Ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Ako začať? Ja začnem naším poslaneckým prieskumom v Audiovizuálnom fonde, kde jedným z odporúčaní bolo práve na základe všetkých skutočností, ktoré sme tam zistili, aby tento fond možno zvážil to, ako pristupuje k mladým začínajúcim umelcom. V samotnej tej diskusii, ktorá prebehla v rámci poslaneckého prieskumu, vyvstala totiž otázka, ako je nastavená podpora pre žiadateľov, ktorí sú začínajúci, noví, nemajú toľko skúseností. Vyplynulo z nej, že títo žiadatelia sú, dalo by povedať, diskriminovaní oproti ostatným. Hneď totižto, ako vstupujú do tej súťaže o pridelenie peňazí na projekt, už majú body dole len preto, že za sebou žiadny projekt nemajú, čo je logické, keďže začínajú. Aj keď teda to odôvodnenie bolo, že veď to je iba desať percent z celkovej teda stopercentnej hodnoty toho prideleného budgetu.
Ďalšia vec, ktorá na tomto poslaneckom prieskume odznela, bola tá, že títo naši umelci, nádejní, sú veľmi kreatívni, veľmi vysoko nastavujú tú latku tých svojich projektov, čo je veľmi motivačné pre staršiu generáciu, ktorá musí teda naštartovať ten svoj mechanizmus a dať do tých projektov viacej než doteraz. Čo však neznamená stále, že tí mladí umelci nie sú diskriminovaní, lebo sú. Takže z tohto pohľadu by som len chcela povedať, že tento návrh podporujem v tom zmysle, že si myslím, že študenti umeleckých škôl si osobitnú podporu zaslúžia, potrebujú ju, pretože dnes tých ciest, ako ju získať, je skutočne málo, resp. nie je dobre nastavená. Na tom sme sa zhodli. Teraz je akurát otázkou, že či urobiť formou podpory cez dotáciu z ministerstva v takomto balíku, ako sa to navrhuje, alebo že či neporozmýšľať nad tým, aby už keď ten Audiovizuálny fond, resp. Fond na podporu umenia už majú aj zriadené tie, majú ten systém tých odborných komisií, hodnotení, kontrolné mechanizmy, že či nevyužiť už tieto platformy existujúce a možno v rámci nich zriadiť tie špeciálne sekcie pre začínajúcich umelcov. Nemyslím si, že bude problém, ani keď ministerstvo zriadi päťčlennú komisiu, z ktorej tí traja členovia vždy budú predstavitelia tých vysokých škôl a teda zvyšní dvaja buď budú tak tiež z tých vysokých škôl, alebo teda budú nejakí iní. Ale zase sa vraciame k tomu, že ideme vytvárať niečo nové, a obávam sa trošku, že opäť budeme mať problém s tým, že budeme sa potom neskôr pýtať, že kto sú členmi odborných komisií, kto ich vyberal. Neni to predsa nejaký konflikt, lebo tie umelecké sféry sú malé. To znamená, že keď tam dáme predstaviteľa jednej vysokej školy, počítame s tým, že pozná predstaviteľa druhej vysokej školy a že kamarátsky si v rámci tých dotácií a schvaľovaní tých projektov môže potom pošepnúť niekde do uška, že predsa, veď prihoď mi tam niečo.
Ďalšia vec potom je, ale to už možno pôjdem do podrobností, len som sa v krátkosti zamyslela nad tým, že či potom tá vysoká škola samotná zrejme podľa tohto návrhu bude musieť stanoviť výzvy. Bude si musieť stanoviť celý ten svoj program, že či tu dotáciu každoročne rozdelí do ročníkov, alebo že všetko vlastne celé, ako to bude fungovať. To mi trošku chýbalo, ale chápem, lebo to sú len také moje námety.
A ďalšia vec, ešte jedna. Mám trošku skúsenosti z písania projektov a aj s tým, že aké vysoké dotácie sú prideľované, a je to celkom štedrá dotácia pre týchto študentov. Tak potom by ma skutočne zaujímalo, že aké budú výstupy z toho, že či napríklad tí študenti, keď urobia nejaký projekt, či bude prístupný aj širokej verejnosti, že teda vo forme či už divadelného predstavenia alebo možno výstavy výtvarných diel. Lebo dnes mnoho aj takých menších divadiel alebo občianskych združení vie urobiť veľmi, veľmi kvalitný projekt, navštevovaný projekt s dotáciou trebárs tisíc euro. A keď si zoberieme, že teda tá Vysoká škola múzických umení, tá má tri fakulty, takže tam sa dostane 300-tisíc. Výtvarné umenia, tie majú jednu, takže tam pôjde 200-tisíc a Banská Bystrica má tri. Takže tak je to rozdelené v podstate v tých. A potom je tam ešte taká formulka, že každoročne sa vyhradí najmenej 800-tisíc, tak by ma zaujímalo, že či by nebolo dobré stanoviť tú pevnú hranicu. Lebo najmenej, to je také, že začneme na 800-tisíc a potom nám to možno presiahne ten rozpočet, možno celých tých našich nezávislých fondov, ktoré fungujú. Takže možno by bolo dobré tam stanoviť zo začiatku aspoň tú exaktnú hranicu, že nie najmenej 300-tisíc, ale že aby to tam bolo takto podelené. Inak mi to dáva zmysel, ako je to rozdelené na počet tých fakúlt.
A to je zatiaľ z mojej strany všetko. Verím, že sa o tom ešte porozprávame a rada si vypočujem aj kolegynku, ktorá k tomu určite má čo povedať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
