35. schôdza

Žiadam o opravu pri tlači 1144, pri tomto bode som nemienil hlasovať.
Súčasne sa chcem, pán predsedajúci, naozaj ohradiť voči spôsobu, že sme hlasovali o takomto maratóne. Odkedy je parlament... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, toto už nie je procedurálny návrh.
Pani poslankyňa Šebová.

Žiadam o opravu hlasovania, tlač 1160, chcela som hlasovať za. Ďakujem.

Chcel by som pripomenúť členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, že namiesto zajtrajška rokujeme dnes o 13.05 hod. na Západnej terase na mínus druhom poschodí. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem tiež, pri hlasovaní číslo 196, bod 60, číslo tlače 1170, vykázalo ma, že som sa zdržal, ale hlasoval som za.

Ďakujem za slovo. Žiadam takisto, aby bolo uvedené v zápise pri hlasovaní, tlač 1160, chcel som hlasovať za.

Pán predsedajúci, prosím o opravu hlasovania pri bode č. 51, tlač 1160, chcel som hlasovať za.

Dobrý deň prajem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020 ako iniciatívny materiál.
Cieľom návrhu ústavného zákona je upraviť podmienky pre voľbu kandidátov na funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a zároveň upraviť ústavný dôvod zániku funkcie sudcu všeobecných súdov pri dosiahnutí 70. roku veku. V nadväznosti na vyššie uvedené je možno navrhanú, navrhovanú zmenu zhrnúť takto.
Podľa vládneho návrhu zákona, ústavného zákona sa zvyšuje vek kandidátov na sudcov Ústavného súdu zo 40 na 45 rokov. Zavádza sa bezúhonnosť, kandidát musí byť všeobecne uznávanou osobnosťou v odbore práva, doterajší život kandidáta dáva záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne, zvyšuje sa kvórum na voľbu kandidáta v parlamente a bude sa vyžadovať nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov.
Navrhované ústavné zmeny si vyžadujú aj zmenu a doplnenie niektorých zákonov, pričom ide o nasledovné: Návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tieto zmeny sú súčasťou návrhov zákonov o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sa predkladá spolu s týmto ústavným návrhom zmeny ústavy.
Účinnosť predkladanej právnej úpravy bude treba ešte upraviť, nakoľko ešte v pôvodnom vládnom návrhu zákona je 1. november, čo sa už objektívne nestíha, nedáva dostatočnú lehotu ani na vyhotovenie, ani, ani na podpis prezidenta.
Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a ani na informatizáciu spoločnosti.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania dňa 21. augusta 2018 a bol prerokovaný na vláde dňa 22. augusta a bol aj tým pádom schválený. Ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona dňa 16. októbra 2018. Predkladateľ návrhu ústavného zákona sa stotožnil so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy s tým, že stále hovorím, že tá účinnosť, je na pléne, do akej miery má parlament vôľu dať inú účinnosť. Toľko, čo sa týka tých formálnych náležitostí môjho úvodného slova.
Teraz využijem priestor, aby som troška rekapituloval, čo všetko sa udialo. Po voľbách v marci 2016 sa dalo do programového vyhlásenia vlády, ktorú prebrala aj vláda Petra Pellegriniho v marci 2018, že sa zmení spôsob, spôsob voľby sudcov alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
Strana MOST - HÍD, ktorú reprezentujem v tejto vláde, už vo svojej občianskej vízii dala určitý návrh, ako by sme vedeli predstaviť voľbu sudcov Ústavného súdu, nie kandidátov, ale voľbu sudcov Ústavného súdu s tým, že táto voľba by bola rozdelená medzi troma vrcholnými ústavnými orgánmi. My sme vychádzali z toho, že toto môže byť takým dobrým riešením. Zachovali by sme sa, zachovali sme rovnováhu medzi jednotlivými mocami, zákonodarnou, výkonnou a sudcovskou s tým, že na vláde, vo vládnej koalícii sme od začiatku minulého roka 2017. rozprávali o tom, že aké zmeny by mohli nastať. Tie zmeny boli pripravené v rôznych alternatívach, fakt v rôznych alternatívach ešte mojou predchodkyňou pani ministerskou Luciou Žitňanskou s tým, že tieto alternatívy boli predložené aj našim koaličným partnerom.
