34. schôdza

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem som, chcel som len doplniť pána poslanca Beblavého v tom, keď už spomínal o svojich aktivitách ako sa snažil v tejto téme bojovať v minulosti. On možno pozabudol aj na to, že spoločne ako opozícia sme minulý rok dali aj podanie na Ústavný súd v tejto veci, ktorú ja osobne považujem za veľmi vážnu, keď práve títo zamestnanci svojimi platovými tarifami boli pod úrovňou minimálnej mzdy. Osobne sa veľmi teším tomu, že konečne sa tento problém rieši.
Akurát nedá mi poznamenať jednu takú kritickú pripomienku, keďže pozorne som sledoval tento proces, je mi ľúto, že keď už máme tento zákon tu v parlamente, neriešili sme zároveň aj platové tabuľky pedagogických a odborných zamestnancov. Viem, ako je to v súčasnosti nastavené, chápem možno niektoré postoje, ktoré sú tak nastavené, ako sú, ale myslím si osobne, že pokiaľ by sme to mali urobiť tým spôsobom, že keď zákon, ktorý to, môže tento problém riešiť, prichádza do parlamentu, nemalo by sa nám stávať, aby sme na určitú skupinu týchto zamestnancov zabúdali. Viem, že sa to bude riešiť, viem, že od 1. januára má byť 10 % navýšenie aj pre nich, ale považujem za dôležité tu poznamenať, že v situácii, keď máme tu správu Education at a Glance 2018, ktorá konštatuje, že stále naši učitelia a riaditelia základných škôl sú pod úrovňou OECD, konkrétne v prepočítaní v paritnej sile. Učiteľ strednej školy po 15 rokoch praxe na Slovensku môže mať plat v prepočte na americké doláre 20 057 dolárov, tak stále je tu veľká výzva, aby sa tento problém riešil spoločne, pretože toto je dôležité.
Neriešme politické veci, riešme odborný problém. Títo ľudia si to naozaj zaslúžia.
Ďakujem.

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj za diskusiu. Ďakujem pekne aj za reakcie, aj pánovi spravodajcovi.
V úvode chcem povedať jednu vec. Samozrejme, ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny mám veľkú radosť, že takýto návrh zákona tu je, pretože konkurencia vo verejnej správe voči súkromnému sektoru začínala byť veľmi komplikovaná, pretože tých najlepších, najschopnejších ľudí si ten sektor v súkromný vedel jednoducho potiahnuť. Preto zdôvodňovať, vysvetľovať, že je potreba takéhoto zákona snáď ani nie je potrebné.
Trošku ma prekvapuje jedna vec. Prečo aj na takomto dobrom zákone tá opozícia má záujem vytĺcť nejaký politický kapitál? Mne to tak trošku pripadá ako keby sme hľadali aj na tej Matke Tereze, že mala aj nejaké problémy, chyby a nedostatky. Toto je veľký výsledok kompromisu. Kompromisu medzi štátom, samosprávou a predstaviteľmi zamestnancov, to znamená odbormi. To je veľmi veľký kompromis. Ten kompromis súvisí s tým, že po prvé štát je schopný a v týchto časoch pri istej ekonomickej konjunktúre pripravený dať celkove 1,5 mld. eur v priebehu tých štyroch rokov, že nakoniec aj tí odborári pochopili isté možnosti. Lebo veľakrát v tom vyjednávaní, viete, medzi kým bol hlavný spor? Samospráva a odbory, lebo sa to bezprostredne tej samosprávy dotýka. Preto bolo potrebné hľadať kompromis, on sa našiel. Verte tomu, že to nie je jednoduché. To neznamená, že v druhom čítaní nie sme pripravení hľadať aj, aj možno alebo zohľadniť aj nejaké rozumné pripomienky, návrhy, keď pôjdu. To tu je. Ale oceňme, že takýto materiál tu je. Dobre vieme, že prešli vlády pravo-ľavé, neriešil sa tento problém. Dnes sa rieši. Treba poďakovať terajšej politickej garnitúre, že takýto návrh bola schopná pripraviť a že ho ide riešiť systémove, lebo, opakujem ešte raz, to je systémové riešenie. Možno toto taká poznámka k tej diskusii.
Inak oceňujem, že zaznieva, zaznieva by som povedal podpora tej novely, čo je celkom prirodzené a pochopiteľné, lebo tu sa nedeľme na opozíciu a koalíciu. Tu sa deľme na to, že sedíme v tomto parlamente a máme ambíciu podporiť dobrý návrh zákona, ktorý ľuďom pomôže, a to nielen na toto obdobie, ale aj na dlhé roky do budúcna, pretože on dáva isté systémové, systémové riešenia. Možno 2-3 poznámky aj ku konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli, alebo k otázkam, i keď je to, je to skôr diskusia pre to druhé čítanie.
