35. schôdza

Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, no, už som sa obával, že prejde bod, ktorý sa týka mimovládnych organizácií, bez toho, aby k nemu fašisti povedali čo i len slovo, ale tak moje obavy sa nenaplnili a pán poslanec Mizík tú medzeru zaplnil. A možnože ešte, možnože ešte aj na mňa bude reagovať, lebo teda ja mu určite tiež zapadnem do toho obrazu ako kolegovia Klus a Dubačová. No a aby to mal teda jednoduchšie, tak aj ja chcem ten návrh zákona pochváliť a podporiť, lebo ho považujem za dobrý, rozumiem dôvodom, ktoré viedli k jeho predloženiu. A je to asi aj dôležité povedať, dôvody sú, v podstate hlavný dôvod, ako ho vidím ja, je urobiť poriadok v informáciách, ktorými štát disponuje o občianskych združeniach, pretože iné právne formy mimovládnych organizácií majú už dnes svoje registre, kde, kde sú informácie o štatutároch, stanovách, sídle, podobne. Či ide o nadácie, neinvestičné fondy alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a tieto zákony sú pomerne prísne z hľadiska povinností, ktoré, ktoré dávajú, dávajú týmto formám mimovládnych organizácií. Ale existujú tu aj občianske združenia na základe najstaršieho zákona ešte z roku 1990 a tie sú, povedal by som, že základnou formou využitia ústavou garantovaného združovacieho práva a tam je tá úprava relatívne voľná, nemajú, nemajú občianske združenia takéto ohlasovacie povinnosti, ani iné povinnosti, aké majú iné typy, typy mimovládnych organizácií.
Považujem za legitímnu snahu štátu urobiť v tom poriadok a teda mať, mať tie informácie prostredníctvom registra neziskových organizácií, do ktorého, do ktorého budú mať povinnosť hlásiť aj občianske združenia, ale zároveň považujem za dobré, že sa vláda rozhodla riešiť to takpovediac nenásilnou formou a teda nerušiť organizácie, ktoré si tú povinnosť nesplnia, ale teda budú mať, budú mať iné postavenie, pokiaľ, pokiaľ údaje, ktoré zákon vyžaduje nahlásiť do registra, nenahlásia. To je úplne v poriadku. Čiže ten opatrný prístup, ktorý nezasahuje vecne do, do iných zákonov, ktoré upravujú pôsobenie mimovládnych organizácií, teda nemá ambíciu meniť právnu úpravu, okrem nejakých opráv vyložene zastaralých ustanovení alebo, alebo technických záležitostí, ale v zásade vytvoriť register, do ktorého, do ktorého primárne sa budú zapisovať občianske združenia, do ktorého sa potom premietnu aj už existujúce registre tých iných neziskových, neziskových organizácií.
Keď ten register vznikne, tak si myslím, že bude možné, že by pani ministerka odkázala pánu podpredsedovi vlády Rašimu, že by mohol doplniť svoj zákon proti byrokracii, ktorý platí od 1. septembra, ktorý stanovuje, že štát alebo verejná správa nemôže od občanov alebo právnických osôb pýtať informácie o, o tých veciach, ktorými sám disponuje vo svojich registroch, ale zatiaľ je tam iba obchodný register, živnostenský register, kataster a register trestov. Keď začne fungovať register mimovládnych neziskových organizácií, tak bude na mieste, aby štát prestal pri rôznych príležitostiach vyžadovať aj údaje z registra mimovládnych neziskových organizácií. Ja sa domnievam, že to bolo možné urobiť už pri schvaľovaní toho zákona o byrokracii vo vzťahu k tým právnym formám mimovládnych organizácií, ktoré tie registre majú, ako sú nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ale keďže sa to netýkalo občianskych združení, teraz sa to bude týkať aj občianskych združení, tak možno to bude taký impulz na novelizáciu zákona proti byrokracii a jeho doplnenia aj o tento register alebo tieto, tieto registre.
