33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedajúca. V úvode by som teda uviedla, uviedla cieľ návrhu zákona, ktorý je opäť veľmi jednoduchý, praktický, prospešný a predkladám ho už druhýkrát po vyše roku.
Cieľom tohto návrhu je zavedenie možnosti zdieľaného ošetrovania člena rodiny, tzv. OČR-ky. Platné a účinné znenie zákona totiž aktuálne ukladá možnosť vyplatenia ošetrovného zo Sociálnej poisťovne len jednej osobe v tom istom prípade. O choré deti alebo starých rodičov sa preto stará len jeden rodič, čo obyčajne býva matka. Práve časté absencie v zamestnaní následne ženy znevýhodňujú na trhu práce. Za týchto podmienok môže vnímať zamestnávateľ zamestnanie matky s malými deťmi ako riziko, pretože najmä matka s deťmi vo veku do šiestich rokov môže častejšie absentovať v práci z dôvodu starostlivosti o dieťa, keď býva dieťa choré. Rozdelenie doby ošetrovania medzi viacerých členov rodiny by preto prinieslo viac možností zladenia rodinného a pracovného života a matka s otcom by sa mohli dohodnúť na prestriedaní, napríklad po dvoch dňoch, a ani jeden z nich by nebol ukrátený na svojom nároku.
Toľko na úvod. Opäť viac v rozprave, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 967, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1090 z 31. mája 2018 a rozhodnutím č. 1017 z 24. apríla 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Poprosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Opäť prešla by som teda rovno k predstaveniu, bližšiemu predstaveniu tohto návrhu, ktorý, ako som už povedala, predkladám po roku druhý, druhýkrát na tomto mieste v tomto pléne.
Cieľom tohto veľmi jednoduchého návrhu zákona je zavedenie možnosti zdieľaného ošetrovania člena rodiny medzi dve osoby, ktoré spolu žijú v jednej domácnosti. V skratke zdieľaná OČR-ka.
Dnes funguje vyplácanie OČR-ky tak, že, citujem, nárok na ošetrovné vzniká poistencovi, ktorý je v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné poistený najmenej 270 dní, a to môže byť zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba, ktorej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.
Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania a zaniká dňom skončenia tejto potreby. Ošetrovné sa poskytuje po dobu prvých 10 kalendárnych dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu.
Maximálna výška ošetrovného bola v roku 2015 za; to len pár faktov, aby sme si to vedeli predstaviť. Maximálna výška ošetrovného bola v roku 2015 za 10 dní napríklad v sume 223 eur 50 centov. Ale podstatné je, že dnešné platné a účinné znenie zákona, ako som spomínala v úvode, ukladá možnosť vyplácania ošetrovného len jednej osobe v jednom, v jednom a tom istom prípade. A teda o choré deti alebo starých rodičov sa môže starať v tom jednom prípade OČR-ky, o ktorú si požiada rodič, vlastne len, len ten jeden rodič. Ako som spomínala, zvyčajne vo väčšine prípadov, najmä čo sa detí týka, to býva, a nielen detí, ale aj starších osôb sa to týka, žien, matiek alebo dcér.
Toto dnešné nastavenie zákona teda škodí ženám na trhu práce a prehlbuje ich znevýhodnenie. Za takýchto podmienok môže zamestnávateľ vnímať zamestnanie matky s malými deťmi ako riziko, čo sa aj reálne deje, pretože matka s deťmi vo veku do šiestich rokov môže častejšie vynechávať z práce práve z dôvodu choroby dieťaťa, o ktoré sa musí starať. Časté absencie žien s malými deťmi v zamestnaní skutočne sú jedným z hlavných dôvodov ich diskriminácie na trhu práce. Poznám pritom množstvo párov, dnes používam aj svoje vlastné príklady, môžem naozaj potvrdiť aj sama za seba, že my doma takisto s manželom by sme si radi rozdelili starostlivosť o dieťa a aby teda ani jeden z nás nevymeškal dlho z práce, aj keď ja mám špecifický typ práce. To mi však, to im však nie je podľa tohto zákona umožnené.
