33. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte niekoľko slov k predloženému návrhu zákona. Ja faktom som zvažoval, či treba niečo povedať k tomuto zákonu, lebo tým vystúpením zbytočne zvýznamňujeme tento zákon. Nie samozrejme témou, ale spôsobom, ako sa predpokladá, veď politika má nejaké zákony, tak ctí nejakú logiku.
Už druhý deň sledujeme festival návrhov zákonov poslancov, ktorí nepatria do poslaneckých klubov. Pán Beblavý a tak ďalej a tak ďalej, s tým, že je úplne jasné, že tie zákony, keďže nie sú rokované s klubmi politických strán, nemajú žiadny, žiadnu šancu na to, aby prešli a teda veľmi ťažko sa dá povedať, ako prispejú k aktuálnemu spravovaniu štátu. K čomu slúžia, sa dá vidieť na prvý pohľad. No potrebujú robiť kampaň pre odídených poslancov, pre ich pôsobenie v iných stranách, zvýznamňovať tie nové strany, využívať výhodu, hoci sú nezvolení v parlamente, voči iným stranám, ktoré sa do parlamentu nedostali a ktoré nemajú právo v parlamente pôsobiť. A samozrejme, tá teória, keby išlo o nejaké závažné, strany sa dostávajú niekedy do zásadných rozporov, ale literatúra hovorí, tak aspoň jedna tretina, pokiaľ členov, poslancov odíde, tak v takom prípade je tam istá miera legitimity, ale individuálne odchody znamenajú len to, že pán poslanec sa nenašiel, častokrát sú za tým osobné dôvody, nenaplnené ambície a všetkého možného. Čo ale podstatné nie je, podstatné je, že zahlcuje to parlamenty, návrhov je možno dvadsať v tomto parlamente, a teraz o nich tu rokujeme, oni si skladajú témy, ktoré sú častokrát v rozpore so schváleným programovým vyhlásením vlády, častokrát sú tam jasné a viditeľné finančné náklady, ktoré nie sú rozpočtované v rozpočte Slovenskej republiky, a takto sa to deje.
Je tam aj iná logika, chcem zdôrazniť, že hovorím za seba, nie za náš klub. Napríklad je tam návrh aj poslanca nášho klubu, ktorý teda v spolupráci s nezaradeným poslancom ako abdikovaný minister predkladá návrh zákona. Jednak si nepamätám, že by sme o tom na klube hovorili, že by tam niekto žiadal o podporu klubu, jednak si neviem dosť dobre predstaviť, čo má teda nová ministerka, ktorá nastúpila, ktorá nesie tú zodpovednosť, ktorú nesie za sféru kultúry, vládla, ktorá tam funguje. Asi ako by bolo, ako by sa asi tvárila, keby sme teda akože hlasovali za tento návrh zákona.
Sú to alogičnosti a je tu celý rad vecí, ktoré si možno ten analytický jazyk a vecný, vecnú diskusiu, ktorú predniesol pán poslanec Farkašovský, nezaslúžia. Napriek tomu niektorým tým veciam, o ktorých sme tu hovorili, lebo si myslím, že majú širšiu platnosť a v našej republike sa o nich diskutuje, a pritom sú politicky účelové.
Pozrite sa, politický zápas o verejnoprávnu televíziu a hľadanie mechanizmu vytvorenia nezávislosti.
Pán Poliačik, to, čo robíte, je čisto politický záujem, robili ste ho celý čas, keď ste fungovali ešte v klube SaS. Čo ste urobili, keď ste získali v roku 2010 moc? Prvé ste rozbili existujúci systém televízie, dokonca ste zlúčili, aby ste mohli vytvoriť úplne novú radu, kde ste kompletne navolili vašich politických zástupcov. A úplne ako s úsmevom, ako nesmierne charakterný človek to tu teraz predkladáte ako nepolitický návrh a pod. Číro politicky ste konali celý čas, veď tak to fungovalo.
