34. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja ak môžem len kratučko. Pozrite sa, čas ukáže, komu tento zákon v skutočnosti pomôže. Je vidieť, že teda ste veľmi odhodlaní ten zákon presadiť. Uvidíme, kto z neho teda bude benefitovať. A mňa by len zaujímalo možno tak technicky, keď si hovoril aj o tom, že ste sa bavili s tými malými poskytovateľmi ubytovacích zariadení. Zaujímalo by ma teda, že čo oni konkrétne na to povedali. Ale teraz nielen že či súhlasili, ale že čo bola ich argumentácia. Na čo poukazovali pri týchto cestovných poukazoch, čo sú prínosy a čo sú zase mínusy alebo riziká. Takže ak by si mohol viacej povedať práve z tohto stretnutia, určite by ma to veľmi zaujímalo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. K tej podpore poľnohospodárov, ako ste vraveli. No vidím, aká je podpora, vidím, ako sú s ňou poľnohospodári spokojní, videli sme ich párkrát v uliciach a čítali sme veľa vecí, ktoré sa udiali. Takže len toľko k tomu.
Ale možno jedna konkrétna vec. 3. 8. skončila Rada Slovenského pozemkového fondu, to je orgán, ktorý rozhoduje o nájme, o predaji, resp. o všetkých veciach, ktoré Slovenský pozemkový fond môže robiť, a nikto s tým nič neurobil. Upozornili sme na to až my na minulom výbore pre pôdohospodárstvo. Až teraz sa s tým začína robiť. Tento Slovenský pozemkový fond je vďaka tomuto nečinný. Toto je ďalšia taká podpora.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Skúsim sa do dvoch minút zmestiť a keď nie, tak ešte vystúpim potom v rozprave.
Pán Dostál, systémový, nesystémový, to je asi to videnie sveta nás dvoch. Každý má odlišné. Vy máte iné ideovopolitické predstavy, my máme zas iné ideovopolitické predstavy a každý to možno posudzuje inak, ale zase dávať to do toho, že niekto loboval u nás, aby sme takýto nástroj dali, je úplný nezmysel. Znova opakujem, to je jedno z mnohých opatrení, ktoré sú potrebné pre cestovný ruch.
Pani kolegyňa Cigániková, áno, tú pôžičku ste spravili dobre. Vám vravím, že v súčasnosti dopyt je nižší ako ponuka. 40 percent. Čiže keď máme 100 lôžok, je obsadených len 40. My chceme doplniť tých zvyšných 60. Vraveli ste, že aj pán Jurzyca to spomínal, že cestovný ruch je len preliatie z inej krajiny do inej. Však o to nám ide, aby sme peniaze zadržali na Slovensku. Nie, aby Slováci chodili do zahraničia, aby tie peniaze zostali na Slovensku, o to nám ide, aby sme zbytočne nevyvážali peniaze do Turecka, do Grécka, aby sme motivovali ľudí k tomu, keď sa rozhodujú na základe ceny už, tak aby zostali na Slovensku. Rozumiem tomu, že sa nájdu ľudia – a určite ich bude veľa, že chcú ísť k moru. Však nech idú. Ale tí, čo majú motiváciu zostať na Slovensku, aby mali o niečo viac, väčšiu tú motiváciu.
Pán Laurenčík, spomínate cyklotrasy, infraštruktúra, no to som aj spomínal v mojej reči. Týmto zákonom nevyriešime všetko. To, čo ste spomínali o cyklotrasách, áno. Však aj pán predseda Danko to spomenul, že máme problémy pri vysporiadavaní pozemkov a keď prídeme s návrhmi, akým spôsobom to vyriešiť, som zvedavý, ako sa Sloboda a Solidarita k tomuto postaví. Či pomôže k tomu, aby sme ten proces zrýchlili, pretože dobre viete, že keď má niekto tri metre štvorcové v lese a má k tomu zrazu citový vzťah, pretože jeho prababička tam zbierala černice pred 60 rokmi, ako sa k tomu postavíte. Štát by mal mať nástroje k tomu, aby to vyvla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda, kolegyne, kolegovia, rád by som sa aj ja vyjadril k tomuto zákonu, hoci už teda odznelo toho veľa, a možno sa v niečom aj budem opakovať, ale asi niečo je treba opäť zdôrazniť.
