34. schôdza

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za slovo aj za možnosť teda predstaviť vám naše dva návrhy zákonov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak idete obidva naraz, tak ešte musím uviesť, že budete zároveň hovoriť aj o druhom, dobre?

Klus, Martin, poslanec NR SR
Asi to tak bude jednoduchšie.

Ďakujem pekne. Hovorím, sú to síce dve rôzne úpravy, ako hovorím, jedna je ústavná, druhá je úpravou jednoduchou v rámci legislatívneho konania, ale obe bezprostredne súvisia a na seba nadväzujú. Zároveň teda ďakujem za túto možnosť prezentovať tento návrh zákona. Pôvodne sme totiž nepočítali s tým, že v pondelky sú rokovacie dni, pán podpredseda, takže preto som tu v pondelok nebol, keď ste ma spomínali, lebo som mal naplánované iné aktivity podľa kalendára, ktorý ste schválili vy. Ale počul som o tom, že môžme do budúcna požiadať o naplánovanie bodu, takže radi to využijeme. Ďakujem pekne za oficiálne a verejné potvrdenie v tejto súvislosti. No a teraz k veci.
Začnem tým ústavným návrhom zákona. Je to veľmi dôležitá, ale zároveň veľmi jednoduchá vec, ktorá, verím, bude mať širokú podporu v tomto parlamente, pretože sa vďaka nej dokáže urobiť jedna veľmi užitočná a osožná vec. Cieľom návrhu ústavného zákona je totiž odstrániť neopodstatnené ústavné obmedzenie, podľa ktorého sa voľby prezidenta Slovenskej republiky majú vykonať najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia dosluhujúceho prezidenta. Táto 60-dňová lehota je značne obmedzujúca pre prípadné zlučovanie volieb prezidenta Slovenskej republiky s voľbami do Európskeho parlamentu, o čo ide primárne v našom návrhu zákona, ktorá sa rieši samostatným návrhom novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, čo je práve tá tlač 1056, o ktorej budem hovoriť za chvíľočku, a to je tá, ktorú sme predložili spoločne s týmto návrhom zákona na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Táto novela nadväzuje na vhodne nastavenú novelu volebného zákona z marca 2017. A tu sa chcem obzvlášť obrátiť na vás, milí kolegovia a milé kolegyne z vládnej koalície, je to váš návrh zákona, ktorý ste schválili v marci 2017, kedy ste zlúčili voľby do župných alebo, keď chceme, krajských zastupiteľstiev a voľby županov alebo, keď chceme, predsedov samosprávnych krajov spoločne s voľbami primátorov, starostov obecných a mestských zastupiteľstiev. Čiže v podstate len nadväzujeme na to, čo ste urobili vy, akurát že v tomto kontexte, a k tomu sa dostanem trošičku neskôr, to bude omnoho jednoduchšie a omnoho prehľadnejšie.
Túto 60-dňovú lehotu, o ktorej hovorím v tejto súvislosti, v súvislosti teda s ústavným návrhom zákona, je však možné skrátiť bez ohľadu na prijatie novely volebného zákona upravujúceho zlúčenie volieb, pretože 60-dňový odstup nemá žiadny racionálny základ podľa nášho názoru a v iných štátoch Európskej únie si vystačia s omnoho kratšou lehotou. Napríklad súčasný francúzsky prezident zvíťazil vo voľbách dňa 7. mája 2017 a už 14. mája 2017 sa ujal funkcie. Čiže vidíme, že tam ten rozdiel je výrazne, výrazne menší ako v našich podmienkach. Navyše príliš veľký časový odstup od volieb predlžuje medziobdobie, kedy dôveru občanov mohol získať iný prezident, no kompetencie stále vykonáva prezident dosluhujúci, čo zároveň znižuje jeho váhu.
Toto je problém, ktorému čelíme na Slovensku v mnohých prípadoch. Napríklad nám práve v Banskej Bystrici bolo oznámené, že najbližšie mestské zastupiteľstvo bude až 13. novembra. Ja osobne nie som nadšený touto informáciou, pretože presne tento prípad nastane, kedy budeme ešte prijímať rozhodnutia v pôvodnom zoskupení poslancov a primátora, ale už bude tri dni po voľbách, kedy naozaj tá kompetencia by už mala byť na novozvolenom zastupiteľstve a novozvolenom primátorovi.
Predložený návrh ústavného zákona, a to by som tak isto rád zdôvodnil, nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie ani negatívny vplyv sociálny, nemá negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh teda ústavného zákona je, pochopiteľne, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Takže toto je k tej prvej časti, k zmene ústavného zákona, ktorým teda skracujeme veľmi jednoducho lehotu zo 60 dní na 30 dní.
