33. schôdza

Ďakujem pekne. Iba krátko, po roku 1989 si mnoho občanov našej republiky myslelo, že aj poľnohospodárstvo bude mať takú úroveň, akú sme poznali vtedy, pretože to bolo socialistické a nemôžme povedať, že sme neboli sebestační, boli sme sebestační na tých 83 % v tých poľnohospodárskych produktoch, tak mnohí si mysleli, že budeme v tom pokračovať a že to zvládneme aj v demokracii.
Žiaľ, vyzerá to tak, že prechod na demokratický spôsob poľnohospodárskej výroby nám akosi uniká a je to aj na úkor tohto vlastníckeho práva, ktoré prakticky je zaznávané. Zákony, ktoré boli prijaté v 90. rokoch, jednoznačne deklarovali vlastníka ako toho najvyššieho, ktorý má o tom rozhodovať a musím teraz z tohto miesta konštatovať, že mnoho poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov nepochopilo, čo znamená vlastník a užívateľ pôdy.
Demonštroval som to už viackrát na mojom vlastnom prípade, kde keď sme chceli dať štátnemu majetku našich 36 ha a hospodársky dvor, ktorý môjmu pradedovi vzali, keď sme to chceli s mojím otcom, mojím krstným a s mojím strýkom dať štátnym majetkom na ďalšie užívanie, hovorím o roku ´92, tak riaditeľ štátneho majetku povedal, že keď chceme mať podpísanú zmluvu o nájme voči našej rodine za naše majetky, tak iba cez jeho mŕtvolu a tým pádom nás takto nútil, aby sme si túto pôdu zabrali sami a gazdovali na nej. Áno, vzali sme si ju, gazdovali sme, dali sme teraz ďalšiemu do podnájmu a viac-menej štátny majetok sa rozpadol, rozobrali to viacerí jednotliví podnikatelia a momentálne mnohí tam aj fungujú na 800 - 1 200-hektárovej výmere a dá sa to aj takto.
Takže vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme dali priechodnosť tomu vlastníckemu právu aj v tých dotáciách a tie podmienky, ktoré sa teraz nastavujú aj v Bruseli na ďalšie rokovacie obdobie, plánovacie obdobie 2021 - 2027, aby sme povedali u nás doma, ako si to predstavujeme s tým vlastníctvom a čerpaním dotácií na priame plochy.
Budem vás znovu apelovať na vaše svedomie, panie poslankyne, páni poslanci, že dajte šancu vlastníctvu, dajte šancu demokratickému chápaniu vlastníckeho práva k pôde, ktoré momentálne u nás nemá sa tohto vlastníctva kto zastať, nemá sa kto ho zastať a pritom hovoríme, že je rovnocenné s vlastníctvom bytu, s vlastníctvom iných nehnuteľností, ktoré tuná v tejto krásnej slovenskej zemi máme.
Vážení, ešte raz, žiadam o podporu tohto zákona, aby sme našim farmárom ukázali, že sme ich hodní, keď nás tu poslali do parlamentu a ich problémy vieme riešiť aj promptne, aj tak, že budú prijaté novelizačné opatrenia v našej legislatíve. A končím tak, ako stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, predpokladám, že už nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Veroniky Remišovej, Igora Matoviča, Gábora Grendela a Eduarda Hegera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., tlač 972. (Reakcia z pléna.) No viete, čo? Ja vám poviem veľmi otvorene. Minulý mesiac, keď sme rokovali, kvôli týmto zákonom boli sme kritizovaní, že ich prekladáme na koniec.
Takže dobre, strácajú poradie a som zvedavý, či bude ochota vôbec prerokovať také zákony, ktoré už druhýkrát strácajú poradie.
Ďalší zákon, tiež Veronika Remišová, potom pán poslanec Matovič pred chvíľočkou tu bol. Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, výborne. Takže tlač 974.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 974.)

Dobrý deň kolegovia a kolegyne, vítam raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať, jedenásť so sebou dvanásť poslancov zo 150 v tejto rokovacej sále a ideme hovoriť o tom, o čom hovoríme, že je najdôležitejšie pre Slovensko, pre každú jednu spoločnosť, rodina je základná bunka spoločnosti, máme toho mnohí politici plné ústa a budeme hovoriť o našom návrhu zákona, ktorý chce zaviesť princíp, zároveň hovorím teda, že je to opakované predloženie tohto návrhu zákona, chce zaviesť princíp, aby každá matka za každé dieťa, ktoré ukončí aspoň učňovské vzdelanie, aby mohla ísť o rok skorej do dôchodku. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Alene Bašistovej.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 974. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1090 z 31. mája 2018 a rozhodnutím č. 1024 z 24. apríla 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

Takže spočítame si to znova, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, osem poslancov zo 150 a ideme sa baviť o téme, o ktorej - deväť, vítam deviateho čestného poslanca -, o ktorej mnohí poslanci hovoria, že je najdôležitejšia pre každú spoločnosť. Rodina je základná bunka každej spoločnosti, mali by sme si vážiť matky, mali by sme im vytvárať podmienky, aby sa dobre cítili, aby chceli si zakladať rodinu a podobne. Ale je tu osem poslancov zo stopäťdesiatich.
