34. schôdza

Ďakujem.
Pán kolega Dostál, vašimi prvými vetami bolo, aby sme vecne argumentovali a neboli populistickí. Vy ste predviedli pravý opak. Boli ste populistický a vecne ste neargumentovali, aspoň v určitých častiach určite nie. Pretože ako kolega Baláž hovoril, argumentácia, že jemné prerieknutie stravnými lístkami, pretože vy veľmi dobre viete, ako to bolo myslené, ako to bolo povedané, ako to bolo vysvetľované. Vysvetľované to bolo tým, že rekreačné poukazy, tak ako aj stravné lístky, budú oslobodené daňovo, od daní a odvodov, čiže budú v podstate bez nejakého ďalšieho nákladu, ktorý by si vyžiadal následne štát od podnikateľov, respektíve sám od seba. Toto je kľúčové.
Druhá kľúčová vec je, stále spomínate, že stravné lístky, á, to bude určite zase nejaký lobizmus nejakých organizácií. Pán kolega, viem určite, že tento zákon máte naštudovaný, a preto viem, že aj vy viete o tom, že existuje možnosť, a túto možnosť budú, predpokladám, aj štát, aj zamestnávatelia využívať najviac, že vlastne tieto rekreačné poukazy, respektíve príspevky na rekreáciu budú uhrádzané priamo, na základe faktúry vám to uhradí zamestnávateľ bez nejakého sprostredkovateľa, čiže tento argument neobstojí, že my tu lobujeme za niekoho. Práve naopak. Kvôli tomu, aby žiadny tretí sprostredkovateľ sa na tom nenabaľoval, sme dali aj takúto možnosť, umožniť, aby zamestnanci si mohli priamo uplatniť príspevok na rekreáciu u svojho zamestnávateľa bez akéhokoľvek sprostredkovateľa.
A druhá vec, ešte ste spomínali, že, že, ale vidím, že už mám veľmi málo času, takže zrejme asi potom niekedy nabudúce.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa len vyjadrím k tomu Zákonníku práce, lebo tu viackrát padlo, aj pán Dostál to vo svojom príspevku povedal, že sa tu teraz tak prekárame, že či to teda bolo v tom zákonníku, alebo nebolo, ako som si prečítala tento zákon.
Ja som nepovedala nič iné iba to, že ak už chcete riešiť poukážky nejaké rekreačné, ktoré sú analogické ku stravným lístkom, tak to máte primárne riešiť cez Zákonník práce, ak už teda to potrebujete riešiť, pretože riešiť to cez zákon o cestovnom ruchu, je, v podstate sa to, ten zákon o cestovnom ruchu rieši úplne iné nástroje štátnej politiky na podporu cestovného ruchu. A pripadá mi to, ako keby sme, ja neviem, sa, zajtra sa rozhodnete, že zamestnávatelia musia svojim zamestnankyniam, ktoré majú dieťa, povinne prispievať na, ja neviem, jednorazové plienky, tak by ste túto povinnosť pre zamestnávateľa chceli ukotviť, ja neviem, v zákone o sociálnom poistení. Proste týka sa to podnikateľov, týka sa to teda zamestnávateľov, takže iba to som povedala, že ak už ste to chceli riešiť, tak ste to mali primárne riešiť skôr cez Zákonník práce. Takže to len na vysvetlenie tohoto nedorozumenia, aby sme to už uzavreli, lebo nič iné som tým ja povedať nechcela. Dobre?
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Problémom – okrem mnohých iných – takéhoto návrhu je, že vedie deliacu čiaru medzi pracujúcimi. Že vedie deliacu čiaru medzi ľuďmi, ktorí sa podieľajú svojou činnosťou na tvorbe národného produktu, platia dane, ale sú rozdelení do minimálne dvoch kategórií. Nad a pod. Ešte ani iné populistické nápady typu vlaky zadarmo pre študentov nerozhodli, že budú túto výhodu požívať len študenti veľkých fakúlt, napríklad právnických, ale že napríklad študent archeológie bude pod čiarou, lebo ich je málo. Rovnako ešte nikoho nenapadlo pri veľkolepom projekte obedov zadarmo, že sa snáď budú tie obedy dávať zadarmo len deťom v istom počte žiakov v škole a tie ostatné deti môžu ostať hladné. Teda populizmus, ktorý ešte k tomu delí ľudí na kategórie, je ešte horší ako akýkoľvek iný. A musím teda povedať, že ak sa mám zamyslieť nad tým, ako sa môžu cítiť tí, ktorí rovnako poctivo pracujú, ale majú len 48 spolupracovníkov v porovnaní s tými, ktorí ich majú 50 a oni sú tí 51., tak to zakladá ústavnú nerovnosť ešte aj v tejto naprojektovanej hlúposti.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie, aj pán poslanec Pamula tam bol, ale sa odhlásil, tak to mi je ľúto.