SMER v celej svojej histórii nenarušil platný poriadok. My sme sa snažili napríklad v radách vytvoriť stabilitu tým, že sa vytvorí dvoj-, štvorročné a šesťročné volebné obdobie a že postupne vždy tam budú presahy a že aktuálna politická moc bude mať relatívne oslabenú možnosť v takýchto, v takýchto radách presadzovať čisto politické záujmy. No prvé, čo bolo, to okamžite zrušili, a to boli dva roky pri vláde. Za dva roky kompletne prerušili celý systém, začínajúcu kontinuitu, ktorá sa vytvárala a pod.
Ďalšia vec je, viete, slovenská RTVS, verejnoprávnosť, boj. Na jednej strane počúvam na výbore, ale však jak môžme teda to spravodajstvo, ktoré je neobjektívne, maximalizovať. Veď to neni ani podstatné, tam je predovšetkým otázka domácej tvorby, tam je otázka animovaných filmov, teda dostatočne širokého spektra, umeleckých aktivít, číro odborné stanoviská sú tam dôležité. Čuduj sa svete, dneska už to nie je dôležité, politický mobil je najdôležitejší, lebo prečo iné by sme mali takéto spektrum voliteľov? Aby posudzovali, aký má byť rozsah domácej tvorby, koľko má byť športu, koľko má byť animov, detských programov, ako má vyzerať spravodajstvo, to všetko má tento široký zbor.
Pamätám si naposledy, v Albánsku ešte v 60. rokoch bola tzv. komunistická samospráva, tam vždy pracujúci prišli z roboty večer a posadili sa, stali sa sudcami a súdili. Na čo odbornosť? Na čo nejaké veci, ktoré sú úzko odborné, na čo je špecifickosť televízie?
Takže pravdepodobne sú tu dve veci. Po prvé, každý politický záujem, a to je jeho vlastnosť, bohužiaľ, politické dejiny o tom svedčia, vždy potrebuje nejaký humánny, čistý, nezávislý záujem. Na druhej strane znalci hovoria, že za každým takýmto, takýmito snahami hľadaj účel, o čo vlastne ide.
Kolegyne, kolegovia, počúval som tu už dehonestácie na tému riaditeľa súčasnej televízie, ktorý sedemnásť rokov pôsobí v mediálnom prostredí ako hlavný manažér. Pán Poliačik, vy ste v živote nikoho neriadili, pokiaľ viem, riadili ste SaS nejaký čas, z nejakej pozície a odtiaľ ste aj odišli z rôznych dôvodov. Hovoriť tu o súčasnom riaditeľovi ako pomaly o amatérovi v riadení verejnoprávneho subjektu je podľa môjho názoru nehorázne z vášho pohľadu. Takže mi odpustite, že to tu pripomeniem. (Reakcia z pléna.)
Kolegyne, kolegovia, v tejto veci ja by som ešte povedal niekoľko vecí. V súčasnosti, a to je súčasťou nášho transformačného procesu, keďže nemáme zažité niektoré inštitúcie, máme furt tú verejnoprávnosť veľmi radi pretláčať a predkladať verejnosti názor, že akonáhle zvolíme nejaký verejnoprávny orgán, napríklad radu, tak už tá bude nezávislá, a tá už bude všetko dobre robiť. Nikoho nezaujíma, že by sa pozrel na históriu rád. Pozrel si, aký tento typ správy vecí verejných prináša riziká, aké prináša konflikty. Len malý, drobný problém je od týchto ľudí, že akonáhle ich zvolíte, sú absolútne nezávislí, však tam sú v podstate, sú neodolateľní a ak neprijmeme predpoklad, že každý člen rady dokonale pracoval a napriek tomu sme nikoho neodvolali, tak asi pravdepodobne ten mechanizmus, orto typu kontrolu, je neefektívny. To znamená, ak vytvorím ľudí, ktorých teraz zvolím aj do rady, oni sú neni zodpovední nikomu. Ten mechanizmus, ktorý máme, zas je nedokonalý. Oni v podstate predkladajú správu výboru, ale naša politická prax nevytvorila, aké sú vlastne oprávnenia výboru, čo ten výbor s tou správou robiť má. Do akej miery môže zasahovať, pretože ak by zasahoval ten výbor vecne, potom je tá verejnoprávnosť vlastne zbytočná. Ak si rozumieme dobre.
