34. schôdza

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tak hoci som to neplánoval, tak počas doterajšej rozpravy som sa faktickými poznámkami musel viackrát zastať predkladateľov návrhu zákona voči neodôvodnenej a neprimeranej nevhodnej kritike zo strany niektorých poslancov, ale teraz keďže idem do rozpravy, tak aj ja budem a budem kritickejší. Budem sa snažiť držať vo vecnom tóne.
Dnes zhodou okolností, dnes, keď rokujeme o návrhu novely zákona o politických stranách, si pripomíname 170. výročie vzniku Slovenskej národnej rady, ktorá ešte nebola parlamentom, ale bola telesom, ktorý sa nie síce priamo, ale, ale po, po rôznych metamorfózach, alebo bola inšpiráciou toho, čo je dnes Národná rada Slovenskej republiky, čiže možno hovoriť o začiatkoch slovenského parlamentarizmu.
Zákon o politických stranách patrí spolu s volebným zákonom a možno so zákonom o rokovacom poriadku k trom najdôležitejším, alebo teda k top najdôležitejším zákonom, ktoré upravujú slovenský parlamentarizmus, teda mimo ústavy.
Návrh, o ktorom rokujeme je veľmi vážnym zásahom do zákona o politických stranách, možno s výnimkou zákona, nového zákona o politických stranách v roku 2005 úplne, úplne najvážnejším a v niektorých, v niektorých aspektoch, teda navrhovaných zmenách ešte vážnejšie ako ten zákon z roku, z roku 2005 možno. Je mi preto ľúto, že pán predseda Národnej rady, ktorý je prvým podpísaným pod týmto návrhom zákona, nie je prítomný pri rozprave o tak dôležitej zmene, tak dôležitého zákona pre slovenský parlamentarizmus a išiel, išiel na Myjavu oslavovať výročie. Myslím si, že viac by sme úctu slovenskému parlamentarizmu vzdali, keby sme tu viedli vecnú rozpravu o tom, ako upraviť tento dôležitý, dôležitý zákon, a radšej sme teda mali o ňom rokovať, rokovať v iný deň a v jeho prítomnosti.
Chcel by som sa vrátiť k tomu, čo považujem za hlavný problém predloženej novely a o čom som hovoril už v prvom čítaní. Hlavný problém vidím v tom, že ten zákon nerobí zo Slovenska autokraciu, nelikviduje demokraciu, to sú príliš silné slová, ale zasahuje do volebnej súťaže. Obmedzuje volebnú súťaž, obmedzuje združovacie právo a ani to nie je takým problémom, že by spôsobil reálne a neprekonateľné problémy politickým stranám, proti ktorým je namierený alebo ktorými, ktorými bol, bol inšpirovaný, ale je to zásah do volebnej súťaže, zásah do združovacieho práva, je to zásah do ústavných práv, ktorý nie je odôvodnený.
V dôvodovej správe sa hovorí o tom, že navrhovaná právna, právna úprava nepodmieňuje vznik politickej strany minimálnym počtom členov, ale upravuje najmä jednu z podmienok účasti politickej strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu. Sama, sami predkladatelia uznávajú, že obmedzenia výkonu volebného práva musia byť v demokratickej spoločnosti odôvodnené. Ich návrh, jeho dôvodová správa, ani ich vystupovanie k tomuto návrhu v rozprave v prvom čítaní žiadne takéto presvedčivé zdôvodnenie, prečo sa má obmedziť výkon volebného práva, prečo sa má dať do súvislosti uplatňovanie volebného práva s počtom členov, či už politickej strany, alebo, alebo niektorého z jej orgánov, neobsahujú. Ja som nič také nepočul, prečo je to nevyhnutné, lebo ak sa, ak sa zasahuje, ak sa obmedzuje volebné právo, ak sa zasahuje do politickej súťaže, tak, tak musí ísť o dôvody, ktoré sú presvedčivé, silné a zároveň tie zásahy musia byť primerané a musia byť nevyhnutné.
Článok 31 ústavy hovorí o tom, že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ale predpisovať politickým stranám, aký počet členov musia mať, aby mohli kandidovať, alebo predpisovať politickým stranám, koľko členov musia mať ich orgány, aby mohli, mohli kandidovať, načo? To nie je, nie je zásah, ktorý by bol odôvodnený a ktorý by posiloval politickú súťaž. On ju obmedzuje a obmedzuje ho bez zjavného presvedčivého a zargumentovaného dôvodu.
Zámerom tohto návrhu zákona, ktorý, ako povedzme povedal aj kolega Beblavý, hovoril o tom kolega Grendel, obsahuje aj, aj veci, ktoré sú, ktoré sú dobré, ktoré sú hodné podpory, pokiaľ ide o transparentnosť financovania politických strán alebo transparentnosť činnosti politických strán, alebo reaguje na problémy z aplikačnej praxe, to sú všetko nespochybniteľné veci, ale zároveň obsahuje veci, ktoré zasahujú do, do volebnej súťaže.
Argumentácia o tom, že tu máme veľa politických strán, že tu, že tu je potom ťažko vytvoriť vládu a že to vedie k nestabilite, ktorá je obsiahnutá v dôvodovej správe, je úplne vedľa. Áno, máme v registri politických strán zapísaných veľmi veľa politických strán, napriek tomu do parlamentu nekandidujú ani všetky, ktoré sú zapísané. Máme tu, máme tu volebnú kauciu, máme tu, ktorú musí zložiť politická strana, ak chce kandidovať a ak ju nezloží, tak, tak nemôže kandidovať a jej prepadne, ak nezíska, nezíska, myslím, 2 % hlasov. Máme tu volebné kvórum 5 % a vyššie volebné kvórum pre koalície, ktoré zabezpečuje, že nemáme, nemáme v parlamente 100 alebo 120 strán, ale iba taký počet, z ktorého je vždy a doteraz vždy po voľbách bolo možné zostaviť vládu. Ešte ani raz od novembra ’89 sme tu nemali taký výsledok volieb, ktorý by, ktorý by znemožňoval vytvoriť v parlamente väčšinu, ktorý by znemožňoval dosiahnuť dohodu politických strán, ktoré majú väčšinu mandátov v parlamente.
