34. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za pochopenie. Hneď na úvod poviem, že podporujem návrh pani Blahovej, pretože je to návrh, ktorý je namieste. Je to riešenie praktických problémov občanov Slovenskej republiky, ktorí majú samozrejme v našej ústave garanciu z ľudských práv a hlavne jednu garanciu majú a mali by mať, že táto snemovňa je tu pre nich a nie pre svoje jurodivé predstavy o svete, ktoré niektorí predviedli.
Dámy a páni, ja ale o tom nechcem hovoriť, každý poslanec má právo na svoje názory a toto je práve to miesto, kde majú zaznievať a kde im treba dopriať priestor. Ale zo života vám môžem povedať svedectvo, že poznám veľa odporcov tolerancie v oblasti sexuálnych práv, ktorí sa dožili a dočkali toho, že ich dieťa, keď dorástlo, tak zažívalo nenávistné hejty a prenasledovanie z dôvodu svojej voľby, voľby svojej sexuálnej orientácie. Zažil som ich poníženie a pozeral som sa do tvári tých istých ľudí, čo odsudzovali, odsudzovali odlišné sexuálne orientácie, po tom, keď museli v domácnosti sa vyrovnať s tým, aké nenávistné sliny pľujú na ich potomkov ľudia, ktorí sú zaslepení nenávisťou.
Chcem sa aj na tomto mieste postaviť proti tomuto novému pohanstvu, proti šíreniu náboženstva nenávisti, ktoré sa šíri napríklad aj prostredníctvom nenávisti k sexuálnym menšinám. Je to doslova nenávistné náboženstvo. Pretože Kristove náboženstvo nikdy nenieslo v sebe nenávisť k blížnemu svojmu, ale súcit a lásku k bratom a sestrám.
Chcem sa obrátiť na každého, kto má záujem o túto problematiku, ako poslanec a napokon hlasovať budeme, ako verím, všetci, aby sa postavili proti politike šíriacej nenávisť. Lebo tu nejde len o bludné ideologické táraniny, ale na konci bude hlasovanie a tak vzniká v tomto štáte, tak vznikajú zákony a vznikajú pravidlá, podľa ktorých občania Slovenskej republiky pokiaľ tu chcú zostať, žijú. Z ideologického blúznenia sa tak stane politika. Každodenná norma, ktorá bude ovplyvňovať životy ľudí.
Postavme sa, prosím, proti politike šíriacej nenávisť, neznášanlivosť a takisto aj proti politike, ktorá stavia na strachu. Znovu si uvedomme, že tento návrh nie je návrhom o registrovanom partnerstve, ale rieši problém pri spolužití občanov. Vecný problém, nie ideologický, konkrétny problém, aké máme riešiť v tejto snemovni a predsa vyvoláva doslova festival nenávisti, ktorý zrejme bude alebo je dosť veľká obava, že bude napokon zavŕšený zhodením dobrého návrhu z parlamentného stola.
Aká je to, vlastne akého charakteru je to nenávisť? Už som povedal svoj názor, že teda z náboženstva kresťanského očividne vychádzať nemôže, Kristus naozaj nehlásal nenávisť a nehlásal náboženstvo intolerancie, naopak, na vtedajšie doby urobil revolučné kroky a predniesol revolučné učenie lásky k blížnemu. Aj k nepriateľovi. Títo muži a ženy ale nie sú nepriatelia nikoho zo sediacich v sále. Kristus však žiadal, aby aj k takémuto sme chovali lásku a porozumenie.
