34. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky Nicholsonová, vy ste to nejako emočne neuniesli, to vystúpenie. Ja neviem, čím som si zaslúžil, že ste celé svoje vystúpenie venovali mne, ale asi vám unikla pointa, o ktorej som rozprával. Ja som neútočil na homosexuálov, o ktorých ste sa vy tak vytáčali. Ja som hovoril o tom, že nie je možné, aby sme akékoľvek iné spolužitie povyšovali na úroveň manželstva. A vy sem prídete v emočnom strese a začnete na mňa útočiť a rozprávať o samovražde nejakého dievčaťa. Možnože by si to dievča nezobralo život, pani kolegynka, keby vaša strana nešírila po Slovensku bludy o tom, že preoperovať si pohlavie je normálne a že to je úplne v poriadku. Potom tie deti sú osprostené, nevedia, kde je sever, a potom to takto končí. Treba si vstúpiť do svedomia.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pani Nicholsonová, vo vašom prípade absolútne platí: mali oči, nevideli, mali uši, nepočuli. Nádherne, vecne a aj s úsmevom sme vám všetkým vysvetľovali, čo nám vadí. Všetci, čo sme hovorili, sme jasne vysvetlili, že toto je len začiatok rozvratu na Slovensku a bude to pokračovať ako v iných krajinách. Príklady uviedol Milan Mazurek. Hovoril o Švédsku, ja osobne som viedol ako príklad Česko. A teraz jeden príklad, keď aj vy ste dali príklad. Nedávno znásilnil muž transgender v ženskej väznici tri naozajstné ženy.
A k tomu, čo ste vraveli, ako to ohrozí naše rodiny. Áno, ohrozí status quo, na ktorom stojí Európa, európska civilizácia tisícky rokov. Pozrite, čo urobili liberáli a vítači so Švédskom? Krajina je v koncoch. Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Cigániková.

Ďakujem pekne. Lucia, ja ti chcem opäť raz vzdať naozaj hold, tvojej osobe a tvojmu prejavu hlavne. Ja som sa vyslovene potešila, keď som počula, že ideš hovoriť ty. Práve preto, lebo mám pocit, že fakt to triafaš klinec po hlavičke, úplne perfektne. A hovorila si naozaj za veľkú skupinu ľudí. Jednak teda tých hetero, ktorí, ako sme vraveli, nechcú sa zobrať, nechcú žiť v manželstve, ale hovorili sme, áno, aj o homosexuáloch, ktorí sú teda, vraj ich je odhadom 4 percentá. Ja len chcem uviesť číslo. Ak je v tejto krajine päť a pol milióna ľudí odhadom, tak 220-tisíc ľudí z toho je homosexuálov. A kolegovia, najmä teda, ale asi len výhradne z ĽSNS, ich prirovnávajú k, naozaj k nejakým deviáciám psychickým. Je to nešťastné, je to smutné a mne je osobne aj veľmi ľúto, že nevedia pochopiť, že my zas ten svet vidíme inak a že sa chceme zastať tejto skupiny, lebo považujeme to za správne. A práve za nesprávne považujeme ten prístup, ktorí majú tuto kolegovia, ktorí hovoria o osprostených deťoch preto, lebo si dovoľujeme šíriť nejaké hodnoty a nejaké pre nás teda liberálne myšlienky v zmysle, že dávať slobodu jednotlivcom, pokiaľ neubližujú niekomu inému. A o osprostených deťoch tu hovoria ľudia, ktorí zastupujú naozaj skupinu obyvateľstva, ktoré sa vo veľkej miere nevie naučiť ani pravopis základnej školy. Takže prosím vás pekne, však trošku buďme kritickí, bavme sa o podstate veci, lebo tieto urážky, to naozaj nemá žiadny zmysel.
Lucia, ďakujem ti ešte raz a som hrdá, že som členkou strany, ktorou si aj ty.

Pán poslanec Mazurek.