Ja som už v prvom čítaní kritizoval, že vy ste si v rámci tých obmedzení, ktoré, teda to primárne obmedzenie alebo teda primárny motív, ktorý vidím v tom návrhu, je, je kopnutie si do, do OĽANO, že..., a teda pán predseda Danko o tom hovoril aj viackrát, že ako tu môže pôsobiť strana, ktorá má štyroch členov. No tak ste to pretavili do pomerne rozsiahlej novely, ktorá rieši, ktorá rieši aj iné veci. Strane Igora Matoviča to nijako neublíži. Ľavou zadnou na to zareaguje a dá aj stanovy OĽANO aj počet členov OĽANO do súladu s tým, aby boli v súlade so zákonom, aby OĽANO mohlo kandidovať. Ale je to také gesto, vy občas radi robíte takéto gestá, že ukáže, ukážete opozícii, že, že vy ste tu pánom, ako ste to spravili aj pri novele rokovacieho poriadku.
Ale v rámci toho, že, že tá úprava je podrobnejšia, no tak vy ste sa rozhodli, že, že namodelujete štruktúru, ktorú máte vy v Slovenskej národnej strane na, na zákon, a teda dáte tú povinnosť do zákona, že majú byť orgány, najvyšší, výkonný, rozhodcovský, kontrolný. Tak to máte vy, najvyšším orgánom je snem. Máte potom predsedníctvo, ktoré je výkonným orgánom medzi, medzi snemami, a máte kontrolnú a rozhodcovskú komisiu a revíznu komisiu a..., nie, kontrolnú a revíznu komisiu a rozhodcovskú, rozhodcovskú komisiu. Ale sú iné strany, ktoré nemajú takúto štruktúru. Kontrolné orgány, revízne orgány majú, tie dajme, tie dajme nabok, najvyšší orgán má, má každá strana, ale niektoré strany nemajú iba systém, že snem a predsedníctvo, ale majú tam republikovú radu, majú tam, majú tam iný orgán.
Ale začnem, začnem teda od stanov SNS, lebo pozrel som sa na stanovy niektorých politických strán. Predsedníctvo má 21 členov. Vy navrhujete stanoviť pre politické strany povinnosť, že najmenej dve tretiny členov výkonného orgánu strany má byť, majú byť zvolené, majú byť zvolené najvyšším orgánom strany, teda snemom.
Ako je to, ako je to v prípade SNS? V prípade SNS volí snem predsedu a podpredsedu SNS a tých ostatných volí buď predsedníctvo – ústredného tajomníka –, alebo ich kooptuje predseda. Vy navrhujete dať do zákona, že dve tretiny členov výkonného orgánu, teda predsedníctva musia byť volené snemom, teda najvyšším orgánom.
Pozrime sa na realitu. Podľa údajov na webovej stránke Slovenskej národnej strany má predsedníctvo 21 členov, z nich iba predseda a piati podpredsedovia, čiže menej ako tretina sú, sú volení najvyšším orgánom, snemom a tí ostatní, ak teda vychádzam zo stanov, tak sú kooptovaní, kooptovaní predsedom. Čiže šiesti sú volení najvyšším orgánom, pätnásti sú kooptovaní, kooptovaní predsedom, resp. jeden z nich je, je volený predsedníctvom. Čiže vy navrhujete zaviesť zo zákona povinnosť pre politické strany, že, že musia mať predsedníctvo zložené tak, že dve tretiny sú volené, volené snemom, ale vy sami v tejto chvíli máte dve tretiny predsedníctva kooptované, kooptované predsedom. Ja s tým nemám problém, ak to nevadí členom SNS, že má takéto zloženie predsedníctva, je to vaša vec, je to vaša vec. Ale pokiaľ to považujete za dôležité, aby aspoň dve tretiny členov výkonného orgánu boli volené najvyšším orgánom, ako sa mohlo stať, že dve tretiny vášho výkonného orgánu už dnes sú kooptované predsedom, nie volené snemom?! Keď je to také dôležité, že to chcete dať do zákona, chcete to prikázať iným stranám a vy to dnes máte v stanovách úplne naopak a v realite hlavne to máte úplne naopak. Alebo ďalší drobný, drobný paradox. Navrhujete, že členom orgánu strany môže byť iba člen strany, člen výkonného orgánu strany nemôže byť členom rozhodcovského alebo revízneho orgánu strany. To je v tom pôvodnom návrhu, a teda dúfam, že som podrobne preštudoval aj tie, tie pozmeňujúce návrhy, toto ustanovenie nemá vypadnúť. Naďalej má byť nezlučiteľnosť člena výkonného orgánu a rozhodcovského a revízneho orgánu. No nenašiel som to ani, ani v spoločnej správe, tam potom tá ďalšia časť veci sa vypúšťa, ale navrhli ste, že členom výkonného orgánu strany nemôže byť člen rozhodcovského orgánu strany. Členom predsedníctva Slovenskej národnej strany, teda vrchol-, teda výkonného orgánu strany je aj predseda rozhodcovskej komisie pán Ján Gereg a predseda ústrednej kontrolnej a revíznej komisie pán Lukáš Machala.
Čiže vy chcete zákonom zakázať, aby v predsedníctve politickej strany nemohli byť členovia kontrolnej a revíznej komisie a rozhodcovskej komisie, a vy dnes máte medzi členmi predsedníctva strany predsedov oboch týchto komisií! Tak, ak je to také dôležité, aby sa to nemiešalo, a ja uznávam, že je dôležité, aby sa výkonné orgány s kontrolnými alebo rozhodcovskými orgánmi nemiešali, tak ako je možné, že členmi vášho predsedníctva sú predsedovia kontrolnej komisie a rozhodcovskej komisie? Tak buď je to zlé a potom ste si to mali ošetriť v stanovách, alebo ste mali, ste mali, ste to nemali dopustiť, aby, aby tí, ktorí majú kontrolovať a riešiť spory, boli aj vo výkonnom orgáne, alebo, alebo je to potom v poriadku, ale potom to nevnucujte a neprikazujte iným politickým stranám.
Priznám sa, že až dnes som sa dozvedel, asi som málo pozorný, že členom vášho predsedníctva z titulu, alebo nie z titulu a zároveň predsedom ústrednej kontrolnej a revíznej komisie je pán Lukáš Machala, ktorý sa včera nemiestnym spôsobom pohoršoval nad reklamou Absolut vodky s Natáliou Dongovou, ktorá pochádza z Novej Dubnice, a keďže jej otec je z afrického Konga, matka je Slovenka, aj ona je Slovenka, aj sa cíti Slovenka, tak, tak má vážny problém s tým, že liberáli, slniečkári, neoboľševici urážajú slovenský národ tým, že takúto reklamu si dovolili, dovolili dať. To možno by ste mali zvážiť, že či takýto človek má sedieť v orgánoch Slovenskej národnej strany. Keby to bolo u fašistov, tak považujem to za prirodzené, ale, ale teda Slovenská národná strana sa tvári ako štandardná politická strana. Ale dobre, poďme ďalej, poďme ďalej. Evidentne realita Slovenskej národnej strany ani jej stanovy nespĺňajú tie nároky, ktoré chcete vnútiť zákonom iným politickým stranám.
