34. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán Osuský, v prvom rade vám ďakujem za vašu faktickú poznámku. Geriatrofília je diagnóza, ktorú som odhalil ja osobne, a to v strane SaS. A okrem toho aj vy si dajte jazykové okienko, trošku sa vám to tam poplietlo. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nedá mi, aby som najskôr neprejavila prekvapenie, lebo pred chvíľou pani Blahová, ktorá pred chvíľou odišla, sa vyjadrila, že má fašistických priateľov. Takže vy spolustraníci by ste sa mali nad tým zamyslieť, kde, v ktorých, odkiaľ má akých fašistických priateľov.
No, ale k veci. Neomarxisti v slovenskom parlamente, to znamená, poslanci strany SaS predložili na túto parlamentnú schôdzu návrh na vydanie zákona, ktorého hlavným cieľom je zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky tzv. inštitút partnerského spolužitia, ktorý má byť rodovo neutrálny. Teda určený predovšetkým pre páry rovnakého pohlavia, ale aj rôzneho pohlavia. Je až dojímavé, ako dôvodová správa k návrhu zákona smerujúceho k uzákoneniu partnerského spolužitia predovšetkým pre páry rovnakého pohlavia, ako zakladá predloženie návrhu na tvrdení, citujem: "V neposlednom rade bude pozitívom tohto návrhu zákona zníženie miery rozvodovosti, keďže dnes niektoré manželstvá vznikajú neuvážene a po novom bude možné manželstvo alternovať oficiálnym partnerským spolužitím. So znížením rozvodovosti samozrejme súvisí aj odbremenenie súdov." No, to je naozaj veľmi zaujímavá argumentácia.
Dlhodobými výskumami a štúdiami psychológov, psychiatrov a sociológov u nás i v zahraničí je potvrdené, že jedinou ustanovizňou ochraňujúcou rodinu a najmä deti je manželstvo. Skúsenosť dokazuje, že aj heterosexuálne páry žijúce mnoho rokov bez manželstva sa po týchto, po mnohých rokoch napokon rozchádzajú ešte častejšie, ako sa manželstvá rozvádzajú, a pokiaľ sa teda alebo sa zoberú, alebo sa rozídu. Takže preto je demagógiou miešať sem rozvodovosť a za príčinu rozvodov označovať manželstvo. Naozaj inštitúcia manželstva nie je príčinou rozvodov.
Príčinou vysokého percenta rozvodovosti nie je inštitút manželstva, ale príčinou je slabá, prípadne žiadna výchova mládeže k podstate a obsahu manželstva, rodičovstva a najmä zodpovednosti za svoje rozhodnutia a za svoje skutky. Namiesto tzv. rodového scitlivovania a vnucovania učenia sexuálnych praktík u detí už v materských školách a tzv. sexuálnej výchovy by mala byť výchova k zodpovednosti k rodine, manželstvu a najmä k výchove detí. Existuje, vieme, že určite vám nie je neznáme, že šialenec, psychiater a deviant americký, myslím, že sa volá Kingsley alebo podobne, presadzuje teóriu, že už novorodenci potrebujú sexuálne dráždenie a že už novorodenci a nemluvňatá majú právo na sexuálne zážitky, a preto nabáda rodičov, aby ich sexuálne dráždili. Toto je jeden fakt. A tento človek, podľa tohoto človeka, tohoto zvráteného devianta sa riadia mnohé tieto nátlakové LGBTI skupiny.

Používa sa tu argument, že informovanie o zdravotnom stave a dedičské záležitosti. Tak pokiaľ ide o možnosti informovania sa o zdravotnom stave partnera, aj v súčasnosti je možnosť použiť notársky overené splnomocnenie a sú na to kroky, ako keď povedzme dvaja muži alebo dve ženy, teda homosexuáli, keď žijú spolu, tak môžu, majú právo si zistiť, sa informovať o svojom zdravotnom stave. To je jedna vec.