No a oceňujem, oceňujem teda to, že, že ministerstvo pri príprave zákona komunikovalo aj so samotnými mimovládnymi organizáciami a snažilo sa nájsť takú podobu návrhu zákona, aby dosiahlo cieľ, ktorý sleduje a ktorý je legitímny, a zároveň, aby rešpektovalo názor samotných mimovládnych organizácií a nezasiahlo nejakým negatívnym spôsobom do podmienok ich fungovania spôsobom, ktorý by narúšal výkon združovacieho práva oproti doterajšej úrovni.
No toto všetko som v zásade mohol povedať aj v prvom čítaní, lebo sa to viac týka filozofie návrhu zákona a spôsobu, akým bol pripravovaný, ale nechal som si to na druhé čítanie z veľmi jednoduchého dôvodu, lebo zákony, ktoré parlament schvaľuje, sa veľmi často až dramaticky líšia od tých návrhov zákonov, ktoré z vlády do parlamentu prichádzajú. A som rád, že v tomto prípade sa tak neudeje a že ten výsledný návrh zákona bude až na nejaké legislatívno-technické opravy v podstate zhodný s tým, čo sem z vlády prišlo, a že ani tá moja obava, že vzhľadom na naladenie časti poslancov tohto parlamentu, časti politických síl zastúpených v parlamente budú snahy nejakým spôsobom negatívne upraviť podmienky pre fungovanie mimovládnych organizácií, sa nenaplnili.
Ďakujem za pozornosť.

Ja chcem zareagovať v krátkosti len na tú časť, ktorú spomínal pán poslanec Dostál, a to, že tento register by mohol byť teda elektronický a mohol by sa stať tiež súčasťou vlastne tých registrov a zákona proti byrokracii, ktorý, ktorý predstavuje podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, pretože aj u nás na Trenčianskej župe napríklad veľa týchto neziskových organizácií a rôznych občianskych združení žiada každoročne z nášho dotačného systému nemalé finančné prostriedky a aj pre nich je to, pre nich je to zdĺhavé, aby znova mohli vlastne vyžadovať od vás z ministerstva vnútra každý rok takéto, takéto tlačivá o registrácii týchto združení, takže my by sme to tiež určite, určite uvítali.
A to, čo sa asi aj pýta pán poslanec Klus, že prečo to bude asi aj dva roky trvať, tak asi je tam tá príprava aj ten informačný systém vybudovať a celé to urobiť, ale určite ja aj takúto vec podporím, aby tieto organizácie nemuseli každoročne dávať tie výpisy a žiadať to na ministerstve vnútra.

Ďakujem pánu poslancovi Baškovi za súhlasný názor, čo sa týka zákona proti byrokracii. My sme dávali ako hromadnú pripomienku aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania k zákonu proti byrokracii to, aby, aby tam boli zaradené aspoň tie registre neziskových organizácií, ktoré už existujú a ktorými už dnes štátna správa disponuje. Nebolo tej pripomienke vyhovené, ale teda po tom, čo bude schválený tento zákon, tak si myslím, že bude sa treba k tej myšlienke, myšlienke vrátiť, lebo je teda absurdné, zbytočne nákladné, aby verejné subjekty vyžadovali od mimovládnych organizácií informácie, ktoré si vedia zistiť z iných verejných subjektov a ktoré sú v štátom autorizovaných registroch prítomné.

