34. schôdza

Jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, drobná epizóda z predvčerajšej komisie školskej na mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. O mzdových podmienkach kucháriek v školách sa iste širšie vie, alebo aj nevie. V súvislosti s tým chcem povedať, že SaS iste nie je strana, ktorá by bola nadšená bezhlavým dvíhaním minimálnej mzdy, ale zvlášť nefér je, ak ju určujeme, by som povedal, súkromným podnikom a sami tak nečiníme. Neviem si predstaviť, možnože v Bratislave v Starom Meste ten záujem nebude taký, ale keď človek počúva o obedoch zadarmo, tak okrem toho, že nie sú zadarmo, lebo nikdy žiaden obed nie je zadarmo, ako hovorí stará múdrosť, je teraz zrejme na Slovensku a nepochybne i v Starom Meste otázka, kto ich bude variť. Neviem si predstaviť pri dnešnej situácii, keď chýbajú kuchárky, kam sa pozriete na školy, že by sme dokázali, ak by bol záujem, pokryť to, čo sľubujeme. To znamená, každé dieťa sa príde naobedovať. Bolo by pozoruhodné vidieť, ako sa to bude za danej situácie riešiť.
My tento návrh zákona podporujeme, ale bude vždy pri rozhodnutiach treba myslieť na to, aké do dôsledkov tie rozhodnutia prinesú plody.

Reakcia, pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za faktickú otázku. Áno, presne to som mala na mysli, že ak chceme niektoré tie sociálne balíky zobrať, že to bude výdavok štátu alebo že to bude verejný výdavok, mali by sa dopracovať.
Konkrétne k tým obedom, čo pán Osuský spomínal, naozaj bude problém personál do kuchýň, lebo pôjde o vyššie objemy platov, ktoré budú potrebné pre tie kuchyne naplánovať, potom bude potrebné vybavenie, to znamená, varíme pre viac, potrebujeme mať viac mixérov v pohotovosti, čiže je to konkrétne materiálne vybavenie. Po tretie je to každopádne hygiena, ktorá schvaľuje, či môže konkrétna kuchyňa variť pre všetkých stravníkov, a nie politici. Čiže tam povedia, taká je kapacita, takto to schvaľuje hygiena a na základe toho sa vlastne tá, tá, tá kuchyňa zariadiť, koľko môže mať výdajov tých obedov.
A určite ste už zaregistrovali, že aj mestá a ZMOS hovoria o tom, že bude problém vlastne hneď nastaviť ten model tak, aby ho dokázali zvládnuť. Už teraz niektoré samosprávy prispievajú na stravné inou čiastkou na cirkevné školy ako na teda školy v ich pôsobnosti a už nehovoria o tom, ak ide o špeciálne školstvo. Hej? To znamená, všetko je vo VZN-kách a ešte aj, a je to na nižších, na nižšie, na nižších príspevkoch, takže naozaj ide o komplex problémov, čo má byť verejný výdavok štátu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Prajem dobrý deň. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod poviem, že sme teda v prvom čítaní a v prvom čítaní podporíme túto novelu zákona, resp. novely zákonov, a to preto, lebo šli by sme sami proti sebe. My už predsa viac ako rok intenzívne hovoríme o tom, že mzdy vo verejnom sektore, či sú to zamestnanci podľa 553 alebo zamestnanci v štátnej službe, jednoducho nie je to v poriadku, tie mzdy sú príliš nízke, tie tabuľkové mzdy sú vlastne pod úrovňou minimálnej mzdy, nehovoriac už o tzv. minimálnych mzdových nárokoch podľa Zákonníka práce na porovnanie, takže vítame, že sa s tým konečne, konečne po tých dlhých obdobiach sľubovania, že sa to vyrieši, konečne sa to rieši serióznym spôsobom, s poriadnou diskusiou, a preto v prvom čítaní tento návrh podporíme, čím ale nechcem povedať, že tá naša podpora bude automatická aj v druhom, treťom čítaní, pretože očakávame, že sa to ešte dá vylepšiť, očakávame ďalšiu diskusiu a podľa toho sa budeme ďalej riadiť.
