33. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 974. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1090 z 31. mája 2018 a rozhodnutím č. 1024 z 24. apríla 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Takže spočítame si to znova, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, osem poslancov zo 150 a ideme sa baviť o téme, o ktorej - deväť, vítam deviateho čestného poslanca -, o ktorej mnohí poslanci hovoria, že je najdôležitejšia pre každú spoločnosť. Rodina je základná bunka každej spoločnosti, mali by sme si vážiť matky, mali by sme im vytvárať podmienky, aby sa dobre cítili, aby chceli si zakladať rodinu a podobne. Ale je tu osem poslancov zo stopäťdesiatich.
Takže náš návrh, ktorý predkladáme, si, sme o tom presvedčení, že by zaviedol takú základnú spravodlivosť, áno, k nám do spoločnosti a hlavne poviem medzi mužov a ženy. Muži veľakrát, ktorí sa vzorovo starajú o svoje rodiny, po prednesení tohto návrhu alebo potom jak tento návrh komunikujem, tak potom mi píšu, že ale čo, my sme horší? Veľa matiek sa horšie stará o svoje deti, jako my chlapi. Áno, uznávam, že aj takéto príklady sú, ale skôr by som povedal, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Vo všeobecnosti, a to hovorím aj sám o sebe, priznávam, sa chlapi venujú starostlivosti o deti výrazne menej, starostlivosti o rodinu, jako sa venujú ženy matky.
Áno, matkám bola zverená táto výhoda a zatiaľ nikto nám inú nezobral, že rodia deti, ale zároveň, keď sa pozrieme na to, že ako my ako spoločnosť, ktorá tak farizejsky hovorí o tom, jako by sme si ženy matky mali vážiť, ako za to matky odmeníme, tak najlepšie sú fakty, najlepšie sú čísla.
Ženy na Slovensku zarábajú v rovnakých pracovných pozíciách, čiže nie je to, že budem porovnávať premiéra a upratovačku alebo kuchárku, ale v rovnakých pracovných pozíciách zarábajú o 19 % menej. Ženy matky ešte výrazne menej voči mužom. Ten dôvod je taký, že hlavne, keď žena odchádza na materskú dovolenku, ako ju tak zvláštne nazývame, tak stráca prax, keď prichádza do práce po tejto "dovolenke", tak ten muž, ktorý bol možno na rovnakej pozícii, na rovnakej štartovacej čiare, je zrazu o niekoľko rokov ďalej a na základe toho má zvyčajne potom aj vyšší príjem. Čiže matky zjednodušene 40 rokov si odrobia, aby som hovoril zaokrúhlené čísla, o 20 % s nižším príjmom a keďže dôchodok sa vypočítava na základe príjmu, následne, keďže v priemere ženy sú na dôchodku približne 20 rokov, 20 rokov majú o 20 % nižší dôchodok ako muž, ktorý bol zamestnaný na rovnakej pozícii. Inak, keď si spočítame 40 rokov, ktoré si priemerná žena odrobí, plus 20 rokov, ktoré je priemerná žena na dôchodku a keďže 60 rokov má o 20 % nižší príjem, tak v podstate 20 % zo šesťdesiatich to znamená, 12 rokov slovenské matky sú odmenené za to, že sa rozhodli byť matkami. Toto je naša spravodlivosť, spravodlivosť našej spoločnosti voči ženám matkám, ktoré sa rozhodli byť matkami.
Preto navrhujeme niečo, čo má trošku taký, by som povedal, takú inšpiráciu v minulosti a teda neoplývam tým, že by som zbožňoval komunizmus alebo socializmus, ktorý sme tu žili, ale pravidlo, kedy sa ženám na Slovensku zohľadňoval počet vychovaných detí, si myslím, myslím, že bolo dobré pravidlo. Nebolo to síce úplne tak, ako navrhujeme my, bolo menej zohľadnené, ale my navrhujeme veľmi jednoduchý princíp, a to je, aby matka, každá jedna, bez ohľadu na to, či je volička SMER-u, volička OBYČAJNÝCH ĽUDÍ alebo volička fašistov, každá jedna matka, ktorá vychová dieťa a toto dieťa vyštuduje aspoň učňovskú školu, čiže dosiahne ten najnižší stupeň stredoškolského vzdelania, tak každá jedna matka by mohla ísť za každé jedno takto vychované dieťa o rok skorej do dôchodku. Samozrejme s tým, aby jej ten dôchodok nebol krátený, lebo nebolo by umenie ju poslať o tri roky skôr na dôchodok, ak by mala tri vychované deti s ukončenou strednou školou alebo teda s učňovkou minimálne a dať jej o tie tri roky nižší dôchodok, čiže podstata toho návrhu je taká, že áno, môžeš ísť o tri roky skôr, ale tie roky, tri roky sa ti ako kebyže započítavajú do výšky tvojho dôchodku. Čiže tá žena matka by nemala krátenú výšku dôchodku a jednoducho išla by o tri roky skôr, ale mala by dôchodok, ako keby išla o tri roky neskôr.
Tento návrh predkladáme aj preto, lebo Robert Fico, bohužiaľ, za 11 rokov alebo ukončených mal 10 rokov premiérovania, nebol schopný splniť svoj verejný sľub, ktorý dával svojim hlavne voličkám pred voľbami v roku 2006, aj počas prvej Ficovej vlády a citujem teda z roku 2008 zo 6. októbra, kedy vtedajší premiér Robert Fico povedal: "Pokiaľ budem predsedom vlády Slovenskej republiky, tak vek pri odchode do dôchodku sa nebude predlžovať." Skutočnosť bola taká, že keď Robert Fico v roku 2006 nastúpil do úradu premiéra, ženy s tri a viacerými deťmi odchádzali vo veku 54 rokov. Dnes ten strop je uvoľnený, aktuálny vek odchodu do dôchodku takejto ženy je 62 rokov aj štvrť zjednodušene, v priebehu pár rokov bude nejakých 64, 65 a tak ďalej, čiže v podstate môžme povedať, že Robert Fico predĺžil vek odchodu do dôchodku matkám s viacerým počtom detí minimálne z tých 54 na 62, keď odmyslíme si tých pár drobných dní alebo mesiacov.
To znamená, Robert Fico predĺžil vek odchodu do dôchodku ženám matkám, ktoré majú viacej detí, o osem rokov, hoci sľúbil, že nedovolí, aby sa vek odchodu do dôchodku za jeho vlády predlžoval. Ešte raz hovorím, o osem rokov ženy matky viacpočetných rodín odmenil. Pri menšom počte detí odmenil menej. Čiže čím menej vlastne matka mala detí, tým jej pridal menej rokov do dôchodku. Takéhoto sociálneho premiéra sme tu mali desať rokov.
