35. schôdza

Toto je symptomatické pre túto vládnu koalíciu, že záujmy občanov (zaznievanie gongu) a záujmy štátu idú bokom a prvoradý je záujem jednej vládnej strany. Áno, pán minister, vždy tvrdil, že 90 hlasov sa nedá, že je to problém, že vládna koalícia nesúhlasí. Teraz to vyzerá tak, že ani samotný pán minister nemal ochotu sa v tomto dohodnúť, keď koalícia teraz predkladá zákon s deväťdesiatkou. Tento ústavný zákon, ktorý teraz ideme schváliť, tu nie je len pre nás a tento zákon tu bude ďalšie generácie. Ústavní sudcovia, ktorých na základe tohto zákona schválime, tu budú tri ďalšie volebné obdobia. Možno tu už nebude ani strana MOST, možno tu nebude ani strana SMER, ale následky tejto neodbornosti, lajdáckosti, ak nie dokonca zlých úmyslov, tak budú znášať občania Slovenska ešte dlhé, dlhé roky.

Ja by som trochu pritvrdil slovník. Myslím si, že toto naozaj nie je ani žiadna neodbornosť, práve naopak, ale, alebo ani lajdáckosť. Naozaj si myslím, že, naopak, je to určitý druh odbornosti, tak ako nám ten návrh predložil kolega Madej, tak všetko v ňom nasvedčuje tomu, že práve nás mal zaviesť tam, aby sme si mysleli, že jeho podstatnou časťou je to, ako sa bude 90 hlasmi voliť v prvom kole, ale v skutočnosti teraz sme po analýze, ktoré, ktorú tu prvý ukončil náš kolega lekár MUDr. Osuský, vlastne tá podstatná časť je v tom, že sa budú podľa tohto návrhu voliť i dvojičky, to znamená, že to budú dvojičky neprijateľných kandidátov, ktorí sa pridajú k už neprijateľným, k neprijateľným sudcom, ktorí už na Ústavnom súde sú, ktorí zabezpečia spoločne to, že bude neprijateľný predseda a podpredseda súdu zvolený. O tomto to celé je, ovládnutie Ústavného súdu.
Čiže súhlasím s pani kolegyňou Žitňanskou, že takto sa to robiť nedá, ovšem zase je treba pripomenúť, že aj jej hlasmi sme sa dostali tam, kde sme, že sme, že tu máme koalíciu strán, ktoré nemali byť so SMER-om, ale sme sa, sme sa sem dostali. Čiže keby bola iná politická situácia, tak by tu bola aj teraz iná debata o Ústavnom súde.

Ďakujem pekne. Nepochybne, keby bola iná politická situácia, bola by tu iná debata, ale to parlamentné rozloženie určili voliči a treba to rešpektovať. Ja ďakujem pekne za faktické pripomienky.
Ja zareagujem len na jedno, na pána poslanca Kresáka: „Mne to úplne ušlo.“ Aj z toho vidno, úplne mi ušlo, že ten návrh oproti tomu, o čom sme sa rozprávali, sa posunul v tom zmysle, že predsedu a podpredsedu Ústavného súdu má voliť plénum Ústavného súdu, čo vlastne nepovažujem vôbec za dobrý nápad, priznám sa, resp. lebo vždy si myslím, že je lepšie, keď to robí nejaká tretia osoba zvonku. Ale keď by ten systém mal vyzerať takto, tak potom naozaj by som myslela, že treba zvážiť rotačný systém, pretože toto je teda vážna zmena oproti tomu, v akých úvahách sme sa kedykoľvek v priebehu posledných rokov pohybovali, a nie som ňou veľmi nadšená.