Celý ten proces sa zastavil po tej ohavnej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky, tým, že došlo k výmene vlády, a dá sa povedať, že ten proces bolo treba naštartovať nie odznova, ale s tými alternatívy, alternatívami bolo treba sa vysporiadať, znova predložiť, prerokovať. My sme hneď tie alternatívy dali do medzirezortnej, medzirezortného pripomienkového konania, akonáhle boli dohodnuté. Myslím, že tam boli alternatívy. Nato sa ozvala skupina právnikov, ktorí tiež predstavili svoje vízie, rokoval som aj s nimi, rokoval som aj s Ústavným súdom, Súdnou radou, s Najvyšším súdom, rokoval som s každou relevantnou opozičnou politickou stranou s výnimkou fašistov, fašisti sú pre mňa fašisti, oni majú absolútne iné hodnoty, ctím si ich mandát, ale ja s nimi z pozície ministra spravodlivosti rokovať s nimi nebudem.
Potom, potom, ako som to prvé kolo uzavrel so všetkými relevantnými subjektmi, s ktorými si mohlo to rokovať, ja som im predostrel tie možnosti, tie alternatívy, ktoré išli do medzirezortného pripomienkového konania. Od začiatku som zdôrazňoval, že to je živý materiál, že o tom, o tom návrhu sa vieme baviť. Mali sme ešte ďalšie alternatívy, ktoré boli pripravené, ktoré boli prerokované, čakalo sa na to, že práve to medzirezortné pripomienkové konanie stálo za to. Vyjadrili sa aj k tomu Generálna prokuratúra, ktorá tiež prišla s určitými návrhmi a s určitými miestami, že prečo niektorá z tých alternatív asi dobrá nebude. Zapojil sa do tejto debaty aj pán prezident Andrej Kiska, nebudem to komentovať, ale vyjadrenie štýlu, že podpriemerný návrh, tak keď to je priemer, čo máme teraz v ústave a v rokovacom poriadku, tak neviem, čo si o tom potom mám myslieť, že ten konečný výsledný návrh, ktorý vzišiel z rokovania vlády, ktorý, do ktorého sme dali už fakt tie predstavy ministerstva, a vysvetľujúc nedostatky niektorých alternatív, ako boli navrhnuté, tak aj vláda jednohlasne dospela k tomu, že ten návrh, ktorý bol už predložený na vládu 22. augusta, môže byť tým návrhom, ktorý v značnej miere vylepšuje terajší stav, aký je, na druhej strane nemá prehnané ciele. Nemá prehnané ciele kvôli tomu, že sedel som po voľbách dva roky v týchto laviciach, poznám realitu, ktorá je v tomto pléne po voľbách v marci 2016, a poznajúc aj to, že ako prebiehali tu voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu od roku 2002, odkedy som mal tú česť byť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, aj tie skúsenosti sú dosť závažné. Zažil som to, že vládna koalícia, ktorá bola hodnotovo, cieľmi veľmi konzistentná, nevedela navoliť, neviem, vtedy koľko bolo tých uvoľnených, asi troch, čiže šiestich kandidátov nevedela navoliť vláda, druhá vláda ako vládna väčšina, keď bol pri moci druhýkrát Mikuláš Dzurinda. A pritom pozrime sa na to, že aké kvórum bolo potrebné na zvolenie kandidáta na sudcu Ústavného súdu. Teoreticky aj 39. 39 hlasov. Nadpolovičná väčšina prítomných.
