33. schôdza

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Ja by som povedala, že tento návrh je na prvý pohľad veľmi ľúbivý. Kladie dôraz na dôležitosť nezávislosti RTVS, na to, aká je dnes RTVS spolitizovaná a ako ju treba odpolitizovať. Ja sa však pozerám aj na to, že kto a kedy tento zákon predkladá a potom sa tento návrh aspoň pre mňa dostáva do celkom iného uhla, uhla pohľadu.
Je nám, samozrejme, jasné, že táto téma rezonuje najmä po tom vlastne, čo sa veľa hovorí o možnom politickom vplyve na spravodajstvo. Rezonuje po udalostiach s odchodom novinárov z RTVS. Je nám jasné, že súčasný riaditeľ Rezník je ako nominant SNS veľkou gučou v hrdle aj pre samotných koaličných partnerov tejto vlády, ktorú museli preglgnúť.
Spolupredkladateľom je pán Maďarič a pre mňa vo vzduchu visí otázka, prečo až teraz? Prečo pán Maďarič nepredložil tento zákon ešte ako minister, mal na to čas desať rokov, kedy mal plnú podporu vlády, SMER-u - SD, mal plnú kontrolu nad vecami, mal na to plnú moc. V podstate ešte aj za tejto vlády niekedy v počiatkoch jej vládnutia, keď ešte, keď ešte neboli tie koaličné spory s SNS až také vypuklé, vtedy to mohol stále relatívne pohodlne uskutočniť. Pre mňa je tá odpoveď pomerne jednoduchá, pretože za čias nástupu ich nominanta riaditeľa Miku v roku 2012 na to nebol dôvod. Riaditeľa si zvolili pokojne, v parlamente, v ktorom mali väčšinu a spôsob voľby, vtedy nemali dôvod meniť za nejaký zbor voliteľov, samozrejme. Rovnako v poriadku vtedy bolo, že parlament, v ktorom mali väčšinu, mohol odvolať predchádzajúcu riaditeľku Zemkovú za údajné porušenie povinností po 1,5 roku jej pôsobenia a vtedy tiež SMER-u - SD neprekážalo, že riaditeľa má voliť alebo odvolávať parlament, čo vlastne za ich veľkej kritiky ešte pred nimi zaviedol minister Krajcer. A ono to prekáža až dnes, kedy je potrebné sa zbaviť nepohodlného nominanta a preto mi to príde také veľmi účelové a populistické. Ako jediný dôvod mi z toho vychádza z viditeľne pre mňa mimoriadne čudného tandemu Poliačik - Maďarič, ktorý naskakuje na aktuálnu nôtu v súvislosti s dianím v RTVS.
Ja nehovorím, že pán riaditeľ Rezník nie je problém. Je problém a veľký, ale zodpovednosť zaňho nesie celá koalícia, vrátane jedného zo spolupredkladateľov. A rovnako tak nesie zodpovednosť aj za financovanie RTVS, za to, ako sa tam šafári, najmä cez zmluvu so štátom, ktorá je dieťaťom, takisto dieťaťom ministra Maďariča a ktorá je zdrojom neskonale netransparentného odlivu peňazí. A preto financovanie RTVS mi príde oveľa podstatnejšia otázka, ako to, akým spôsobom budeme voliť riaditeľa.
Ono, ako som povedala aj vo svojej faktickej poznámke, v podstate toho politického vplyvu sa asi tak úplne nezbavíme. Ja by som len pre oživenie vlastne pre tých, ktorí úplne presne nevedia, ako sa riadi RTVS alebo čím sa riadi, tak pripomeniem, že je to zákonom zriadená inštitúcia, ktorá poskytuje služby verejnosti. Tie programy vo verejnom záujme majú mať podľa zákona väčšinový podiel v programovej službe, to znamená, že RTVS vlastne môže takmer polovicu programu vysielať aj takú programovú službu, ktorá nie je definovaná ako služba vo verejnom záujme, ale podľa zákona o úhrade za služby verejnosti za to musíme platiť. To, čo je vysielanie vo verejnom záujme, definuje zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý teda hovorí pomerne jasne, vymenúva, čo považuje za programy vo verejnom záujme, ale tým problémom je, že v tom ustanovení je slovíčko "najmä", takže ak niekto chce niečo skryť za verejný záujem, zákon mu to do istej miery umožňuje.
