34. schôdza

Ďakujem za slovo. Ondro, ďakujem aj tebe, že si tak podrobne zhrnul a vysvetlil obsah novely, ktorú predkladáme. A z vlastnej skúsenosti by som chcel potvrdiť ako bývalého starostu, že naozaj ten vzťah alebo kompetencie starostu a zastupiteľstva sú ozaj nevyvážené. Starosta má ďaleko väčšiu moc. Myslím si tiež osobne, že by to tak nemalo byť a že by sa to vyvážiť malo. Sám ako starosta som sa správal tak, aj keď to nebolo v zákone, že som veľa týchto ustanovení, ktoré teraz navrhujeme, zavádzal do praxe a dodržiaval ich aj napriek nevôli niektorých, že niečo sa nedá zverejniť, že sú to veľké súbory a rôzne iné, iné tieto boli námietky, tak som to tak robil. A preto by som chcel vyzvať aj tu prítomných ľudí, poslancov Národnej rady, ktorí sú buď starostami alebo poslancami, aby pri hlasovaní zvážili svoj postoj a aby túto novelu zákona, ktorú predkladáme, podporili. Ďakujem.

Rovnako by som sa Ondrovi chcel poďakovať za tento predložený návrh. Upravuje naozaj detaily, ktoré po poslednej novele zákona o obecnom zriadení boli problematicky prijaté jednotlivými samosprávami. Otázka znie, ako sa k tomuto riešeniu tých problémov postavia kolegovia z koalície. Koniec koncov vidím, že za mnou vystupuje pán Bublavý, takže ako starosta obce, tak som zvedavý, ako sa k tomu vyjadrí. Dúfam, že veľmi pozitívne. Ďakujem.

Páni kolegovia, pán kolega Dostál, mne to tak pripadá, že silou-mocou chceme veľkú politiku vnášať do obcí. Veď na obciach program schvaľuje rada, rada obce, kde nie je len sám starosta. Tento program potom schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Čiže nie je žiadny problém, aby akýkoľvek bod, ktorý členovia obecnej rady navrhnú, aby bol schválený v programe.
Spomínate, že chcete, aby boli uznesenia dopredu formulované a dané na web obce. Ja si myslím, že uznesenia mnohokrát sa formulujú priamo na rokovaní. Čiže ja neviem, prečo chceme vnášať nejaké politikárčenie aj do obcí a do rokovaní na obecnom, do obecného zastupiteľstva. Možno vy vo väčších mestách alebo aj tu v Bratislave, pán kolega Dostál, možnože tak nespolupracujete. Ale ja naozaj šestnásť rokov richtárčim a, chválapánubohu, máme, máme zdravý rozum a robíme obecnú politiku, aby sa obce rozvíjali a aby aj ten, tie nejaké body a uznesenia, ktoré schválime, aby boli na prospech obce. Nešpekulujeme. A vy stále chcete nejakým spôsobom naordinovať, čo by sa malo, nemalo. A tých ľudí, oni nie sú nejako výrazne platení ľudia, ktorí sú v obecných zastupiteľstvách, oni mnohí to robia zadarmo alebo za nejakých 5 – 10 eur. A oni, oni nerobia celý život takúto politiku, ale robia ju preto, aby ten rozvoj obce bol naozaj zabezpečený a spolupracujú aj s richtárom, ale aj aby tá ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým trom kolegom za faktické poznámky.
Reagovať budem na pána poslanca Bublavého, ktorý povedal, že sa snažíme vnášať veľkú politiku alebo politikárčenie do obcí. No nie je to tak. My sa snažíme vniesť zdravý rozum do rokovania samospráv.
Povedzte mi, či poznáte nejaký iný orgán, organizáciu, inštitúciu, teleso, ktoré svoj program schvaľuje tak absurdným spôsobom, akým to dnes podľa vami schváleného znenia zákona musia robiť zastupiteľstvá. Čiže najprv sa hlasuje o tých bodoch, ktoré boli v návrhu, a potom sa prípadne to nejak upravuje, niečo sa z neho vypustí. Čiže ja najprv odhlasujem, že tam ten bod bude, a potom ho chcem vypustiť, tak buď hlasujem za to, že sa vypustí. Alebo odhlasujem, že niečo bude ako bod 16, ale chcem, aby to bolo prerokované hneď, tak najprv odhlasujem, že je to bod 16 a potom, potom to zmením na bod 1. Všade, kde fungujú veci normálne, sa hlasuje tak, že je nejaký návrh programu, dávajú sa pozmeňujúce návrhy k tomu návrhu programu, zmeniť, doplniť, vypustiť, a potom sa hlasuje o programe ako celku. To je niečo úplne normálne a vy ste toto úplne normálne vypustili zo zákona a dali tam nejaký absurdný mechanizmus.