Takže to znamená, že ten mechanizmus politickej kontroly treba nejakým spôsobom špecifikovať. Na druhej strane treba špecifikovať nezávislosť ľudí v tých komisiách, v ktorých fungujú, v tých radách, v ktorých tam sú. Takže tam súhlasím s pánom kolegom z opozície, ktorý hovoril o tom, že tá devalvácia nás politikov, akože politici o niečom rozhodujú, že a priori je to zlé. Však veď my v parlamentnej republike nie sme nič iné, my sme slobodne a demokraticky zvolených stopäťdesiat ľudí v zastupiteľskej demokracii, ktorí máme garantovať občanom dobrú správu vecí verejných.
Ako ukazuje história, nikto neni dokonalý, vždy je tam celý rad chýb, existujú číro, čisto účelové politické konania, ale aký iný typ organizácie garantuje nepolitické riadenie, nezáujmové, neúčelové konanie? Veď to sú nezmysly. A politické riadenie má ten jeden obrovský význam, že keď ten minister vnútra je raz zodpovedný za voľbu riaditeľa v tej a onej podobe, povedzme, že vytvorením legislatívnych podmienok, že chce zmluvu so štátom, diskutuje o rozsahu verejnoprávnosti a o charaktere verejnoprávnosti a oznamuje verejnosti, ako vníma charakter verejnoprávnosti, čiže za to svoje konanie nesie zodpovednosť minimálne v ďalších voľbách. Kto iný z tých rád bude niesť zodpovednosť, ako tu už aj niekto naznačil, za voľbu a za to celé? To sú naivné veci ľudí, ktorí, ak im teda nechcem pripisovať zlé úmysly a účel, pripustime aspoň na chvíľu, potom ale úplne nepracujú s dosiahnutým stavom technického vnímania, realizácie demokracie v týchto veciach.
A pokiaľ nebudeme o týchto veciach diskutovať naozaj odborne, pokiaľ predovšetkým nezadefinujeme ciele, ktoré chceme dosiahnuť, ciele, a potom budeme hovoriť o prostriedkoch, ktoré chceme k tomu využiť a korektne a objektívne o nich diskutovať, v takom prípade môžme vytvoriť nejaký mechanizmus, ktorý bude treba ešte aj tak cizelovať následne.
To, čo sme urobili vo verejnoprávnosti, má nepochybne aj isté pozitíva, ako je Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia. Na druhej strane je tam celý rad vecí, ktoré sú minimálne pochybné. A aký máme mechanizmus vstúpiť do toho a realizovať to? Aký je vzťah štátu, lebo za kultúrnu politiku štátu ako takú nesieme zodpovednosť, kolegyne, kolegovia. Vláda má ustanovenia v tomto smere a sú v programovom vyhlásení vlády. Akú mám ja ako člen výboru pre kultúru v tejto situácii možnosť ovplyvniť čokoľvek pri rozdeľovaní 33 miliónov eur, ktoré ide na podporu neštátnej kultúry, ako člen výboru? Jak to zariadil pán minister? A ja som za to hlasoval, samozrejme, ani tento typ zodpovednosti zo seba neberiem. Ale vyskúšali sme ho a ukazuje sa, že ten mechanizmus potrebuje korekcie. A bude veľmi dôležité, ak sa aj v našom výbore podarí vytvoriť aspoň smer a kooperácie, a spolupracuje, hlavne vecné diskusie. Že naozaj budeme aspoň na chvíľu vedieť dať tie politické tričká zo seba dole a budeme mať objektívny záujem vytvoriť naozaj čosi, čo má najväčšiu šancu, čo má najväčšiu šancu zabezpečiť verejnoprávny charakter takýchto, takýchto inštitúcií.
