34. schôdza

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Dostál.

Ďakujem poslancom z fašistickej strany, že odpovedali, alebo že teda potvrdili to, čo som hovoril. Škoda len, že tu nie je pán poslanec Krajniak. Možno si ich teda vypočuje. Je rozdiel, keď sa o tejto téme hovorí, keď diskutujú o tom konzervatívci s liberálmi a keď reagujú pokojne, vecne, a keď tu napríklad pán poslanec Schlosár nejaké zvratky produkuje a vydáva ich za faktickú poznámku. Áno, toto je šírenie nenávisti, čo tu fašisti, fašisti predvádzajú.
Pán poslanec Mizík sa veľmi teda čuduje, že ako obhajca islamu, ja nie som obhajca islamu, ja som obhajca ľudskej dôstojnosti pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie, že ako obhajca, ako ide dohromady obhajoba islamu s obhajobou práv LGBT. No, pán poslanec Mizík, ale teda rovnaký paradox je potom aj u vás. Vy tu na islam, na moslimov chrlíte hromy-blesky, ale zároveň vaše názory sú v podstate také, ako sú v ortodoxných moslimských teokraciách. Vám by v zásade asi najviac, vášmu presvedčeniu, vyhovovalo to, ako sa k homosexuálom správajú tie krajiny, ktoré majú veľmi ortodoxnú formu islamu.
Pán poslanec Kotleba, konzervativizmus je o rešpekte k ľudskej dôstojnosti. A keď považujeme manželstvo napríklad alebo spolužitie partnerské za dobro, za nejakú tradičnú inštitúciu, tak konzervatívne je, ak toto dobro, túto tradičnú inštitúciu chceme poskytnúť aj iným párom, ako ju dnes majú možnosť využívať.

Ďakujem pekne. No, tak idem k podstate, som si poctivo robila poznámky.
V podstate pri vystúpení, začnem pri vystúpení pána Mazureka, ktorý hovoril o slušnej kresťanskej spoločnosti. O tom, že pár rokov dozadu bola homosexualita na zozname duševných chorôb a že teda uvedomuje si, že dnes už nie je, že bola vyradená. Ale podľa vás, pán Mazurek, bola teda vyradená kvôli vyhrážkam násilím, hulvátstvu, fanatizmu, a preto to neakceptujete. Hovorili ste, že musíte túto úchylnú vec zastaviť už v zárodku, lebo, lebo ohrozuje spoločnosť, kultúru a hodnoty, ničí ich, atomizuje spoločnosť a takíto jedinci nemajú vzťah a úctu k ničomu, že problémom je a obávate sa dôsledku akceptácie týchto zvráteností a tohto správania. A potom ste mali skoro zástavu srdca. A som vám chcela povedať, že nemusíte sa báť, lebo máme tu veľa lekárov, ktorí sú veľmi šikovní, určite by vám pomohli, len niektorí z nich sú homosexuáli, tak bacha.
Potom tu bol pán Mizík, ktorý hovoril o latexových nohaviciach a z toho naňho vplývajúceho akéhosi hnusu, o tom, že chlap bude mať za partnerku žirafu v dôsledku tohto návrhu zákona. Potom sa porovnávala homosexualita s pedofíliou, zoofíliou, gerontofíliou, teda jak ste to povedali, geriatrofíliou, psofíliou, mačkofíliou a ešte krompáčofíliou, ak si dobre pamätám. Dokonca ste tvrdili, že ste vynašli novú diagnózu, ktorú ste teda videli u pána Osuského, čo je jeden z najinteligentnejších ľudí v našej strane podľa môjho názoru. On sa snažil reagovať vecne a podľa mňa až moc úctivo. Vrátil ste mu to vlastnou mincou, ako myslíte. Ja by som chcela k tomuto.
Ešte hovorila pani Grausová. Hovorila o tom, že takého návrhy rozvracajú rodinu, morálku a že je to v príkrom rozpore s vierou.
No a čítam to všetko kvôli tomu, lebo toto sú, tu sa ešte krotíte, tu sme v parlamente a to sú vaše vyjadrenia, ktoré sa snažíte teda nejakým spôsobom zabaliť, kultivovať práve preto, lebo si uvedomujete, že teda ste pod nejakou, že ste nejakým spôsobom trošku viac sledovaní a že to chce trochu jemnejšie vyjadrovanie.
