34. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, Slovenská akadémia vied je Maticou slovenskou vedy. Vážení národniari, hrdo pyšní hej-Slováci, idete likvidovať základ vedeckého pokroku tohto štátu. Vy, vaša strana, hrdá najstaršia Slovenská národná strana ide proti pokroku tejto krajiny. Nechajte si to doznieť, lebo toto sa deje.
Na začiatku bolo povedané, že SAV získa samostatnosť. Je zaujímavé, čo sa vám vlastne podarilo, lebo dostať stranu, dostať obyvateľov tohto štátu na stranu Slovenskej akadémie vied doteraz bolo veľmi ťažké. Mnohí sme boli v prvom rade jej kritici. Nebola dobre nastavená, príliš veľa peňazí išlo do múrov namiesto do projektov, príliš veľa peňazí išlo na to, aby sa vyživovali jednotlivé ústavy, miesto toho, aby sa na nich niečo reálne dialo. Príliš málo peňazí bolo viazané na konkrétne výsledky. Mali sme problém s tým, že sa nedostatočne dokazovala vedecká činnosť a častokrát sa iba predstierala. Toto všetko boli kritizovateľné podmienky Slovenskej akadémie vied a mnohí sme preto volali po jej zmene, po jej kvalitatívnej zmene, po jej zmene vo fungovaní, po zmene jej financovania. Ten proces, ktorý bol započatý, nebol dokonalý, ale mohol smerovať k tomu, že Slovenská akadémia vied ako verejná inštitúcia nakladajúca so svojím vlastným majetkom, spravujúca svoje vlastné ciele, svoju vlastnú prácu a zodpovedajúca sa za jej výsledky sa mohla ako rešpektovaná vedecká inštitúcia v európskom prostredí pohnúť ďalej. To bol základ a dôvod celého procesu transformácie. Máme situáciu, keď žena, ktorá vzišla z tohto prostredia, riadiaca ministerstvo školstva rokuje so svojimi dlhoročnými kolegami o veci, ktorú má od A po Z napísanú v zákone a nie je schopná ju dotiahnuť do konca. Túto jednu jednoduchú záležitosť byrokratického charakteru. Nevie dvihnúť telefón, keď jej niečo chýba, aby sa to dodalo, nevie zatlačiť na svojich starých kolegov, aby plnili podmienky toho, čo im predpisuje zákon, nevie pomôcť. Miesto toho klame a dáva nohu do dverí. A ja sa pýtam, čomu? Koho záujmom je, aby na Slovensku rok jeden z posledných pilierov vedy a výskumu degeneroval?
Máme v zásade tri možnosti, ako podporiť vedu a výskum v tomto štáte. Tá prvá sú štrukturálne fondy. Minulé leto sme videli, čo sa s nimi udialo. Tá druhá je APVV, povestná miliarda korún, ktorá ide každý rok o, dúfam, že o prerozdeľovaní týchto peňazí sa tiež ešte budeme rozprávať, tiež to nie je základom pokroku štátu. A tá tretia je vedecko výskumná činnosť univerzít a Slovenskej akadémie vied. A túto tretiu nohu teraz práve podkopávame. Z čoho má žiť veda na Slovensku? Na koho sa má obracať? Kto bude stáť na jej strane, keď nie národná strana?
Pán Hrnko to odhalil pred chvíľkou, už má vo vačku tabulečku, kde je aká budova, koľko stojí, na koľko si ju ocenili v SAV-ke. A to, čo budú robiť, ak dnes prelomíte veto prezidenta, je, že prídu za vedením SAV-ky a povedia, vážení vedci, my vám toto nenecháme. E-e. Kto to kedy videl, že aby vy ste spravovali nejakú budovu, alebo kaštieľ, alebo hotel? E-e. Viete, koľko my máme nominantov, ktorí čakajú na to, že si niekde z niečoho uhryznú? To my potrebujeme živiť. Sme národná strana, národ je veľký. A v záujme tohto o rok sa SAV-ka z toho nemusí dostať.
Porovnám dva procesy. Jeden je taký, že máme ministerku, vedenie SAV-ky, jednoduchý proces, transformáciu a úspech. To bolo to, čo sme sledovali všetci, že sa stane, keď sa transformácia začala. A ten druhý proces je národný program vzdelávania a výchovy, stredný manažment školstva a priamo riedenie organizácie ministerstva školstva, potom tisícky škôl a na konci rodičia a deti. Ak ministerka nie je schopná a ochotná sa vložiť do úspechu tej pravej operácie, ktorá je banálna vo svojej jednoduchosti, ako môžeme čakať, že do konca tohto volebného obdobia spraví čokoľvek, že bude vôbec schopná urobiť čokoľvek pre to, aby sa darilo tým stá tisícom detí na tých školách.