Ale inštitucionálne vytvorenie nikdy nestačí. Vždycky je dôležité, čo robia ľudia, ktorých do funkcií dáme a hlavne, aký je mechanizmus kontroly.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Vážený pán poslanec Číž, vy máte vzácny dar, urobiť zúrivý konflikt aj z niečoho, čo vôbec sem nebolo predložené ako konfliktné, ale ako vecné, ako pokus niečo zmeniť možno v prvom čítaní naozaj na diskusiu. Ale stojím si za tým, že to, čo sme predložili, je aj odborné a má to jasne zadefinované ciele. A k tej nešťastnej pani ministerke, a ktorej ste povedali, že teda čo ona má teraz robiť, tak ja vám to znovu zopakujem. Tento návrh zákona bol vládnym návrhom zákona, ktorý prešiel bez zásadných pripomienok celým medzirezortným pripomienkovým konaním, aj cez legislatívnu radu vlády a bol posunutý na rokovanie vlády. To znamená, že ja by som sa mohol opýtať, prečo pani ministerka, keď takto to prešlo aj s odbornou oponentúrou až na úrad vlády, to nepredloží alebo neiniciuje to predloženie. Takže vôbec si nemyslím, že v tejto chvíli mala byť ona zaskočená, ale samozrejme, ak sa k tomu postaví tak, že sa od toho dištancuje, no tak potom to treba verejne povedať.

Ďakujem veľmi pekne, toto je zvláštna pozícia, v ktorej som sa ja teraz ocitol, lebo vy hovoríte, pán poslanec, že ten zákon nemá nič spoločné s programovým vyhlásením vlády. Rozmýšľam, že prečo to nepovedal ani jeden z ministrov, ktorý to mal na stole v rámci MPK? Lebo veď podľa mňa, akože ja ako minister súčasnej vlády, keby som dostal nejaký návrh zákona, ktorý nemá nič spoločné s programovým vyhlásením vlády, asi by som sa ozval. Ale ako povedal pán Maďarič práve pred chvíľkou, prešlo to celým MPK, aj legislatívnou radou vlády bez toho, aby sa toho niekto dotkol. Tak potom je otázka, že buď nehovoríte pravdu, alebo nefunguje dobre vláda. To už nechám na vás posúdiť, že čo z toho je.
Nie je úplne pravda, že by som ja nič v živote neriadil, ale ono to o tomto ani nie je. Som si istý tým, že som toho riadil viacej, ako vy, ale my tu nie sme na to, aby sme posudzovali, že kto čo riadil alebo neriadil. My sme tu od toho, aby sme povedali, že či súčasné vedenie RTVS bolo zvolené najlepším možným spôsobom alebo existuje lepší. To má byť začiatkom tejto diskusie a bez ohľadu na to, kto to predkladá, k tomu ste sa nie moc vyjadrili, pretože vy vychádzate z premisy, že členovia parlamentu sú schopnejší posúdiť nejaké odborné kritériá, ako ten zbor voliteľov, ktorý je navrhnutý v tejto novele zákona a ja si myslím, že táto téza neobstojí, že rovnako ako členovia parlamentu sú laici, kľudne aj členovia výboru pre kultúru, tak aj zástupcovia verejnosti v tom zbore voliteľov by boli laici, ale s lepším mandátom, čo sa týka obhajoby služby pre verejnosť. To je celé.

Ďakujem veľmi pekne. No, ja som si z vystúpenia pána poslanca zapamätala také dve zásadné veci, a to je mechanizmus politickej kontroly a verejná diskusia. A osobne si myslím, že tu naozaj chýba odborná diskusia, čo to vlastne tá verejnoprávna televízia je. Je to verejnoprávne dobro a naozaj treba otvoriť aj odbornú diskusiu. Ja oceňujem snahu a oceňujem aj to, že pán poslanec Maďarič a pán poslanec Poliačik s týmto návrhom prišli, pretože mám za to, že mechanizmus politickej kontroly, prepáčte, voľba generálneho riaditeľa Slovenskej televízie prebieha na pôde parlamentu, a teda logicky kopíruje rozloženie politické, politických síl. Čiže jednoznačne je volená väčšinou politickou, takže je to politická záležitosť. Generálny riaditeľ je v rukách týchto politikov a je to zatiaľ tak, kým tu neprebehne odborná diskusia, skutočne čo to je verejnoprávne médium, je to médium, ktoré je slobodné a má slúžiť celej verejnosti. Preto je veľmi dôležité hovoriť aj o tom, aj o tom, čo navrhuje tento zákon, vytvoriť teda orgán zvaný zbor voliteľov, a to je veľmi dôležité.