RTVS je financovaná predovšetkým z úhrady za služby verejnosti, to znamená z koncesionárskych poplatkov a z príspevku zo štátneho rozpočtu, z tej spomínanej zmluvy so štátom, ktorú nastavil minister Maďarič niekedy v roku 2010 a okrem toho, samozrejme, môže mať príjmy z reklamy, za predaj, prenájom majetku, granty, dary a podobne. Tá úhrada za služby verejnosti má takisto vlastný zákon, zákon o koncesiách, respektíve zástrčkový zákon - ľudovo povedané -, kedy za tieto, tieto úhrady platia vlastne všetci odberatelia elektriny a zamestnávatelia a takisto zmluva so štátom má svoj paragraf v zákone o RTVS, ktorý hovorí len o tom, že štát môže uzatvoriť s RTVS zmluvu na poskytnutie príspevku na programy vo verejnom záujme, takisto investičné projekty a vysielanie do zahraničia. Na tento príspevok zo zmluvy so štátom teda nie je zákonný nárok a závisí od toho, ako sa dohodne RTVS s predstaviteľmi vlády. Tie zmluvy so štátom a ich dodatky vyzerajú tak, že pri podpise vlastne RTVS, pri podpise tej zmluvy RTVS nemá predstavu, na čo príspevok ešte použije, ale každý rok vlastne sa podpisujú dodatky a dodatky dodatkov podľa toho, na čo zrovna peniaze asi použijú a čo vymyslia. Ono v princípe je táto zmluva nastavená tak, že jej obsah si určuje RTVS a predloží ho ministerstvu na schválenie. Logika veci hovorí, že štát by si mal určiť a rozhodnúť, čo je verejný záujem a čo od tej inštitúcie požaduje, koľko a akých programov si chce objednať. Avšak tu je to akoby naopak, dodávateľ si určuje, čo si objednávateľ uňho musí kúpiť.
Na tieto zmluvy so štátom sa odvolávajú prakticky všetky projekty audiovizuálnej tvorby, aj koprodukčné projekty, na ktoré RTVS uzatvára osobitné zmluvy o koprodukcii s externými dodávateľmi, avšak medzi týmito zmluvami a zmluvou so štátom nie je jasný vzťah, pretože tá neurčuje, na ktoré konkrétne programy majú byť tieto prostriedky použité a tak tá spätná kontrola ich plnenia je veľmi zložitá a celý systém je veľmi netransparentný. Je to dlhodobo korupčné prostredie, z ktorého pod rúškom audiovizuálnej tvorby a umenia za mimoriadne netransparentných okolností odtekajú milióny eur. Tak ako sa to deje pri filmovom projekte Generál, na ktorý bolo schválených 1,2 milióna eur koprodukčného vkladu, z čoho je už 400-tisíc zaplatených s tým, že o tomto čase mal byť prevzatý už celý filmový materiál, pritom producent ešte stále nemá ani len výrobný štáb a vyjadreniami do novín sám seba usvedčuje, že zmluvy neplní. A toto nie je záležitosť súčasného riaditeľa, to je záležitosť nastavenia, ktorý umožnila, umožnil bývalý minister Maďarič a súčasný predkladateľ novely a je to najmä o tej zodpovednosti, o ktorej hovorím.
Tá nezávislosť RTVS je fiktívna a zostane fiktívna, aj keby sme zmenili voľbu riaditeľa z viacerých dôvodov. Dnes teda generálneho riaditeľa volí a odvoláva Národná rada, takže je závislý od poslancov, ak by to bol zbor voliteľov, tak by bol, samozrejme, závislý od tohoto zboru. Činnosť generálneho riaditeľa ovplyvňuje Rada RTVS, jej členov volí a odvoláva Národná rada, takže sú závislí od vládnych poslancov. Výšku úhrad za službu verejnosti, koncesionárske poplatky určuje takisto zákon a teda RTVS je závislá od vládnych poslancov, ktorí ho môžu zmeniť a ovplyvniť príjmy. Zmluvu so štátom podpisuje minister kultúry v súlade so štátnym rozpočtom. Takže aj v tomto je RTVS závislá od vládnych poslancov, ktorí prijímajú rozpočet, a ministra, ktorý podpisuje zmluvu a tak ovplyvňuje príjmy. RTVS je tiež v pôsobení Rady pre vysielanie a retransmisiu, od ktorej je tiež v istom ohľade závislá a jej členov tiež volia poslanci Národnej rady. Takže prenesene je tu vplyv politický aj z tejto strany. No a samotná RTVS je zriadená zákonom, takže celá jej existencia môže byť zmenená alebo zrušená vládnymi poslancami.
Takže ak aj bude riaditeľa RTVS voliť zbor voliteľov, odvolávať ho, ešte vždy môže Rada RTVS a politický vplyv cez ovplyvnenie rozpočtu a výšky koncesií, nastavenie zmluvy so štátom a podobne, tu zostane stále.