Tento návrh zákona sme predkladali aj minulý rok, v januári sme mali k nemu tlačovku s heslom teda "za každé dieťa o rok skôr do dôchodku", 7. apríla minulého roku o 12.40 hod. sme v tejto sále hlasovali o tomto návrhu a podporili ho len poslanci nášho hnutia, fašisti a jedna nezávislá. V podstate teda nikto iný. Mnoho ľudí ešte zahlasovalo aj proti, dokopy to bolo až 19 ľudí vyslovene presvedčených, je mi ľúto, aj teraz kolega z SaS vyslovene je proti tomuto návrhu zákona. Áno, v tomto sme iní ako SaS. My si naozaj myslíme, že mali by sme cítiť tak solidárnejšie, tak ako má SaS napísané v názve Sloboda a Solidarita a mali by sme byť solidárni voči týmto matkám a mali by sme im nejakým spôsobom odvďačiť sa za niečo, čo robia aj nielen pre seba, ale aj pre nás ostatných, dupľom v situácii, kedy Slovensko stojí nad demografickou doslova priepasťou.
Na Slovensku sa viac ako 20 rokov rodí o tretinu menej detí, ako spoločnosť potrebujeme na zachovanie populácie. Normálne, základná matematika a logika pripúšťa, zatiaľ, kým na plodenie detí sú potrební aj muži, že jeden muž a jedna žena by mali mať 2,1 dieťaťa štatisticky, lebo sa predpokladá, že niektoré deti sa, bohužiaľ, dospelosti nedožijú, čiže zjednodušene dvaja ľudia by mali mať dve deti na to, aby spoločnosť zostala zachovaná. Na Slovensku sa nám za posledných 20 rokov rodí 1,4 dieťaťa v priemere na jednu dvojicu, to znamená o tretinu menej, ako by sme ako spoločnosť potrebovali. Za tie roky to znamená, že máme za 25 rokov narodených 500-tisíc detí menej, ako by sme potrebovali, ak by sme vychádzali z pôrodnosti z roku 1989.
Čo to bude znamenať do budúcna, všetci vieme. Demografická kríza znamená, že keď sa rodí málo detí, do budúcna nebudú deti, ktoré by robili na dôchodky svojich vlastných rodičov a riešenie tam je také, keď je štát alebo spoločnosť zadĺžená, že si nemôže viacej požičiavať, že buď budú dôchodky nižšie alebo budú vyššie dane a odvody. Z tejto pasce zároveň môžme vyjsť, samozrejme, tak, že zrazu zmeníme ten demografický vývoj a že sa nám bude rodiť viacej detí, len sami vieme, že asi to nie je až tak jednoduché a hlavne teda vytvoriť podmienky pre rodiny, aby chceli mať deti v spoločnosti, kde sa vraždia novinári, ktorí si dovolia napísať niečo o bakanej vládnej strane, ako rozkráda štát, tak do takej spoločnosti asi mnoho rodín nechce porodiť svoje dieťa a v takejto spoločnosti ho vychovávať. Nechcú mať deti, lepšie povedané, chcú mať deti, ale nechcú ich mať do tejto spoločnosti a teda v takejto spoločnosti ich vychovávať.
Podľa štatistík vychádza, že slovenská rodina má o jedno dieťa menej, ako by chcela mať priemerná slovenská rodina. Zaokrúhlene zase, priemerná slovenská rodina chce mať dva a pol dieťaťa, priemerná, v skutočnosti má za tých, hovorím, posledných 25 rokov jeden a pol dieťaťa. Čiže o jedno dieťa by rodina bola ochotná priemerná slovenská prijať viac, lenže keď mnohé rodiny žijú z ruky do úst, alebo si netrúfajú jednoducho teda to dieťa ďalšie, ďalšie uživiť, tak to dieťa nemajú. Toto opatrenie, ktoré navrhujeme, nie je z tých, ktoré by riešilo demografickú krízu. Nikto z nás nie je naivný, že si myslí, že keď zmeníme podmienky za počet vychovaných detí pri odchode do dôchodku, že zrazu dvadsiatničky začnú rodiť ako čerešne. Žiadna žena nebude rodiť deti kvôli tomu v 20., 30. rokoch, že v šesťdesiatke pôjde o rok, o dva, o tri roky skorej do dôchodku.
Toto opatrenie je skôr o zabezpečení spravodlivosti voči týmto matkám, lebo tie matky, dajme si ruku a hlavne my chlapi na srdce, idú z práce do práce. Prídu z jednej práce, za ktorú majú zaplatené, aj to nie bohvieako a idú do druhej práce a starajú sa o rodinu. Čím viac detí, tým viac času - a sa to ráta na hodiny denne - ženy strávia pri výchove svojich detí a my ich za to odmeňujeme tým, že majú o 20 % nižšiu mzdu a následne o 20 % nižší dôchodok, tak ako som povedal na začiatku.
Preto takouto symbolickou odmenou a symbolickou vďakou by sme aspoň vykročili v ústrety spravodlivosti, kedy si naozaj aj urobíme my všetci, ktorí veľakrát hovoríme o tom, ako je dôležitá rodina, kedy urobíme aspoň symbolický krok v ústrety matkám, symbolický krok v ústrety spravodlivosti pri odmene za ich neocenenú prácu.
Dnes v Európe a v tých naozaj sociálnodemokratických krajinách, hovorím Švédsko, Fínsko, Nórsko, ktoré omnoho viac sa môžu hrdiť tým, že sú sociálnym štátom, ako nejaké Slovensko po desiatich rokoch budovania sociálneho štátu Robertom Ficom, je téma neohodnotenej práci matiek veľká téma.
Na Slovensku o tejto téme nehovorí absolútne nikto, ale máme plné ústa alebo plné huby slov, ako nám strašne na rodine záleží, ako strašne potrebujeme mať viacej detí, ako by sme si mali vážiť matky. Hlasovaním o tomto návrhu zákona môžme ukázať v praxi, ako nám záleží na matkách, ako nám záleží na tom, aby sme zo Slovenska vybudovali prorodinný štát, štát priateľský k rodine a ukázali, že dokážeme naprávať krivdy, ktoré sa tu dlhé roky páchajú.