Spomeniem Českú republiku, ktorú ja rada používam, práve čo sa týka rodinnej politiky, pretože v rodinnej politike sú ďalej ako Slováci, ako my teda, pretože; a zároveň sú nám aj kultúrne a východzou pozíciou najbližšie, takže práve v rodinnej politike je z čoho čerpať z Českej republiky. Tam je situácia s OČR-kou úplne iná. V skratke, podmienky OČR-ky v Českej republike sú také, že ošetrovné sa poskytuje po dobu deviatich kalendárnych dní. Nárok na dávku vzniká v prípade ošetrovania osoby, ktorá žije v spoločnej domácnosti s poberateľom. V prípade, že je rodič bez partnera, má nárok na 16 dní a to vtedy, ak má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa mladšie ako 16 rokov. Ošetrovné sa vypláca vo výške 60 % z denného vymeriavacieho základu oproti našim 55 a ten najdôležitejší rozdiel je práve ten, taký ten veľmi jednoduchý, že teda rodičia sa môžu počas trvania ošetrovného raz prestriedať.
Ja teda navrhujem, aby si mohli ošetrovanie člena rodiny medzi seba rozdeliť dvaja poberatelia. Zjednodušenie, keď si to prakticky predstavíme, namiesto jedného čísla účtu, ktoré je poskytované Sociálnej poisťovni, by sa poskytli dve čísla účtu, ako som to už aj pred rokom spomínala. Tam by im platbu za OČR-ku rozdelili podľa počtu dní, ktoré by opatrovali alebo ktoré by strávili doma či už s dieťaťom, alebo so staršou osobou. S tým, že z administratívnych dôvodov by sa mohli prestriedať len raz počas jednej OČR-ky.
Príklad. Sme doma päť dní s dieťaťom, lebo má chrípku, tak tri dni si zoberiem OČR-ku ja a dva dni môj manžel. Alebo sme doma 10 dní, lebo dieťa má hnačky, tak prvý týždeň som doma s dieťaťom ja a druhý týždeň môj manžel alebo partner; alebo naopak.
Rozdelenie doby ošetrovania medzi viacerých členov rodiny by preto prinieslo viac možností zladenia rodinného a pracovného života, o ktorom ministerstvo práce od začiatku pôsobenia tejto poslednej vlády a ešte aj pred tým tak vehementne hovorí. Vyrovnalo by reálne hendikep žien na trhu práce, ktorý vyplýva z tradičného rozdelenia rodových rolí.
Očakávam, že okrem zvýšených administratívnych nákladov nebude mať opatrenie negatívny vplyv na štátny rozpočet, možno Jozef mi povie k tomu viac. Jedine teda v prípade, ak sa otcovia rozhodnú, ktorí teda prirodzene zarábajú viac, sa rozhodnú, že teda sa budú viac zapájať do starostlivosti o rodinných príslušníkov, takže logicky aj tá vyplácaná OČR-ka bude v mierne zvýšených sumách, hej, keďže sa vypočítava podľa výšky príjmu. Ale tak to je realita a nemali by sme mať s tým žiaden problém, skôr by sme mali mať problém s tým, prečo muži u nás zarábajú takmer o 22 % viac ako ženy. Ak teda takéto navýšenie výdavkov nastane, tak by sme ho mali všetci, kto tu sedíme, alebo teda ani nesedíme, privítať a nie ho používať ako argument proti prijatiu takéhoto návrhu. V porovnaní s inými výdavkami to naozaj nie sú vysoké výdavky, ktoré by sa, ako som hovorila, nezvýšili nejako extrémne.
Verím, že som vám ukázala, že práve takýto návrh, ako je zdieľaná OČR-ka, ktorý pamätám si, že pred rokom, myslím, že k nemu vystúpil aj kolega Ondrej Dostál, je dobrým, jednoduchým, praktickým návrhom, ktorý nezaťaží štátny rozpočet, je spravodlivejší voči ženám v spoločnosti, je to odskúšané, overené opatrenie v Českej republike, a preto vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja len podporím krátko pani predkladateľku. Skutočne toto je návrh, ktorý nie, žiadnym spôsobom nezaťaží rozpočet Sociálnej poisťovne, pretože to ošetrovné sa skrátka vypláca maximálne 10 dní a bude sa vyplácať maximálne 10 dní, či ho bude čerpať jedna osoba, alebo či sa to vyplácanie rozdelí medzi matku, otca. Samozrejme, môže sa stať, že ak na ošetrovnom bude aj otec a má vyšší príjem, tak to znamená vyššie výdavky Sociálnej poisťovne, ale – a to je ten vtip – a prečo majú tí muži vyššie platy? Čiže ak by niekto teraz začal uvažovať, aha, veď to potom bude mať Sociálna poisťovňa vyššie výdavky, lebo muži majú vyššie platy, ja sa pýtam, a prečo majú muži vyššie platy. Čo s tým chceme robiť? Je to normálne? No a keď sa o tom budeme baviť, tak zistíme, už to tu bolo naznačené, muži majú vyššie platy napríklad preto, lebo zamestnávateľ, žiaľ, či už je to psychologicky, alebo zo zvyku, ženám prisúdi nižší plat, častokrát na tej istej pozícii, pri tej istej práci, lebo predsa často chodí na OČR-ky. Čiže pokiaľ tu nechceme len rečniť o rodovej rovnosti, o vyrovnávaní šancí a tak ďalej a tak ďalej, tak pre to niečo aj urobme. A toto je jeden z návrhov, ktorý v podstate neznamená žiadnu záťaž pre Sociálnu poisťovňu alebo pre verejné financie, znamená malú, vyššiu administratívnu záťaž pre Sociálnu poisťovňu, ale v mene dobrej veci. V mene toho, aby ten dôvod, či už je len psychologický, alebo skutočný, prečo majú ženy nižšie platy, lebo sa predsa častokrát zoberú a idú s dieťaťom na OČR-ku, aby ten dôvod odpadol.