V každom prípade ja chcem ešte raz zdôrazniť, že považujem za neprijateľné, aby sme o tomto návrhu hlasovali dnes.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpredsedníčka.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budem trošku osobný, lebo vy ste boli osobní. Začnem s tým, že svetská sláva, poľná tráva. (Reakcie z pléna.) Teraz vám úplne poviem, že som rád, že som prikývol na to, aby som išiel za ministra spravodlivosti, lebo odsedieť tu to, čo sa mi dostalo po tých všetkých mojich snahách, po tých večeroch, čo sme sedeli a rokovali so všetkými, o ktorých som vedel, opakovane, tak fakt sa to oplatilo - v úvodzovkách. Super je, že ešte pred pár mesiacmi v tej istej sále bol zatracovaný ešte pán minister Simon, aj keď bývalý minister Simon, aj keď bol v opozícii, tuto z tejto sály ešte v tomto roku pani vtedajšia ministerka Žitňanská, ako málo stačí, že zneužívate a využívate určitý status bez ohľadu na to, že kto čo predkladá. Hovorím to kvôli tomu, lebo okrem pani poslankyne Žitňanskej nikto nerozprával o tom, čo vlastne rokujeme, a to je vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústava.
Ja som vystúpil v tej prvej časti debaty, rozpravy, lebo bolo k čomu. Potom keď sa to dostalo do sféry, v ktorej potom už išiel aj pán poslanec Matovič, tak som vystúpil znova, aby mohli na mňa reagovať poslanci. Ale tá prapodstata ušla.
Vládna koalícia, samozrejme, keďže je to vládny návrh zákona, deklarovala to, že vie sa postaviť za ten vládny návrh zákona, ktorý už, musím priznať, už niektorí z opozičných poslancov v tom prvom čítaní povedali, že no je to krok dopredu, nie je to najhoršie, ale mohlo by to byť lepšie.
V druhom čítaní to vôbec nezaznelo. Nebudem teraz obhajovať alebo vystupovať v prospech nejakej, nejakého pozmeňujúceho návrhu, lebo ja si myslím stále, že ten vládny návrh zákona, ústavného zákona, je v danom momente najlepší. SaS-ka dostala do vienka v tejto rozprave to, že ide na to pristúpiť, a potom to koalícia bude, koalícia bude zneužívať, že schválila vládny návrh zákona. Potom došli nejakí nerozhodní, že to má byť Madejov návrh, ale to je jedno. Čiže čo predložila vláda, to nie je dobré, čo predložil pán poslanec Madej, ešte horšie. Áno, tak dobre, 90 hlasov treba, tak, tak zostaňme tam, kde sme. A to bude veľmi dobré, že?
To, že tu zazneli nejaké veľmi odborné diskusie, fakt nie je, už teraz v tejto Národnej rade veľa právnikov nie je, ale predsa len, čo sa dá kritizovať, to je, samozrejme, to, že ten časový priestor, ktorý sme mali siahodlhý, neplatí, že tu nebol, nebol čas na to, aby sme rokovali, že to bolo v predložení o 5 minút dvanásť. Len proste každý trval na tom svojom. A na moje prekvapenie, aj teraz každý trvá na svojej pozícii, vláda na svojej, opozícia na svojej a časť vládnej koalície zas na svojej. A pritom každý hovorí, že aký je to vážny, vážna situácia, ideme voliť sudcov alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu na 12 rokov. Ale ten prístup ani od jednej z tých, ktorí mohli zmeniť tú celú diskusiu, nezaznel. Nemá vládna koalícia 90 hlasov na to, aby presadila vládny návrh zákona. Hľadajú sa iné riešenia. Ani jedna z opozičných strán nepristúpila na to, že aby sa schválil ten vládny návrh zákona.