Ja tu vidím niekoľko problémov. Tým prvým je možnosť využiť služby spoločnosti, ktoré v súčasnosti zabezpečujú stravné lístky pre zamestnancov. Tieto spoločnosti by podľa návrhu tohto zákona mohli vydávať rekreačné poukazy podobným spôsobom, ako to je pri stravných lístkoch, aj keď teda len výlučne v podobe elektronickej platobnej karty. No, nedá mi pripomenúť históriu, keď v minulosti mali najväčšie spoločnosti podnikajúce v tomto segmente problémy s kartelovým správaním a kde padli aj pomerne vysoké pokuty v miliónoch eur. No a namiesto toho, aby sme aj z tohto dôvodu stravné lístky zrušili a nahradili zbytočnosť sprostredkovateľa, napríklad vyplatením financií na stravovanie zamestnancovi priamou platbou, o čo sa opozícia už v minulosti viackrát snažila, dávame týmto spoločnostiam do rúk možnosť ďalšieho biznisu. Pri výške 500 eur za poukaz a maximálnej odmene 3 % za poskytnutie takejto služby, to bude pre nich určite celkom výnosné.
Treba súčasne korektne povedať, že zákon nedáva povinnosť podnikom využívať tieto služby, ale možno bude zaujímavé sledovať počínanie štátnych inštitúcií, či budú takúto možnosť poukážok na rekreáciu využívať, keďže zákon umožňuje takýto poukaz poskytnúť osobám v štátnej službe, kde sa jedná o veľký počet zamestnancov, keďže sú to príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície. Takýto počet bude určite pre každého poskytovateľa takejto služby veľmi zaujímavý.
Ďalším problémom je celkové odôvodnenie dôležitosti tohto zákona. Týmto zákonom chce vláda pomôcť predovšetkým podnikateľom v cestovnom ruchu. V dôvodovej správe sa okrem iného píše, citujem, "v najslabších sezónach je vyťaženosť týchto zariadení", myslí sa zariadení cestovného ruchu, "len okolo 20 %, pričom málokedy presahuje hranicu 40 %. Uvedené pri zachovaní súčasného stavu spôsobuje hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách nadväzujúcich na tieto služby." Koniec citátu.
Predpokladám, že tieto údaje sú pravdivé, ale možno by bolo dobré dodať aj to, že uvedené hrozby sú ešte vyššie od doby, kedy sa k týmto problémom pridali aj zvýšené náklady pre zamestnávateľov v súvislosti so zdvihnutím príplatkov za prácu večer, za prácu v štátny sviatok a cez víkend, keďže túto oblasť podnikania zákazníci najviac využívajú práve cez víkendy alebo počas štátnych sviatkov. Následkom zvyšovania týchto mzdových nákladov sa práve v gastronómii, ale aj v ubytovacích službách či v celej oblasti cestovného ruchu pomaly, ale niekde aj výrazne zdvíhajú ceny, čo má zrejme negatívny vplyv na ich využívanie. Na strane jednej zvyšujeme náklady pre všetkých zamestnávateľov vrátane zamestnávateľov v oblasti cestovného ruchu a na strane druhej ideme jednej skupine podnikateľov, a to poskytovateľom služieb v cestovnom ruchu vzápätí pomáhať rekreačnými poukazmi, keďže majú problém. Tu je však potrebné stále pripomínať, že na túto pomoc sa im poskladali ostatní zamestnávatelia, teda aj tí, ktorí už boli okrem iného tiež zaťažení zvýšením mzdových nákladov na zamestnancov.
