34. schôdza

Ďakujem. Ondro, nielenže na to nie je ani dôvod, ale ani nikto sa na to nesťažoval, napriek tomu zrovna toto ustanovenie bolo zmenené. Škoda, mohli sme rovno ináč k tomuto dať aj ďalšiu časť, a to bolo práve samotné moratórium, lebo je takisto úplne zbytočné, aby tam vôbec bolo stanovené.

No, možno by sme si takéto vnútroklubové výmeny mohli nechať na klub, ale urobili sme to takto vedome. Ja tiež súhlasím s tým, že aj, aj moratórium na volebnú kampaň je zbytočné a už myslím, že vo vzťahu k úprave parlamentných volieb bolo v minulosti zrušené a nič tragické sa nestalo z dôvodu, že aj v deň volieb mohli mimo teda volebných miestností, samozrejme, alebo i z bezprostredného okolia kandidáti a kandidujúce politické strany viesť kampaň. Napokon, napokon už aj dnes je to, je to nerovnaké, pretože teda vytvára sa dvojaký meter, lebo napr. kandidáti, ktorí si, alebo strany, ktoré si zaplatia bilbordy, tak tie bilbordy nemusia prelepiť v čase konania moratória. Menej majetné subjekty alebo kandidáti, ktorí si napr. chcú zaplatiť sponzorovanú kampaň na sociálnej sieti, tak ak by si ju zaplatili aj na obdobie volebného moratória, teda dva dni pred voľbami alebo počas volieb, tak by tým porušovali, porušovali zákon o volebnej kampani, lebo je to platená aktivita, ktorá by sa nemala realizovať v období volebného moratória.
No ale ten dôvod, prečo sme to tam nedali, je, že na volebné moratórium, moratórium na volebnú kampaň môžu byť rôzne názory, a teda jeden z tých názorov je, že už mali by mať voliči kľud na rozhodnutie, a teda dobre, tak dajme tam dvojdňové moratórium. Ja s tým nesúhlasím, rád by som to vypustil, ale nechcel som to spájať, lebo zdá sa mi, že tie prieskumy, je niečo, čo by si aj, povedzme, poslanci vládnej väčšiny mohli osvojiť, že to nebol dobrý nápad, že sme tam dali to dvojtýždenné moratórium a ničomu dobrému to neprospieva. Tak je to úplne minimálna zmena.