Ešte raz, aj do lavíc SMER-u, hoci teraz tu vidím jediného poslanca, tuším z päťdesiatich, či koľko v SMER-e majú, tak chcem upozorniť, že toto je nesplnený sľub a hlavne nieže nesplnený, je iné, keď Robert Fico sľúbi ľuďom poškodeným nebankovkami, ako ich, keď bude vládnuť, odškodní a potom sa na nich vykašle. Samozrejme, že to je do neba volajúci hriech, lebo podviedol týchto voličov, čo Robert Fico spravil. Ale sľúbiť, pokiaľ budem predsedom vlády Slovenskej republiky, tak vek pri odchode do dôchodku sa nebude predlžovať a v skutočnosti predĺžiť ženám matkám s tri a viac dieťaťom vek odchodu do dôchodku o osem rokov, tak to už nie je do neba volajúci hriech a podvod, ale to je naozaj podlosť voči týmto matkám, to je pľuvanec do tvári každej jednej matke, ktorá má väčší počet detí a hovorím, týka sa to aj tých matiek, ktoré majú menší počet detí.
Ak sa chcete vyhovárať na to, že ste prehovárali Mečiara a Slotu, ale teda oni sa nenechali prehovoriť a vy ste veľmi chceli zastaviť nárast veku odchodu do dôchodku, tak sa, prosím, zobuďte, lebo v roku 2012 až 2016 za druhej vlády Roberta Fica ste tu mali 83 poslancov, vládli ste sami, boli ste štátostranou, mohli ste si spraviť, čo len ste chceli a vy miesto toho, aby ste zabrzdili rast veku odchodu do dôchodku, tak vy ste ešte odbrzdili ten strop.
Áno, zlý Dzurinda spravil, že do 62 rokov sa bude predlžovať. A čo spravil ten zlý Fico? V roku 2012? Ten dekel uvoľnil a dnes to pôjde hoci kam. A keďže tu máme trucovitého Danka a zablokoval ústavné zastropovanie veku odchodu do dôchodku, lebo povedal, že Matovič pod tým nemôže byť podpísaný, Kollár pod tým nemôže byť podpísaný, povedal, že nehrozí, že tam si Matovič presadí nejakú podmienku za každé dieťa o rok skorej do dôchodku pre matky, tak dnes to vyzerá, že ten strop bude odbrzdený naďalej, môžete si síce prijať nejaký obyčajný zákon, príde prvá pravicová vláda, ten zákon vám zmení a platiť nebude. Mohli ste ochrániť matky, vy ste spravili iba to, že ste ten strop odbrzdili a vlastne iba kvôli vám nakoniec možno v horizonte desiatich, pätnástich rokov ten vek odchodu sa nepredĺži z 54 na 62, ale možno z 54 na 66 a môžu vám všetky tieto matky ďakovať.
Ja viem, že vás a vašich manželiek sa to netýka, tí pôjdu do dôchodku, kedy budú chcieť, lebo jednoducho nakradnutého máte dosť, zabezpečení ste dostatočne a vaše manželky nie sú odkázané na to, aby dostávali nejaký dôchodok. Nie sú odkázané na to, aby museli byť až do posledného dňa a roka v práci, aby teda dostali nárok na dôchodok, takže vám je to v podstate šum-a-fuk. Ale ja vám pripomínam záujem vašich voličiek, vašich voličov, ale teda hovorím v tomto prípade v prvom rade v mene vašich voličiek, že sľúbili ste im jedno a nedali ste im ani to jedno, ešte horšie ste im urobili tým, že ste vek odchodu do dôchodku predĺžili.
Náš návrh doslova teda spočíva v tom, ako som už raz povedal, že za každé dieťa, ktoré matka vychová a zároveň to dieťa ukončí aspoň učňovské vzdelanie, by išla o rok skorej do dôchodku. Samozrejme, nie sme odroni, aby sme naháňali matku, ktorá vychováva postihnuté dieťa, že aj to postihnuté dieťa musí ukončiť aspoň učňovskú školu. Čiže takéto matky z tejto podmienky vylučujeme a tie by mali tento nárok už len za samotnú výchovu tohto postihnutého dieťaťa, čo by sme mali možno, môj osobný názor, oceniť ešte viac, ako len jedným rokom za každé dieťa.
Rovnako nastávajú situácie a uvedomujem si realitu, že dieťa je zverené do starostlivosti obidvoch rodičov, že majú vlastne, alebo teda do striedavej starostlivosti, že raz ho vychováva jeden, raz ho vychováva druhý. V tom prípade by sa tento nárok počítal podľa toho, koľko kto ho vychováva. Zjednodušene povedané, ak by v striedavej starostlivosti to dieťa bolo počas celej tej doby plus-mínus na polovičku, pri matke a pri otcovi, tak by mali napoly aj ten nárok, čiže by obidvaja mali o pol roka skrátený vek odchodu do dôchodku, samozrejme v plnej výške, ako som hovoril.
Samozrejme by sa to vzťahovalo aj na deti, ktoré si matka alebo žena osvojí a teda by sme aj takýmto spôsobom chceli dať na roveň matky, ktoré si teda dieťa adoptujú, alebo teda osvoja a tie, ktoré ho porodia. Samozrejme, že môžete mať možno nejaké iné pripomienky. My sme sa snažili vychytať všetky muchy, ktoré pri tom prvom predložení návrhu zákona pred rokom sa v odbornej verejnosti vyskytli, doplnili sme ho do našeho návrhu zákona. Myslíme si, že je dnes v takom stave, že bez problémov a bez najmenších výčitiek môžete zaňho hlasovať, ak chcete urobiť gesto voči ženám matkám. My sme pripravení, samozrejme, za tento návrh hlasovať a dnes nie je tajomstvom, skôr to je verejne známe, že aj túto podmienku alebo prijatie takéhoto princípu, sme si dali podmienku, aby sme boli ochotní, alebo aby sme podporili ústavné zastropovanie vekov odchodu do dôchodku, ktoré navrhol Robert Fico, ktorý svojho času pred desiatimi rokmi ľuďom verejne sľúbil, že nedovolí predlžovať vek odchodu do dôchodku.
Ďalší podporný argument, prečo s týmto návrhom prichádzame, je to, že slovenské ženy sa podľa štatistiky z roku 2015, Eurostat, čiže nie prsto-cuc, dožívajú najmenej rokov v plnom zdraví zo všetkých 28 krajín, členských krajín Európskej únie. Čiže ešte raz, dožívanie, je to parameter, na základe ktorého sa zvyčajne meria kvalita zdravotníctva alebo kvalita celkovo žitia v krajine, a to je, že dožívanie v plnom zdraví a počíta sa teda na roky a mesiace, čiže slovenské ženy podľa tej štatistiky z roku 2015 sa dožívajú najmenej zo všetkých krajín. Preto keď odchádzajú dnes vo veku 62 a plus, tak odchádzajú už osem rokov po dobe, kedy je priemerný vek dožitia v plnom zdraví, inak povedané, odchádzajú v priemere slovenské matky, slovenské ženy do dôchodku zodraté a choré.