Skutočne tu pani ministerka prišla s programovým vyhlásením vlády, ktoré nám tu predstavila a ja mám za to, že v tom bolo obsiahnuté a pani ministerka musela byť informovaná aj o tomto návrhu zákona. Ak to tak nie je, tak sa pýtam, prečo ste pani ministerku neinformovali, aké názory má toto vaše momentálne politické rozloženie? Alebo nebola pripravená, bola neinformovaná, alebo sa deje niečo, o čom by sme mali teda všetci vedieť, pretože ona tu naozaj prišla a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pozorne sledujem túto úžasnú debatu o tzv. verejnoprávnej televízii. Preto hovorím o tzv. verejnoprávnosti, pretože tá verejnoprávnosť bola vždy, je a bude len chiméra. Vždy to bola televízia, ktorá bola pod nejakými politickými tlakmi. Vždy tam prenikol akcent subjektívnosti. Relácie boli obyčajne nevyvážené, napríklad čo sa týka rovnosti príležitostí pre politické subjekty. No a keď do televízie prenikli elementy ako Hanzelová a jej komplici, či Havran, tak to je už čierny humor či tragédia. Aj pri najlepšej snahe sa dá len priblížiť ku tej, k tomu bodu, ktorý sa dá nazvať objektívnosť. Ďakujem za slovo.

Ďakujem. No nepochybne si uvedomujem potrebu pokory a rešpektu k politickým súperom a podobne, len niekedy normálne sa mi z hlavy parí, keď čo počúvam, aké veci sú schopné tu povedať. Veď, pani poslankyňa Dubačová, ste zabudli, že bol zvolený ústavnou väčšinou riaditeľ verejnoprávnej televízie? Ústavnou väčšinou. O čom to tu pre Kristove rany?
A pán Poliačik, no že vy robíte analýzu činnosti vlády, na to nemá význam reagovať.
Ale pánovi kolegovi z klubu by som rád povedal, že ja mám tú česť byť podpredsedom klubu. Nie som členom vlády a som zvyknutý, že ak príde legitímny materiál z vlády, príde do klubu a v klube sa o ňom diskutuje. A teda mám pocit, že som veľmi častým návštevníkom zasadnutí nášho klubu, dokonca si myslím, že som veľmi dlho žiadny nevymeškal a nepamätám si na to, aby sme diskutovali čestne a korektne o tom, akým spôsobom má náš klub si postaviť svoj vzťah k tomu, ako budeme vnímať verejnoprávnosť a jej možné zabezpečenie.
Vážení páni z opozície, jediné, čo vám poviem, pretože aj pani Kaščáková, aj pán poslanec Poliačik, že teda keď už príde ich vláda k moci, potom to už bude vyzerať dobre. Toto urobte, páni poslanci. Naučte sa rešpektovať, že politická moc sa získava vo voľbách, nie diskretizáciou, nie permanentnými atakmi nezmyselnými, nie neustále roztváraním celého radu diskusií, nefixovať nič, neustále destabilizovať spoločnosť a skutočnosť, s ktorou pracujeme, že to nie je cesta k ničomu. A naznačuje to, že keby náhodou, nedajbože, ste sa k tej moci dostali, tak presne vieme, jak to bude vyzerať. Lebo problém politickej moci je získavať zhodu, schopnosť vedieť sa dohodnúť, schopnosť vytvárať čo možno najširší základ pre prijaté, pre prijaté rozhodnutia. Tento typ škriepny, konfrontačný nevedie k ničomu a obávam sa, že aj tieto typy návrhov patria len k tým, ktoré cítime tu, ktoré nemajú reálny záujem veci pomôcť.

Dámy a páni, téma verejnoprávnej televízie je jedna zo zásadných tém slovenskej politiky, pretože spolu s tou našou všeobecnou demokraciou akoby, alebo s tými všeobecnými témami o demokracii akoby tvorili spojité nádoby. Naozaj keď máme trochu lepšie obdobie vo vývoji demokracie, trochu kľudnejšie a by som povedal civilizovanejšie, aj verejnoprávna televízia má šťastnejšie obdobie, dosahuje aj lepšiu sledovanosť, dosahuje lepšiu politickú a odbornú kvalitu, jej vysielanie a naopak, vice versa, v hlbokých 90. rokoch to bolo celkom inak.
