33. schôdza

Nech sa páči, pani Kaščáková, môžte reagovať.

Ďakujem za všetky faktické. Pán Maďarič, moje osobné, osobné útoky neboli mojím cieľom. Ja som sa iba pýtala, prečo s tým prichádzate až dnes. Dali ste mi odpoveď vo vašej faktickej. Áno, je to odpoveď. Povedali ste, že na všetko treba dať čas. Pre mňa je desať rokov, ktoré ste na to mali, teda dosť dlhý čas.
A, pán Poliačik, teda Martin, hovoríš o likvidácii filmovej tvorby, že niekto sa ráno zobudí a chce zlikvidovať filmovú tvorbu. Ja neviem, o kom hovoríš, lebo podľa mňa filmovú tvorbu dosť výrazne likvidujú nastavenia zmluvy so štátom a procesy, ktoré sú v podpore audiovizuálnej kultúry a mám na to množstvo dôkazov, takže myslím si, že túto oblasť skôr likvidujú ľudia ako pán Stráňava, ktorí zoberú trištvrte milióna eur bez toho, že by nejaký film vôbec natočili. A hovoríš o tom, že zákon teda má pojednávať o odbornosti a že teda prečo sa pýtam na predkladateľov. No pýtala som sa na predkladateľov, lebo, samozrejme, tento tandem Poliačik - Maďarič mi príde zvláštny a príde mi zvláštne, že predkladáte v tomto čase takýto zákon. Ale hovorila som druhým dychom o odbornosti a hovorila som o tom, že mi nepríde odborné, ako jediná odborná možnosť nejaká zmena riaditeľa a že tých faktorov, ktoré k odbornej diskusii prispejú, by bolo omnoho viac.
A, pán Farkašovský, vy ste ma asi nepočúvali, lebo ja som nepovedala, že za všetko v RTVS môže vláda. Ja som povedala, že RTVS ako taká je tak či tak riadená zákonmi, ktoré v konečnom dôsledku sú schvaľované v parlamente a tým pádom tá ako absolútna nepolitizácia je v podstate nemožná, keďže všetko, čím sa RTVS riadi, je schvaľované v parlamente, ale to neznamená, že za to, čo sa tam teraz deje, môže iba vláda.
A čo sa týka analýzy nákladov, tak, samozrejme, som mala na mysli hodnotu za peniaze. Je dôležité, čo za tie peniaze, ktoré tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Štyria.
Pán poslanec Maďarič, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda. No vidím, že celkom solídna diskusia bude, čo ma teší. Dovoľte aj mne najprv krátke vysvetlenie, dámy a páni, prečo som spolupredkladateľom zákona s opozičným poslancom a je to tak trochu kuriózna situácia. Predložený návrh zákona som pripravil ešte ako minister kultúry, a síce ako reakciu na voľbu generálneho riaditeľa RTVS. Túto voľbu ja považujem za legitímnu, rovnako ako jej výsledok, ktorý rešpektujem, ale priebeh voľby ukázal limity súčasne platného spôsobu voľby. Takže ak tu aj teraz zaznievali podozrenia, alebo nie podozrenia, jednoducho názory, že tento návrh je spôsobený možno tým, čo sa dnes deje v RTVS alebo nejakými inými vecami, môj pôvodný návrh nebol týmto motivovaný. Tým nechcem povedať, že by dodatočne aj ešte nedodával ďalšie argumenty na to, aby sme sa zamysleli nad spôsobom voľby generálneho riaditeľa RTVS, ale moja práca nebola týmto motivovaná. Napokon táto práca ešte z hľadiska môjho pôsobenia na ministerstve kultúry bola uzavretá v decembri minulého roku.
Tento návrh prešiel svojho času bez zásadných pripomienok medzirezortným pripomienkovým konaním. Nepripomienkovali ho ani zástupcovia Slovenskej národnej strany vo vláde. Prešiel aj cez legislatívnu radu vlády, preto som ho na rokovanie vlády predložil bez rozporov ešte v decembri minulého roku, ale na konkrétnu schôdzu vlády ho už nezaradil ani bývalý, ani súčasný premiér. Oficiálne som sa nikdy nedozvedel, prečo. Každopádne keď sa pán poslanec Poliačik rozhodol osvojiť si tento návrh a predložiť ho ako poslanecký návrh, považoval by som za čudné, ak by som sa k nemu nepridal. A som mu aj vďačný, pretože sám by som sa asi na predloženie tohto návrhu nepodujal vzhľadom na malú šancu, podľa mňa, že by bol v súčasnej konštelácii schválený. A snáď toto vysvetlenie uspokojí aj tých, ktorí si inak nedokážu predstaviť, že by koaličný a opozičný poslanec mohli spolupracovať.