Náklady pre zamestnávateľa však týmto nekončia. Teda pre zamestnávateľa sa týmto nekončia. Niekto musí tieto poukážky aj sprocesovať, čiže buď využijú službu už vyššie spomínaných lístkových spoločností, čo bude pre nich zrejme najjednoduchšie, ale bude ho to niečo stáť. Napríklad ak niekto zamestnáva 100 ľudí, tak výška hodnoty poukazov je 50-tisíc euro, z čoho je provízia pri troch percentách 1 500 euro. Čiže ďalšie náklady. Ak nevyužije túto možnosť a bude preplácať jednotlivo všetky prinesené bločky od zamestnancov, myslím, že mzdárom či ekonómom sa pridá celkom dosť práce, ktorú bude musieť opäť zaplatiť. Čiže ďalšie náklady pre zamestnávateľa.
Vráťme sa však k tomu, prečo by mala byť nariadením zákona jedna časť podnikateľského spektra uprednostňovaná pred inou. Prečo práve turistický ruch a nie niektoré ostatné, resp. všetky oblasti podnikania? Na prvý pohľad sa teda javí, že spravodlivejšie by asi bolo, keby sa každej oblasti podnikania pomohlo nejakou poukážkou. Napríklad podpora zdravého životného štýlu by zahŕňala poukážku pre každého, kto si kúpi tenisky alebo poukaz do fitnes centra. Pestovateľom zeleniny a ovocia by zase iste pomohla poukážka na kúpu týchto komodít. Samozrejme, že žartujem a nemyslím si, že by to bolo správne, presne tak ako nie je správne, aby sa jedna časť podnikateľskej sféry povinne zo zákona poskladala na úspešné podnikanie iných. Jednoducho to nie je fér.
Už moji predrečníci položili otázku, či je spravodlivé, aby takúto možnosť, benefity dostali len niektorí zamestnanci. Podľa zákona na nich totiž majú nárok len zamestnanci v spoločnostiach, kde je zamestnancov minimálne 50. To sa mi zdá naozaj nespravodlivé a bol by som rád, keby sme k tomu dostali nejaké relevantné vysvetlenie. Najmä aký je rozdiel medzi zamestnancom, ktorý pracuje v malej spoločnosti, a zamestnancom spoločnosti nad 50 zamestnancov.
Zároveň mi dovoľte povedať, že aj ja som za to, aby sa podporoval turistický ruch, ale poďme to robiť správne. Máme na to viacero regulárnych možností. Napríklad znížme administratívne a byrokratické zaťaženie podnikateľov tak, aby čo najmenej svojho času trávili papierovačkami a miesto toho sa venovali podnikaniu. Alebo umožnime ľahšie zamestnávanie rodinných príslušníkov, keďže veľa podnikateľských subjektov v cestovnom ruchu funguje ako malé rodinné firmy. Tých opatrení je, samozrejme, viac, ale určite najúčinnejším riešením by bolo zníženie vysokého daňového a odvodového zaťaženia, čoho výsledkom by bolo viac peňazí pre každého a potom následne, prosím, nechajme každého občana, aby sám rozhodol, ako svoje peniaze využije pre svoj prospech.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Znova k tej elektronickej karte, ale som rád, že ste spomenul aj tú druhú možnosť, ktorú tento zákon dáva, že neni to výsostne závislé len od používania tej elektronickej karty, ale je tam možnosť priamo zamestnanec - zamestnávateľ, keď zamestnanec donesie faktúru alebo určený doklad vystavený na neho, zamestnávateľ mu ho preplatí.
Čo sa týka administratívnej náročnosti, komunikovali sme tento problém s tými zamestnávateľmi, nevidia v tom problém. Čiže to je na vašu otázku.