Ja rozumiem, že máte na niečo iný názor. Úprimne som sa vás snažila počúvať a nejakým spôsobom som hľadala odpovede na tie vaše obavy. Bohužiaľ, som aj na vašich stránkach, kde už teda nie ste až tak sledovaní, som sa pozrela, že čo tam teda hovoríte. A sú tam výroky, ja sa ospravedlňujem dopredu, budem sa to snažiť trošku nejako zjemniť. Sú tam výroky typu: "Sme za pochody hermafroditov ako u slimákov, prípade dvojitý sex, dvojitý pôžitok, dvojité rodenie spratkov spopod..." Proste to už ani nechcem prečítať. "Každému negrovi odrezať na lodi (hm-hm), keď sa to rozšíri v Afrike, možno aj nafta z Nigérie bude pre nás zadarmo."
Pán Kotleba, bavíte sa. Smiešne, čo? Presne na vašej stránke som toto čítala.
Potom je tu: "Toto neni normálne podporovať mentálne chorých." Na tému LGBT. "Za chvíľu vyjde čo, príručka pre pedofilov? Fuj, hnus, čo sa tu deje!"
"Už," ďalší komentár, "už podľa toho, ako tá úchylačka vyzerá, patrí do ústavu. Bu-ze... (hm- hm). Až spolu splodíte deti, vlastne nejakého normálneho potomka, potom máte právo existencie. Len nech skúsia do škôl dostať túto Kámasútru, potom bude nasledovať príučka!"
Ďalší komentár: "Postaviť psychiatriu, ale veľkú a všetkých takýchto buze... a lesbičky tam napchať na doživotie, len o chlebe a hlade ich držať a o vode ich tam držať."
A posledný komentár, už viac nemám žalúdok, ale tento ešte jeden dám: "Migranofil, vymleté hovädo, typický príklad" (a meno jedného poslanca, nechcem ho menovať), "väčšinou buze..., túžiaci po čiernom (hm-hm) do zadku, agresívny (hm-hm), ktorý je presvedčený o tom, že Slovensko nebude in dovtedy, kým..." A tak ďalej.
Naozaj sa vám mi to nechce čítať, len dajte si to teraz do kontrastu s tým, o čom ste hovorili. Toto som, pani a dáma, teda, dámy a páni, našla na vašich stránkach a veľmi je tomu podobná aj táto debata, len trošku viacej zabalená.
No, ja si myslím, že toho ešte bude viacej, keď ako, čo vy ľúbite, povystrihujete iba také tie veci, ktoré sa vám hodia z tejto diskusie. A jasné, hodíte to, hodíte to tým ľuďom na ten internet. Nech sa páči, nenáviďte! Lebo bez ohľadu na akýkoľvek kontext, na úprimnú snahu trošku zjemniť tie hrany, vám sa to jednoducho hodí a nijako tú debatu nezjemňujete, ani tu, ani na tom internete. Aj tu sa tá debata presne takto zvrhla.
Ja som sa pýtala na podstatu problému, nič iné, aby som teda, hneď som už bola obvinená z toho, že s tým rovno súhlasím. Pýtala som sa, čo konkrétne je problémom pri tých, keď teda človek si myslí, že je pes, a tak ďalej. Že či to, že sa tak obliekajú, alebo to, že ich vidia deti, alebo či sú zlým príkladom, alebo to, že sa to jednoducho nejakým spôsobom nemá. No a dostala som odpoveď o slušnosti, o kultúre, o hodnotách, o tom, že sa nemá atomizovať spoločnosť, že takíto jedinci nemajú vzťah a úctu k ničomu, že je tu obava z dôsledkov akceptácie týchto zvráteností.
Opakujem to zámerne, pretože ja sa pýtam, že ako pomôže kultúre klamanie, zavádzanie, šírenie nenávisti, strašenie, moralizovanie? Čo slušné je na tejto diskusii? Ako, ako stmelí spoločnosť, ako naučí úcte, vzťahom, vzájomnej starostlivosti to, čo ste teraz počuli, to zhrnutie vašich komentárov? Ako to pomôže?