Takže hovoriť o úplnom odpolitizovaní RTVS v zmysle jej samotnej existencie zo zákona, služieb, ktoré si za verejné peniaze u nej objednávame, toho objemu financií, ktoré na túto službu dávame, je prakticky nemožné. Takže povedzme si, že RTVS je v zásade politický produkt, či chceme alebo nie, a ide len o to, akú zodpovednosť zaň tá-ktorá vláda nesie. A za situáciu, aká je dnes v RTVS, nesie zodpovednosť súčasná vláda a jediná možnosť, ako to môžeme zmeniť, je, že si ľudia zvolia inú vládu, ktorá bude zodpovednejšia a ktorá nestrpí to, čo sa dnes v RTVS deje.
Ale ak sa máme baviť o odbornosti, tak ako človek s pravicovým myslením a členka strany SaS, ktorá zastáva princípy merania hodnoty za peniaze, znižovania daní a odvodov, čo najmenej zásahov štátu do života občanov, tzv. štíhleho štátu a iné hodnoty, slobody podnikania, slobody osôb, som presvedčená, že RTVS si vyžaduje hlavne komplexnú reformu financovania. A verím, že ak budeme vo vláde, tak ju budeme aj realizovať.
Čo dnes RTVS súrne potrebuje a čo som doteraz nikdy nevidela, to je hlavne analýza nákladov. To znamená toho, čo za služby daňovým poplatníkom za ich peniaze vlastne poskytuje, aké reálne výkony RTVS za peniaze, ktoré na svoj chod dostáva, vytvára.
Hodnota za peniaze. Je naozaj to, na čo si ako štát, čo si ako štát, ako proste poplatníci, daňoví, u tejto inštitúcii objednávame, potrebných tritisíc zamestnancov? Ak si RTVS aj tak väčšinu služieb dáva vyrábať firmám z externého prostredia? Obzvlášť by ma zaujímalo, kam sa vlastne podeje 20 až 30 miliónov eur zo zmluvy so štátom? Tej spomínanej zmluvy so štátom. Na tom prípade Generál je jasne vidieť, aké sú tam, aká je tam asi vata. Je tam desiatky ďalších príkladov o tom, ako záhadne odtekajú peniaze na pôvodnú tvorbu cez zmluvu so štátom vo forme tzv. vecného plnenia. Tie sú realizované doslova systémom, že papier znesie všetko. To audiovizuálny fond je napriek všetkým problémom, ktoré odhalil mimochodom aj včerajší poslanecký prieskum, je oproti RTVS krištáľová guľa.
Takže ako vyplýva z uvedeného, spôsob voľby riaditeľa nie je podstatný pre celú diskusiu o verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS ako takej. Skôr som preto o otvorenie diskusie o zrušení koncesionárskych poplatkov a zefektívnení a stransparentnení činnosti RTVS ako takej. To je DNA strany, ktorú ja zastupujem a môžem garantovať, že na jej pôde sa zaoberáme práve týmito odbornými otázkami, ktoré považujeme za oveľa podstatnejšie. Ak to preženiem, ak budú jasné pravidlá, čo presne sa od riaditeľa chce, aký na to bude mať rozpočet, aké sú naňho nároky, ak bude mať jasne nastavené mantinely, potom môže byť vybratý v normálnom výberovom, férovom výberovom konaní, ktoré uskutoční možno ministerstvo.
Takže z týchto dôvodov, ktoré som uviedla, napriek tomu, že sme samozrejme nespokojní so súčasným, s pôsobením riaditeľa Rezníka, sme nespokojní s tým, čo sa deje v spravodajstve, tak hlasovania sa zdržím a odporučím to aj ostatným kolegom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nad osobné útoky sa povznesiem, pani poslankyňa, a tento návrh zákona nie je o financovaní RTVS. Ale samozrejme, že financovanie ovplyvňuje alebo môže ovplyvniť viac alebo menej závislosť alebo nezávislosť verejnoprávnych médií. Aj preto som sa v prvom kroku snažil cez zmluvu so štátom dosiahnuť to, aby verejnosť, alebo aj týmto spôsobom získala nejakú, nejaké, nejakú spokojnosť s vysielaním RTVS a potom aby sa mohlo prikročiť k zvýšeniu koncesionárskych poplatkov, čo je ten spôsob financovania, ktorý by pravdepodobnosť nezávislosti zvyšoval.
Ale teda k tomu, čo sa týka súčasného návrhu a k tej otázke, prečo práve teraz. Vy ste aj povedali, že zmena prichádza dnes, aby sme sa zbavili nevhodného nominanta. Pani poslankyňa, tento (povedané s úsmevom) návrh zákona nie je namierený proti žiadnemu nominantovi. Naopak, on nijakým spôsobom ani súčasného nominanta neohrozuje. Ja aj ten súčasný spôsob voľby považujem za legitímny a ako taký mal dostať priestor na to, aby sa v praxi vyskúšal.