Taktiež spomínali ste, že týka sa toto opatrenie všetkých podnikateľov. No, netýka sa to všetkých podnikateľov a práve po diskusii s nimi a s tými zamestnávateľmi sme pristúpili na kompromis, že toto opatrenie sa bude týkať len zamestnancov, teda zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú 50 zamestnancov a vyššie. A vzápätí – minútu nato – ste vraveli, teda prečo len pre tých, ktorí majú 50 a vyššie. Pretože sme po diskusii so zamestnávateľmi došli ku kompromisu, že možno by to bolo veľmi nákladové pre tých mikro a malých podnikateľov, ktorí zamestnávajú ľudí. Pre nich je to dobrovoľné. Čiže oni po dohode so zamestnancom môžu tento inštitút použiť, ale nemusia. Toto je podmienka alebo požiadavka od podnikateľov.
Samozrejme, aj Slovenská národná strana má ambíciu zlepšovať podnikateľské prostredie. Vďaka nám došlo k zrušeniu daňových licencií. Pán minister nám to dodneska nevie odpustiť, že sme zabili, v úvodzovkách, jeho dieťa. Taktiež sme zvýšili paušálne výdavky pre živnostníkov. Postupnými krokmi sa dopracujeme k tomu, ale, žiaľbohu, sme v koaličnej vláde a jednoducho máme na niektoré veci iný názor ako naši koaliční partneri.
Samozrejme, sme za zníženie administratívnej záťaže a to je to, čo som vravel, že toto nie je jediné opatrenie v tom cestovnom ruchu a v podnikateľskom prostredí ako v celku. Budeme pokračovať ďalej. Máme námety od nich, akým spôsobom a ktoré regulácie treba znížiť alebo úplne zrušiť, pretože nespĺňajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega Pavelka, ja by som chcel doplniť tvoje vystúpenie o to, čo tu už síce dnes a včera odznelo, že ten návrh nie je len nesystémový, ale je šitý aj horúcou ihlou. Ja by som chcel zacitovať zo stanoviska ministerstva financií, ktoré sa vyjadrilo k tomuto zákonu, kde predkladatelia uvádzajú v doložke vybraných vplyvov, že budú pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, a ministerstvo im ďalej vytýka, že "kvantifikácia týchto vplyvov nie je uvedená. V súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné v návrhu uviesť a kvantifikovať všetky predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky, pričom spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov a úbytku príjmov." Takže tu je jasný dôkaz, že tento zákon je naozaj šitý horúcou ihlou a že predkladatelia si nedali ani takúto prácu, hoci majú na to všetky možnosti a predpoklady, sú členmi vládnej koalície, aby kvantifikovali vplyv, negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem.

Ďakujem, no odpovedali ste mi, že ste sa rozhodli nezaťažiť zamestnávateľov do 50 zamestnancov, pretože by to bolo pre nich drahé. Nejak tak ste sa približne vyjadrili. Áno, ale nie je to odpoveď na moju otázku, ktorú som vám položil, že tým pádom sú tí zamestnanci u tých menších zamestnávateľov diskriminovaní. A prečo to tak je, prečo oni nemajú zo zákona na to nárok a tí, ktorí pracujú u vyšších, majú nárok?
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj som nemal v úmysle vystupovať, ale kolegovia z SNS toho povedali, povedali vo svojich faktických poznámkach na vystúpenie pani poslankyne Kiššovej a potom aj pán predseda Danko toľko, že nemôžem mlčať. Viacerí koaliční kolegovia majú tak vo zvyku, že keď opoziční poslanci kritizujú niečo na ich alebo vládnom návrhu, tak miesto toho, aby vecne zareagovali a povedali, že nie, nie je to tak, je to inak, tak buď idú do osobných útokov, alebo, alebo tvrdia, že vy ste to ani nečítali, o čom to vlastne hovoríte. Dneska to povedala pani poslankyňa Kuciaňová, pán poslanec Blanár niečo také, také spomínal na margo, na margo opozičných poslancov a kritiky z ich strany, alebo teda že ktovie, že či ste to vy vôbec čítali, lebo tak sa vyjadrujete. A pritom... (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, neskáčte mi do reči... (Reakcia z pléna.) Neskáčte mi do reči, už ste ako pán poslanec Hrnko, neskĺzavajte na jeho úroveň!