Ale po prvé viacerí poslanci otvorili otázku valorizácie. No, viete valorizácia môže byť dvomi spôsobmi, že bude nejaký konkrétny mechanizmus, ako je napríklad pri dôchodkoch, že keď sa vyvinie, nejaké ceny a ďalšie veci mzdy, automaticky sa zvyšuje o toľko a o toľko, alebo je potom druhý spôsob valorizácie a to je sociálny dialóg. Ja som sa toho, priznám sa, že trošku obával napríklad pri sociálnych službách. Tiež som mal záujem, aby bolo v zákone pevne stanovené niečo, na základe čoho sa bude otázka navyšovania prostriedkov pre sociálne služby automaticky zvyšovať. Nakoniec tam ostala otázka, že každý rok sa zídeme a zhodnotíme. Výsledok tohto roku, 27 mil. sa navyšuje. Zohľadnila sa nielen nárast minimálnej mzdy, ale aj veci, ktoré život priniesol, napr. príplatky, sviatok, nedeľa a ďalšie veci, ktoré bolo potrebné zohľadniť. A keby sme boli bývali dali len otázku nárastu minimálnej mzdy, toto by napríklad ten valorizačný mechanizmus alebo spôsob dohody nebol býval mohol riešiť, čo je dôležité.
Dnes už v tých sociálnych službách je skôr problém, aby si plnili povinnosti samospráva voči neverejným poskytovateľom, kde sa nachádzajú problémy, ale tie riešime. To znamená, že my neobchádzame tú otázku. Pre budúci rok je dôležité, že je zohľadnenie tých 520, ktoré idem ako minister práce predložiť do vlády, toto zahŕňa. A tu by som polemizoval alebo nesúhlasil aj s pánom poslancom Mihálom, ktorý tvrdí, že štátna služba nie je riešená. My v tomto zákone riešime aj tie dva tarify, ktoré sa týkajú, že sú niekde inde, ako, a to je otázka, otázka, ktorá je tu riešená, my otvárame aj 55, to znamená, zákon o štátnej službe, tieto dve platobné triedy sa preto navrhujú na úroveň 480, resp. 505, pričom sa po dojednaní valorizácie o 10 %, ktorá obsiahne aj tieto triedy, bude realizovať nariadením vlády až po podpise kolektívnych zmlúv. Preto pán poslanec Tomáš, a to bude jedna z ďalších bodov rokovania, predložil návrh, aby sa kolektívne zmluvy neriešili na jeden rok, ale na dva roky. A toto je istá náväznosť aj na riešenie, ktoré ponúkame v tomto. To znamená, vôbec s tým nesúhlasím. Je riešená aj táto otázka, ktorá sa týka štátnej služby, resp. tých taríf.
No a otázka, ktorá často tu zaznievala, a to je, prečo sa neuplatňuje istý systém stupňov náročnosti podľa Zákonníka práce na zamestnancov vo verejnej službe, aj pán Mihál, aj pán Beblavý, proste viacerí tieto otázky otvorili. No ustanovenie v 120 Zákonníka práce, ktoré upravuje minimálne mzdové nároky, je výlučné, je vylúčené z aplikácie na právne vzťahy vznikajúce pri výkone práce vo verejnom záujme v zmysle § 29 ods. 4 novelizovaného zákona. Zákonník práce predstavuje odlišný systém odmeňovania pri aplikácii stupňov náročnosti práce, v rámci ktorých mzda zahrňuje všetky mzdové náležitosti. Odpoveď - vo verejnej službe sú ostatné platové náležitosti mimo rámca tarifného platu. Otázka náročnosti práce je zohľadnená pre každá pracovnú činnosť v príslušnom analytickom liste. Mzdu v zmysle Zákonníka práce nemožno porovnávať s tarifným platom vo verejnej službe, pretože tento tarifný plat definuje len základnú tarifu, a nie všetky zložky platu zamestnanca.
Ja keď chcem udržať legislatívca, právnika alebo odborníka na sociálnu službu, musím z hľadiska pohyblivej čiastky mzdy hľadať spôsob a mechanizmus, ako ho udržať, ako ho motivovať. To tú možnosť má. To znamená, toto je dôležité vnímať a myslím, že to je veľmi jednoducho odpoveď aj na túto otázku, že to nie je možné zohľadňovať a porovnávať automaticky s náročnosťou podľa Zákonníka práce. Tá verejná služba má svoje odlišnosti, ale je to vždy v riadiacich pracovníkoch v inštitúcii, aby vedela aj tieto otázky primerane zohľadniť. Možno toľko k tým konkrétnym námetom.
Ale opakujem ešte raz, ja aj moji kolegovia, kolegovia z úradu vlády, ktorí pripravovali tento návrh, sú pripravení sa aj vecne baviť o otázkach, ktoré by sa mohli premietnuť alebo o ktorých by sa malo diskutovať pred druhým, resp. tretím čítaním.
Ďakujem pekne za diskusiu a ešte raz, uchádzam sa o podporu novely tejto zákona.