A teraz k vecnej stránke návrhu. V krátkej histórii verejnoprávnych médií na Slovensku sme mali a vyskúšali dva spôsoby voľby generálnych riaditeľov. V 90. rokoch sa začínalo spôsobom, ktorý máme aj dnes, čiže voľbou v parlamente. Neskôr sa zaviedla voľba prostredníctvom rád Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktorých členovia boli volení poslancami. V roku 2010 sme sa znovu vrátili k voľbe už generálneho riaditeľa RTVS v parlamente a týmto spôsobom bol odvtedy zvolený, alebo boli už zvolení už traja generálni riaditelia - jedna generálna riaditeľka, dvaja generálni riaditelia. Hoci dva zmienené spôsoby voľby vyzerajú výrazne odlišne, majú podstatného spoločného menovateľa, a síce priamy alebo sprostredkovaný vplyv politikov, poslancov na to, kto bude zvolený. Oboma spôsobmi boli zvolení generálni riaditelia rôznej kvality a oba spôsoby sú v zásade aj demokratické, aj legitímne.
Platí tu však, ako pri väčšine zákonov, že dôležité nie je len znenie zákona, ale aj jeho aplikácia. To znamená, ako tí, ktorí zákon realizujú, chápu jeho ducha a zmysel. Ak by sme my poslanci, politici dokázali akceptovať politickú nezávislosť verejnoprávnych médií a voľbou či už členov rád alebo priamou voľbou generálneho riaditeľa v pléne ju garantovali, ak by sme nenadraďovali politické moci i voľby nad motívy odborné, potom by sme nemuseli rozmýšľať o inom spôsobe voľby. Zdá sa však, že naša politická kultúra a náš vzťah k verejnoprávnym médiám nie sú dostatočnou zárukou voľby nezávislého kandidáta, ktorý bude zaviazaný nie politikom, ale verejnosti. Ak sme teda v priebehu času, ak sme sa teda v priebehu času nezmenili my politici, možno by sme v slabej chvíli mohli zmeniť spôsob voľby a pokúsiť sa ho o nejaký ten meter oddialiť od nášho vplyvu.
Z tohto dôvodu a s týmto zámerom bol vypracovaný tento predložený návrh a samozrejme aj s tým, čo som už vo faktickej poznámke povedal v reakcii na vystúpenie pána poslanca Poliačika. Ten dôvod je to, ako si my predkladatelia uvedomujeme vážnosť verejnoprávnych médií. Ich vážnosť a dôležitosť, ktorá v súčasnej dobe veľmi výrazne rastie.
V čom je teda podstata a v čom tkvie ten posun, ktorý by dával väčšiu šancu na to, aby bol v budúcnosti zvolený generálny riaditeľ, ktorý by nebol za svoje zvolenie vďačný politikom? V prvom rade tento návrh nerieši len samotný akt voľby, ale snaží sa dostať do rovnováhy základné personálno-kontrolné kompetencie medzi poslancami ako politickými zástupcami verejnosti, kontrolným orgánom RTVS, čiže radou a verejnosťou zastúpenou vrcholnými predstaviteľmi reprezentatívnych verejnoprávnych spoločenských a občianskych inštitúcií a organizácií, ktorí by boli členmi onoho zboru voliteľov. Za týmto účelom návrh zákona ponecháva parlamentu kompetenciu voliť členov Rady RTVS, čiže jej kontrolného orgánu, Rade RTVS, ktorá dnes nemá žiadnu dôležitú právomoc, je len ornamentom. Dáva právo odvolávať generálneho riaditeľa RTVS a právo voliť generálneho riaditeľa RTVS dáva do rúk tzv. zboru voliteľov, ako nového orgánu, ktorý by bol ustanovený vždy len na samotný akt alebo na účel voľby.
Zloženie zboru voliteľov sa v tomto návrhu ustanovuje tak, aby sa garantovala jeho apolitickosť a súčasne aby v ňom boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania. Inak povedané, aby dvanásťčlenný zbor pokrýval všetky dôležité spektrá verejnosti a aj všetky dôležité programové oblasti vysielania RTVS. Kľúčové je, že členovia zboru voliteľov nie sú volení, ale sú nominovaní priamo zákonom, a to buď tak, že ide o riaditeľa, prezidenta alebo predsedu konkrétnej inštitúcie, alebo sú navrhnutí osobami z príslušnej oblasti. A sú to teda, už to bolo tu menované, ale ja to zopakujem, prezident Slovenskej rektorskej konferencie, prezident Slovenského olympijského výboru, predseda ZMOS-u, zástupca cirkvi a náboženských spoločností, zástupca navrhnutý združeniami zamestnávateľov, zástupca navrhnutý združeniami odborových zväzov, zástupca novinárov a riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia, Fondu na podporu kultúry a národnostných menšín, zástupca osôb so zdravotným postihnutím, zástupca zamestnancov.