A pritom pán poslanec Blanár zase, keď reagoval na pani poslankyňu Kaščákovú, tak tak hovoril, že no, že vyčítate nám, že to nie je v Zákonníku práce, a keby tam bolo, tak by ste nám zase vyčítali, že prečo to dávame do Zákonníka práce. Takto ste to povedali, a pritom ono to tam je v Zákonníku práce, nieže to tam nie je, že by sme vám to vyčítali, nevyčítame vám to. Čiže ja neviem, kto tu číta a nečíta návrhy, ktoré, ku ktorým sa verejne, verejne vyjadruje, je to tam, je to tam článok, článok 2.
Dobre. Mali by sme si vyjasniť aj asi niektoré, niektoré veci. My kritizujeme ten návrh, že je lobistický a že je, že je populistický. Pán predseda Národnej rady a SNS Danko sa tu včera rozčuľoval, že opozícia, opozícia všetko len kriminalizuje, ale však lobing nie je sám osebe kriminálna činnosť, lobing môže byť legitímna aktivita, ktorá býva upravená v niektorých krajinách aj samostatným zákonom, napokon aj tuto už sa objavili návrhy zákonov. Lobing nie je automaticky, automaticky korupcia. Lobizmus neznamená, že príde nejaká konkrétna firma a tá si prelobuje, že štát dá dotáciu jej, to už je asi za hranicou lobingu, ale lobizmus môže byť aj z hľadiska odvetvia, že nejaké hospodárske odvetvie, v tomto prípade cestovný ruch alebo prevádzkovatelia ubytovacích zariadení, si vylobujú u zákonodarcu, že dostanú nejaké zvýhodnenie, nejaké úľavy, nejaké dotácie alebo nejakú reguláciu sektoru, ktorá zvýhodní toto odvetvie na úkor iných odvetví hospodárstva. A že sa peniaze, ktoré produkujú, produkujú podniky v iných odvetviach, budú prelievať do tohto odvetvia. Aj to je lobizmus, aj to je lobing, to nemusí automaticky znamenať, že tam došlo k nejakej korupcii alebo, alebo priamo k trestnému činu. Napriek tomu je to problém. Napriek tomu je problém, keď sa politici snažia takouto formou zvýhodňovať jedno odvetvie na úkor druhého odvetvia.
A keď som ja včera hovoril o tom, že prečo teda nejdeme zavádzať poukážky na slovenskú bryndzu alebo, alebo slovenské, slovenské jablká, tak som tým nemyslel, že či ministerstvo pôdohospodárstva robí nejaké opatrenia na podporu producentov bryndze alebo jabĺk, ale že prečo to nechcete potom riešiť takýmto spôsobom cez nejaké, nejaké poukážky, ktoré povinne budú zamestnávatelia musieť na ne prispievať zamestnancom, aby si nakúpili konkrétny produkt, lebo presne toto isté vy robíte svojím návrhom zákona. Nútite zamestnancov, aby povinne prispievali svojim zamestnancom na jeden konkrétny produkt, ktorý ste si vy vyhliadli, lebo si myslíte, že ten produkt je lepší ako iné produkty. A to je lobizmus, to nie je systémové opatrenie. Ak to vy nazývate systémovým opatrením, systémovým riešením a tvrdíte, že je to vecou iného pohľadu na svet, tak dobre, beriem na vedomie, že váš pohľad na svet je zvýhodňovať nejaké konkrétne odvetvia na úkor iných odvetví.
Ďalší spor, ktorý sa tu vedie, je o tom, že či vy vytvárate možnosť, dávate, dávate podmienky, dávate nejaké benefity len tak. Ale tie benefity, keď niekomu dávate, tak zároveň niekomu stanovujete povinnosti, keď niekomu peniaze dávate, tak niekoho iného o tie peniaze, peniaze oberáte. A nerobíte to spôsobom, ktorý je dobrovoľný, ktorý ste uplatnili napríklad pri 13. a 14. platoch, že sú tam daňové a odvodové zvýhodnenia. To tiež nie je systémové riešenie, systémové riešenie je zníženie daní, zníženie odvodov, ale je to aspoň dobrovoľné, lebo nedávate zamestnávateľom povinnosť, že musia dať 13. a musia dať 14. platy. Ale v tomto návrhu zákona stanovujete podnikateľom povinnosť, že za vymedzených podmienok musia, nie môžu, musia prispieť na rekreáciu zamestnancov, zamestnancov na Slovensku.