Pokusy o štandardizáciu teda verejnoprávnej služby sú teda práve pre toto také staré, ako sú naše pokusy o štandardizáciu našej demokracie. Je to vlastne jedno a to isté. Keďže to trvá už také roky, tak tak trochu sme všetci odborníci na televíziu, ak to je podobne ako s futbalom, každý sa v tom programe vyzná. Predsa je to ale odborná, odborná otázka a je dosť ťažké nájsť a definovať diagnózu. To, že sme nespokojní, je zjavne, zjavne odôvodnené a zjavne na mieste.
Totiž aj táto služba, aj táto verejná služba prechádza nejakým vývojom. Ja by som ho nazval, žiaľ, entropickým, čiže neustále sa dostávame do fázy, kde keď sa ohliadneme dozadu, tak síce sme inde, ale nie sme na tom lepšie. Spomeňte si, že najprv riaditelia samostatnej Slovenskej televízie po vzniku Slovenskej republiky bojovali s vlastným zápecníctvom, obmedzenosťou, naozaj neboli pripravení na to, že k nám vtrhol svet, že sa svet globalizoval, že verejné televízie a súkromné televízie sa ocitli v konkurencii. Túto svoju, toto svoje zápecníctvo a nepripravenosť často zakrývali patriotizmom, nacionalizmom alebo podobnými gestami, ale pravdupovediac, bola to nepripravenosť a zápecníctvo.
Potom sme tu mali éru, kedy sa transformoval národný majetok. Politici, ktorí vtedy vládli, potrebovali ochranu, potrebovali televíziu ako ochranný val, ktorý bude ľudí odvádzať od kritiky toho procesu a bude ich udržiavať, bude udržiavať politickú garnitúru pri moci.
Zdá sa ale, no a toto všetko nie sú veľmi radostné spomienky, pretože nesmeruje to a nesmerovalo to veľmi k dobrému koncu. Preto aj zatiaľ napriek chvíľam, keď tá televízia bola na tom lepšie, zdá sa, že tá entropia pokračuje a teraz sa dostala do fázy, ktorá je mimoriadne nepríjemná, lebo je dosť stabilná. A to je fáza, kedy už nie je takou dominantnou témou boja o televíziu stranícky, stranícka propaganda, pretože tie sociálne siete tu už tak zmnožili informovanosť, že televízia prestala byť dominantnou a monopolnou inštitúciou na tvorbu verejnej mienky.
O to viac tu ale hrozí, že tým dôvodom boja alebo dôvodom problémov Slovenskej televízie je korupčné prostredie. To je záverečná fáza entropie od najprv, od najprv nepripravenosti a zápecníctva cez potom stranícku slúžku, ktorá mala robiť doslova očividné stranícke služby, až po korupčné prostredie, v ktorého temných kútoch miznú verejné peniaze.
Áno, aj dnes sa RTVS stranícky tu i tam zneužíva, ale ako som už povedal, v ére sociálnych sietí už televízia a rozhlas nemajú ten monopol na informácie, aké mali v 90. rokoch. Kľúčovým zápasom pri televízii je, je a môžu byť pre mnohých kšefty.
Takže skúsme sa ale vrátiť k novelizácii pána Maďariča. Podľa môjho presvedčenia ide dobrým smerom, ale nemieri do čierneho. Kľúčové je odstrániť z RTVS, v tejto dobe si myslím, že je kľúčové bojovať v RTVS s korupčným prostredím. Kľúčové je stransparentnenie externých zmlúv a tak isto kľúčové je, aby za peniaze daňových poplatníkov dostávali, alebo koncesionárov dostávali kvalitu a dostávali naozaj verejnú službu. Nie iba lacnú náhradu v podobe zábaviek a rozptýlenia.