Vážené dámy a páni, naše hnutie SME RODINA chce týmto návrhom zákona zaviesť daňové prázdniny pre rodičov troch a viac detí. Chceme zaviesť daňové prázdniny pre rodičov troch a viac detí za predpokladu, že rodičia pracujú alebo aspoň jeden z dvoch rodičov pracuje. Prečo to chceme urobiť?
Všetci vieme, že demografická situácia všade v Európe aj na Slovensku je nelichotivá, rodí sa nám čoraz menej detí. A podľa všetkých štatistík a prieskumov vieme, že tí rodičia, ktorí už majú dve deti, častokrát by boli ochotní mať aj tretie dieťa, akurát sa obávajú, že si to nebudú môcť ekonomicky dovoliť. Preto po vzore okolitých krajín, ako je napr. Maďarsko a Poľsko, kde sa takéto opatrenia rôzneho typu ukázali ako efektívne, chceme navrhnúť, aby aj na Slovensku za predpokladu, že niekto sa rozhodne mať tretie dieťa, bude si môcť uplatňovať daňové prázdniny pre daň z príjmov až do momentu, kým tieto tri deti nebudú plnoleté.
Môže niekto položiť logickú otázku, či nemôže byť takýto inštitút zneužitý. Sú tam dve poistky, prečo to nemôže byť zneužité. Nastavujeme jednak limit 15-tisíc euro pre tú sumu, ktorú si môže tento rodič z daňového základu odpočítať, to znamená, bude sa to týkať približne viac ako 80 % ľudí v tomto štáte, ale nebude sa to týkať milionárov, pretože samozrejme je logické, ak nieto má 100 mil. euro, tak nepotrebuje daňové prázdniny, práve naopak, asi by to bolo pre tento štát aj nevýhodné, keby si niekto, kto má majetok 100 mil. eur, mohol takýmto spôsobom úplne upraviť a vynulovať daňový základ.
Druhá vec, aká poistka tam je, tá druhá poistka spočíva v tom, že sa to týka iba pracujúcich rodičov alebo aspoň jedného rodiča, ktorý v tejto rodine pracuje. Aby sa to nemohlo zneužívať na to, že niektorí naši spoluobčania by sa mohli chcieť živiť tým, že na seba nechajú napísať nejaké príjmy, ktoré by inak niekto iný musel kompletne zdaniť. Sme presvedčení, že oveľa lepšie ako riešiť demografickú krízu tak, ako ju rieši západná Európa, kde niektorí ľudia otvorene hovoria, že potrebujeme proste pustiť migrantov z Afriky, pretože nemáme dosť detí a nevieme túto situáciu riešiť. My ju chceme riešiť úplne iným spôsobom a tým normálnym a prirodzeným. Podporiť tých ľudí, ktorí dobrovoľne, žiaden štát nebude stáť pri nich a nútiť ich do toho, ale keď sa budú rozhodovať, či chcú mať v rodine ešte tretie dieťa, chceme toto ich rozhodnutie podporiť. Chceme ich motivovať k tomu, aby vedeli, aby sa nemuseli báť, že si to tretie dieťa, nebodaj, nebudú môcť dovoliť alebo nebudú vedieť tú rozšírenú rodinu uživiť.
Toto opatrenie celkom dobre zafungovalo v trochu pozmenenej miere v Maďarsku, zafungovalo v Rusku, funguje v rôznych krajinách, pretože naozaj to rozhodnutie rodiča, rodičov, ktorí už majú dve deti, či chcú mať tretie dieťa už nie je vec psychologická, ale do značnej miery najmä ekonomická. Preto takýmito daňovými prázdninami pre rodičov troch a viac detí im chceme pomôcť a uľahčiť rozhodnutie a vyjadriť aj podporu spoločnosti k tomu, aby sa rodičia mohli rozhodnúť pre to mať deti.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predložené návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť o podporu toho našeho návrhu zákona. S týmto budeme pokračovať. Toto nebude ojedinelý návrh zákona, ale budeme predkladať set návrhov, ktoré budú smerovať k podpore rodín, podpore slovenských rodín, ktoré chcú mať viacej detí ako jedno alebo dve.
Keď si uvedomíme, že národ vymiera, pokiaľ na jeden pár nemáme 2,2 dieťaťa. Na jeden pár, myslím tým, muža a ženu, a nie dvoch mužov alebo dve ženy, ale na muža a ženu, pokiaľ neni 2,2 dieťaťa v priemere, tak národ vymiera. To je štatistika, ktorú proste asi mi dáte každý za pravdu. A keď sa pozrieme, ako vyzerá demografická krivka v Európe, to je úplná katastrofa a na Slovensku ešte väčšia. Myslím si, že tie časy Husákových detí, alebo keď sa rodilo ročne okolo 100-tisíc detí, sú nenávratne preč.