No a dovoľte mi prejsť k tej druhej časti, ktorá, ako som povedal, bezprostredne s týmto návrhom zákona, ústavného zákona súvisí, a to je návrh zákona, ktorým by sme radi umožnili konanie prvého kola alebo druhého kola volieb prezidenta Slovenskej republiky s voľbami do Európskeho parlamentu v jeden deň a v rovnakom čase a prostredníctvom spoločných volebných komisií. Možno tým totiž dosiahnuť dvojitý efekt. Po prvé sú to finančné úspory a po druhé vyššia účasť. A toto je mimoriadne dôležitá vec. S vyššou účasťou priamo súvisí aj ušetrená celoeurópska blamáž, na ktorú sme už, bohužiaľ, zvyknutí za posledné troje európske voľby, obzvlášť tá z roku 2014, 13-percentná dodnes intenzívne rezonuje vo všetkých európskych análoch. Slovensko je v tomto smere rekordmanom a bolo by naozaj v našom záujme, aby sme túto negatívnu rekordnú neúčasť potvrdili aj vo voľbách v roku 2019.
Národná rada Slovenskej republiky, ako som už spomínal, schválila 21. marca 2017 zákon č. 73/2017 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 180/2014, známy to zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedená novela celkom logicky, a to by som rád zdôraznil, aj racionálne zlúčila konanie volieb do orgánov samosprávnych krajov a volieb do orgánov samosprávy obcí. Analogicky k uvedenej legislatívnej norme bol s prihliadnutím na niektoré špecifiká volieb prezidenta Slovenskej republiky a volieb do Európskeho parlamentu vypracovaný aj tento návrh zákona.
Základnou odlišnosťou volieb prezidenta je, že ich termín sa môže pod vplyvom nepredvídateľných okolností meniť. Toto si uvedomujeme a to by som rád zdôraznil hneď na začiatku pri predstavovaní tohto návrhu zákona. Týmito nepredvídateľnými okolnosťami môže byť napríklad odstúpenie prezidenta z funkcie alebo jeho úmrtie počas jeho funkčného obdobia. Preto je navrhované pravidlo o konaní zlúčených volieb v jeden deň formulované v podmieňovacom spôsobe, a teda ak to umožňuje časová súvislosť medzi oboma voľbami.
Už od roku 1999, kedy sa konala historicky prvá priama voľba prezidenta Slovenskej republiky, sa koná inaugurácia prezidenta 15. júna. Voľby do Európskeho parlamentu sa tradične konajú koncom mája. Táto konštelácia je ideálna pre zlúčenie volieb a získanie synergického efektu z tohto zlúčenia.
Predložený návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, to by som tak isto rád zdôraznil, samozrejme, nemá žiadne negatívne vplyvy, ktoré som už spomínal aj pri tom ústavnom zákone, a je, pochopiteľne, v súlade so všetkými potrebnými legislatívnymi normami vrátane legislatívy Európskej únie.
Ďakujem. Toľko na úvod, čo sa týka predstavenia oboch návrhov a poprosím pána podpredsedu, aby otvoril rozpravu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Tento spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 1056). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor Národnej rady pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Predpokladám, že teda nezáujem o účasť v rozprave znamená, že ste absolútne stotožnení s týmto návrhom zákona, obzvlášť kolegovia z koalície. Vopred vám za to ďakujem.
A ešte by som to podporil pár číslami. Takže keď som spomínal tú fatálnu neúčasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, tak poďme pekne po rokoch. 2004 to bolo 16,96 %, potom optimistickejšie v roku 2009 19,64 %, ale v roku 2014 nás už optimizmus prešiel a klesli sme na historicky najnižšiu účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu v histórii – 13,05 percenta. A keďže chceme zlúčiť voľby do Európskeho parlamentu, ktoré by sa mali konať v druhej polovici mája, s voľbami prezidentskými, je nám jasné, že pri takýchto číslach nám to vychádza skôr na to druhé kolo prezidentských volieb, ale predsa len opäť pár čísel, ktoré by mohli zarezonovať v tejto ctenej snemovni.
V roku 1999, pri prvých voľbách prezidenta, sa na prvom kole zúčastnilo 2 984 424 voličov, čo bolo 73,89 % voličov. Na druhom kole 75,45 % voličov, to bolo v roku 1999. V roku 2004 to už boli len 2 015 889 voličov, čo je 47,94 % voličov. Vidíme obrovský pád oproti teda roku 1999 a v podobnom duchu to pokračovalo aj v druhom kole, v tom známom z roku 2004, kedy sa rozhodovalo medzi Vladimírom Mečiarom a Ivanom Gašparovičom, kedy tá účasť klesla na historických 43,5 % voličov v druhom kole. V roku 2009 sa to okopírovalo, bola to trošičku vyššia účasť 43,63 % voličov, menej ako polovica občanov Slovenskej republiky mala záujem voliť si svojho prezidenta, respektíve v tom čase prezidentku Slovenskej republiky. Trošku to stúplo v druhom kole na 51,67 % voličov. V roku 2014, ktoré máme ešte v dobrej pamäti, opäť raz 43,4 % voličov v prvom kole, 50,48 % v druhom kole.
