33. schôdza

Vážený pán poslanec, úvodom by som chcel zdôrazniť, že Digitálna koalícia vznikla z podnetu Európskej komisie, ktorá žiadala všetky členské štáty, aby do polovice roka 2017 predstavili národné digitálne stratégie a pre ich implementáciu vytvorili aj združenia vo forme národných koalícií. V Únii v súčasnosti funguje 17 digitálnych koalícií s viac ako 260 členmi, pričom sa očakáva, že postupne pribudnú aj ďalšie. Európska komisia verí, že aj táto iniciatíva prispeje k zvyšovaniu schopnosti Európanov, z ktorých stále viac ako 70 miliónov nemá žiadne digitálne zručnosti.
Podľa nedávno zverejnenej správy Európskej komisie Slovensko dosahuje v porovnaní s inými krajinami Európskej únie najlepšie výsledky v oblasti používania internetu. Napriek tomu sa Slovenská republika v tzv. indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti, skratka DESI, za rok 2017 umiestnila na 20. mieste z 28 členských štátov Európskej únie. Až 45 % našich obyvateľov totiž nemá dostatočné digitálne zručnosti. Preto som rád, že ešte v septembri minulého roku 21 signatárov podpísalo memorandum, ktorým sa na Slovensku založila Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania, a to na základe iniciatívy Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a IT asociácie Slovenska.
Hlavným cieľom je mobilizovať organizácie a inštitúcie pre spoločný postup pri riešení nedostatku digitálnych zručností a spájať partnerov zo štátneho, súkromného, neziskového a akademického sektora v úsilí pripraviť občanov Slovenska všetkých vekových kategórií na prácu a život v nastupujúcej digitálnej ekonomike. Digitálna koalícia Slovenska v memorande predstavuje 87 konkrétnych záväzkov a po včerajšku je to už 182 konkrétnych záväzkov, ktoré majú zaistiť možnosti získať digitálne zručnosti každému občanovi. Medzi signatárov okrem štyroch ministerstiev patria aj viaceré vysoké školy a univerzity, Republiková únia zamestnávateľov, Združenie miest a obcí Slovenska, štyri súkromné spoločnosti, ako sú Microsoft a Cisco, ako aj ďalšie organizácie.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky chce napríklad zaviesť nové inovatívne technológie a prístupy vo vzdelávaní. Rezort školstva už 23 konkrétnych opatrení zahrnul aj do nadväzujúceho akčného plánu. Ako jeden z hlavných členov Digitálnej koalície vníma zásadnosť zmien, ktoré Slovensko očakávajú, ako je napríklad digitálna transformácia či priemysel 4.0. V tomto kontexte je zásadnou výzvou rezortu, aby na to adekvátne reagoval aj slovenský vzdelávací systém.
Vo februári tohto roku sa Digitálna koalícia rozšírila o ďalších 16 členov a na zasadnutie výkonného výboru pred dvoma dňami sa jej členom stalo aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Aj tento rezort prijal päť záväzkov. Konkrétnym príkladom je pilotný magisterský slovensko-ukrajinský študijný program, ktorý rezort diplomacie spolu s IT asociáciou Slovenska a Vysokou školou ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave spustil v Charkove 12. februára 2018 a prvých 12 študentov je na štúdium už zapísaných. Digitálnu koalíciu vďaka veľkému zanieteniu jej účastníkov možno označiť doslova za projekt s raketovým štartom. Za krátke obdobie od jej založenia sa podarilo zosieťovať a rýchlo zaktivizovať množstvo rozličných významných aktérov v oblasti IT, ktorí už prispeli a priniesli reálne výsledky. Možno vyzdvihnúť najmä IT akadémiu, Národný program vzdelávania pre 21. storočie, do ktorého je zapojených 33-tisíc žiakov, 3-tisíc vysokoškolákov a 2 100 pedagógov.
Vážený pán poslanec, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu získal grand pre financovanie štúdie dopadov digitálnej transformácie na ekonomiku Slovenskej republiky od Európskej komisie cez program na podporu štrukturálnych reforiem. Štúdia bude zameraná najmä na segment malých a stredných podnikov, ich potrieb a taktiež na požiadavky pracovného trhu. Konkrétne pôjde o preskúmanie pracovného prostredia malých a stredných podnikov na Slovensku a mapovanie existujúcich podporných iniciatív. Taktiež o zoznámenie sa s osvedčenými postupmi v rámci EÚ na podporu digitálnej transformácie malých a stredných podnikov a odporúčaní opatrení pre slovenskú vládu na uľahčenie digitálnej transformácie. Medzi ďalšie záväzky úradu patrí aj podpora malých projektov firiem, start-upov a výskumných inštitúcií podporujúcich riešenia Industry 4.0 a prenikanie digitalizácie do všetkých odvetví.
Záverom považujem za vhodné zdôrazniť, že digitálne zručnosti sú súčasťou a aj jedným z hlavných pilierov stratégie jednotného digitálneho trhu, na ktorej momentálne úrad pracuje. (Zaznievanie zvukov časomeru.) Je reálnym dôkazom prepájania podpory a vyhľadávania potrieb firiem, start-upov a výskumných inštitúcií pri prácach v oblasti jednotného digitálneho trhu na Slovensku.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Dobrý deň prajem, pani poslankyňa. Dovoľte mi, aby som vám sprostredkoval odpoveď na vašu otázku od pána ministra dopravy a výstavby, ktorý sa z pracovných dôvodov nemohol zúčastniť tohto sedenia. Vážená pani poslankyňa... Pardon, tohto státia.
Vážená pani poslankyňa, platná stavebná legislatíva neupravuje skutkovú podstatu priestupku alebo správneho deliktu pre nesúlad so zásadou bezbariérovosti. Stavba sa podľa stavebného zákona musí navrhovať tak, aby stavebno-technickým vybavením zodpovedala účelu a spôsobu užívania, aby bola prístupná verejnosti a spĺňala požiadavky na užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V takomto rozsahu musí byť stavba povolená v stavebnom konaní na stavebnom úrade. V prípade, že stavebník stavbu postaví v rozpore s vydaným stavebným povolením, napríklad nie je bezbariérová, dopustí sa priestupku alebo správneho deliktu, avšak osobitne sa neuvádza, že stavba bola postavená v rozpore so zásadou bezbariérovosti. Z uvedeného dôvodu nie je možné poskytnúť vám teda informáciu, koľko bolo z tohto dôvodu udelených sankcií na stavebných úradoch. Dodatočná debarierizácia budov nie je legislatívne upravená a preto ju ani, preto ani tu ministerstvo nemá žiadne údaje.
Vážená pani poslankyňa, toto je odpoveď, ktorú som vám teda mohol odprezentovať.
Ďakujem pekne.