Ja som mal ako minister kultúry šťastie v nešťastí, že som nastúpil vždy krátko po tom, čo predchádzajúca garnitúra zmenila spôsob voľby generálneho riaditeľa, vtedy ešte STV, potom RTVS, a práve som sa vyhol tomu, aby som vzápätí to ako minister menil, lebo som nechcel byť ani obvinený z účelovosti a treba dať takejto dôležitej veci vždy aj nejaký čas, aby sa ukázalo v praxi, ako ju dokážu či členovia rady alebo v tomto prípade poslanci aplikovať. A keďže sa podľa mňa ukázali limity tohto spôsobu, tak navrhujeme nový spôsob, a to práve v čase, aby sa na to potenciálni kandidáti a aktéri mohli dostatočne pripraviť.
Čiže tento návrh nie je účelový, je smerom do budúcnosti a prináša nejaký pokus o pozit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Tak ono sú rána a rána. Niekto ráno vstane s tým, že možno by bolo dobré zlepšiť spôsob voliť, spôsob volenia vedenia RTVS. Niekto ráno vstane s tým, že má potrebu zlikvidovať filmovú tvorbu na Slovensku. Takže je otázne, kto vstal s čím. Ja si myslím, že ten návrh bez ohľadu na to, ako vyzerá, prispieva k tomu, aby sme v budúcnosti mali lepšiu RTVS. Ale nie je to jediným možným krokom. Preto je veľmi ťažké sa vyjadriť k všetkým tým ostatným veciam, ktoré si, Renáta, hovorila, lebo tie sa netýkali tohto návrhu. A ja plne súhlasím s tým, že je potrebné sa rozprávať o financovaní, ja plne súhlasím s tým, že je potrebné sa rozprávať o efektivite riadenia, akurát že ani jedna z tých vecí nie je predmetom tejto novely. Takže ak sa máme vrátiť k nej, okrem toho, že ti vadia predkladatelia, čo je legitímne, ale ma to udivuje, lebo opozícia vždycky kričí, že iba kvôli tomu, že to predkladáme my, to zrazu niekto ide zhodiť zo stola, tak ak sa dokážeme povzniesť nad to, kto je napísaný na obálke toho zákona, poďme sa reálne baviť o tom, že či to, čo sa týmto zákonom chce dosiahnuť, t. j. zníženie politického vplyvu na voľbu vedenia RTVS, môže byť dosiahnuté, alebo to dosiahnuté nebude. Alebo môžme hneď na začiatku to odpískať len kvôli tomu, že kto je na tej obálke podpísaný, len potom akýkoľvek apel na posudzovanie odbornosti akýchkoľvek iných návrhov, ktoré sem prichádzajú, môže vyznievať zľahka pokrytecky.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, trochu by som vás uviedol hádam tak profesionálnejšie do problematiky. Vaše konštatovanie, že za všetko v RTVS môže vláda, prepáčte, ale vyznieva dosť laicky a amatérsky. Vláda nevolí generálneho riaditeľa RTVS. Volíme ho v parlamente na základe určitých kritérií, ktoré som už hovoril, treba zrejme veľmi sprísniť a samozrejme aj dodržiavať.
Druhá vec, na ktorú chcem reagovať, to, čo potrebuje RTVS podľa vás, je analýza nákladov. Pani kolegyňa, všetko stojí dnes v živote peniaze, ale RTVS je elektronické médium verejnej služby, ktoré potrebuje predovšetkým kvalitný program a program tvoria ľudia na technických zariadeniach atď., čiže tá programová zložka musí byť nad všetkým. Samozrejme, stojí to nejaké peniaze, ale peniaze samotné nevytvoria kvalitný program. Sú preň určitým základom, ale tam treba zohľadňovať to, že ten program tvoria invenční redaktori, reportéri a to treba podporovať. Čiže ekonomika je síce dôležitá v médiu, ale nie vždy rozhodujúca alebo nie vždy prvoradá v zmysle cost benefit.
Celý tento problém získal na aktuálnosti najmä pod vplyvom udalostí, ktoré sa odohrávali a odohrávajú v RTVS po výmene manažmentu, ale na to sa treba pozrieť nie nejakým likvidačným spôsobom, ale cez prizmu toho, do akej miery ten nový manažment dokázal efektívne odkomunikovať svoju víziu ďalšieho rozvoja, do akej miery dokázal získať podporu u vlastných zamestnancov a kde vlastne v tej komunikácii robí chyby. To je na úplne samostatnú štúdiu, celý tento príbeh, na ktorý nemáme tu čas.
Ďakujem.

Ďakujem za všetky faktické. Pán Maďarič, moje osobné, osobné útoky neboli mojím cieľom. Ja som sa iba pýtala, prečo s tým prichádzate až dnes. Dali ste mi odpoveď vo vašej faktickej. Áno, je to odpoveď. Povedali ste, že na všetko treba dať čas. Pre mňa je desať rokov, ktoré ste na to mali, teda dosť dlhý čas.
