorý je definovaný ministerstvom financií.
K tej rozprave zatiaľ všetko. Ďakujem.

Pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Len jednu poznámku. Myslím si, že možno načrtnutie pána Hegera bolo o tom, že možno tá metodika, ktorú má Sociálna poisťovňa, ale už historicky dlho, možno by bolo aj stálo za reč sa možno na ňu pozrieť, lebo plnenie, lebo výber nad 100 % nemá ratio veľké, lebo dá sa len do 100 % vybrať ako poistné a malo by sa tam fakt rozdeliť to, čo je výber z minulých rokov. Teda to, čo teda prišlo z vymáhania alebo z nejakého, by som povedal, riešenia vecí, ktoré majú súvis s predchádzajúcimi rokmi, a jasné by bolo, že aký je v danom roku výber. Ale myslím si, že aj opatrenia, ktoré sa dejú v Sociálnej poisťovni, budú smerovať k stabilnejšiemu výberu a možno aj ten zákon trocha pomáha na to, aby teda mala Sociálna poisťovňa dostatočné páky na vymáhanie hlavne v období, keď teda tá nezamestnanosť je relatívne veľmi nízka.
Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o exekučnej amnestii (tlač 1018).
Pán poslanec Milan Krajniak zaujal miesto spravodajcu, poprosím ešte; nie, pardon, navrhovateľa. Poprosím ešte spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Jána Marosza, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.
A včera neukončil svoje vystúpenie v rozprave pán poslanec Pčolinský. Nech sa páči.

[Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o exekučnej amnestii), tlač 1018.]