Voľba, osobná voľba na taký dôležitý post, ako je sudca Ústavného súdu alebo vtedy kandidát na sudcu Ústavného súdu, vôbec nie je jednoduchá a to ukázalo, že treba k tomu pristúpiť veľmi zodpovedne. Preto môže byť teoreticky stále veľmi pekné navrhnúť trojpätinovú a možno aj štvorpätinovú väčšinu Národnej rady. Ale otázka na konci dňa je, či Národná rada je schopná a vie zvoliť dostatočný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, aby sa vedeli ujať svojich funkcií po februári 2019, a tu som dosť skeptický, čo sa týka deväťdesiatky. Je to pekný návrh, dobrá úvaha, ale stále treba myslieť na to, že tu sú, sedia ľudia, je tu 150 poslancov a skúsenosti z minulých rokov, vyjmúc tú predchádzajúcu vládnu väčšinu, ktorú tvorila jedna politická strana, už to dáva akože výrazný medzník, že ako sa vie vládna väčšina dohodnúť a ako potom ešte k tomu, nejakej väčšine, nájsť v parlamente tú ústavnú väčšinu, čo vôbec nie je jednoduché.
Najväčším problémom pre mňa bolo pri rokovaniach a predložení tohto návrhu, že prišli síce s veľmi relevantnými návrhmi, ale na druhej strane tieto návrhy boli sami sebe, v rozpore so sebou.
Cyklická voľba. Ale keď sme to rozmenili na drobné, že kto ako si predstavuje cyklické voľby, tam som už jednotnosť ani u odborníkov, ale ani u opozičných strán nevidel a nevidel som túto konzistenciu ani u odborníkov, alebo politikov vládnej koalície, čiže tam sme nevedeli vôbec nájsť spoločné slovo. Takže preto cyklická voľba ani sa nedostala na úroveň niektorých z tých alternatív. Bavili sme sa o zmene veku zo 40 na 45 rokov, pre mňa to bola marginálna záležitosť. Sú argumenty pro aj proti. Na ústavnoprávnom výbore, ako som videl, sa schyľuje konsenzu, aby ten vek bol udržaný na tej úrovni, ako je teraz, že 40 rokov. Ja s tým nemám najmenší problém, hovorím to, že lebo sú argumenty pro aj proti, aby sme s týmto vekom niečo spravili. Keďže vládna väčšina v Národnej rade nemá 90 hlasov, tak bolo prirodzené, že hľadáme pre ten kompromisný, ešte raz zdôrazňujem, kompromisný návrh, ktorý vzišiel z dielne vlády, lebo to nie je ani návrh strany MOST - HÍD, ani návrh ministra spravodlivosti, ani návrh Slovenskej národnej strany, ani návrh SMER-u - sociálna demokracia, je to koaličný spoločný návrh, ktorý, keď bude prijatý, môže byť dobrým kompromisom a dobrým prostriedkom toho, aby sme vedeli navoliť zodpovedne, otvorene, transparentne sudcov Ústavného súdu. Alebo kandidátov, presnejšie kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
Stále musí v nás rezonovať, že keď neprijmeme zmenu, zostáva platný právny predpis, ktorý každý z nás, každá relevantná politická strana, ktorá vyznáva demokratické hodnoty, kritizuje. Čiže každému z nás ide o to, aby sme to zmenili. My sme sa vedeli zhodnúť vo vládnej koalícii na tej alternatíve, ktorú sme predložili ako vládny návrh zákona. Tak preto hľadáme predovšetkým podporu k tomuto návrhu. Opozičné politické strany, o ktoré hlasy sa musíme uchádzať s týmto návrhom, sa však vyjadrili, že si nevedia predstaviť podporu tohto vládneho návrhu zákona. Nič mi nezostáva, len to akceptovať a prízvukovať, že to je dobrý návrh, a to riešenie môže byť riešením takým, aby tá voľba sudcov, kandidátov na sudcov Ústavného súdu prebehla veľmi dôsledne, otvorene, transparentne a dobre.