Takže pochválil som, je to aj naša agenda, chceme vyššie mzdy na Slovensku a to sa týka, samozrejme, nielen súkromného sektora, ale aj tzv. verejných zamestnancov, preto tieto kroky vítame.
Teraz jedno, jeden taký makropohľad. Zistili sme na základe štatistík zo štatistických úradov, z centrálnej banky, že mzdy na Slovensku za posledné dva roky merané k 2. kvartálu 2018 narástli za tie dva roky o zaujímavých vyše 11 % brutto, čo je na prvé počutie veľmi pekné číslo, ale keď si to dáme do kontextu s ostatnými krajinami V4, tak sme na chvoste.
Na veľké prekvapenie, možno mi neuveríte, ale je to tak, v Maďarsku v prepočte na eurá za to isté obdobie vzrástli mzdy o 22 %. V národnej mene, to znamená vo forintoch, je to 26 %, ale pre objektívnosť, ak to preklopíme do eur, tak je o to o 22 %, čiže temer dvakrát toľko čo na Slovensku. Česká republika, tak tam ten nárast je o 21 % v prepočte na eurá. Čiže znovu skoro dvakrát toľko čo na Slovensku. Poľsko nás takisto predbehlo. Nie tak výrazne, ale predbehlo, tam je to myslím 16 % za tie posledné 2 roky v prepočte na eurá. A to máme pritom konkurenčnú výhodu oproti týmto ostatným krajinám práve v tom, že u nás už euro dlhší čas zavedené je. Takže ak sa máme porovnávať, tak toto sú body na našej strane.
Výsledok je ten, že mzdy na Slovensku rastú najpomalšie v porovnaní s okolitými krajinami, ktoré majú podobný osud, históriu, ako máme my. Áno, je tu ekonomická konjunktúra, zamestnanosť je na historických maximách, nezamestnanosť práve naopak na minimách, čo nás teší. Ale posuňme sa ďalej, tlačme na to, robme to ako vláda, aj ako opozícia, aby mzdy na Slovensku rástli čo najrýchlejšie, to je úloha dňa. Čiže nemôžeme byť spokojní s tým, čo sa deje, pretože sú to akési, nazvem to, rezervy. Niečo nie je v poriadku.
No a keď sa zameriame na verejný sektor, tak tam predsa, tam vidíme, kde je problém. Pretože ak v súkromnom sektore aj mzdy narástli, tak všetci vidíme, aspoň tí, čo tú tému sledujeme, vidíme, že ten verejný sektor výrazne zaostáva, to je fakt a priznáva to aj sám pán minister a viem, že aj jeho to veľmi mrzí. Takže ešte raz vítam, že sú tu tieto, sú tu tieto zmeny. A nie som sám, kto to víta. Vítame to aj s ostatnými kolegami, ktorí tu zastupujeme SPOLU - občiansku demokraciu.
No ale buďme trošku kritickí a skúsme to posunúť ešte k lepšiemu. Pozrite, sú tu teda na stole nové tabuľky. Čiže tie staré, kde tie čísla sú skrátka veľmi nízke, jednoducho povedané, sa nahradia novými tabuľkami, kde tie čísla sú, samozrejme, lepšie. Zdá sa, že pre väčšinu zamestnancov vo verejnom sektore to naozaj bude platový nárast.