Ďalej. Taktiež dedičské záležitosti je možné riešiť testamentom a inými príslušnými právnymi úpravami, úkonmi, prípadne ich úpravou. Viem, že teraz je problém, povedzme že napadnutím závetu, ale toto by sa mohlo dať trebárs do nejakej inej právnej úpravy a bolo by to v poriadku.
Skúsenosti z iných krajín nám názorne ukazujú, že u predkladaného zákona ide iba o jeden z postupných rafinovaných krokov na uzákonenie, legalizáciu a propagáciu neprirodzeného životného štýlu osôb rovnakého pohlavia, ako i skrytú snahu o postupnú deštrukciu manželstva ako nepotrebného inštitútu v našej legislatíve. Navrhovaným zákonom propagovaný životný štýl rozvracia morálku, prirodzenú rodinu a národ a je v príkrom rozpore s vierou v Boha zakotvenou v náboženstve, a to nielen v náboženstve kresťanskom. Je len otázkou krátkeho času, kedy sa budú pretláčať podobné zákony pre pedofilov, zoofilov, nekrofilov a pre iné úchylky.
Mňa na štúdium medicíny učil psychiatriu slávny a múdry pán profesor Gunzburger, ktorý nás učil, že homosexualita je sexuálna úchylka. A ja profesorovi Gunzburgerovi verím viac ako pomýleným a cudzími štátmi a ideológmi platenými neomarxistickými poslancami z SaS.

Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa Grausová, veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste pani poslankyňu Blahovú upozornili, aj ja som to mal v úmysle, aby nepoužívala slovné spojenie fašistickí priatelia. Vy fašisti nie ste naši priatelia, takže nie je adekvátne hovoriť o fašistických priateľov, priateľoch.
Ďakujem veľmi pekne.

Natálka, ja ťa len chcem doplniť v tom, že ty si sa pýtala, prečo predkladatelia spomínajú tie rozvody alebo za akým účelom to tam zahrnuli. No ja ti poviem, že podľa môjho názoru tam tie rozvody dali úmyselne, pretože chcú vytvoriť nejaké zdanie, že im ide o to, aby bola nejaká stabilita spoločnosti zlepšená, aby sa rodiny nerozpadávali, aby rozvodovosť klesala a tak. V skutočnosti ale sa vlastne predkladatelia týmto krokom len priznali k tomu, že oni vnútorne implicitne porovnávajú homosexuálne a LGBT, CDR partnerstvá s tradičným manželstvom. Takže treba si to naozaj, ako tu bolo povedané, čítať medzi riadkami a nájsť v tom presne to, čo to je, a síce prvý krok salámovej metódy, na ktorej konci, ktorej výsledkom má byť totálny rozklad tradičného manželstva. A to si myslím, že tu ešte napriek tomu, že aj tento parlament má úroveň, akú má, tak tu ešte stále je väčšina ľudí, ktorí stále si myslia, že manželstvo je muž a žena.

Ďakujem ti, pán predseda, že si ma doplnil.
A k poslancovi Dostálovi, tak v podstate to nemá ani význam vôbec naňho reagovať, ale ja by som povedala, no neviem, ktovie, akých fašistov, pretože my tu fašisti nie sme (vyslovené s pobavením). A ktovie, možno vy ste fašisti, vy ste neomarxisti. A ktovie, akých všetkých fašistov má vaša kolegynka Blahová za priateľov, ale my to určite nie sme a my nie sme ani fašisti. Zato vy ste neomarxisti a boľševici.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja si tiež dovolím sa vyjadriť v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Nebudem nijakým spôsobom útočiť na predkladateľov, nebudem tu spomínať fašistov alebo neomarxistov a chcel by som povedať svoju, svoj vhľad na to.
Asi na začiatku je dobré povedať, že budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona, no a možno by bolo dobré zdôvodniť, že prečo.
Ja s predkladateľmi, aj keď ich rešpektujem, zásadne nesúhlasím a považujem to, čo, k čomu pripravuje tento návrh cestu, alebo k čomu vedie, za škodlivé a nebezpečné a ani po právnej stránke ho nepokladám za dobrý a za vhodný. O to viac, ako to bolo viackrát v rozprave spomenuté, už dnes existuje veľké množstvo príležitostí, ako si ľudia vo svojom súkromí môžu svoje občianske záležitosti právne usporiadať.