Veľmi vítam dva návrhy. Ten prvý je návrh Veroniky Remišovej, aby sa dneska o tom nehlasovalo, aby sa hlasovanie odložilo. Ten druhý je návrh exministerky Lucie Žitňanskej, aby sa prišlo s novým riešením, ideálne v skrátenom legislatívnom konaní. A tým tretím riešením by mala byť záruka, ktorú podpíše ministerstvo, že na majetok Slovenskej akadémie vied sa ani v tej transformácii po novom šiahať nebude. To je ten jediný spôsob, akým dokážeme v budúcnosti aspoň trochu zabezpečiť, že sa dodnes napáchané škody budú minimalizovať.
Ja chcem veriť tomu, že aj na strane súčasnej koalície sú stále ľudia, ktorí cítia zodpovednosť, že sú tu ľudia, ktorí vedia, že vo svete, kde si líhame do iného sveta, než v akom na druhý deň ráno vstaneme, lebo sa tak rýchlo mení, potrebujeme chytrých ľudí, potrebujeme pokrok, potrebuje talent, potrebujeme toto všetko podporiť, inak v ňom neprežijeme. A ak sa chceme pohnúť ďalej, musíme kvôli zištným dôvodom prestať hádzať šikovným ľuďom polená pod nohy a začať si ich konečne vážiť a podporovať ich. A ak to máme začať robiť, dnes prelomenie veta prezidenta nesmie prejsť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, aj ctené publikum na balkóne, ako mne je fakt úprimne ľúto dokonca dvoch vecí. Prvou je situácia okolo Slovenskej akadémie vied a druhou je to, že hlavný zákon, ktorý dnes prerokovávame, je zákon vrátený prezidentom, ktorý sa týka vysokoškolského vzdelávania a o tomto doteraz takmer nezaznelo ani jedno slovo.
Ja osobne si nemyslím, že by situácia v oblasti vysokoškolského vzdelávania na Slovensku bola taká, že by sme o nej nemali hovoriť, ale opätovne téma, ktorá je podľa mňa extrémne závažná, zanikla v nejakých iných témach, ktoré sú politicky viac príťažlivé a preto mi dovoľte, budem sa v krátkosti venovať aj tejto téme vysokoškolského vzdelávania.
Pán prezident upozorňuje vo viacerých pripomienkach k tomuto návrhu zákona, napríklad k tomu, že je to formalistický návrh zákona a je neprehľadný, je zahltený technickými detailmi a tak ďalej a tak ďalej. Ja opätovne chcem povedať, tak ako to bolo v prípade zákona o kvalite vysokoškolského vzdelávania, že predmetný návrh zákona je kompromisný návrh všetkých zúčastnených strán reprezentácie vysokých škôl, Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl, aj Odborového zväzu školstva, vrátane koaličných poslancov a samozrejme ministerstva školstva. Sú to veci, na ktorých sme sa dohodli, a zostala v zásade jedna otvorená otázka. Zostala jedna otvorená otázka, kde sme nevedeli nájsť úplnú zhodu, a to je otázka hodnotenia výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti na vysokých školách ako podkladu pre financovanie vysokých škôl. Aj názor pána prezidenta, aj názor veľkej časti akademického spektra spočíval v tom, že toto hodnotenie by malo byť totožné a mala by ho vykonávať akreditačná agentúra s podmienkami pre udelenie akreditácie vysokých škôl.
My sa domnievame, že toto nemôžu byť totožné podmienky, lebo zaznelo to aj v niektorých faktických poznámkach, musia tu byť zohľadnené, v prípade financovania spoločenská potreba jednotlivých študijných odborov, musí tu byť zohľadnená zamestnateľnosť absolventov, musia tu byť zohľadnené trendy vývoja vedy, techniky a zamestnanosti, tzv. megatrendy s dostatočným predstihom, aby Slovensko bolo pripravené na budúci spoločenský vývoj. Toto sú veci, ktoré musia byť operatívnymi podkladmi pre financovanie vysokých škôl, ale nemôžu byť podkladmi pre akreditovanie, pre akreditovanie vysokoškolského vzdelávania. Čiže tú výtku, ktorú uvádza aj pán prezident vo svojom stanovisku, považujem v tejto časti za úplne neopodstatnenú a myslím si, že tu ani nemala byť.