Takže poprosím o podporu.

Ďakujem pekne Jozefovi za opätovnú podporu ďalšieho z mojich návrhov. Ja by som ešte chcela povedať krátko k téme rodovej rovnosti. Viete, ja už som niekedy unavená z toho, ako sa tu jedná, jeden tábor hovorí, že tú rodovú rovnosť tu máme a že nič netreba k tomu robiť, a ten druhý tábor zas hovorí a veľmi deklaratórne sa stavia, že teda nemáme ju a poďme za ňu bojovať a robme niečo. Ja osobne sa naozaj snažím nekecať o tom a nehovorím len o sebe, ale aj kolegoch od nás zo strany, ale prichádzať s návrhmi, ktoré, ktoré zbytočne nerozdúchavajú vášne, ale reálne rodovú rovnosť alebo rovnosť príležitostí mužov a žien prinášajú do tej legislatívy. A potom v prípade, že by sme boli úspešní, by sa to dosahovalo práve takýmito návrhmi, aké my predkladáme, či už je to napríklad táto zdieľaná OČR-ka, čiže naozaj veľmi prirodzená vec, ktorá nie je súčasťou nejakých kultúrno-etických vojen, je skrátka dobrý návrh, ktorý by pomohol aj jednému táboru, aj druhému táboru a nemuseli by sme tu vôbec viesť tieto debaty. Ďalším takým návrhom je práve aj ten návrh, o ktorom budem hovoriť o chvíľu, ale to až teda potom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som požiadať o všeobecný súhlas s tým, aby sme mohli prerokovať bod 54 (tlač 1014) vo štvrtok 21. júna o deviatej hodine ráno.

Ďakujem veľmi pekne. Takže dostala by som sa k samotnému návrhu a k jeho predstaveniu, ako som spomínala. Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie dávky otcovskej popôrodnej starostlivosti, ďalej sme to nazvali ako "otcovské" do systému nemocenského poistenia.
Účelom otcovského je primárne posilnenie väzby medzi dieťaťom, matkou a otcom v tesnom období po narodení dieťaťa, pretože otec je po narodení dieťaťa nezastupiteľný či už pri starostlivosti o staršie deti počas pobytu manželky v pôrodnici, alebo zároveň môže matke pomôcť so všetkou administratívou spojenou s narodením dieťaťa práve v období, keď sa ona zotavuje po pôrode.
Je dokázané, že otcovská dovolenka vedie aj po jej skončení k väčšej angažovanosti otcov na starostlivosti o ich deti. Zdieľanie rodičovských povinností tiež zmazáva znevýhodnenie žien na trhu práce. Dnes už síce otcovia nárok na materskú vďaka kolegovi Mihálovi majú, ale nemôžu si ju vziať počas doby, keď je na materskej matka dieťaťa. Otec by podľa tohto návrhu získal nárok na dva týždne plateného voľna navyše počas šestonedelia matky a rovnako ako matka by získal nárok na 75 % dennej mzdy zo Sociálnej poisťovne. Otec bude mať podľa predkladaného návrhu zákona nárok na otcovské len vtedy, ak bol v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa nemocensky poistený najmenej 270 dní, čiže podieľal sa na fungovaní sociálneho systému. Táto podmienka je teda rovnaká ako v prípade poskytovania materského.
Toľko na úvod. V rozprave by som o tom povedala viac, o zákone, ktorý teda predkladám tiež druhýkrát po roku, a hlásim sa do rozpravy ako prvá. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 968, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1090 z 31. mája a rozhodnutím č. 1018 z 24. apríla 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako druhý. Poprosím, do zápisu potom.