Ale ja napríklad sa pýtam, a prečo to je takto. Prečo skrátka nemáme jednotný systém, či ide o súkromný, alebo verejný sektor? Prečo to, čo platí v Zákonníku práce, rovnako neplatí aj tzv. verejných zamestnancov? Ak mi odpoviete, že to je špecifické, niečo to je skrátka inak, tam tie tabuľky musia byť, je to u nás istým spôsobom tradícia, je to zaužívané, sme na to zvyknutí, dobre. Povedzme, že beriem. Ale pýtam sa minimálne na to, prečo tie dolné hranice, ktoré teda podľa toho návrhu fakticky číselne kopírujú budúcu 520-eurovú minimálnu mzdu, ktorá bude teda platná, ako sa zdá pre rok 2019, prečo to nie je tak, že v tých tabuľkách tie dolné hranice sú skrátka nastavené ako minimálna mzda. Čiže pozor, nie ako 520 eur, ale ako minimálna mzda. Čiže automaticky keď sa o rok minimálna mzda zase zvýši a ona sa určite zvýši, ja neviem, strelím, možno bude 600 eur, keby to bolo tak, ako hovorím, tak sa tu nemusíme potom baviť, že ako budú vyzerať tie tabuľky, pretože oni automaticky skočia na tých najmenej 600 eur. Nemusí byť diskusia. Ja viem, že tá diskusia asi nebude v parlamente, ale bude na úrovni vlády, pretože vláda nariadením rozhodne o zmene tých tabuliek, ale tá diskusia, tie tanečky nie sú vždy príjemné. Robia sa pri tom rôzne kšeftíky, s prepáčením. Jednoducho prečo to nezjednodušíme a prečo tie tabuľky skrátka nezavesíme na definíciu minimálnej mzdy, ktorá je v zákone o minimálnej mzde? Odbúrame každoročné škriepky, ako to má byť. A bude to aj spravodlivé.
Ak sme si to dobre všimli, ešte malá poznámka, tak pri verejných zamestnancoch teda je tá tabuľka nastavená tak, že od 520 eur, ale nie je to tak pri štátnej službe, tam je 480 eur, čiže to vnímame ako určitú chybičku krásy. Neviem, prečo to je tak. Prečo to tak nie je aj pri štátnych, pri štátnej službe, tam nechápem dôvod.
Ďalšia vec je, ktorú chcem ešte pripomenúť z hľadiska filozofie, ak vrátim sa k súkromnému sektoru, pozrite sa, ten súkromný zamestnávateľ, samozrejme, nezvýši mzdy zamestnancom len tak, lebo je úžasne solidárny a ocení prácu zamestnanca. Často k tomu zvyšovaniu miezd v súkromnom sektore dôjde na základe toho trhu práce. Samozrejme, ovplyvňuje to aj výška nezamestnanosti v danom regióne, kvalita, vzdelanosť, štruktúra tých potenciálnych zamestnancov a tej firmy, ktorá tých ľudí hľadá, resp. ich zamestnáva, čo robí, ale teda vrátim sa k tomu kritériu, ten trh, tá konkurencia. Ak tá konkurencia, zamestnávateľ v podobe štátnej správy, v podobe samosprávy ponúka platy na nízkej úrovni, niekde na úrovni tej minimálnej mzdy, tak potom prečo by mal ten súkromník ponúkať mzdy vyššie? Aj on ponúkne 520 eur. Kde by sa on hrabal niekde na 600-700 eur, keď ten občan, potenciálny zamestnanec u toho súkromníka vidí, že keby bol alebo zostal v štátnej správe, tak tam to je ešte horšie.
Čiže chcem teda zdôrazniť, že štát a samosprávy, ak sa nemýlim, ako v globále najväčší zamestnávateľ na Slovensku, žiadna firma nemá toľko zamestnancov, čo ich majú samosprávy alebo štát a jeho inštitúcie, ak štát takýmto spôsobom platí svojich zamestnancov, tak to nie je žiadna konkurencia pre súkromný sektor. A to, čo by mohlo spôsobiť rast miezd aj v súkromnom sektore skrátka tu nie je, pričom by mohlo byť. Minister financií: Koľko to bude stáť? Koľko bude musieť tá samospráva zohnať peňazí na to, aby tie platy zvýšila? Prosím pekne, keď niekto zarobí 500, 600 eur hrubého viete koľko z toho mu ide na dane a odvody? Viete, koľko zaplatí v cene tovaru a služieb na DPH-čke? Spotrebná daň a podobne?