Tieto čísla hovoria jasnou rečou, zafixovali sme sa približne na 50 % voličov plus-mínus, zatiaľ čo pri európskych voľbách je to okolo tých 13. Ja si trúfnem povedať, že to nebude viac ako 16 % voličov, pokiaľ sa niečo zásadné nestane, ako je napríklad prijatie tohto zákona, pretože všetky moje ostatné pokusy táto ctená snemovňa už odmietla. Len pripomínam, že to boli napríklad možnosti rozšírenia voľby poštou zo zahraničia, rozšírenie možnosti voľby zo zahraničia prostredníctvom ambasád, respektíve honorárnych a iných konzulátov alebo napríklad aj spájanie týchto možností spolu v rámci možnosti rozširovania volieb zo zahraničia ako takých. Toto je už v podstate posledná šanca, ktorú ešte máme šancu aj legislatívne stihnúť, a preto o to viac verím, že bude prijatá s porozumením a že v októbri budeme debatovať aj o prípadných možnostiach, ktoré vás napadnú v rámci druhého a tretieho čítania.
Najčastejšie, čo sa stretávame s pripomienkou v rámci tohto návrhu zákona, to je to, že a čo ak nám ten prezident naozaj zomrie. A čo ak nám ten prezident odstúpi z funkcie, potom už tento zákon bude bezpredmetný. Áno, do istej miery s tým súhlasím, tento zákon je šitý zatiaľ na mieru na posledné troje voľby, ktoré sme tu mali. Už som to spomínal, v 99., 2004. aj v 2009. roku, respektíve aj v 2014., ak si dobre pamätám, to bol práve 15. jún, kedy skladal prezident sľub. Takže ak to takto zostane a eurovoľby sa budú posúvať približne o týždeň dozadu, čo bude v praxi znamenať, že to bude už iba skorej v máji, je tu veľká šanca, že aj ďalšie prezidentské voľby by sme mohli bez nejakých väčších problémov zlúčiť s eurovoľbami v roku 2024. Nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by pán prezident odstupoval z funkcie alebo že by umieral, preto verím tomu, že je najvyšší čas, aby sme teraz v tejto snemovni dali šancu takémuto veľmi efektívnemu spôsobu, ako po prvé šetriť verejné prostriedky a po druhé zachrániť Slovenskú republiku pred európskou, minimálne európskou blamážou, ktorá nám seriózne mimoriadne nízkou účasťou v eurovoľbách hrozí.
Preto tam máme aj to podmieňovanie, ak to umožňuje časová súvislosť medzi oboma voľbami. Verím tomu, že všetkým najbližším pánom prezidentom, respektíve dámam prezidentkám bude dobre slúžiť zdravie a nikto z nich nebude mať vôľu odstupovať, a tak isto verím, že Slovensko zostane pevnou súčasťou Európskej únie a nebudú tam zásadné zmeny, pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu. V takom prípade táto norma môže dlho, dlho slúžiť v prospech nás všetkých občanov Slovenskej republiky.
A ešte jedna maličkosť, ktorú som spomínal, keď som predstavoval tento návrh zákona. Hovoril som o tom, že ono to už tu raz sme mali, a to je to zlučovanie regionálnych, respektíve komunálnych volieb v roku 2022. Tu by som rád upozornil na to, čo som spomínal aj v rozprave, keď som k tomuto návrhu zákona vystupoval, a to je ten drobný chaos, ktorý tu, pochopiteľne, nastane. Predstavte si, že tu v Bratislave alebo v Košiciach občania dostanú šesť rôznych hlasovacích lístkov. Jeden na župana, ďalší na starostu mestskej časti a ďalší na primátora mesta, a potom na župné, mestské a mestskočasťové zastupiteľstvo. Takýto chaos tu nastane, ja predpokladám, že budeme mať hodne čo robiť, aby sme občanom vysvetlili, aké sú rozdielne kompetencie, prečo niektorí budú kandidovať tam aj tam. V prípade európskych volieb a prezidentských volieb toto nehrozí. Čiže ak tu má nastať diskusia na túto tému, že či takéto zlúčenie volieb nebude spôsobovať problémy pri jednotlivých častiach kampaní volieb do Európskeho parlamentu a potom prezidentských volieb, s istotou viem povedať, že občania na Slovensku dokážu veľmi dobre rozlíšiť, kto je prezident Slovenskej republiky a kto sú naši zástupcovia v Európskom parlamente. A preto pevne verím, že aj toto je o motív navyše, aby sme sa touto legislatívnou normou zaoberali.