SMER ešte pred rokom mal stanovy, podľa ktorých predsedníctvo je najvyšším orgánom strany medzi jednotlivými snemami. Snem je najvyšší, predsedníctvo je najvyšší medzi jednotlivými snemami a ešte okrem toho existovalo vedenie strany, ktoré je výkonným a štatutárnym orgánom strany. Takže neviem, že či v zmysle toho, čo, čo chcete napísať do zákona, predsedníctvo alebo vedenie strany bolo tým výkonným orgánom. A čo potom bolo predsedníctvo? Predsedníctvo bolo najvyšším alebo najvyšším orgánom medzi, medzi snemami. Ale teda našťastie, našťastie v SMER-e si to dali do poriadku ešte pred zmenou zákona, lebo keď pán Fico prestal byť aj predsedom vlády, tak sa potreboval zabetónovať v SMER-e a zmenil, zmenil stanovy, alebo teda snem SMER-u zmenil stanovy a dneska už nemá SMER aj predsedníctvo, aj vedenie, už má iba predsedníctvo, čiže, čiže áno, asi v tomto bode SMER nebude musieť, musieť meniť stanovy.
Poďme na vášho ďalšieho koaličného partnera, stranu MOST - HÍD. Najvyšším orgánom strany je snem, dobre. A potom tu máme - republiková rada, ktorá je najvyšším ústredným orgánom strany medzi dvoma zasadnutiami snemu, a máme tu republikové predsedníctvo, ktoré je ústredným operatívnym orgánom strany. Čiže bude musieť SMER preto, že vy si tu teraz schválite tú zmenu, meniť štruktúru svojich orgánov? Lebo ani jeden z týchto orgánov nie je nazvaný ako výkonný orgán. Republiková je, rada je najvyšší ústredný orgán strany medzi dvoma zasadnutiami a republikové predsedníctvo je operatívny orgán strany. Ani jeden z nich nie je výkonný. Na koho sa majú vzťahovať ustanovenia o výkonnom orgáne strany? Na republikovú radu, ktorá, ktoré, ktorá má, že jej členmi sú členovia republikového predsedníctva, ale aj poslanci Národnej rady, ktorí sú členmi strany, členovia vlády, predsedovia platforiem, krajskí predsedovia a ďalší, ďalší členovia. Čiže ten orgán je kreovaný spôsobom, ktorý nie som si istý, že by, že by spĺňal nároky, napríklad toho, že dve tretiny musia byť volené, volené najvyšším, najvyšším orgánom strany.
Alebo také KDH, strana, ktorá je, ktorá je jednou z najstarších, ktorá pôsobí na slovenskej politickej scéne, a takisto KDH má predsedníctvo KDH, ktoré je ústredným koordinačným a riadiacim orgánom politiky hnutia. Má snem, samozrejme. A má radu KDH, o ktorej sa v stanovách KDH hovorí, že rada KDH má zodpovednosť za činnosť hnutia v období medzi zasadnutiami snemu. Čiže majú trojstupňovú štruktúru, vy máte dvojstupňovú - snem a predsedníctvo, oni majú snem, radu a predsedníctvo. Čo je výkonný orgán podľa, podľa tej vašej logiky?
A opäť, spôsob kreovania, keď zoberieme, že ten menší, ten menší je ten výkonný, tak predsedu a podpredsedov volí snem a zvyšných členov predsedníctva, tak aby ich počet bol 13, volí republiková rada alebo Rada KDH. KDH má v súčasnosti predsedníctvo, ktoré má jedného predsedu, štyroch podpredsedov a šiestich ďalších členov volených, volených radou. Čiže členovia výkonného orgánu nie sú volení priamo tým najvyšším orgánom, ktorým je snem, ale sú volení radou, ktorá má tiež nejakú legitimitu, lebo časť jej členov je, je zvolená, zvolená priamo, časť je delegovaná s okresmi. Čo je zlé na tom, že šesť alebo, alebo osem členov výkonného orgánu KDH z tých trinástich nie je volených priamo snemom, ale je demokraticky volených nie priamo, ale iným orgánom, republikovou radou, ktorá je, ktorá je najvyšším orgánom v čase medzi zasadaniami snemu?
No alebo Strana maďarskej koalície, ktorá, ktorá dnes nie je zastúpená v parlamente, ale takisto ide o stranu s dlhou históriou. Tá má, že republikové orgány sú republikový kongres, evidentne najvyšší, republiková rada a republikové predstavenstvo strany. Členmi republikovej rady s hlasovacím právom sú členovia republikového predsedníctva, okresní predsedovia a ďalší členovia volení, delegovaní okresnými konferenciami. Čiže opäť tu máme ďalší model. Členov rady ako nejakého výkonného orgánu nevolí najvyšší orgán, ale ho delegujú okresy, deleguje ho členská základňa. O čo je menej demokratický spôsob, keď mám republikovú radu zostavenú zo zástupcov okresov, ktorých si volia samotné okresy, ako keď o tom rozhoduje snem? Ja nevravím, že jeden, jeden spôsob delegovania je lepší a druhý je horší, oba sú demokratické. Ale prečo chcete vy vnútiť politickým stranám, ktoré majú rôzne modely demokratickej úpravy, to, akým spôsobom majú mať oni upravené stanovy, aký majú mať oni upravené, spôsob, akým kreujú svoju republikovú radu alebo, alebo predsedníctvo? Ani jeden z tých spôsobov nie je nedemokratický.
Ak by som ja niečo z toho, o čom som doteraz hovoril, mal označiť za nedemokratické, no tak je to to, čo máte vy v stanovách, že si predseda môže kooptovať do predsedníctva ďalších členov, lebo všade inde to volia. Volí to republikový snem alebo republiková rada, alebo okresy. U vás predsedníctvo je zložené tak, že snem zvolí predsedu, snem na jeho návrh zvolí podpredsedov, na jeho návrh predsedníctvo dovolí ústredného tajomníka, a potom si predseda môže do predsedníctva kooptovať, koho len chce. Ak je tu niečo nedemokratické, tak je to práve tento spôsob. Nie voľba v okresoch, nie dvojstupňová voľba cez republikovú radu.