Povedali ste potom, že však veď to schvaľuje obecná rada. Ale ja teda neviem, že či vy poznáte znenie, súčasné znenie zákona o... (Reakcia z pléna.) Pripravuje program, ale rada nie je povinný orgán, rada v mnohých obciach neexistuje, rada nemusí existovať. Niektoré obce majú radu, niektoré obce, dokonca niektoré mestá nemajú radu. A že sa uznesenia formulujú na zastupiteľstve, však môžu sa zmeniť, ale návrh tých uznesení by mal byť známy vopred aj verejnosti, aj po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Návrh novely zákona o verejných kultúrnych podujatiach predkladám spolu s kolegami z poslaneckého klubu SaS s Petrom Osuským, Luciou Ďuriš Nicholsonovou, Renátou Kaščákovou a Zuzanou Zimenovou.
Zákon o verejných kultúrnych podujatiach podľa nášho návrhu nedostatočne chráni práva a právom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb pri organizovaní takýchto podujatí, neposkytuje im dostatočnú ochranu pred svojvoľným rozhodovaním zo strany obecných samospráv a problém je predovšetkým v neexistencii explicitne stanovených lehôt pre rozhodovanie obce o zákaze verejného kultúrneho podujatia a pre rozhodnutie o opravnom prostriedku.
Súčasný právny stav môže viesť, a teda sú aj prípady, že viedol, k situácii, keď usporiadateľ podujatia nemal žiadne účinné reálne prostriedky nápravy proti zákazu podujatia, ktoré by mu umožnili uskutočniť podujatie v pôvodne stanovenom termíne. Preto prichádzame s návrhom ako tento problém riešiť a tento stav napraviť. Schválenie predloženého návrhu zlepší procesné postavenie usporiadateľov verejných kultúrnych podujatí, zvýši ich právnu istotu a vymožiteľnosť práva a obmedzí priestor pre svojvoľné rozhodovanie obecných samospráv.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A viac by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh novely zákona o verejných kultúrnych podujatiach, ktoré by sme mohli označiť ako Lex Moldava. Lex Moldava preto, lebo reaguje na konkrétnu situáciu, ktorá sa odohrala v Moldave nad Bodvou v roku 2014, keď ETP Slovensko – Centrum pre udržateľný rozvoj doručilo 28. mája 2014 mestu Moldava nad Bodvou oznámenie o konaní verejného kultúrneho podujatia, Hudobného festivalu Moldava Spolu 2014. Festival sa mal uskutočniť v rómskej osade Budulov 29. augusta 2014 ako spoločný rómsko-nerómsky festival, ktorý mal za cieľ odovzdať posolstvo priateľstva, otvorenosti a vzájomného porozumenia celému Slovensku a nadviazať na podobné festivaly, ktoré sa konali v Šobove, Klenovci a Banskej Štiavnici v predchádzajúcich rokoch.
Primátor mesta Moldava nad Bodvou István Zachariaš 18. augusta rozhodol o zákaze konania hudobného festivalu. Rozhodnutie o zákaze bolo organizátorom festivalu doručené 20. augusta, teda pripomínam, že festival sa mal uskutočniť 29. augusta a oznámenie bolo doručené obci 28. mája, čiže bolo to úplne na poslednú chvíľu. Organizátori festivalu listom z 21. augusta, čiže hneď na druhý deň požiadali primátora mesta o určenie náhradného verejného priestranstva, na ktorom by sa podujatie mohlo uskutočniť v pôvodne stanovenom termíne. Mestské zastupiteľstvo mesta Moldava nad Bodvou sa na mimoriadnom a neverejnom, zdôrazňujem slovo neverejnom, zasadnutí dňa 22. augusta 2014 zaoberalo žiadosťou ETP Slovensko o poskytnutie náhradných priestorov a uznieslo sa, že nevie poskytnúť náhradný priestor na konanie festivalu a trvá na rozhodnutí primátora o zákaze festivalu na pôvodne stanovenom mieste. Organizátori v dôsledku toho následne hudobný festival zrušili.
V tomto prípade bol porušený zákon o verejných kultúrnych podujatiach, bol porušený správny poriadok, boli porušené ústavné práva zvolávateľov tohto verejného kultúrneho podujatia, bol porušený zákon o obecnom zriadení, dokonca aj rokovací poriadok mestského zastupiteľstva, ale nič sa s tým nedalo robiť, lebo ako to už v slovenskej samospráve nie úplne výnimočne chodí, niektoré veci sú jednoducho nevymožiteľné.
Z tohto prípadu vyplynula zmena, teda potreba zmeny zákona o verejných kultúrnych podujatiach. Návrh novely predkladal v minulom volebnom období poslanec Peter Osuský, ktorý je aj teraz medzi spolupredkladateľmi tohto návrhu.