Ja nechcem, aby tu bol stav, ktorý platí dnes. Nechcem, aby sme celú tú voľbu absolvovali, ako sme ju absolvovali roky predtým. Myslím si, že už by bol čas vkročiť vpred. To, že nevieme dať ambicióznejší návrh, to je nie vina alebo nevina niekoho z politických kruhov, ste, občania navolili tak, ako navolili v marci 2016. Takú zostavu máme v parlamente. A na takúto zostavu treba nájsť aj riešenie, na takú, v takej zostave treba nám hľadať tých 90 hlasov. Vy teraz rozhodujete, nie minister spravodlivosti. Moja úloha skončila tým, že som sa snažil predložiť čo najlepší návrh, ako som vedel, s tým, že som rokoval s každým. Ale ja neviem hlasovať za vás. Ja neviem stláčať gombíky, tých 90 gombíkov neviem stlačiť. Toto už je na vás a vaša zodpovednosť. Tak s tým narábajte zodpovedne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády ako iniciatívny materiál, pričom nadväzuje aj na súčasne predkladanú novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky. Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Kanceláriou Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov sa koncepčne osvedčil. Na jeho základe vznikol a vyše 24 rokov pôsobí Ústavný súd. Upravuje organizáciu Ústavného súdu, konanie pred Ústavným súdom a postavenie sudcov Ústavného súdu. Tento zákon však bol a musel byť viackrát novelizovaný. Zmeny jeho znenia reagovali hlavne na novelizácie Ústavy a na skúsenosti z fungovania Ústavného súdu. Ich nevyhnutným dôsledkom je zníženie prehľadnosti toho normatívneho textu a následne aj interpretačná náročnosť, ktorú iba čiastočne mohla odstrániť judikatúra a zaužívané postupy Ústavného súdu.
S ohľadom na vyššie uvedené je účelom navrhovanej právnej úpravy posilniť ochranu základných práv zefektívnením práce Ústavného súdu, pričom k tomu má prispieť väčšia prehľadnosť a jednoznačnosť normatívneho textu a niektoré obsahové zmeny reagujúce na doterajšie skúsenosti Ústavného súdu.
Návrh zákona reaguje aj na súčasne predkladanú novelizáciu ústavy. V nadväznosti na navrhované ústavné zmeny sa pristupuje tiež k novelizácii zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku s cieľom posilniť transparentnosť výberu kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu. A tiež je tam novelizácia o sudcoch a prísediacich, ktorá tiež reflektuje na ústavu, a o registri trestov.
Okrem uvedeného sa návrhom zákona pristúpi aj k novelizácii Trestného poriadku a prokuratúre, o sociálnom poistení a o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu bude treba upraviť ten pôvodne navrhnutý termín účinnosti na 1. marca, 1. novembra 2018 s tým, že je tam v spoločnej správe navrhnutý 15. november, s ktorým súhlasíme, a ostatná časť, to je jedna časť, čo sa týka voľby ústavných sudcov, a ostatná časť zákona má nadobudnúť účinnosť až 1. marca 2019.
Tento návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, bol predmetom rokovania hospodárskej a sociálnej rady, bol na Legislatívnej rade vlády a 22. augusta bol schválený na vláde.
Ústavnoprávny výbor schválil v predmetnom návrhu zákona určite zmeny, s ktorými, ako som povedal, súhlasíme. Je to o bodoch 1 až 22.
To sú formálne náležitosti úvodného slova. Keď dovolíte, živou rečou vlastne vám ozrejmím, o čo sa jedná.
Keď som v marci tohto roku nastúpil na ministerstvo spravodlivosti, tento zákon už bol pripravený s tým, že došlo ešte k určitým zmenám v medzirezortnom pripomienkovom konaní, vlastne reflektuje na to, že ako fungoval Ústavný súd, vylepšuje ten zákon, tú č. 38/1993 Z. z., ktorá sa už stala trošku priťažkou po tých novelách. Na tomto zákone predovšetkým participovala, na prácach participovala Kancelária Ústavného súdu. Ďakujem im teraz z tohto miesta za skvele odvedenú prácu a s tým, že aj teraz sú k dispozícii. Tým, že tá spolupráca s Ústavným súdom aj s Kanceláriou Ústavného súdu bola veľmi dobrá, čo sa týka tých ďalších, ďalších vecí.
Reflektujeme ešte aj na zmenu alebo možnú zmenu voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu, že sú tam nejaké záležitosti, čo sa týka samotnej Národnej rady v rokovacom poriadku, a to predovšetkým otvorenie procesu voľby, na stransparentnenie procesu voľby, aby sme zabezpečili tú, to, to správne vypočutie tých kandidátov jednak s predĺžením lehôt, jednak možnosti prezidenta pýtať sa na jednotlivé otázky, motivačný list, odôvodnenie návrhov a tak ďalej.