Celkom na záver ešte poviem toľko, že po vzore dvoch ďalších zákonov, ktoré tu boli v Národnej rade Slovenskej republiky, budem predkladať procedurálny návrh, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali až na októbrovej schôdzi, pretože verím tomu, že máme ten čas na to, aby sme ešte si spoločne prešli perspektívnu podporu vrátane ministerstiev, ktoré sú do toho priamo zainteresované a kde už som určité aktivity začal realizovať a verím, že v pozitívnom slova zmysle. Takže na október vám potom vopred budem ďakovať za podporu a verím, že týmto návrhom zákona spoločne ušetríme niekoľko iks miliónov eur Slovenskej republike a zároveň, ako som povedal, zlepšíme možnosti rozšírenia jednotlivých tých volieb v zmysle väčšej kvality mandátu či už europoslancov, alebo prezidenta Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Martin, tebe ďakujem za predstavenie tejto našej novely zákona. Tak ako si spomínal, už sme niekoľko pokusov urobili, aby sme vylepšili náš volebný systém. Koaliční poslanci však nenašli pochopenie pre toto naše snaženie, a preto im dávame ešte teda jednu možnosť, a to je schválením týchto dvoch noviel zákonov, ktoré predkladáme. Som presvedčený, že schválením tohto zákona sa ten volebný systém určite vylepší. Je veľmi dôležité, aby poslanci zvolení do Európskeho parlamentu mali silnejší mandát, aby ich volilo viac voličov, a to dosiahneme jedine vyššou účasťou. A spojením týchto volieb je predpoklad, že tá účasť ozaj bude vyššia. A ten druhý efekt, ktorý si aj ty spomínal, je ušetrenie značného množstva financií.
Chcel by som teda apelovať na hlavne koaličných poslancov, aby teda túto novelu podporili, a tak ako sme spojili termíny komunálnych volieb s voľbami do vyšších územných celkov, my navrhujeme prvé spojenie, ktoré by vlastne zapadlo do mozaiky zmien volebného systému u nás, ktorý by bol jednoduchší a určite aj efektívnejší.
Ďakujem.

Pán poslanec Klus, môžte reagovať na faktickú.

Ďakujem pekne za tieto podporné slová. No je to práve o tej vyššej legitimite, ktorú získajú práve poslanci Európskeho parlamentu. Akiste ani oni nie sú nadšení s tým, že idú do Bruselu, respektíve Štrasburgu s 13-percentným mandátom. To znamená, že až 87 % občanov tejto krajiny nemalo záujem sa vyjadriť k tomu, čo alebo kto nás reprezentuje a v akom duchu nás reprezentuje. Takže aj toto je jedna z možností ako na to. Som presvedčený o tom, že keď občania už budú vo volebnej miestnosti, prídu voliť prezidenta Slovenskej republiky, nenechajú si príležitosť ujsť, aby volili aj poslancov Európskeho parlamentu. A keďže sa odhaduje, že takéto voľby nás stoja od 8 do 12 mil. eur, tak je zrejmé, že táto suma peňazí sa akiste ministrovi financií do budúcnosti zídu a ušetríme tým pomerne značné množstvo prostriedkov na úplne iné kapitoly. Takže zabijeme, ako sa hovorí, dve muchy jednou ranou a tu naozaj asi niet veľmi o čom debatovať. A verím tomu, že bude tento návrh zákona podporený.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, takže aby sme naplnili formality, po dohode s navrhovateľom, ako aj s druhým spravodajcom navrhujem, aby sme o obidvoch návrhoch zákonov, zákona hlasovali v októbrovej, na októbrovej schôdzi. Už sa mi pletie jazyk.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Moja premiéra, tak len v krátkosti, navrhujeme zákon, ktorým by bolo umožnené ľuďom, ktorí o to majú záujem, si v podstate vybaviť termín u lekára, objednať sa na konkrétny termín za poplatok do maximálnej výšky 10 eur. Robíme tak preto, lebo naozaj existujú prieskumy, ktoré hovoria, že 72 % ľudí má záujem túto službu využívať. Obmedzujeme časovo túto možnosť tak, aby naozaj zostal priestor aj pre tých, ktorí túto službu využívať nechcú.
Budem k tomu hovoriť viacej, ale rada by som hovorila tak, aby ste na mňa mohli reagovať, preto, ak môžem, tak prenechám slovo spravodajcovi a následne by som teda povedala viacej už v rozprave.
Ďakujem pekne.