No, čiže áno, chápem, že každý vychádza z nejakých vlastných skúseností. Vám sa váš model zdá dobrý. Ja len nerozumiem, prečo vy chcete váš model vnútiť všetkým ostatným, vnútiť politickým stranám, ktoré majú demokratickú právnu úpravu v rámci svojich stanov, demokratický spôsob konštituovania, konštituovania najvyšších výkonných a ďalších orgánov, ale nezmestí sa to do vašej, do vášho modelu, ktorým, ktorý ste si vykonštruovali, a dali ste ho do návrhu zákona, tak teraz to všetci budú musieť meniť.
No a prešiel by som teda k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý by som rád, rád predniesol. A najprv ho, najprv ho odôvodním. Vychádzam z toho, čo je napísané v dôvodovej správe, že chce ten návrh zákona riešiť teda väčšiu transparentnosť a chce reagovať na praktické problémy, čo sme tu viacerí povedali, že je chvályhodné, a schvaľujeme to. Okrem toho tam ale, ale návrh zákona obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré zasahujú do združovacieho práva, zasahujú do volebnej súťaže, nie sú odôvodnené, resp. sú motivované len snahou ukázať opozícii, že vy tu máte väčšinu, vy nám tu môžte určovať pravidlá.
Takže to, čo chceme pozmeňujúcim návrhom, ktorý, ktorý o chvíľu prečítam a ktorý predkladáme spolu s pánom poslancom Martinom Klusom, dosiahnuť, je, aby sa naplnilo to, čo máte v dôvodovej správe, čiže všetky tie problematické ustanovenia zo zákona navrhujeme vypustiť a nechať tam naozaj iba tie veci, ktoré vedú k vyššej transparentnosti, k lepšej kontrole politických strán, s tým problém nemáme.
Navrhujeme vypustiť ustanovenie, ktoré politickým stranám ukladá minimálny počet členov jednotlivých orgánov a stanovenie počtu členov jednotlivých orgánov navrhujeme tak ako doteraz nechať na samotné politické strany. Ďalej navrhujeme vypustiť ktoré, ustanovenie, ktoré zavádza nezlučiteľnosť členstva v rozhodcovskom a revíznom orgáne a členstva v najvyššom orgáne strany, pretože vidíme tam opodstatnenie, aby nenastala situácia, ktorá momentálne je realitou v Slovenskej národnej strane, že predsedovia rozhodcovskom komisie a kontrolnej a revíznej komisie sú členmi predsedníctva (reakcia z pléna), tak si to zmeňte na webe, pán Bernaťák, máte to tam tak uvedené, to by nemalo nastávať, ale, ale nezlučiteľnosť s členstvom v najvyššom orgáne, sneme, kde, ktorú, ktorý môže v menších stranách predstavovať aj všetci členovia strany a vo väčších stranách to je to tak početný orgán, že nie je dôvod vylučovať z toho členov rozhodcovského a kontrolného orgánu, tu, tu navrhujeme vypustiť. Ja viem, že vy tam máte pozmeňovák, ktorý nejakým iným spôsobom to upravuje, ale my sme teda náš návrh pripravili ešte skôr, ako ste vy odovzdali, odovzdali do podateľne svoj návrh, takže, takže sme nevedeli, akým spôsobom, a myslím si, že ten náš spôsob je lepší ako, ako váš, aj keď aj ten váš pozmeňovák je, samozrejme, lepší, ako to, čo je napísané v pôvodnom návrhu.
Ďalej navrhujeme vypustiť ustanovenie, ktoré priamo zo zákona do pôsobnosti najvyššieho orgánu strany patrí, schvaľovanie účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku a vyrovnaní straty. To myslím, že tiež nejako ošetrujete úpravou, že toto tam už nebude, takže to som rád, že sa to stretlo s pochopením, ak som teda dobre prečítal vaše, vaše, vaše pozmeňujúce návrhy, teda to, čo som hovoril na zasadnutí ústavnoprávneho výboru.
Navrhujeme vypustiť aj to ustanovenie, že povinnou súčasťou evidencie strany je vlastnoručne podpísaná žiadosť o prijatie za člena strany. Tam tie výhrady mám veľmi podobné, ako, ako ich formuloval kolega, kolega Beblavý, ale teda my by sme tu navrhli vypustiť úplne, nielen dať alternatívu k podpisu, teda zaplatenie členského príspevku.
V ďalších bodoch navrhujeme vypustiť ustanovenia, ktorým sa politickým stranám ukladajú nadmerné a podľa nášho názoru neopodstatnené povinnosti v konaniach o zmene štatutárneho orgánu, zmene zaregistrovaných stanov a zápise nových stanov do registra strán.
Ďalším ustanovením navrhujeme pre..., a to je možno dôležité, tu by som možno poprosil počúvať, navrhujeme predĺžiť minimálnu lehotu, v ktorej je politická strana povinná odstrániť nedostatky v predloženej výročnej správe na základe upozornenia štátnej komisie z 15 pracovných dní na 30 pracovných dní. Navrhujeme to vzhľadom na skutočnosť, že menšie politické strany nemajú vlastných zamestnancov a môže im tá lehota spôsobiť problémy. Dnes tá lehota bola určená tak dlho, že, že problém nemohol nastať, myslím, že vyše mesiaca obvykle mali politické strany. Vy ste tam navrhli lehotu 15 pracovných dní, čiže, a toto by som navrhol vyňať aj na osobitné hlasovanie, je to bod, bod 6 v rámci toho návrhu.
Ďalším bodom navrhujeme, aby sa v rámci prechodných ustanovení posunula lehota na zosúladenie stanov politických strán a evidencie členov strany s novou právnou úpravou z 31. januára 2020 na 31. januára 2021, lebo môže nastať situácia, že politické strany urobia nejakú formálnu chybu a budú zanikať zo zákona v čase, keď tu budú prebiehať voľby, čo je teda veľmi nevhodný termín. Ja chápem, že ste dali nejakú, nejakú lehotu legisvakančnú, ale, ale je nevhodné, aby v čase volebnej kampane nastala situácia, že nejaká strana pre administratívnu chybu, chybu vstúpi do likvidácie a nebude sa môcť zúčastniť volieb.
A poslednú zmenu, ktorú navrhujeme, je vypustiť to podmieňovanie kandidovania v parlamentných voľbách a eurovoľbách minimálnym počtom členov.
A teraz by som prečítal paragrafové znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Martina Klusa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. (reakcia z pléna), ospravedlňujem sa, o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Áno, je to návrh skupiny poslancov, ospravedlňujem sa.
1. V čl. I bod 13 § 6 ods. 5 písm. d) sa vypúšťa bodkočiarka a slová „každý orgán strany okrem štatutárneho orgánu musí mať najmenej troch členov a výkonný orgán strany musí mať najmenej 9 členov“.
