34. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, no ja nie som baník samozrejme a mám s tým minimálne skúsenosti, ale keď počúvam, že akým spôsobom no to bolo zanedbané, tie jednotlivé bezpečnostné, technické a ďalšie veci, mne to pripadá, ako keby sme začali ťažiť v roku 2005 alebo ´8, prvýkrát v histórii na Slovensku ideme ťažiť a nemáme žiadne nejaké tie normy a pravidlá pripravené. A keď ešte hovoríš, že tam nie sú ani zodpovední vedúci, no ďakujem pekne. Takže to je dobrý chaos. A bojím sa, že toto asi neni jediný rezort, v ktorom to takto vyzerá.
Takže ďakujem, keď takto to vystihujete a dávate takúto zmenu zákona. Ďakujem.

Halo? Áno, zákon je z roku 1988. Samozrejme, už bol niekoľkokrát novelizovaný, avšak práve v tých ustanoveniach, o ktorých hovoríme, sa to netýkalo. Mnohé môže urobiť aj ministerstvo hospodárstva v rámci svojich kompetencií, v rámci vyhlášok a smerníc. Avšak nekonajú, a preto je zrejmé, že potrebujú na to splnomocnenia, donútenie zo strany zákona. A preto je tu táto legislatívna iniciatíva, aby sme ochránili, v maximálnej miere aspoň legislatívne ochránili našich baníkov.

Ďakujem pekne. Nechcel som reagovať vo faktickej na Anku, nech to nevyzerá, že tu hráme nejaký slovný pingpong, čiže iba doplním niektoré tie veci, ktoré ona nestihla.
Ďakujem súčasne veľmi pekne pánovi Feckovi, že aspoň sa zapojil do tejto debaty. Prekvapuje ma, že teda okrem neho tu nemáme nikoho iného, koho by sa toto mohlo dotknúť. A zvlášť ma prekvapuje, že tu nesedí pán Robert Fico, ktorý sám sa stavia stále do úlohy toho ochrancu baníkov, a som teda veľmi, veľmi zvedavý, ako bude za tento zákon hlasovať. Mňa samotného a teda stranu SaS mnohí považujú za bojovníkov proti baniam, ale to tak vôbec nie je, pretože jediné, proti čomu bojujeme, je ten alobal a teda inak povedané, zneužívanie peňazí nás všetkých, na ktoré sa skladáme v cenách elektriny. A teda aj tento samotný zákon to dokazuje, že nám tu nejde o nejaké, nejakých fantómov, ktorí sa tu nabaľujú na baníctve, ale naozaj nám ide o tých samotných baníkov, ktorým chceme zlepšiť tú bezpečnosť pri práci, pretože naozaj títo ľudia si zaslúžia bezpečnejšie, zdravšie, no hlavne zmysluplnejšie pracovné prostredie.
Anka už spomenula to banské nešťastie, ktoré sa udialo v roku 2009, iba tri roky predtým tam bol aj prieval v Bani Nováky, ktoré si vyžiadalo takisto štyri obete. Takže máme tu už 24 obetí v priebehu troch rokov iba na tomto jednom úseku, respektíve v tejto jednej bani alebo v jednej spoločnosti. Tým spoločným menovateľom boli zanedbané bezpečnostné predpisy, chýbajúce záchranárske vybavenie, neodborný a neprofesionálny prístup pri likvidácii mimoriadnych udalostí.
To, čo je obsahom toho zákona, už tu bolo veľmi pekne odprezentované, ale ja si dovolím ešte doplniť, že tieto návrhy vyplynuli z vyšetrovania najmä tej, tej druhej mimoriadnej udalosti, teda toho roku 2009. Na Hlavnom banskom úrade bol vtedy zriadený ten vyšetrovací tím, tento sa veľmi detailne zaoberal nielen tým, či boli dodržané predpisy, ale pozreli sa aj na príčiny vzniku tejto udalosti, kedy zistili aj tých 50 závažných porušení predpisov. Zaujímavosťou bol vtedy ten následný zásah predsedu Hlavného banského úradu pána Kúkelčíka, ktorý sa rozhodol tú správu zoškrtať práve v prospech majiteľa Hornonitrianskych baní. Ja by som toto konanie mohol označiť za zmanipulované konanie zo strany Hlavného banského úradu, ako i obvodných banských úradov rôznymi účelovými výkladmi predpisov zo strany predsedu tohto úradu, no a cieľom mali byť podľa mňa výhody pre spriaznené dozorované organizácie. Pán Kúkelčík, neviem, či vám hovorí niečo toto meno, ale pre mňa je to niečo podobné, ako bol pán Holjenčík v energetike alebo pán Harabin v súdnictve. A to práve v súvislosti s tým, akým spôsobom pristupuje k svojej funkcii a akým spôsobom zasahuje napríklad do vyšetrovaní. Manipulácia s týmto vyšetrovacím spisom je pritom zrejme iba špičkou toho ľadovca, ale teda je súčasne takouto studenou sprchou, ktorá je o to studenšia, že ide o úplne zbytočne vyhasnutých 20, respektíve 24 ľudských životov. Samostatnou a veľmi smutnou kapitolou je potom aj následné pokutové konanie vo veci banského nešťastia v Bani Handlová, ktoré dokonca skončilo vrátením pokuty zo strany Obvodného banského úradu v Prievidzi organizácii Hornonitrianske bane Prievidza.