A, pán Poliačik, teda Martin, hovoríš o likvidácii filmovej tvorby, že niekto sa ráno zobudí a chce zlikvidovať filmovú tvorbu. Ja neviem, o kom hovoríš, lebo podľa mňa filmovú tvorbu dosť výrazne likvidujú nastavenia zmluvy so štátom a procesy, ktoré sú v podpore audiovizuálnej kultúry a mám na to množstvo dôkazov, takže myslím si, že túto oblasť skôr likvidujú ľudia ako pán Stráňava, ktorí zoberú trištvrte milióna eur bez toho, že by nejaký film vôbec natočili. A hovoríš o tom, že zákon teda má pojednávať o odbornosti a že teda prečo sa pýtam na predkladateľov. No pýtala som sa na predkladateľov, lebo, samozrejme, tento tandem Poliačik - Maďarič mi príde zvláštny a príde mi zvláštne, že predkladáte v tomto čase takýto zákon. Ale hovorila som druhým dychom o odbornosti a hovorila som o tom, že mi nepríde odborné, ako jediná odborná možnosť nejaká zmena riaditeľa a že tých faktorov, ktoré k odbornej diskusii prispejú, by bolo omnoho viac.
A, pán Farkašovský, vy ste ma asi nepočúvali, lebo ja som nepovedala, že za všetko v RTVS môže vláda. Ja som povedala, že RTVS ako taká je tak či tak riadená zákonmi, ktoré v konečnom dôsledku sú schvaľované v parlamente a tým pádom tá ako absolútna nepolitizácia je v podstate nemožná, keďže všetko, čím sa RTVS riadi, je schvaľované v parlamente, ale to neznamená, že za to, čo sa tam teraz deje, môže iba vláda.
A čo sa týka analýzy nákladov, tak, samozrejme, som mala na mysli hodnotu za peniaze. Je dôležité, čo za tie peniaze, ktoré tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. No vidím, že celkom solídna diskusia bude, čo ma teší. Dovoľte aj mne najprv krátke vysvetlenie, dámy a páni, prečo som spolupredkladateľom zákona s opozičným poslancom a je to tak trochu kuriózna situácia. Predložený návrh zákona som pripravil ešte ako minister kultúry, a síce ako reakciu na voľbu generálneho riaditeľa RTVS. Túto voľbu ja považujem za legitímnu, rovnako ako jej výsledok, ktorý rešpektujem, ale priebeh voľby ukázal limity súčasne platného spôsobu voľby. Takže ak tu aj teraz zaznievali podozrenia, alebo nie podozrenia, jednoducho názory, že tento návrh je spôsobený možno tým, čo sa dnes deje v RTVS alebo nejakými inými vecami, môj pôvodný návrh nebol týmto motivovaný. Tým nechcem povedať, že by dodatočne aj ešte nedodával ďalšie argumenty na to, aby sme sa zamysleli nad spôsobom voľby generálneho riaditeľa RTVS, ale moja práca nebola týmto motivovaná. Napokon táto práca ešte z hľadiska môjho pôsobenia na ministerstve kultúry bola uzavretá v decembri minulého roku.
Tento návrh prešiel svojho času bez zásadných pripomienok medzirezortným pripomienkovým konaním. Nepripomienkovali ho ani zástupcovia Slovenskej národnej strany vo vláde. Prešiel aj cez legislatívnu radu vlády, preto som ho na rokovanie vlády predložil bez rozporov ešte v decembri minulého roku, ale na konkrétnu schôdzu vlády ho už nezaradil ani bývalý, ani súčasný premiér. Oficiálne som sa nikdy nedozvedel, prečo. Každopádne keď sa pán poslanec Poliačik rozhodol osvojiť si tento návrh a predložiť ho ako poslanecký návrh, považoval by som za čudné, ak by som sa k nemu nepridal. A som mu aj vďačný, pretože sám by som sa asi na predloženie tohto návrhu nepodujal vzhľadom na malú šancu, podľa mňa, že by bol v súčasnej konštelácii schválený. A snáď toto vysvetlenie uspokojí aj tých, ktorí si inak nedokážu predstaviť, že by koaličný a opozičný poslanec mohli spolupracovať.
A teraz k vecnej stránke návrhu. V krátkej histórii verejnoprávnych médií na Slovensku sme mali a vyskúšali dva spôsoby voľby generálnych riaditeľov. V 90. rokoch sa začínalo spôsobom, ktorý máme aj dnes, čiže voľbou v parlamente. Neskôr sa zaviedla voľba prostredníctvom rád Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktorých členovia boli volení poslancami. V roku 2010 sme sa znovu vrátili k voľbe už generálneho riaditeľa RTVS v parlamente a týmto spôsobom bol odvtedy zvolený, alebo boli už zvolení už traja generálni riaditelia - jedna generálna riaditeľka, dvaja generálni riaditelia. Hoci dva zmienené spôsoby voľby vyzerajú výrazne odlišne, majú podstatného spoločného menovateľa, a síce priamy alebo sprostredkovaný vplyv politikov, poslancov na to, kto bude zvolený. Oboma spôsobmi boli zvolení generálni riaditelia rôznej kvality a oba spôsoby sú v zásade aj demokratické, aj legitímne.