Oproti tomu, zopakujem niektoré veci, ktoré teda čítala Natália Blahová, ktoré hovorí, ten list hovorí k atomizácii spoločnosti toľkoto: "Snažíme sa ľuďom ukázať, že homosexuálni občania sú normálni ľudia, ktorí len dostali do vienka iné sexuálne zameranie ako majorita, ale v zásadných veciach sa nelíšia prakticky v ničom, čo by sa malo dotýkať majority ako takej." K dôvodom hovoria: "Dedenie, nahliadanie do zdravotnej dokumentácie, vyživovacia povinnosť či vdovský dôchodok, sú to naozaj veľmi dôležité veci, ktorých bagatelizovanie nie je na mieste. Oveľa menej sa však ozrejmujú dôvody emocionálne a tie sú pritom minimálne tak dôležité ako tie praktické. A možno práve my, ktorých láska je spoľahlivo preverená rokmi vzájomného súžitia, by sme o tých emocionálnych dôvodoch vedeli rozprávať najlepšie. Nie je to len o tom, že registrované partnerstvá na Slovensku chceme tak, ako chce malé dieťa hračku, po ktorej už dlho túži. My registrované partnerstvo potrebujeme tak, ako keď sa muž a žena rozhodnú žiť svoj život spoločne a potrebujú svoj vzťah spečatiť pred ostatnými a chcú aj na verejnosti a pred týmto štátom vystupovať ako oficiálni životní partneri."
K hodnotám hovorí len list, ktorý Natália čítala, toto: "Je to téma, ktorá vlastne podporuje inštitút manželstva, vyzdvihuje zásady vernosti a trvalého súžitia dvoch ľudí. A práve preto je túžba po zoficiálnení partnerského stavu podľa nás výsostne konzervatívna. Ak túžime po registrovaných partnerstvách, tak vlastne svorne vyhlasujeme ako zásadne si vážime manželstvo a akú úctu u nás požíva, teda žiadne oslabovanie, žiadne devalvovanie, skôr naopak."
Je tu ešte veta, ktorá mi nejakým spôsobom zarezonovala: "Registrované partnerstvá nie je inštitút, ktorý potrebujú politici či lobistické skupiny (s tým sa stotožňujem, komu by to na čo bolo). Ony sú len akýmisi sprostredkovateľom našich potrieb a snov. V konečnom dôsledku je tento inštitút pre nás, obyčajných ľudí, ktorí po ňom túžime."
No a posledné, čo si dovolím prečítať. "Oveľa radšej siahame k argumentom, ktoré druhú stranu urážajú, ako by ju mali o niečom presvedčiť. Toto už konečne musí prestať. Nesmieme donekonečna živiť neznášanlivosť a nevraživosť, lebo nás pohltí. Urobí z nás zlých, zatrpknutých či cynických ľudí. Uvedomme si, že v tejto spoločnosti musíme navzájom vedľa žiť a že donekonečna prekračovať intímne a osobné zóny druhých s cieľom ubližovať a zraňovať bude mať za následok ďalšiu koncentráciu napätia, až kým nedôjde k otvoreným konfliktom. Naša spoločnosť musí nastaviť pravidlá tak, aby sloboda jedného končila presne tam, kde začína sloboda iného. Samozrejme, že sa to zďaleka netýka len LGBTI vo vzťahu s ich odporcami k majorite, ale všetkých oblastí života."
Tak ja by som si, dámy a páni, kolegovia, dovolila dať do kontrastu tieto dva svety a poňatia tej témy ako takej. A chcela by som poprosiť aj kolegov, ktorí majú iný názor, skúste to akceptovať. Naozaj si myslím, že ten list, ktorý ste tu počuli, aj tá prezentácia bola slušná a úctivá. A keď hovoríte o slušnosti, úctivosti, bolo by fajn, možno by sme sa potom k niečomu aj dopracovali spoločne, možno by sme boli prekvapení. Vďaka.