Čiže z čoho vyviera táto, toto, tento festival nenávisti? Z čoho vyviera potom hlasovanie, ktoré, ktoré bude na strane intolerancie a nenávisti a nie na strane lásky a tolerancie? Domnievam sa, že vyviera z nenávisti k individuálnej slobode, ktorá je u nás ešte stále nezakorenená, táto, toto obrovské víťazstvo, že má každý jeden z nás právo na individuálnu slobodu a že mu štát ani žiadni politici nemajú čo chodiť do spálne a rozkazovať, ako má žiť, toto stále, ešte stále má patologických nepriateľov, ktorí stavajú na nenávisti, ktorá bola zasievaná dvomi totalitnými režimami. Zaujímavé, že táto sexuálna odlišnosť bola vhodnou zámienkou aj pre jeden, aj pre druhý. Opakujem, nešlo o žiadne náboženské, napokon nacizmus aj komunizmus nemali, nemali žiaden pozitívny vzťah ku kresťanstvu, boli jeho nepriateľmi. A predsa mali, ako aj jeden z predrečníkov si povšimol, taký istý nenávistný vzťah k individuálnej slobode, ako majú dnešní hlásatelia nenávisti k tomuto návrhu a nenávisti k tolerancii voči sexuálnym menšinám.
Myslím, že vysvetlenie je na stole a je veľmi zreteľné. Sú to hlasy týchto totalitných zvyškov, tejto totalitnej intolerancie, ktorá sa zakorenila hlboko, má istú stále zotrvačnosť a nedokážeme sa zmocniť tej slobody a tej výzvy k láske a tolerancii, ktorú hlása kresťanstvo. "Kto nenávidí svojho brata", a teraz citujem pápeža Františka z tohoto víkendu, z prejavu, ktorý predniesol v Palerme, "kto nenávidí svojho brata a tvrdí a pritom tvrdí, že miluje svojho Boha, je luhár." Pápež František tento citát povedal v Palerme, kde si prišiel uctiť 25. výročie zavraždenia istého kňaza, ktorý stál v ceste mafii, a tak ho odkrágľovali. A tak pripomenul aj mne, aj Talianom napokon to, čo platí všade na svete, že strašenie a štvanie proti iným ľudským bytostiam robia spravidla mocichtiví dobrodruhovia. Ľudia, ktorí majú svoje osobné ciele, ktorí z toho ťažia. Ťažia z toho svoju moc, ovládnu nenávisťou duše ľudí, napichnú im do mysli strašenie a nenávisť a majú z toho akýchsi zvrátených stúpencov.
Dámy a páni, istý druh mafie bol vlastne nielen sicílske aj klany alebo to, čo sme tu, to, čo tu prežívame v rôznych podobách zlodejstva a, ba, násilných vrážd aj teraz, ale boli tým aj vraždiace ideologické režimy komunizmus a totalitarizmus. A takéto mafie, konkrétne tá talianska, sa neraz zaštiťovali pokryteckým hlásaním kresťanských hodnôt. Ale aké to bolo asi hlásanie kresťanských hodnôt, keď vraždili svojich?! Tých, čo im stáli v ceste, a neštítili sa ani vraždy kňaza. Je to pokrytecká ochrana kresťanských hodnôt, keď súčasne roznecuje nenávisť. Presne to vystihol pápež František. Kto nenávidí svojho brata a pritom tvrdí, že miluje svojho Boha, je luhár.
Nenávisť voči ľuďom, ľuďom, ktorí sú ako my, voči našim bratom a sestrám, je odporná aj Bohu a je, chvalabohu, limitovaná v demokratickom režime zákonmi a mala by byť v tejto miestnosti, v tomto parlamente limitovaná zdravým rozumom poslancov.
Nenechajme priechod novému pohanstvu nenávisti, novému náboženstvu nenávisti, ktoré roznecujú mocichtiví ľudia, ktorí chcú strach a nenávisť využiť na svoju moc!
Pápež išiel do tohoto brlohu mafie na to, aby tam sa stretol s občanmi a na záver povedal už len toto: "Hlásať tieto posolstvá nesmie byť pre slávu, ale pre svedectvo." Také svedectvo, či už ste kresťania alebo demokrati, humanisti, antikresťania, také svedectvo o sebe vydá každý, ak bude hlasovať v tejto snemovni pri tomto návrhu, buď sa postaví na stranu pohanského náboženstva nenávisti, alebo na stranu rozumu a racionálneho návrhu, ktorý uspokojuje potreby občanov, tak ako zmysel tohoto parlamentu káže.
Ďakujem.