Nebudem dôvodiť z kresťanského hľadiska, aj keď tu je a úplne bez debaty, ubezpečujem vás, jednoznačné, aký je postoj kresťanskej viery, aký je postoj cirkvi k takýmto veciam. Ale na rozdiel od rôznych liberálov, neomarxistov, keď používame teda, tak ja nikdy, nikdy necítim potrebu takto argumentovať. Môžte toto kľudne zahrnúť, zahrnúť kľudne aj fašistov, boľševikov alebo kohokoľvek. Je to také zaujímavé, že ak kresťan argumentuje Bibliou, argumentuje kresťansky, tak sa hneď ozvú mnohí, že my sme štát oddelený od náboženstva, nepoužívajte kresťanské alebo náboženské argumenty, ale ak niekto príde a začne v prospech homosexuálnych partnerstiev argumentovať Kristom, láskou a neviem, čím všetkým možným, tak to je priam nádherné.
Viete čo? Ak sa vám nepáči naša argumentácia, tak už ju vôbec nepoužívajte vy. Poďme naozaj k takému nejakému politickému, filozofickému, právnemu rozboru tejto veci.
Začnem tým, že si ctím, a je to moja povinnosť ako občana, ako poslanca Národnej rady, ctím si rovnoprávnosť všetkých jednotlivcov v našej krásnej krajine na Slovensku a vylučovať kohokoľvek z nejakých individuálnych práv by bola diskriminácia. Ale chcem povedať, že v tejto veci má naozaj každý svoje práva zaručené. Tu nejde o žiadnu diskrimináciu. Tu ide o to, že my chceme zrovnoprávňovať nejaké zväzky. A dovolím si povedať, že takúto rovnoprávnosť ja neuznávam ani nevyznávam. Rovnoprávnosť medzi jednotlivcami je, ale rovnoprávnosť medzi zväzkami nie je. A to nie je môj názor. To je Ústava Slovenskej republiky, to je zákon o rodine. Ak chcete zmeniť túto filozofiu, získajte 90 hlasov a zmeňte ústavu, zmeňte zákon o rodine, kde sa jasne hovorí, že manželstvo je zväzok muža a ženy a že takýto zväzok má mať podporu exkluzívnu, nadštandardnú. Žiaden iný zväzok v zákone nemá napísané, že by na toto mal právo.
Takže toto je prvá kľúčová vec, rovnoprávnosť jednotlivcov platí, rovnoprávnosť zväzkov automaticky neplatí. A v našom právnom poriadku ani nie je. Isté exkluzívne práva proste patria len manželstvu muža a ženy.
Ja som veľmi rád, že som bol aj súčasťou tých asi, myslím, 106 poslancov, ktorí v minulom volebnom období hlasovali za to, aby v našej ústave bolo jasne natvrdo napísané, že keď hovoríme o manželstve, tak hovoríme o mužovi a žene. Je to čiastočne smutné, že to tam dnes musíme napísať, pretože vždy to tak bolo a vždy to tak aj bude, ale dnes je potreba to aj právne tam napísať. A som rád, že to tam máme.
Treba povedať, že v rámci toho neuznávania nejakých nadštandardných práv pre iné zväzky ako pre manželstvo muža a ženy tu nejde o zasahovanie do práv žiadneho jednotlivca. Každý v súkromí ako jednotlivec, alebo v skupinách, aké chce vytvárať, si môže žiť podľa svojich vlastných preferencií. Nikto, a tým myslím teraz štát alebo politikov, nikto nikomu nelezie do spálne. Problém je v tom, že niektorí strašne silno cítia potrebu vynášať svoju spálňu na verejnosť, a s tým nesúhlasím. Nech sa páči, v súkromí robte si, čo sa vám páči.
