34. schôdza

Reakcia, pán poslanec Mihál.

Vôbec sa, pán kolega Blanár, nečudujem, že už nie ste županom, zrejme to ľuďom v Žilinskom kraji už stačilo, aj teraz ste predviedli svoju erudovanosť ako ekonóm, ako manažér, ďakujem, že ste sa takto ukázali.
No a pokiaľ ide o tú poznámku, že prečo som to ja ako minister neriešil, no tak samozrejme, za rok a pol som mal vyriešiť všetky problémy Slovenska, a to, že vy ste tu 12 rokov, čo je asi tak desaťkrát viac, to vás už nejako netrápi. To, že ľudia si odpľúvajú pri slove smerák v mnohých krajoch Slovenska, to vám je možno aj jedno, ale chcem ešte pripomenúť vecne, že v roku 2010/2011 sa minimálna mzda v súkromnom sektore aj tie tabuľkové platy vo verejnej správe, prakticky nelíšili, čiže v tom čase, to nebol žiadny problém. Ten problém začal rásť a prekypovať až po roku 2012 a vám teda trvalo šesť rokov, pokým ste sa dopracovali k nejakému konečne aspoň trošku serióznemu riešeniu, čomu som, samozrejme, rád a blahoželám vám k tomu.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len kratučko, pretože lídrom tejto témy je u nás kolegyňa Gaborčáková, naša tieňová ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá už vystúpila v mene klubu.
Ja by som chcel len takých pár svojich postrehov aj možno z toho pohľadu verejných financií a vôbec nejakých procesov v rámci verejnej správy, ktoré vnímame, že sú už dlhodobo zle nastavené.
Na úvod teda ja chcem oceniť to, že sa tu týmto zmierňuje tá krivda, ktorá tu, ktorá tu dlhé roky bola, a práve aj opozičnými poslancami, aj kolegom Mihálom, aj nami bola dlhodobo poukazovaná, ale chcel by som tu práve pri tejto príležitosti povedať, že jedna vec je, že vyrovnať tie tabuľky, a tak ako som spomenul aj vo faktickej poznámke, nemala by to byť, ako už naznačil pán Mihál, nejaká fixná suma, ale mal by to byť naozaj ten princíp toho, že keď je to minimálna mzda, tak nech to je minimálna mzda, pretože vtedy sa to automaticky posúva s akoukoľvek zmenou, a nemusíme tu vymýšľať nad tým, že či znovu tí ľudia upadnú do krivdy, ak by sa náhodou, náhodou to číslo zabudlo zvýšiť pri ďalšom zvyšovaní minimálnej mzdy. Ale čo chcem povedať, je, že teda na jednej strane zvyšujeme číslo, ako som povedal dobre, ale musíme a na druhej strane sa pozrieť na to, do akej miery je verejný sektor efektívny. A už dlho tu o tom hovoríme, že personálny audit v rámci verejnej správy nebol vykonaný minimálne 10 rokov, že procesy, nikto sa nepozeral na to, ako tie procesy fungujú, či fungujú dobre, či tí úradníci, ktorí pracujú na týchto postoch, majú správne kompetencie, či nemáme na niektorých miestach zbytočnú prezamestnanosť, a vieme dnes, že na niektorých oblastiach pracovníci chýbajú.
Vieme, že je veľmi ťažké obsadzovať na dôležitých miestach ľudí, pretože ich tabuľkové platy sú nízke, a proste tí ľudia ak tam prídu, tak tam zotrvajú nanajvýš pár mesiacov, a potom v dnešnej dobe, keď je nedostatok pracovných síl, si automaticky headhunteri chytajú do súkromných spoločností, a tým pádom stráda aj verejný sektor, čiže tento problém je tu a nevyrieši sa iba tým, že plošne všetkým zvýšime platy. Myslím si, že tá efektivita, nie, že myslím si, že efektivita, však to je úplne známe pravidlo, efektivita sa hľadá v tom, že sa upravujú aj procesy, a to je úplne kľúčové. Čiže toto je, ja by som povedal, len taká polovica, alebo možno tretina domácej úlohy a tu nesmieme zastať, pretože musíme naozaj, a teda vláda by, keďže má momentálne opraty v rukách, by sa určite mala zamerať práve na hľadanie tej efektivity a nachádzanie tej efektivity a nastavovanie a prestavovanie procesov a tomu zodpovedajúce potom aj úprava tabuľkových platov, pretože ako som povedal, zopakujem to ešte raz, sú miesta, ktoré sú dôležité vo verejnom, vo verejnej správe, a je problém ich obsadiť, len preto, že ich tabuľkové platy sú staré neviem koľko rokov, a tí ľudia tam proste nenastúpia, pretože súkromný sektor má tie platy vyššie, a tým pádom strádame v týchto oblastiach a nemôžu sa rozvíjať veci tak, ako by sa mali.
Ďalší dôležitý faktor, ktorý by som teda ešte chcel spomenúť, je práve to, že teda toto hovorí aj o tom pritiahnutí kvalitných ľudí do verejnej správy, lebo naozaj, ak začneme sa pozerať na to, že je tu nejaká verejná správa, ktorá je imúnna od pracovného trhu, tak vytvárame ako keby dva pracovné trhy, a toto podľa mňa tiež nie je dobré a zdravé pre spoločnosť ako takú, lebo tí ľudia, ktorí sa o tú prácu uchádzajú, berú ten pracovný trh Slovenska ako jeden, ale my tam vytvárame dva systémy aj práve takýmito anomáliami, vytvárame dva systémy a potom tí ľudia si musia nachádzať a kompenzovať ako keby niečím iným to, že teda idem do toho verejného sektora, tak sa potrebujem si tam nájsť nejakú inú ako keby istotu alebo výhodu, ktorú mi tá práca v tom verejnom sektore dá. A v takom prípade sa môže ľahko stať, že tí ľudia už potom akonáhle vojdú do toho verejného sektora, už sú teda naučení, dobre, už si zvykli aj na tie nižšie platy, tak už sú tam ako keby, nazvem to tak možno priamejšie, že zabetónovaní, lebo si nevedia predstaviť, že by prešli do toho, znovu do toho súkromného sektora. Tá, ten prechod v tom kariérnom raste potom tu chýba, čo tiež nie je zdravé, a to by sa mohli vyjadriť ľudia, ktorí sa venujú personálnemu manažmentu lepšie, že do akej miery a čo sú tie potrebné profesie na to, aby sa kariérny rast človeka v jeho kvalite vyvíjal, aké by mali byť tie pozície a ako dlho by na jednotlivých pozíciách mal zostávať, ale chcem tým povedať, že ten pracovný trh, delíme momentálne aj týmto, tým, že tento prvok máme, na dva, čo je opäť nezdravé.
Ak chceme tu mať zdravú a fungujúcu ekonomiku a chceme tu mať aj zdravé, aj podnikateľské prostredie, tak je veľmi dôležité, aby tí ľudia vnímali, že, že toto je jeden pracovný trh, na ktorom fungujú jedny pravidlá, tak ako to naznačil už aj pán Mihál. Čiže k tomuto by malo smerovať všetko to úsilie, aby tí ľudia cítili, že štát je tiež spravodlivý a zodpovedný zamestnávateľ, že k tomu pristupuje, naozaj zodpovedne voči ľuďom v prvom rade a nepozerá len na svoje vrecká, tým myslím štátny rozpočet. A o to viac, že teraz ten štátny rozpočet sa napĺňa naozaj enormne viac a lepšie, ako sa napĺňal v minulosti, takže o to ťažšie sa to ľuďom vysvetlí, ak by sa o to zaujímali viacej, tak o to ťažšie im vysvetliť, že tak nedáme vám, lebo, lebo vlastne nemôžme si to dovoliť, ale máme o 600 mil. viac, ale nemôžme si to stále dovoliť. Tak toto sú naozaj akože veľmi ťažké argumenty.
To je asi všetko, čo som chcel tak stručne k tomu povedať.
Ďakujem za pozornosť.

Tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Určite, samozrejme, nie som proti auditu, ale jednu vec by som chcela povedať, že každé, či už štátne, alebo samosprávne, hovorím o štátnych organizáciách, niekto riadi. Veď predsa ten riadiaci pracovník musí vedieť, koľko potrebuje kde zamestnancov, ako sú tí zamestnanci využití a podobne. Čiže nepodceňovala by som riadiacich pracovníkov, ktorí vlastne majú priamu zodpovednosť, to je prvá vec.
Druhá vec, viete, pekne ste povedali, že sú dôležité profesie, u ktorých nevieme dať my vyššie mzdy alebo by sme mali dať vyššie mzdy. V tomto budem s vami súhlasiť, ale poviem takto, pozrime sa všetci dozadu.
Ja v tomto parlamente už sedím dlhšie a pamätám si, ešte za ministerky Tomanovej keď sme dvíhali plat právnikom, ktorí brali 400-500 eur. Viete, aký tu bol krik, a práve zo strany SaS napríklad, že ako im dávame peniaze, ako úradníkov platíme, preplácame a podobne. Nie nepreplácame, lebo už vtedy tí právnici na iných pozíciách mali možno tisíc-dvetisíc eur, a potom sa pýtam, ako môže štátna správa bojovať, ak naozaj tie mzdy nezvýšime s inými kanceláriami právnymi, kde idú tí kvalitnejší ľudia. To už nehovorím napríklad o stavebných činnostiach, o pozemkových činnostiach, kde naozaj tá klasifikácia je veľmi dôležitá. Tak ja si myslím, že keby sme to začali ešte už od začiatku postupne budovať, tak by sa nám tie platy úplne ináč vyvíjali. Takže určite vítam túto novelu. A potom si naozaj povedzme, že všetci sme v zhode, nerozprávajme iné v médiách a povedzme si, že poďme touto cestou, poďme skvalitniť štátnu právu, lebo naozaj je to nutné a potrebné, aby sme tam dostali, máme tam odborníkov a niektorí naozaj pracujú preto, pre svoje presvedčenie, aby sme potom ich aj viacej a lepšie finančne ohodnocovali.
Ďakujem.