Takže náš návrh, ktorý predkladáme, si, sme o tom presvedčení, že by zaviedol takú základnú spravodlivosť, áno, k nám do spoločnosti a hlavne poviem medzi mužov a ženy. Muži veľakrát, ktorí sa vzorovo starajú o svoje rodiny, po prednesení tohto návrhu alebo potom jak tento návrh komunikujem, tak potom mi píšu, že ale čo, my sme horší? Veľa matiek sa horšie stará o svoje deti, jako my chlapi. Áno, uznávam, že aj takéto príklady sú, ale skôr by som povedal, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Vo všeobecnosti, a to hovorím aj sám o sebe, priznávam, sa chlapi venujú starostlivosti o deti výrazne menej, starostlivosti o rodinu, jako sa venujú ženy matky.
Áno, matkám bola zverená táto výhoda a zatiaľ nikto nám inú nezobral, že rodia deti, ale zároveň, keď sa pozrieme na to, že ako my ako spoločnosť, ktorá tak farizejsky hovorí o tom, jako by sme si ženy matky mali vážiť, ako za to matky odmeníme, tak najlepšie sú fakty, najlepšie sú čísla.
Ženy na Slovensku zarábajú v rovnakých pracovných pozíciách, čiže nie je to, že budem porovnávať premiéra a upratovačku alebo kuchárku, ale v rovnakých pracovných pozíciách zarábajú o 19 % menej. Ženy matky ešte výrazne menej voči mužom. Ten dôvod je taký, že hlavne, keď žena odchádza na materskú dovolenku, ako ju tak zvláštne nazývame, tak stráca prax, keď prichádza do práce po tejto "dovolenke", tak ten muž, ktorý bol možno na rovnakej pozícii, na rovnakej štartovacej čiare, je zrazu o niekoľko rokov ďalej a na základe toho má zvyčajne potom aj vyšší príjem. Čiže matky zjednodušene 40 rokov si odrobia, aby som hovoril zaokrúhlené čísla, o 20 % s nižším príjmom a keďže dôchodok sa vypočítava na základe príjmu, následne, keďže v priemere ženy sú na dôchodku približne 20 rokov, 20 rokov majú o 20 % nižší dôchodok ako muž, ktorý bol zamestnaný na rovnakej pozícii. Inak, keď si spočítame 40 rokov, ktoré si priemerná žena odrobí, plus 20 rokov, ktoré je priemerná žena na dôchodku a keďže 60 rokov má o 20 % nižší príjem, tak v podstate 20 % zo šesťdesiatich to znamená, 12 rokov slovenské matky sú odmenené za to, že sa rozhodli byť matkami. Toto je naša spravodlivosť, spravodlivosť našej spoločnosti voči ženám matkám, ktoré sa rozhodli byť matkami.
Preto navrhujeme niečo, čo má trošku taký, by som povedal, takú inšpiráciu v minulosti a teda neoplývam tým, že by som zbožňoval komunizmus alebo socializmus, ktorý sme tu žili, ale pravidlo, kedy sa ženám na Slovensku zohľadňoval počet vychovaných detí, si myslím, myslím, že bolo dobré pravidlo. Nebolo to síce úplne tak, ako navrhujeme my, bolo menej zohľadnené, ale my navrhujeme veľmi jednoduchý princíp, a to je, aby matka, každá jedna, bez ohľadu na to, či je volička SMER-u, volička OBYČAJNÝCH ĽUDÍ alebo volička fašistov, každá jedna matka, ktorá vychová dieťa a toto dieťa vyštuduje aspoň učňovskú školu, čiže dosiahne ten najnižší stupeň stredoškolského vzdelania, tak každá jedna matka by mohla ísť za každé jedno takto vychované dieťa o rok skorej do dôchodku. Samozrejme s tým, aby jej ten dôchodok nebol krátený, lebo nebolo by umenie ju poslať o tri roky skôr na dôchodok, ak by mala tri vychované deti s ukončenou strednou školou alebo teda s učňovkou minimálne a dať jej o tie tri roky nižší dôchodok, čiže podstata toho návrhu je taká, že áno, môžeš ísť o tri roky skôr, ale tie roky, tri roky sa ti ako kebyže započítavajú do výšky tvojho dôchodku. Čiže tá žena matka by nemala krátenú výšku dôchodku a jednoducho išla by o tri roky skôr, ale mala by dôchodok, ako keby išla o tri roky neskôr.
