33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne pani spravodajkyni a predsedkyni výboru. Milo ste ma prekvapili v podstate tým, že ste vystúpili, lebo zvyčajne tieto opozičné návrhy zákonov sú tak koalične odignorované, alebo vládne odignorované, že však porozprávajte si, čo chcete a zvyčajne kašlete na to. Tu, samozrejme, kvitujem viacero tých pripomienok.
Tú zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami viacero ľudí spomína v súvislosti s týmto, s týmto návrhom zákona, ale ja som sa snažil vysvetliť, že práve to, že tu nejako úplne rovnako nezaobchádzame. Že síce na ženy naváľame viacej, viacej povinností a sú aj, prirodzene vychádzajú, jednoducho, tak je to dané, ženy rodia deti. Ženy odchádzajú väčšinou na tie materské dovolenky alebo teda starajú sa následne o deti. A tým pádom, bohužiaľ, tak je to nejak nastavené, zakorenené, že zamestnávateľ nezapočíta pobyt na materskej dovolenke do vykonania praxe, ale keď sa matka vlastne do práce dostaví, tak následne, bohužiaľ, je odmenená za to svoje materstvo tým, že má ten o 19 % nižší, nižší príjem, ako som spomínal.
A teda v tej súvislosti podotýkam na to, že 19 % sú v priemere ženy. Iba predpokladám, že ženy - matky sú na tom ešte, ešte horšie, lebo, teda vychádza to z toho, že ženy majú deti, takže hlavne sa to bude dotýkať asi teda žien, žien - matiek. Takisto teda ten, v rozpore s princípom zásluhovosti, čo ste nejaké to stanovisko čítali.
No bavme sa o tom, že tá zásluhovosť, že teda, že či ten dôchodok my ako spoločnosť poskytujeme občanom Slovenskej republiky iba za to, že sú v práci, alebo aj za to, že sú v práci po práci. Som to hovoril, že áno, matky odchádzajú z práce do práce, z roboty do roboty každý jeden deň. Jednoducho majú dve šichty. Možno tá druhá je trošku kratšia, ale jednoducho majú tie dve šichty. A ja si myslím a som o tom hlboko presvedčený, že ako štát, ako spoločnosť by sme mali aj ten dôchodok formulovať nie ako odmenu za to, že pracuje niekde matka za prácu, ale že pracuje aj niekde bez pláce, a to je, že pracuje, pracuje doma, vychováva deti a vychováva ich aj pre nás, pre spoločnosť.
Na jednej strane my ako politici hovoríme, že tá rodina je základná bunka spoločnosti, tam nám deti vyhovujú, ale necháme ich, nech teda matky všetky svoje, samozrejme, aj výhody to má, že ženy nerodia deti len preto, aby mali za to nejakú finančnú odmenu, preto som sa ani nesnažil povedať, teda, že pome im zaplatiť úplne všetko, čo sa starajú, ale urobiť to gesto. Čiže nie je to o tom, že, ale to mi pripadá také, také farizejské od nás od všetkých, keď na jednej strane ospevujeme matky, keď Fico rozdáva hrebíčky ženám na 8. marca, ale v skutočnosti, keď pre ne niečo má urobiť, tak za desať rokov im zdvihne vek odchodu do dôchodku o osem rokov. Čiže tú zásluhovosť by som nebral len z pohľadu tej platenej práce, ktorú vykonávajú muži aj ženy, ale aj z pohľadu tej neplatenej práce, ktorú vykonávajú muži aj ženy, ktorá je vykonaná pre našu spoločnosť a v tomto majú ženy, jednoducho majú náskok.
Takisto tam bola tá výhrada, že možno teda, kládli ste to ako otázku, myslím, že teraz v tom stanovisku vám to v niektorom dali, že či neukrivdíme vlastne rodičom, ktorí vychovajú len deti so základnou školou alebo teda bez vzdelania. Ja si myslím, že by sme mali si dať nejakú takúto métu. A keď už teda urobíme a zaviedli by sme takýto princíp spravodlivosti zohľadňujúci počet detí, tak dávať tú métu a povedať tú motiváciu, že ale pokúste sa vychovať to decko, nech teda má aspoň ten výučný list. Áno, niekedy to dieťa nebude nejaké inteligentné a možno skončí v špeciálnej škole. Ale sú aj špeciálne učňovské školy. Možno skončí iba s dvojročnou špeciálnou učňovkou, ale nech má výučný list na pomocníka na stavbe. Chvalabohu, zatlieskajme, zídu sa nám. Dnes máte problém zohnať ľudí aj tých, čo by vám hlinu kopali niekde na stavbu alebo do záhrady.