Prečo sa to deje? Pozrite sa, aj v prírode, aj v prírode je to tak, keď je zlé obdobie a zlý rok, aj zvieratá v prírode majú menej detí a rodí sa v podstate menej šteniat, alebo líšky majú menej, menej líšok. Ja to vidím sám na záhrade u mňa na dome. Keď je dobrý rok, bolo 9, teraz mala 6. A to isté je aj v prírode, aj medzi ľuďmi. Proste, keď im neumožníme, tým slovenským rodinám neumožníme, nepomôžeme ako štát mať viacej detí, tak ony ich nebudú môcť mať len z ekonomických dôvodov. Jedno dieťa, prosím, druhé dieťa ešte ako-tak zvládnu, ale na tretie už nemajú. A vtedy sa ony rozhodujú veľakrát, slovenské rodiny, matky slovenské rozhodujú, že naozaj podstúpia interrupciu, lebo už nemajú to z čoho utiahnuť. Aj im je to proti srsti, aj im je to možno veľakrát proti presvedčeniu, veľakrát sa s tým nevedia vysporiadať. Ale vedia, že by nevedeli uživiť tú rodinu, nevedeli by dať možno už ani najesť tým dvom deťom, ktoré majú. A už vôbec nie obliecť alebo zabezpečiť základné prostriedky, pomôcky možno do školy. Lebo keď si niekto myslí, že tie slovenské rodiny môžu vypraviť deti do školy len tak, že proste ich pustia a je o vybavené, však školstvo je u nás zadarmo. No tak ja som mal teraz ďalšieho prváka, mám tých prvákov pomerne dosť, ešte aj budem mať. Ale viem vám povedať, koľko ma to stálo peňazí. Však to bolo, vyplatil obedy, to bolo hneď 240, vyplatil som knihy, 80, 20, 30, 50, nejaké farbičky, peračníky, veci, ktoré máme zadarmo, všetci máme školstvo zadarmo. Čiže ja som toho prváka vypravil za nejakých 300, 400, 500 euro. Čo majú robiť tí obyčajní chudobní ľudia, ktorí proste majú dve deti a majú mať tretie? No nemôžu si to dovoliť.
A vrátim sa zase späť k tomu. Tento slovenský národ vymiera, lebo máme v priemere niečo okolo 1,3. Nebudeme sa teraz chytať za desatinné čiarky tam, lebo jeden rok je lepší, jeden rok je horší v rámci demografie. Ale je to 1,3 percenta, pardon, 1,3 dieťaťa na jeden pár. Vážení, a toto nikam nevedie. Keď to takto budeme ignorovať a necháme to ďalej bežať, tak sa nám jedného dňa stane, že sa nám zrúti sociálny systém. V čase sa nám zrúti sociálny systém, lebo dnes robia možno traja ľudia na jedného dôchodcu, neskôr to budú dvaja, jeden a pol a už to potom neutiahnu. Dnes sa platí spústa daní, neviem, či to je nad 60 %, ale nemôžme dopustiť, aby človek neskôr odovzdával 80 % svojho zárobku na to, aby kryl dôchodkový systém a sociálny. To je proste nemysliteľné.
To znamená, že musí byť prvoradou prioritou tohto štátu podporiť rodiny, podporiť rodiny, aby mali viacej detí. A toto je jeden z nástrojov, ako to chceme urobiť. A budeme v tom pokračovať.
Treba si brať príklady aj zo zahraničia, napríklad z takého Maďarska. Akým spôsobom sa tam postavili k tej to problematike. Lebo je to najľahšie otvoriť hranice a povedať, no, nech sa páči, prídite všetci, Arabi, Černosi, bárskto, kto proste si zmyslí, že ma vidinu krajšieho života, že prídite sem, otvoríme tie hranice. A principiálne, keď vidíme, tí ľudia aj tak nepracujú, len zaťažujú sociálny systém. My potrebujeme tunak naše vlastné deti a potrebujeme ich podporiť tým, že budeme prijímať takého zákony, ktoré môžu tieto rodiny nejakým spôsobom podoprieť. A tej problematike by sa mala venovať nielen koalícia, ale aj opozícia, alebo nielen opozícia, ale aj koalícia. To je proste náš prioritný záujem.
Pokiaľ nebudeme mať deti, pokiaľ nebudeme mať školstvo dobré, ktoré proste tie deti vyučí, no tak ako národ nebudeme mať budúcnosť, absolútne žiadnu budúcnosť. A my s tým absolútne hazardujeme, my s tým nič nerobíme a nepomáhame im.
Keď tu bol návrh zákona, ktorý sme predtým predložili, aby sa deťom dávalo aspoň 100 euro, ten príspevok, čo je nič oproti tomu, čo tí rodičia musia vynaložiť na začiatku školského roku, samozrejme, že to koaliční poslanci zhodili zo stola, lebo je to nesystémové. Potom sa Danko poškrabe za hlavou a s nejakým, niečím podobným, modifikovaným príde. To už je zase rozumné, lebo to už prichádza od nich. Takto to veľakrát robia, že odmietnu naše návrhy a potom si to trošku upravia, inakšie to nazvú a predložia to do pléna. Pánboh zaplať, my im to podporíme. My podporíme každé veci, ktoré, každý zákon, ktorý bude predložený. A kľudne nech je to pána Dostála, pána Suchánka, kohokoľvek z opozície, mne to je jedno, aj Kotlebu. Keď je to v prospech ľudí, tak to podporíme. Nech si to zmodifikujú a zoberú. Len si musíme uvedomiť, že naozaj tá demografická krivka padá, tie deti sa nerodia, a pokiaľ ich nepodporíme, tak to bude veľmi zlé.
V tom Maďarsku, teraz idú prijímať dokonca také veci, že chcú dávať mladým nenávratné pôžičky, mladomanželské do výšky 30-tisíc euro... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, je 19.00 hodín.