Tento návrh predkladáme aj preto, lebo Robert Fico, bohužiaľ, za 11 rokov alebo ukončených mal 10 rokov premiérovania, nebol schopný splniť svoj verejný sľub, ktorý dával svojim hlavne voličkám pred voľbami v roku 2006, aj počas prvej Ficovej vlády a citujem teda z roku 2008 zo 6. októbra, kedy vtedajší premiér Robert Fico povedal: "Pokiaľ budem predsedom vlády Slovenskej republiky, tak vek pri odchode do dôchodku sa nebude predlžovať." Skutočnosť bola taká, že keď Robert Fico v roku 2006 nastúpil do úradu premiéra, ženy s tri a viacerými deťmi odchádzali vo veku 54 rokov. Dnes ten strop je uvoľnený, aktuálny vek odchodu do dôchodku takejto ženy je 62 rokov aj štvrť zjednodušene, v priebehu pár rokov bude nejakých 64, 65 a tak ďalej, čiže v podstate môžme povedať, že Robert Fico predĺžil vek odchodu do dôchodku matkám s viacerým počtom detí minimálne z tých 54 na 62, keď odmyslíme si tých pár drobných dní alebo mesiacov.
To znamená, Robert Fico predĺžil vek odchodu do dôchodku ženám matkám, ktoré majú viacej detí, o osem rokov, hoci sľúbil, že nedovolí, aby sa vek odchodu do dôchodku za jeho vlády predlžoval. Ešte raz hovorím, o osem rokov ženy matky viacpočetných rodín odmenil. Pri menšom počte detí odmenil menej. Čiže čím menej vlastne matka mala detí, tým jej pridal menej rokov do dôchodku. Takéhoto sociálneho premiéra sme tu mali desať rokov.
Tento návrh zákona sme predkladali aj minulý rok, v januári sme mali k nemu tlačovku s heslom teda "za každé dieťa o rok skôr do dôchodku", 7. apríla minulého roku o 12.40 hod. sme v tejto sále hlasovali o tomto návrhu a podporili ho len poslanci nášho hnutia, fašisti a jedna nezávislá. V podstate teda nikto iný. Mnoho ľudí ešte zahlasovalo aj proti, dokopy to bolo až 19 ľudí vyslovene presvedčených, je mi ľúto, aj teraz kolega z SaS vyslovene je proti tomuto návrhu zákona. Áno, v tomto sme iní ako SaS. My si naozaj myslíme, že mali by sme cítiť tak solidárnejšie, tak ako má SaS napísané v názve Sloboda a Solidarita a mali by sme byť solidárni voči týmto matkám a mali by sme im nejakým spôsobom odvďačiť sa za niečo, čo robia aj nielen pre seba, ale aj pre nás ostatných, dupľom v situácii, kedy Slovensko stojí nad demografickou doslova priepasťou.
Na Slovensku sa viac ako 20 rokov rodí o tretinu menej detí, ako spoločnosť potrebujeme na zachovanie populácie. Normálne, základná matematika a logika pripúšťa, zatiaľ, kým na plodenie detí sú potrební aj muži, že jeden muž a jedna žena by mali mať 2,1 dieťaťa štatisticky, lebo sa predpokladá, že niektoré deti sa, bohužiaľ, dospelosti nedožijú, čiže zjednodušene dvaja ľudia by mali mať dve deti na to, aby spoločnosť zostala zachovaná. Na Slovensku sa nám za posledných 20 rokov rodí 1,4 dieťaťa v priemere na jednu dvojicu, to znamená o tretinu menej, ako by sme ako spoločnosť potrebovali. Za tie roky to znamená, že máme za 25 rokov narodených 500-tisíc detí menej, ako by sme potrebovali, ak by sme vychádzali z pôrodnosti z roku 1989.
Čo to bude znamenať do budúcna, všetci vieme. Demografická kríza znamená, že keď sa rodí málo detí, do budúcna nebudú deti, ktoré by robili na dôchodky svojich vlastných rodičov a riešenie tam je také, keď je štát alebo spoločnosť zadĺžená, že si nemôže viacej požičiavať, že buď budú dôchodky nižšie alebo budú vyššie dane a odvody. Z tejto pasce zároveň môžme vyjsť, samozrejme, tak, že zrazu zmeníme ten demografický vývoj a že sa nám bude rodiť viacej detí, len sami vieme, že asi to nie je až tak jednoduché a hlavne teda vytvoriť podmienky pre rodiny, aby chceli mať deti v spoločnosti, kde sa vraždia novinári, ktorí si dovolia napísať niečo o bakanej vládnej strane, ako rozkráda štát, tak do takej spoločnosti asi mnoho rodín nechce porodiť svoje dieťa a v takejto spoločnosti ho vychovávať. Nechcú mať deti, lepšie povedané, chcú mať deti, ale nechcú ich mať do tejto spoločnosti a teda v takejto spoločnosti ich vychovávať.