Už v minulosti bolo na konanie predsedu Hlavného banského úradu na ministerstve podaných viacero podaní poukazujúcich na zneužívanie svojho postavenia. Žiadne z nich však neviedlo k žiadnemu výsledku. Bežnou praxou na ministerstve hospodárstva bolo, že v prípade obvinenia predsedu Hlavného banského úradu zo zneužívania svojich právomocí namiesto vyšetrovania podnetu samotným ministerstvom, toto iba požiadalo o podanie stanoviska. Hádajte koho? Hlavný banský úrad a teda pána Kúkelčíka, ktorému stačilo len uviesť, že nič z toho nie je pravda a prípad sa tak uzavrel. Nie je známe, že by doposiaľ ministerstvo hospodárstva vykonalo nejakú hĺbkovú kontrolu práve na Hlavnom banskom úrade.
Dnes preto predkladáme novelu tohto zákona s ohľadom na oblasť bezpečnosti a ochranu zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, ako je vyšetrovanie mimoriadnych udalostí, najmä vyšetrovanie príčin havárii a závažných pracovných úrazov. Ako som už uviedol, problémy s tým súvisiace sú veľmi úzko prepojené s vykonávateľom tohto zákona Hlavným banským úradom a jeho vedením, ktoré si samotný banský zákon vykladá podľa svojich predstáv. Ako už Anka spomenula, tento zákon predkladáme do Národnej rady po druhýkrát a teda už v minulosti sme upozorňovali na jeho nedostatky. Odvtedy uplynul rok a pol, žiaľ, nič sa nezmenilo, naopak, ďalšie banské havárie iba pribudli. Aj z tohto dôvodu verím, že súčasnú potrebnú a najmä nevyhnutnú novelu posunieme do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja už len na záver chcem poďakovať predkladateľom. Tak ako povedal aj môj kolega Martin Fecko, že, Karol, nielen ty, ale aj s tvojimi kolegami dokazujete, že naozaj k baníctvu pristupujete komplexne a zodpovedne, že nie je to len o tom, že by ste chceli bane zatvárať, že naozaj sa zaujímate aj o bezpečnosť ľudí, čo ste vlastne potvrdili aj týmto samotným návrhom. Takže aj odo mňa vďaka.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, spolu s kolegom Radoslavom Pavelkom predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe v znení zákona č. 39/2013 Z. z., pričom cieľom návrhu zákona je zaviesť zásadu bezplatnosti prístupu k informáciám o kvalite podzemnej vody, ktorú vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav ako príspevková organizácia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať ani negatívny vplyv, sociálny vplyv, ani negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať výrazne pozitívny vplyv na životné prostredie.
Ďakujem pekne a, pán podpredseda, zároveň sa potom hlásim aj do rozpravy.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani navrhovateľka, kolegyne, kolegovia dovoľte, aby som podal spravodajskú správu k novele tohto zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, ktorý máme pod tlačou 1109.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Cieľom, podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na včasné a úplne informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. V nedávnom období rezonovali medzi verejnosťou viaceré kauzy znečistenia podzemnej vody, ktorá sa využíva pre ľudskú spotrebu, pre závlahu alebo aj iné účely. A najpravdepodobnejší zdroj znečistenia podzemnej vody je zo starých environmentálnych záťaží, ale aj z novodobých ekologických havárií, či priemyselnej alebo poľnohospodárskej činnosti. Uvedené informácie prenikli na verejnosť až z verejných oznamovacích prostriedkov, v podstate náhodou, pretože súčasný systém analýz podzemných vôd a informovanie o nich sú nastavené nedostatočne.
