34. schôdza

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Dostál.

Ďakujem za reakcie. A áno, Gábor Grendel, nestraníci v parlamente vadia, lebo Matovič, nestraníci vo vláde, nevadia, lebo tak je to podľa SNS v poriadku. Úplne súhlasím, že celý tento návrh je politická pomsta najmä Igorovi Matovičovi, menej už, menej už ostatným, a nie je za tým žiadna reálna potreba. A na to sa nabalilo kopec iných vecí.
Pán poslanec Kotleba sa ma pýtal, že či vidím rozdiel medzi obmedzovaním počtu strán a obmedzovaním názvu strany. Ja nepovažujem za správne dať do zákona, že nemôže byť politická strana alebo nemôže obsahovať meno alebo priezvisko svojho štatutárneho orgánu. Nepovažujem to za veľmi dobrý nápad a príde mi veľmi divné, ak politická strana má v názve meno svojho predsedu, ale nezakazoval by som to názvom, teda zákonom.
Pán poslanec Bernaťák hovoril o tom, že podľa stanov sú členovia alebo predsedovia tých dvoch komisií iba prizývaní na rokovanie predsedníctva, no tak by som, pozdravte vášho webmastra, upravte si to na web stránke, lebo máte tam orgán predsedníctvo, a sú, nie je tam žiadna poznámka o tom, že sa tam zúčastňujú iba ako prizývaní.
Pán poslanec Paška, tvrdíte, že minimálna štruktúra, ktorú by strana mala mať, no ale nerešpektujete rozmanitosť modelov politických strán, vaše stanovy nie sú v súlade s tým zákonom, že dve tretiny členov výkonného orgánu musia byť zvolené najvyšším orgánom, tak keď je to také dôležité, tak už ste to dávno mali zaviesť.
A to, že tí kooptovaní členovia sú anachronizmus obdobia pána Slotu, smutné, že anachronizmus z obdobia pána Slotu ešte prežíva.

V rozprave teraz vystúpi posledný písomne prihlásený poslanec.
Pán poslanec Klus, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, ďakujem pekne za slovo a dovolím si teda povedať možno pár takých ďalších slov, ktoré súvisia s týmto návrhom zákona, a mnohé už povedal môj predrečník Ondrej Dostál, ktorý predniesol aj návrh pozmeňujúcich návrhov, ktoré spoločne predkladáme a ktoré riešia podľa možnosti tie najzávažnejšie chyby a nedostatky tohto návrhu zákona. Podobne ako on, aj ja si myslím, že nájdu sa v ňom aj pozitívne momenty, ale predsa len ako opozičný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa pokúsim vypichnúť možno to, čo predkladatelia celkom nedomysleli, keď tento návrh zákona predkladali.
Zaujímavosťou je a tým by som začal, že Ústava Slovenskej republiky nedefinuje explicitne politické strany a hnutia, možno keď už sme chceli riešiť túto problematiku, tak sme mali začať práve tým, že náš základný zákon Ústava Slovenskej republiky by mohla byť ďaleko presnejšia v tejto súvislosti, ale nešli sme touto cestou, ja to rešpektujem, ale potom si skúsme pozrieť oddiel 3 Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne čl. 29 a jeho jednotlivé body, a teda napríklad to, že právo slobodne sa zdržovať sa zaručuje, každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, druhý bod hovorí, že občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich, preto hovorím, že tam nie je nejaký komplexnejší prístup k politickým stranám, je tam len práve takéto ustanovenie, ktoré charakterizuje to, čím vlastne politické strany podľa nášho právneho poriadku sú, no a potom ten tretí a štvrtý bod sú ešte zaujímavejšie, a teda výkon práv podľa ods. 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzaniu trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Tu už začínam cítiť problém, pretože niektoré ustanovenia tohto zákona by mohli byť možno nie celkom presne interpretované alebo dokonca dezinterpretované, pokiaľ ide o to, či tie veci, ktoré rieši vami predložený návrh zákona, skutočne riešia problém s tým, že tu máme nejakú ohrozenú bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo ochranu práv a slobôd iných.