Prečo som, prečo som proti tomuto zákonu? Ak by sme prijali tento návrh zákona, tento konkrétny návrh zákona, teraz nehovorím len o jednotlivých právnych bodoch, ale tento návrh zákona o životných partnerstvách, heterosexuálnych a homosexuálnych, prekročili by sme určitú hranicu, odbrzdili by sme určitú, určitý proces, na konci ktorého, a to nie je fantazmagória, to nie je dohadovanie, by boli homosexuálne manželstvá, ktoré by boli úplne rovnocenné do všetkých dôsledkov s manželstvom muža a ženy a ktoré by mali jednoznačne právo aj na adopciu detí, a to je aj v súčasnosti v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Vidíme to za posledných dvadsať rokov veľmi plasticky v európskych krajinách, že to tak jednoducho je, že ten proces je taký, že prídu a začnú hovoriť: "No veď, veď oni majú problém s dedením, veď oni majú problém s OČR". Potom povedia: "Veď len registrované partnerstvá, veď my vieme, že to je niečo iné ako manželstvo muža a ženy". Akonáhle takejto demagógii, takýmto sladkým rečiam v nejakej krajine podľahnú akýmkoľvek spôsobom, niekde súdnou cestou, ako napríklad v Rakúsku, niekde normálne ďalšími parlamentnými krokmi, ako napríklad vo Francúzsku, skončíme pri tomto. Iks prípadov. To si viete ľahko naštudovať, je to realita, veď to vieme. Registrované partnerstvá by boli prvý takýto krok, ale určite nie posledný.
Toto, čo predkladatelia predkladajú, tak je taký nultý alebo polovičný krok k tomu, aby sa to celé spustilo. Vďakabohu, na Slovensku dnes nie je politická vôľa na to, aby sa spustil ani ten prvý krok. Ale politická úloha alebo domáca úloha nepustí, tak musíme to skúšať z každej strany, pričom sa argumentuje niečím, čo u ľudí, ktorí sú otvorení, nachádza odozvu. No veď prečo by sme niekomu robili naprieky, prečo by sme mu nenechali dediť a ošetrovné? Súhlasím. Ale nech to platí pre všetkých. Prečo len pre tých, ktorí žijú spolu v nejakom spolužití. Prečo nie dve panie susedky alebo dokonca bývajúce aj v jednom dome, vdovy, ktoré si navzájom chcú nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie alebo prípadne dediť? Príďte s návrhom, ktorý bude toto riešiť pre všetkých jednotlivcov, lebo tu ide o individuálne právo, za taký zahlasujem určite veľmi rád, a v rámci toho môžu vyriešiť svoje problémy aj ľudia žijúci v akýchkoľvek partnerstvách, čo mňa skutočne nezaujíma a nepotrebujem sa do toho starať.
Problém je v tom, že okrem toho, že tento prvý krok by spustil homosexuálne manželstvá a adopcie, a to tiež vidíme, by spustil aj to, že by sa začalo perzekvovať a trestať tých, čo majú iný názor. Takto to je. Dnes ľudia v krajinách, kde tieto homomanželstvá a adopcie sú uzákonené, majú problém, prichádzajú o zamestnanie, sú trestaní, sú pokutovaní, dokonca niektorí aj zatváraní. Toto nechceme.
Ja osobne si myslím, že homosexualita je úchylka. Znamená to, že tí ľudia sú menejcenní? Absolútne nie. Ale ja si myslím a je to moje právo, že je to úchylka, odchýlka, ja neviem čo. Nepotrebujem to zdôrazňovať. Keď to nikto nerieši, ja na poslednom mieste. Ale ak niekto s tým ide navonok a povie, že je hrdý na to, že je to úchylka, tak sa mi to zdá zvláštne a dovolím si úctivo s tým nesúhlasiť.