Ďakujeme fanúšikovi Štátnej bezpečnosti za nádhernú prednášku o zbožnosti a kresťanstve, to sa určite počíta, naozaj to bolo úprimné. Ale, pán kolega, mali ste tu dvakrát alebo dokonca trikrát pripomienku a teda odsúdenie vraždy talianskeho kňaza mafiou, čo je samozrejme chválitebné a chvályhodné a naozaj dobré, že ste to spomenuli, ale nejako som z vašej strany nepostrehol odsúdenie zavraždenia ďalšieho kňaza, a síce doktora Jozefa Tisa, prezidenta Slovenskej republiky. Ale asi aj v tomto máte dvojitý meter a úplne, úplne inak to posudzujete. Ale v každom prípade, pán kolega Budaj, niekedy by bolo dobré sa pozrieť najprv do zrkadla pred tým, ako vystúpite a až potom rozprávať o totalitatívnych režimoch.

Pán poslanec Budaj, škoda, že ste odišli, ale tento váš prejav ako eštebáka ku kresťanským hodnotám, k nenávistným náboženstvám, k láske k Bohu a tak ďalej, o zlom totalitnom komunizme a, neviem, o čom všetkom, to, to jednoducho zastávalo rozum všetkým ostatným, ktorí aspoň trošku vedia niečo o vašej minulosti. Keď ste hovorili o politike nenávisti, o nenávistnom náboženstve, o nenávistných ľuďoch, ktorí k homosexuálom pristupujú tak či onak, radikálne, chcú ich, neviem čo všetko, tak to presne vlastne sedelo, tá vaša definícia na to islamské náboženstvo, ktoré váš pán predseda Matovič tak obhajuje a ktorému chce stavať mešitu. Ale celkovo ten váš výstup ako takého kazateľa, ktorý tu hovoril o pápežovi a tak ďalej, to by vám možno niekto aj zobral vážne, keby nevedel o tom, aká je vaša minulosť. Naozaj, pán Budaj, ako bolo povedané, najprv sa treba pozrieť na seba a potom vystupovať.
A čo sa týka celého vášho poslaneckého klubu, je neuveriteľné. Najprv vystúpi Jozef Lukáč, ktorý hovorí o tom, aký je to zlý návrh, aké je to zvrátené, ako to nemôžme prijať a že to jednoducho dehonestuje inštitút manželstva, a potom vystupujú ďalší poslanci OĽANO, ktorí to schvaľujú, ktorí hovoria, aké to je vlastne super a nachádzajú pre to skutočne famózne dôvody, ako sa to podarilo aj vám. Naozaj poslanecký klub OĽANO je v tomto skutočne výnimočný.

Pán poslanec Budaj, vás keď človek počúval, tak naozaj máme pocit, ako keby ste vy boli naozaj nejakým úprimným kresťanom. Ja vás samozrejme nebudem posudzovať, v čo veríte, v čo neveríte, či ste kresťan alebo nie ste kresťan, ale to, čo ste tu vy rozprávali o kresťanskej viere a náboženstve, to, že ste tam naznačovali, že ako keby kresťanská viera a náboženstvo bola zlučiteľná s homosexualitou a inými podobnými sexuálnymi úchylkami, tak nedá mi na to nezareagovať a nedá mi na to nezareagovať tými najpovolanejšími slovami, ktoré sú priamo uvedené v Svätej Biblii, ktorá najlepšie vystihuje to, v čo naozaj, v čo naozaj kresťania, praví kresťania veria. A teda je to napísané v Liste apoštola Pavla Rimanom v prvej kapitole v 26. verši a 27. verši, citujem: "Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému; muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na seba uniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie." Koniec citátu.
Čiže toto je kresťanstvo a toto je kresťanský postoj, priamo biblický postoj k homosexualite a iným podobným úchylkám.

Ďakujem za slovo. Pán Budaj, Boh ako prvých ľudí stvoril muža a ženu. Ešte som nechyroval, nepočul, neslýchal o tom, že by stvoril muža a muža najsamprv. Hovoril ste o nenávisti. Kto ju tu má? Ja napríklad nenávisť necítim. Ja som napríklad len cítil hnus, odporný hnus, keď som videl v Prahe, keď sa dvaja v latexových vypasovaných gatiach chytali za zadky. Pre plasticitu pripomínam, že zadky mali nezakryté latexom. Pridal by ste sa k nim? Aj Boh strestal Sodomu a Gomoru, je to v Biblii.
Ďakujem.