Ale na druhej strane musíme povedať, že nie dobré procesné pravidlá, ale dobrí kandidáti a dobré rozhodnutie tohto pléna zabezpečí to, aby sme mali dobrých sudcov Ústavného súdu. A aj tu sa môžeme seknúť, lebo ľudský faktor môže vždy zavážiť, mali sme tu už niektorých kandidátov, ktorých sme veľmi pyšne a veľmi oduševnene zvolili do významných funkcií, a do roka sme sa naše hlasy možno aj hanbili. Čiže to, že niekto mal nejaký predchádzajúci profesijný život, ešte neznamená, že sa tej vážnej úlohy zhostí tak, ako sa od neho očakáva. Preto aj bude veľmi dôležité, že ako poslanci pristúpia k tomu, ako bude ten, koho navrhnúť, koho zvoliť a akou formou.
No a tu sme sa dopracovali k septembru 2018, kde som vyvolal ďalšie kolo stretnutí, kde som mal česť privítať na pôde ministerstva spravodlivosti predstaviteľov relevantných opozičných politických strán, tu som už bol troška taký zhrozený z toho, že napriek tomu, že niektoré politické, opozičné politické strany ako oduševnene rozprávajú pred médiami, pred kamerami o tom, že aký pre nich je to dôležitý návrh zákona, ale sa neunúvali prísť a dali sme im rôzne termíny, snaha nebola tá, aby prišli rokovať, snaha bola tá, aby dostali mediálny priestor. A toto je veľmi škoda, lebo tak sa veľmi ťažko hľadajú kompromisy, a tá 90 v tomto pléne, keď ani neprídu rokovať. Pritom nie raz avizovali, že oni ako sa chcú dohodnúť, že predostrú nejaké návrhy. Preto pre niektorých boli prekvapením, že vládna koalícia hľadala aj iné alternatívy, ako je ten vládny. Ja som povedal, že každá alternatíva, ktorá vylepší daný dnešný stav, bude pre mňa prijateľný. Buď nebude prijateľný taký návrh, ktorý bude krokom späť, ktorý zamedzí tomu, aby sme sudcov alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu volili mimo rámca demokratických pravidiel. Preto viem, že sú určité návrhy, ktoré, o ktoré som aj ja nejako, o ktorých som aj ja nejako rokoval, a čakal som aj návrh od ctenej opozície.
Keď som včera prišiel do pléna Národnej rady, tak som sa opýtal tu prítomného pána poslanca Ondreja Dostála, že kedy konečne už dostanem tie materiály. Odpoveďou bolo, však už dávno by mali byť zaslané. Na ministerstve spravodlivosti všetky relevantné mailové adresy sme pozreli, poštu sme pozreli, či tam to došlo. Nie. Znovu som volal pánovi poslancovi Dostálovi, že aby ste mi ich konečne zaslali. Až večerom som ich dostal. Neviem, či to bol účel, pán poslanec Baránik, ktorý to zaslal, sa ospravedlnil. Beriem toto ospravedlnenie, stáva sa. No ale o to ťažšie je potom rokovať o týchto návrhoch, keď to nedostanete ani o päť minút dvanásť, ale o dvanástej, nakoľko už ten pracovný, akože ten priestor bol odsunutý len na dnes, čiže dostal som vtedy, keď som to dostal, tak vlastne my sme o nich, o týchto návrhoch vedeli rokovať v rámci vládnej koalície až dnes. Bolo predstavené, že proste opozícia trvá na týchto návrhoch, ale to si už musíte povedať vy medzi sebou.