No, pán poslanec Baláž, je vám ľúto, že som nereagoval vo svojom príspevku na to, čo ste vy hovorili. Aj mne je to ľúto, ale môžete si za to v podstate sám, lebo ja som nestihol reagovať na všetkých a keby ste neboli zmenili rokovací poriadok a mohol by som hovoriť ešte o päť minút dlhšie, tak ja by som veľmi rád reagoval aj na to, čo ste, čo ste vy hovorili, no ale keď ste povedali, že môžem hovoriť iba 10 minút, keď sa prihlásim do rozpravy ústne, no tak som to nestihol. Je mi to ľúto napríklad aj preto, lebo som nestihol reagovať aj, ani na pána poslanca Pašku, ktorý tu včera hovoril, že, že, že kto profituje zo zamestnancov, kto profituje z práce, z práce zamestnancov a benefituje. No zamestnávatelia. Tak jasné, že zamestnávatelia to majú platiť, to už, to už bolo také, akoby, akoby štát nebenefitoval, a ten štát si pritom z tej práce berie nakoniec ešte oveľa viac ako tí zamestnávatelia, keď už sme pri tom.
A druhá vec, druhá vec je, že to bolo tak, tak skoro ako tak, že "ať platí bohatí", tak keď benefitujú, tak nech platia aj, aj rekreáciu. Ale celé, celé sa to odvíja od tej vašej predstavy, a to ste hovorili, teda ostanem, ostanem pri vás a nestihnem reagovať na pána poslanca Bernaťáka, že, že každé odvetvie je nejakou formou podporované zo strany štátu. No veď presne o tom to je. Vy beriete peniaze z jedného vačku a dávate ho do druhého vačku. Miesto toho, aby ste peniaze ľuďom a firmám nechali, tak musíme ich zdaňovať, aby sme mohli niekomu selektívne dávať. A už o tom, komu dáme, ako a komu koľko, o tom už rozhodujeme my politici. To je zlé.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, náročná debata a myslím si, že ako opozícia sme splnili svoju povinnosť v tom, že sme poukázali na veci, ktoré súvisia s týmto návrhom, a teraz už je to v rukách predkladateľov, aby ukázali, že či to budú rešpektovať, či sa nechajú poučiť, či zapracujú, alebo nezapracujú a ako ďalej pôjdu s týmto návrhom.
Ak však tento návrh prejde aj v druhom čítaní na ďalšej schôdzi a bude schválený, tak už len čas potom ukáže, ako som povedal, komu tento zákon pomôže a kto v skutočnosti z neho bude benefitovať. To môžme si naozaj časom odsledovať a budeme vidieť, či sú to ľudia, alebo či sú to vybraní podnikatelia. To ukáže čas. A môžme sa tu teraz o to prieť, ale myslím si, že nemá význam, a to ani nebolo úmyslom môjho vystúpenia a myslím, že ani kolegov. Naozaj sme chceli a zodpovedne sme pristúpili k tomu, že sme poukázali na veci, ktoré si myslíme, že v tomto návrhu nie sú domyslené, alebo sme poukázali na to, že kde leží ten najväčší problém cestovného ruchu. A ak chceme riešiť cestovný ruch, tak by sme mali začať od tej podstaty. Vy ste si vybrali svoju cestu, proti gustu žiadny dišputát.