Si spomínate na dve také aktuálne situácie, ktoré boli najmä na Žitnom ostrove. Jedna bola analýza, zistenie atrazínu vo verejnom vodovode vo Veľkom Báči a v priľahlých obciach a vyviňovanie sa rezortov, či už to bol rezort životného prostredia a rezort zdravotníctva, že kto je zodpovedný za ten stav, že ľudia pili znečistenú vodu. No ministerstvo životného prostredia potom povedalo, že sú za to zodpovední, nebudete veriť kto, starostovia. Pretože starosta je ako zodpovedný dodávať pitnú vodu, nezávadnú svojim obyvateľom. Avšak o tom, že tá voda je závadná alebo nezávadná, vlastne tie informácie o kvalite zhromažďuje rezort životného prostredia v rámci svojich organizácií, ako je Slovenský hydrometeorologický ústav, Výskumný ústav vodného hospodárstva a Geologický ústav Dionýza Štúra. Samozrejme svoje merania a povinnosti majú aj prevádzkovatelia vodovodov, ktorí taktiež musia robiť merania, kontroly analýz dodávanej vody, avšak projekty manažmentu rizík o tom, aký rozsah analýz majú vykonávať, to znamená, či len také malé krátke s vytipovanými vybranými ukazovateľmi, alebo rozšírené, tak tie práve sú nastavené na základe zistení, ktoré sú zverejňované a zisťované prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Slovenský hydrometeorologický ústav je príspevková organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá je príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly rezortu ministerstva životného prostredia. SHMÚ, ako poznáme v skratke túto organizáciu, poskytuje klimatické a meteorologické informácie, ako aj informácie o kvalite ovzdušia, stave a režime vôd. Ďalej poskytuje poveternostné informácie, vrátane tých, ktoré sú potrebné na zabezpečenie leteckej prevádzky na území a nad územím Slovenskej republiky. Poskytuje poklady pre predpoveď počasia a zabezpečuje predpoveď vodných stavov a prietokov. SHMÚ svoju činnosť vykonáva na základe systematického získavania údajov, zberu, spracovania týchto údajov v pozorovacích sieťach a v spolupráci s ďalšími organizáciami a inštitúciami. Tieto údaje archivuje a interpretuje a vykonáva aj ďalšie činnosti súvisiace s vyhodnocovacím napríklad pozorovania ovzdušia, vody pre rôzne účely. Základným prostriedkom na získavanie údajov o kvantitatívnych a kvalitatívnych parametroch ovzdušia a vôd sú pozorovacie objekty Štátnej hydrologickej a štátnej meteorologickej siete v celkovom počte 4 190.
Ako som spomínala, SHMÚ je príspevková organizácia rezortu životného prostredia, ktorá je každoročne subvencovaná nemalými prostriedkami z verejných zdrojov. Tie fungujú na základe kontraktu s ministerstvom životného prostredia. Napríklad v roku 2017 to bol transfer vo výške viac ako 10 mil. eur, čím zadávateľ, ministerstvo, zabezpečil pre riešiteľa ako SHMÚ finančné prostriedky vlastne v plnom rozsahu tých prác, ktoré SHMÚ mala mať. Okrem týchto finančných prostriedkov vzhľadom na to, že ide o príspevkovú organizáciu, tak potrebuje mať aj vlastné príjmy a tie v roku 2017 boli dosiahnuté vo výške viac ako 5,8 mil. eur. Sú to dôležité čísla, aby ste pochopili to, že keďže navrhujem, aby hydrologické údaje boli poskytované bezplatne, že aký dopad a či bude mať na financovanie tejto organizácie. Čiže viac ako 5 mil. je vlastný príjem. Z toho 4,9 mil. za predaj služieb, potom sú to ďalšie prostriedky, príjem z prenájmu budov, úroky a iné nedaňové príjmy, resp. príjmy z európskych spoločenstiev. Niečo sú aj tržby za predaj služieb pre leteckú meteorologickú službu.
Z tohto všetkého, z týchto, z tejto sumy 5,8 mil., ktorá je vlastným príjmom, je len 31 244,96 eur príjem za monitorovanie a hodnotenie množstva, režimu a kvality podzemných vôd. Čiže po aplikácii môjho návrhu zákona by bol výpadok príjmov tejto organizácie 33 215,96 eur podľa účtovnej závierky z roku 2017. Čiže v porovnaní príjmu 5 mil. 800-tisíc výpadok 33-tisíc euro a pritom údaje, ktoré dostanú, tým pádom aj títo starostovia, ktorí majú zabezpečovať kvalitnú vodu pre ľudskú spotrebu, tak dopad na to zdravie, na zdravie ľudí a na to, že občania budú môcť aktívne kontrolovať kvalitu podzemnej vody v lokalitách, kde žijú, alebo ktorá ich zaujíma, je oveľa, oveľa väčší ako v porovnaní s výpadkom tohto príjmu, čo je nula celá nič z rozpočtu SHMÚ.