Musím vás uviesť na pravú mieru. Homosexualita, čo sa týka homosexuality, existuje obrovské množstvo skutočných odborníkov z odborov psychiatrie, medicíny, psychológie, ktorí stále považujú ešte v dnešnej dobe homosexualitu za úchylku a za deviáciu. Skutočne je obrovské množstvo homosexuálov. Ja mám veľmi veľa známych homosexuálov, pretože som ich liečila ako dermatológ, a boli to slušní ľudia. Ale títo ľudia nikdy, ten typ ľudí, ktorí ku mne chodili na ambulanciu, chodili s pohlavnými chorobami, nie s tým, že by si chceli liečiť homosexualitu, ale títo ľudia sa nikdy nezúčastňovali na tých takzvaných, na tých exhibicionistických, nechutných tzv. PRIDE pochodoch. A samotní homosexuáli sa bránia proti tomu, proti nátlakovým akciám LGBTI z organizácie Neomark, ktorá je organizovaná neomarxistami. Čiže vlastne nie sú homosexuáli všetci za to, za tieto vaše, jednoducho za túto vašu agendu a túto vašu ideológiu. Takže, bohužiaľ. No, ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani Cigániková, mali ste veľmi odľahčenú reč na začiatku vašeho prejavu. Rovnakú budem mať aj ja v rámci faktickej poznámky. Povedali ste, že tu máme aj lekárov homosexuálov. To vaše tu, to je tu v parlamente? Vŕta mi to v hlave, lebo aj ten, čo sedí vedľa vás, je lekár, ale pokiaľ viem, má ženu z nádhernej krajiny. Tak ktorý lekár? Dajte tip! Ďakujem.

Napriek tomu teda, že ste oslovili práve mňa menom, tak ja to nebudem brať osobne. Čiže, milá Janka, dve otázky. Jedna, že na ktorých našich stránkach ste to čítali? To by ma osobne zaujímalo. Čiže to môžme aj kľudne mimo debaty, aby som sa vedel k tomu vyjadriť, či to naozaj má nejaký súvis s nami alebo nie, lebo len tak prečítať a nevieme, o čo ide, odkiaľ to je, tak to je veľmi ťažko. A potom je to také falošné obvinenie.
A druhá taká pripomienka je, že aj v tom vašom vystúpení teraz ste opakovane niekoľkokrát prirovnali spolužitie dvoch ľudí rovnakého pohlavia k tradičnému manželstvu, ale aj čo sa týka jeho funkcií. A toto je predsa to, čo hovoríte, že k tomuto nechcete smerovať. Tak ja sa preto pýtam, prečo to stále s tým manželstvom a s funkciami tradičného manželstva porovnávate? Lebo pre nás je práve toto neprijateľné. A teraz naozaj, ja sa snažím neútočiť, byť vecný a úplne bez emócií, ale skutočne slušne vám teraz hovorím, že pre nás je naozaj neprijateľné, aby nejaké spolužitie homosexuálov, akékoľvek, ste porovnávali s manželstvom, ktorého úloha je zabezpečiť nielen plodenie, ale aj výchovu detí tak, aby tá spoločnosť mohla fungovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pani poslankyňa Cigániková, v prvom rade ja som hovoril o tom, že tá homosexualita bola z toho zoznamu vyradená práve kvôli politickému nátlaku, pretože, keď tí psychiatri, ktorí tam boli, ten kongres, hlasovali o tomto, tak sa im vyhrážali doslova ľudia smrťou, že keď za to nebudú jednoducho hlasovať, aby to nebolo zrušené, tak sa im môže jednoducho niečo stať. Tam boli radikálne, v Amerike, tie skupiny, polovojenské, rôzne ľavičiarske, extrémistické a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, my odstránenie homosexuality zo zoznamu duševných chorôb nemôžme brať ako nejaký medicínsky pokrok, ale iba ako výsledok prehnanej, chorej, zvrátenej politickej korektnosti a ustupovanie ľavicovým extrémistom.
Čo sa týka tých vyhlásení z internetu, ktoré ste čítali, tak ja použijem rovnakú logiku ako vy. Na internete koluje také video, možno asi na vašich stránkach. Je tam jedna pani poslankyňa, ktorá zachytáva svoj pracovný deň od rána do večera. V podstate vyznie to, ako keby sa vysmievala občanom, že: pozrite, ja nemusím dokopy nič robiť, žijem si snobský bratislavský život. A keď si pozriem komentáre pod tým videom, tak keby som to tu citoval, tak by ste riadne videli, poriadne, čo to dokážu tí ľudia napísať. A mohol by som povedať, pozrite, to sú tí vaši ľudia na vašich stránkach, toto reálne píšu. To znamená, takáto logika, to môžme používať v materskej škôlke, ale nie v Národnej rade, že niekde ste čítali nejaké komentáre. To môže si na Facebooku založiť profil ktokoľvek a písať kdekoľvek, čokoľvek. To proste jednoducho nedáva logiku.