Podľa štatistík vychádza, že slovenská rodina má o jedno dieťa menej, ako by chcela mať priemerná slovenská rodina. Zaokrúhlene zase, priemerná slovenská rodina chce mať dva a pol dieťaťa, priemerná, v skutočnosti má za tých, hovorím, posledných 25 rokov jeden a pol dieťaťa. Čiže o jedno dieťa by rodina bola ochotná priemerná slovenská prijať viac, lenže keď mnohé rodiny žijú z ruky do úst, alebo si netrúfajú jednoducho teda to dieťa ďalšie, ďalšie uživiť, tak to dieťa nemajú. Toto opatrenie, ktoré navrhujeme, nie je z tých, ktoré by riešilo demografickú krízu. Nikto z nás nie je naivný, že si myslí, že keď zmeníme podmienky za počet vychovaných detí pri odchode do dôchodku, že zrazu dvadsiatničky začnú rodiť ako čerešne. Žiadna žena nebude rodiť deti kvôli tomu v 20., 30. rokoch, že v šesťdesiatke pôjde o rok, o dva, o tri roky skorej do dôchodku.
Toto opatrenie je skôr o zabezpečení spravodlivosti voči týmto matkám, lebo tie matky, dajme si ruku a hlavne my chlapi na srdce, idú z práce do práce. Prídu z jednej práce, za ktorú majú zaplatené, aj to nie bohvieako a idú do druhej práce a starajú sa o rodinu. Čím viac detí, tým viac času - a sa to ráta na hodiny denne - ženy strávia pri výchove svojich detí a my ich za to odmeňujeme tým, že majú o 20 % nižšiu mzdu a následne o 20 % nižší dôchodok, tak ako som povedal na začiatku.
Preto takouto symbolickou odmenou a symbolickou vďakou by sme aspoň vykročili v ústrety spravodlivosti, kedy si naozaj aj urobíme my všetci, ktorí veľakrát hovoríme o tom, ako je dôležitá rodina, kedy urobíme aspoň symbolický krok v ústrety matkám, symbolický krok v ústrety spravodlivosti pri odmene za ich neocenenú prácu.
Dnes v Európe a v tých naozaj sociálnodemokratických krajinách, hovorím Švédsko, Fínsko, Nórsko, ktoré omnoho viac sa môžu hrdiť tým, že sú sociálnym štátom, ako nejaké Slovensko po desiatich rokoch budovania sociálneho štátu Robertom Ficom, je téma neohodnotenej práci matiek veľká téma.
Na Slovensku o tejto téme nehovorí absolútne nikto, ale máme plné ústa alebo plné huby slov, ako nám strašne na rodine záleží, ako strašne potrebujeme mať viacej detí, ako by sme si mali vážiť matky. Hlasovaním o tomto návrhu zákona môžme ukázať v praxi, ako nám záleží na matkách, ako nám záleží na tom, aby sme zo Slovenska vybudovali prorodinný štát, štát priateľský k rodine a ukázali, že dokážeme naprávať krivdy, ktoré sa tu dlhé roky páchajú.
Ešte raz, aj do lavíc SMER-u, hoci teraz tu vidím jediného poslanca, tuším z päťdesiatich, či koľko v SMER-e majú, tak chcem upozorniť, že toto je nesplnený sľub a hlavne nieže nesplnený, je iné, keď Robert Fico sľúbi ľuďom poškodeným nebankovkami, ako ich, keď bude vládnuť, odškodní a potom sa na nich vykašle. Samozrejme, že to je do neba volajúci hriech, lebo podviedol týchto voličov, čo Robert Fico spravil. Ale sľúbiť, pokiaľ budem predsedom vlády Slovenskej republiky, tak vek pri odchode do dôchodku sa nebude predlžovať a v skutočnosti predĺžiť ženám matkám s tri a viac dieťaťom vek odchodu do dôchodku o osem rokov, tak to už nie je do neba volajúci hriech a podvod, ale to je naozaj podlosť voči týmto matkám, to je pľuvanec do tvári každej jednej matke, ktorá má väčší počet detí a hovorím, týka sa to aj tých matiek, ktoré majú menší počet detí.
Ak sa chcete vyhovárať na to, že ste prehovárali Mečiara a Slotu, ale teda oni sa nenechali prehovoriť a vy ste veľmi chceli zastaviť nárast veku odchodu do dôchodku, tak sa, prosím, zobuďte, lebo v roku 2012 až 2016 za druhej vlády Roberta Fica ste tu mali 83 poslancov, vládli ste sami, boli ste štátostranou, mohli ste si spraviť, čo len ste chceli a vy miesto toho, aby ste zabrzdili rast veku odchodu do dôchodku, tak vy ste ešte odbrzdili ten strop.
Áno, zlý Dzurinda spravil, že do 62 rokov sa bude predlžovať. A čo spravil ten zlý Fico? V roku 2012? Ten dekel uvoľnil a dnes to pôjde hoci kam. A keďže tu máme trucovitého Danka a zablokoval ústavné zastropovanie veku odchodu do dôchodku, lebo povedal, že Matovič pod tým nemôže byť podpísaný, Kollár pod tým nemôže byť podpísaný, povedal, že nehrozí, že tam si Matovič presadí nejakú podmienku za každé dieťa o rok skorej do dôchodku pre matky, tak dnes to vyzerá, že ten strop bude odbrzdený naďalej, môžete si síce prijať nejaký obyčajný zákon, príde prvá pravicová vláda, ten zákon vám zmení a platiť nebude. Mohli ste ochrániť matky, vy ste spravili iba to, že ste ten strop odbrzdili a vlastne iba kvôli vám nakoniec možno v horizonte desiatich, pätnástich rokov ten vek odchodu sa nepredĺži z 54 na 62, ale možno z 54 na 66 a môžu vám všetky tieto matky ďakovať.
Ja viem, že vás a vašich manželiek sa to netýka, tí pôjdu do dôchodku, kedy budú chcieť, lebo jednoducho nakradnutého máte dosť, zabezpečení ste dostatočne a vaše manželky nie sú odkázané na to, aby dostávali nejaký dôchodok. Nie sú odkázané na to, aby museli byť až do posledného dňa a roka v práci, aby teda dostali nárok na dôchodok, takže vám je to v podstate šum-a-fuk. Ale ja vám pripomínam záujem vašich voličiek, vašich voličov, ale teda hovorím v tomto prípade v prvom rade v mene vašich voličiek, že sľúbili ste im jedno a nedali ste im ani to jedno, ešte horšie ste im urobili tým, že ste vek odchodu do dôchodku predĺžili.
Náš návrh doslova teda spočíva v tom, ako som už raz povedal, že za každé dieťa, ktoré matka vychová a zároveň to dieťa ukončí aspoň učňovské vzdelanie, by išla o rok skorej do dôchodku. Samozrejme, nie sme odroni, aby sme naháňali matku, ktorá vychováva postihnuté dieťa, že aj to postihnuté dieťa musí ukončiť aspoň učňovskú školu. Čiže takéto matky z tejto podmienky vylučujeme a tie by mali tento nárok už len za samotnú výchovu tohto postihnutého dieťaťa, čo by sme mali možno, môj osobný názor, oceniť ešte viac, ako len jedným rokom za každé dieťa.
Rovnako nastávajú situácie a uvedomujem si realitu, že dieťa je zverené do starostlivosti obidvoch rodičov, že majú vlastne, alebo teda do striedavej starostlivosti, že raz ho vychováva jeden, raz ho vychováva druhý. V tom prípade by sa tento nárok počítal podľa toho, koľko kto ho vychováva. Zjednodušene povedané, ak by v striedavej starostlivosti to dieťa bolo počas celej tej doby plus-mínus na polovičku, pri matke a pri otcovi, tak by mali napoly aj ten nárok, čiže by obidvaja mali o pol roka skrátený vek odchodu do dôchodku, samozrejme v plnej výške, ako som hovoril.
Samozrejme by sa to vzťahovalo aj na deti, ktoré si matka alebo žena osvojí a teda by sme aj takýmto spôsobom chceli dať na roveň matky, ktoré si teda dieťa adoptujú, alebo teda osvoja a tie, ktoré ho porodia. Samozrejme, že môžete mať možno nejaké iné pripomienky. My sme sa snažili vychytať všetky muchy, ktoré pri tom prvom predložení návrhu zákona pred rokom sa v odbornej verejnosti vyskytli, doplnili sme ho do našeho návrhu zákona. Myslíme si, že je dnes v takom stave, že bez problémov a bez najmenších výčitiek môžete zaňho hlasovať, ak chcete urobiť gesto voči ženám matkám. My sme pripravení, samozrejme, za tento návrh hlasovať a dnes nie je tajomstvom, skôr to je verejne známe, že aj túto podmienku alebo prijatie takéhoto princípu, sme si dali podmienku, aby sme boli ochotní, alebo aby sme podporili ústavné zastropovanie vekov odchodu do dôchodku, ktoré navrhol Robert Fico, ktorý svojho času pred desiatimi rokmi ľuďom verejne sľúbil, že nedovolí predlžovať vek odchodu do dôchodku.