Áno, priznávam, asi nie je naším cieľom niekoho, aby niekto mal desať detí a deti pobehovali po blate, matka sa o ne nestarala a ani jedno neukončilo aspoň trebárs tú učňovskú školu. Asi nechceme, aby sme tu mali matky, ktoré budú mať desať detí, ktoré ukončia povinnú školskú dochádzku tak, že desaťročnú dochádzku jeden ukončí v štvrtom ročníku základnej školy, druhý v šiestom, ďalší v ôsmom a tretí možno to zopakuje tri razy, každý ročník a odchádza ako štvrták po desaťročnej školskej dochádzke. Takže dať tam takúto métu je aj také, by som povedal, aj preventívne, aby niekto teda nezávidel matkám, ktoré by mali veľa detí bez vzdelania, ale hlavne aj spravodlivé. A ak taká matka sa niekde vo svete vyskytne, že bude mať desať detí a desať výučných listov, aj keď zo špeciálnej učňovskej školy, tak jej postavme pomník v strede tej osady, nech je vzorom pre každú ďalšiu matku v tej dedine, tej osade.
Potom, čo tam bola tá pripomienka, že nebolo by možné vypočítať, keďže vek odchodu do dôchodku sa dá vypočítať len dva roky vopred a teoreticky by si potom mohli uplatňovať spätne, ale dá sa to iba tri roky. Tak to mi už tak pripadalo, že jak teda jeden taký slovenský politik napísal knižku, že "Kde je vôľa, tam je cesta". Tak toto mi pripadá tak, že keď si niekto chce vymyslieť výhovorku, tak si ju vymyslí a vymyslí takúto trapošinu. Samozrejme, že keď my, predstavme si teoretickú situáciu, matka má tri deti, tak jednoducho na ňu by sa pozeralo, ako kebyže má o tri roky viac. Čiže napríklad je vek odchodu do dôchodku, by bol aktuálny 63 rokov, tak tá matka momentom, jak by dosiahla 60 rokov, tak sa pozerá, že aký je vek odchodu do dôchodku, 63 rokov, šup, ideš na dôchodok. Tak je tak trápna výhovorka, čo vám tam niekto napísal. Neviem, či to bolo IFP, alebo kto bol, ale teda vážne, to bola výhovorka, len aby sa teda niečo napísalo a aby sme si, jak sa hovorí, že kto chce psa biť, palicu si nájde. Tak si tú palicu našli a ešte takú, takú pokrivenú, hocijakú trápnu.
Takže ak tá vôľa by bola, najmenej sa s tým vieme vysporiadať, vieme teda, že môže byť aj výnimka z tej zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, len si to musíme ako štát vyargumentovať a povedať, že áno, toto my sa snažíme práveže rovnako zaobchádzať s mužmi a ženami, lebo náš dôchodkový systém by od toho momentu nebol len za samotnú platenú prácu, ale zohľadňoval by aj tú neplatenú prácu matiek. Takže myslím, že ak by sme chceli sa voči Bruselu s tým vysporiadať argumentačne, tak bez problémov by sme to zvládli.
Ale každopádne ďakujem veľmi pekne za prednesené pripomienky. A všetci vieme, že keď sa to dostane do druhého čítania, tak tam potom tie zmeny prípadne vieme aj nejaké do toho zakomponovať. Čo sa týka toho samotného výpočtu, tak naši legislatívci práve po konzultáciách aj teda s legislatívcami z ministerstiev dospeli k tomuto záveru, že je to lepšie nepísať priamo do zákona, ten výpočet, ale máte na to iný názor. To sa dá vyriešiť všetko v druhom čítaní, keď bude tá vôľa. Čiže keď bude vôľa, nájdeme aj cestu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vyhlasujem, teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Milana Laurenčíka, Ondreja Dostála, Petra Osuského a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Návrh zákona má tlač 1009. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1058.
Dávam slovo poslancovi Milanovi Laurenčíkovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Laurenčíka, Ondreja Dostála, Petra Osuského a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, tlač 1009.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorý predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s kolegami poslancami Ondrejom Dostálom, Petrom Osuským a Martinom Poliačikom.