Poznámka k tým zamestnancom. To smerujem k pánovi poslancovi Farkašovskému. Len toľko chcem povedať, že je to pomerne štandard, že vo výberových konaniach do množstva dôležitých inštitúcií v tomto štáte, do tých komisií je vždy nominovaný aj zástupca zamestnancov, takže nevidím tu ani z toho hľadiska ja nejaký problém, že by to bolo niečo, niečo neobvyklé.
Tak isto aj keby sme sa tu mohli a bola tu nastolená tá otázka, do akej miery povedzme tí niektorí riaditelia môžu byť ovplyvnení spôsobom napríklad tým, že tie inštitúcie, ktoré zastupujú, sú financované zo štátneho rozpočtu, stále tu proste zostáva fakt, že to nie sú politici. A chcem aj poopraviť, v tejto chvíli už tu nie je pani poslankyňa Milanová, lebo ona povedala, že riaditelia fondov sú politicky nominovaní, ani riaditelia fondov nie sú politicky nominovaní. To sú verejnoprávne fondy a má to svoj mechanizmus, ale rozhodne nie politické nominácie.
Návrh zákona ešte stále a zámerne predkladáme v čase a podobe, že ho nie je možné chápať účelovo. Ja by som sa tu možno mohol dnes dlho vybavovať o tom, ako boli v minulosti zmeny spôsobu voľby riaditeľov STV, SRO, RTVS účelové, ale toto nie je mojím cieľom. Mne ide naozaj v tejto chvíli o vec, preto sa ani nechcem nejako vracať k tej poslednej voľbe, ale k tým predchádzajúcim. Každopádne tento návrh nemá vplyv na mandát súčasného generálneho riaditeľa a v prípade jeho schválenia je naozaj dostatočný čas na to, aby sa na nový spôsob voľby pripravili všetci zainteresovaní.
Chcem záverom povedať, respektíve zopakovať, že základným cieľom návrhu je vylúčiť politické vplyvy na voľbu generálneho riaditeľa, pretože ak zákon o RTVS predpokladá nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa a ak zákon ukladá, aby RTVS bola garantom nezávislosti, plurality a objektivity vysielania, je potrebné podľa mňa aj po skúsenostiach s doterajšími spôsobmi voľby generálneho riaditeľa zveriť túto voľbu politicky nezávislému orgánu, ktorý by prihliadal primárne na odbornosť kandidáta a na reprezentáciu záujmov verejnosti. Predpokladám aj podľa už vyjadrení, ktoré tu zaznievajú, že tento návrh nebude schválený, možno by potom aj v tom prvom čítaní naozaj svedčala tejto diskusii skôr taká, taký ten filozofický aspekt, či vôbec ako je to správny spôsob uvažovania, ako už tie také konkrétne technické pripomienky, ale nakoniec možno (zaznievanie zvukov časomeru) aj tie budú do budúcna nápomocné. Ukazuje cestu, ako je možné kultivovať takú dôležitú inštitúciu, ako je RTVS a v priaznivejšej situácii sa k nemu môžme vrátiť, alebo môže byť aspoň inšpiráciou pre tých, ktorí politickú nezávislosť RTVS považujú za dôležitú.
Ďakujem, aj keď som prekročil trošku čas.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami - traja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Farkašovský.

Pán kolega, vzhľadom na to, že som dlho pôsobil v oblasti verejnoprávnych médií, veľmi dobre rozumiem lajtmotívu vášho návrhu, čo nespochybňujem. Dôležité je však si uvedomiť aj to, že generálny riaditeľ takejto inštitúcie by mal byť naozaj osobnosťou po všetkých stránkach. A ak dosiahneme stav a úroveň, že to bude naozaj profesionál s veľmi vážnou, serióznou, profesionálnou, osobnou históriou, znalosťami, schopnosťami, vedomosťami, zručnosťami, tak si myslím, že automaticky získa viac kredibility nielen medzi vlastnými zamestnancami, ale aj medzi politikmi a u širokej verejnosti. Pokiaľ ste spomenuli, že štandardom je aj v iných krajinách alebo iných inštitúciách, že zamestnanec alebo nominant zamestnancov sa zúčastňuje práce vo volebnej komisii na voľbu riaditeľa inštitúcie, samozrejme, ja viem o tom, len som položil veľmi pragmatickú otázku, či si vieme v praxi predstaviť toho zamestnanca RTVS, ktorého by eventuálne v zbore voliteľov zvolili za predsedu a v takejto funkcii by zamestnanec RTVS riadil voľbu svojho budúceho generálneho riaditeľa. To mi pripadá trošku vymykajúce sa z normálu.