2. V čl. I bod 14 § 6 ods. 7 sa vypúšťajú slová „ak člen rozhodcovského alebo revízneho orgánu strany nemôže byť členom najvyššieho orgánu strany podľa zaregistrovaných stanov“.
3. V čl. I bod 14, § 6 ods. 8 sa vypúšťa písmeno d). Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená d) a e).
4. V čl. I bod 26 § 8a ods. 1 sa vypúšťa bodkočiarka a slová „jej súčasťou je členom vlastnoručne podpísaná žiadosť o prijatie za člena strany“.
5. V čl. I sa vypúšťajú body 31, 33 a 36.
V súvislosti s navrhovanou zmenou sa primerane upraví číslovanie novelizačných bodov.
6. V čl. I bod 76 § 30 ods. 6 sa číslo „15“ nahrádza číslom „30“.
7. V čl. I bod 88 § 34e ods. l a ods. 4 sa slová „do 31. januára 2020“ nahrádzajú slovami „do 31. januára 2021“.
8. V čl. II sa vypúšťajú body 11 až 13, 20 až 24 a 40.
V súvislosti s navrhovanou zmenou sa primerane upraví číslovanie novelizačných bodov.
O bodoch 1 až 5 navrhujem hlasovať samostatne, teda spoločne a samostatne navrhujem hlasovať o bode 6, samostatne o bode 7 a samostatne o bode 8.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ondro, poukázal si na istý dvojaký meter pri obsahu predloženého návrhu. Ja by som poukázal ešte na ďalší, a síce na to, že nestraníci v Národnej rade predkladateľom vadia, ale nestraníci predkladateľom vo vláde nevadia. V Národnej rade im vadia nestraníci pretože Igor Matovič, jeden z najväčších kritikov, ktorý celý svoj projekt postavil na nezávislých osobnostiach, ale nestraníci vo vláde im neprekážajú, pretože sa to týka ich samých. Ani pán Gajdoš nebol členom Slovenskej národnej strany, keď vstupoval do vlády, ani pani Matečná nebola členkou Slovneskej národnej strany, keď vstupovala do vlády, ani pán Plavčan nebol členom Slovenskej národnej strany, keď vstupoval do vlády, ani pani Lubyová nebola členkou Slovenskej národnej strany, keď vstupovala do vlády.
Čiže vo vláde nemusia byť členovia strany, lebo SNS, ale v Národnej rade musia byť všetci členovia strán. Tak ak chcete byť takí dôslední, tak presvedčte aj pána Lajčáka, nech vstúpi do SMER-u, aj pani Kalavskú, nech vstúpi do SMER-u, keď je to také dôležité. Podľa mňa tento dvojaký meter len dokazuje, že celý tento návrh je proste politická pomsta Matovičovi a ďalším opozičným politikom a nie je za tým žiadna reálna potreba, ktorá by zlepšila čokoľvek na Slovensku.

Pán poslanec Dostál, ja som si vás vypočul, ja sa chcem spýtať, prečo upozorňujete najväčších demokratov z SNS na to, ako sú neschopní si dať vlastné stanovy do poriadku s vlastným návrhom, keď všetci, a to celé Slovensko vie, že teda predsedom SNS je dnes človek, ktorý bol zvolený na sneme, na ktorom ani nemal byť ako delegát. Takže zbytočne im nejako uľahčujete to ich trápenie v tom, že hľadajú kompas. A mám na vás jednu konštruktívnu otázku, pán poslanec Dostál. Napriek tomu, že teda vy nás nejako neakceptujete, ale spýtať sa môžem. Chcem sa vás spýtať, že ste vo svojom príspevku kritizovali obmedzovanie počtu členov v tomto návrhu, že teda načo to je dobré, čo sa tým sleduje, ako sa tým zlepší demokracia, ja neviem, tá činnosť politických strán, a ja sa vás chcem spýtať, a v čom je rozdiel medzi obmedzovaním počtu členov z pohľadu týchto kvalitatívnych parametrov a obmedzovaním názvu strany. Ako sa nejakým obmedzením názvu strany zlepší demokracia alebo stav politických práv, alebo činnosť politickej strany? Len, len či, že či to tak vnímate rovnako alebo či to selektujete, to len v dobrom sa naozaj pýtam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán Dostál, keď čítate stanovy SNS, tak ich čítajte poriadne, pretože, pretože je tam napísané, ja to prečítam teraz priamo zo stanov, ktorí sú členmi predsedníctva, je jasne dané, a na zasadnutí predsedníctva sa okrem členov zúčastňujú aj predseda, ÚKR-ka, čiže rozhodcovské komisie a členov..., a predseda ústrednej kontrolnej a revíznej komisie. To znamená, nie sú členovia, oni sú tam len prítomní ako nečlenovia. Bodka.

Ďakujem. Ja som tiež chcel zareagovať na to, akým dvojitým metrom sa postavili predkladatelia k tomuto návrhu zákona, mám na mysli teda konkrétne aj SMER - sociálnu demokraciu, aj Slovenskú národnú stranu.
Do istej miery mi už vietor z plachiet zobral Gábor Grendel, ktorý pekne pomenoval ten rozdiel práve medzi legislatívnym zborom a vládou, kde teda to problém nie je, pokiaľ ide o boj proti straníkom, resp. nestraníkom, no a tým, že sme predložili pozmeňovacie návrhy, ktoré neutralizujú ten fakt, o ktorom hovoril Ondrej Dostál, a teda že ten model, ktorý sa vám pozdáva, sa snažíte vnútiť všetkým ostatným, tak verím, že sme jasne naznačili, že toto nie je cesta o tom, ako zlepšiť napríklad aj postavenie politických strán na slovenskej politickej scéne. Myslím si, že aj to, akým spôsobom sa presadzujú najmä nestranícki kandidáti na miestnej a regionálnej úrovni, hovorí jasnou rečou, že ideme presne opačne, ako by sme mali ísť. Takže ja k tomu poviem určite viac aj v rámci rozpravy, do ktorej som prihlásený. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Dostál, zareagujem veľmi stručne k trom veciam. Predovšetkým by som sa chcel zmieniť k tomu, že, zmieniť o tom, že to, čo sme navrhli v tomto návrhu zákona o politických stranách, hovorí o minimálnej štruktúre politickej strany, ktoré by mala mať. Je možné, že niektoré politické strany budú mať inú, bohatejšiu štruktúru, ale napísali sme do zákona, čo musí mať minimálne. Ak si politická strana zvolí aj ďalšie kontrolné mechanizmy, ďalšie konzultačné zbory a tak ďalej, je to na ich dobrej vôli, ale na to, aby sme rešpektovali politickú stranu ako funkčný orgán alebo organizmus, tak by mala mať takúto minimálnu štruktúru. Ak naznačujete aj to, že Slovenská národná strana v súčasnosti nemá sama štruktúru, ktorá by zodpovedala tomu, čo je v zákone, tak prosím, však Slovenská národná strana rovnako ako ostatné politické strany bude reagovať, a ak sú tam nejaké veci, ktoré by boli v našich stanovách v rozpore s týmto zákonom, tak ich, samozrejme, dáme do poriadku. Hovorím to najmä v súvislosti s tými kooptovanými členmi, ktorých ste zmienili, a tam treba povedať, že to je istý anachronizmus, pozostatok z obdobia pána Slotu, ktorý hovoril v istom období, že je potrebné, aby sme do strany alebo k rokovaniam politických orgánov strany prizývali aj odborníkov, ktorí nie sú členmi strany a ktorí sú prínosom pre politickú stranu, a mal záujem takýchto ľudí pozývať. Niekedy ich mal viacej, niekedy ich mal viacej, niekedy menej, ale to bola jeho filozofia. Viem si predstaviť, že sa dá pozývať takýto odborník aj ako hosť a nemusí byť kooptovaným členom pri rokovaní politického orgánu.