A teraz k tomu, čo je podstatou dnešnej schôdze a kde sa v zásade zvrátila celá diskusia. Problém transformácie Slovenskej akadémie vied. Ako je to téma, ktorá je veľmi ťažká, lebo je to skôr otázka právnych argumentov, je to uvádzanie účelovo vytrhnutých textov a je to otázka, ktorá, a odpustite, kolegovia, aj v prípade mnohých vystúpení, ktoré zazneli na tejto pôde, skôr hovorili o nevedomosti, fabulovaní alebo o populistickej účelovosti. Ja sa pridávam k tým - a nikto ma nemôže obviniť, že som celé obdobie konal inak -, ktorí hovoria o tom, že je potrebná právna kontinuita Slovenskej akadémie vied a jej ústavou a že som robil, robím a aj v nasledujúcom blízkom, v nasledujúcom období budem robiť všetko pre to, aby sme transformáciu Slovenskej akadémie vied zvládli právne relevantným spôsobom.
K tým faktom, ktoré treba povedať. Zákon o transformácii Slovenskej akadémie vied, alebo zákon o verejno-výskumnej inštitúcii bol schválený zhruba pred rokom a Slovenská akadémia vied mala viac a myslím, že viac ako deväť mesiacov na to, aby sa na celý proces pripravila. Žiada sa mi povedať, že tento, táto doba, ktorá bola legisvakančnou dobou na prípravu transformácie, nebola využitá a príprava neprebehla tak, ako prebehnúť mala, vrátane formálnych a aj iných činností.
Druhú vec, ktorú chcem povedať, áno, hľadali sme riešenia a hľadali sme možnosť zápisu vedecko, a teda verejných výskumných inštitúcií do registra aj po termíne, kedy malo dôjsť, teda kedy mali byť predložené doklady, to znamená po uplynutí lehoty, kedy mali byť tieto verejné výskumné inštitúcie zapísané. Dnes je tu na stole podľa mňa nový právny stav a mnohí kolegovia namietali a operovali stanoviskom Generálnej prokuratúry, v ktorom sa hovorí, že ide o nečinnosť ministerstva školstva.
Ja zacitujem z upozornenia Generálnej prokuratúry dva odseky: "V prípade konania o zápis do registra sa jedná o registračné, nie evidenčné konanie, ktorého súčasťou je i oprávnenie registrovaného orgánu, registrového orgánu skúmať rozsah a obsah návrhov predkladaných na zápis do registra.". Mne z tohto vyplýva, že ministerstvo bolo oprávnené požadovať vysvetlenia a doplnenie, doplnenie materiálov, ak malo v určitých veciach pochybnosti. Myslím si, že aj v tejto súvislosti by bola vhodná a potrebná súčinnosť oboch subjektov, jednak vedenia Slovenskej akadémie vied a jednak ministerstva, aby v rámci dobrej vôle hľadali cesty, ako tieto vysvetlenia a dodatočné materiály poskytnúť a nie ako hľadať právne argumenty, či sa majú alebo nemajú poskytovať.
Druhý odsek: "Ministerstvo teda mohlo o návrhoch zákona stanovených termínoch buď rozhodnúť tak, že zrealizuje zápis do registra, a to v prípade, že budú splnené podmienky podľa § 21a, ods. 2 zákona o Slovenskej akadémii vied. V prípade nesplnenia povinnosti zo strany zriaďovateľa predložiť kompletné údaje, a to v zákonom stanovených termínoch, bolo ministerstvo povinné konania o návrhoch zastaviť, čo sa však doposiaľ nestalo, čím ministerstvo neprimerane predlžuje dobu konania rozhodovania o návrhoch Slovenskej akadémie vied predložených na zápis do registra.". Ak ste dobre počúvali v tomto prípade bolo ministerstvo povinné konanie zastaviť. A tu sa pýtam tých, ktorí teraz bijú a hľadajú všetky jednoduché a populistické riešenia, ako sa vysporiadame s právnym stavom, podľa ktorého, teda s právnym stanoviskom Generálnej prokuratúry, podľa ktorého ministerstvo nemá zapísať VVI-čky do zoznamu, do registra? Ako sa vysporiadame s týmto vzťahom? Aký je súčasný stav jednotlivých ústavov? Sú teda VVI-čkami podľa zákona od 1. 7., alebo nie sú?