Všetci sme sa zhodli na tom, že Slovensko je krajina, ktorá má potenciál, jednak máme tu krásnu prírodu a máme aj potenciál cestovného ruchu, a je veľmi dôležité, aby tu boli na to vytvorené podmienky. Ja by som len teda zopakoval v pár bodoch to, čo si myslím, že patrí, ak chceme sa naozaj venovať rozvoju cestovného ruchu ktokoľvek, tak si myslím, že toto by mali byť priority.
Po prvé, je veľmi dôležité, aby sekcia cestovného ruchu mala tie kompetencie, ktoré potrebuje na to, aby mohla rozvíjať cestovný ruch patrične, aby mala k tomu rozpočet. To, že je, nazvem to, zaparkovaná na ministerstve výstavby a dopravy, je nešťastné, pretože prax ukazuje, že nedostáva dostatok priestoru, nedostáva dostatok priorít a nedostáva ani dostatok rozpočtu. Nie je problém, že je na to, nemusel by byť až taký problém, keby naozaj mala svojho zástupcu, ktorý má kompetenciu a autoritu veci presadzovať. Ale prax ukazuje, že nemá. Čiže ak ju tam chcete ponechať, okej, ale tak potom dbajte na to, aby mala kompetencie a rozpočet.
Po druhé, samotná agentúra cestovného ruchu a cestovný ruch ako taký je dôležitý, pretože potrebuje žiť z oboch zdrojov, aj z domáceho cestovného ruchu, aj zo zahraničného. Táto agentúra dnes neexistuje, čiže nie, my ako keby nereflektujeme na to, že je tu aj nejaký zahraničný cestovný ruch, ktorý prichádza na Slovensko a v iných krajinách je veľmi rozvinutý a je zdrojom veľkých príjmov rozpočtu a je zdrojom a motorom rozvoja cestovného ruchu.
Budovanie kvalitných dopravných spojení do podhorských regiónov. Slovensko je vrchovatá krajina vo veľkej miere, čiže budovanie tej infraštruktúry, ale aj dopravných, kvalitných dopravných spojení je základ a chceme naozaj, aby sa ľudia dostali do našich destinácií. Len dnes poviem už iba jeden príklad, lebo príkladov som uviedol včera dosť, ale jeden príklad – Banská Štiavnica. Rozprával som sa so zahraničnými turistami, neviem, či som ich stretol priamo v Banskej Štiavnici alebo, alebo niekde inde, ale mi rozprávali, že išli vlastne po ceste do Banskej Štiavnice, ako viete, je tam viacero prístupových ciest, ale keď idete od Bratislavy, tak prvá vás GPS navádza na prvú odbočku nie cez Zvolen, kde je tá cesta kvalitnejšia aj nie až tak strmá, a idete serpentínami medzi malé dedinkami, naozaj tá cesta je v nekvalitnom stave. Neviem, či to je cesta druhej alebo možno až tretej cesty; tretej triedy, a je naozaj v nekvalitnom stave. Tak ako včera kolega Blanár hovoril ten príklad s tými diaľnicami, tak myslím si, že áno, to je odrazom prístupu strany SMER, že staviame diaľnice a tým pádom kašleme na cesty prvej triedy. Keby tu bol náš tieňový minister pán Marosz, tak by mi určite dal za pravdu, že cesty prvej triedy sú v dezolátnom stave alebo v zlom stave, ale o tom nechcem teraz hovoriť. Čiže určite budovanie kvalitných dopravných spojení do podhorských regiónov.
Taktiež rekonštrukcia samotných miest, tých destinácií, keď tak poviem, turistických atrakcií, ktoré máme, čiže obnova už existujúcich pamiatok, včera to spomínal aj kolega Farkašovský, že, že máme tu hrady, zámky, kaštiele a podobne, ale naozaj sú dnes dosť v zlom stave a potrebovali by omnoho viacej prostriedkov, aby sa mohli dostať, či už formou eurofondov, alebo formou zo štátneho rozpočtu, cez; ciest je viacero, ale s tým určite súhlasím, že to, čo tu máme, treba sa o to starať, pretože naozaj tie, o ktoré je postarané, je veľmi málo a je to chyba.
Taktiež podpora budovania a budovanie nových atrakcií turistických. Potom budovanie cyklociest, ktoré tu bolo skloňované niekoľkokrát, no a určite by sa pri každom takomto opatrení malo dbať na vypracovanie kvalitnej analýzy dopadov na podnikateľské prostredie, keďže cestovný ruch s podnikateľským prostredím veľmi úzko súvisí.