Ja napriek tomu, že tu pán minister nie je, ďakujem za odpoveď. A položila by som doplňujúcu otázku. Hlavne v dôsledku, ja som sa s pánom ministrom už kontaktovala a upozorňujem ho na to, že stavby, nebavíme sa o starých stavbách, ale bavíme sa o nových stavbách, ktoré nám pribúdajú a ukážkou je napríklad ministerstvo zahraničných vecí, nová budova, ktorá nie je bezbariérová. Nie je bezbariérová napriek tomu, že to tvrdia, že je bezbariérová. Podľa môjho názoru nie je bezbariérová, pretože človek na vozíku sa do nej ľahko dostať a hlavne sám nevie, pretože je tam iba schodolez. Napriek tomu, že táto stavba bola aj naprojektovaná aj vybudovaná za platnosti vyhlášky ministerstva životného prostredia a žiaľ, takýchto budov tu máme nespočetne veľa, ja len, keď som si večer spomínala na tie, ktoré ja poznám, som ich narátala hneď behom chvíľky asi dvadsať.
Takže preto apelujem na pána ministra a teda pýtam sa ho, aké opatrenia bude robiť, pretože vieme, že sa pripravuje nová stavebná legislatíva a nemalo by to byť len predmetom stavebnej legislatívy, ale malo by byť aj jasné, akým spôsobom sa táto legislatíva bude kontrolovať, pretože my nemáme jednak odborníkov a nemáme ani kontrolné mechanizmy nastavené tak, aby sa nejakým spôsobom vyhodnocovala. A práve to, čo ste mi odpovedali, že nemáme žiadnu informáciu o tom, svedčí presne o tom, v akej situácii sa nachádzame a že my si tu bariéry len budujeme.
Takže pýtam sa pána ministra, čo sa pre to bude robiť aj v tejto novej legislatíve alebo v týchto nových krokoch?
Ďakujem.