Jediné, čo bude vlastne potom otázne, ako prejde ústava. Čiže teraz, keď uzavrieme aj rozpravu a keď budú schválené v tom, tlači 1060, čiže pri zmene ústavy nejaké alebo nebude schválené dokonca, akože taká eventuálne, bohužiaľ, už teraz sa skôr rysuje, tak budeme musieť otvoriť ešte raz rozpravu a budem musieť reflektovať na to, že v ústave sa udiala taká alebo onaká zmena alebo vôbec sa neudiala, čiže ja vás poprosím potom o trpezlivosť, keď túto rozpravu uzavrieme a, nedajbože, by sme museli otvoriť ju znova.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1333 z 12. septembra 2018 pridelila vládny návrh zákona o na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 22 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 458 zo 16. októbra 2018. Týmto uznesením ma výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, na začiatok možno iba drobné upresnenie. Ja som sa prihlásil nie za klub MOST - HÍD, ale ako poslanec Národnej rady, ale hádam to nič nemení na situácii. (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No to mení niečo na situácii, lebo máte viacej času, keď ste prihlásený za klub.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Čas, ja rozumiem. Ale ja, samozrejme, hovorím to aj preto, že ja nevyčerpám ten čas, pretože moje vystúpenie nebude dlhé.
Takže dovoľte, aby som povedal na úvod, že vlastne ja som využil možnosť prihlásiť sa do rozpravy, aby som v rámci druhého čítania predložil pozmeňovací návrh, ktorý tvorí súčasť vlastne troch pozmeňujúcich návrhov, dva z nich mi prešli na ústavnoprávnom výbore, tretí sa ešte legislatívne dopracúval, tak preto ho predkladám aj teraz, a preto som sa aj prihlásil vlastne do rozpravy v tejto súvislosti.
Na úvod by som vlastne iba chcel ozrejmiť, prečo predkladám tento pozmeňujúci návrh. V podstate on vychádza z mojej praxi poznania činnosti a rozhodujúcej praxe Ústavného súdu a reflektuje na jeden jav, ktorý sa tam objavoval pomerne často a ktorý spôsoboval isté problémy nielen v spoločnosti, ktorá čakala na právoplatné a účinné rozhodnutia Ústavného súdu, ale často, samozrejme, aj právnickej obce. Ten problém, ktorý, ktorého sa dotýka môj pozmeňujúci návrh, ten súvisí s tým, čo máme v právnom poriadku, a to je možnosť, aby ktorýkoľvek zo sudcov, či už v pléne, pokiaľ súd rozhoduje v pléne, alebo v senáte, mal možnosť v prípade svojho nesúhlasu predložiť to svoje tzv. votum separatum, čiže odlišné právne stanovisko, v ktorom buď vyjadrí nesúhlas so samotným rozhodnutím, zdôvodní, prečo vyjadruje svoj nesúhlas, alebo napríklad má odlišné stanovisko k odôvodneniu samotného rozhodnutia. Čiže vytvára táto možnosť, ktorú máme a ktorú veľmi oceňujeme v našom právnom poriadku, vytvára vlastne, by som povedal, takú širokú databázu názorov jednotlivých sudcov, ktorí neuspeli trebárs pri hlasovaní, boli prehlasovaní, ale pokladajú za potrebné, aby isté právne názory a argumenty predložili aj formou tohto osobitného hlasovania. Vecne vlastne narážam na to, že tá prax nám ukázala, že vzhľadom na to, že právny poriadok vyžaduje, aby, ako som už spomínal, platnosť a účinnosť rozhodnutia bola, vlastne sa nadobudla buď doručením obidvom stranám v spore, alebo v prípade osobitne dôležitých rozhodnutí Ústavného súdu, ako je napríklad posudzovanie ústavnosti zákona, prípadne medzinárodnej zmluvy alebo ústavnosti referenda a mnohých ďalších otázok, okamihom publikovania v Zbierke zákonov. Len tieto skutočnosti narážajú alebo narážali na ten problém, že sudca niekedy ohlásil svoje votum separatum po rozhodnutí pléna, ale niekedy mu pomerne dlho trvalo, nechcem povedať, či úmyselne, žiaľ, niekedy to vypadá, že úmyselne, pokiaľ dodal to svoje zdôvodnenie odlišného stanoviska. Ale problém bol v tom, že či už to bol nález alebo či to bolo uznesenie, nemohlo byť publikované, pokiaľ ten sudca alebo sudcovia nedodali text svojho odlišného stanoviska.