Čo sa týka samotného návrhu cestovných poukazov, tak ako som hovoril, naše stanovisko hnutia OĽANO je nasledovné: Ak poskytnúť, teda respektíve cestovné poukazy poskytnúť ako možnosť, nie ako povinnosť. Kľudne nech tento inštitút tu existuje, ale ako možnosť, nie ako povinnosť. Zamestnávateľ to môže ponúknuť zamestnancom ako pracovný mimomzdový bonus, ale je dôležité, aby si to mohol teda odpočítať z nákladov, aby to bolo preňho motivačné, to je úplne kľúčové. Pre štát by to, ak chce štát teda naozaj ukazovať, že toto je ten správny kurz, tak nech ide príkladom a nech to je pre štát povinné. Nech štát dá svojim zamestnancom, to dá a zaplatí, nech tam je tá povinnosť. Nie firmy nech to majú povinné, ale nech štát to má povinné. Firmy nech to majú dobrovoľné a štát nech ide príkladom, a teda keď chce ísť príkladom, tak nech to má povinné. Nech štát musí každému svojmu zamestnancovi takýto poukaz zaplatiť, ak teda o to preukáže záujem.
Ďalšia podmienka – prorodinné. To znamená, že násobiť podľa počtu členov rodiny, aby, ak sú rodiny viacpočetné, aby mali väčší nárok na takéto, na takéto opatrenia. Opäť pri zamestnávateľoch súkromných ako možnosť, čiže určite nie povinnosť. V žiadnom prípade do podnikateľského prostredia nepatrí toto ako povinnosť, nech je tá firma akokoľvek veľká. Umožniť takýto benefit daňovo odpočítateľnej položky pre všetkých zamestnávateľov, pretože ak sa to má týkať iba tých stredných a väčších firiem, tak vieme, že stredné podniky zamestnávajú rádovo 300-tisíc ľudí, veľké podniky rádovo 500-tisíc, čiže celkovo sa to dotkne nejakých 800-tisíc ľudí, ale zamestnancov máme približne 2 milióny, takže opäť toto treba rozšíriť na celú škálu.
A potom už len také malé technikálie, ale tie už nebudem teraz spomínať pre krátkosť času. Takže toto je zhrnutie k tomuto celkovému návrhu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem kolegovi Edovi Hegerovi za zhrnutie, ako si predstavujeme podporu ľudí, podporu rodín v rámci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
My sme pripravili rodinnú politiku pre Slovensko ako koncepciu a tam sa nachádzajú aj opatrenia, akoby, nazvali sme ich takými rodinnými balíčkami pre rodiny, boli tu spomenuté, v iných krajinách používajú pre kultúru, múzeá, galérie, šport, to všetko je možné, aby rodiny mali nejaké benefity dva plus dva, za ďalšie dieťa neplatím a podobne. Ale; takže áno, môže byť aj takáto podpora dovoleniek pre rodiny, viem si to predstaviť, ale od Slovenskej národnej strany, ktorá je vo vláde, v koalícii, som očakávala úplne inú, úplne iný návrh, teda koncepčný a systémový. Očakávala som, že naozaj vytvoria nejakú koncepciu cestovného ruchu na Slovensku, pretože majú prístup k dátam, majú prístup k číslam, k štatistikám, mohli niečo takéto vytvoriť. Áno, v rámci toho je aj určite jeden z tých nástrojov podpora rodín, ako ste to teraz predstavili. Nevidím teda tieto základné atribúty pri tom návrhu, veď vy musíte vedieť, čo chcete dosiahnuť, cieľ váš hlavný, čiastkový a opatrenia a množstvo legislatívnych opatrení na podporu cestovného ruchu, nielen jeden takýto, ako ste pripravili. Toto nie je vhodné pre koaličnú stranu, pre tých, ktorí máte iné, úplne iné možnosti ako opozícia.