No a tá, ten štvrtý bod, to je práve to, že politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu. Tu sa ja už dlhšie roky ako politológ celkom zabávam, pretože podobne je to charakterizované v prípade oddelenia nášho štátu od náboženstva a jednotlivých cirkví, a všetci vieme, že nižšia právna sila, bohužiaľ, toto oddelenie nezabezpečuje, takže podobne je to aj v prípade politických strán. A práve tu niekde sme mohli začať, keď už sme to mysleli vážne s tým, že by práve Ústava Slovenskej republiky mohla explicitnejšie riešiť aj to, akým spôsobom a za akých okolností fungujú politické strany na Slovensku.
Hovorím to aj preto, lebo, samozrejme, vychádzam z rôznych komparatívnych štúdií, naša ústava sa najaktívnejšie viazala práve na nemeckú, nazvime to ústavu, ktorú tam nazývajú základný zákon, podobne je zo aj v prípade iných krajín, najmä nášho blízkeho okolia, strednej a východnej Európy, ktoré si po páde železnej opony zobrali práve nemecký Grundgesetz za svoj základ, a treba povedať, že nemecký základný zákon podstatne aktívnejšie charakterizuje aj fungovanie politických strán. Politické strany sú teda aj v týchto krajinách kodifikované ako inštitúcie, ktoré zohrávajú v demokratickom systéme dôležitú úlohu, a príspevok k formovaniu definícií, rozvoju alebo vyjadreniu vôle ľudu. Čiže tam je to omnoho presnejšie zadefinované v už samotných ústavách týchto štátov. Jednou z výnimiek je práve Slovenská republika, neviem, čo viedlo vtedajších kodifikátorov Ústavy Slovenskej republiky, že toto opomenuli alebo že to nechali tak voľne zadefinované, ako som už spomínal, ale v zásade naozaj sa jedná len o to, že podľa nášho právneho poriadku občania majú právo zakladať politické strany, hnutia a združovať sa v nich. Bodka.
A tu vidím tak trošku problém, pretože ak čl. 31 ústavy hovorí o tom, že zákonná úprava všetkých politických správ a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, tak práve pri tomto návrhu zákona je tá slobodná súťaž aj podľa toho, čo sme tu už predostreli aj v našich pozmeňovacích návrhoch, čiastočne obmedzená a ohrozená.
No a prečo som spomínal ten nemecký základný zákon, ja by som sa rád dostal ešte k jednej veľmi dôležitej maličkosti, ktorá je dosť podstatná, a to je vlastne vôľa občanov zúčastňovať sa na veciach verejných prostredníctvom politických strán. Hneď na úvod chcem povedať, že tento problém nie je len problémom Slovenskej republiky, je to problém širokospektrálny, v rámci, v rámci celého starého kontinentu, čelíme tomuto problému, obzvlášť napr. aj Nemecko, vidíme, akým spôsobom sa niektorí straníci stavajú k svojim vlastným politickým stranám, či už v rámci konzervatívnych demokratov, alebo sociálnych demokratov, ale práve tu zabetónovanie istej charakteristiky politických strán by mohlo spôsobiť problém, pretože tu vznikajú nové politické strany, ktoré sú priamo šité najmä na mladého voliča, dokonca by som povedal, sú až elektronické, tieto politické strany. Spomeniem napr. nemeckých alebo českých pirátov, ale v minulosti to boli aj rôzne platformy zelených, rôzne politické hnutia, ktoré sa venovali všakovakým problémom, ktoré nemecká, a nielen nemecká, ale aj iné spoločnosti mali. No a práve tieto politické strany, ktoré dnes fungujú, ako som už spomínal, najmä na elektronickom princípe, by pri súčasnej právnej norme, a tej, ktorú chcete navrhnúť vy, mohli byť vážne obmedzené a pravdepodobne by bolo aj nerealizovateľné takýmto spôsobom fungovať v našich podmienkach, čo považujem za škodu, pretože mladí ľudia by mali mať aj prostredníctvom týchto nových politických platforiem šancu aktívnejšie participovať na veciach verejných.