Nedávno sa objavil v médiách článok od renomovaných ekonómov, podľa ktorého občan s nízkym príjmom zaplatí štátu na daniach, odvodoch, rôznych poplatkoch daniach komplexne, myslím tým aj DPH-čka, spotrebná daň, samozrejme, daň z nehnuteľností a ďalšie dane. Zaplatí vyše 60 % svojich príjmov. Takže ak tu povieme, že sa bude musieť pridať, čo ja viem, 200 mil. verejným zamestnancom, tak druhou rukou im štát 120 mil. z toho vlastne vezme. Čiže celkové akési saldo je len 80 mil., to si treba uvedomiť. Čiže možno to úžasné zvýšenie platov z pohľadu štátnej kasy vôbec nie je také dramatické. Nehovoriac už o tom, že ten vyšší prílev peňazí do peňaženiek týchto ľudí znamená zas určitú vyššiu spotrebu, ťahanie rastu našej ekonomiky domácou spotrebou, čo je určite vídaný, vídaný jav sám osebe, pretože to spôsobuje rast príjmov nepriamo alebo priamo aj u ďalších subjektov a zase vyššie a vyššie dane, odvody a príjmy do štátnej pokladnice. Čiže nevidel by som to až tak, v úvodzovkách, čierne, koľko to bude tie samosprávy alebo štát stáť.
Ďalšia vec, ktorú chcem pripomenúť, my sa vlastne bavíme o mzdách, ktoré sú na úrovni, pardon, u mnohých zamestnancov na úrovni minimálnej mzdy. To, čo som už veľakrát povedal, napísal, platí do bodky aj tu. Jedno euro, z jedného eura zvýšenia miezd týchto ľudí si štát vezme polovicu naspäť. Čiže ak dnes nejaká kuchárka zarába 480 eur, lebo taká je dnešná minimálna mzda, a na budúci rok bude zarábať 520 eur, o 40 eur brutto viac, lebo sa zmenia tie tabuľky, tak v skutočnosti z toho zvýšenia mzdových nákladov, ktoré bude musieť vynaložiť tá samospráva, ktorá tú kuchárku zamestnáva, len polovica z toho zostane tej kuchárke v podobe čistého príjmu, druhá polovica z toho navýšenia ide štátu v podobe vyššej dane, ide do Sociálnej poisťovne, ide do zdravotnej poisťovne v podobe vyšších odvodov. Pozor, ja teraz nehovorím, že treba zrušiť alebo nejako radikálne znížiť dane, odvody, to je téma sama osebe, ale tvrdím, že náš daňový a odvodový systém je nastavený zle, nespravodlivo a nesociálne, pretože ak tým najchudobnejším, ak tým najmenej zarábajúcim z 1 eura zvýšenia ich biednych miezd štát vezme polovicu, tak to asi nie je v poriadku.
Tam ide vlastne o to, trošku odbočím od témy, aby sa v daňovom zákone nezdaniteľná časť nastavila na výšku minimálnej mzdy, aby takýto zamestnanec žiadnu daň z príjmu neplatil, a pokiaľ tu máme systém odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení, tak tá nech takisto kopíruje minimálnu mzdu, aby takýto zamestnanec neplatil ani zdravotné odvody, a tak ten nárast hrubého príjmu sa výraznejšie prejavil na raste čistého príjmu. Čiže aj takýmto spôsobom by mal štát pomôcť týmto zamestnancom.
A keď mi poviete, to bude veľa stáť, tak ja len pripomeniem jedno číslo. Oproti prognóze sa za minulý rok výber daní a odvodov zvýšil o skoro 600 mil. eur, preboha! O 600 mil. eur má štátna pokladnica viac, lebo ekonomika funguje, čo je pre túto vládu samozrejme dobre, čiže ten rast ekonomiky zakýva všetky tie babráctva, neschopnosť, ktorú inak vnímame každý deň pri riadení tohto štátu. Takže je z čoho dať týmto zamestnancom a štát by sa mal na tom podieľať výraznejšie, a nielen tým, že tu manažuje diskusiu o zmene tabuliek.