Takže, vážené dámy, vážení páni, bod programu Národnej rady, ktoré teraz prerokúvame, môže mať siahodlhý dopad na spoločnosť, lebo volíme sudcov, deviatich sudcov alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu na 12 rokov. To, ako si týchto ľudí vyberieme, sa rozhoduje dnes, neviem, či dôjde k hlasovaniu dnes alebo zajtra, ale je to tento deň alebo táto chvíľa, ktorá môže mať dopad na to, že kto s konečnou v platnosťou bude rozhodovať o našich právach, slobodách, povinnostiach, o..., vlastne o celom ústavnom systéme, že aký bude mať konečný verdikt ten samotný - v úvodzovkách - najvyšší súd, to je Ústavný súd, ktorý dohliada na ústavnosť. Preto každého poprosím, aby s rozvahou, nie s politikárčením, nie z osobných invektív, nie s tým, že ako už mám tú česť poznať ten najlepší argument, tento, v tejto sále, že - lebo. A ste k tomu pristupovali tak, že Národná rada vie navoliť kandidátov na ústavných sudcov aj teraz bez zmeny ústavy, bez zmeny pravidiel, ale toto už bude vaše rozhodnutie, či chcete zmenu, alebo stačí vám tá úprava, ktorá je dnes platná. Ja som pre dohodu spravil všetko, čo som vedel, tá dohoda teraz už je na vás, ja som pripravený ešte rokovať, pripravený som na to, aby som v rámci rozpravy vysvetľoval, vystupoval, kritizoval a urobil všetko k tomu, aby tá 90 na zmenu, najradšej by som bol, kebyže k zmene dôjde na základe vládneho návrhu ústavného zákona, aby k tej zmene došlo.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som Vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu ústavného zákona vo výbore Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1332 z 12. septembra 2018 pridelila vládny návrh ústavného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol vládny návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona. Ústavnoprávny výbor vládny návrh ústavného zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru vyplývajú 3 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh ústavného zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu ústavného zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 457 zo 16. októbra 2018. Týmto uznesením ma výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o vládnom návrhu ústavného zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Môžte otvoriť rozpravu.

6.
Ďakujem pekne. Trochu najprv zareagujem na to, čo hovoril pán minister, potom poviem pár všeobecnejších slov a potom prednesiem pozmeňovací návrh a k nemu ešte predtým zopár slov o jednotlivých konkrétnych návrhoch, alebo niektorých z nich, pretože sa tu jedná o spoločný pozmeňujúci návrh opozície, pričom opozícia sa dohodla, že prijatie tohto pozmeňovacieho návrhu je podmienkou toho, aby opozícia súhlasila s navrhovanou legislatívou.
K tomu, čo hovoril pán minister, áno, je pravda, že kvôli chybe v naše internej komunikácii, došlo k tomu, že sme si mysleli, že ten návrh bol poslaný, a v skutočnosti poslaný nebol. Ja to beriem na seba, že je to moja chyba. Ospravedlňujeme sa za to aj som sa ospravedlnil pánovi ministrovi ja písomne, avšak musím povedať zároveň, že nič v tých návrhoch nebolo také, že by to bolo niečo nové, prekvapivé, a teda že by to zakladalo nejakú dôvodnú výhovorku, že sa s tým vlastne nič nedá robiť. Všetko, čo sa tam píše, v tom pozmeňujúcom návrhu, už pán minister mal prezentované od tej či onej politickej strany, alebo jej predstaviteľov. Takže trošku si myslím, že pán minister, na pekno že nás vyzýval, že aby nepolitikár-, aby sme nepolitikárčili, tak trošku do toho sám zabŕdol, ale beriem to ako normál, je to, je to tu dosť ťažký boj a myslím si, že nielen medzi opozíciou a koalíciou a že je to trocha aj komplikovanejšie ako to.
K niektorým, k niektorým iným poznámkam, ktoré uviedol pán minister, ma inšpirovali k tomu, aby som reagoval. Nie je pravdou, že mať navolených sudcov Ústavného súdu za každú cenu v termíne, tak aby bol kontinuálne plne obsadený, je dôležitejšie ako to, že je treba mať riadnych ústavných sudcov. To, že sa tak nedialo doteraz, to všetci vieme a podľa toho aj táto republika vyzerá. Je to mafiánsky štát. A tá mafiánskosť toho štátu plynie priamo z Ústavného súdu. To je realita.
Keď sa pozrieme na iné krajiny, ktoré majú iné ústavné súdy, tak tam sa vie, že odkiaľ vedie spoločenská kohézia, čestnosť v spoločnosti napriek všetkým možným chybám, ktoré tam sú, a napriek všetkým možným jednotlivcom, ktorí v tej spoločnosti robia zle, ale čestní ľudia na ústavnom súde je základ čestnosti celej spoločnosti. A to my, bohužiaľ, tu v princípe nemáme. Samozrejme, vždycky sme mali aj, aj slušných, dobrých ústavných sudcov, ale treba povedať, že nikdy neboli vo väčšine a väčšinou boli v menšine.