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Dnes tu máme trošku väčšie auditórium z vládnej koalície. Včera tu nebol nikto. Tak dovoľte, aby som v krátkosti trochu uviedol problematiku exekúcií na Slovensku.
Pred zhruba tromi rokmi sme sa rozhodli pri založení hnutia SME RODINA, že jednou z hlavných priorít bude riešenie exekúcií na Slovensku. Počas exekúcií k dnešnému dňu v Slovenskej republike je viac ako 3 mil. 700-tisíc živých exekučných konaní. Bavíme sa zhruba o jednom milióne ľudí, ktorí majú na krku exekúciu. Čiže v priemere to vychádza 3,7 exekúcie na jedného človeka. Toto číslo je tak obrovské, že pred tromi rokmi, keď sme vlastne s týmto návrhom prišli, tak, samozrejme, tie čísla neboli až také strašné, ale už vtedy sme videli, že ten trend je veľmi alarmujúci a ten počet exekúcií narastá. Preto sme pripravili zákon o tzv. exekučnej amnestii, ktorý dnes predkladáme už tretíkrát. Musím konštatovať, že za toto obdobie sme prešli rôznymi rokovaniami, videli sme a počuli sme rôzne návrhy a mňa veľmi mrzí, že... (Ruch v sále.)
Páni kolegovia, môžem vás poprosiť? Ďakujem.
... a mňa veľmi mrzí, že v máji minulého roku; už je tu pán predseda strany MOST pán Bugár. Aj pán Bugár v máji minulého roku sa postavil spolu s Andrejom Dankom a s Robertom Ficom na tlačovku a rozhorčene rozprávali o tom, že je neúnosné, že na Slovensku je 3,7 mil. exekučných konaní a že idú tento problém riešiť. Bolo to v máji minulý rok. Odvtedy prešlo veľmi veľa mesiacov a, bohužiaľ, do dnešného dňa žiaden návrh z vládnej koalície neprišiel napriek tomu, že už na jeseň a koncom roka 2017 pani vtedajšia ministerka spravodlivosti pripravila nejaké alternatívy na riešenie tohto problému, ale koalícia nebola schopná vybrať jednu z tých alternatív a predostrieť ju verejnosti.
Dnes máme jún a my sme sa rozhodli, že po tretíkrát prídeme s touto exekučnou amnestiou a nebudeme čakať. Nebudeme čakať na to, kým táto koalícia si spomenie, že sú tu aj ľudia, ktorí majú naozaj veľký problém. Ja sa chcem opýtať koaličných strán, že či si uvedomujú, že za to obdobie od mája minulého roku, kedy sa postavili na tlačovku a rozprávali o exekúciách, že ich idú riešiť, či si uvedomujú, koľko ľudí prišlo o bývanie, koľko ľudí spáchalo samovraždu, koľko ľudí sa dostalo do neriešiteľnej situácie, odkedy oni stáli na tlačovke a rozprávali, že niečo idú vyriešiť. Ja, bohužiaľ, musím konštatovať, že namiesto toho, aby táto vláda pomáhala ľuďom, tak namiesto toho tu počúvame reči o historickom úspechu Slovenska, o historicky najlepších číslach. Počúvame tu o tom, ako sa krajine darí. Lenže realita je taká, že počet exekúcií narastá. Stále tu máme jeden milión ľudí, ktorí nevedia riešiť svoju situáciu a ich jedinou záchranou, ktorú oni vidia, je tzv. exekučná amnestia.
To, čo my navrhujeme, je úplne jednoduché. My navrhujeme, aby sa v prvom rade vyriešili pohľadávky voči štátu. Sa bavíme o daňovom úrade, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a ďalších inštitúciách. Týchto pohľadávok je skoro 60 percent. Bavíme sa tu aj o pohľadávkach, ktoré sú staré niekoľko rokov. Pre mňa je nepochopiteľné, že táto vládna koalícia s týmto problémom nič nerobí a len rozpráva o tom, ako niečo vyrieši, ako niečo plánuje, ako niečo predloží. Ale prešlo viac ako rok, neudialo sa nič.
Neviem, či si ľudia uvedomujú, ale strana SMER vládne od roku 2006. Máme rok 2018, prešlo 12 rokov vlády SMER-u s krátkou prestávkou 1,5 roka, kedy vládla Iveta Radičová, a ja musím konštatovať, že viac ako 80 % exekúcií vzniklo za posledných 12 rokov, teda počas vlády strany SMER a strany SNS. V rokoch 2006 – 2010 bola SNS v koalícii. Najväčšiu zodpovednosť za obrovský počet exekúcií na Slovensku kladiem práve na plecia strany SMER a strany SNS. Tieto strany len rozprávajú o tom, ako chcú niečo vyriešiť, tieto strany len rozprávajú o tom, ako chcú pomôcť ľuďom, ale v skutočnosti sa zaoberajú len samy sebou. Pozrite sa na to, čo robia? Namiesto toho, aby riešili jeden milión ľudí v exekúcii, tak namiesto toho riešia, kto čo povedal, kto, preboha, vytiahol tie eurofondy na školstve. Oni neriešia, že je tam problém, oni riešia, že kto to vytiahol. Namiesto toho, aby riešili problém v poľnohospodárstve, tak rozprávajú o tom, ako tu všetko funguje, že ten rezort je úplne skvelý. Jednoducho oni riešia len sami seba, ale neriešia tých ľudí, ktorí trpia tými exekúciami.
Dennodenne dostávame desiatky mailov, správ a listov, nielen Boris Kollár, ale aj ja, Milan Krajniak a ďalší. Dennodenne dostávame otázku od ľudí, ktorá je stále tá istá: Kedy konečne sa vyriešia exekúcie na Slovensku? Dennodenne túto otázku musíme zodpovedať a poviem úprimne, ja už neviem, čo mám týmto ľuďom povedať. Chodil som za pani ministerkou Žitňanskou, tá mi sľubovala na jeseň, koncom roka, začiatkom roka, v marci, apríli, neviem kedy. Stále sme nevideli žiaden návrh. Ja zdôrazňujem, že je nám úplne jedno, kto príde s týmto riešením. Ak s riešením príde pán Danko, my ho radi podporíme. Ak s riešením príde pán Fico, my to radi podporíme. Nám naozaj nejde o to, aby sme boli my tí, ktorí vyriešia tie exekúcie. Nám ide o to, aby sa konečne vyriešili.
Vážení, uvedomte si, že tu sa bavíme o jednom milióne ľudí, ktorí nevedia, čo majú robiť, ktorí nevedia sa pohnúť z miesta, ktorí sú v začarovanom kruhu. Uvedomte si, že tu sa bavíme o rodinách, ktoré sú v zúfalej situácii. Bavíme sa tu o matkách, ktorým bývalí partneri zanechali dlhy a ktoré sa z toho nevedia dostať a majú na krku deti a žiaden príjem. Bavíme sa tu o 37-tisíc dôchodcoch, ktorí majú na krku exekúciu a nevedia, z čoho majú si kúpiť jedlo, nieto ešte lieky.
Ja chcem apelovať na vládnu koalíciu, aby teraz ukázala, že naozaj myslia na ľudí a že im chcú pomôcť, aby podporila náš návrh, posunula ho do druhého čítania a v druhom čítaní poďme sa baviť o tom, ako to chcete vylepšiť. Ja netvrdím, že náš návrh je dokonalý. Ja netvrdím, že máme patent na rozum, ale hovorím, poďme konečne niečo urobiť s tými exekúciami. Tento stav je chorý, je nemysliteľný a je obrazom toho, ako sa v skutočnosti darí tejto krajine. 3,7 milióna exekučných konaní a 1 milión ľudí v exekúcii.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Paška. Nech sa páči.

Pán poslanec Pčolinský, veľmi som pozorne počúval vaše vystúpenie. Bolo tam veľa politických urážok, invektív, ale žiadne riešenie. Už tretíkrát predkladáte exekučnú novelu. Na jednej strane dlžník, ktorý má niečo zaplatiť, ktorý niečo kúpil, obstarával alebo niečo nezaplatil, na druhej strane niekto, kto má pohľadávku a ktorý má právo tejto pohľadávky domôcť. Kto zaplatí ten rozdiel? Povedali ste už aspoň raz, kto by mal zaplatiť a z akého vrecka ten rozdiel, kto teda vyplatí pohľadávku za niekoho, komu bude dlh odpustený. To je, myslím si, zásadný morálny problém a etický problém a v mnohých prípadoch, myslím si, na toto treba hľadať riešenie, pretože skutočne tí ľudia, ktorí nie sú exekvovaní, ktorí dávajú svoje dane na účet štátu, nemajú dôvod, nemajú príčinu splácať dlhy iných ľudí, ktorí sa zadlžili. Takže hľadať treba riešenie naozaj vecné, ale to som od vás nepočul.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Pčolinský, môžte reagovať.

Pán kolega, problém je, že ste si absolútne neprečítali náš návrh zákona. Keby ste si ho prečítali, tak by ste vedeli, že sa tu bavíme o dlhu voči štátu. Ja sa teraz pýtam, prečo my všetci sme mali zaplatiť nejakému Širokému 100 mil. euro. Ja sa pýtam, prečo by sme mali platiť nejaké sociálne balíčky, ktoré sú ničím iným len marketingovým nástrojom vládnej koalície. Ale na jeden milión ľudí máte problém nájsť 30, podľa pani ministerky Žitňanskej 30 – 60 mil. euro, to je ten rozdiel, to je tá odmena pre tých exekútorov. To sú tie nejaké škody, to tvrdí pani ministerka Žitňanská. Čiže ja sa pýtam, nemáte problém oddlžiť Širokého, nemáte problém rozdávať nejaké sociálne balíčky, ale máte problém pomôcť jednému miliónu ľudí v exekúcii. No to je veľmi zaujímavé a to je obraz toho, ako strašne vám záleží na týchto ľuďoch.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)