Ale čo bolo nosnou témou môjho vystúpenia, ktoré ste tak veľmi kritizovali, bolo to, že vy síce argumentujete tým ako je potrebné zaviesť tieto nejaké tri inštitúty, dedenie, OČR a podobne, aby mali tí homosexuáli nejaké základné jednoduché práva. Ale ja som argumentoval celý čas tým, že toto je len začiatok, začiatok. A vy ste sa síce tvárili, že nie, nie, nie je to tak, vy len chcete pomôcť, ale počas tej rozpravy ste sa všetci odkryli, úplne demaskovali a priznali. Áno, chceme viac, tento by im dával aj manželstvo, aj deti by im, štyri, dal rovno. Jednoducho úplne ste sa demaskovali, že to, čo hovoríme, tá hrozba je úplne reálna a prichádza práve z vašej strany.

Pani poslankyňa Cigániková, ďakujem, že si opäť poukázala na jeden z rozmerov tejto debaty, lebo môžem len zopakovať, nie je to spor liberálov s konzervatívcami. Je to spor, ktorý možno viesť vo vecnej rovine, kde aj jeden, aj druhý názor možno pokojne a kultivovane vyjadriť, ale, žiaľ, veľmi často tento spor skĺzava do roviny nechutného šírenia nenávisti. Nie každý názor, ktorý odmieta registrované partnerstvá, je nechutné šírenie nenávisti, ale mnohé z toho, čo predvádzajú fašisti nielen na internete, ale aj v tejto rokovacej sále, sa do kolónky nechutné šírenie nenávisti úplne oprávnene zmestí. Ďakujem ti, že si to opäť pripomenula a že si ich aj vyprovokovala k reakciám, ktoré to potvrdzujú znova.

Ďakujem pekne. Ja som mala pocit, že trošku ste sa snažili miernejšie, až teda na toho vášho jedného exota, si myslím, že to boli také, že síce z vášho sveta, ale ste sa snažili o korektné vystupovanie teraz v týchto komentároch. Možno by sme sa inam dostali, keby sme sa takto bavili stále.
Pani Grausová, nesúhlasíte s tým, že by sa to malo, takisto ako pán Mazurek, že to, že homosexualita nie je choroba, že by sme to mali brať za hotovú vec. Okej, tak potom bavme sa o tom. Príďme s tými argumentami, ktoré máte vy, my prídeme s tými, ktoré máme my. Možno sa k niečomu dopracujeme. Ale ako vyhlásiť, že tak to nie je, lebo existuje aj druhá strana mince. My zas si myslíme, že áno, no tak poďme sa teda baviť o tomto.
Nechápem, čo majú PRIDE pochody s týmto návrhom. Ja poviem dokonca za seba. Ja napríklad na PRIDE tiež nikdy som nebola, nechodím. A z toho dôvodu, lebo si myslím, že to viacej škodí a ubližuje spoločnosti na oboch stranách, ako pomáha. Ale neodsudzujem nikoho vôbec, kto tam ide. Nech tam ide, nech si každý robí, čo chce, kým druhému neubližuje. Takže toľko k týmto nátlakovým akciám. Toto nie je nátlaková akcia. Je to úprimný záujem aspoň najmenej dať ľuďom také veci, ktoré podľa nás sú samozrejmé.
Pán Mizík, to bol dosť primitívny komentár. Ale poviem vám pravdu, vôbec netuším, či Peter je alebo nie je homosexuál, tak ako o ostatných, pretože mi to je úplne jedno, fakt.