Takže, samozrejme, riešenia vidíme do budúcnosti, hovorím, v návrhu zákona je minimálna štruktúra, ktorú si považujeme za potrebné, aby sme v politickom režime mali zavedenú.

Ďakujem za reakcie. A áno, Gábor Grendel, nestraníci v parlamente vadia, lebo Matovič, nestraníci vo vláde, nevadia, lebo tak je to podľa SNS v poriadku. Úplne súhlasím, že celý tento návrh je politická pomsta najmä Igorovi Matovičovi, menej už, menej už ostatným, a nie je za tým žiadna reálna potreba. A na to sa nabalilo kopec iných vecí.
Pán poslanec Kotleba sa ma pýtal, že či vidím rozdiel medzi obmedzovaním počtu strán a obmedzovaním názvu strany. Ja nepovažujem za správne dať do zákona, že nemôže byť politická strana alebo nemôže obsahovať meno alebo priezvisko svojho štatutárneho orgánu. Nepovažujem to za veľmi dobrý nápad a príde mi veľmi divné, ak politická strana má v názve meno svojho predsedu, ale nezakazoval by som to názvom, teda zákonom.
Pán poslanec Bernaťák hovoril o tom, že podľa stanov sú členovia alebo predsedovia tých dvoch komisií iba prizývaní na rokovanie predsedníctva, no tak by som, pozdravte vášho webmastra, upravte si to na web stránke, lebo máte tam orgán predsedníctvo, a sú, nie je tam žiadna poznámka o tom, že sa tam zúčastňujú iba ako prizývaní.
Pán poslanec Paška, tvrdíte, že minimálna štruktúra, ktorú by strana mala mať, no ale nerešpektujete rozmanitosť modelov politických strán, vaše stanovy nie sú v súlade s tým zákonom, že dve tretiny členov výkonného orgánu musia byť zvolené najvyšším orgánom, tak keď je to také dôležité, tak už ste to dávno mali zaviesť.
A to, že tí kooptovaní členovia sú anachronizmus obdobia pána Slotu, smutné, že anachronizmus z obdobia pána Slotu ešte prežíva.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, ďakujem pekne za slovo a dovolím si teda povedať možno pár takých ďalších slov, ktoré súvisia s týmto návrhom zákona, a mnohé už povedal môj predrečník Ondrej Dostál, ktorý predniesol aj návrh pozmeňujúcich návrhov, ktoré spoločne predkladáme a ktoré riešia podľa možnosti tie najzávažnejšie chyby a nedostatky tohto návrhu zákona. Podobne ako on, aj ja si myslím, že nájdu sa v ňom aj pozitívne momenty, ale predsa len ako opozičný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa pokúsim vypichnúť možno to, čo predkladatelia celkom nedomysleli, keď tento návrh zákona predkladali.
Zaujímavosťou je a tým by som začal, že Ústava Slovenskej republiky nedefinuje explicitne politické strany a hnutia, možno keď už sme chceli riešiť túto problematiku, tak sme mali začať práve tým, že náš základný zákon Ústava Slovenskej republiky by mohla byť ďaleko presnejšia v tejto súvislosti, ale nešli sme touto cestou, ja to rešpektujem, ale potom si skúsme pozrieť oddiel 3 Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne čl. 29 a jeho jednotlivé body, a teda napríklad to, že právo slobodne sa zdržovať sa zaručuje, každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, druhý bod hovorí, že občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich, preto hovorím, že tam nie je nejaký komplexnejší prístup k politickým stranám, je tam len práve takéto ustanovenie, ktoré charakterizuje to, čím vlastne politické strany podľa nášho právneho poriadku sú, no a potom ten tretí a štvrtý bod sú ešte zaujímavejšie, a teda výkon práv podľa ods. 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzaniu trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Tu už začínam cítiť problém, pretože niektoré ustanovenia tohto zákona by mohli byť možno nie celkom presne interpretované alebo dokonca dezinterpretované, pokiaľ ide o to, či tie veci, ktoré rieši vami predložený návrh zákona, skutočne riešia problém s tým, že tu máme nejakú ohrozenú bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo ochranu práv a slobôd iných.
No a tá, ten štvrtý bod, to je práve to, že politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu. Tu sa ja už dlhšie roky ako politológ celkom zabávam, pretože podobne je to charakterizované v prípade oddelenia nášho štátu od náboženstva a jednotlivých cirkví, a všetci vieme, že nižšia právna sila, bohužiaľ, toto oddelenie nezabezpečuje, takže podobne je to aj v prípade politických strán. A práve tu niekde sme mohli začať, keď už sme to mysleli vážne s tým, že by práve Ústava Slovenskej republiky mohla explicitnejšie riešiť aj to, akým spôsobom a za akých okolností fungujú politické strany na Slovensku.