Keď si porovnáme v tejto štatistike teda iné krajiny, kde väčšina zo západných krajín sa matky alebo ženy dožívajú dlhšieho veku, výrazne dlhšie sú, sa dožívajú v plnom zdraví a majú plus-mínus rovnaký vek odchodu do dôchodku alebo o jeden, o dva roky aj vyšší, tak v skutočnosti odchádzajú do dôchodku ešte zdravé v priemere, hoci naše slovenské už v čase odchodu do dôchodku už majú za sebou osem rokov v podstate v chorobe. V priemere, samozrejme, všetko sú to priemery.
Boli by sme veľmi radi, aby ste dokázali pri tomto návrhu s odstupom jedného roka si dať taký reparát zo sociálnej spravodlivosti, sami sebe skúšku z toho, či dokážete naozaj podať pomocnú ruku matkám, ukázať, že vám na matkách záleží a nie skrývať sa za nejaké floskuly, že také niečo si náš rozpočet nemôže dovoliť, jednoducho to neutiahneme a nemáme na to a v tom prípade by museli byť vyššie dane a odvody.
Áno, ak budeme vychádzať z predpokladu, že naďalej sa bude na Slovensku rodiť tak málo detí, ako sa rodí, inak povedané, že my ako politici preto neurobíme nič, že nepokúsime sa vytvoriť lepšie podmienky pre život pre mladé rodiny, aby sa nebáli mať, zakladať skorej rodinu, skorej sa zosobášiť, skorej, skorej mať deti a mať viac detí, tak v tom prípade áno, jediné východisko je zvyšovať dane a odvody, aby sme si mohli dovoliť urobiť takéto gesto v prospech matiek.
Ja by som povedal, v pohode, aj keď by to takto malo dopadnúť, stále je to fér. Stále je to fér voči nám mužom, ktorí tie, o tie deti sa v priemere menej staráme a menej tej rodine venujeme a zarábame opačne o štvrtinu viac ako ženy matky, lebo keď matky zarábajú o 20 % menej, opačne to znamená, že my muži zarábame o 25 % viac. Inak povedané, keď ženy zarábajú 80 % zo sto, tak to je o 20 % menej, ale sto voči osemdesiat je o štvrtinu viac, čiže o 25 % viac. Čiže tak či tak by to bolo spravodlivé, ale ja by som bol veľmi rád, aby nás takýto návrh, ak by sme ho prijali, prinútil k tomu, že poďme tie peniaze zarobiť inak do štátneho rozpočtu na tie budúce dôchodky, a to tým, že budeme zo Slovenska naozaj postupne robiť prorodinný štát, štát priateľský k rodine, kde rodiny budú chcieť žiť, budú tu chcieť pracovať, podnikať, rodiť deti a jednoducho tu budú chcieť dobre a budú môcť dobre žiť.
Budem veľmi rád, ak by ste tento návrh zákona dokázali podporiť. Úplne najradšej by som bol, ak by sme dokázali v tejto veci presvedčiť tentokrát aj stranu SaS, našich blízkych opozičných partnerov. Kolega Laurenčík, ktorý pred rokom hovorí, že, alebo vidím, že hlasoval proti, hovorí, že budú hlasovať za, beriem ho za slovo. (Reakcia z pléna.) To je veľmi dobré, ale ja si myslím, že to je aj správny krok a keď v tejto veci budeme na jednej lodi, ďakujem vopred. Ale samozrejme, ak chceme, aby tento návrh zákona prešiel, tak nestačí pár hlasov v opozícii, treba ukázať dobrú vôľu aj v koalícii. My tú dobrú vôľu voči vašemu zastropovaniu odchodu dôchodkov máme a teraz to bude otázka na vás, či máte aj vy dobrú vôľu ukázať, že dokážete podporiť túto našu podmienku. Keď ju podporíte, stretne sa to v septembri, môžeme rokovať o jednom aj druhom v septembri, na septembrovej schôdzi. Nič sa nestane, keď ten návrh nezabijete hneď v prvej a posuniete ho do druhého čítania. Budem veľmi rád, ak takéto gesto by sme pred prázdninami dokázali urobiť.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nie je úplne štandardné, že predsedníčka výboru spravodajcuje zákony, ale vzhľadom na to, že sme tretí najvyťaženejší výbor a často máme poslancov, ktorí spoločne predkladajú návrhy zákonov, tak sa stáva, že spravodajcovať nemá kto, alebo je s tým problém. Ale ja to v konečnom dôsledku robím aj celkom rada, pretože sa otvára priestor na diskusiu a tak ako to spomenul aj pán predkladateľ, tak prvé čítanie je na to, aby sa povedali možno nejaké pripomienky a mohol sa daný návrh ešte vylepšiť a otvoril sa priestor na diskusiu.
Tie moje pripomienky budú možno vecného a legislatívneho charakteru a bolo by fajn, pokiaľ by možno sa zohľadnili a je to zaujímavé ešte aj z toho dôvodu, že sa otvárajú tri podobné návrhy zákonov. Jeden predkladá SMER- sociálna demokracia, jeden predkladá MOST - HÍD a ďalší predkladá OĽANO, takže určite bude prebiehať ešte vyjednávanie, ktorý z týchto návrhov bude podporený.
Takže cieľom predloženého návrhu je prostredníctvom benefitu zníženia dôchodkového veku v trvaní najviac jeden rok za jedno dieťa oceniť všetkých poistencov, ktorí sa podieľali na starostlivosti o dieťa, ktoré úspešne ukončilo strednú školu, alebo je ťažko zdravotne postihnuté. Ďalším cieľom návrhu je motivovať osoby starajúce sa o deti, aby deti nabádali k zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne úspešným absolvovaním strednej školy. Oprávnenou osobou môže byť rodič, osvojiteľ, osoba, ktorej bolo dieťa zverené do výchovy na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Návrh predpokladá, že možnosť zníženia dôchodkového veku o jeden rok za každé dieťa si budú uplatňovať najmä ženy, poistenkyne, ktoré dieťa porodili, ale možnosti využitia zníženia dôchodkového veku bude existovať aj pre ďalšie osoby, ktoré sa o dieťa starali do dosiahnutia plnoletosti, ak dieťa ukončilo strednú školu. Okrem toho sa navrhuje, a tu sa zameriam na také dva body:
1. aby obdobie, o ktoré sa dôchodkový vek zníži, bolo obdobím dôchodkového poistenia a
2. suma dôchodku, na ktorý vznikne poistencovi nárok po znížení dôchodkového veku, nesmie byť nižšia ako suma dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok, ak by sa mu dôchodkový vek neznižoval, predpokladaná suma dôchodku.