Ďalší podporný argument, prečo s týmto návrhom prichádzame, je to, že slovenské ženy sa podľa štatistiky z roku 2015, Eurostat, čiže nie prsto-cuc, dožívajú najmenej rokov v plnom zdraví zo všetkých 28 krajín, členských krajín Európskej únie. Čiže ešte raz, dožívanie, je to parameter, na základe ktorého sa zvyčajne meria kvalita zdravotníctva alebo kvalita celkovo žitia v krajine, a to je, že dožívanie v plnom zdraví a počíta sa teda na roky a mesiace, čiže slovenské ženy podľa tej štatistiky z roku 2015 sa dožívajú najmenej zo všetkých krajín. Preto keď odchádzajú dnes vo veku 62 a plus, tak odchádzajú už osem rokov po dobe, kedy je priemerný vek dožitia v plnom zdraví, inak povedané, odchádzajú v priemere slovenské matky, slovenské ženy do dôchodku zodraté a choré.
Keď si porovnáme v tejto štatistike teda iné krajiny, kde väčšina zo západných krajín sa matky alebo ženy dožívajú dlhšieho veku, výrazne dlhšie sú, sa dožívajú v plnom zdraví a majú plus-mínus rovnaký vek odchodu do dôchodku alebo o jeden, o dva roky aj vyšší, tak v skutočnosti odchádzajú do dôchodku ešte zdravé v priemere, hoci naše slovenské už v čase odchodu do dôchodku už majú za sebou osem rokov v podstate v chorobe. V priemere, samozrejme, všetko sú to priemery.
Boli by sme veľmi radi, aby ste dokázali pri tomto návrhu s odstupom jedného roka si dať taký reparát zo sociálnej spravodlivosti, sami sebe skúšku z toho, či dokážete naozaj podať pomocnú ruku matkám, ukázať, že vám na matkách záleží a nie skrývať sa za nejaké floskuly, že také niečo si náš rozpočet nemôže dovoliť, jednoducho to neutiahneme a nemáme na to a v tom prípade by museli byť vyššie dane a odvody.
Áno, ak budeme vychádzať z predpokladu, že naďalej sa bude na Slovensku rodiť tak málo detí, ako sa rodí, inak povedané, že my ako politici preto neurobíme nič, že nepokúsime sa vytvoriť lepšie podmienky pre život pre mladé rodiny, aby sa nebáli mať, zakladať skorej rodinu, skorej sa zosobášiť, skorej, skorej mať deti a mať viac detí, tak v tom prípade áno, jediné východisko je zvyšovať dane a odvody, aby sme si mohli dovoliť urobiť takéto gesto v prospech matiek.
Ja by som povedal, v pohode, aj keď by to takto malo dopadnúť, stále je to fér. Stále je to fér voči nám mužom, ktorí tie, o tie deti sa v priemere menej staráme a menej tej rodine venujeme a zarábame opačne o štvrtinu viac ako ženy matky, lebo keď matky zarábajú o 20 % menej, opačne to znamená, že my muži zarábame o 25 % viac. Inak povedané, keď ženy zarábajú 80 % zo sto, tak to je o 20 % menej, ale sto voči osemdesiat je o štvrtinu viac, čiže o 25 % viac. Čiže tak či tak by to bolo spravodlivé, ale ja by som bol veľmi rád, aby nás takýto návrh, ak by sme ho prijali, prinútil k tomu, že poďme tie peniaze zarobiť inak do štátneho rozpočtu na tie budúce dôchodky, a to tým, že budeme zo Slovenska naozaj postupne robiť prorodinný štát, štát priateľský k rodine, kde rodiny budú chcieť žiť, budú tu chcieť pracovať, podnikať, rodiť deti a jednoducho tu budú chcieť dobre a budú môcť dobre žiť.
Budem veľmi rád, ak by ste tento návrh zákona dokázali podporiť. Úplne najradšej by som bol, ak by sme dokázali v tejto veci presvedčiť tentokrát aj stranu SaS, našich blízkych opozičných partnerov. Kolega Laurenčík, ktorý pred rokom hovorí, že, alebo vidím, že hlasoval proti, hovorí, že budú hlasovať za, beriem ho za slovo. (Reakcia z pléna.) To je veľmi dobré, ale ja si myslím, že to je aj správny krok a keď v tejto veci budeme na jednej lodi, ďakujem vopred. Ale samozrejme, ak chceme, aby tento návrh zákona prešiel, tak nestačí pár hlasov v opozícii, treba ukázať dobrú vôľu aj v koalícii. My tú dobrú vôľu voči vašemu zastropovaniu odchodu dôchodkov máme a teraz to bude otázka na vás, či máte aj vy dobrú vôľu ukázať, že dokážete podporiť túto našu podmienku. Keď ju podporíte, stretne sa to v septembri, môžeme rokovať o jednom aj druhom v septembri, na septembrovej schôdzi. Nič sa nestane, keď ten návrh nezabijete hneď v prvej a posuniete ho do druhého čítania. Budem veľmi rád, ak takéto gesto by sme pred prázdninami dokázali urobiť.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za, teda o slovo požiadala pani navrhovateľka, teda spravodajkyňa?