Túto otázku sprostredkujeme určite pánovi ministrovi, ale možno vám dám takú reakciu, ktorá súvisí z môjho predchádzajúceho povolania, keď som bol primátorom mesta Košíc. Áno, sú určité problémy, ktoré bude treba riešiť aj pozmenením právnych noriem a aktov. Stretával som sa s tým, že boli urobené výťahy alebo vstupy podľa starých noriem a nové vozíky sú širšie a nevyhovovali súčasným podmienkam. Čiže to sú reálne podnety, ktoré by mali prísť a určite prichádzajú od vás a tieto by do legislatívnych noriem mali a budú musieť byť implementované.
Druhá vec je miera chápania bezbariérovosti v legislatíve a jej praktickej účinnosti, pretože práve preto, aby sme v krajskom meste Košice vedeli vyjsť, čo najviac sme si vytvorili bezbariérovú komisiu, aby sme vedeli stavby posúdiť aj podľa reálne praktického využitia ľuďmi, ktorí bezbariérový prístup podstupujú a možno je to ten príklad s tým výťahom, ktorý som uviedol, narazili sme na to, že možno norma nespĺňa to, čo život z hľadiska pomôcok pre ťažko zdravotne postihnutých ľudí priniesol.
Takže ja som presvedčený, že aj pán minister bude otvorený tejto téme, lebo tejto téme sa nevyhneme. Musíme, a na druhej strane si myslím, že aj keď v súčasnosti je postavená budova, tak tá jej nedostatočnosť bezbariérovosti je možno skôr ovplyvnená nedostatočnosťou špecifikácií v legislatíve alebo v slovenskej technickej norme, alebo v iných. Takže, lebo ináč by nemala byť skolaudovaná. Takže keď tieto podnety viete, určite ich dajte a ja by som skôr pracoval na tom, aby sa aj tá legislatíva upravila tak, aby bola pre vás čo najviac vyhovujúca. To hovorím na základe toho, čo som získal predtým, ale vašu otázku určite pánovi ministrovi sprostredkujeme.
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, odpoviem. Filmy, ktoré boli naozaj pred rokom 1989 zaradené medzi tzv. trezorové a sú súčasťou audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky a zároveň súčasťou archívu Rozhlasu a televízie Slovenska, sú niektoré verejnosti nie celkom prístupné. Hneď vysvetlím, áno?
Audiovizuálne diela spred roku, o ktorom hovoríme, a dokonca aj po tom roku 1989 doteraz nemajú vysporiadané autorské práva na verejné šírenie, a to je vlastne aj prípad vami uvádzaných konkrétnych filmov. V praxi to vlastne znamená, že tieto audiovizuálne diela sa zatiaľ naozaj nevysielajú, nemôžu sa šíriť ani na nosičoch, pretože rýchlo by sa RTVS-ka dostala do súdnych sporov.
Ale zase na druhej strane by som rada uviedla, všetky tieto diela sa nachádzajú v archíve Rozhlasu a televízie Slovenska, vrátane tých, ktoré ste spomínali a ktoré zatiaľ neboli odvysielané. Všetky sa digitalizujú, hej? Je to proces dlhotrvajúci, ale všetky sa digitalizujú, aby boli uchované v čo najlepšej kvalite, aby sa teda ten zub času pod ne až tak nepodpísal a v prípade vysporiadania autorských práv, čo je, samozrejme, zase vecou financií a nie malých, tieto filmy potom bude možné ponúkať. Ale hovorím, je to, je to v súvislosti s vysporiadaním autorských práv. Takže toto je celý problém.

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď a chcem sa vás spýtať, aký postup bude zvolený, aby sme získali tie práva na odvysielanie? Či sa dá s tým niečo robiť.

Pokiaľ sa RTVS-ka alebo iný vysielateľ dohodne s autormi a vyplatia sa autorské práva podľa zákonov, jednoducho tieto filmy sa budú môcť dostať bežne do obehu. Kým to nie je vysporiadané podľa autorského zákona, tak je to uchované v archíve, ale, bohužiaľ, distribuovať sa nemôžu v žiadnej podobe.