Tu chcem sa pristaviť, pretože mala som po zverejní môjho návrhu zákona, mala som rozhovor s pracovníkom SHMÚ, kde mi teda vysvetľoval, že tak ako je naformulovaný tento návrh zákona, že je to, proste všetky produkty, ktoré vyrábajú ako SHMÚ, že by museli dávať zadarmo, aj tie, ktoré sú iným spôsobom spoplatnené. No, samozrejme, nebránim sa tomu, ak oni vidia isté formálne riziko v dikcii zákona, aby sa v druhom čítaní presne špecifikovalo to, o čom hovorí dôvodová správa. Pretože dôvodová správa sa zameriava na hydrologické údaje. To znamená, na kvalitu podzemnej vody a na jej kolísanie. Pretože všetky ostatné produkty v podstate máme dnes zadarmo. Dnes, keď idete na stránku SHMÚ, tak máte tam dáta o ovzduší, veľmi podrobné, online v podstate, máte monitorovacie stanice, kde v danom čase v priebehu, neviem možno, nejakých hodín sa tá kvalita tam aktualizuje. Keď presne viete hladinu kolísania riek a keď sú prívalové dažde, viete prakticky online sledovať, ako sa vyvíja hladina podzemnej, hladina riek, vody v riekach. Máme mnohí aplikácie počasia, kde vidíme krásne údaje o tlaku, smere vetra, proste všetky možné ešte aj satelitné zábery. A jediné, o čom nemáme údaje, sú údaje o kvalite podzemnej vody, ktorá sa používa vlastne pre ľudskú spotrebu, a tento údaj, keď by ste chceli, buď si musíte robiť iniciatívne svoj rozbor, čo teda ani nie je možné v cudzom vrte, ale, zaplatiť si ho, pritom tieto dáta sú platené a realizované z verejných zdrojov finančných, verejných zdrojov.
Sú to dáta, ktoré by mali byť v rozsahu, keď si predstavíme, že vám niekto robí anály, krvný rozbor. Že idete k lekárovi a pred vyšetrením vám odoberú krv, dostanete výstup z laboratória, kde máte presne všetky tie ukazovatele, nameranú hodnotu a v zátvorke je hodnota, ktorá je tzv. normovaná, že vy sami aj viete už porovnať, či je hodnota, ktorú máte, je nižšia alebo vyššia. A následnú, samozrejme, analýzu toho, hľadania príčiny už robí lekár a ďalší odborníci. Podobne by to bolo aj tu. Tu hovorím o tom, že tieto dáta, to znamená výstup z laboratórií, protokolárny výstup, ktorým je nejaké číslo údajov o chemickom, biologickom a iných ukazovateľoch, o ktorých hovorí vyhláška o pitnej vode, kde bude číslo a v zátvorke bude vlastne norma. Čiže už tú analýzu, či si ju spraví ten, kto má tú informáciu sám a vyhodnotí si ju a povie si, no tak ja vodu so zvýšeným obsahom horčíka nebudem piť alebo budem piť, tak je to už na ňom, ale túto informáciu bude mať. A nejde o nejaké minerály, ale ide v prvom rade o hladinu nebezpečných látok znečisťujúcich, v prvom rade pesticídy, arzén, kadmium a rôzne iné, ktoré, žiaľ, sa v našich podzemných vodách nachádzajú.
V samotnej výročnej správe SHMÚ sa uvádza, že aký prínos táto organizácia má pre verejnosť. Ja sa musím len s nimi stotožniť, to, čo tam je napísané, je absolútne pravda, že výstupy SHMÚ sú výstupmi z riešenia úloh vyplývajúcich z toho, na čo boli zriadení. Že tieto ich výstupy pomáhajú v rôznych oblastiach života a priamo sa dotýkajú každodenného života obyvateľov. Že proste poskytované informácie sú potrebné na ochranu životného prostredia obyvateľstva a dávajú aj podklady pri budovaní investičných celkov. Že údaje sú nevyhnutné pre rozhodovanie štátnej správy a samosprávy na predchádzanie škodám na životoch a majetku občanov. Využívajú sa pri rozhodovaní o prijímaní preventívnych opatrení a zabránení vzniku škôd. Toto citujem z výročnej správy, ktorú zverejnilo za rok 2017 SHMÚ. A myslím si, áno, takto by to malo byť. Ale malo by to byť vo všetkých položkách, vrátane hydrologických dát o kvalite a kvantite podzemných vôd, teda hladine podzemných vôd.
Uvádzajú sa tu, aj tá cenová politika. Samozrejme SHMÚ tých 5 mil. eur, ktoré zarobí, je, sú už spracované produkty. To znamená, na základe dát, ktoré získajú o vode, o ovzduší, o ďalších ukazovateľoch, oni ich následne spracuvávajú na základe požiadaviek ďalších subjektov, a to, samozrejme, táto služba už by mala byť platená. V žiadnom prípade by nemali byť bezplatné nejaké ďalšie produkty možno v nejakých výročných správach. Ale tu ide skutočne, môj návrh zákona hovorí o tých prvotných dátach, o tých protokoloch, ktoré sú z laboratórií po analýzach, na základe ktorých sa už potom spracuvávajú ďalšie, ďalšie výstupy.