Výpočet predpokladanej sumy dôchodku by malo ustanoviť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny všeobecne záväzným právnym predpisom. Neskôr sa pri tomto bode pristavím z legislatívneho hľadiska.
Ja som si vyžiadala jednak stanovisko sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, jednak inštitútu finančnej politiky, ako aj ústavných právnikov a vyplynuli z toho, alebo vyplynulo z toho niekoľko pripomienok a poznámok.
Dôchodková reforma implementovaná zákonom o sociálnom poistení so sebou priniesla vo vzťahu k právnej úprave dôchodkového veku dve zásadné principiálne zmeny:
a) zvýšenie dôchodkového veku,
b) postupné zjednocovanie dôchodkového veku mužov a žien.
Dôchodkový vek bol v roku 2004 zákonom o sociálnom poistení zvýšený jednotne pre mužov a ženy na 62 rokov. Predlžovanie dôchodkového veku bolo, bude uskutočňované postupne, pričom u mužov sa na všetkých začal vzťahovať od 1. júla 2007 a u všetkých žien sa začne uplatňovať od 1. januára 2024, respektíve vyšší po nábehu zvyšovania účinného od 1. januára 2017. Cieľom tohto kroku bolo zlepšenie finančnej bilancie dôchodkového systému a zabezpečenia udržateľnosti dôchodkového systému aj s ohľadom na demografický vývoj.
Ďalej stanovisko, alebo zo stanoviska sekcie vyplýva, že cieľom, teda v súlade s rovnakým cieľom, to je zabezpečiť dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému, sa pokračovalo v reforme dôchodkového systému a od 1. januára 2017 sa uplatňuje mechanizmus postupnej od politických vplyvov nezávislej automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy. Pokiaľ ide o zjednotenie dôchodkového veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok pre mužov a ženy, tento prístup je v súlade s požiadavkou implementácie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami ustanovenej Smernicou Rady Európskych spoločenstiev č. 7/1979. Podľa čl. 7 tejto smernice členský štát má právo uplatniť výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v súvislosti s určením veku odchodu do dôchodku na účely poskytovania starobného dôchodku. Výnimka je však možná len v prípade, že jej uplatnenie a zachovanie odôvodňuje udržanie dosiahnutej úrovne sociálneho zabezpečenia. A tuná je možno priestor na ďalšiu diskusiu.
S ohľadom na neustálu potrebu podpory dôchodkového systému z prebytkov iných fondov sociálneho poistenia a z transferov zo štátneho rozpočtu možno konštatovať, že predpoklady na uplatnenie výnimky nie sú naplnené. Opäť to je z reakcie sekcie. To, čo je dôležité a čo som hovorila pri bode 2, keď som spomínala, že teda by to malo byť ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva práce, jedna závažná legislatívna pripomienka, a to že splnomocnenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ustanoviť spôsob určenia sumy predkladaného dôchodku je v priamom rozpore s čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podrobnosti o dôchodkových právach ustanoví zákon. Teda nemôže ho ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis. To je opäť námet na diskusiu, čo by bolo možné, vhodné vyčistiť.
Hodnotiť obdobie, o ktoré sa zníži dôchodkový vek ako obdobie dôchodkového poistenia, je v rozpore s princípom zásluhovosti a so zásadou, podľa ktorej rovnaké dôchodkové zásluhy garantujú rovnaké dôchodkové nároky, pričom obdobím dôchodkového poistenia je v zásade obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné. Diferencovať dôchodkové nároky poistenca podľa toho, či tretia osoba, teda dieťa v tomto prípade, splní nejaké podmienky, v danom prípade ukončené stredoškolské vzdelanie, možno-nemožno(?) považovať vzhľadom na princíp zásluhovosti za odôvodnené a náležité. Rovnako možno posudzovať aj diferenciáciu uvedených nárokov z pohľadu zásluh rodičov o výchovu detí, ktoré nezískajú stredoškolské vzdelanie. Výchova týchto detí má nižší rating? Opäť je to otázka na diskusiu.
Spôsob zvyšovania dôchodkového veku účinný od 1. januára 2017, teda automatická úprava v závislosti od vývoja priemernej strednej dĺžky života umožňuje zistiť dôchodkový vek najviac dva roky vopred. Z uvedeného logicky vyplýva, že poistencovi, ktorý by mal nárok na zníženie dôchodkového veku o viac ako dva roky, tri až päť detí, by nebolo možné v aktuálnom čase určiť dátum zníženého dôchodkového veku, aby si mohol aktuálne požiadať o starobný dôchodok tri až päť rokov pred dovŕšením zvýšeného dôchodkového veku podľa automatickej úpravy, pretože ešte nebude známy. Znamená to, že žiadosť o dôchodok by si mohol uplatniť spätne až po tom, ako mu bude možné stanoviť zvýšený dôchodkový vek. V tejto súvislosti si však treba uvedomiť, že dôchodok je možné priznať iba tri roky spätne.
Rovnako zo stanoviska vyplýva, že predkladaný návrh vraj nerieši situáciu, ak poistenec po priznaní dôchodku od zníženého dôchodkového veku začne vykonávať zárobkovú činnosť, na základe ktorej mu vznikne povinné dôchodkové poistenie. Obdobie, o ktoré sa zníži jeho dôchodkový vek, sa má zhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia ku dňu dovŕšenia zníženého dôchodkového veku. Ak mu ale vznikne po priznaní dôchodku v tomto období dôchodkové poistenie, bude mu za toto obdobie patriť zvýšenie dôchodku, čo by znamenalo neodôvodnené a neprístupné dvojnásobné započítanie tohto obdobia na nárok na dôchodok.
Ja v tomto prvom čítaní som vybrala len niekoľko teda pripomienok a hlavne sú vecného a legislatívneho charakteru. Možno by bolo skutočne dôležité pozrieť sa na to všeobecne záväzný, na ten všeobecne záväzný právny predpis, či by to nebolo možné naformulovať nejako inak a dávam do pozornosti vlastne tieto moje pripomienky, ako možno pripomienky na vylepšenie predkladaného návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne pani spravodajkyni a predsedkyni výboru. Milo ste ma prekvapili v podstate tým, že ste vystúpili, lebo zvyčajne tieto opozičné návrhy zákonov sú tak koalične odignorované, alebo vládne odignorované, že však porozprávajte si, čo chcete a zvyčajne kašlete na to. Tu, samozrejme, kvitujem viacero tých pripomienok.