Ďalším dôležitým, dôležitou témou je definovať programy verejnej služby a odlíšiť ich od ostatných programov, ktoré dajme tomu môžu mať za zmysel to, že zvyšujú sledovanosť a diskutovať o ich pomere, v akom pomere dnes máme vôbec vo verejnoprávnej televízii programy verejnej služby s tou ostatnou vatou. A napokon považujem za veľmi dôležité nastoliť naozaj reálnu a každodennú kontrolu efektivity, ekonomickej efektivity, ale aj politickej nezávislosti.
Návrh pána Maďariča a kolegu poslanca Počiatka by bol, pardon, Poliačika, by bol úplne v poriadku v kontexte, v akom ho pán Maďarič pripravoval - ja som rád, že nám to tu pripomenul -, čiže v tých jeho pokusoch, by som povedal, vytvoriť v SMER-e takú nejakú alternatívu, ak môžem parafrázovať, strany mierneho pokroku v medziach zákona. Tak my, samozrejme, vnímame všetci ako diváci, že on z tohoto neustupuje a ja mu osobne veľmi držím palce. Ale z pohľadu, viete, ľudí mimo tejto budovy, ktorých je neustále viac, ktorí odmietajú ten systém, v ktorom to smrdí korupciou, tí ľudia žiadajú hovoriť o hlbších zmenách.
A bodaj by aj nežiadali, keď RTVS pred našimi očami kolabuje personálne a stráca znovu nadstranícky charakter, pretože vidíme, že aj verejne sa opakujú stranícke tlaky a výzvy straníckych predstaviteľov vládnej koalície, aby im RTVS venovala priestor, alebo aby upravila svoje vysielanie podľa ich požiadaviek. Tak isto pred našimi očami zanikla investigatíva, čo je po vražde Kuciaka viac než zúfalý pohľad. Neviem, či si to vedenie televízie neuvedomuje, lebo tú investigatívu zrušilo, samozrejme, ešte pred vraždou Kuciaka, ale pri pohľade teraz od toho okamihu, keď sa tá vražda stala, tak je naozaj absurdné, že v krajine, ktorá je známa v Európe ako jedna z dvoch, kde v minulých, v minulých dvoch rokoch bola, sa udiala vražda novinára, a to investigatívneho novinára - napokon v obidvoch prípadoch to boli investigatívci -, že práve v takejto krajine médium verejnej služby nemá žiadnu investigatívnu reláciu a ani nemáme ani najmenšiu istotu, že ju bude mať v budúcnosti.
Dámy a páni, stav verejnej služby vykonávanej cez elektrické médiá odráža krízové javy verejnej služby vykonávanej cez iné inštitúcie štátu. Je to stále ten istý obraz. Priveľa skrytých vzťahov, ktoré sa už ustálili a vytvorili korupčné prostredie. Primálo kvality a primálo služby pre toho, kto to všetko platí. Aj RTVS je súčasťou tejto entropie a zároveň aj úpadku dôvery v inštitúcie. Aj voči RTVS sa dvíhajú už nie opozičné výhrady, to je najmenej, ale dvíha sa hnev ulice. Hnev ulice už nerozlišuje detaily, hnev ulice kričí proti systému. Vládnuci to povedzme ignorujú... Ospravedlňujem sa (rečník reaguje na zvonenie svojho mobilného telefónu). Vládnuci to povedzme ignorujú, to je, to je pochopiteľné, k tomu majú sklon všetci vládnuci, ale odkladanie zásadných reforiem v inštitúciách štátu a aktívny boj o obnovenie dôvery, zmysel vôbec týchto inštitúcií by mal byť cieľom každej, každého rozumného politika aj vo vládnej koalícii.