Myslím si, že toto je vcelku veľmi komplikovaný právny stav, ktorý potrebuje síce veľmi rýchlu, ale dobrú právnu analýzu, aby žiadny krok, ktorý sa v tejto chvíli urobí, nemohol byť v budúcnosti spochybňovaný s ďalekosiahlymi dôsledkami, ktoré si ani nevieme predstaviť. Preto aj v tejto chvíli vyzývam všetky zúčastnené subjekty, a to je, jednak vedcov, zamestnancov Slovenskej akadémie vied, kolegov poslancov, ale aj pracovníkov ministerstva školstva, aby sme konali veľmi uvážlivo, zdržanlivo a hľadali riešenia, ktoré nám pomôžu vyriešiť tento komplikovaný právny stav bez zbytočných negatívnych dôsledkov, ktoré môžeme urobiť.
Riešení sa ponúka niekoľko a myslím si, že je to všetko na otázku vzájomnej diskusie a toho, že budeme hľadať riešenia, ktoré budú efektívne a dobré.
Napriek tomu, že je potrebné nájsť riešenia, ktoré nespôsobia ujmu Slovenskej akadémii vied, treba jednotlivé kroky dobre zanalyzovať. A napriek tomu, že tu zaznievajú hlasy, že nebude, že by bolo vhodné nehlasovať o týchto veciach, myslím, že o tom, či sa o návrhu zákona vráteného pánom prezidentom bude hlasovať alebo nebude hlasovať, sa rozhodlo už pri schvaľovaní tohto programu. A to hľadanie riešení bude musieť nastať hneď od tejto chvíle ešte pred hlasovaním, ale aj po hlasovaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás teda informoval o prerokovaní vráteného zákona v ústavnoprávnom výbore. Ústavnoprávny výbor prerokoval zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky a odporučil Národnej rade tento vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.
Ako gestorský výbor prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady tento materiál 11. septembra 2018. Na návrh spravodajcu hlasoval o návrhu uznesenia, v ktorom tento výbor odporučil, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní vrátený návrh zákona schválila v pôvodnom znení.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, ako sa to vyžaduje podľa čl. 84 ods. 3 ústavy a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Ústavnoprávny výbor ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania o tomto vrátenom zákone, príp. predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Toľko na úvod, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja teda chcel by som dať návrh na hlasovanie. Navrhujem, aby sa o tomto vrátenom zákone hlasovalo dnes o 17.00 hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie prajem a dovoľte mi, aby som sa vám ospravedlnil za krátke zdržanie, ale ešte stále sa na východe cestuje hodne ľahšie, ako tu v Bratislave a nechcel som porušiť žiadne predpisy. Ctení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som teda v zastúpení pána ministra hospodárstva, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, predniesol vládny návrh zákona o dohľade nad dodržiavaním povinnosti pri štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1065.
Týmto návrhom sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z roku 2017 číslo 1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje Smernica 2010/30 Európskej únie. Vládny návrh zákona upravuje dohľad nad dodržiavaním povinnosti dodávateľa a predávajúceho pri sprístupňovaní energeticky významného výrobku na trh, ako aj sankcie za ich porušenie. Ďalšie podrobnosti a povinnosti pre konkrétny typ energeticky významného výrobku ustanoví Európska komisia v priamo účinných delegovaných nariadeniach.
Návrhom zákona sa má zároveň zabezpečiť súlad so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady z roku 2005, Smernice 29 z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady č. 84/450, smernica Európskeho parlamentu a Rady a ďalšie smernice Európskeho parlamentu a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani žiadne sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, ctení páni poslanci, dovoľujem si vás teda požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o dohľade nad dodržiavaním povinnosti pri štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne ešte raz, pán predsedajúci. Ctení páni poslanci, je to ďalší návrh zákona z dielne ministerstva hospodárstva, dovoľte mi teda, aby som ho pre zahraničnú pracovnú cestu predniesol opäť.
Týmto návrhom zákona sa mení súčasný systém prerozdelenia zodpovednosti v oblasti jadrovej energetiky, ustanovuje sa obdobie, počas ktorého bude držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia odvádzať finančné prostriedky na účet Národného jadrového fondu a nová úprava spôsobu výpočtu a stanovenia výšky povinných príspevkov a platieb do jadrového fondu a dopĺňajú sa niektoré kompetencie a povinnosti rady správcov, dozornej rady, riaditeľa a hlavného kontrolóra jadrového fondu a zjednocuje sa prístup k finančnému zabezpečeniu likvidácie jadrových zariadení, zvyšuje sa miera finančného zabezpečenia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie a vypúšťa sa možnosť uhrádzania prostriedkov jadrového fondu na krytie nákladov počas obdobia ukončovania prevádzky z prostriedkov jadrového fondu.
Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predložený návrh bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu služby verejnej správy pre občana, ani žiadne sociálne vplyvy.