Tú zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami viacero ľudí spomína v súvislosti s týmto, s týmto návrhom zákona, ale ja som sa snažil vysvetliť, že práve to, že tu nejako úplne rovnako nezaobchádzame. Že síce na ženy naváľame viacej, viacej povinností a sú aj, prirodzene vychádzajú, jednoducho, tak je to dané, ženy rodia deti. Ženy odchádzajú väčšinou na tie materské dovolenky alebo teda starajú sa následne o deti. A tým pádom, bohužiaľ, tak je to nejak nastavené, zakorenené, že zamestnávateľ nezapočíta pobyt na materskej dovolenke do vykonania praxe, ale keď sa matka vlastne do práce dostaví, tak následne, bohužiaľ, je odmenená za to svoje materstvo tým, že má ten o 19 % nižší, nižší príjem, ako som spomínal.
A teda v tej súvislosti podotýkam na to, že 19 % sú v priemere ženy. Iba predpokladám, že ženy - matky sú na tom ešte, ešte horšie, lebo, teda vychádza to z toho, že ženy majú deti, takže hlavne sa to bude dotýkať asi teda žien, žien - matiek. Takisto teda ten, v rozpore s princípom zásluhovosti, čo ste nejaké to stanovisko čítali.
No bavme sa o tom, že tá zásluhovosť, že teda, že či ten dôchodok my ako spoločnosť poskytujeme občanom Slovenskej republiky iba za to, že sú v práci, alebo aj za to, že sú v práci po práci. Som to hovoril, že áno, matky odchádzajú z práce do práce, z roboty do roboty každý jeden deň. Jednoducho majú dve šichty. Možno tá druhá je trošku kratšia, ale jednoducho majú tie dve šichty. A ja si myslím a som o tom hlboko presvedčený, že ako štát, ako spoločnosť by sme mali aj ten dôchodok formulovať nie ako odmenu za to, že pracuje niekde matka za prácu, ale že pracuje aj niekde bez pláce, a to je, že pracuje, pracuje doma, vychováva deti a vychováva ich aj pre nás, pre spoločnosť.
Na jednej strane my ako politici hovoríme, že tá rodina je základná bunka spoločnosti, tam nám deti vyhovujú, ale necháme ich, nech teda matky všetky svoje, samozrejme, aj výhody to má, že ženy nerodia deti len preto, aby mali za to nejakú finančnú odmenu, preto som sa ani nesnažil povedať, teda, že pome im zaplatiť úplne všetko, čo sa starajú, ale urobiť to gesto. Čiže nie je to o tom, že, ale to mi pripadá také, také farizejské od nás od všetkých, keď na jednej strane ospevujeme matky, keď Fico rozdáva hrebíčky ženám na 8. marca, ale v skutočnosti, keď pre ne niečo má urobiť, tak za desať rokov im zdvihne vek odchodu do dôchodku o osem rokov. Čiže tú zásluhovosť by som nebral len z pohľadu tej platenej práce, ktorú vykonávajú muži aj ženy, ale aj z pohľadu tej neplatenej práce, ktorú vykonávajú muži aj ženy, ktorá je vykonaná pre našu spoločnosť a v tomto majú ženy, jednoducho majú náskok.
Takisto tam bola tá výhrada, že možno teda, kládli ste to ako otázku, myslím, že teraz v tom stanovisku vám to v niektorom dali, že či neukrivdíme vlastne rodičom, ktorí vychovajú len deti so základnou školou alebo teda bez vzdelania. Ja si myslím, že by sme mali si dať nejakú takúto métu. A keď už teda urobíme a zaviedli by sme takýto princíp spravodlivosti zohľadňujúci počet detí, tak dávať tú métu a povedať tú motiváciu, že ale pokúste sa vychovať to decko, nech teda má aspoň ten výučný list. Áno, niekedy to dieťa nebude nejaké inteligentné a možno skončí v špeciálnej škole. Ale sú aj špeciálne učňovské školy. Možno skončí iba s dvojročnou špeciálnou učňovkou, ale nech má výučný list na pomocníka na stavbe. Chvalabohu, zatlieskajme, zídu sa nám. Dnes máte problém zohnať ľudí aj tých, čo by vám hlinu kopali niekde na stavbu alebo do záhrady.
Áno, priznávam, asi nie je naším cieľom niekoho, aby niekto mal desať detí a deti pobehovali po blate, matka sa o ne nestarala a ani jedno neukončilo aspoň trebárs tú učňovskú školu. Asi nechceme, aby sme tu mali matky, ktoré budú mať desať detí, ktoré ukončia povinnú školskú dochádzku tak, že desaťročnú dochádzku jeden ukončí v štvrtom ročníku základnej školy, druhý v šiestom, ďalší v ôsmom a tretí možno to zopakuje tri razy, každý ročník a odchádza ako štvrták po desaťročnej školskej dochádzke. Takže dať tam takúto métu je aj také, by som povedal, aj preventívne, aby niekto teda nezávidel matkám, ktoré by mali veľa detí bez vzdelania, ale hlavne aj spravodlivé. A ak taká matka sa niekde vo svete vyskytne, že bude mať desať detí a desať výučných listov, aj keď zo špeciálnej učňovskej školy, tak jej postavme pomník v strede tej osady, nech je vzorom pre každú ďalšiu matku v tej dedine, tej osade.
Potom, čo tam bola tá pripomienka, že nebolo by možné vypočítať, keďže vek odchodu do dôchodku sa dá vypočítať len dva roky vopred a teoreticky by si potom mohli uplatňovať spätne, ale dá sa to iba tri roky. Tak to mi už tak pripadalo, že jak teda jeden taký slovenský politik napísal knižku, že "Kde je vôľa, tam je cesta". Tak toto mi pripadá tak, že keď si niekto chce vymyslieť výhovorku, tak si ju vymyslí a vymyslí takúto trapošinu. Samozrejme, že keď my, predstavme si teoretickú situáciu, matka má tri deti, tak jednoducho na ňu by sa pozeralo, ako kebyže má o tri roky viac. Čiže napríklad je vek odchodu do dôchodku, by bol aktuálny 63 rokov, tak tá matka momentom, jak by dosiahla 60 rokov, tak sa pozerá, že aký je vek odchodu do dôchodku, 63 rokov, šup, ideš na dôchodok. Tak je tak trápna výhovorka, čo vám tam niekto napísal. Neviem, či to bolo IFP, alebo kto bol, ale teda vážne, to bola výhovorka, len aby sa teda niečo napísalo a aby sme si, jak sa hovorí, že kto chce psa biť, palicu si nájde. Tak si tú palicu našli a ešte takú, takú pokrivenú, hocijakú trápnu.
Takže ak tá vôľa by bola, najmenej sa s tým vieme vysporiadať, vieme teda, že môže byť aj výnimka z tej zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, len si to musíme ako štát vyargumentovať a povedať, že áno, toto my sa snažíme práveže rovnako zaobchádzať s mužmi a ženami, lebo náš dôchodkový systém by od toho momentu nebol len za samotnú platenú prácu, ale zohľadňoval by aj tú neplatenú prácu matiek. Takže myslím, že ak by sme chceli sa voči Bruselu s tým vysporiadať argumentačne, tak bez problémov by sme to zvládli.
Ale každopádne ďakujem veľmi pekne za prednesené pripomienky. A všetci vieme, že keď sa to dostane do druhého čítania, tak tam potom tie zmeny prípadne vieme aj nejaké do toho zakomponovať. Čo sa týka toho samotného výpočtu, tak naši legislatívci práve po konzultáciách aj teda s legislatívcami z ministerstiev dospeli k tomuto záveru, že je to lepšie nepísať priamo do zákona, ten výpočet, ale máte na to iný názor. To sa dá vyriešiť všetko v druhom čítaní, keď bude tá vôľa. Čiže keď bude vôľa, nájdeme aj cestu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorý predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s kolegami poslancami Ondrejom Dostálom, Petrom Osuským a Martinom Poliačikom.
Predložený návrh zákona si kladie za cieľ vyriešiť aplikačné problémy s ochranným pásmom pohrebiska a krematória, a to delegovaním právomocí ustanoviť šírku ochranného pásma na všeobecné záväzné nariadenie obce. Maximálny rozsah tohto ochranného pásma stanovuje zákon na 100 m v prípade krematória a na 50 m v prípade pohrebiska, pričom obec bude mať možnosť toto ochranné pásmo zúžiť, respektíve neurčiť ho vôbec.
Navrhovaná novela dáva tiež obciam právomoc určiť formou všeobecne záväzného nariadenia pravidlá umiestňovania a povoľovania budov a stavieb v ochrannom pásme, pričom je povinná zohľadňovať pietny charakter krematória, respektíve pohrebiska.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ani negatívny sociálny vplyv, ani negatívny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti.
Toľko na úvod. Viac by som predniesol v rozprave, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Tento zákon už, teda už sa dá povedať, že predkladám tradične, už je to tretíkrát, čo sa pokúšam zmeniť spolu s kolegami poslancami zákon o pohrebníctve. A vedú k tomu rôzne dôvody, hlavne podnety od občanov, ale aj od starostov obcí, ktorí s týmto zákonom majú v podstate dennodenný problém hlavne pri rôznych stavebných konaniach na pozemkoch, ktoré sú v blízkosti cintorínov.
V prvom prípade, keď sme tento zákon predkladali, tak bol obšírnejší. Nepodporili nám ho naši poslanci, vládni, tak sme v druhom prípade zúžili už iba na dva najvypuklejšie problémy a keďže ani tento nám nepodporili, tak teraz sme v tomto zákone nechali iba jeden bod a jeden problém, ktorý je ozaj najvážnejší a ktorý chceme riešiť, a to je ochranné pásmo cintorína a krematória.
Ja by som na začiatok prečítal jeden taký list od občana, ktorých dostávam nespočetne a samozrejme, som aj spomínal listy od starostov obcí. Dovolím si zacitovať:
"Dobrý deň, chcel by som vás upozorniť na problém, ktorý ako poslanec Národnej rady môžete reálne ovplyvniť. V minulosti kúpili moji starí rodičia ako svadobný dar mojím rodičom vedľajší pozemok, aby si mohli na ňom postaviť dom a bývať v ňom. Keďže tí si vtedy neboli istí, či by stavbu domu finančne zvládli, zostali žiť v byte. Odmalička nám so sestrou vraveli, že raz tento pozemok bude náš a postavíme si tam dom my. Ten čas nastal teraz. Ja s mojou priateľkou sme sa rozhodli, že je ten správny čas a ideme si postaviť vlastný dom. Obaja máme 29 rokov a chceli by sme si založiť rodinu. A práve tu nastal problém. Tým problémom je, že 35 m od nášho pozemku je cintorín. Dozvedeli sme sa, že v roku 2005 vyšiel zákon, ktorý zakazuje umiestňovať nové stavby vo vzdialenosti 50 m od cintorína. Sme z toho veľmi sklamaní. Teraz sme v situácii, keď máme k dispozícii pozemok o celkovej hodnote cca 1 000 m², ktorý je priamo v centre dediny a napriek tomu ho nemôžeme využiť. Je mi z tejto situácie smutno. Nechápem, ako je možné, že zákon akoby zabúdal na ľudí, ktorí sú zasiahnutí jeho dosahom. Budovy na pozemkoch vedľa cintorínov stáli dávno už pred uplatnením zákona. Dokonca v nich žili a stále žijú ľudia. Som si vedomý, že v zákone sa píše aj o náhrade za pozemok od obce. V reálnom živote je to ale komplikovanejšie, ako na papieri. Myslíte, že starostovia sú otvorení tejto možnosti? A že človek dostane skutočnú náhradu? Zoberte si len môj prípad, keď máme pozemok hneď vedľa pozemku starých rodičov, kde možno časom budú žiť moji rodičia. Dostanem adekvátnu náhradu? Nie. Aký je navyše dôvod pre tento zákon, keď aj Úrad pre verejné zdravotníctvo nevidí jeho opodstatnenie a ZMOS je tiež za zmenu zákona. Keby sme aj pozemok chceli predať a kúpiť si iný, tak kto ho kúpi? Aký má po tomto zákone náš pozemok a pozemok mojich starých rodičov reálnu cenu a akú mal pred ním? Kto kúpi tieto pozemky, keď sa na nich nedá stavať? Kúpili by si moji starí rodičia v tej dobe tento dom, keby to vedeli? Kúpili by ako svadobný dar náš pozemok? Nie sme jediní s týmto, podľa môjho názoru absurdným problémom. Koľko môže byť na Slovensku takýchto pozemkov? Prosím vás, ako človeka, ktorý vie reálne s týmto problémom niečo urobiť o pomoc." Toľko list od občana.
V súčasnosti zákon určuje ochranné pásmo 100 m okolo krematória a 50 m okolo pohrebiska. V tomto pásme je zakázaná výstavba okrem objektov súvisiacich s pohrebníctvom. Vlastníci pozemkov v ochrannom pásme majú nárok na kompenzáciu od zriaďovateľa pohrebiska, respektíve krematória za obmedzenú možnosť nakladania s ich majetkom. Táto povinnosť však môže byť v prípade menších cirkví, ktoré sú často vlastníkmi pozemkov, likvidačnou.
Na Slovensku máme hrubým odhadom okolo 2 000 až 2 500 cintorínov, z toho je napríklad 693 cintorínov židovských a hlavne židovská obec má veľké problémy dávať zamietavé stanoviská k výstavbe a preto oni súhlasia s tým, že na tých pozemkoch môžu stavať, ale samozrejme, zasiahne stavebný úrad, ktorý to tým žiadateľom zakáže.
Navrhované zmeny, ktoré navrhujeme v našom zákone, týkajúce sa ochranných pásiem by nemali takéto pásma úplne zrušiť. Účelom novelizácie je vlastne vytvoriť väčšiu flexibilitu pri vytváraní daných pásiem, aby mohli kompetentné úrady brať do úvahy špecifiká danej lokality, pretože nie v každom meste a v každej obci je to rovnaké, čím by sa predišlo paušálnemu zákazu, ktorý obmedzuje ústavou garantované práva vlastníkov pozemkov spôsobom značne neúmerným sledovanému cieľu. Väčšiny pohrebísk, ktoré boli postavené pred prijatím zákona v roku 2005, sa ten zákon vlastne netýka, preto aj argumentovať nejakou ochranou verejného zdravia je neopodstatnené.
A nakoniec, ako som aj spomínal, aj v tom liste od toho občana, existuje stanovisko úradu pre ochranu, pre dozor, dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že práve tento úrad pripravuje novelu zákona o pohrebníctve, kde podobne zvažuje, že by túto kompetenciu ochranného pásma dal obciam, ktoré by si VZN-kom mohli upraviť podmienky a vlastne toto ochranné pásmo cintorína buď zrušiť alebo navrhnúť tak, aby vyhovovalo aj občanom, aj pietnemu, pietnemu vlastne postaveniu toho cintorína.
Toľko snáď na úvod. Ak by ste mali nejaké faktické poznámky, budem rád a rád na ne zodpoviem a myslím si, že keď sme tento zákon vlastne upravili úplne na takéto minimum, určite to nie je o žiadnej politike. Ten, ten problém sa vlastne dotýka všetkých, či sme ľavicoví, pravicoví, či sme smeráci, či sme zo SaS-ky. Tak by som požiadal a poprosil našich kolegov z koalície, keby tento zákon posunuli do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. No, Milan, obávam sa, že naši kolegovia z vládnej koalície sa to veľmi nedozvedia, lebo celú dobu tu sedím, pozerám, že štvrtok, šesť hodín večer a je tu, sú tu zastúpené tri, štyri kluby. A je to škoda, lebo, lebo naozaj myslím si, že nie je čo vytknúť tomu, čo si hovoril. Absolútne fakticky máš úplnú pravdu podľa mňa.
No ja by som len rada dnešnú moju skúsenosť. Dnes som sa stretla s pánom Oliverom Solgom, ktorý je primátorom Pezinka a vôbec sme sa o tejto téme nebavili, ale keď som odchádzala, tak ma zastavil s tým, že veľmi rád by sa s nami stretol, lebo má veľký problém a presne začal hovoriť o tomto, čo si teraz hovoril ty dnes. A teda povedal mi, že majú s tým ochranným pásmom starosti, ľudia s tým majú starosti a že by to naozaj ľuďom a primátorom, starostom teda veľmi pomohlo, že by to ocenili. Tak ja som len toľko chcela, chcela som oceniť tvoje vystúpenie, jednoznačne ho podporiť a takýmto spôsobom posunúť odkaz aj priamo od ďalšieho tvojho podporovateľa, ktorý tu síce nesedí, ale myslím si, že v praxi by veľmi ocenil takýto, takúto zmenu zákona.

Ďakujem pekne. Veľmi dobrý návrh, Milan Laurenčík, ako aj kolektív. Chcem na ňom zvýrazniť jednu vec, a síce, táto schôdza, ako aj iné schôdze, sú plné podľa mňa takého legislatívneho smogu návrhov, ktoré nie sú realistické. Robia strašnú dieru do verejných financií a my máme dlhodobo neudržateľné verejné financie. Dokonca vládne návrhy v druhom čítaní na tejto schôdzi urobia v roku 2019 kumulatívne dieru do verejných financií 72,5 milióna eur. A takýchto návrhov je množstvo, množstvo a nie je problém vymyslieť, že rozdám tej skupine alebo inej skupine desiatky miliónov a ešte sa tváriť, že som humánny, keď pritom zadlžujem ďalšiu generáciu tak, že to bude neudržateľné pre mladých ľudí a pre starých, tí sa dostanú do pásma chudoby, sú na to prognózy. A v takejto situácii mimoriadne oceňujem ďalší zo série návrhov strany SaS, ktoré pridávajú k bohatstvu krajiny. Neberú jedným, neberú, neznižujú to bohatstvo, neberú jedným a nepresúvajú. Normálne našli rezervu predkladatelia, kde by sa dalo zasiahnuť tak, aby bohatstvo krajiny kumulatívne narástlo. Veľmi významná črta týchto návrhov, upozorňujem. Ďakujem.

Ďakujem mojim kolegom za faktické poznámky na reakciu na moje vystúpenie.
Pani Cigánikovej, táto skúsenosť s tými starostami, tu by som mohol tu ukazovať na viacerých príkladoch, pretože bol som starostom a vlastne sme riešili tieto problémy aj na ZMOS-e. Dokonca ZMOS ako organizácia, ktorá združuje starostov miest a obcí, robil takú anketu a aj im vyšlo, že vo viacerých obciach je problém s týmto ochranným pásmom a nevedia ho riešiť. V niektorých, niektorých obciach dokonca to robia tak, ako keby nevedeli, že taký zákon platí a dokonca by som povedal, že ho porušujú a dovoľujú stavby. Neviem, ako to vedia potom odôvodniť. Takže ozaj starostovia majú s týmto problémy, pretože sú tí, ktorí sú na konci podpísaní pod tými stavebnými povoleniami, ktoré musia týmto stavebníkom odrieknuť alebo odmietnuť.
No a Eugen, ako si spomínal, tak tento zákon určite nemá vplyv na verejné financie a pomohol by veľa ľuďom. Ja som ešte možnože na začiatku mal povedať jednu vec, že som v takom malom asi konflikte záujmov, pretože zrovna bývam aj ja na pozemku, ktorý je v ochrannom pásme cintorína, takže keď budete hlasovať, musíte zohľadniť aj tento, tento aspekt, že som v konflikte, v konflikte záujmov, ale myslím si, že to je taký, taký akože normálny konflikt záujmov, že tu nelobujem za seba, ale za ľudí, ktorí potrebujú do budúcna pomôcť, pretože ja ten dom na tom pozemku postavený mám a neplánujem teda nejaké jeho rekonštrukcie a obnovu.
Ešte by som možno takú malú poznámku, že aby sme si to vedeli predstaviť, že to ochranné pásmo, to je niekoľko futbalových štadiónov okolo každého toho cintorína, lebo keď to je 50 metrov, tak je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)