Platí tu však, ako pri väčšine zákonov, že dôležité nie je len znenie zákona, ale aj jeho aplikácia. To znamená, ako tí, ktorí zákon realizujú, chápu jeho ducha a zmysel. Ak by sme my poslanci, politici dokázali akceptovať politickú nezávislosť verejnoprávnych médií a voľbou či už členov rád alebo priamou voľbou generálneho riaditeľa v pléne ju garantovali, ak by sme nenadraďovali politické moci i voľby nad motívy odborné, potom by sme nemuseli rozmýšľať o inom spôsobe voľby. Zdá sa však, že naša politická kultúra a náš vzťah k verejnoprávnym médiám nie sú dostatočnou zárukou voľby nezávislého kandidáta, ktorý bude zaviazaný nie politikom, ale verejnosti. Ak sme teda v priebehu času, ak sme sa teda v priebehu času nezmenili my politici, možno by sme v slabej chvíli mohli zmeniť spôsob voľby a pokúsiť sa ho o nejaký ten meter oddialiť od nášho vplyvu.
Z tohto dôvodu a s týmto zámerom bol vypracovaný tento predložený návrh a samozrejme aj s tým, čo som už vo faktickej poznámke povedal v reakcii na vystúpenie pána poslanca Poliačika. Ten dôvod je to, ako si my predkladatelia uvedomujeme vážnosť verejnoprávnych médií. Ich vážnosť a dôležitosť, ktorá v súčasnej dobe veľmi výrazne rastie.
V čom je teda podstata a v čom tkvie ten posun, ktorý by dával väčšiu šancu na to, aby bol v budúcnosti zvolený generálny riaditeľ, ktorý by nebol za svoje zvolenie vďačný politikom? V prvom rade tento návrh nerieši len samotný akt voľby, ale snaží sa dostať do rovnováhy základné personálno-kontrolné kompetencie medzi poslancami ako politickými zástupcami verejnosti, kontrolným orgánom RTVS, čiže radou a verejnosťou zastúpenou vrcholnými predstaviteľmi reprezentatívnych verejnoprávnych spoločenských a občianskych inštitúcií a organizácií, ktorí by boli členmi onoho zboru voliteľov. Za týmto účelom návrh zákona ponecháva parlamentu kompetenciu voliť členov Rady RTVS, čiže jej kontrolného orgánu, Rade RTVS, ktorá dnes nemá žiadnu dôležitú právomoc, je len ornamentom. Dáva právo odvolávať generálneho riaditeľa RTVS a právo voliť generálneho riaditeľa RTVS dáva do rúk tzv. zboru voliteľov, ako nového orgánu, ktorý by bol ustanovený vždy len na samotný akt alebo na účel voľby.
Zloženie zboru voliteľov sa v tomto návrhu ustanovuje tak, aby sa garantovala jeho apolitickosť a súčasne aby v ňom boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania. Inak povedané, aby dvanásťčlenný zbor pokrýval všetky dôležité spektrá verejnosti a aj všetky dôležité programové oblasti vysielania RTVS. Kľúčové je, že členovia zboru voliteľov nie sú volení, ale sú nominovaní priamo zákonom, a to buď tak, že ide o riaditeľa, prezidenta alebo predsedu konkrétnej inštitúcie, alebo sú navrhnutí osobami z príslušnej oblasti. A sú to teda, už to bolo tu menované, ale ja to zopakujem, prezident Slovenskej rektorskej konferencie, prezident Slovenského olympijského výboru, predseda ZMOS-u, zástupca cirkvi a náboženských spoločností, zástupca navrhnutý združeniami zamestnávateľov, zástupca navrhnutý združeniami odborových zväzov, zástupca novinárov a riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia, Fondu na podporu kultúry a národnostných menšín, zástupca osôb so zdravotným postihnutím, zástupca zamestnancov.
Poznámka k tým zamestnancom. To smerujem k pánovi poslancovi Farkašovskému. Len toľko chcem povedať, že je to pomerne štandard, že vo výberových konaniach do množstva dôležitých inštitúcií v tomto štáte, do tých komisií je vždy nominovaný aj zástupca zamestnancov, takže nevidím tu ani z toho hľadiska ja nejaký problém, že by to bolo niečo, niečo neobvyklé.