Pristavil by som sa u tézy pána ministra o tom, že nie je možné dosiahnuť to, aby sudcovia Ústavného súdu boli zvolení kvalifikovanou väčšinou, deväťdesiatkou. No, samozrejme, ak sú volení politicky, tak to možné nie je. Ak by sme si povedali, že tam musia ísť takí či onakí, ale slušní, a že to je podmienka, bez ktorej sa nikto, bez splnenia ktorej sa nikto na Ústavný súd nemôže dostať, tak si myslím, že by sme tu ten kompromis dokázali nájsť aj v tej deväťdesiatke.
Ale ak my máme parlament zložený zo strán, ktoré sú, ktorých vedúci predstavitelia sú priamo napojení na organizovaný zločin, tak je samozrejmé, že, že nič také nie je mysliteľné. Potom z toho plynie, že o čo vlastne tu komu ide, že či tu ide o to, že aby sme ten Ústavný súd - alebo niektorí z nás - mali obsadený našimi ľuďmi, takými, ktorí budú pre nás spracovať, ktorí budú zabezpečovať to, že keď všetko ostatné zlyhá, tak potom ten Ústavný súd nás niektorých z toho vyseká takpovediac, alebo či chceme Ústavný súd, ktorý bude formovať myslenie spoločnosti, ktorý bude zabezpečovať jednotu názoru v spoločnosti na to, čo je dobré a čo je zlé, ktorý bude zabezpečovať to, že budeme vedieť rozoznať, čo je slušnosť a čo je neslušnosť, tak potom si myslím, že by sme sa mali vedieť vo veľkej väčšine dohodnúť na slušných ústavných sudcoch.
Pripomínam totiž ešte k tej téze, že za každú cenu musíme mať obsadený Ústavný súd, že všetky orgány - teda všetky súdy aj - sú povinné rozhodovať v súlade s ústavou a s európskymi predpismi, čiže nie je pravdou to, čo sa nám tu niekto snaží podsúvať, že Ústavný súd je ten jediný, ktorý zabezpečí to, že ústava bude dodržiavaná, to tak, samozrejme, vôbec nie je. Len my tu máme stav, kedy súdy si robia, čo chcú, rozhodujú raz tak, raz onak podľa toho, že ako sa to komu hodí, no a potom to, samozrejme, končí na Ústavnom súde. A tú tézu o tom, že ako je to s tou korupciou na súdoch rôznych inštancií, sme už tu počuli, takže nebudeme ju ani opakovať.
K jednotlivým návrhom, ktoré tvoria súčasť tohto spoločného pozmeňujúceho návrhu, by som povedal nasledujúce. My za základnú podmienku považujeme to, aby hlasovanie o voľbe ústavných sudcov, aby bolo verejné. Jednoducho my ako poslanci zodpovedáme svojim voličom, naši voliči majú právo vedieť, že či pri tom, alebo onom kandidátovi na ústavného sudcu, či sa spojili strany ktorých farieb, či je to spojenie zeleno-modré alebo červeno-hnedé, a na tomto absolútne trváme. Každý, kto hovorí niečo iné, podľa môjho názoru buď nevie, o čom hovorí, alebo klame. Preto považujem verejnú voľbu ústavných sudcov tak, ako to je, alebo kandidátov na ústavných sudcov tak, ako to je v každej prakticky civilizovanej krajine, považujem za niečo úplne štandardné. A to obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že naozaj je tu skupina poslancov, je tu nejaká strana, ktorá o ktorú sa uchádzajú, o ktorej hlasy sa uchádzajú rôzne strany tohto parlamentu, ľavá či pravá, či stredná, a ktoré, si myslím, že by nemali problém s tým, aby či už politicky, alebo inak svoje hlasovanie v takýchto prípadoch zobchodovali. Preto verejná voľba je absolútne nevyhnutnou podmienkou toho, aby pre nás táto novela ústavy bola prijateľná.