Vážený pán predsedajúci, ctení páni poslanci a dáma poslankyňa, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán vicepremiér, kolegyňa a kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem opäť pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, páni poslanci, bol som poverený vládou Slovenskej republiky, aby som tento návrh vládneho zákona, ktorý bol pripravený Úradom pre verejné obstarávanie, predniesol. Vláda teda predložila na rokovanie pléna Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní bol do legislatívneho procesu predložený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Cieľom navrhovanej úpravy je zefektívnenie, zjednodušenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i pre hospodárske subjekty. Návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní sa taktiež sleduje obstarávanie niektorých, pardon, odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe. V kontexte uvedeného sa zavádza koncepčná zmena delenia zákaziek, v rámci ktorej sa stanovuje nový druh zákaziek, na ktoré sa do určitého finančného limitu zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať. Zároveň sa zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať ani na zákazky zadávané zo strany tzv. dotovaných subjektov v prípadoch, kde je podiel dotácie rovný alebo nižší ako 50 %.
Navrhovanou právnou úpravou sa ďalej zjemňuje prílišná tvrdosť súčasnej úpravy uzatvárania dodatkov na úroveň európskych smerníc, čiže zákon bude plne v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady z roku 2004/23 Európskej únie o udeľovaní koncesií v platnom znení, Smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 2014/24 EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 1004/18 Európskeho spoločenstva v platnom znení, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25 o obstarávaní vykonávanom subjektami pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových platieb a o zrušení, teda implementovaní podľa smerníc Európskej únie, vrátane možnosti opakovanej zmeny zmluvy a uvoľnenia pravidla de minimis pri zavádzaní podlimitných zákaziek.
V rámci zjednodušenia postupov jednotlivých druhov zákaziek došlo k vyprecizovaniu postupu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou a taktiež sa zavádza nové zjednodušené paragrafové znenie postupu pre zadávanie podlimitných zákaziek. Navrhuje sa možnosť fakultatívneho zriadenia komisie na vyhodnocovanie ponúk, umožnenie predloženia aj jednoduchého čestného vyhlásenia na účely predbežného nahradenia dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti.
Ďalej sa zavádza nové znenie právnej úpravy pri dynamickom nákupnom systéme. V tejto súvislosti nastáva rozšírenie výnimky na odkladnú lehotu pri uzatváraní zmlúv na zmluvy uzavreté v rámci dynamického nákupného systému, ako aj rozšírenie dôvodov na podanie určovacej žaloby na zadávanie zákazky v rámci tohto systému. V súvislosti s podávaním určovacej žaloby sa navrhuje zníženie výšky súdneho poplatku.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je aj zníženie náročnosti jednotlivých inštitútov, prípadne ich vypustenie. Za týmto účelom dochádza k úprave dôvodov na vrátenie zábezpeky, či k návrhu na obmedzenie lehoty viazanosti ponúk. Zároveň sa úplne vypúšťa koncept dvojobálkového predkladania ponúk, ktorý sa v praxi verejného obstarávania neosvedčil a ktorý spôsoboval predovšetkým zvýšenú administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov a zbytočné predlžovanie procesu verejného obstarávania. V súvislosti s vypustením dvojobálkového konceptu predkladania ponúk sa v predkladanom návrhu zákona tiež reviduje procesná úprava revíznych postupov, ktorá bola previazaná s dvojobálkovým predkladaním ponúk. V rámci koncepčných zmien predložená novela upravuje podmienky používania elektronického trhoviska a síce, vypúšťa z elektronického trhoviska stavebné práce, respektíve znemožňuje zadávať zákazky na uskutočnenie stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska.
Navrhovaná právna úprava si v neposlednom rade kladie za cieľ zefektívnenie a zjednodušenie revíznych postupov. Za týmto účelom došlo k zredukovaniu obsahových náležitostí žiadostí o nápravu, ako aj k úprave lehoty na podanie žiadosti o nápravu.
Ďalej sa navrhuje úprava výšky a výpočtu kaucie a zavedenie koncentračnej zásady v konaní o námietkach. Čo sa týka úpravy sankčného mechanizmu pri porušení ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, pripravovanou novelou nastáva zjednodušenie právnej úpravy správnych deliktov podľa § 182 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Nová právna úprava zároveň prináša možnosť uznať spáchaný správny delikt, čo bude mať za následok rozhodovanie úradu v tzv. skrátenom konaní a uloženie zníženej sankcie. Účinnosť sa navrhuje na 1. januára 2019 a ctené, ctení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi teda vás požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tlač 1073. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.