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Prosím, pán kolega?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Už je 19.03, že či...

Kollár, Boris, poslanec NR SR
Dobre, môžeme v tom pokračovať zajtra ráno.

2.

Pán podpredseda, ďakujem za slovo. My sa na vás nehneváme, akurát sme si to vyskúšali, ako to bude vyzerať o dva roky.

Ďakujem pekne za slovo. Takže pokračujeme v rozprave k našemu návrhu zákonu. Týka sa to pracujúceho daňovníka, upozorňujem, pracujúceho daňovníka, a jedná sa o zníženie základu dane z príjmu o nezdaniteľný základ v celkovej výške 15-tisíc euro za príslušný rok. Tento bonus, dnes je tento bonus alebo nezdaniteľný bonus na jedno dieťa iba 258,72. Je to minimum. To znamená, že, ja som to už včera spomínal, že je veľmi potrebné, je veľmi potrebné, aby sme niečo začali robiť pre rodiny, mnohopočetné rodiny, pre rodiny, ktoré sú ochotné tomuto štátu vychovávať deti.
Skutočne, demografická krivka je veľmi zlá. Európa, dá sa povedať, vymiera. Dnes na Slovensku sa rodí rok od roku, môžem povedať, približne 1,3 dieťaťa na pár. Už včera som to spomínal, na pár, myslím muža a ženu. Nemyslím rôzne iné hlúpe deviácie, ktoré proste tieto deti nám neprinesú. A ten, keď chce ako tento národ žiť, tak musíme mať deti, a preto som presvedčený a v každom rozumnom štáte každé rozumné vedenie, vláda, v okolitých štátoch naozaj podporujú tieto rodiny a hlavne treba aj týmto vyjadriť vďaku rodinám, ktoré majú dve, tri, štyri, päť, šesť detí, ktoré sú ochotné, naozaj ochotné celý život hrdlačiť, drieť na to, aby mohli vyživiť takto mnohopočetné rodiny.