Tak isto aj keby sme sa tu mohli a bola tu nastolená tá otázka, do akej miery povedzme tí niektorí riaditelia môžu byť ovplyvnení spôsobom napríklad tým, že tie inštitúcie, ktoré zastupujú, sú financované zo štátneho rozpočtu, stále tu proste zostáva fakt, že to nie sú politici. A chcem aj poopraviť, v tejto chvíli už tu nie je pani poslankyňa Milanová, lebo ona povedala, že riaditelia fondov sú politicky nominovaní, ani riaditelia fondov nie sú politicky nominovaní. To sú verejnoprávne fondy a má to svoj mechanizmus, ale rozhodne nie politické nominácie.
Návrh zákona ešte stále a zámerne predkladáme v čase a podobe, že ho nie je možné chápať účelovo. Ja by som sa tu možno mohol dnes dlho vybavovať o tom, ako boli v minulosti zmeny spôsobu voľby riaditeľov STV, SRO, RTVS účelové, ale toto nie je mojím cieľom. Mne ide naozaj v tejto chvíli o vec, preto sa ani nechcem nejako vracať k tej poslednej voľbe, ale k tým predchádzajúcim. Každopádne tento návrh nemá vplyv na mandát súčasného generálneho riaditeľa a v prípade jeho schválenia je naozaj dostatočný čas na to, aby sa na nový spôsob voľby pripravili všetci zainteresovaní.
Chcem záverom povedať, respektíve zopakovať, že základným cieľom návrhu je vylúčiť politické vplyvy na voľbu generálneho riaditeľa, pretože ak zákon o RTVS predpokladá nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa a ak zákon ukladá, aby RTVS bola garantom nezávislosti, plurality a objektivity vysielania, je potrebné podľa mňa aj po skúsenostiach s doterajšími spôsobmi voľby generálneho riaditeľa zveriť túto voľbu politicky nezávislému orgánu, ktorý by prihliadal primárne na odbornosť kandidáta a na reprezentáciu záujmov verejnosti. Predpokladám aj podľa už vyjadrení, ktoré tu zaznievajú, že tento návrh nebude schválený, možno by potom aj v tom prvom čítaní naozaj svedčala tejto diskusii skôr taká, taký ten filozofický aspekt, či vôbec ako je to správny spôsob uvažovania, ako už tie také konkrétne technické pripomienky, ale nakoniec možno (zaznievanie zvukov časomeru) aj tie budú do budúcna nápomocné. Ukazuje cestu, ako je možné kultivovať takú dôležitú inštitúciu, ako je RTVS a v priaznivejšej situácii sa k nemu môžme vrátiť, alebo môže byť aspoň inšpiráciou pre tých, ktorí politickú nezávislosť RTVS považujú za dôležitú.
Ďakujem, aj keď som prekročil trošku čas.

Pán kolega, vzhľadom na to, že som dlho pôsobil v oblasti verejnoprávnych médií, veľmi dobre rozumiem lajtmotívu vášho návrhu, čo nespochybňujem. Dôležité je však si uvedomiť aj to, že generálny riaditeľ takejto inštitúcie by mal byť naozaj osobnosťou po všetkých stránkach. A ak dosiahneme stav a úroveň, že to bude naozaj profesionál s veľmi vážnou, serióznou, profesionálnou, osobnou históriou, znalosťami, schopnosťami, vedomosťami, zručnosťami, tak si myslím, že automaticky získa viac kredibility nielen medzi vlastnými zamestnancami, ale aj medzi politikmi a u širokej verejnosti. Pokiaľ ste spomenuli, že štandardom je aj v iných krajinách alebo iných inštitúciách, že zamestnanec alebo nominant zamestnancov sa zúčastňuje práce vo volebnej komisii na voľbu riaditeľa inštitúcie, samozrejme, ja viem o tom, len som položil veľmi pragmatickú otázku, či si vieme v praxi predstaviť toho zamestnanca RTVS, ktorého by eventuálne v zbore voliteľov zvolili za predsedu a v takejto funkcii by zamestnanec RTVS riadil voľbu svojho budúceho generálneho riaditeľa. To mi pripadá trošku vymykajúce sa z normálu.