A ešte jedna poznámka. Hovorili ste o tých zástupcoch z rôznych sektorov. No ja kladiem len otázku, ako pán prezident olympijského výboru, či má nejaké vedomosti a znalosti z oblasti médií, alebo zástupca cirkvi či má znalosti a vedomosti z oblasti médií, teda to, čo vlastne médium potrebuje, aby mal relevantné otázky pri vypočúvaní generálneho riaditeľa.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem pokračovať, ak dovolíte tam, kde skončil pán poslanec Farkašovský a budem hovoriť, ja o tom budem hovoriť viacej ako v rozprave, ale ja sa chcem len spýtať. Skutočne ten zbor voliteľov, a to nie je len, nie je len ten navrhnutý člen, o ktorom hovoril pán poslanec Farkašovský, to je napríklad prezident Slovenskej rektorskej konferencie, to je prezident Slovenského olympijského výboru, predseda Združenia miest a obcí, jeden člen navrhnutý reprezentant Združenia zamestnávateľov podľa osobitného predpisu, jeden člen za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím. Prosím vás pekne, pri všetkej úcte k týmto ľuďom, aj k ich postaveniu, čo títo ľudia majú spoločného s RTVS? Ako oni poznajú to prostredie, v ktorom tá RTVS existuje a má existovať? Okrem toho je to len dočasný orgán, ktorý vlastne takýmto spôsobom posunie zvoleného generálneho riaditeľa na základe kritérií, ktoré títo ľudia majú z toho nepoznania mediálneho priestoru a ten človek, a s týmto človekom bude musieť ďalej tá Rada RTVS komunikovať, pracovať, a pritom ten orgán, ktorý vznikne, ten orgán toho zboru voliteľov už vlastne nebude existovať a nebude mať žiadnu zodpovednosť za toho generálneho riaditeľa, ktorého navrhol Rade RTVS. Tejto filozofii ja celkom nerozumiem a budem sa na to, samozrejme, predkladateľov pýtať aj vo svojom vystúpení. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Krajniak.

Pán poslanec Maďarič, som rád, že ste povedali, že máme rôzne skúsenosti so zvolenými generálnymi riaditeľmi a boli zvolení rôznym spôsobom, rôznym systémom, takže si myslím, že ten spôsob voľby nie je ten najpodstatnejší, akým dospieť k dobrému kandidátovi.
Poviem vám, ako ja chápem politiku a ako chápem parlamentnú demokraciu, lebo chceli ste hovoriť o tej filozofickej podstate a o tom by som chcel. Demokracia nám nezaručí najlepšie riešenie, ale umožňuje nám vďaka spätnej väzbe, ktorou sú parlamentné voľby a ďalšie voľby, korigovať tie zjavne zlé riešenia, ktoré škodia ľuďom, škodia Slovensku. To, čo vy navrhujete v tomto návrhu zákona, je posun k stavovskému štátu. To znamená, že isté stavovské organizácie akokoľvek rešpektované by mohli voliť konkrétne teraz riaditeľa RTVS. Ja neviem, či je to správne riešenie v tom zmysle, že oni by urobili jednorazový akt a neniesli by za toto svoje rozhodnutie žiadnu zodpovednosť. Tento akt by sa nedal opraviť. Ja toto skôr mám pocit, že v dnešnej spoločnosti by sme mali hľadať riešenia, kde ten, kto riešenie urobí, musí si ho obhájiť pred svojimi voličmi. Či je to dobré riešenie alebo zlé riešenie, ale tí voliči mu to vedia spočítať. Kdežto ak by to bol takýto orgán, kde budeme mať, ja neviem, zástupcov rektorov alebo Slovenského olympijského výboru, no ich voličov nijako nezaujíma, ako dobre alebo ako zle zvolili riaditeľa RTVS. Preto považujem takéto stavovské prvky v tomto systéme v zásade v dnešnej dobe za škodlivé.