Inak povedané, váš návrh zákona nás istým spôsobom posúva späť do 19. storočia, kedy mnohé z tých, z tých ustanovení, ktoré ste predložili vy, boli tradičné práve pre túto dobu, zatiaľ čo niektoré návrhy, alebo teda niektoré zákony aj v okolitých krajinách sú omnoho liberálnejšie a omnoho aktívnejšie zaberajú práve tú možnosť, ktorú som už spomínal, a to sú rôzne sociálne hnutia alebo potom aj rôzne politické strany, ktoré majú veľmi špecifický charakter orientovaný najmä na mladého voliča. Len príklad, v Českej republike sa práve spomínaní Piráti stali v podstate treťou najsilnejšou politickou stranou. Vekový priemer tejto politickej strany je 37 rokov, pomer zastúpenia žien je 25 rokov, zastúpenie kandidátov s vysokoškolským vzdelaním 53,4 %, no a práve tých v posledných voľbách do poslaneckej snemovne získali až 22 mandátov z 200, čiže 10,79 % hlasov.
Aj tu vidíme, že práve takýto nový typ, fenomenálny, tento nový typ politickej strany mal až fenomenálny nástup v českom politickom systéme. Môžme mať výhrady k tomu, čím vlastne Piráti v Českej republike sú, môžme mať výhrady už k samotnému názvu tejto politickej strany, ale práve na ich príklade môžme vidieť, že rigidnejšie zadefinovanie politických strán, tak ako ho predstavujete aj vo vašom zákone, neumožňuje práve takémuto typu politických strán, aby sa aktívnejšie presadil.
No a podobne je to aj v prípade iných politických strán, naprieč celým svetom. Mňa zaujali najmä švédske a nemecké príklady v tejto súvislosti, a keď už hovorím o tom nemeckom príklade, tam síce pirátska strana, podobne ako v Čechách, nie je až taká úspešná, ale sú tam také maličkosti, ako je napr. tzv. liquid feedback, majú zavedené vertikálne štruktúry, ktoré nazývajú ako clews alebo squad, nechcem, nechcem vás teraz zaťažovať tým, čo to všetko znamená, predsa len je už pokročilejšia hodina, ale odporúčam do vašej pozornosti, možno si takéto niečo preštudovať, rád vám dám k dispozícii, ak by ste mali záujem, a uberajme sa skôr touto cestou.
Možno aj pri tých stranách, ktoré dnes nazývame štandardnými, pretože práve táto cesta umožnila nemeckým, českým, ale aj švédskym mladým ľuďom aktívnejšie sa zapojiť do verejného života napriek tomu, že nemusí mať hneď federálne alebo celoštátne záujmy. Hovorím v tejto súvislosti aj o miestnych alebo regionálnych aktivitách, ktoré rôzne nové politické strany, resp. politické hnutia vyvíjali, a touto právnou normou, ktorú tu dnes prerokúvame a ktorú tu dnes máme predloženú, by sme tomu, by sme tomu zabránili.
No aj z tohto je zrejmé, že legislatívna úprava politických strán by mala nie komplikovať, ale, naopak, zjednodušiť vznik a organizáciu politických strán, čím sa zvyšuje nádej na férovú politickú súťaž, a teda dať ju do súladu aj s Ústavou Slovenskej republiky, a teda aj schopnosť osloviť politickými ideami aktuálne aj ťažko osloviteľné skupiny obyvateľov. Bohužiaľ, u nás si takíto obyvatelia volia protestný hlas prostredníctvom politických strán, ktoré majú blízko k neonacistickej symbolike, alebo majú blízko k rôznym všakovakým ideám, ktoré nie sú v súlade s demokratickým a pluralitným politickým zriadením. Takže majme toto, prosím, na pamäti, keď budeme o vašu, vami predloženej legislatívnej norme hlasovať.
A potom ešte jedna dôležitá vec v rámci môjho vystúpenia. Dovolím si odcitovať, mám správy a odporúčania známej Benátskej komisie Rady Európy, ohľadom politických strán, a to z 13. marca 2016. Počúvajte, prosím, pozorne.
Minimálne členstvo môže predstavovať neprekonateľnú prekážku pre vznik nových politických strán, najmä na lokálnej úrovni. To je prvý bod.
Druhý. Zloženie politických strán v demokratickom systéme by nemalo byť oveľa zložitejšie a náročnejšie ako zloženie akéhokoľvek iného združenia či spoločenstva.