Na základe poznania teda tejto skutočnosti ja musím povedať, že aj po konzultácii tak s pánom predkladateľom, s ministrom spravodlivosti, ako aj so sudcami Ústavného súdu si dovolím teda predložiť pozmeňovací návrh, ktorý určuje presnú lehotu sudcovi, 30-dňovú lehotu sudcovi, aby, pokiaľ ohlási, že teda bude uplatňovať svoje právo, a pripraví si to tzv. votum separatum, aby tak urobil v lehote 30 dní od vlastne spísania, od vyhotovenia samotného rozhodnutia Ústavného súdu. Očakávam a myslím, že to tak bude, že toto rozhodnutie neobmedzí príliš jednotlivých sudcov k tomu, aby, aby vlastne vypracovali votum separatum, pretože je to pomerne dlhá doba. Na druhej strane je to zasa doba, ktorá zaručí, že, žiaľ, nedôjde k tomu, k čomu dochádzalo niekoľkokrát v minulosti, že vlastne rozhodnutie Ústavného súdu bolo hotové, ale nemohlo byť publikované, nemohlo nadobudnúť platnosť ani účinnosť, nemohlo ísť do Zbierky zákonov, pretože sudca XY svoje ohlásené votum separatum nevyhotovil aj niekoľko mesiacov. Toľko teda k odôvodneniu môjho návrhu.
A teraz, pani predsedajúca, dovoľte, aby som prečítal text môjho pozmeňujúceho návrhu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh Petra Kresáka k vládnemu návrhu zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene, o Ústavnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1061).
1. V čl. I § 67 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Sudca Ústavného súdu je povinný svoje odlišné stanovisko písomne vyhotoviť do tridsiatich dní od písomného vyhotovenia rozhodnutia Ústavného súdu, ku ktorému odlišné stanovisko pripojil.“
2. V čl. I sa za § 67 dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
„(3) Ustanovenia ods. 2 o doručovaní, vyhlasovaní a zverejňovaní odlišného stanoviska sudcu Ústavného súdu sa vzťahujú iba na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu písomne vyhotovené v lehote podľa ods. 1.“
Toľko teda môj pozmeňujúci návrh.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý som už odôvodnila, a jedná sa o elimináciu konfliktu záujmov. Tento návrh sme predkladali aj pánovi ministrovi pri osobnom stretnutí. (Povedané so smiechom.)
Ide o to, že ak, ako to bolo v prípade pani Laššákovej, ak ona by v pléne hlasovala o nejakom, o nejakom zákone, o ktorom následne by prejednával Ústavný súd, tak aby ona v tejto veci bola zaujatá. Čiže aby sa vylúčil konflikt záujmov pri ústavných sudcoch, ktorí boli predtým aktívni v politickom živote. Ja už prečítam len ten pozmeňujúci návrh. Je to spoločný pozmeňujúci návrh štyroch, štyroch opozičných strán.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Marosza, Veroniky Remišovej, Alojza Baránika, Jána Budaja, Borisa Kollára, Milana Krajniaka a Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V čl. I § 49 sa v ods. 3 vypúšťajú slová „prejednávaní a schvaľovaní“.
2. V čl. III doterajší bod 1 znie:
1. V § 115 ods. 1 sa slová „nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov“ nahrádzajú slovami „trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov“.
Ďakujem, to je všetko.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz som trochu v rozpakoch, lebo máme odovzdaný na zverejnenie pozmeňujúci návrh pána poslanca Madeja, ktorý v podstate nadväzuje na tú, ten jeho pozmeňujúci návrh k novele ústavy, a teda bez schválenia, schválenia pozmeňujúceho návrhu poslanca Madeja k zákonu o Ústavnom súde je, je nevykonateľný, nevykonateľná tá novela ústavy, teda vy, tak ako ju navrhuje, navrhujú poslanci SMER-u a SNS, a teda nestihol písomnú rozpravu ani sa ústne nestihol prihlásiť do rozpravy, čiže v zásade nebudeme mať asi o čom rokovať a mal by, mal by stiahnuť aj ten svoj pozmeňujúci návrh k ústave, lebo je to, je to, je to nerealizovateľné bez toho, aby sa to premietlo do, do rokovacieho poriadku.