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nie je úplne štandardné, že predsedníčka výboru spravodajcuje zákony, ale vzhľadom na to, že sme tretí najvyťaženejší výbor a často máme poslancov, ktorí spoločne predkladajú návrhy zákonov, tak sa stáva, že spravodajcovať nemá kto, alebo je s tým problém. Ale ja to v konečnom dôsledku robím aj celkom rada, pretože sa otvára priestor na diskusiu a tak ako to spomenul aj pán predkladateľ, tak prvé čítanie je na to, aby sa povedali možno nejaké pripomienky a mohol sa daný návrh ešte vylepšiť a otvoril sa priestor na diskusiu.
Tie moje pripomienky budú možno vecného a legislatívneho charakteru a bolo by fajn, pokiaľ by možno sa zohľadnili a je to zaujímavé ešte aj z toho dôvodu, že sa otvárajú tri podobné návrhy zákonov. Jeden predkladá SMER- sociálna demokracia, jeden predkladá MOST - HÍD a ďalší predkladá OĽANO, takže určite bude prebiehať ešte vyjednávanie, ktorý z týchto návrhov bude podporený.
Takže cieľom predloženého návrhu je prostredníctvom benefitu zníženia dôchodkového veku v trvaní najviac jeden rok za jedno dieťa oceniť všetkých poistencov, ktorí sa podieľali na starostlivosti o dieťa, ktoré úspešne ukončilo strednú školu, alebo je ťažko zdravotne postihnuté. Ďalším cieľom návrhu je motivovať osoby starajúce sa o deti, aby deti nabádali k zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne úspešným absolvovaním strednej školy. Oprávnenou osobou môže byť rodič, osvojiteľ, osoba, ktorej bolo dieťa zverené do výchovy na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Návrh predpokladá, že možnosť zníženia dôchodkového veku o jeden rok za každé dieťa si budú uplatňovať najmä ženy, poistenkyne, ktoré dieťa porodili, ale možnosti využitia zníženia dôchodkového veku bude existovať aj pre ďalšie osoby, ktoré sa o dieťa starali do dosiahnutia plnoletosti, ak dieťa ukončilo strednú školu. Okrem toho sa navrhuje, a tu sa zameriam na také dva body:
1. aby obdobie, o ktoré sa dôchodkový vek zníži, bolo obdobím dôchodkového poistenia a
2. suma dôchodku, na ktorý vznikne poistencovi nárok po znížení dôchodkového veku, nesmie byť nižšia ako suma dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok, ak by sa mu dôchodkový vek neznižoval, predpokladaná suma dôchodku.
Výpočet predpokladanej sumy dôchodku by malo ustanoviť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny všeobecne záväzným právnym predpisom. Neskôr sa pri tomto bode pristavím z legislatívneho hľadiska.
Ja som si vyžiadala jednak stanovisko sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, jednak inštitútu finančnej politiky, ako aj ústavných právnikov a vyplynuli z toho, alebo vyplynulo z toho niekoľko pripomienok a poznámok.
Dôchodková reforma implementovaná zákonom o sociálnom poistení so sebou priniesla vo vzťahu k právnej úprave dôchodkového veku dve zásadné principiálne zmeny:
a) zvýšenie dôchodkového veku,
b) postupné zjednocovanie dôchodkového veku mužov a žien.
Dôchodkový vek bol v roku 2004 zákonom o sociálnom poistení zvýšený jednotne pre mužov a ženy na 62 rokov. Predlžovanie dôchodkového veku bolo, bude uskutočňované postupne, pričom u mužov sa na všetkých začal vzťahovať od 1. júla 2007 a u všetkých žien sa začne uplatňovať od 1. januára 2024, respektíve vyšší po nábehu zvyšovania účinného od 1. januára 2017. Cieľom tohto kroku bolo zlepšenie finančnej bilancie dôchodkového systému a zabezpečenia udržateľnosti dôchodkového systému aj s ohľadom na demografický vývoj.