Vážené kolegyne a kolegovia, máme tu návrh zákona o mimovládnych organizáciách. Na začiatku mojej reči sa vrátim do minulosti. Nie je to tak dávno, dňa 7. 3. 2018 skupina poslancov za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko podala poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách. Cieľom legislatívneho návrhu bolo sprehľadnenie štruktúr a činnosti mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom napojené na financie zo zahraničia a ktoré vykonávajú propagačnú a agitačnú činnosť na území Slovenskej republiky. V dôvodovej správe našej strany bolo uvedené, že množstvo mimovládnych organizácií, ich členov a zamestnancov sa za príspevky od zahraničných sponzorov snaží manipulovať verejnú mienku na Slovensku tak, aby bola v súlade s predstavami zahraničného sponzora. Preto sme aj navrhli, aby ten, čo peniaze od zahraničnej osoby alebo od zahraničnej ambasády dostal, spadal pod označenie Zahraničný agent. V osobitnej časti dôvodovej správy bolo jasne aj rozlíšené na primárneho a sekundárneho zahraničného agenta, tiež aj registrácia v ústrednom registri neziskových organizácií a v ústrednom registri zahraničných agentov.
Teraz prechádzam k novému vládnemu návrhu zákona o mimovládnych neziskových organizáciách. Vláda, ministerstvo vnútra predkladá návrh zákona na zriadenie registra mimovládnych neziskových organizácií ako spoľahlivého, aktuálneho a jednotného zdrojového centra o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorých registrácia sa vykonáva v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V prípade tohto zákona sa deklaruje a vlastne je zdôraznený jednotný zdrojový register. Na prvý pohľad sa to zdá rozumné, tváriť sa, že robím poriadok a naozaj ho aj robím s mimovládnymi neziskovými organizáciami a následne to využiť v propagande. Podľa môjho názoru je však minimálne divné v pointe tohto zákona dávať občianske združenia starajúce sa o prírodu, napríklad v určitom regióne určitá časť pohoria, občianske združenia starajúce sa o chudobných či odborové organizácie do jedného balíka s takzvanými mimovládkami či neziskovkami, ktoré platia zahraniční sponzori a presadzujú agendu, ktorá môže byť na míle vzdialená myšlienkovým pochodom a sociálnemu zaradeniu hociktorého ochranára, hociktorého odborára či človeka, ktorý sa v dobrej viere stará o chudobných alebo sa napríklad venuje ochrane tradičnej rodiny.
Zaujímavo sa dajú interpretovať tieto slová z vládneho návrhu: "zriadením centra mimovládnych organizácií bude možné získať komplexné údaje o mimovládkach a vytvoriť predpoklad pre poskytovanie proaktívnych služieb štátu neziskovým mimovládnym organizáciám". No, je tu ten výraz "proaktívne služby štátu neziskovým mimovládnym organizáciám". Hm, hm.
Takže, vážení občania, preložím túto právnu hantírku do bežnej ľudskej reči. Nebol štát, ministerstvo vnútra dosť nápomocný mimovládkam v minulosti? Nenalial milióny mimovládkam, ktoré propagujú multi-kulti, LGBT, migračnú moslimskú vlnu z Afriky a Blízkeho východu? Nenalial? Nenalial štát milióny eur nevoleným a predsa protežovaným, ktorí zákerne ničia základne postuláty, na ktorých vyrástla európska civilizácia? Nedalo aj vaše ministerstvo mimovládkam, ktoré v tichosti spoza búčkov, spoza kríčkov zrušili aj vášho predchodcu? Nemohli tieto milióny pomôcť slovenským deťom? Nemohli tieto milióny pomôcť slovenským občanom?
No čo rieši tento vládny register? Nuž rieši problematiku mimovládok, ale tu je potrebné oddeliť zrno od pliev, a tie plevy sú zahraniční agenti presadzujúci choré zahraničné záujmy za finančný obnos pochádzajúci zo zahraničia kombinovaný s financiami z nášho rozpočtu. Toto oddelenie či rozlíšenie mi v tomto zákone chýba. Určité skutočnosti treba presne a zrozumiteľne definovať.
Celkovo by som zhodnotil tento návrh za malý krok vpred, ale tých zahraničných agentov je potrebné odčleniť od slušných mimovládok, občianskych združení a odborových zväzov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tiež som mal tú obavu, ako hovoril kolega Ondrej Dostál vo svojom príhovore, že sa dostaneme na úplne iné roviny, ako by bolo potrebné v prípade tohto zákona.