Pán Budaj, skloňujete tu slovo nenávisť. Jediné prejavy nenávisti v tomto parlamente pochádzajú od vás a vám podobných voči poslancom Ľudovej strany Naše Slovensko. To sú jediné prejavy nenávisti v tomto parlamente.
Pán Budaj, vy tu citujete pápeža. Opovážite sa obviniť Starý zákon, opovážite sa obviniť židovskú vieru, judaizmus a obviniť ich z nenávisti a netolerancie? Viď Sodoma a Gomora a iné state zo Starého zákona. Je podľa vás judaizmus tiež pohanské náboženstvo nenávisti?

Ja na všetkých týchto príspevkoch sa najviac vždycky pozastavujem nad tým, ako dokážu niektorí ľudia absolutizovať slová nenávisť a láska k blížnemu. To, že niečo nepodporujem, že nie som ochotný zahlasovať za rozšírenie práv, ktoré podľa mňa neprináležia istej skupine obyvateľov, to predsa neznamená, že automaticky ich nenávidím. To takéto zjednodušenia sú vyslovene cieľom len nejakého marketingu alebo teda nejakej propagácie a nejakého psychického nátlaku, pretože vôbec to, že niečo nechcem podporovať, že si neželám, aby sa to nejakým spôsobom ďalej rozmáhalo, aby to bolo propagované ako niečo normálne, niečo, niečo, čo treba nasledovať, nejaký nasledovaniahodný vzor, to ešte neznamená, že automaticky k tomu musím cítiť nejakú nenávisť.
Vystúpenie pána Budaja bolo skutočne veľmi takým, takým zaujímavým vzhľadom k tomu, že poslanecký klub OĽANO sa vo väčšine, teda aspoň dosiaľ som bol presvedčený, tvári ako kresťanský, konzervatívne založený. Teraz pán Budaj vystúpil úplne s inou interpretáciou tohto kresťanstva. Som zvedavý, čo by mu na to povedali možno nejakí kňazi, čo by mu na to povedali mnohí veriaci, čo by mu na to povedali napríklad aj účastníci omše v Šaštíne, ktorá bola cez víkend. Skôr mi to pripadá také farizejstvo zo strany klubu OĽANO, že jednoducho hrajú na všetky strany. Že chcú byť trošku kamaráti aj s kresťanmi, chcú byť tak trošku kamaráti aj s liberálmi. Jednoducho každému sa trošku zapáčiť. Každý povie niečo, aby hrali na všetkých tých svojich voličov.
Tieto prejavy sú tzv., ľudovo, slniečkarské prejavy pripomínajúce skôr nejaké 60. roky, hipisákov, ktorí takisto všemožne objímali všetko možné. Ale história ukázala, že to nie je správny prístup. Jednoducho sú v spoločnosti pravidlá, ktorá musia byť dodržiavané. Nie, bohužiaľ, každý má nárok na všetko. To je dané nie nejakým odsudzovaním, ale jednoducho nejakou prirodzenosťou, nejakými základnými pravidlami. A takto v spoločnosti vždy bolo, bude a musí byť.

Ďakujem pekne pánu kolegovi za jeho príspevok. Veľmi si to vážim a súhlasím s ním, že títo páni naozaj nie sú kresťania. Sú to luhári. Luhári, ktorí majú formu nad obsahom a ľudská dôstojnosť pre nich naozaj vôbec nič neznamená. Vidíme to aj na ich jednotlivých diskusných príspevkoch, či už tuná pred mikrofónom alebo vo faktických otázkach, pripomienkach. Kristus by zrejme o nich povedal, že sú ako obielené hroby. Jednoducho farizeji. Farizeji, cítiaci nenávisť. Pretože tento návrh je jednoduchý návrh. Je v troch bodoch. Týka sa dedenia, nazerania do zdravotnej dokumentácie a vzájomného ošetrovania sa v čase choroby.
Ľudia, ak vám toto prichodí ako nejaký nadštandard, ja vás upozorňujem na to, že je to len minimum občianskych práv, ktoré si zaslúžia ľudia, ktorí prinášajú dennodenne dane do kasy, z ktorej ste aj vy zaplatení... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, reagujete na pána poslanca Budaja, ktorý nie je v sále.

Blahová, Natália, poslankyňa NR SR
Ďakujem.