Potom tu boli také milé prerieknutia, ktoré určite nie sú podstatou veci, ale, ale tak dobre ilustrujú túto tému. Pán poslanec Pamula tu hovoril o tom, že si myslí, že my tento návrh napriek tomu, že ho kritizujeme, ho považujeme za pozitívny. No, ubezpečujem vás, že to tak nie je, my ho považujeme za zlý, a preto ho kritizujeme.
Hovorili ste, že má pomôcť "našim ľuďom". Už teraz sa naozaj, musíme si dávať pozor, keď chceme použiť slovné spojenie "náš človek", pretože od kauzy priateľa tu pred chvíľou pobehujúceho ministra Kaliňáka a nášho človeka je toto slovné spojenie trošku, trošku zamorené, ale tak je milé, že ste to použili v tejto, v tejto súvislosti. Podobne ako pán predseda Danko v rozprave hovoril o tom, že ste sa inšpirovali stravnými, stravnými lístkami. Ja som veď v tej kritike nehovoril, že je to úplne identický systém a povinne budú musieť využívať nejaké, nejaké poukážky, že tam neexistuje priame, ale aj tá inšpirácia je, inšpirácia je veľmi výrečná, lebo stravné lístky, opäť lobizmus, lobizmus firiem, ktoré to prevádzkujú, a pod zámienkou, že štát koná dobro, tak zvýhodňuje určitý sektor podnikania. Opäť je to veľmi, veľmi symbolické a zaujímavé, že vôbec, vôbec o tomto hovoríte.
Pani poslankyňa Kuciaňová tu spomínala Tomáša Baťu a o tom, ako je sociálna politika základ. Ale Tomáš Baťa predsa nebol zákonodarca ani minister, on nevnucoval povinnosti cez štát, cez zákony, cez štátne regulácie. Ak podnikateľ robí sociálnu politiku vo svojom podniku so svojimi peniazmi so svojimi zamestnancami, je to predsa niečo úplne iné, ako keď vy politici chcete stanoviť podnikateľom nejaké, nejaké povinnosti a vynucovať ich. A už to tu zaznelo, však to nebude, nebude len na úkor tých zamestnávateľov, ktorí to platia. Vy máte predstavu, že buď ľudia túžia, alebo potrebujú sa rekreovať práve na Slovensku, ale to bude aj na úkor ich platov. Vy ste si vymysleli nejaký jeden benefit, ktorý si myslíte, že urobíte im dobre, ale však keď podnikatelia si budú musieť vyčleniť prostriedky na to, aby im platili, prispievali na rekreáciu, tak im nebudú môcť o to zvýšiť, o tie isté peniaze im nebudú môcť zvýšiť platy. Tie peniaze budú musieť mať vyčlenené na toto. A nieže podnikatelia lepšie vedia, ako naložiť s peniazmi ako štát, ale ľudia predsa majú byť tí, ktorí rozhodnú o tom, že či tie peniaze dám na rekreáciu na Slovensku, rekreáciu v zahraničí, alebo si ich budem sporiť, alebo si nakúpim, nakúpim televízor, alebo si kúpim lepšie, kvalitné slovenské jedlo. A vy ich svojím návrhom o túto možnosť pripravujete, pretože tvrdíte, že to, čo by mali, do čoho by mali investovať, na čo by mali dať svoje peniaze, je rekreácia na Slovensku, ktorú vy chcete, chcete zvýhodňovať a prikazovať, na čo majú ľudia a podnikatelia použiť svoje peniaze.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Dostál, no, sa trošku cítim ukrátený, že ste nereagovali aj na moje vystúpenie v rozprave, ale reagovali ste na všetkých okolo. Čo sa týka tej osobnej kritiky, ja musím uznať, že táto debata je tu viac-menej konštruktívna, bavíme sa o reálnych faktoch a keď niekto prišiel do osobnej roviny, tak skôr začal niekto z vašich radov najprv osobne útočiť a potom sa to už nejako nabaľovalo. A myslím si, že kto rozdáva facky, by mal nejakú tú facku aj prijať, v opačnom prípade nech sa do bitky ani nepúšťa.