A pánovi poslancovi Mizíkovi sa to podarilo, ale predsa len jedna otázka naňho. Viete, zaujímavé je, že vám tak strašne vadia organizácie, ktoré sa verejne priznajú k tomu, že čerpajú prostriedky zo zahraničia, ale nijako vám nevadia rôzne konšpiračné a iné napríklad weby, ktoré napíšu príspevok na bieleho koňa, ale pritom je tiež zrejmé, že tieto prostriedky dostali zo zahraničia. Takýmto spôsobom to veselo obchádzajú a šíria podobné bludy a nezmysly, ako ste práve predviedli aj vy. Toto vám nevadí.

Ďakujem, pán poslanec Klus. Viete, pán Kollár tu mal taký prejav o neútočení, taký, snažil sa nabudiť poslancov, aby boli slušnejší, aby si nedávali invektívy. No a keďže ma tak rozhodil, ako pán Kollár povedal, že jeho rozhodil Hrnko, mňa rozhodil pán, čo sedí vedľa vás, takže vám teraz nebudem odpovedať. Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja len skutočne v stručnosti budem reagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli.
Prečo tak dlho, ku zriadeniu registra. Presne, ako pán poslanec Baška poznamenal, má to súvis s čerpaním eurofondov a s úradom vlády podpredsedu pre informatizáciu, pretože tento projekt je zaradený, alebo, respektíve vytvorenie tohto registra pre mimovládne organizácie je zaradené v Operačnom programe OPI. To znamená, že budeme čerpať na to eurofondy, treba vypracovať projekt, žiadosť o NFP, následne verejné obstarávanie, tento register na základe verejného obstarávania vytvoriť a potom vlastne ho dať do produktívnej prevádzky zhruba za dva roky.
Ďalej ste sa pýtali, pán poslanec Klus, na tú jednu pripomienku, čo, prečo ministerstvo od tejto pripomienky ustúpilo. Priznáme sa, že túto pripomienku stiahlo ministerstvo spravodlivosti v rámci pripomienkového konania, pretože sa chystá veľká novela Občianskeho zákonníka, kde sa má zjednotiť aj forma teraz existujúcich občianskych združení. A ide o to, že systémový krok, ktorého riešenie vidíme v budúcnosti, budúcich rokoch aj na novelu Občianskeho zákonníka. Má znížiť hlavne teda, aspoň podľa výrokov ministerstva spravodlivosti tento, tento, táto novela Občianskeho zákonníka počet foriem neziskových organizácií. Ale viac sa vám k tomu vyjadriť nevieme, ako hovoríme, ministerstvo spravodlivosti túto zásadnú pripomienku stiahlo.
Čo sa týka pani poslankyne Dubačovej, stiahnuť poplatok zo 16,50 na 5 euro. Tento poplatok 16,50 bol aj doteraz platný pri zmene stanov a chceme len povedať, že všetky mimovládne organizácie, ktoré nahlásia svojich štatutárov do 30. 6. 2019, to môžu nahlásiť za nula euro. To znamená, že tento poplatok im nebude účtovaný, následne po tomto dátume im bude účtovaný poplatok 16,50 tak, ako to je dodnes.
A ešte jedna otázka tu padla, ako vlastne tento register zníži, alebo, respektíve sfunkční alebo napomôže tým jednotlivým organizáciám, ktoré už dneska existujú a ktoré prevádzkujú športové aktivity. Ja musím povedať, že keď sa zhruba pozerám na to, čo dnes mimovládne organizácie, akú sadu informácií nám dávajú, tak skutočne môžem hovoriť o jednej tretine informácií, ktorá sa poskytuje ministerstvu vnútra. A máme za to, že všetky tie nové informácie, ktoré jednak tie formy mimovládnych organizácií majú poskytovať a jednak tú sadu informácií zvýši prehľadnosť a transparentnosť celého tohto sektora a nielen teda pre privátny sektor, ale aj pre štátny sektor a pre mimovládny sektor tieto informácie budú potrebné na lepšiu orientáciu a pre možno aj skvalitnenie čerpania finančných prostriedkov týchto organizácií.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnej službe bola vypracovaná v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až ´20, v ktorom sa vláda zaviazala navrhnúť zmenu systému odmeňovania týchto zamestnancov za účelom jeho zefektívnenia a prijatia opatrení v oblasti odmeňovania vo verejnej službe tak, aby sa odstránili rozdiely medzi minimálnou mzdou a minimálnymi tarifnými platmi.