Pán poslanec Heger, mňa tam zaujala tá myšlienka dobrovoľnosti, ktorá je teraz, rezonuje vo viacerých, viacerých príspevkoch, tak možnože je to taká otázka aj na predkladateľov, že prečo to predkladajú ako povinnosť, nota bene keď, keď nedávno tu presadili 13. a 14. platy, ktoré sú, ktoré sú dobrovoľné a kde tiež teda existuje nejaká, nejaká paralela, tak že prečo prišli s tým, že to má byť, že to má byť povinné, prečo to nedali ako možnosť. V tom prípade, v tom prípade možnože aj táto diskusia by bola oveľa stručnejšia, lebo, lebo veľmi veľká časť výhrad zo strany opozície, ktorá tu zaznieva, a možno je to úplne najsilnejšia výhrada, je, že sa to stanovuje ako povinnosť. Keby to bolo ako možnosť, tak hovorím, možno by sme niektorí pokrčili plecami, že to nie je systémové, že to je nejaké selektívne zvýhodňovanie a že lepšie by bolo znížiť dane, ale, ale určite by tu zaznelo menej kritických slov. Ak by SNS povedala, dobre, no, bude to, navrhujeme, aby to bolo dobrovoľné, aby podnikatelia mali túto možnosť.
Takže to asi nie je otázka, ktorú mi ty vieš, budeš vedieť zodpovedať, ale možnože ešte pán predkladateľ v záverečnom slove, alebo ak sa ešte prihlási do diskusie, tak vysvetlí, že čo ich viedlo k tomu, že po tom, čo presadili dobrovoľné 13. a 14. daňovo a odvodovo zvýhodnené platy, prišli s myšlienkou povinnosti, nie možnosti pri rekreácii.

Pán kolega Heger, ja chcem nadviazať na tvoju rozpravu včera, kde si ma zaujal, musím na to reagovať, lebo bol si s rodinou niekde na chate aj s detičkami a nemal si žiadny program, nevedel si, čo máš s nimi robiť. Neviem teraz, kde si to bol, či to bolo celkom v horách niekde. Ten program ja by som ti poradil, ale, a keď si bol v Poľsku v takej lokalite, kde boli miniatúry, to ťa zaujalo, to nič také nefunguje na Slovensku. No tak ja ťa chcem upozorniť naozaj, že v našom regióne, musíš aj k nám ísť do regiónu Trenčianskeho kraja, kde je naozaj veľký park miniatúr v obci Podolie, kde sú hrady, kaštiely, detičky naozaj takú hodinku, dve im to bude trvať, kým to všetko prejdú. Potom nejaké dva kilometre z našej farnosti prejdeš do Čachtíc, kde je zrekonštruovaný Čachtický hrad, je tam podzemie. Potom, keď už, ak si bol v Čachticiach, tak môžeš ísť do Beckova, tam je Beckovský hrad, kúsok od neho, zopár kilometrov je Trenčiansky hrad a ak už aj v Trenčíne že si bol, tak treba zájsť do Bojníc, tam je Bojnický zámok aj so zoologickou záhradou. A detičky určite budú spokojné. Takže naozaj treba chodiť po Slovensku s otvorenými očami a nehovoriť len, ako tu nič nie je, nič nefunguje.
A ja si myslím, podpora cestovného ruchu na Slovensku si určite zaslúži od nás, aby sme súhlasili s tým, aby aj tie poukazy boli schválené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Anka, ďakujem za doplnenie.
Kolega Ondro Dostál, ja to vnímam tak, že pri tých 13., 14. platoch presne, oni začali tiež s povinným, povinnými a potom prešli na to, na to dobrovoľné. A nejakým spôsobom dúfam, že aj tu príde k tomu, že sa ponaučili z toho a že aj počas toho legislatívneho procesu pochopia, že tá dobrovoľnosť je naozaj potrebná pri tomto návrhu, a v takom prípade s tým nemáme žiadny problém. Lebo však je to dobrovoľné a je to možnosť daňového odpočítania, odpočítania pre podnikateľov, tak sa dohodne so zamestnávateľom a je to všetko v poriadku, ak to pomôže, tak to pomôže, je to výborné. Naozaj tá povinnosť je to, čo tomu, toho je najväčšou brzdou a čo je ten zádrhel v tom. Takže kolegov pozývam a vyzývam do toho, my s tým prídeme, aby to bolo dobrovoľné, teda v druhom čítaní a potom s tým nebude žiadny problém.