Hovorím to aj preto, lebo, samozrejme, vychádzam z rôznych komparatívnych štúdií, naša ústava sa najaktívnejšie viazala práve na nemeckú, nazvime to ústavu, ktorú tam nazývajú základný zákon, podobne je zo aj v prípade iných krajín, najmä nášho blízkeho okolia, strednej a východnej Európy, ktoré si po páde železnej opony zobrali práve nemecký Grundgesetz za svoj základ, a treba povedať, že nemecký základný zákon podstatne aktívnejšie charakterizuje aj fungovanie politických strán. Politické strany sú teda aj v týchto krajinách kodifikované ako inštitúcie, ktoré zohrávajú v demokratickom systéme dôležitú úlohu, a príspevok k formovaniu definícií, rozvoju alebo vyjadreniu vôle ľudu. Čiže tam je to omnoho presnejšie zadefinované v už samotných ústavách týchto štátov. Jednou z výnimiek je práve Slovenská republika, neviem, čo viedlo vtedajších kodifikátorov Ústavy Slovenskej republiky, že toto opomenuli alebo že to nechali tak voľne zadefinované, ako som už spomínal, ale v zásade naozaj sa jedná len o to, že podľa nášho právneho poriadku občania majú právo zakladať politické strany, hnutia a združovať sa v nich. Bodka.
A tu vidím tak trošku problém, pretože ak čl. 31 ústavy hovorí o tom, že zákonná úprava všetkých politických správ a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, tak práve pri tomto návrhu zákona je tá slobodná súťaž aj podľa toho, čo sme tu už predostreli aj v našich pozmeňovacích návrhoch, čiastočne obmedzená a ohrozená.
No a prečo som spomínal ten nemecký základný zákon, ja by som sa rád dostal ešte k jednej veľmi dôležitej maličkosti, ktorá je dosť podstatná, a to je vlastne vôľa občanov zúčastňovať sa na veciach verejných prostredníctvom politických strán. Hneď na úvod chcem povedať, že tento problém nie je len problémom Slovenskej republiky, je to problém širokospektrálny, v rámci, v rámci celého starého kontinentu, čelíme tomuto problému, obzvlášť napr. aj Nemecko, vidíme, akým spôsobom sa niektorí straníci stavajú k svojim vlastným politickým stranám, či už v rámci konzervatívnych demokratov, alebo sociálnych demokratov, ale práve tu zabetónovanie istej charakteristiky politických strán by mohlo spôsobiť problém, pretože tu vznikajú nové politické strany, ktoré sú priamo šité najmä na mladého voliča, dokonca by som povedal, sú až elektronické, tieto politické strany. Spomeniem napr. nemeckých alebo českých pirátov, ale v minulosti to boli aj rôzne platformy zelených, rôzne politické hnutia, ktoré sa venovali všakovakým problémom, ktoré nemecká, a nielen nemecká, ale aj iné spoločnosti mali. No a práve tieto politické strany, ktoré dnes fungujú, ako som už spomínal, najmä na elektronickom princípe, by pri súčasnej právnej norme, a tej, ktorú chcete navrhnúť vy, mohli byť vážne obmedzené a pravdepodobne by bolo aj nerealizovateľné takýmto spôsobom fungovať v našich podmienkach, čo považujem za škodu, pretože mladí ľudia by mali mať aj prostredníctvom týchto nových politických platforiem šancu aktívnejšie participovať na veciach verejných.
Inak povedané, váš návrh zákona nás istým spôsobom posúva späť do 19. storočia, kedy mnohé z tých, z tých ustanovení, ktoré ste predložili vy, boli tradičné práve pre túto dobu, zatiaľ čo niektoré návrhy, alebo teda niektoré zákony aj v okolitých krajinách sú omnoho liberálnejšie a omnoho aktívnejšie zaberajú práve tú možnosť, ktorú som už spomínal, a to sú rôzne sociálne hnutia alebo potom aj rôzne politické strany, ktoré majú veľmi špecifický charakter orientovaný najmä na mladého voliča. Len príklad, v Českej republike sa práve spomínaní Piráti stali v podstate treťou najsilnejšou politickou stranou. Vekový priemer tejto politickej strany je 37 rokov, pomer zastúpenia žien je 25 rokov, zastúpenie kandidátov s vysokoškolským vzdelaním 53,4 %, no a práve tých v posledných voľbách do poslaneckej snemovne získali až 22 mandátov z 200, čiže 10,79 % hlasov.
Aj tu vidíme, že práve takýto nový typ, fenomenálny, tento nový typ politickej strany mal až fenomenálny nástup v českom politickom systéme. Môžme mať výhrady k tomu, čím vlastne Piráti v Českej republike sú, môžme mať výhrady už k samotnému názvu tejto politickej strany, ale práve na ich príklade môžme vidieť, že rigidnejšie zadefinovanie politických strán, tak ako ho predstavujete aj vo vašom zákone, neumožňuje práve takémuto typu politických strán, aby sa aktívnejšie presadil.
No a podobne je to aj v prípade iných politických strán, naprieč celým svetom. Mňa zaujali najmä švédske a nemecké príklady v tejto súvislosti, a keď už hovorím o tom nemeckom príklade, tam síce pirátska strana, podobne ako v Čechách, nie je až taká úspešná, ale sú tam také maličkosti, ako je napr. tzv. liquid feedback, majú zavedené vertikálne štruktúry, ktoré nazývajú ako clews alebo squad, nechcem, nechcem vás teraz zaťažovať tým, čo to všetko znamená, predsa len je už pokročilejšia hodina, ale odporúčam do vašej pozornosti, možno si takéto niečo preštudovať, rád vám dám k dispozícii, ak by ste mali záujem, a uberajme sa skôr touto cestou.
Možno aj pri tých stranách, ktoré dnes nazývame štandardnými, pretože práve táto cesta umožnila nemeckým, českým, ale aj švédskym mladým ľuďom aktívnejšie sa zapojiť do verejného života napriek tomu, že nemusí mať hneď federálne alebo celoštátne záujmy. Hovorím v tejto súvislosti aj o miestnych alebo regionálnych aktivitách, ktoré rôzne nové politické strany, resp. politické hnutia vyvíjali, a touto právnou normou, ktorú tu dnes prerokúvame a ktorú tu dnes máme predloženú, by sme tomu, by sme tomu zabránili.
No aj z tohto je zrejmé, že legislatívna úprava politických strán by mala nie komplikovať, ale, naopak, zjednodušiť vznik a organizáciu politických strán, čím sa zvyšuje nádej na férovú politickú súťaž, a teda dať ju do súladu aj s Ústavou Slovenskej republiky, a teda aj schopnosť osloviť politickými ideami aktuálne aj ťažko osloviteľné skupiny obyvateľov. Bohužiaľ, u nás si takíto obyvatelia volia protestný hlas prostredníctvom politických strán, ktoré majú blízko k neonacistickej symbolike, alebo majú blízko k rôznym všakovakým ideám, ktoré nie sú v súlade s demokratickým a pluralitným politickým zriadením. Takže majme toto, prosím, na pamäti, keď budeme o vašu, vami predloženej legislatívnej norme hlasovať.