Ďalej stanovisko, alebo zo stanoviska sekcie vyplýva, že cieľom, teda v súlade s rovnakým cieľom, to je zabezpečiť dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému, sa pokračovalo v reforme dôchodkového systému a od 1. januára 2017 sa uplatňuje mechanizmus postupnej od politických vplyvov nezávislej automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy. Pokiaľ ide o zjednotenie dôchodkového veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok pre mužov a ženy, tento prístup je v súlade s požiadavkou implementácie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami ustanovenej Smernicou Rady Európskych spoločenstiev č. 7/1979. Podľa čl. 7 tejto smernice členský štát má právo uplatniť výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v súvislosti s určením veku odchodu do dôchodku na účely poskytovania starobného dôchodku. Výnimka je však možná len v prípade, že jej uplatnenie a zachovanie odôvodňuje udržanie dosiahnutej úrovne sociálneho zabezpečenia. A tuná je možno priestor na ďalšiu diskusiu.
S ohľadom na neustálu potrebu podpory dôchodkového systému z prebytkov iných fondov sociálneho poistenia a z transferov zo štátneho rozpočtu možno konštatovať, že predpoklady na uplatnenie výnimky nie sú naplnené. Opäť to je z reakcie sekcie. To, čo je dôležité a čo som hovorila pri bode 2, keď som spomínala, že teda by to malo byť ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva práce, jedna závažná legislatívna pripomienka, a to že splnomocnenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ustanoviť spôsob určenia sumy predkladaného dôchodku je v priamom rozpore s čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podrobnosti o dôchodkových právach ustanoví zákon. Teda nemôže ho ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis. To je opäť námet na diskusiu, čo by bolo možné, vhodné vyčistiť.
Hodnotiť obdobie, o ktoré sa zníži dôchodkový vek ako obdobie dôchodkového poistenia, je v rozpore s princípom zásluhovosti a so zásadou, podľa ktorej rovnaké dôchodkové zásluhy garantujú rovnaké dôchodkové nároky, pričom obdobím dôchodkového poistenia je v zásade obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné. Diferencovať dôchodkové nároky poistenca podľa toho, či tretia osoba, teda dieťa v tomto prípade, splní nejaké podmienky, v danom prípade ukončené stredoškolské vzdelanie, možno-nemožno(?) považovať vzhľadom na princíp zásluhovosti za odôvodnené a náležité. Rovnako možno posudzovať aj diferenciáciu uvedených nárokov z pohľadu zásluh rodičov o výchovu detí, ktoré nezískajú stredoškolské vzdelanie. Výchova týchto detí má nižší rating? Opäť je to otázka na diskusiu.
Spôsob zvyšovania dôchodkového veku účinný od 1. januára 2017, teda automatická úprava v závislosti od vývoja priemernej strednej dĺžky života umožňuje zistiť dôchodkový vek najviac dva roky vopred. Z uvedeného logicky vyplýva, že poistencovi, ktorý by mal nárok na zníženie dôchodkového veku o viac ako dva roky, tri až päť detí, by nebolo možné v aktuálnom čase určiť dátum zníženého dôchodkového veku, aby si mohol aktuálne požiadať o starobný dôchodok tri až päť rokov pred dovŕšením zvýšeného dôchodkového veku podľa automatickej úpravy, pretože ešte nebude známy. Znamená to, že žiadosť o dôchodok by si mohol uplatniť spätne až po tom, ako mu bude možné stanoviť zvýšený dôchodkový vek. V tejto súvislosti si však treba uvedomiť, že dôchodok je možné priznať iba tri roky spätne.
Rovnako zo stanoviska vyplýva, že predkladaný návrh vraj nerieši situáciu, ak poistenec po priznaní dôchodku od zníženého dôchodkového veku začne vykonávať zárobkovú činnosť, na základe ktorej mu vznikne povinné dôchodkové poistenie. Obdobie, o ktoré sa zníži jeho dôchodkový vek, sa má zhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia ku dňu dovŕšenia zníženého dôchodkového veku. Ak mu ale vznikne po priznaní dôchodku v tomto období dôchodkové poistenie, bude mu za toto obdobie patriť zvýšenie dôchodku, čo by znamenalo neodôvodnené a neprístupné dvojnásobné započítanie tohto obdobia na nárok na dôchodok.
Ja v tomto prvom čítaní som vybrala len niekoľko teda pripomienok a hlavne sú vecného a legislatívneho charakteru. Možno by bolo skutočne dôležité pozrieť sa na to všeobecne záväzný, na ten všeobecne záväzný právny predpis, či by to nebolo možné naformulovať nejako inak a dávam do pozornosti vlastne tieto moje pripomienky, ako možno pripomienky na vylepšenie predkladaného návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce niekto zaujať stanovisko?
Nech sa páči.