Na záver ešte jeden mikropohľad, ktorý tu treba dodať a ktorý už naznačil kolega Peter Osuský vo svojej faktickej poznámke. Dobre, tabuľkové platy verejných zamestnancov pôjdu hore, pôjdu minimálne na výšku minimálnej mzdy, čiže po novom 520 eur. Čiže kuchárka v základnej škole už nebude mať 480 eur, ale 520 eur brutto, čo je po odrátaní daní a odvodov nejakých 430 eur v čistom. Ale porovnateľná kuchárka v reštaurácii u súkromníka vedľa tej školy, ktorá je odmeňovaná podľa Zákonníka práce, § 120 Zákonníka práce - minimálne mzdové nároky, musí byť zaradená v tzv. 2. stupni náročnosti. Ak by to tak nebolo, sú súdne rozhodnutia, výsledky kontrol z inšpekcie, že to musí byť najmenej 2. stupeň náročnosti, čiže jej hrubá mzda je o 20 % vyššia podľa Zákonníka práce. Máme dve kuchárky, jedna v škole, zriaďovateľ je samospráva, druhá o pár metrov ďalej, v reštaurácii u súkromníka, a tá u súkromníka podľa zákona, musí mať o 20 % vyššiu hrubú mzdu.
Je toto podľa vás, v poriadku, že štát má, nastavuje pravidlá odmeňovania tých svojich zamestnancov, resp. zamestnancov samospráv vedome o 20 % nižšie?
Podľa mňa to v poriadku nie je, a to treba opraviť v druhom čítaní.
Ďakujem.

Tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Červeňáková.

Vítam návrh zákona, vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Škoda, že sa to nedotýka súkromného sektora. Je to veľmi takisto dôležité a to je veľmi veľká škoda. Platy vo verejnom záujme sú dlhodobo poddimenzované, zdvihnú sa platy zamestnancom a sestrám, ktoré pracujú v sociálnych zariadeniach, pracujú, pracujú s dlhodobo chorými klientami, kde poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť, a je to veľmi ťažká, náročná práca. Majú tam klientov, ktorí sú tam rok, dva roky, tri roky, a o ich platy sa nikto a dlhodobo nikto nezaujímal.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Pán Mihál, chcel by som zareagovať na pár vecí, ktoré ste povedali, a vyzdvihnúť ich, lebo je veľmi dobré, že tu zazneli.
Veľmi dôležité je tiež, súhlasím s tým, že je veľmi dôležité, aby v tých tabuľkách to bolo uvedené ako minimálna mzda, a nie teda fixné číslo. To je, to je úplne samozrejmé. Ja by som to ešte možno tak rozšíril, že ono je to v prvom rade, a vy ste to naznačili, ale chcem to zopakovať, je to zodpovedné voči tým ľuďom, lebo tí ľudia automaticky vedia, že akékoľvek zvyšovanie má dopad na nich, je to spravodlivé aj voči tým ľuďom. Teda nielen zodpovedné, ale aj spravodlivé a zároveň aj z hľadiska plánovania verejných financií je to veľmi dôležité, lebo keď my máme takto parciálne rôzne výnimky a mechanizmy, tak sa nedajú tie verejné financie riadiť ako celok, vždy sa musí rozmýšľať, aká výnimka sa spraví, a teraz ja chápem, že je to automaticky implicitný náklad do budúcnosti, a pri takom rozhodnutí len, pri takomto rozhodnutí by sa malo zvažovať, či to je spravodlivé a aký to bude mať dopad aj na verejné financie, a preto tie verejné financie musia mať tieto súvzťažnosti medzi sebou, aby sa dali spravodlivo a aj zodpovedne plánovať a aby nemohlo dochádzať k tomu, že tu si niekde ulejeme pre jedno ministerstvo, lebo ten rezort chceme použiť na nejakú, nejakú propagáciu svojho programu a podobne, ale v prvom rade teda aby to bolo zodpovedné voči ľuďom, lebo za to sme tu.
Taktiež sa mi páči, že ste vyzdvihli ten princíp, že trh práce a cena práce, pretože áno, to je mechanizmus, živý organizmus, ktorý by mal takto fungovať, a vidíme, že štát je voči tomu imúnny, a je to zle. Trošku mi to pripomenulo Burzu cenných papierov za Slovenskej republiky, ktorej tiež sa nedotkla kríza práve preto, že je imúnna, lebo je tak, by som povedal, nefunkčná.
Takže toto je len taká malá paralela a posledný, veľmi dobrý argument bol práve s tým, že naozaj nárast tých sociálnych odvodov, len tých 600 mil. je také veľké číslo, že to je, to keď ľudia počujú, tak musia, musí, ja neviem čo.