Čiže chcela by som vás poprosiť, aby sme dali šancu tomuto malému, malej novele zákona o štátnej hydrologickej službe a o štátnej meteorologickej službe a dali ľuďom k dispozícii údaje o podzemnej vode. Totižto tu nejde len o pitnú vodu, kde veľká časť obyvateľstva ju má dodávanú z verejných vodovodov, kde tiež pripravujem novelu zákona, aby aj spotrebiteľ, ktorý dostáva túto vodu, mal tieto informácie. Ale tu hovoríme o podzemnej vode, ktorá sa používa na rôzne účely. Napríklad na závlahy. Ani nemusí byť na pitie, Predstavte si, že máte pri svojom rodinnom dome studňu, žijete na chránenej vodohospodárskej oblasti, ste obmedzovaný zo zákona pre rôzne spôsoby života, aby ste, nebodaj, neznečistili túto lokalitu, a budete tam mať jabĺčka alebo mrkvu, ktorú budete zalievať vodou v domnienke, že tá voda spĺňa kritériá, resp. že aspoň nie je znečistená. Budete mať tzv. biomrkvu alebo biovajcia od vašej sliepky a dáte ich v svojej dobrej vôli, dáte ich svojim vnúčatám ako čistú zeleninu. A kľudne môže byť nakontaminovaná nejakými toxickým kokteilom. A to len preto, že vlastne štát nezabezpečuje informovanosť občanov a nezabezpečí spôsob ako sa bezodplatne k takejto informácii a jednoduchým spôsobom dostane.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som stručne uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Tento návrh predkladajú na rokovanie Národnej rady poslanci Ondrej Dostál, Peter Osuský, Martin Klus, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Milan Laurenčík.
Cieľom predkladaného návrhu novely zákona o obecnom zriadení je prehĺbiť demokratické princípy v činnosti samosprávy a dosiahnuť vyváženejší vzťah medzi starostami alebo primátormi na jednej strane a obecnými alebo mestskými a miestnymi zastupiteľstvami na strane druhej a to vo vzťahu k rokovaniu obecných zastupiteľstiev. Dobrý zákon o obecnom zriadení by mal dbať na vyváženú rolu orgánov samosprávy pri správe vecí verejných na miestnej úrovni a vytvárať podmienky pre demokratický chod a transparentné fungovanie samosprávy.
Predkladaná novela prináša najmä nasledovné zmeny:
Zverejňovanie nielen návrhu programu zastupiteľstva, ale aj navrhovaných uznesení a materiálov. Zabezpečenie zverejňovania poslaneckých návrhov uznesení a materiálov na rokovanie zastupiteľstva, zaraďovanie bodov programu schválených zastupiteľstvom alebo navrhnutých poslancami a komisiami do návrhu programu zastupiteľstva. Nevyžadovanie zvýšeného kvóra nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov zastupiteľstva na akúkoľvek zmenu návrhu programu zastupiteľstva, ale iba na jeho dopĺňanie, a znovuzavedenie povinnosti starostu zvolať nové zasadnutie zastupiteľstva, ktoré sa stalo neuznášaniaschopným.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A viac o jeho obsahu by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení, tlač 1111. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o obecnom zriadení reaguje na ostatnú novelu tohto zákona, ktorú na návrh vlády schválil parlament, a teda ešte predtým si ju z veľkej časti vyloboval ZMOS, teda Združenie miest a obcí Slovenska.
Obsah nášho návrhu novely vychádza z hromadnej pripomienky, ktorú v rámci medzirezortného pripomienkového konania, vtedy ešte k ministerskému návrhu novely zákona o obecnom zriadení realizovalo ministerstvo vnútra, a hromadná pripomienka, za ktorou stál ZOMOS, teda Združenie občanov, miest a obcí Slovenska, viacerí komunálni poslanci a aktivisti a predstavitelia samosprávy a ľudia, ktorí sa samosprávou profesne zaoberajú, ako aj ďalšie mimovládne organizácie. To je jeden zdroj, zdroj nášho návrhu. A druhý zdroj nášho návrhu sú praktické problémy, ktoré sú spojené s uplatňovaním schválenej zmeny zákona o obecnom zriadení v tej podobe, v akej ju navrhovala vláda a schválil parlament.
Dovoľte teda, aby som sa pristavil pri niektorých bodoch nášho návrhu. Navrhujeme, aby sa na úradnej tabuli a webovom sídle obce nezverejňoval len samotný návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva, ako je to dnes, ale aj návrhy uznesení a zároveň, aby sa na webovom sídle zverejňovali aj návrhy materiálov určených na rokovanie zastupiteľstva. Súčasný stav je totiž taký, že samospráva má povinnosť pred rokovaním zastupiteľstva zverejniť jeho program. Zverejnenie programu bez toho, aby tam boli uvedené konkrétne návrhy uznesení, o ktorých sa má hlasovať, bez toho, aby tam boli uvedené konkrétne materiály, ktoré sú podkladom pre rozhodovanie zastupiteľstva, má veľmi nízku informačnú hodnotu a to tak vo vzťahu k poslancom zastupiteľstva, ako aj vo vzťahu k verejnosti k občanom, ktorí sa zaujímajú o to, o čom bude zastupiteľstvo rokovať, o čom bude rozhodovať, čo bude, čo bude schvaľovať. Bez toho, aby poznali návrhy uznesení a návrhy materiálov, tak, tak majú len veľmi chabú predstavu o tom, o čom bude rokovať zastupiteľstvo. Nemôžu sa naňho pripraviť, nemôžu sformulovať prípadné pripomienky alebo otázky. Je pravda, že mnohé samosprávy už dnes samé od seba, bez toho, aby im to ukladal zákon, zverejňujú aj návrhy uznesení, aj návrhy materiálov, ale nie je to stanovené ako zákonná povinnosť. A je to problém najmä, najmä v menších obciach. Toto už nie je veľký problém v mestách, najmä v tých väčších mestách je to už prakticky samozrejmá prax, ale v menších obciach tá informovanosť býva často nedostatočná, už ani nehovoriac, že body programu možno naakumulovať do jedného, dajú sa tam predaje a potom sa ani, ani nevie, že čo všetko sa ide predávať.