Pán Kotleba, tradičné manželstvo, spájanie tohto zákona s tradičným manželstvom, nie je to tak. My nevyžadujeme tie ďalšie veci, ktorých sa aj bojíte. A hovoril aj pán Mazurek, že podstata je v tom, že toto je začiatok niečoho ďalšieho. My chceme teraz dedenie, nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie, OČR-ku. A fajn, nehovoríme, že by sme nedokázali my v našom svete pripustiť aj viac. Ale veď na to tu máme parlament, ktorý povie áno, toto je ešte okej, toto už okej nie je. My sa nehráme na nič iné. Takže viac už nestihnem, tak toľko k tomuto.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja to naozaj len tak stručne zhrniem. V podstate nejaké poznámky a pár myšlienok, ktoré by som chcel k tomu povedať.
Dnes tu rokujeme o tom, že tradičné manželstvo by mohlo dostať nejakú alternatívnu formu, nejakú alternáciu vo forme spolužitia dvoch ľudí bez ohľadu na pohlavie. To znamená, nejakú formu jemne registrovaného partnerstva, keď to tak môžem nazvať. Podľa mňa je to úplne od počiatku veľmi divoké alebo veľmi divoká snaha, ktorá, vidím aj dnes tu v pléne, vedie k tomu, že už sú tu osobné súboje a vášne a naozaj urážanie a veci, ktoré možno by tu ani nemali čo hľadať, keby sa to tak nehrotilo. A teraz ja nehovorím, že to hrotia len predkladatelia, ale jednoducho je to emotívna téma.
Ale aká je skutočnosť? Skutočnosť je taká, že manželstvo je jedinečný, jedinečný zväzok muža a ženy, ktorý sa uzatvára za cieľom splodenia a výchovy detí. Manželstvo je predsa základ rodiny a rodina je základ spoločnosti. A žiaľ, my postupne krok za krokom, nielen dnes, ale aj krokmi predtým, smerujeme k degradácii postavenia rodiny ako základnej bunky a piliera spoločnosti.
Od 1. septembra tohto roku platí novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá okrem iného hovorí aj o tom, že zviera nie je vec. Platí novela, ktorá od 1. 9. zavádza pre zvieratá silnejšiu právnu ochranu ako pre živé, aj keď ešte nenarodené deti. To je obrovský výkričník. To je obrovský výkričník. Ale čo z toho vyplýva v súvislosti s tým, o čom dnes rokujeme? Implikáciou, logickou operáciou, implikácia z týchto predpokladov dostaneme jednoznačný záver, že zviera je pre našu spoločnosť v súčasnom nastavení hodnotnejšie ako malé, nevinné, živé, ale aj keď ešte stále zatiaľ nenarodené dieťa. Zviera je hodnotnejšie ako malý človek.
A dnes tu máme rokovanie o tom, že vzťah dvoch mužov alebo dvoch žien by mal podľa predkladateľov zo SaS, aspoň čiastočne by teda mal byť postavený na úroveň tradičného manželstva. Aspoň čiastočne, nehovorím, že úplne. Ja sa ale potom pýtam a vzhľadom na všetky tie debaty, ktoré tu zazneli a tie priznania zo strany predkladateľov, ktoré tu boli vyslovené, si myslím, že je oprávnená otázka, ja sa pýtam: čo by nasledovalo? Čo by nasledovalo? Ak dnes máme zviera hodnotnejšie ako nenarodené dieťa a zároveň chceme nejaké spolužitie dvoch ľudí postaviť na úroveň manželstva, tak sa pýtam, či naozaj ten druhý krok nebude nejaká legislatívna podpora pre spolužitie ľudí so zvieratami. Nebudem to konkretizovať, aby niekto nehovoril, že útočím, ale dnes možno aj tí, ktorí to pozerajú, sa smejú alebo si ťukajú na čelo, že až tak ďaleko to predsa nemôže zájsť.
Ja si ale dovolím pripomenúť takú skúsenosť, ktorú majú najmä tí mladší z nás, ešte mladší odo mňa, ktorí ako deti pozerávali v televízii rozprávky o tých transforméroch, o robotoch, ktoré sa menili na autá, a autách, ktoré sa menili na robotov. Vtedy by nikoho nenapadlo, nikoho by vtedy naozaj nenapadlo, že raz budeme počúvať nie rozprávky, ale vážne politické reči o tom, že majú mať v spoločnosti práva ľudia, ktorí sa chcú zo ženy zmeniť na muža alebo z muža na ženu. Nikoho by to pred ešte pár rokmi nenapadlo. Dnes, dnes sa to, žiaľ, tou mediálnou propagandou snaží tá liberálna sila pretlačiť ako niečo normálne. Hovorím to preto, lebo to je v podstate tá istá stránka tejto veci, o ktorej dnes rokujeme, len v inom balení.