Ďakujem za slovo. Vážený pán Kollár, vážený celý klub v podstate SME RODINA, myslím si, že budem hovoriť za všetkých našich poslancov, ak poviem, že tento návrh zákona, samozrejme, vítame a podporíme.
Ono v skutočnosti je to veľmi podobný návrh zákona, aký sme dávali my. Bola to novela zákona tiež o dani z príjmu, kedy sme ten istý cieľ, v podstate tie daňové prázdniny, chceli dosiahnuť navyšovaním daňového bonusu.
A to teraz nehovorím preto, že by som vás nejako, že by som chcel nejako vyzdvihovať nás v tomto príspevku, ale skôr preto, že vítam, že konečne prichádzajú ďalšie a ďalšie strany, a verím tomu, že postupne, keď takéto návrhy sa tu budú čoraz častejšie opakovať a ak takéto návrhy zákonov budú v platnosti aj v okolitých krajinách, ako sme spomínali, už v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku sa tieto návrhy v rôznych obdobiach naozaj dostávajú do praxe, tak jednoducho, ak aj tie návrhy naše možno neprejdú ako opozičné, ale minimálne sa vytvorí nejaký tlak, nejaká spoločenská požiadavka na vládne strany, na vládnu koalíciu, že toto je téma, ktorou sa treba zaoberať, a téma, ktorú treba veľmi akútne riešiť. A skôr či neskôr jednoducho musí, musí prísť k prelomeniu tej bariéry a k prijatiu nejakých opatrení na podporu pôrodnosti slušných slovenských rodín.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za podporu. Rovnako musím povedať, aj my sme, pán kolega, váš návrh zákona podporili a určite každý návrh zákona, ktorý príde od akejkoľvek politickej strany, ktorý sa bude týkať rodín alebo akejkoľvek pomoci ľuďom, tak môže počítať s našimi hlasmi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zaviesť rovnú daň vo výške 18 % pre právnické osoby podnikateľov, 33-percentnú daň pre oblasť poisťovníctva a zaisťovníctva, verejného zdravotného poistenia, elektronickej komunikácie, farmácie, verejných vodovodov a verejných kanalizácií, leteckej dopravy, poskytovania zdravotnej starostlivosti, banky alebo pobočky zahraničných bánk, tzv. oligopoly, a 50-percentnú daň pre výrobcov energetiky a prevádzkovateľov mýta v Slovenskej republike, to sú tzv. monopoly.
Návrhom zákona sa zavedie spravodlivé prenesenie bremena konsolidácie verejných prostriedkov z bežných spotrebiteľov na vysokoziskové subjekty podnikajúce v regulovanom podnikateľskom prostredí. Súčasne sa návrhom zákona zakazuje týmto regulovaným subjektom zvyšovať regulované ceny z dôvodu zvýšenia dane z príjmu, takže nebude mať negatívny dopad voči bežným ľuďom v podobe zvýšenia cien, napríklad za energie.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ale nebude mať vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy je vyčíslený v doložke vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Vážení kolegovia, ja len veľmi v skratke. Čo, čo ja vnímam ako problém doterajšej vlády, keď potrebovali financovať nejaké sociálne balíčky, nejaké investície, tak väčšinou to robili tak, že dvihli nejaké dane, nejaké odvody, ale, bohužiaľ, dvíhali tie dane, odvody a zavádzali nové poplatky bežným ľuďom alebo drobným živnostníkom a drobným podnikateľom. Čo v praxi znamenalo, že štát síce vybral viac peňazí, aby potom mohol rozdávať. Len, viete, to máte tak, ako keby vám zlodej v noci ukradne zo špajze džem a na druhý deň príde a vám ho daruje, hej, a vy sa tešíte, že máte džem.
To, čo navrhujeme my, je zdanenie podnikov a odvetví, ktoré dnes v podstate nemajú konkurenciu na trhu a majú obrovské zisky. Bavíme sa tu o, napríklad 50-percentná daň pre výrobcov energetiky a prevádzkovateľov mýta. Tak len jedna jediná firma na Slovensku prevádzkuje mýto, má na to kvázi monopol. Bavíme sa tu o bankách. Banky každoročne, kaž-do-roč-ne zvyšujú zisky, bavíme sa tu o sume v stovkách miliónov euro, ktoré banky produkujú ročne na ziskoch. Ja sa pýtam, prečo by sme nemohli vyššou mierou zdaniť banky? Odpoveď, samozrejme, bude, no ale ony sa potom zbalia a odídu preč. No ja vám garantujem, že nie.
Podobná situácia s bankami, podobná, bola napríklad v Maďarsku, kde sa banky vyhrážali, že ak toto pán Orbán zavedie, myslím, že tam išlo o hypotéky ohľadom konverzných kurzov, ak toto pán Orbán zavedie, tak my sa zbalíme a odídeme preč. A viete, koľko bánk odišlo z Maďarska? Žiadna. Všetky tam ostali.
To znamená, my by sme sa nemali nechať zastrašiť tými veľkými korporáciami, veľkými firmami a spoločnosťami, ktoré majú na Slovensku monopol alebo oligopol, ale jednoducho ich zdaniť, jednoducho ich dodaniť, pretože tam tých peňazí je dosť a my tie peniaze dnes potrebujeme.
Ja vôbec nemám problém s tým, aby sme napríklad aj pomohli podnikateľom právnickým osobám zároveň, aby sme im znížili daň na 18 %. Častokrát počúvame medzi podnikateľmi, že to daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku je vysoké. Sťažujú sa na to, že oni by aj investovali, oni by aj dali vyššie mzdy, ale jednoducho si to nemôžu dovoliť. To sa bavíme o tých malých firmách. Čiže ja sa pýtam, prečo im neznížiť daň na jednej strane a tým pádom vytvoriť tlak na zvyšovanie miezd, lebo viete, viete ich zaviazať, že my vám znížime daň, ale vy sa zaviažte - tu si napríklad môžte prečítať v našom programe Starostlivý štát - ale vy sa zaviažte, že 90 % tých peňazí, ktoré ušetríte, dáte na zvýšenie mzdy a 10 % si nechajte.
Prečo nejdeme touto cestou? Zoberme peniaze tam, kde sú, a dajme ich tam, kde ich potrebujú. Ale robiť opatrenia, robiť opatrenia, že dnes dávame alebo ideme rozdávať obedy zadarmo, s čím ja súhlasím, pretože ja sám som zo štyroch detí, ak by som si to prepočítal, to opatrenie, dnes, tak bola by to úspora 100 euro, zhruba 100 euro pre mojich rodičov mesačne. Ja s tým súhlasím.
Ale pýtam sa, prečo zároveň zavádzame nové odvody, napríklad v poisťovníctve, nové odvody, ktoré sa nakoniec premietnu do ceny poistenia? Prečo zavádzame nové poplatky? Prečo jednoducho vyberáme od tých bežných ľudí peniaze? Prečo ich nevyberáme od tých bánk? Bojí sa snáď táto koalícia bánk? No nemyslím si. Máte všetku moc na to, aby ste mohli takéto opatrenia zaviesť.
Je mi jasné, že tento zákon koalícia nepodporí, ale skúste porozmýšľať, kľudne s tým príďte sami, aj tak to robíte pri väčšine zákonov opozície, ale my veľmi radi zahlasujeme za tieto návrhy. Ide nám len o to, aby sme, opakujem, zobrali peniaze tam, kde sú, a dali ich tam, kde ich je málo.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.