Navrhujeme teda, aby sa, aby sa materiály aj uznesenia, navrhované uznesenia zverejňovali, či už na úradnej tabuli alebo teda najmä na webovom sídle obce. A očakávame od toho zabezpečenie väčšej informovanosti poslancov a verejnosti o obsahu rokovania obecného zastupiteľstva a očakávame, že keď to stanovíme zákonom, tak to budú robiť aj tie samosprávy, ktoré, ktoré dnes, dnes to nerobia. Samozrejme, že ten návrh počíta aj s tým, že je možné doplniť aj dodatočne návrh programu. Tak sa počíta aj s tým, že ak sa program doplní o ďalšie body, tak sa doplnia aj tie zverejnené informácie o navrhovaných uzneseniach a navrhovaných materiáloch neskôr.
A druhý okruh, ktorý náš návrh novely zákona o obecnom zriadení rieši, je to, kto má v rukách návrh programu zasadnutia zastupiteľstva. Návrh programu zasadnutia zastupiteľstva má pochopiteľne plne v rukách starosta alebo primátor. Poslanci a komisie, dokonca ani samotné zastupiteľstvo nemajú možnosť záväzným spôsobom ovplyvniť obsah návrhu programu, hovorím samozrejme o návrhu programu. Program potom schvaľuje na svojom zasadnutí zastupiteľstvo, ale je dôležité aj to, čo sa dostane do predloženého návrhu. A to, že je to plne v rukách, v rukách starostu a zastupiteľstvo nemôže určiť, že na nasledujúcom zastupiteľstve budeme rokovať o takom a takom bode, alebo poslanec či komisia nemajú záruku, že keď, keď niečo navrhnú, tak sa to dostane, dostane na rokovanie zastupiteľstva, vytvára nevyvážený vzťah medzi starostom či primátorom a zastupiteľstvom. A pritom ide o určovanie programu alebo navrhovanie programu zastupiteľstva.
Poviem príklad, ktorému by poslanci Národnej rady mohli rozumieť. Keď poslanec Národnej rady v určenej lehote doručí návrh zákona do podateľne parlamentu a ten návrh má všetky predpísané náležitosti, tak predseda Národnej rady, ktorý tiež má túto právomoc vytvárať návrh programu, ktorý my potom ako parlament schvaľujeme, ho zaradí do toho programu, bez ohľadu na to, čo si o ňom myslí, či bude zaňho hlasovať, nebude hlasovať, či ho predložil koaličný alebo opozičný poslanec, zaradí ho do návrhu programu. Starosta, primátor takúto povinnosť nemá. Je na starostovej dobrej vôli, či návrh nejakého materiálu, uznesenia, ktorý mu doručí poslanec, zaradí alebo nezaradí do návrhu programu rokovania. V zásade je tam možnože úplná svojvôľa. Starosta môže ignorovať návrhy poslancov a samozrejme, že korektne sa správajúci starostovia a primátori, a takých je, verím tomu, väčšina, takéto obštrukcie nerobia. Ale nájdu sa aj takí, ktorí, ktorí nezaradia ten návrh, hoci je doručený v dostatočnom časovom predstihu. A potom je problém, lebo potom musí poslanec navrhovať svoj bod až počas schvaľovania programu zastupiteľstva priamo, priamo v deň rokovania zastupiteľstva, čo už je ťažšie priechodné a môžu byť výhrady, že na poslednú chvíľu niečo, niečo predkladá a podobne.
Navrhujeme teda zaradiť priamo do zákona starostovi povinnosť zaradiť do programu body, ktoré jednak, na ktorých sa zhodne zastupiteľstvo a určí, že majú byť prerokované v nejakom termíne, ale aj body, ktoré navrhnú poslanci alebo komisie zastupiteľstva, čo je obdoba parlamentných výborov, v určenej lehote, ktorá, ktorá môže byť upravená v rokovacom poriadku. Čiže samozrejme, že rokovacie poriadky môžu upravovať aj to, že dokedy pred zasadnutím zastupiteľstva je možné doručovať, doručovať návrhy. A ošetrujeme tam aj tú hrozbu, že napriek tomu, že to bude stanovené v zákone, starostovia budú túto povinnosť ignorovať. Tak ako ignorujú niektoré iné povinnosti stanovené zákonom a pokiaľ v zákone neexistuje sankcia, tak tá povinnosť alebo to pravidlo nie je vymáhateľné. My teda navrhujeme, že ak predpísaným spôsobom v predpísanej lehote boli doručené poslanecké návrhy zákonov alebo zastupiteľstvo rozhodlo návrhy materiálov alebo zastupiteľstvo rozhodlo o zaradení a starosta ich nezaradil do návrhu programu, tak sa stanú súčasťou programu automaticky.