Pán poslanec Blanár.

Pán kolega Heger, vaše vystúpenie bolo také širokospektrálne až, by som povedal, filozofické. A odvolávali ste sa na vášho predrečníka pána Mihála, ktorý, ako som aj uviedol, si v mnohých vetiach, veciach protirečil. Preto ho to aj tak nazúrilo a zaútočil na mňa aj osobne, ale ja to beriem tak ako to je.
Ale k tomu, čo ste hovorili, lebo ste spomínali efektívnosť verejnej správy. Ja si tu veľmi dobre spomínam na to, ako mnohí z opozície ste kritizovali, že štát je príliš drahý a že veľa peňazí sa vynakladá. A teraz tí istí sa stavajú, jak je toto možné, že tým úradníkom sme nepridali. Preto to pripomínam, aby aj ľudia si osviežili pamäť.
My robíme konkrétne opatrenia a vymenujem vám ich, lebo ste hovorili aj o efektívnosti verejnej správy, ktorá sa skladá zo samosprávy a štátnej správy. A v štátnej správe vám napríklad pripomeniem, že už napríklad činnosť okresných úradov - okrem toho, že sme ich upratali, lebo boli obvodné úrady a nikto sa nevyznal v tom - dnes je v tom absolútny poriadok, vznikli klientske centrá. Pokladáte ich za neefektívne, pán kolega Heger? Práve naopak, ľudia si ich pochvaľujú, pretože je to porovnateľné práve s tým, ako keď chodia do banky alebo hocikde inde, kde to rovnako funguje.
Rovnako sme rozbehli veľký proces debyrokratizácie. Určite tie opatrenia, ktoré už prezentoval ešte vtedy podpredseda vlády pán Pellegrini a teraz jeho nástupca, tak myslím si, že tie naberajú svoje obrátky a je to veľmi, veľmi dobre, a v tom chceme pokračovať ďalej. Čiže ja domnievam, že tá efektivita ide k lepšiemu. Ale je potrebné aj ľudí zaplatiť a my ruka v ruke s minimálnou mzdou prichádzame aj s týmto návrhom.
Ďakujem.