Príprave novely zákona o odmeňovaní predchádzalo vytvorenie medzirezortnej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov jednotlivých ministerstiev, ako aj zástupcov konfederácie odborových zväzov a Združenia miest a obcí Slovenska, ktorej úlohou bolo vypracovať podrobnú analýzu odmeňovania zamestnancov vo verejnej službe (zaznievanie gongu). Pracovná skupina dospela k záveru, že súčasný systém je v zásade vhodný a aplikovateľný v podmienkach odmeňovania predmetnej skupiny zamestnancov, avšak je potrebné eliminovať niektoré jeho hlavné nedostatky, najmä odstránenie dlhoročného problému existencie niektorých platových tried pod úrovňou minimálnej mzdy, v súčasnosti je to osem z celkového množstva 14, a zjednodušenie systému, ktorý bol pomerne roztrieštený a relatívne komplikovaný. Vzhľadom na uvedené novela zákona zavádza základnú stupnicu platových taríf, v ktorej žiadna z platových taríf už nie je pod úrovňou minimálnej mzdy, a ďalej napríklad redukuje počet stupníc platových taríf z 9 na 3 stupnice. Novela zákona zavádza tri stupnice, a to, po prvé, základná stupnica platobných taríf, po druhé, platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov a po tretie, osobitnú stupnicu platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov.
Okrem toho novela zákona navrhuje zvýšiť hranicu započítavania praxe zamestnancov vo verejnej službe až na 40 rokov a to vzhľadom na pomerne vysoký počet zamestnancov s praxou prevyšujúcou súčasných 32 rokov započítanej praxe.
Podstatným prínosom predpokladanej novely však je, aj prostredníctvom nej sa historicky všetky platové tarify zamestnancov vo verejne službe dostanú prinajmenšom na úroveň stanovenej minimálne mzdy.
Na záver je nutné poznamenať, že na základe kolektívneho vyjednávania v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa došlo ku konsenzu ohľadom historicky najvyššieho zvyšovania platov zamestnancov vo verejnej službe. Na roky 2019 a ´20 sa zmluvné strany dohodli na desiatich percentách valorizácie platov zamestnancov vo verejnej službe s výnimkou tých, ktorí sú odmeňovaní podľa spomínanej základnej stupnice a ktorých sa nebude týkať desaťpercentná valorizácia pre rok 2019, keďže tých sa zvyšovanie v priemere o desať percent dotkne už v rámci novely zákona. Aj na tých sa však bude vzťahovať 10 % valorizácie pre ďalší rok 2020. Novela zákona sa bude týkať cca 229-tisíc zamestnancov a bude predstavovať dopad na výdavky verejnej správy vo výške 250,5 mil. ročne.
Predmetná novela bola v rámci druhého čítania prerokovaná v troch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, a to vo výbore pre financovanie a rozpočet, Ústavnoprávnom výbore Národnej rady a vo výbore pre sociálne veci, ktorý bol určený ako gestorský výbor. Na jednotlivých rokovaniach výborov boli predložené štyri pozmeňujúce návrhy, pričom všetky boli schválené. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetnú novelu. O schválenie sa uchádzam aj ja.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (tlač 1074).
Národná rada uznesením č. 1326 z 12. septembra 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 9 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 9 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 129 z 15. októbra 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem. Môžete otvoriť rozpravu.