Ďalší okruh alebo ďalší bod nášho návrhu sa týka zmeny, ktorú, ktorá je obsiahnutá, obsiahnutá v poslednej novele, ktorá teda reagovala na údajnú alebo niekedy aj reálnu netransparentnosť rokovania zastupiteľstiev, že sa menil program oproti tomu, čo bolo zverejnené. Už som hovoril o tom, že to, čo je zverejnené ako návrh programu, je plne v rukách starostu a teda v niektorých prípadoch poslanci ani nemajú inú možnosť ako navrhnúť nejaké doplnenie až priamo na zasadnutí zastupiteľstva. Ale táto dobrá myšlienka bola zrealizovaná absurdným spôsobom, lebo naozaj je problém, že ak sa zverejní nejaký návrh programu a na poslednú chvíľu tam niekto, a teraz je jedno, či starosta alebo poslanci donesú kopec dôležitých bodov, ktoré neboli vopred zverejnené, nie sú s nimi oboznámení poslanci, nie sú s nimi, nie je s nimi oboznámená verejnosť, nemôže sa k tomu vyjadriť, áno, je to problém, je to netransparentné. Len ten problém nie sú akékoľvek zmeny, problém je dopĺňanie návrhu programu o nové body, nie je to, keď sa nejaký bod vypustí a odsunie sa na rokovanie o dva mesiace, rovnako ani nie to, že sa zmení poradie rokovania, rokovania o bodoch.
Novela, ktorú schválil parlament na návrh vlády stanovuje, že najprv sa hlasuje o bodoch programu, ktoré sú obsiahnuté v návrhu programu, a o zmenách sa hlasuje až následne, pričom na tie zmeny je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Teda nie prítomných ako na ostatné hlasovania, ale všetkých poslancov. Čiže zvýšené kvórum, pričom súhlasím, malo by sa to diať iba výnimočne, že sa, že sa do programu zaradia nové body až v deň rokovania, že sa mení ten program oproti schválenému programu, alebo teda navrhnutému programu, ktorý bol zverejnený, ale jediný, jediný moment, kde to je legitímne, je, je práve dopĺňanie programu, nie akékoľvek zmeny programu.
Vytvára to aj praktické problémy. Ten postup je absurdný. Všetci viete, ako schvaľujeme program schôdze Národnej rady. Máme tu nejaký návrh programu, poslanci vystupujú s návrhmi na jeho doplnenie, vypustiť z toho bodu, z toho návrhu programu niečo, doplniť tam nejaký nový bod, na také a také miesto alebo prehodiť poradie. Najprv sa hlasuje o tých navrhnutých zmenách a potom sa hlasuje o programe ako celku. Tak je to všade. Tak je to na domovej schôdzi, na straníckom sneme, na valnom zhromaždení občianskeho združenia, iba nie na rokovaní obecného zastupiteľstva. Tam sa najprv odhlasuje návrh programu, ako bol zverejnený, a potom sa v ňom robia zmeny. Dopĺňa sa, vypúšťa, presúva poradie.
Vznikajú tam aj praktické nejasnosti typu, že to zvýšenie kvórum naozaj sa vzťahuje na akúkoľvek zmenu? Aj na zmenu poradia? Alebo na to, že termínujeme bod, že bude prerokovaný, povedzme, o šestnástej hodine? A môže alebo nemôže poslanec, alebo predkladateľ, nemusí to byť poslanec, môže to byť starosta, stiahnuť bod, ktorý navrhol, keď nie je to zmena, ktorú, ktorú by mala schváliť nadpolovičná, nadpolovičná väčšina všetkých poslancov? A myslím, že ani samotné samosprávy nemajú v tom úplne jasno.
Preto navrhujeme zmeniť to, čo schválil parlament na návrh vlády, a zmeniť to tak, aby sa nadpolovičná väčšina všetkých poslancov vzťahovala, teda toto kvórum vzťahovalo iba na dopĺňanie navrhovaného programu zastupiteľstva o nové body, nie na iné zmeny programu typu vypúšťanie bodov, presúvanie bodov, zmenu poradia a podobne.
Ďalší, ďalší okruh, ktorý riešime, je zvolanie zastupiteľstva, ktoré sa stalo neuznášaniaschopné. Až do ostatnej vládnej novely bolo v zákone napísané, že ak sa obecné zastupiteľstvo nie je, ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta zvolá do 14 dní nové zasadnutie. Je pravda, že tam vznikali nejaké interpretačné spory, či to "do 14 dní" znamená, že do štrnásť dní sa má uskutočniť, čo by bolo také logické, alebo že do 14 dní má starosta či primátor povedať, že kedy sa uskutoční, pričom teoreticky môže povedať, že sa uskutoční aj o dva roky, čo by bol taký trochu absurdný výklad, ale niekde sa uplatňoval, napríklad v hlavnom meste Bratislavy si to pán primátor vysvetľoval takto.