Návrh vychádza z toho, že uskutočňovanie verejných kultúrnych podujatí v sebe obsahuje aj aspekt uplatňovania slobody prejavu a práva pokojne sa zhromažďovať v zmysle čl. 26 a 28 Ústavy Slovenskej republiky. Výkon zhromažďovacieho práva je upravený predovšetkým v zákone č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve, to však neznamená, že občania si môžu právo pokojne sa zhromažďovať uplatňovať len zhromaždeniami v zmysle tohto zákona. Aj verejné kultúrne podujatia predstavujú istú formu realizácie zhromažďovacieho práva, rovnako sú priestorom pre realizáciu slobody prejavu a to nielen umeleckého prejavu.
Predložený návrh novely zákona o verejných kultúrnych podujatiach vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v zákone o zhromažďovacom práve vo vzťahu k zákazu zhromaždení alebo v tomto prípade kultúrnych podujatí, ich rozpusteniu, ale aj opravným prostriedkom voči nim. Podobne, ako je to upravené v zákone o zhromažďovacom práve, navrhuje sa stanoviť lehota troch dní od doručenia oznámenia o konaní verejného kultúrneho podujatia na rozhodnutie obce o jeho zákaze, čiže keď to vztiahnem na ten prípad z Moldavy nad Bodvou z roku 2014, tak by sa nemohlo stať, že skoro po troch mesiacoch odpovedá samospráva, ale mala by odpovedať do troch dní, respektíve mala by zakázať zhromaždenie, verejné kultúrne podujatie do troch dní, tak ako musí zakázať zhromaždenie do troch dní, keď ho chce zakázať. Zároveň by sa stanovila povinnosť obce zverejniť rozhodnutie o zákaze podujatia na úradnej tabuli a webovom sídle obce v záujme väčšej transparentnosti a tak ako je to, je to aj vo vzťahu aj k zákazu zhromaždeniam. A ďalej navrhujeme upraviť podávanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiu obce o zákaze podujatia priamo na súd cez správnu žalobu bez predkladania odvolania obci ako prvostupňovému orgánu, opäť je to úprava, ktorá je, ktorá sa týka aj zákazu zhromaždení, a teda súd má potom trojdňovú lehotu na to, aby rozhodol o opravnom prostriedku. Navrhujeme upraviť aj tie dôvody, ktoré oprávnia obec zakázať zhromaždenie tak, aby korešpondovali, korešpondovali so zákonom o verejných zhromaždeniach alebo zhromažďovacom práve.
Podrobnejšia úprava ako samotného postupu pri oznamovaní, ale aj pri zakazovaní, rozpúšťaní verejných kultúrnych podujatí, pri uplatňovaní si opravných prostriedkov zvolávateľov voči rozhodnutiam obce posilní právnu istotu a uplatňovanie práv občanov, alebo teda fyzických osôb aj právnických osôb vo vzťahu k zvolávaniu verejných kultúrnych podujatí.
Takže dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu, ktorý reaguje na konkrétny prípad, konkrétnu situáciu, keď v Moldave nad Bodvou svojvoľným konaním zo strany samosprávy a porušovaním zákonov, viacerých zákonov zo strany samosprávy bolo znemožnené uskutočniť verejné kultúrne podujatie, koncert, ktorý chcelo zorganizovať, organizácia ETP Slovensko – Centrum pre udržateľný rozvoj. Ani ak ten návrh schválime, tak sa určite nevyhneme tomu, že budú nejaké problémy, budú nejaké snahy o svojvôľu, ale bude právo vymožiteľnejšie a Slovensko bude trochu viac právnym štátom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 184/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, predkladám spolu s poslancami Petrom Osuským a Martinom Klusom. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zrušiť 14-dňové moratórium na zverejňovanie výsledkov predvolebných prieskumov, respektíve obmedzenie tohto zákazu iba na samotný deň volieb. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A viac o jeho obsahu poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o volebnej kampani (tlač 1112). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Dovoľte, aby som povedal pár slov o návrhu novely zákona o volebnej kampani, ktorá je veľmi stručná a ktorá obsahuje vlastne len jedno ustanovenie, ktorým chceme zmeniť doterajšie moratórium na zverejňovanie predvolebných prieskumov zo štrnásť dní na samotný deň volieb.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 zaručuje slobodu prejavu a slobodu a právo na informácie ako prvé z politických práv. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti, nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Zákon o volebnej kampani vymedzuje podmienky šírenia informácií v období pred voľbami trochu iným spôsobom, ktorý podľa názoru predkladateľov obmedzuje slobodu prejavu a obmedzuje slobodu šírenia informácií nad rámec dôvodov ustanovených v ústave. Ide tam o zákaz volebnej kampane počas volebného moratória, ktoré je ale iba dvojdňové, ale aj ob zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov v období štrnásť dní pred voľbami, ktorý navrhujeme zo zákona vypustiť, resp. ho obmedziť len na deň volieb.