Je úplne zjavné, že všetky tieto snahy, ktoré tu aj dnes máme, vedú v konečnom dôsledku, a predkladatelia to ani nejakým spôsobom dnes nespochybnili, najprv k zoslabeniu, zoslabeniu postavenia tradičnej rodiny v spoločnosti a potom k jej totálnej degradácii a k tomu, aby sa rodina vlastne brala len ako jedna z foriem spolužitia ľudí, ktorá možno niekedy dávno bola tá exkluzívna, jedinečná, originálna, ale dnes je to už prekonané. Dnes je to predsa už zastarané a už tých foriem máme niekoľko. A naozaj my máme obrovské množstvo príkladov z tej západnej Európy, kde ustupovanie takýmto snahám vedie. Kde to vedie? Vedie to k úplnej strate svojej identity, nielen identity národnej, identity nejakej možno štátnej suverenity, ale aj identity tej najosobnejšej, a to je tej rodinnej.
Viete, ak nie je rozklad spoločnosti to, že bude rozložené alebo znížená úloha alebo postavenie tradičnej rodiny v spoločnosti, tak čo je potom tým rozkladom? Veď predsa ak Boh, v ktorého my veríme, možnože niektorí, čo sú tu, neveria, ale ak Boh stvoril muža a ženu tak, že len muž a žena môžu mať spolu deti a žiadny muž so žiadnym mužom nemôže mať deti a žiadna žena so žiadnou ženou nemôže mať deti, tak potom ani rodina nikdy nebude môcť byť nič iné len muž so ženou a s deťmi, ktoré, ak im Pán Boh dá, sa im podarí spolu splodiť a vychovať. Všetko ostatné, všetko ostatné bude len ľudský výmysel v snahe byť moderný, byť in a jednoducho robiť a pokúšať sa presadzovať hlúposti, o ktorých ešte pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi by nikto ani len neuvažoval.
Z takéhoto dôvodu a síce úplne jednoznačného, nie politického, to nejde o to, že je to nejaká strana naša alebo možno iné, ktoré tu ešte vyznávajú konzervatívne hodnoty a neboja sa k nim priznať a prihlásiť, z takéhoto dôvodu, že práve od tej božej prirodzenosti môžu mať deti iba muž a žena a nie dvaja muži ani dve ženy, nemôžme, nikdy nemôžme priznať spolužitiu dvoch ľudí rovnakého pohlavia také práva, aké má rodina, aké má spolužitie dvoch ľudí, muža a ženy za účelom stvorenia detí a ich výchovy.
Preto ja sa vás, kolegovia zo SaS, predkladatelia, pýtam, aký je váš skutočný cieľ? Nás obviňujete, že sme fašisti, že chceme Židov, Cigánov a, neviem, koho všetkého posielať do plynu. Ja vám však hovorím, spýtajte sa nás, či to naozaj chceme. A ja vám poviem nie, nechceme nikoho posielať do plynu, ani Židov, ani Cigánov, nechceme nikomu ubližovať, ale ani nič pre to nerobíme. Nepredpokladáme žiadne pokusy zákonov, ktoré by mali niekoho diskriminovať, eliminovať, likvidovať, posielať do plynu. Ale aký je váš cieľ? Pretože ja sa vás pýtam, čo vlastne chcete vy? Chcete, aby na konci vášho snaženia bola devalvácia tradičnej rodiny? Chcete aby boli homosexuálnym spolu nejakým zväzkom priznané práva, ktoré sú dnes priznané len rodine? Ak to chcete, tak to povedzte na rovinu. Ale ak to nechcete, tak sa vás pýtam, prečo predkladáte také návrhy, ktoré k tomu smerujú? Pretože, a to hovoríme stále a poviem to znova, politikov máme všetkých porovnávať podľa činov a nie podľa rečí. A keď vaše činy k tomu smerujú, tak sa k tomu aj priznajte. Pretože áno má byť áno a nie má byť nie.
Ďakujem pekne.