Na záver pár poznámok z toho, čo zaznelo v debate a čo ma trocha aj šokovalo. Tuto pani kolegyňa povedala vec, pri ktorej normálne mi až dych vyrazilo, že: čo je, čo je na tom zlé, keď sa ľudia považujú za psov a mačky? No ja neviem, ja chcem každému dopriať jeho radosť zo života, že keď sa považujú za psov a mačky, ale ja neviem, asi, asi sa naozaj ten svet mení rýchlo, ale ja som si stále myslel, že to je problém s vnímaním reality a že ten človek potrebuje odbornú pomoc. A teraz to nehovorím ako, ako dehonestáciu. Veď každý možno máme nejaký zdravotný problém fyzický, psychický. To nie je na posmech. Ale či je to normálne? A či by sme mali podporiť? A uznať? Aby sa cítili fajn? Áno, človek môže byť kľudne mačka alebo pes, keď chce, ale človek je človek a nie je pes a mačka. Hotovo. Vybavené. Ak si to niekto doma chce robiť alebo má skupinku priateľov, ktorí sa pokladajú za mačky, ja proti tomu nič nemám. Ale prečo by sme to mali riešiť zákonom? To má riešiť lekár. Alebo v súkromí.
Ďalšia vec. Pani predkladateľka Blahová povedala, citujem teraz, presne som si to zapísal, "nič nie je v našej spoločnosti stabilné". Absolútne nesúhlasím. Vďakabohu, je dosť vecí, ktoré sú nielen v našej, ale v každej spoločnosti stabilné, celé dejiny ľudstva, lebo sme ľudia, lebo existuje ľudská prirodzenosť. Iste, je veľa vecí, ktoré nie sú stabilné a ktoré sa menia. To je v poriadku. Ale povedať, že nič nie je v našej spoločnosti stabilné, bohužiaľ, odhaľuje zmýšľanie predkladateľov, ale ja tak nezmýšľam.
A nakoniec tu bolo ohradenie sa proti prirovnávaniu k pedofílii. Veď predsa pri homosexuáloch ide o dvoch dospelých ľudí, ktorí navzájom s tým súhlasia. Teraz na začiatku áno, ale o pár rokov, ak to odsúhlasíme, pôjde aj o deti. Pozor! Neobviňujte ma, že tvrdím, že homosexuálni partneri by zneužívali deti. To netvrdím, to netvrdím, ale hovorím to, že v tejto chvíli, ak nejde o deti, ako v prípade pedofílie, tak o deti pôjde. A z môjho pohľadu, neprirovnávam to k pedofílii, ale tiež pokladám za škodlivé, aby homosexuálny pár vychovával deti. Deti majú vychovávať otec a matka, a preto som proti návrhu tohto zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec Vašečka, za výborné vystúpenie. Chcem vás doplniť, že sú dokázané prípady, keď si homosexuálne páry, ktoré mali zverené deti, si ich vymieňali a požičiavali a na zneužívanie. Viacero bolo takýchto, boli to partie, skupiny a ktoré dostali dieťa a tie deti potom im boli odobrané. Tak isto na všetkých tých exhibicionistických tzv. Pride pochodoch sa všade objavujú, všade pochodujú aj pedofili, ktorí sa dožadujú svojich práv. A americkí psychiatri sú už naklonení tomu, že aj pedofília o chvíľu sa stratí z tej definície, že to už nebude úchylka, ale bude to normálne. A hovorím, že ten jeden šialený americký psychológ, ktorý je otcom vlastne tohoto LGBT, presadzuje názor, že už aj novorodenci a nemluvňatá a kojenci majú právo na sexuálnu rozkoš. Takže toto už je naozaj, neviem, či by ste si vy, pani Cigániková, toto priali na, pre svoje dieťa, keby vám takto ho učili a toto s ním robili. A keby vám ho sprznili.

Ďakujem veľmi pekne. Budem teda reagovať len na rečníka, aj keď mi cuká.
Richard, k tomu, čo si hovoril. No vieš, v prvom rade k tým mačkám a psom, ja sa k tomu ešte vyjadrím, samozrejme, že som nepovedala to, čo si povedal ty, len som si pripravovala prejav, lebo by som teda rada niečo k tomu povedala, a teda snažila som sa identifikovať, že či je problém to samé osebe, alebo teda aké dôsledky. Mazurek mi veľmi pekne vysvetlil, že tam ide o slušnosť a o nejaké morálne zásady a hodnoty, ktoré to narúša, toto som chcela počuť, že teda o čo tam, kde tam je konkrétne problém.