Takže chcel som vlastne vystúpiť, vystúpiť k tomu, že je to to riešenie, s ktorým prišiel SMER a SNS zatiaľ, a dúfam, že nikto z opozície na to neskočí, a teraz sa nepozerám na kolegov z OĽANO, lebo oni v tomto, o nich som to nepočul, nebudem hovoriť, o kom som to počul, ale dúfam, že nikto z opozície na to, na to neskočí, aby odsúhlasil zmenu vládneho návrhu, s ktorými prichádzajú poslanci dvoch vládnych strán, teda SMER-u a SNS, lebo nielenže zásadným spôsobom, oveľa zásadnejším spôsobom ako vládny návrh, ako všetky opozičné návrhy dohromady mení spôsob výberu ústavných sudcov a narušuje rovnováhu moci, ale zároveň, zároveň obsahuje aj takú dosť nepríjemnú fintu.
Jednak to, že ak nebude verejná voľba, tak ústavné, teda v tajnej voľbe, si bude môcť priamo časť koalície, napr. na základe dohody s fašistami, zvoliť trebárs Roberta Fica priamo na Ústavný súd a už nebude nikto ďalší, kto bude o tom rozhodovať, ako dnes prezident si vyberá, aj keď niekedy tie voľby, ako bolo v prípade voľby medzi kandidátmi pani Laššákovou a pani Mamojkom, asi ťažké sa rozhodnúť, ale, ale nebude tam už žiadna brzda a 90 hlasov v tajnej voľbe a my nebudeme vedieť, kto to bol, či ste sa spriahli s fašistami, alebo s kým, keď 90 hlasov zahlasuje, tak Fico bude ústavným sudcom, a ak tam budú navolení ďalší vhodní naši ľudia, tak bude trebárs aj predsedom Ústavného súdu a splní sa mu jeho sen.
A druhá závažná vec, ktorá je obsiahnutá v tom návrhu, a kde nás, kde nás pán poslanec Madej dostal do omylu, je to, že tam budú dvojičky, že tam nebude ten systém, ako je dnes, že pri 8 chýbajúcich ústavných sudcov si prezident, teda zvolí parlament 16 kandidátov a prezident si vyberie 8, tak je to dnes, tak je to v tom vládnom návrhu, tak to ostáva aj vo všetkých, po schválení všetkých pozmeňujúcich návrhov, s ktorými prišla opozícia, iba SMER a SNS bez toho, aby to nejako zdôvodnili, nielenže zavádzajú priamu voľbu ústavných sudcov parlamentom, bez toho, aby prezident vyberal, čiže vynechanie prezidenta, čo tiež nie je nejako zdôvodnené, ale, ale prichádzajú aj so systémom dvojičiek, teda nie dvojnásobného počtu kandidátov, ale, ale teda že, že si budú vyberať z dvojíc. Čiže zvolíme takú dvojicu, takú dvojicu a vždycky jedného z tej dvojice, nie z dvojnásobného počtu kandidátov. Prečo? To tiež nie je nejako zdôvodnené a dúfam, že žiadna z opozičných strán nesadne na lep tomuto návrhu, ako dostať Roberta Fica na Ústavný súd.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegovi Dostálovi. Aj z tohto je vidieť, akým spôsobom pracuje strana SMER, a teda aj strana SNS. Na jednej strane predloží jednak zlý pozmeňujúci návrh, ale ešte ani nepredloží pozmeňujúc..., ďalší pozmeňujúci návrh, bez ktorého je ten ich návrh, v podstate je nevykonateľný, bezpredmetný.
Môžem ťa ubezpečiť, Ondrej, že my za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti za návrh pána Madeja určite hlasovať nebudeme a nehlasovali by sme, ani keby teraz stihol ten svoj druhý doplňujúci návrh predložiť.