Zákonník práce, to poprosím s vašou kolegyňou si vydiskutujte, pretože pred pol hodinkou povedala, že Zákonník práce sa neotvára, ale sa otvára.
Pán kolega, lobing, že niekto bol za nami lobovať, aby sme takýto inštitút prijali. No, mýlite sa, táto iniciatíva bola aj v programe Slovenskej národnej strany v roku 2016, je to naša agenda od volieb 2016 a je to naša iniciatíva, aby sme tento inštitút zaviedli do právneho poriadku Slovenska. Čo sa týka podpory, zase sme sa možno nepochopili, ale ja som sa vám snažil vysvetliť to, že každé odvetvie je nejakým spôsobom podporované zo strany štátu, každé jedno, či už takou formou, šekovými poukážkami, alebo priamou dotáciou na nejakú výrobu, v poľnohospodárstve sú rôzne grantové schémy, čiže nechápeme sa asi, ale každé odvetvie má nejakú podporu zo strany štátu. Môžme sa dohadovať o tom, či je dostatočná. Samozrejme, peňazí nie je nikdy dosť a treba s nimi umne narábať.
Stravné lístky, neviem prečo, bolo to myslené v tom duchu, že sme sa inšpirovali tým pomerom, akým je vypočítavaný príspevok zamestnanca a samotného zamestnávateľa. Čiže nie tá schéma, akým spôsobom sa následne odkupujú stravné lístky, ale ten mechanizmus výpočtu toho pomeru a pre zjednodušenie pochopenia, že akým spôsobom, aby sme to vedeli ľuďom vysvetliť, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel povedať, že ma veľmi mrzí, že opäť raz aj v tejto snemovni miešame hrušky s jablkami a zamieňame si istým spôsobom slovo lobing so slovom korupcia, takže dovoľte mi pár citátov, ako vlastne učíme našich študentov o tom, čo to vlastne lobing je.
Pojem lobing je zvyčajne nesprávne chápaný ako neetický proces získavania podpory určitým aktérom verejnej politiky, lobistom, pre dosiahnutie konkrétnych cieľov vo verejnej politike; takto to, dámy a páni, nie je. Profesionálny lobing je jedným z nástrojov vplyvu súkromného, ale verejného či občianskeho, ak chceme tretieho sektora, na konkrétne verejné inštitúcie, čím sa napĺňa jeden zo základných princípov každej demokracie, a teda sloboda združovať sa a presadzovať svoje záujmy.
Lobing teda musí spĺňať nasledovné znaky: je to verejná činnosť, je činnosť verejne kontrolovaná, čo je zásadný problém na Slovensku, a je to transparentná činnosť, čo je ešte zásadnejší problém, keďže táto snemovňa nebola schopná za niekoľko rokov prijať komplexnú legislatívu, ktorá by tento fenomén upravovala. A má tri základné ciele, aby sme si to tu neplietli, keď už toto slovo používame. Poskytovať informácie, pomáhať meniť verejnú mienku a presadzovať súkromné ciele záujmových skupín. Takže, prosím, keď už nie sme schopní po vzore iných civilizovaných krajín legislatívnou normou raz a navždy oddeliť korupciu od klientelizmu a lobingu, tak aspoň tento pojem ďalej nedevalvujme tým, že miešame, ako som povedal na začiatku, hrušky s jablkami.
Ďakujem pekne.