No ale čo sa týka teda toho obsahu, tak hovoríš o tom, že homosexualita je podľa teba úchylka. Ty si sa tak rozhodol, je jedno, že čo hovoria štúdie, naozaj dlhodobé, podrobné, čo hovoria odborníci, ty si myslíš, že je to úchylka, je to úchylka, hotovo, koniec debaty. Ja napríklad si zas myslím, že napríklad je podľa mňa úchylka ľuďom diktovať, kedy môžu ejakulovať. Vieš, to je tak, že... Ale ja nebudem no, napríklad ty si konkrétne presne o tomto hovoril, že? A prepáčte, to hovoril pán Vašečka v istom rozhovore, ja len chcem teda povedať toto tým, že ja ťa za to, ale ti za to nebrať žiadne nejaké úplne bežné veci, ani ťa nejdem trestať, jednoducho si myslím, že cirkev vždy presne vedela diktovať ľuďom, ako sa konkrétne majú správať, čo majú robiť vo svojich spálňach, s kým to majú robiť a všetko podobné. Ale čo je dôležité, myslím si, že nahliadať do zdravotnej dokumentácie partnera, na ktorom nám záleží, alebo starať sa oňho v čase núdze alebo dediť nie je žiadna výsada, to je normálna vec, bežná vec, to nie je výsada, o ktorej by sme sa mali baviť. To je jedno, aké to je pohlavie.
Vieš, čo je napríklad výsada? Výsada je, keď niekto napríklad nemusí platiť dane. Ako napríklad cirkev. Vieš? To som ti len chcela povedať.

Pán kolega Vašečka, ja som skoro zabudol, čo som chcel povedať v reakcii na vaše vystúpenie, lebo pani kolegynka zo SAS-ky to tu teraz jednoducho dala na pána. (Reakcia z pléna.) Na pani, vidíte, to je tá rodová rovnosť.
No ale, pán kolega Vašečka, dve, dva také moje pocity z vášho vystúpenia. Jedno, naozaj veľmi dobre ste to povedali, nie je čo tomu vytknúť. A si myslím, že v podstate to bolo tak úplne decentne bez emócií, aj keď možno trošku príliš mäkko zhrnuté to, o čo sa tu dnes jedná. Ale druhá vec, čo je smutnejšia, je tá, že tým, že vy ste vlastne odišli z OĽANO, tak vidíme, čo sa deje. Liberálne KDH už aj tak nezachránite, to je proste vybavená vec a, žiaľ, ten duch liberalizmu momentálne prevládol už aj v OĽANO. Veď počuli sme, čo tu Budaj pred chvíľkou rozprával. Čiže z tohto pohľadu to vidím ako problém, ale v každom prípade teda si myslím, že ešte stále tie normálne, racionálne, konzervatívne myšlienky tu prevládajú. Čiže zhrniem to, ďakujem za vaše vystúpenie.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Vašečka, rozumiem vášmu vystúpeniu a myslím si, že naozaj je to vec, o ktorej by sme mali veľmi seriózne hovoriť. A napriek tomu si aj uvedomme, že sme v civilizovanej spoločnosti a že naši partneri z SaS majú právo nastoľovať problémy a ich videnie sveta, rešpektujeme to, ale chcel by som len pripomenúť, že takých ľudí, ktorí si o sebe myslia, že sú zviera, prípadne, že sú Napoleon, ale prípadne niekto iný, máme v Pezinku dostatočne veľa. Takže netreba tomu venovať politickú rozpravu, ale naozaj troška inú odbornú rozpravu. A bolo by dobré, keby aj témy, ktoré budeme prerokovávať v parlamente a ktoré rokujeme v parlamente, boli skorej politické ako tie, ktoré majú podrobne riešiť medicínski odborníci. (Potlesk.)