Tretí bod. To, či je politická strana relevantná, čo do počtu členov, by nemalo byť v kompetencii orgánov, ale vyjadrením všeľudovej vôle, a teda ľud by podľa Benátskej komisie mal rozhodovať. Tu sa zhodujem s tým, čo už hovorili moji predrečníci, konkrétne najmä Ondrej Dostál. Načo to tým politickým stranám vnucovať, nech sa občan rozhodne, či chce mať v názve strany napr. meno vodcu alebo politického lídra, akokoľvek vzato, to zoberieme.
No a Benátska komisia vyjadrila svoje pochybnosti o tom, či by mal štát zavádzať minimálne členstvo pre politické strany, resp. zásah štátu do kreovania politických strán celkove, pokiaľ nepredstavujú, a to by som rád zdôraznil, hrozbu pre slobodný a demokratický poriadok či slobodu jednotlivca, je pochybením v demokratickej spoločnosti a tak ďalej a tak ďalej.
Nevidím takúto hrozbu, minimálne v súvislosti s tými politickými stranami, ktorých sa bezprostredne váš návrh zákona dotkne, a tým mám na mysli, samozrejme, najmä kolegov z OĽANO, resp. do istej miery aj kolegov z Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko, Kollárovej SME RODINA a do istej miery aj nás všetkých ostatných. Takže buďme, prosím, pozorní a načúvajme aj tomu, čo hovoria odborníci v tejto oblasti, a všímajme si aj príklady zo sveta, ako som už spomínal, najmä Nemecka, Českej republiky, Švédska, ale môžme ísť takto ďalej, kľudne aj do Francúzska a niektorých ďalších krajín, kde práve tam tieto princípy sú opačné ako u nás, a tá tendencia je skôr zliberálňovať, ako, ako sťažovať slobodnú súťaž politických strán. Majme to, prosím, na pamäti, keď budeme hlasovať o tejto zákonnej norme.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Paška, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Martin, hovorili ste o slobodnej súťaži politických strán, ako iste viete ako politológ, do volieb do Národnej rady alebo do Európskeho parlamentu nominujú svojich kandidátov politické strany. Politické strany mávajú politický program. To, čo spravilo OĽANO, že nominovalo ľudí, ktorí nie sú členmi politickej strany, a to je ako hlavný politický program tohto zoskupenia, je obchádzanie politickej súťaže potom podľa normálnych pravidiel, pretože ak nejaká strana vystupuje s tým, že nemá jasný, žiadny vlastný politický program, riadny politický program, tak táto by sa nemal do tej súťaže zapájať. To ako politológ, by ste mali vedieť.
Takže ak chceme, aby naozaj bola tá súťaž férová, aby niekto neobchádzal férovú súťaž politických strán na Slovensku, tak sa venujme tomu, ako uspôsobiť pravidlá tak, aby každá, každé zoskupenie, ktoré ide do, do ringu, spoločného ringu a uchádza sa o mandáty v Národnej rade, aby malo politický program, ktorý bude známy občanom tejto republiky. Pokiaľ je to znôška osobností, ktoré sú názorovo rozdielne, politicky rozdielne a dokonca protichodné, tak to nie dobré.
Takže ak hovoríme o tom, že by to mali byť politické strany s programom, tak hovoríme o tom, že naozaj chceme férovú súťaž, nechceme ju obchádzať. Naopak, ak hovoríte o modeloch, ktoré uvádzate z Čiech, Piráti a podobne, to už nie je férová politická súťaž, pretože tam súťažia zoskupenia individualít, ktorí nemajú jednotný politický programu, a tým pádom občanom neponúkajú zrozumiteľný program, ale akúsi znôšku osobností, ktoré majú rozdielne politické názory. Neviem, či to je dobrá perspektíva. Môžme sa o tom rozprávať, môžme o tom debatovať, ale v takom prípade to už nie je férová politická súťaž, ak pripustíme aj takéto, aj také možnosti. Možno sa tak politická situácia vyvinie, že naozaj takáto bude ich budúcnosť.