Predložený návrh zákona si kladie za cieľ vyriešiť aplikačné problémy s ochranným pásmom pohrebiska a krematória, a to delegovaním právomocí ustanoviť šírku ochranného pásma na všeobecné záväzné nariadenie obce. Maximálny rozsah tohto ochranného pásma stanovuje zákon na 100 m v prípade krematória a na 50 m v prípade pohrebiska, pričom obec bude mať možnosť toto ochranné pásmo zúžiť, respektíve neurčiť ho vôbec.
Navrhovaná novela dáva tiež obciam právomoc určiť formou všeobecne záväzného nariadenia pravidlá umiestňovania a povoľovania budov a stavieb v ochrannom pásme, pričom je povinná zohľadňovať pietny charakter krematória, respektíve pohrebiska.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ani negatívny sociálny vplyv, ani negatívny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti.
Toľko na úvod. Viac by som predniesol v rozprave, do ktorej sa hlásim.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslankyni Jane Cigánikovej.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo. Tento zákon už, teda už sa dá povedať, že predkladám tradične, už je to tretíkrát, čo sa pokúšam zmeniť spolu s kolegami poslancami zákon o pohrebníctve. A vedú k tomu rôzne dôvody, hlavne podnety od občanov, ale aj od starostov obcí, ktorí s týmto zákonom majú v podstate dennodenný problém hlavne pri rôznych stavebných konaniach na pozemkoch, ktoré sú v blízkosti cintorínov.
V prvom prípade, keď sme tento zákon predkladali, tak bol obšírnejší. Nepodporili nám ho naši poslanci, vládni, tak sme v druhom prípade zúžili už iba na dva najvypuklejšie problémy a keďže ani tento nám nepodporili, tak teraz sme v tomto zákone nechali iba jeden bod a jeden problém, ktorý je ozaj najvážnejší a ktorý chceme riešiť, a to je ochranné pásmo cintorína a krematória.
Ja by som na začiatok prečítal jeden taký list od občana, ktorých dostávam nespočetne a samozrejme, som aj spomínal listy od starostov obcí. Dovolím si zacitovať:
"Dobrý deň, chcel by som vás upozorniť na problém, ktorý ako poslanec Národnej rady môžete reálne ovplyvniť. V minulosti kúpili moji starí rodičia ako svadobný dar mojím rodičom vedľajší pozemok, aby si mohli na ňom postaviť dom a bývať v ňom. Keďže tí si vtedy neboli istí, či by stavbu domu finančne zvládli, zostali žiť v byte. Odmalička nám so sestrou vraveli, že raz tento pozemok bude náš a postavíme si tam dom my. Ten čas nastal teraz. Ja s mojou priateľkou sme sa rozhodli, že je ten správny čas a ideme si postaviť vlastný dom. Obaja máme 29 rokov a chceli by sme si založiť rodinu. A práve tu nastal problém. Tým problémom je, že 35 m od nášho pozemku je cintorín. Dozvedeli sme sa, že v roku 2005 vyšiel zákon, ktorý zakazuje umiestňovať nové stavby vo vzdialenosti 50 m od cintorína. Sme z toho veľmi sklamaní. Teraz sme v situácii, keď máme k dispozícii pozemok o celkovej hodnote cca 1 000 m², ktorý je priamo v centre dediny a napriek tomu ho nemôžeme využiť. Je mi z tejto situácie smutno. Nechápem, ako je možné, že zákon akoby zabúdal na ľudí, ktorí sú zasiahnutí jeho dosahom. Budovy na pozemkoch vedľa cintorínov stáli dávno už pred uplatnením zákona. Dokonca v nich žili a stále žijú ľudia. Som si vedomý, že v zákone sa píše aj o náhrade za pozemok od obce. V reálnom živote je to ale komplikovanejšie, ako na papieri. Myslíte, že starostovia sú otvorení tejto možnosti? A že človek dostane skutočnú náhradu? Zoberte si len môj prípad, keď máme pozemok hneď vedľa pozemku starých rodičov, kde možno časom budú žiť moji rodičia. Dostanem adekvátnu náhradu? Nie. Aký je navyše dôvod pre tento zákon, keď aj Úrad pre verejné zdravotníctvo nevidí jeho opodstatnenie a ZMOS je tiež za zmenu zákona. Keby sme aj pozemok chceli predať a kúpiť si iný, tak kto ho kúpi? Aký má po tomto zákone náš pozemok a pozemok mojich starých rodičov reálnu cenu a akú mal pred ním? Kto kúpi tieto pozemky, keď sa na nich nedá stavať? Kúpili by si moji starí rodičia v tej dobe tento dom, keby to vedeli? Kúpili by ako svadobný dar náš pozemok? Nie sme jediní s týmto, podľa môjho názoru absurdným problémom. Koľko môže byť na Slovensku takýchto pozemkov? Prosím vás, ako človeka, ktorý vie reálne s týmto problémom niečo urobiť o pomoc." Toľko list od občana.