Obmedzenie slobody prejavu a práva šíriť informácie je v tomto prípade uskutočnené zákonom, ako to predpokladá ústava, to je v poriadku. V žiadnom prípade však nemožno preukázať, alebo ak áno, tak by som rád počul ako, že takéto obmedzenia slobody prejavu a práva šíriť informácie sú opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným, zdôrazňujem slovo nevyhnutným, na ochranu akého účelu. Práva slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia, mravnosti? Čo sa tým, že sa prieskum verejnej mienky zverejní tri dni pred voľbami, z týchto legitímnych účelov obmedzenia základných práv a slobôd, vrátane slobody šírenia informácií naruší? Naruší sa, narušia sa práva a slobody iných, ak dva dni pred voľbami si prečítame, že aké sú preferencie politických strán podľa najnovšieho výskumu, ktorý bol urobený pred niekoľkými dňami? Alebo je to nemravné? Je to ohrozujúce bezpečnosť štátu alebo verejné zdravie?
Žiadny z týchto účelov podľa môjho hlbokého presvedčenia neospravedlňuje tento zásah do slobody šírenia informácií, a preto neexistuje žiadny legitímny a ústavou predpokladaný dôvod obmedzovať šírenie takýchto informácií. Opakujem, že ak má niekto iný názor a je presvedčený, že áno, tak rád by som, rád by som jeho dôvody poznal.
V § 17 je dnes to štrnásťdňové moratórium, ktoré zakazuje zverejňovať výsledky volebných prieskumov. Predchádzajúce zákony, pretože v minulosti existovala osobitná právna úprava pre každé voľby, potom sa to zjednotilo do zákona o podmienkach výkonu volebného práva a vyčlenená je problematika kampani do zákona o volebnej kampani.
V tých predchádzajúcich úpravách zákony o voľbách do Národnej rady a voľbách do Európskeho parlamentu zakazovali ich zverejňovanie prieskumov iba v dňoch volieb. Zákon o voľbe prezidenta zakazoval zverejňovanie výsledkov prieskumov tri dni pred termínom volieb a zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí sedem dní pred termínom volieb. Zákaz o voľbách do orgánov samosprávnych krajov vo vzťahu ku zverejňovaniu výsledkov volebných prieskumov neobsahoval žiadne obmedzenie. Čiže tá úprava bola nejednotná a tie zákazy boli od žiadneho vo vzťahu k voľbám do krajských samospráv, cez iba v deň volieb, ktoré sa týkalo parlamentných volieb a europarlamentných volieb, cez tri dni až po týždeň. Ale dva týždne neboli v žiadnom z tých návrhov, preto takýto zákaz považujeme za neprimeraný a protiústavný zásah do slobody šírenia informácií.
Navrhujeme účinnosť zákona 1. januára 2019. Uvedomujeme si, že kampaň ku komunálnym voľbám už prebieha, tak do tohto zákona alebo do tejto kampane nechceme zmenou zákona zasahovať, ale vo vzťahu k ďalším dvom voľbám, ktoré sa uskutočnia v budúcom roku, teda prezidentské voľby a voľby do Európskeho parlamentu, ak sa nájde vôľa v tejto snemovni, by už ten zákaz nemusel platiť, resp. by mohol byť obmedzený iba na samotný deň volieb.
Je evidentné, že ten zákaz obmedzuje voličov v ich rozhodovaní, pretože im uberá informácie. Ak posledný prieskum je možné zverejniť pätnásť dní pred voľbami, tak to znamená, že reálne nejakých možno 20 dní pred voľbami sa ten prieskum najneskôr musí, musí robiť, ak nie skôr, čiže voliči nemajú aktuálne informácie. Pritom tie informácie často sú, len sa nesmú zverejniť, lebo politické strany si dajú robiť nejaký prieskum a politické strany potom disponujú alebo kandidáti disponujú tou informáciou. Tá informácia sa šíri a šepká sa, že ten rastie, alebo ten klesá, ten má také šance, alebo ten má onaké šance, a to je predsa oveľa väčší priestor na manipuláciu alebo na neinformované rozhodovanie voličov, ako keby až do termínu volieb alebo, povedzme deň, dva pred voľbami mohli byť zverejňované prieskumy. Boli by tam konkrétne čísla a boli by pod ním podpísané konkrétne agentúry alebo organizácie, ktoré ten prieskum vykonali, a voliči by sa potom vo svojom rozhodovaní komu dať svoj hlas, ktorému kandidátovi, ktorej politickej strane mohli, nemuseli riadiť, alebo brať do úvahy, aj korektnými informáciami, ktoré dostanú. Dnes tú možnosť nemajú a my im tú možnosť chceme vrátiť, lebo na ten zákaz nevidíme žiaden dôvod.
Ďakujem.