Pani poslankyňa Nicholsonová, skutočne, ako bolo povedané, emotívne vystúpenie, ale skúsme sa vrátiť z emócií do reality, pretože vy vnímate tú realitu veľmi zjednodušeným spôsobom. A všimol som si, že vyvodzujete závery vstupov, ktoré tu ani v podstate neboli. To znamená, vyvodzujete závery a dávate otázky, na ktoré už dávno bolo v rozprave odpovedané. Pretože hovoríte, že ste tú rozpravu pozorne sledovali. Opakovane ste sa nás pýtali, pomaly až po jednom každom z nás, ako prijatie takéhoto zákona ohrozí náš, povedzme, partnerský život, našu výchovu detí a tak ďalej a tak ďalej. Ale my sme už tu opakovane vysvetlili. Toto je prvý krok, ktorý vedie k ďalšej postupnosti krokov, ktorá nakoniec vedie k adopciám detí homosexuálmi. A môžete hovoriť, že som konšpirátor, odkazujem vás na slová pána Dostála, ktorý povedal áno, oni toto chcú, toto chcete, vy si prajete, toto by bol pre vás ideálny stav.
A potom vám poviem, komu to ohrozuje. Ohrozuje to tie deti, preto to celé robíme, pretože to ohrozuje deti, ktoré sa v budúcnosti môžu stať terčom normálneho, jednoducho, ako by som, neviem, ako by som to nazval, ale môžu byť proste umiestnené do homosexuálnej rodiny, čo ja považujem za brutálny zásah do ich ľudských práv. Každé dieťa má právo na otca, matku a nemôžeme jednoducho dieťa dať do takejto rodiny.
A toto je celý ten princíp, s týmto začínate, sami ste sa demaskovali, chcete viac, chcete viac. Ale ja som veľmi rád, že táto debata prebieha. Nešírime tu nenávisť, to sú vaše domnienky, zase vyvodzujete závery z ničoho. Ale som veľmi rád, že prebieha, pretože ste sa tu odhalili v celej svojej nahote. To znamená, či už pani Cigániková, poďme si meniť pohlavie, to sú ľudia, ktorí sú psychicky narušení naozaj. To, keď si povie zo dňa na deň, ja som žena, tomu človeku treba pomôcť a nie akceptovať to, áno, tak budeš žena. Keď si človek povie, ja som pes, áno, budeme to akceptovať. Nie, toto sú nebezpečné veci. A ešte raz, koho to ohrozuje? Deti.

Pán poslanec Uhrík.

Pani Nicholsonová, ja skutočne nemám pocit, že by sme šírili nejakú nenávisť. Aspoň sám za seba môžem povedať, že ja vôbec necítim nejakú nenávisť voči homosexuálnom ani voči nejakým iným. Nenávisť nie je vôbec to správne slovo, ani opovrhnutie dokonca nie je to správne slovo. Rešpektujem ich takých, akí sú. Skrátka, sú to ľudia, ktorí možno majú nejaké problémy, treba ich aj chápať, to je prirodzené, treba sa im snažiť nejakým spôsobom pomôcť, ale to, že ich nepodporujem, ešte neznamená, že ich nenávidím. To, že nesúhlasím s tým, aby sa tá latka právne neustále rozširovala, to ešte neznamená, že cítim nejakú nenávisť a niekomu tu chcem robiť niečo zlé. Vôbec to, naozaj ma nezaujíma, kto, ako žije vo svojom súkromnom živote. Jediné, čo aj kolegovia povedali, je to, že nechceme, aby sa, pán Vašečka to povedal konkrétne, aby ľudia vynášali svoje spálne von.
Viete, vy hovoríte že dávame rovná sa medzi homosexualitu a zoofíliu. Takto ale vôbec nie je. Ale v skutočnosti vy dávate rovná sa medzi to, keď niekto niečo nepodporuje, a to, keď niekto niečo nenávidí. Pán Budaj s tým začal vo svojom prvom vystúpení, vy ste to už potom len dotiahli ďalej. Kto nepodporuje tento návrh zákona, ten má strach o svoj rodinný život. Ja vôbec nemám strach o to, ako by napríklad aj prijatie tohto zákona ovplyvnilo môj súkromný život, podľa mňa nijako, úprimne si to myslím. Ale mám strach, ako by to ovplyvnilo množstvo mladých ľudí, ktorí by zrazu začali, možnože doteraz ani nad tým nešpekulovali, ani nevedia, že nejaká homosexualita existuje, ale zrazu by sa im to ukázalo, ukázalo by sa im to, že je to v poriadku, začali by sa zasa, ako to býva zvykom v seriáloch, vo filmoch, v reláciách propagovať ešte viac homosexuálne vzory a tí ľudia, tí naivnejší ľudia, zmätení niektorí by jednoducho v tom videli nasledovaniahodné vzory, videli by v tom niečo moderné a nakoniec, tak ako aj tá smutná vražda, samovražda toho dievčaťa. Jednoducho tí mladí ľudia by to začali nasledovať a mnohí aj menej vzdelaní ľudia, alebo takí nechápaví by to začali nasledovať. A práve v tom vidíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál.