35. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku bol, bol som poverený výborom ako spravodajca k návrhu zákonu, uvedeným pod tlačou 1160. A predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Pani poslankyňa Soňa Gaborčáková, Ľuboš Blaha a Martin Poliačik. Pani poslankyňa Gaborčáková nie je tu, stráca poradie. Pán poslanec Blaha nie je tu, stráca poradie. Pán poslanec Poliačik tu nie je, stráca poradie. Pani Soňa Gaborčáková tu nie je druhýkrát. Pán poslanec Blaha nie je druhýkrát. Pán poslanec Poliačik nie je druhýkrát. Takže pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, nie je to zlý úmysel zmyslu tohto zákona, ktorý ste navrhli, ale je tam niekoľko, povedal by som, vynechávok alebo nedoriešených vecí, na ktoré by som sa chcel predkladateľov opýtať. Ja osobne poviem, že určite podporím tento zákon do druhého čítania a potom sa rozhodnem na základe toho, že aká situácia bude s prípadnými pozmeňujúcimi návrhmi a s prípadnými odpoveďami.
Teraz skúsim naformulovať, o čo mi ide. Ak to správne rozumiem, my ideme dať 1,20 eur, nazvem to zriaďovateľom. Uvaria za to niečo, za 1,20 eur? Reálne za 1,20 eur niečo uvaria? Však to je tá otázka. A kto doplatí ten zvyšok prípadne? Povinne rodič alebo povinne zriaďovateľ alebo kto to urobí?
Moja druhá otázka je takáto: Keďže sme v rezorte práce a sociálnych vecí, tak chcem upozorniť na takúto vec, že aby nám tie školské jedálne, ktoré ja podporujem a ktoré chcem, aby fungovali, aby nám neskončili na to, že už dnes v mnohých regiónoch Slovenska nevedia nájsť pani kuchárky, ktoré by v tých školských jedálňach varili. Pretože zriaďovatelia majú maximálne minimálne mzdy pre nich. A za tie minimálne mzdy už nie sú ochotné pani kuchárky dnes robiť, pretože si nájdu, teraz by tom to povedal, aj v trochu slušnejšej fabrike oveľa lepšie podmienky, plus nemusia riešiť to, že musí prísť niekedy veľmi skoro ráno, dajme tomu do škôlky, aby pripravila jedlo, pretože je ich málo. Musí tie jedlá aj rozniesť, keď sa bavíme o škôlkach, lebo tam to tiež platí. Ako chceme vyriešiť toto? Čiže možno bude zvýšený záujem potom ľudí alebo teda rodičov, aby ich deti, aby využili takúto možnosť stravovania. Ja som za to. Len ako vyriešime, že im nebude mať kto variť, ak budeme mať minimálnu mzdu?
Tretia vec, ktorú by som sa chcel opýtať, je, že ako budeme riešiť prípady, alebo povedali ste, že ten, kto nebude môcť využiť možnosť stravovania, dostane tých 1,20 eur poslaním na účet alebo... (Reakcia predkladateľa.) No tak dobre, to je jedno, či ich dostane v hotovosti alebo na účet, ale aké budú presne tie dôvody? Lebo na základe toho sa ja budem rozhodovať, že či to postihne, jednoducho máme veľa detí, ktoré z objektívnych dôvodov, aj moja dcéra, chvalabohu, teraz je na tom zdravotne tak, že môže chodiť normálne do školskej jedálne, maximálne si dá pozor, aby niečo nezjedla, čo by nemala, ale máme čoraz viacej detí, ktoré naozaj ten objektívny problém majú. Takže ide o to, že ktoré budú tie dôvody.
A teraz sa opýtam takto: A nebolo by fér, aby každý rodič to dostal, aj keď nedonesie žiadne zdravotné potvrdenie? Však ak chce, dajme tomu, že varí mamička, mamička je v domácnosti, škola je desať metrov od domova a to dieťa bude chodiť normálne domov, tak ako to kedysi bývalo, že mu navarí obed mama alebo stará mama, nemalo by aj to dieťa dostať dotáciu? A teraz berte to tak, že nevyrývam. Nie je mojím účelom to rozbiť. Iba upozorňujem na otázky, ktoré si myslím, že by bolo dobré doriešiť. Lebo keď už na to nejaké peniaze dávame, pomerne slušné, teraz myslím ako štát, no tak už to domyslíme, aby to bolo fér, aby to bolo fér voči každému rodičovi. Alebo skúsme urobiť aj tú nadväznosť, že či tým deťom bude mať kto variť, najmä v materských školách, teraz o tom hovorím. Lebo darmo my urobíme nejaké opatrenia a vyčleníme na ne aj peniaze, ak nám to nebude fungovať.
Zaujímal by ma tiež potom váš postoj, niekedy v rozprave, možno v druhom čítaní, netvrdím, že to musí byť teraz, ako ste sa vysporiadali s tými námietkami zriaďovateľov. Lepšie povedané, aj tých, ktorí by to mali aplikovať. Že či to takto môže fungovať, či toto je ten spôsob, akým sa to dá urobiť. Či by nebolo lepšie, keď už chceme podporiť rodičov nejakým spôsobom, či by nebolo lepšie tie peniaze im dať zvýšením materského príspevku alebo nejakým iným spôsobom.
Ešte raz vravím. Toto sú moje otázky, ktoré, keďže nie som na túto oblasť odborník, ale ako rodiča ma to zaujímalo, zaujíma, tak by som chcel počuť v rozprave potom buď v prvom, alebo druhom čítaní odpovede na tieto otázky. A podľa toho ja sa rozhodnem. Zatiaľ za seba chcem povedať, že ja mám vôľu to podporiť, lebo si myslím, že každý pokus, aby ľudia cítili, že im náš štát po 28 rokoch samostatnosti aspoň v niečom pomôže, každý takýto zmysluplný pokus ja chcem podporiť. A je mi jedno, kto to navrhne. Je mi úplne jedno, kto to navrhne. Ak to môže pomôcť normálnym bežným ľuďom, ktorí sa musia často v ťažkých podmienkach starať o svoje deti, tak ja za to budem hlasovať vždy.
Chcel by som ešte... Vlastne je osem hodín, čiže počkám na odpoveď na faktickú.
Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem.
Kolegovia, vzhľadom na to, že zajtra ráno o deviatej máme pokračovať plánovanými bodmi, navrhujem, aby sme dokončili túto debatu, ak súhlasíte. Ďakujem.
Nech sa páči, dve faktické poznámky. Pán poslanec Tomáš.

Pán poslanec Krajniak mi položil tri otázky. Ja na ne odpoviem. Pán poslanec, chcem vám odpovedať. Pán poslanec, chcem vám odpovedať. Čiže prvá otázka bola, čo s tým 1,20 eur. Chcem vám povedať, že 1,20 eur nie je cena obeda, 1,20 eur je priemerná výška príspevku, ktorý doplácajú rodičia na obed. Cena obeda je vyššia. Zriaďovatelia platia ceny na potraviny, ceny za réžiu a podobne. A oni doplácajú potom tú celkovú výšku obeda. Čiže 1,20 eur je priemerná výška, ktorú dopláca rodič.
Druhá otázka, kto rozhodne či dieťa má nárok diétnu stravu. Rozhodne o tom ošetrujúci lekár. Čiže platí, že pokiaľ jedáleň nevie zabezpečiť diétne jedlo pre dieťa, ktoré má na to potvrdenie od ošetrujúceho lekára, tak až v takom prípade sa vypláca rodičovi hotovosť, to 1,20 eur, aby to dieťa bolo rovnoprávne s ostatnými deťmi.
A tretia vec, čo sa týka, či to zriaďovatelia zvládnu. A už sme aj počuli kritiku z rôznych strán, vrátane ZMOS-u. No chcem vám povedať, že v školskom zákone je jasná citácia, kde sa hovorí, že zriaďovateľ poskytuje stravovanie deťom formou zriaďovania školských jedální. Vyplýva z toho, že podľa školského zákona zriaďovateľ má povinnosť toto stravovanie zabezpečiť. A tá povinnosť už je aj teraz. Čiže aj teraz teoreticky, keby 100 % detí chcelo sa stravovať v školských zariadeniach, zriaďovateľ by to musel zabezpečiť. Nehovoriac o tom, že zriaďovatelia sú platení z podielových daní, 40 % daní z príjmov fyzických osôb sa dáva na hlavu, na žiaka, proste, do tých škôl. Takže je to ich povinnosť.
Samozrejme, my odhadujeme, že ten nárast bude možno len niečo o 10 %, že už by to bol úspech, a to by mali zvládnuť.

Poslanec Blaha.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte takisto veľmi stručne, aby som sa ako spolupredkladateľ vyjadril k tomuto zákonu. Nezvyknem sa vyjadrovať k veciam, ktoré sa netýkajú zahraničnej a európskej politiky na tejto pôde, parlamentnej pôde. Ale v prípadoch, ktoré považujem za mimoriadne dôležité, a v prípadoch, ktoré sú silne sociálne, si myslím, že by bolo dobré, aby som sa zapojil do diskusie. Ale budem naozaj stručný, aby som to nezdržoval, keďže je už po ôsmej hodine.
Len tri také širšie poznámky. Prvá sa týka toho, že oceňujem, že je tu zhoda naprieč politickým spektrom, a to je veľmi dôležité. Ja som to cítil, aj keď sme predkladali spoločne zákon, tzv. zákaz predaja cez sviatky, keď sme zakázali zadávať prácu predavačkám a predavačom počas sviatkov, tiež tu bola zhoda naprieč politickým spektrom s výnimkou jednej strany, SaS. Podobne je to aj teraz, s výnimkou tejto strany. Mám pocit, že všetky politické subjekty majú záujem podporiť aj tzv. obedy zadarmo. Počuli sme aj relatívne konštruktívny príhovor kolegu Krajniaka. Veľmi konštruktívne príhovory aj ďalších predstaviteľov opozície.
Viete, ja to veľmi silne oceňujem, pretože jeden z najväčších úspechov strany SMER za posledných desať rokov je podľa mňa v tom, že sa nám podarilo posunúť celkovú diskusiu o sociálnych opatreniach na Slovensku veľmi silne doľava. Ešte pred 12 rokmi, ešte pred 15 rokmi, keby sme s takýmto opatrením prišli, tu už by hulákal Ivan Mikloš a Ľudovít Kaník o tom, akí sme boľševici, ako ideme gréckou cestou a podobne. A dneska, keď sa vôbec niekto ozve týmto spôsobom argumentácie, a urobil tak Richard Sulík, tak ho sám kolega z opozície Igor Matovič nazve asociálnym barbarom. A toto je presne ten spôsob, ktorý Slovensko potrebuje vniesť do diskusie. Buďme sociálnejší a nastavme tie parametre tak toho štátu, aby pomáhal ľuďom. Napokon v tomto prípade pomáhame deťom, a to už naozaj je asociálne barbarstvo, ak niekto chce toto spochybňovať. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Samotná suma nie je naozaj veľká. Erik Tomáš to povedal, ide o opatrenie, ktoré môže stáť v závislosti od toho, koľko ľudí sa prihlási, od 80 do 120 mil. euro. Ja len pripomeniem, že kedysi v roku 2002, keď predával Ivan Mikloš Slovenský plynárenský priemysel a zabudol dať do zmluvy hedging, tak pripravil túto republiku o 250 miliónov euro, čo je dvojnásobok tej najvyššej možnej sumy, ktorú ideme dneska investovať. Len si to porovnajte, neschopnosť Mikloša, a my ideme pomáhať ľuďom a tá suma je porovnateľná.
Takisto keď sa pozrieme na tie výdavky, ktoré dávame, povedzme, na obranu. Teraz ideme kupovať radary za porovnateľnú sumu a nemám pocit, že by kričali kolegovia z SaS, že to je to najhoršie, čo táto vláda robí, ale v prípade sociálneho opatrenia okamžite sa zdvihnú a okamžite nadávajú ľavicovej, ľavicovým opatreniam. Čiže to je opäť taká ideologická zurvalosť, ktorej ja už prestávam rozumieť, ale, našťastie, ňou trpí už iba strana Sloboda a Solidarita a všetky ostatné opozičné subjekty, a to opakujem, oceňujem, sú v tomto smere ďaleko vyzretejšie.
Tretia, posledná poznámka. Týmto sociálnym opatrením, a opäť nadviažem na Erika Tomáša, nadväzujeme na tzv. škandinávsky sociálny model. A ja som veľmi rád, že pomáhame práve nielen tým najchudobnejším. Doteraz sme pomáhali tým najchudobnejším tým príspevkom, ale to je typický liberálny model sociálneho štátu, keď sa pomáha tým najchudobnejším a ostatní ľudia v spoločnosti už nemajú právo na štátnu asistenciu. Ten škandinávsky model spočíva v tom, že pomáhame aj tým nižším stredným vrstvám, všetkým ľuďom v spoločnosti. A práve toto je zmysel aj tohto zákona. Pretože strašne veľa ľudí na Slovensku, bežní Slováci sú nad tou hranicou chudoby, ale napriek tomu sa im žije ťažko a napriek tomu nedokážu dať deťom teplé jedlo a dávajú im rôzne, rôzne nezdravé jedlá len preto, aby prežili. A tento zákon dokáže pomôcť aj týmto rodinám s deťmi. A to je to kľúčové, že nepomáhať iba tým úplne najbiednejším, ale pomáhať tým nižším stredným vrstvám, ktorých je väčšina na Slovensku a ktoré si tú pomoc zaslúžia. A toto bola práve tá škandinávska cesta. Preto aj Švédi prijali v tom 73. za Olofa Palmeho tento zákon a Fíni ešte skorej, počas druhej svetovej vojny. To sú naozaj precedensy, kde nasledujme tých najlepších. A Švédom sa to vyplatilo. Vďaka tomu majú zdravšie deti, vzdelanejšie deti, menej je tam segregácie, menej je tam stigmatizmu sociálneho a majú aj zdravšie návyky. A tá švédska a fínska aj nórska, dánska spoločnosť je ďaleko v týchto veciach vyspelejšia.
Čiže som rád, že ideme týmto smerom, že sme mohli spolu predkladať tento zákon, ktorý ja považujem za jeden z najľavicovejších zákonov tohto roku, a som veľmi rád, že tá diskusia prebieha kultivovane a že vieme nájsť spoločnú reč aj s opozíciou, s výnimkou tej jednej strany, ale tá je asi nepoučiteľná.
Ďakujem veľmi pekne.

Štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

Ďakujem. Ja len za nás by som chcel povedať, že tento návrh zákona vítame. Samozrejme, môžeme sa baviť o tom, či aká bude forma tej pomoci, či to bude priama platba, ako vyriešime tie rodiny, ktoré proste majú celiatikov, ktoré majú proste nejaký problém zdravotný, že nemôžu sa klasicky prestravovať v tých normálnych jedálňach. Musíme vyriešiť ten problém, ako vyriešiť deti, aby to bolo spravodlivé v školách, ktoré nemajú jedálne. Ale myslím si, že to je otázka technikálií, ktoré ministerstvo dotiahne. Cez to všetko za nás, ako za naše hnutie môžeme povedať, že vítame tento návrh zákona a určite ho podporíme. Keď nás trochu sledujete, tak môžeme aj veľakrát so sebou nesúhlasiť, aj ja osobne nesúhlasiť, ale cez to všetko, keď dáte normálny návrh zákona a je to v prospech ľudí, tak my nerobíme rozdiely a podporíme ho. Určite s našimi hlasmi môžete rátať.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Smolíková.