Ostatnou novelou na návrh vlády bolo toto ustanovenie zo zákona vypustené a starosta teraz vôbec nemá povinnosť zvolať zasadnutie zastupiteľstva, aj keď sa zasadnutie zastupiteľstva uskutočnilo, schválilo si program, ale neprerokovalo ho celý, lebo sa stalo neuznášaniaschopným, niektorí poslanci odišli a teda zastupiteľstvá na rozdiel od Národnej rady majú, majú v tomto prísnejšiu úpravu, že sa nehlasuje iba dvakrát do dňa, ale po prerokovaní každého bodu. My by sme boli každú chvíľu neuznášaniaschopní, keby sa rovnaký meter mal uplatňovať aj na parlament.
A problém s touto neuznášaniaschopnosťou je najmä vo vzťahu k zastupiteľstvám, ktoré sú, povedzme, zvolané z iniciatívy poslancov, lebo keď návrh programu kreuje starosta alebo primátor, tak možno očakávať, že má predpoklad, má záujem na tom, aby tie body boli prerokované, a keď ich neprerokuje na zastupiteľstve, ktoré zvolal, tak skôr či neskôr tie body zaradí do nejakého iného zastupiteľstva, lebo mu na tom záleží. V situácii, keď poslanci majú záujem niečo prerokovať, starosta zvolá to zastupiteľstvo iba preto, že musí, že potrebný počet poslancov ho požiadal o zvolanie zastupiteľstva, ale jemu na tom až tak nezáleží, môže využiť situáciu, že zastupiteľstvo sa stane neuznášaniaschopným a tým pádom už nikdy nemusí zvolať takéto zastupiteľstvo, nemá žiadnu povinnosť.
Preto navrhujeme, aby sa to ustanovenie vrátilo do zákona a aby sa vrátilo v podobe, ktorá bude jednoznačná, teda ktorá bude hovoriť o tom, že nieže do štrnásť dní má byť zverejnené oznámenie o tom, že je zastupiteľstvo zvolané a zaslaná pozvánka poslancom, ale že do štrnástich dní sa má zastupiteľstvo uskutočniť.
Posledný bod, ktorý, o ktorom chcem hovoriť, je, ten súvisí, ten súvisí tiež s tou témou predkladania návrhov, návrhov materiálov a návrhov uznesení poslancami. Niektoré materiály totiž vyžadujú, aby boli vopred zverejnené na úradnej tabuli alebo na webovom sídle. Ide o návrhy všeobecných záväzných nariadení a zmien všeobecne záväzných nariadení, návrhy, návrhy rozpočtu obce. Ak poslanec chce iniciovať rokovanie o takomto návrhu, tak starosta ovládajúci obecný úrad môže veľmi účinne odsabotovať akúkoľvek snahu poslancov iniciovať takéto rokovanie tým, že takýto materiál nezverejní na webovom sídle, lebo poslanec nemá možnosť dosiahnuť, aby sa na zasadnutie, aby niečo bolo zverejnené na úradnej tabuli a na webovom sídle, sídle obce. To môže len starosta alebo teda prednosta obecného úradu, tam, kde prednosta existuje, alebo obecný úrad. Ten nemá povinnosť zverejňovať poslanecké, poslanecké materiály. Tak aby k tomuto nedochádzalo, tak navrhujeme do zákona zakotviť povinnosť, že obecný úrad zverejní aj návrhy materiálov a návrhy uznesení, ktoré či už zákonom alebo štatútom obce alebo nejakými pravidlami rokovania obce, obecného zastupiteľstva majú byť zverejnené na úradnej tabuli aj v prípade, že to nie sú návrhy úradu alebo starostu či primátora, ale návrhy, návrhy poslancov alebo návrhy, návrhy komisií.
Zhrniem. Dnes existuje značne nevyvážený vzťah medzi starostom a primátorom na jednej strane a zastupiteľstvom na druhej strane, nevyvážený v prospech starostov a primátorov. Dlhodobo je tendencia, že sa ich postavenie posilňuje oproti postaveniu, postaveniu zastupiteľstiev. A čo je úplne absurdné, ten vzťah je nevyvážený a silnejšie postavenie majú starostovia, aj pokiaľ ide o reálne určovanie programu, programu zastupiteľstva. My by sme to svojou novelou radi napravili a chceli by sme, aby ten vzťah bol vyváženejší, aby poslanci a zastupiteľstvo mohli hovoriť viac do toho, akým spôsobom sa vytvára návrh programu alebo samotný program rokovania obecného zastupiteľstva.
Ďakujem za pozornosť.