Okej, dobre, ďakujem. Ako som spomínala, túto tému otváram po roku druhýkrát formou návrhu zákona, a to z dvoch dôvodov. Tým prvým je, že je to skrátka dobrý návrh. Ako som už povedala aj v úvode, dnes už síce otcovia nárok na 28 týždňov materskej majú, ale nemôžu si ju vziať počas doby, keď je na materskej matka dieťaťa, čo je zas na druhej strane fajn, pretože si môžu potom predĺžiť tú starostlivosť o dieťa a mať minimálny výpadok príjmu. Ale na druhej strane práve počas tých prvých dní, keď matka potrebuje najväčšiu pomoc, ju často od partnera nemôže mať, lebo skrátka nie každý zamestnávateľ pustí otca dieťaťa tesne po pôrode domov na pár dní, aby matke pomohol. A pritom je to práve otec, ktorý v čase hneď po narodení potomka je najviac potrebný. Môže totiž, ako som už spomínala, pomôcť matke v období, keď je ona čerstvo po pôrode, stále je v nemocnici, a preto je mu vytvorený, týmto spôsobom by mu bol vytvorený priestor na to, aby sa doma postaral buď o starších súrodencov, alebo by obehal všetky papierovačky spojené s narodením dieťaťa alebo vybavenie príspevkov, na ktoré majú deti a rodičia nárok.
Podľa Zákonníka práce máme nárok na platené voľno pri úmrtí rodinného príslušníka, svadbe, dokonca nepriaznivom počasí a tak ďalej, ale v prípade narodenia dieťaťa máme nárok len na obdobie, keď veziete partnerku do pôrodnice, resp. z nej a nič medzi tým. A pritom prvé týždne po narodení dieťatka bývajú pre rodinu všeobecne najnáročnejšie. Podľa môjho návrhu by otec získal nárok na dva týždne plateného voľna navyše počas šestonedelia matky a rovnako ako matke by mu Sociálna poisťovňa za tieto dva týždne vyplatila 75 % mzdy. Len dodám, že práve v rámci V4 sme jediná krajina, ktorá takéto opatrenie nemá zavedené.
A čo sa nákladov spojených s týmto opatrením týka, možno aj k tejto téme by som krátko povedala. Pri výpočte z priemernej mzdy, ak vychádzame z príkladu Francúzska, kde pri zavedení tohto opatrenia si vybralo, hneď po zavedení vybralo si toto otcovské zhruba 40 % otcov, čo by u nás robilo zhruba 20-tisíc otcov, stálo by nás to zhruba plus 10 mil. eur. To možno Jozef potom povie, že či je to málo, alebo veľa na takéto opatrenie, ktoré okrem iného majú zavedené tri štvrtiny aj krajín Európskej únie.
Druhým dôvodom je, že už pred vyše rokom, keď som tento návrh podávala prvýkrát, aj samotná Európska komisia pri predstavovaní princípov európskeho piliera sociálnych práv ponúkala aj prvé konkrétne návrhy sociálnych opatrení, ktoré by mali byť garantované v rámci celej EÚ. A jedným z týchto návrhov bolo práve zavedenie platenej otcovskej dovolenky v rozsahu aspoň desať dní priamo po narodení dieťaťa. Inými slovami, členské krajiny Európskej únie budú skôr či neskôr nútené implementovať toto opatrenie do svojich zákonov a ja stále čakám, kedy sa teda uvedomí aj ministerstvo sociálnych vecí Slovenskej republiky. Už pred rokom sa pán minister vyjadroval, keď som podávala tento návrh, tak sa teda k nemu vyjadril, lebo sa ho to pýtali novinári, že to bude priorita roka 2018... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, ozaj vás veľmi nerada prerušujem, lebo mimoriadne zaujímavý aj návrh, musím povedať, aj toto vaše vystúpenie, ale je 19. hodín, ja to v tejto chvíli preruším, ak dovolíte.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Jasné.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako predsedníčke Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky mi veľmi záleží na tom, aký obraz má Slovenská republika v zahraničí.
A nemusíme si ani nejako zvlášť hovoriť o tom, že ak sa stanú útoky na cudzincov, na ľudí s inou farbou pleti, inej rasy, inej národnosti, vierovyznania, tak to do sveta od nás vysiela horší obraz než je skutočnosť. A toto je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla po útoku na filipínskeho občana Henryho Johna Serafica Acordu na Obchodnej ulice v Bratislave podať do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na prijatie Vyhlásenia Národnej rady k eskalácii extrémizmu a prejavom násilia v spoločnosti.