Ja mám pocit, že pán Maďarič zrejme práve takto vníma situáciu a svojím spôsobom vyslal signál, že načúva tej kríze. Lenže toto nie je o drobných korekciách. Ľudia chcú skutočnú reformu a tá v tomto zákone, žiaľ, nie je.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, slabých miest v RTVS je určite veľa, viac, ako je len samotný spôsob voľby, alebo vôbec, kreovanie tých orgánov, ja s tým súhlasím. Rovnako ako do istej miery prijímam aj tú paralelu medzi demokraciou a RTVS, ale v tomto slova zmysle, tak ako aj v demokraciách, aj ten výber (pozn. red.: veľmi rýchlo vyslovené) v RTVS môže byť menený aj evolučne. Aj malé kroky sú nejaké kroky. Jednoducho aj vnímam celý príbeh RTVS alebo STV a dnes RTVS ako tiež určitú sínusoidu, ale v konečnom dôsledku nejakú snahu neustále niečo meniť a vylepšovať. A samozrejme tuším, ako dopadne aj tento návrh, len si dovolím povedať, teším sa celkom o štyri roky, keď si znovu začneme všetci v tom momente ťažkať, aký je to teda ten zlý spôsob tej voľby, keď sa to volí tu v parlamente. Bol by som rád, keby sme ten čas využili. A ak nie tento návrh, tak nejaký iný aby prišiel a pokúsil sa tú situáciu zmeniť. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Nikto netvrdí, že situácia v RTVS je úplne v poriadku. Samozrejme, sú tam problémy, ale na to je tam legitímne zvolený manažment, aby tieto problémy riešil. Nám politikom neprislúcha zasahovať do manažovania vnútorných vecí RTVS. Skôr ale, pán Budaj, ma trošku prekvapujú tie, neprekvapujú, lebo je to politická rétorika opozície, prekvapujú teda tie silné slová. Hnev ulice sa dvíha proti RTVS. Tak neviem, aký hnev ulice sa dvíha, keď RTVS plní zo zákona svoje povinnosti, ktoré má. A pokiaľ ide o sledovanosť, takisto nejaké väčšie výkyvy nenastávajú.
Rovnako ste povedali, že RTVS personálne kolabuje. No nazvime to pravým menom. Odchádza dvanásť ľudí z RTVS a ďalší ostatní normálne, tvorivo, aktívne pracujú. Takže hovoriť o nejakej personálnej, teda kolabovaní personálnom je nenáležité. Rovnako investigatíva. Ubezpečujem vás, že aj výbor pre kultúru a médiá veľmi pozorne sleduje situáciu v RTVS a pod chvíľou sa pýtame riaditeľa Rezníka, ako to vyzerá, ako sa to tam vyvíja a je prísľub daný aj verejne, už je to verejne známa skutočnosť, že v jesennej programovej štruktúre sa objaví znova investigatívna relácia, ktorá bola pozastavená a ktorá bola podrobená analýze a ktorá bola podrobená takému refrešu alebo zmodernizovaniu, ak to chceme tak.
Vyčkajme na tie kroky a potom kritizujme, keď je čo kritizovať. Nehovorím, že je všetko v poriadku, ale zase všetko zotierať a miešať sa do záležitostí manažovania inštitúcie je aj pre politikov nenáležité.

K pánovi Maďaričovi, že ja ho absolútne chápem, veď to som aj vyjadril a myslím si, že áno, veď aj širší návrh zákona by bol len evolučnou zmenou. Veď nikto nevolá po zbúraní múrov televízie. Ale to, že to zreje k zásadnejším opatreniam, napríklad aj voči koncesionárskym poplatkom, voči financovaniu a kontrole televízie, je pochopiteľné. On mal čiastkový zákon, ktorý pripravoval ešte ako minister a z tej pozície táto korekcia bola celkom na mieste ovplyvnená ešte aj zážitkom z tej voľby riaditeľa. Ja to chápem.
Pánovi Farkašovskému, samozrejme, vy musíte vyčkávať na to, čo ako dopadne. Ja som, ste člen koalície, ja to úplne chápem. Ja tieto skúsenosti za tie roky mám dosť na to, aby som zhruba vedel, kam to smeruje a viem aj to, že nielen umelecká obec a nebagatelizujte nespokojnosť ani expertov a mienkotvorných ľudí a takisto ani ulice. Máte na uliciach traktory, s ktorými si neviete poradiť. V piatok máte demonštráciu. Choďte tam povedať, že je všetko v poriadku, aj v RTVS. Nie, ulica je naozaj tu a verejnosť sa nedá uspať, ani keď došlo teplé letné počasie. Verejnosť žiada zmenu.