Kolega Bublavý, no, musím povedať, že teda tie destinácie, ktoré si hovoril, tak vo viacerých som teda určite bol s rodinkou, ale nie teda toto leto, takže to je dobrá výčitka, ďakujem teda, skúsime tak naplánovať husto, ale máme malého syna, tak nezvládol by toľko cestovania. Ale musím povedať, že ten park miniatúr, teda o tom neviem, no neviem, akože tu ťa musím trošku pokarhať, lebo nerobíš tomu dobrú reklamu, keď je to z tvojho regiónu. No tak teraz áno, ale keby nebyť mňa, tak nevieme ani o takom nejakom parku, takže poprosím, pridať tam vo vašom regióne ako zodpovedný starosta, aby naozaj sa toto dostalo na verejnosť, lebo taký Bratislavčan bežný, vidíš, nevie o takom parku a určite radi si ho pozrieme, aj keď hodina teda, neni až taká dlhá tá prehliadka, ale verím, že tam dáte ešte nejaké kolotoče pre malých a aby sme tam mohli stráviť celý deň. Takže určite ďakujem za upozornenie a za ďalšie destinácie, lebo určite si nemyslím, že na Slovensku nič nie je. To si určite nemyslím, bývalý pán premiér si to myslel. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem, ja budem veľmi stručná. Ja sa veľmi ospravedlňujem za zmätky, lebo som chcela reagovať vo faktickej, ale teda naozaj mi nefungovalo chvíľami zariadenie, takže zareagujem v tomto príspevku veľmi krátko na všetky príspevky na môj príspevok do rozpravy.
Takže, pán Heger vtedy reagoval na mňa, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Myslím, že sme zajedno v tom, že podnikateľov netreba regulovať, ale treba im dať slobodu a tešiť sa, že tu máme ľudí, ktorí nám vytvárajú hodnoty a ktorým sa darí.
A s tým súvisí aj príspevok pani Kuciaňovej, respektíve jej poznámka o Baťovi. No tak, samozrejme, tak to bol ale – na rozdiel od pána Danka, ktorý je predseda parlamentu –, to bol súkromník, viete, ktorý, ktorý mohol robiť tú sociálnu politiku zo svojich vlastných peňazí. A nemyslím si, že štát sa má starať o to, akú zamestnaneckú politiku takíto Baťovia budú vo svojich fabrikách a firmách robiť, ale má vytvárať podmienky na to, aby sme tu mali čím viac takýchto Baťov, lebo sú to práve títo Baťovia, ktorí potom vytvárajú hodnoty. A keď nebude Baťov, tak potom ani nebudete mať koho, koho zdaňovať, takže to je veľký rozdiel.
Pán Baláž, na to vlastne tiež sa dá zareagovať, že vlastne keď ste povedali, že keď bude SaS vo vláde, viete, však zruší všetky tie sociálne balíčky, no... (reakcia z pléna), alebo pán Blanár, pardon, tak, tak; no áno, veď to je preto, že vy môžete práve tie sociálne balíčky rozdávať, lebo títo Baťovia teda na ne zarobili tie hodnoty, takže máte z toho, z čoho. Ale tie naše sociálne balíčky, ja to nazvem skôr teda reformné diela alebo opatrenia, tak tie budú skôr o tom, že nebudú také tie jednorazové populistické darčeky typu vianočný príspevok, tá naša filozofia je, že vlastne solidárnosť alebo tú sociálnosť vnímame v tom, že nemáme prejesť peniaze, ak máme náhodou čas hojnosti, čo sa vlastne teraz deje, dobre sa darí ekonomike, no tak poďme všetky peniaze prejesť; to nie je naša cesta. Naša cesta je trvalá udržateľnosť a nejaká trvalá prosperita a, voľne povedané, musíme myslieť aj na nejaké horšie časy a nieže teraz máme, tak to zrazu všetko rozdáme. Takže myslím si, že efekt tých našich politík bude oveľa vyšší a oveľa dlhodobejší.