A ešte jedna poznámka. Hovorili ste o tých zástupcoch z rôznych sektorov. No ja kladiem len otázku, ako pán prezident olympijského výboru, či má nejaké vedomosti a znalosti z oblasti médií, alebo zástupca cirkvi či má znalosti a vedomosti z oblasti médií, teda to, čo vlastne médium potrebuje, aby mal relevantné otázky pri vypočúvaní generálneho riaditeľa.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem pokračovať, ak dovolíte tam, kde skončil pán poslanec Farkašovský a budem hovoriť, ja o tom budem hovoriť viacej ako v rozprave, ale ja sa chcem len spýtať. Skutočne ten zbor voliteľov, a to nie je len, nie je len ten navrhnutý člen, o ktorom hovoril pán poslanec Farkašovský, to je napríklad prezident Slovenskej rektorskej konferencie, to je prezident Slovenského olympijského výboru, predseda Združenia miest a obcí, jeden člen navrhnutý reprezentant Združenia zamestnávateľov podľa osobitného predpisu, jeden člen za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím. Prosím vás pekne, pri všetkej úcte k týmto ľuďom, aj k ich postaveniu, čo títo ľudia majú spoločného s RTVS? Ako oni poznajú to prostredie, v ktorom tá RTVS existuje a má existovať? Okrem toho je to len dočasný orgán, ktorý vlastne takýmto spôsobom posunie zvoleného generálneho riaditeľa na základe kritérií, ktoré títo ľudia majú z toho nepoznania mediálneho priestoru a ten človek, a s týmto človekom bude musieť ďalej tá Rada RTVS komunikovať, pracovať, a pritom ten orgán, ktorý vznikne, ten orgán toho zboru voliteľov už vlastne nebude existovať a nebude mať žiadnu zodpovednosť za toho generálneho riaditeľa, ktorého navrhol Rade RTVS. Tejto filozofii ja celkom nerozumiem a budem sa na to, samozrejme, predkladateľov pýtať aj vo svojom vystúpení. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Maďarič, som rád, že ste povedali, že máme rôzne skúsenosti so zvolenými generálnymi riaditeľmi a boli zvolení rôznym spôsobom, rôznym systémom, takže si myslím, že ten spôsob voľby nie je ten najpodstatnejší, akým dospieť k dobrému kandidátovi.
Poviem vám, ako ja chápem politiku a ako chápem parlamentnú demokraciu, lebo chceli ste hovoriť o tej filozofickej podstate a o tom by som chcel. Demokracia nám nezaručí najlepšie riešenie, ale umožňuje nám vďaka spätnej väzbe, ktorou sú parlamentné voľby a ďalšie voľby, korigovať tie zjavne zlé riešenia, ktoré škodia ľuďom, škodia Slovensku. To, čo vy navrhujete v tomto návrhu zákona, je posun k stavovskému štátu. To znamená, že isté stavovské organizácie akokoľvek rešpektované by mohli voliť konkrétne teraz riaditeľa RTVS. Ja neviem, či je to správne riešenie v tom zmysle, že oni by urobili jednorazový akt a neniesli by za toto svoje rozhodnutie žiadnu zodpovednosť. Tento akt by sa nedal opraviť. Ja toto skôr mám pocit, že v dnešnej spoločnosti by sme mali hľadať riešenia, kde ten, kto riešenie urobí, musí si ho obhájiť pred svojimi voličmi. Či je to dobré riešenie alebo zlé riešenie, ale tí voliči mu to vedia spočítať. Kdežto ak by to bol takýto orgán, kde budeme mať, ja neviem, zástupcov rektorov alebo Slovenského olympijského výboru, no ich voličov nijako nezaujíma, ako dobre alebo ako zle zvolili riaditeľa RTVS. Preto považujem takéto stavovské prvky v tomto systéme v zásade v dnešnej dobe za škodlivé.

Začnem od konca. Kto by mohol opraviť, dajme tomu, zlú voľbu tohto nového orgánu, no to je kontrolný orgán RTVS, Rada RTVS, ktorej tento návrh dáva kompetenciu odvolať generálneho riaditeľa a táto rada je ponechaná, jej voľba, na poslancov. Čiže tento návrh len pre takú poznámku, pán poslanec Krajniak, sa zaoberá komplexnejšie tou zodpovednosťou personálno-kontrolnou.
A sugestívna otázka pána poslanca Jarjabka, čo majú spoločné tí volitelia s RTVS? Mohol by som replikovať otázkou a čo majú poslanci spoločné s RTVS v zmysle odbornosti? Ale ja vám odpoviem. (Reakcia z pléna.) Ale áno, to tak isto nie je povedané, že každý člen výboru aj pre kultúru a médiá je odborník na médiá. A tak isto môže byť možno aj predseda olympijského výboru zhodou okolností odborník na médiá. To nikdy nevieme. Ale čo majú spoločné volitelia s RTVS, s verejnoprávnou RTVS? To najpodstatnejšie. Sú vybraní tak, že sú to reprezentanti verejnosti. A RTVS, jej hlavným akcionárom je verejnosť. Preto sa pokúša tento návrh posunúť aj do sféry verejnosti jeden z dôležitých aktov, a to je voľba generálneho riaditeľa RTVS. Ale ponecháva politickým reprezentantom tiež dôležitú kompetenciu, voliť kontrolný orgán, tú radu. Takže je to podľa mňa vyvážené, ale samozrejme je to na debatu, toto je návrh. Ak vládne v tejto poslaneckej snemovni spokojnosť so súčasným stavom, tak sa to nezmení.