A potom ešte jedna dôležitá vec v rámci môjho vystúpenia. Dovolím si odcitovať, mám správy a odporúčania známej Benátskej komisie Rady Európy, ohľadom politických strán, a to z 13. marca 2016. Počúvajte, prosím, pozorne.
Minimálne členstvo môže predstavovať neprekonateľnú prekážku pre vznik nových politických strán, najmä na lokálnej úrovni. To je prvý bod.
Druhý. Zloženie politických strán v demokratickom systéme by nemalo byť oveľa zložitejšie a náročnejšie ako zloženie akéhokoľvek iného združenia či spoločenstva.
Tretí bod. To, či je politická strana relevantná, čo do počtu členov, by nemalo byť v kompetencii orgánov, ale vyjadrením všeľudovej vôle, a teda ľud by podľa Benátskej komisie mal rozhodovať. Tu sa zhodujem s tým, čo už hovorili moji predrečníci, konkrétne najmä Ondrej Dostál. Načo to tým politickým stranám vnucovať, nech sa občan rozhodne, či chce mať v názve strany napr. meno vodcu alebo politického lídra, akokoľvek vzato, to zoberieme.
No a Benátska komisia vyjadrila svoje pochybnosti o tom, či by mal štát zavádzať minimálne členstvo pre politické strany, resp. zásah štátu do kreovania politických strán celkove, pokiaľ nepredstavujú, a to by som rád zdôraznil, hrozbu pre slobodný a demokratický poriadok či slobodu jednotlivca, je pochybením v demokratickej spoločnosti a tak ďalej a tak ďalej.
Nevidím takúto hrozbu, minimálne v súvislosti s tými politickými stranami, ktorých sa bezprostredne váš návrh zákona dotkne, a tým mám na mysli, samozrejme, najmä kolegov z OĽANO, resp. do istej miery aj kolegov z Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko, Kollárovej SME RODINA a do istej miery aj nás všetkých ostatných. Takže buďme, prosím, pozorní a načúvajme aj tomu, čo hovoria odborníci v tejto oblasti, a všímajme si aj príklady zo sveta, ako som už spomínal, najmä Nemecka, Českej republiky, Švédska, ale môžme ísť takto ďalej, kľudne aj do Francúzska a niektorých ďalších krajín, kde práve tam tieto princípy sú opačné ako u nás, a tá tendencia je skôr zliberálňovať, ako, ako sťažovať slobodnú súťaž politických strán. Majme to, prosím, na pamäti, keď budeme hlasovať o tejto zákonnej norme.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Martin, hovorili ste o slobodnej súťaži politických strán, ako iste viete ako politológ, do volieb do Národnej rady alebo do Európskeho parlamentu nominujú svojich kandidátov politické strany. Politické strany mávajú politický program. To, čo spravilo OĽANO, že nominovalo ľudí, ktorí nie sú členmi politickej strany, a to je ako hlavný politický program tohto zoskupenia, je obchádzanie politickej súťaže potom podľa normálnych pravidiel, pretože ak nejaká strana vystupuje s tým, že nemá jasný, žiadny vlastný politický program, riadny politický program, tak táto by sa nemal do tej súťaže zapájať. To ako politológ, by ste mali vedieť.
Takže ak chceme, aby naozaj bola tá súťaž férová, aby niekto neobchádzal férovú súťaž politických strán na Slovensku, tak sa venujme tomu, ako uspôsobiť pravidlá tak, aby každá, každé zoskupenie, ktoré ide do, do ringu, spoločného ringu a uchádza sa o mandáty v Národnej rade, aby malo politický program, ktorý bude známy občanom tejto republiky. Pokiaľ je to znôška osobností, ktoré sú názorovo rozdielne, politicky rozdielne a dokonca protichodné, tak to nie dobré.
Takže ak hovoríme o tom, že by to mali byť politické strany s programom, tak hovoríme o tom, že naozaj chceme férovú súťaž, nechceme ju obchádzať. Naopak, ak hovoríte o modeloch, ktoré uvádzate z Čiech, Piráti a podobne, to už nie je férová politická súťaž, pretože tam súťažia zoskupenia individualít, ktorí nemajú jednotný politický programu, a tým pádom občanom neponúkajú zrozumiteľný program, ale akúsi znôšku osobností, ktoré majú rozdielne politické názory. Neviem, či to je dobrá perspektíva. Môžme sa o tom rozprávať, môžme o tom debatovať, ale v takom prípade to už nie je férová politická súťaž, ak pripustíme aj takéto, aj také možnosti. Možno sa tak politická situácia vyvinie, že naozaj takáto bude ich budúcnosť.

Ďakujem pekne za túto konštruktívnu faktickú poznámku a no ja len spomeniem to, že ja som si všimol, že OĽANO má politický program, išli s ním do volieb. Priznám sa, že ako politológ sa snažím čítať všetky politické programy, a nebolo to nič komplexné, pri všetkej úcte k mojim kolegom, ale snažili sa to dať do podoby, ktorá je udržateľná, s ktorou sa všetci, pravdepodobne, nominanti museli stotožniť predtým, ako boli nominovaní na danú kandidátku, čo ja vnímam ako pomerne zásadný rozdiel oproti najväčšej politickej strane na Slovensku, ktorá mala svoj politický program na jednu A 4 a ktorá si len pár dní pred samotnými voľbami dala tú námahu označiť to za svoj politický programu, a keď sa ich novinári pýtali, že kedy ho mienia prezentovať, tak niekoľko týždňov, niekoľko mesiacov dopredu tvrdili, že však všetko predsa o nich je známe a volič ich dobre pozná, takže načo by to robili. Čiže nie som si celkom istý, že či operovať práve politickým programom v tomto v tomto konkrétnom prípade, ale som rád, že je tu pripustené aj z vašej strany diskusia, o tom, aká by mala byť budúcnosť, ja osobne som presvedčený o tom, že ak OĽANO išlo cestou osobností, ktoré samé osebe sú istým spôsobom samotným politickým programom, pretože každý z týchto ľudí má svoj vlastný osobný príbeh, a tých potom prezentuje samotná značka strany ako to, čo kvôli čomu by mali občania dať hlas práve tejto politickej strane, tak na ton nevidím nič zlé, pretože je to súťaž politických strán, politických ideí a politických osobností.
Ak niekto má čas čítať si politický program a identifikuje ten, v prípade OĽANO ako nedostatočný, samozrejme, má šancu prikloniť k nejakému inému, pri troche šťastia, to bude napríklad ten náš.