Ja poviem len taký jeden malý príklad, keď som stretla, stretávam sa, samozrejme, aj ako komunálna politička, ako politička s rôznymi ľuďmi a zaujal ma jeden taký pán dôchodca, ktorý teda bol takým obhajovateľom pána Fica, jak nám on dal teda tie vlaky zadarmo, tak ja som sa ho iba opýtala, že prosím vás, a vy koľkokrát ročne idete tým vlakom teda zadarmo. Tak sa tak zamyslel a povedal, že no ja moc ani nie, že ja tak dvakrát do roka. A že koľko tým ušetríte teda, hej, že koľko vás stojí ten vlak, ja neviem, možno šesť, dvanásť, dvadsať euro dostanete vlastne týmto zadarmo? No že tak asi tak. No a ja hovorím, že nebolo by lepšie, keby ste mali každý mesiac možno o sto eur vyšší dôchodok, keby tá politika vlády bola taká, že ten váš dôchodok je, že máte každý mesiac o sto eur viac? Tak sa zamyslel a uznal, že asi niečo na tom bude. Takže to je asi ten rozdiel, že tie naše opatrenia majú smerovať nie k takýmto náplastiam jednorazovým, sociálnym balíčkom, ale k nejakej trvalej udržateľnosti.
No a potom ma ešte zaujala taká poznámka, že to je opatrenie na to, aby sa cestovný ruch rozbehol. No ja neviem, že prečo musíme v roku 2018 hovoriť o tom, že musíme sa rozbiehať niekde v cestovnom ruchu, však, preboha živého, koľké roky ste tu vo vláde, teda táto sociálna vláda, prečo, nehovorím o vás, hovorím o sociálnej vláde, nakoľko je to teda nejaké opatrenie, ktoré zrejme bude prijaté vládnou väčšinou, no kde sú sľubované diaľnice, kde sú sľubované opravené cesty prvej, druhej a tretej triedy? Tu sa rozprávame tak možno aj žartom o nejakých, ja neviem, atrakciách, za ktorými sa dá ísť, nedá ísť v Trenčianskom kraji, neviem, kde sú rôzne teda veci, parky miniatúr a neviem čo, ale tak treba sa pozrieť, ako sa tam aj dostanete, po akých cestách sa tam tí ľudia musia proste prekodŕcať! Takže podľa môjho názoru ako ten čas na to, aby ten cestovný ruch už bol v nejakom štádiu, už dávno tu bol a hovoriť dnes, že ešte len dnes ideme nejakými opatreniami – a ešte k tomu takýmito – rozbiehať nejaký cestovný ruch, tak to mi príde teda dosť, dosť zvláštne.
Samozrejme, že tých riešení je, tie riešenia sú niekde úplne inde, hovoril teda aj o nich aj pán Heger. Ja sa stotožňujem s tým, že treba robiť niečo s tým inštitucionálnym zázemím, zázemím, sfunkčniť proste ministerstvo, ktoré má cestovný ruch na starosti, treba zlepšiť infraštruktúru, cesty, atrakcie, pamiatky, samozrejme. Ale tuto dávam do pozornosti najmä to, že ten cestovný ruch, ono, on je takou akoby časťou spojitých nádob s mnohými ďalšími oblasťami, či už s kultúrou, s jednotnou prezentáciou Slovenska v zahraničí, s podnikaním a tak ďalej, bolo tu o tom veľakrát hovorené. Takže ja by som chcela len apelovať na to, že pri akýchkoľvek riešeniach treba dať dôraz na taký prierezový aspekt, lebo nič sa nedá riešiť vytrhnuté z kontextu. A možno aj o tom hovoril pán Heger, a ja sa s tým stotožňujem, že najlepšou politikou je teda nejaká taká stratégia, ktorá zasahuje naraz viacero oblastí a, ako vravím, sú to spojité nádoby, takže nič sa nedá riešiť takto vytrhnuté z kontextu. A tieto poukážky, to je taký typický príklad takej náplasti, nejakého jednorazového opatrenia niekde, ktorý nemáme preskúmaný, ale veľmi dobre sa počúva.
No, takže pre mňa ako najlepšia politika je rodinná politika, je nechať proste viac peňazí ľuďom v peňaženkách, aby sa im žilo, podnikalo lepšie na Slovensku, a potom bude fungovať aj cestovný ruch, aj všetko ostatné.
Ďakujem.