V súčasnosti zákon určuje ochranné pásmo 100 m okolo krematória a 50 m okolo pohrebiska. V tomto pásme je zakázaná výstavba okrem objektov súvisiacich s pohrebníctvom. Vlastníci pozemkov v ochrannom pásme majú nárok na kompenzáciu od zriaďovateľa pohrebiska, respektíve krematória za obmedzenú možnosť nakladania s ich majetkom. Táto povinnosť však môže byť v prípade menších cirkví, ktoré sú často vlastníkmi pozemkov, likvidačnou.
Na Slovensku máme hrubým odhadom okolo 2 000 až 2 500 cintorínov, z toho je napríklad 693 cintorínov židovských a hlavne židovská obec má veľké problémy dávať zamietavé stanoviská k výstavbe a preto oni súhlasia s tým, že na tých pozemkoch môžu stavať, ale samozrejme, zasiahne stavebný úrad, ktorý to tým žiadateľom zakáže.
Navrhované zmeny, ktoré navrhujeme v našom zákone, týkajúce sa ochranných pásiem by nemali takéto pásma úplne zrušiť. Účelom novelizácie je vlastne vytvoriť väčšiu flexibilitu pri vytváraní daných pásiem, aby mohli kompetentné úrady brať do úvahy špecifiká danej lokality, pretože nie v každom meste a v každej obci je to rovnaké, čím by sa predišlo paušálnemu zákazu, ktorý obmedzuje ústavou garantované práva vlastníkov pozemkov spôsobom značne neúmerným sledovanému cieľu. Väčšiny pohrebísk, ktoré boli postavené pred prijatím zákona v roku 2005, sa ten zákon vlastne netýka, preto aj argumentovať nejakou ochranou verejného zdravia je neopodstatnené.
A nakoniec, ako som aj spomínal, aj v tom liste od toho občana, existuje stanovisko úradu pre ochranu, pre dozor, dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že práve tento úrad pripravuje novelu zákona o pohrebníctve, kde podobne zvažuje, že by túto kompetenciu ochranného pásma dal obciam, ktoré by si VZN-kom mohli upraviť podmienky a vlastne toto ochranné pásmo cintorína buď zrušiť alebo navrhnúť tak, aby vyhovovalo aj občanom, aj pietnemu, pietnemu vlastne postaveniu toho cintorína.
Toľko snáď na úvod. Ak by ste mali nejaké faktické poznámky, budem rád a rád na ne zodpoviem a myslím si, že keď sme tento zákon vlastne upravili úplne na takéto minimum, určite to nie je o žiadnej politike. Ten, ten problém sa vlastne dotýka všetkých, či sme ľavicoví, pravicoví, či sme smeráci, či sme zo SaS-ky. Tak by som požiadal a poprosil našich kolegov z koalície, keby tento zákon posunuli do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

Ďakujem pekne. No, Milan, obávam sa, že naši kolegovia z vládnej koalície sa to veľmi nedozvedia, lebo celú dobu tu sedím, pozerám, že štvrtok, šesť hodín večer a je tu, sú tu zastúpené tri, štyri kluby. A je to škoda, lebo, lebo naozaj myslím si, že nie je čo vytknúť tomu, čo si hovoril. Absolútne fakticky máš úplnú pravdu podľa mňa.
No ja by som len rada dnešnú moju skúsenosť. Dnes som sa stretla s pánom Oliverom Solgom, ktorý je primátorom Pezinka a vôbec sme sa o tejto téme nebavili, ale keď som odchádzala, tak ma zastavil s tým, že veľmi rád by sa s nami stretol, lebo má veľký problém a presne začal hovoriť o tomto, čo si teraz hovoril ty dnes. A teda povedal mi, že majú s tým ochranným pásmom starosti, ľudia s tým majú starosti a že by to naozaj ľuďom a primátorom, starostom teda veľmi pomohlo, že by to ocenili. Tak ja som len toľko chcela, chcela som oceniť tvoje vystúpenie, jednoznačne ho podporiť a takýmto spôsobom posunúť odkaz aj priamo od ďalšieho tvojho podporovateľa, ktorý tu síce nesedí, ale myslím si, že v praxi by veľmi ocenil takýto, takúto zmenu zákona.

Pán poslanec Jurzyca.