S reakciou, pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne za túto konštruktívnu faktickú poznámku a no ja len spomeniem to, že ja som si všimol, že OĽANO má politický program, išli s ním do volieb. Priznám sa, že ako politológ sa snažím čítať všetky politické programy, a nebolo to nič komplexné, pri všetkej úcte k mojim kolegom, ale snažili sa to dať do podoby, ktorá je udržateľná, s ktorou sa všetci, pravdepodobne, nominanti museli stotožniť predtým, ako boli nominovaní na danú kandidátku, čo ja vnímam ako pomerne zásadný rozdiel oproti najväčšej politickej strane na Slovensku, ktorá mala svoj politický program na jednu A 4 a ktorá si len pár dní pred samotnými voľbami dala tú námahu označiť to za svoj politický programu, a keď sa ich novinári pýtali, že kedy ho mienia prezentovať, tak niekoľko týždňov, niekoľko mesiacov dopredu tvrdili, že však všetko predsa o nich je známe a volič ich dobre pozná, takže načo by to robili. Čiže nie som si celkom istý, že či operovať práve politickým programom v tomto v tomto konkrétnom prípade, ale som rád, že je tu pripustené aj z vašej strany diskusia, o tom, aká by mala byť budúcnosť, ja osobne som presvedčený o tom, že ak OĽANO išlo cestou osobností, ktoré samé osebe sú istým spôsobom samotným politickým programom, pretože každý z týchto ľudí má svoj vlastný osobný príbeh, a tých potom prezentuje samotná značka strany ako to, čo kvôli čomu by mali občania dať hlas práve tejto politickej strane, tak na ton nevidím nič zlé, pretože je to súťaž politických strán, politických ideí a politických osobností.
Ak niekto má čas čítať si politický program a identifikuje ten, v prípade OĽANO ako nedostatočný, samozrejme, má šancu prikloniť k nejakému inému, pri troche šťastia, to bude napríklad ten náš.

Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, prihlásili sa traja pána poslanci, pán poslanec Sloboda, pán poslanec Kotleba a pán poslanec Baláž.
Nech sa páči, pán poslanec Sloboda, máte slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia, dnes nám pán Bernaťák z SNS predložil pozmeňujúci návrh k novele zákona o politických stranách. Máme ho tu odložený v predsálí, takže každý si ho môže prečítať, to, čo budete za chvíľku čítať.
Už samotná novela zákona obsahuje návrhy, ktoré sú nedemokratické a obmedzujú politickú súťaž. Administratívne obmedzovať politických konkurentov je smiešne a trápne. Ten, kto sa bojí, že prehrá súboj o voliča, kope, kde sa dá. No pozmeňujúci návrh pána Bernaťáka prináša jeden bonus navyše, názov strany nesmie obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu strany. Čl. 31 ústavy pritom jasne hovorí: Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie, musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Moje priezvisko je Sloboda, som zakladajúci člen strany Sloboda a Solidarita, navyše som členom najvyššieho orgánu politickej strany.
Pýtam sa vás, pán Bernaťák, čo vás viedlo k tomu, že mi zakazujete stať sa predsedom našej politickej strany? Navyše, navyše nie som jediný s týmto priezviskom v našej politickej strane. To sa kvôli vám máme premenovať alebo strana sa má premenovať? Nezdá sa vám, že zasahujete do politických správ jednotli..., politických práv jednotlivcov? Alebo nie je to náhodou skôr protiústavné, niečo také zakazovať? Ak by aj vznikla nová strana Šmolkov a predsedom sa stal pán Šmolko, pokiaľ získajú svojich voličov, treba ich voľbu rešpektovať. Je to vyjadrenie vôle každého jedného ich voliča. Ak s tým máte problém, súťažte si nimi vo voľbách, nie administratívnymi zákazmi.
Aby to nevyzeralo, že hovorím len o mne, v strane Zelená vlna sa nebude môcť stať predsedníčkou pani Zelená, v strane Nový parlament pán Nový či v robotníckej strane Rosa pán Rosa. Všetko sú to reálne strany a bežné mená. Čoho sa to vlastne bojíte? Veď keď si strana dá do svojho názvu meno svojho predsedu, tak keď predseda pôjde postupne do úzadia, tak aj strana pravdepodobne pôjde postupne do úzadia a bude klesať, možno aj zanikne. Nechajte na voličoch týchto strán a nerozkazujte druhým, ako sa majú volať. Ja sa kvôli vám určite nepremenujem.
Ďakujem. (Ojedinelý potlesk.)