Vážený pán poslanec, musím s poľutovaním konštatovať, že také praktiky, aké boli popísané v otázke, boli vo viacerých prípadoch potvrdené aj v kontrolných orgánoch, ktorým je Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, ďalej budem používať tú skratku ŠVPS. Tieto, dovolím si povedať, veľmi nečestné praktiky, ktorým je spotrebiteľ úmyselne uvádzaný do omylu a ktoré priamo porušujú zákon, sú samozrejme zo strany štátu, štátu sankcionované.
Od začiatku roku 2018 ŠVPS zaradila medzi svoje prioritné činnosti na ochranu spotrebiteľa práve aj cielené kontroly zamerané na kontrolu vysledovateľnosti čerstvého ovocia a zeleniny, vrátane kontroly označovania krajiny pôvodu s cieľom odhalenia možných nečestných praktík pri ich uvádzaní na trh. Kontroly prebiehali a stále prebiehajú na všetkých stupňoch distribučného reťazca, v obchodných reťazcoch, ako aj u obchodníkoch s ovocím a zeleninou, ktorí distribuujú ovocie a zeleninu z krajín Európskej únie do Slovenskej republiky a ktorí sú povinní nahlasovať zase zásielky do portálu ŠVPS. Potravinoví inšpektori sa pri kontrolách zameriavali okrem kvality tovaru aj na kontrolu dokladov sprevádzajúcich zásielky ovocia a zeleniny, spôsob ich uchovania, prenos informácií vrátane krajiny pôvodu do vnútorného informačného systému kontrolovaného subjektu, ako aj správnosť a spravodlivosť finálneho uvádzania údajov do dodacích listov a faktúr pre odberateľov.
Pri kontrolách u distribútorov inšpektori vykonali dokumentačnú kontrolu dokladov, pričom boli krížovo skontrolované množstvá prijatej a vyskladnenej zeleniny. Súčasťou úradných kontrol boli aj kontroly nahlásených zásielok čerstvého ovocia a zeleniny, prichádzajúcich z iných členských štátov Európskej únie a tretích krajín do portálu ŠVPS. Počas kontroly vysledovateľnosti zeleniny sa zistila distribúcia tovaru neznámeho pôvodu bez označenia alebo klamlivo označené, hlavne z Poľska a Holandska, boli to mrkva a petržlen, alebo Španielska, Talianska, Turecka, Maroka, Belgicka, uvedený tovar boli paradajky alebo teda rajčiny.
Počas kontroly inšpektori taktiež zistili, že prevádzkovatelia potravinových podnikov neuvádzali v dodacích dokladoch informáciu o krajine pôvodu zeleniny, hoci to predpisuje platná legislatíva, podľa ktorej sa považuje, aby informačné náležitosti boli čitateľné a zreteľne uvedené na viditeľnom mieste na jednej strane obalu. V jednom prípade sa informácie o krajine pôvodu zeleniny uvádzali iba v ponukových cenníkoch spoločnosti, čo je v rozpore s platnou legislatívou. Ďalej bolo vo viacerých prípadoch zistené, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov uvádzali nepravdivú informáciu o krajine pôvodu zeleniny, v prípade to bolo mrkvy a petržlenu, už v interných domácich dokladoch, kde bolo, bola zmenená krajina pôvodu z Poľska na pôvod Slovensko.
Ako príklad môžem uviesť situáciu, kedy bol počas kontroly vysledovateľnosti u distribútora ovocia a zeleniny zistený kamión s prepravnými obalmi s petržlenom neznámeho pôvodu, t. j. bez akéhokoľvek označenia, čo je v rozpore s platnou legislatívou. Tovar bez označenia alebo tovar klamlivo označený bol na mieste zakázaný ďalej distribuovať. Zistené nedostatky budú riešené v správnom konaní a za porušenie legislatívy bude uložená pokuta až do výšky 100-tisíc euro.
Ako príklady efektívnosti úradných kontrol ŠVPS možno spomenúť situáciu z januára 2018, kedy boli všetky obchodné siete zaplavené mrkvou slovenského pôvodu. Po začatí cielených kontrol so zameraním na vysledovateľnosť krajiny pôvodu, napríklad mrkva slovenského pôvodu začala na pultoch slovenských predajní absentovať. Takéto cielené kontroly zamerané na preverenie skutočnej krajiny pôvodu ovocia a zeleniny v potravinovom reťazci od prepravcu ovocia a zeleniny z členských štátov Európskej únie alebo tretej krajiny až k pestovateľom na území Slovenskej republiky budú, samozrejme, prebiehať aj naďalej, aby sme takýmto praktikám zabránili v čo možno najväčšej miere.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za vyčerpávajúcu odpoveď, ale chcem sa spýtať, keď bude uložená, viem, že mi nebudete môcť vy odpovedať, ale aby ste to interpretovali pani ministerke, keď bude uložená finančná pokuta, ako ste vraveli, do nejakej výšky 100-tisíc a keď aj naďalej napriek tomu dotyčný sklad alebo prebaľovňa bude to naďalej robiť, že to bude prebaľovať, tie ovocia, čo bude ďalšie, ďalšia sankcia?

Otázke som pochopil, odovzdám pani ministerke. Je to podstatný rozdiel, vrtuľníky, OP, hej, a tak ďalej, ako mrkva a paradajky. Ale určite odovzdám, pochopil som. Ďakujem.