A nejde len o tento prípad, ide aj o mnoho iných, ktoré, bohužiaľ, v posledných rokoch a mesiacoch pribúdajú. Na Slovenku totižto rastie agresivita. Prejavuje sa vulgárnosťou, ale prejavuje sa aj fyzickou agresivitou, prejavmi násilia. A nie je to len prípad Bratislavy, nejde len o nočné hodiny medzi ľuďmi potúženými alkoholom, ale, bohužiaľ, s agresivitou sa stretávame aj v úplne bežných životných situáciách. Stačí si spomenúť, ako sa k sebe správajú vodiči v cestnej premávke.
Ale kde tá agresivita najviac bujnie a kde má najviac priestoru, to je internet, sociálne siete a rôzne online diskusie, kde ešte stále je možné šíriť nenávisť bez akejkoľvek zodpovednosti.
Po zabití Henryho došlo k posilneniu policajných hliadok v centre hlavného mesta Slovenskej republiky v Bratislave, čo možno privítať ako krok smerom k prevencii podobných násilných prejavov. Ale nie je to len o polícii. Je to aj o spomínanej nálade, atmosfére v spoločnosti. Polícia nemôže byť na každom rohu, na každom kroku a nemôže zabrániť všetkých prejavom násilia, ani keby sme ju mali naozaj všade. Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky vzrástla za desať rokov nenávisť voči rôznym skupinám. Veľmi zásadne stúpla nenávisť voči skupinám, ako sú ľudia z menej rozvinutých krajín, dokonca voči kategóriám ako židovská rodina, ukrajinská rodina alebo človek s mentálnym postihnutím. Donebavolajúce.
Za posledných 10 rokov teda jasne narástli nepriateľské nálady voči ľuďom s inou rasou, iným vierovyznaním, inou národnosťou a, bohužiaľ, sa táto, tento vzrast nenávisti prejavuje aj v praxi. Stačí spomenúť zopár prípadov, napríklad útok na arabskú ženu pred bratislavskou hlavnou stanicou, útok na Američanku čiernej pleti v Košiciach, útok na somálsku ženu v bratislavskej MHD, útok na homosexuálny pár v Trenčíne, útok na francúzskeho študenta v Banskej Bystrici, útok na Dominikánca v Námestove a mnohé, mnohé iné. Som preto presvedčená, že Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zákonodarný orgán musí vydať smerom k občanom a smerom k svetu jasný postoj k šíreniu extrémizmu a nenávisti. Tak ako sú policajti povinní riešiť prípady priamo na mieste, tak je podľa môjho názoru autorita, akou je Národná rada Slovenskej republiky, povinná zaujať jasný postoj k takýmto apelom verejnosti.
Slovenská republika sa vždy prezentovala ako pokojná a pohostinná krajina, veľmi radi o sebe hovoríme ako o pohostinných milých ľuďoch. A práve preto by sme mali odmietnuť každý skutok, ktorého cieľom je spochybniť alebo rozoberať náš hodnotový systém.
Extrémizmus a xenofóbia sa usilujú obsadiť čoraz väčšiu časť verejného priestoru, či už na sociálnych sieťach alebo na uliciach a, bohužiaľ, aj v politike. Ak sa im nepostavíme, takýchto činov bude pribúdať a to bude mať hrozivé následky pre náš štát i pre spoločnosť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento rok si pripomíname 100. výročie od založenia prvej Československej republiky. A tá za 20 rokov svojej existencie bola nebývalou ukážkou demokracie, slobody a tolerancie. Prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk povedal, že "vlastenectvo je láska k vlastnému národu, vôbec nie nenávisť k iným". Toto by si mali uvedomiť všetci politici, ktorí akýmkoľvek spôsobom šíria nenávisť voči iným rasám, cudzincom, alebo triednu nenávisť, pretože popri zločinoch fašizmu nesmieme zabúdať ani na zločiny komunizmu.
"Fašizmus je anonymná spoločnosť nespokojných a odmietnutých s ručením obmedzeným k výrobe politických báchoriek," povedal tiež Tomáš Garrigue Masaryk. Odmietnime teda nenávisť, odmietnite fašistov a odmietnime tieto báchorky vo forme hoaxov, nepravdivých správ a rôznej nenávisti v rôznych formách, ktorá sa šíri a ktoré šíria novodobí extrémisti a politickí samozvanci 21. storočia. Urobiť to môžeme všetci spoločne tu v tejto snemovni, že podporíme toto vyhlásenie. Zároveň tým vyšleme do sveta jasný signál, že nie sme krajina násilníkov, extrémistov, ale krajina, kde je vítaný každý, kto prichádza s dobrým úmyslom a kde nám náleží na tom, aby sa dobre cítili aj naši občania, aj návštevníci.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.