35. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, sme samozrejme radi, hovorím za stranu SPOLU – občianska demokracia, za ďalších kolegov, že máme tu túto novelu, ktorou sa zásadným spôsobom upravujú a zvyšujú tarify, platy štátnych zamestnancov a zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme. Považujeme to aj za náš úspech, pretože na tú neudržateľnú situáciu pri verejných zamestnancoch takzvaných a pri štátnych zamestnancoch, najmä v tých nižších príjmových skupinách už dlhodobo upozorňujeme a upozorňujeme na rozpor medzi inštitútom minimálnej mzdy, medzi inštitútom minimálnych mzdových nárokov v Zákonníku práce a to, čo je jednak v praxi, ale hlavne legislatívne bolo zlé, nedostatočne a jednoducho zastaralo upravené v zákonoch o, v zákonoch 553, v zákonoch o štátnej službe a tak ďalej.
Čiže vítame túto novelu principiálne, ale nie sme spokojní s tým, ako to vlastne celé dopadlo, pretože stále to nie je dobré. Stále to nie je dobré. A je veľmi zaujímavé, že napriek tomu, že vieme, že štát, že vláda Slovenskej republiky na rokovaní minulý týždeň schválila novú sumu minimálnej mzdy pre rok 2019 vo výške mesačnej mzdy 520 eur, tak v tabuľke v prílohe č. 3 v čl. IV, pokiaľ ide o zákon 55/2017 Platové tarify štátnych zamestnancov, tam vlastne v tých prvých platových triedach máme, máme návrh – a nezaznamenal som žiadny pozmeňovací návrh, neviem, či mi niečo uniklo, tak pokiaľ viem, takto by to malo aj zostať – tá prvá, druhá trieda, platová trieda pre štátnych zamestnancov je vlastne navrhnutá v nižšej sume, ako je vládou schválená minimálna mzda. To znamená, tu je základný rozpor medzi deklarovaným cieľom, ktorý je, ste deklarovali, pán minister, vo vašej úvodnej reči, to, čo je uvedené v dôvodovej správe, to, čo vlastne sa chcelo dosiahnuť, to treba skrátka nejakým spôsobom riešiť. A tým riešením ja ponúkam pozmeňovací návrh, kde toto riešiť chceme.
Ďalej my si myslíme, že nemalo by to zrovnoprávnenie byť len na úrovni základnej minimálnej mzdy. Podľa Zákonníka práce tu predsa máme systém stupňov náročnosti a jednotlivých minimálnych mzdových nárokov, § 120 Zákonníka práce, ktorý sa uplatňuje pri odmeňovaní zamestnancov v tej tzv. súkromnej sfére. Dokonca kolektívnymi zmluvami to často, ak nie temer vždy je, teda temer vždy, tým narážam na štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, kde je veľmi zaujímavým spôsobom diskriminačne voči zamestnancom prijatá kolektívna zmluva. Nechápem, čo robí vedenie štátnych lesov, ani čo robia odbory v tejto spoločnosti štátnej, ale teda v drvivej väčšine firiem, kde sú kolektívne zmluvy, tak tam je to upravené výhodnejšie pre zamestnancov. Ale k veci, ešte raz, § 120 Zákonníka práce pre súkromnú sféru stanovuje vlastne, ľudovo povedané, šesť stupňov minimálnej mzdy, čo všetci rešpektujeme, ale tu pri výkone práce vo verejnom záujme to dodržané jednoducho nie je podľa návrhu, ktorý komentujem, a nie je to dodržané ani pri štátnych zamestnancoch.
Takže týmto mojím úvodným slovom som chcel vlastne uviesť pozmeňovací návrh, pod ktorým som podpísaný s ďalšími kolegami a ktorého cieľom je túto neprávosť a nespravodlivosť napraviť. Ešte raz sa vrátim konkrétnejšie, uvediem príklad, pokiaľ ide o tie minimálne mzdové nároky. Zoberte si teda, po novom roku minimálna mzda 520 eur, to je vlastne prvý stupeň náročnosti, súčasne § 120 Zákonníka práce pre súkromný sektor, no a druhý stupeň náročnosti, tam vlastne máme od 1. januára 2019 minimálny mzdový nárok daný koeficientom 1,2, to znamená, to bude 624 eur. Komu patrí ten druhý stupeň náročnosti v súkromnej sfére? Nuž, sú na to napríklad aj rozhodnutia súdov pri pracovnoprávnych sporoch. Nechcem to presne citovať, aby som vás neunavoval, ale nájdete to v odôvodnení priloženom k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, veľmi presne odkázané na rozhodnutia súdov. No a napríklad, napríklad už výkon práce kuchára, kuchára alebo kuchárky, ak chcete, podľa rozhodnutia súdu je zaradený do druhého stupňa náročnosti. Čiže kuchár, kuchárka, ktorý pracuje v súkromnej sfére, má mať od 1. januára 2019 mzdu najmenej 624 eur. Podobne sú to upratovacie práce alebo napríklad práca v podateľni. Majú byť zaradené do druhého stupňa náročnosti, v súkromnej sfére to obnáša mzdu minimálne 624 eur. Avšak keď sa pozrieme na návrh novely zákona, o ktorom sa bavíme, a keď sa pozrieme na tú základnú tabuľku, stupnicu pre 553-ku v čl. I, tak tam, keď si všimnete, áno, začína to v tom ľavom hornom rohu pre prvú platovú triedu a pre prvý platový stupeň sumou 520 eur, čiže áno, pre všetky platové triedy, pre všetky platové stupne je dodržané to, že to má byť najmenej nová minimálna mzda 520 eur, ale keď si všimnete v tej tabuľke, kde v tej tabuľke sú sumy vyššie ako 624 eur, to znamená, ten druhý stupeň náročnosti, tak v prvej platovej triede je to až pri štrnástom platovom stupni. Čiže prvých trinásť platových stupňov nerešpektuje existenciu toho minimálneho mzdového nároku č. 2. V druhej platovej triede, v tretej platovej triede, v štvrtej platovej triede, v štvrtej platovej triede, aby som teda nezdržiaval, v štvrtej platovej triede až do platového stupňa šesť je vlastne navrhnutá suma platu nižšia ako 624 eur, 624 eur. A to už teda naozaj, to je veľmi, veľmi zvláštna situácia. To je jednoducho, my to hodnotíme ako diskrimináciu týchto zamestnancov, ktorí pracujú vo výkone verejného, pri výkone práce vo verejnom záujme.
Takže toľko úvodná reč a teraz, pán predsedajúci, plus, kolegovia, poprosím, budem čítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ja vás poprosím, je dlhší? Lebo...

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Je, no.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Lebo poslanci majú len hodinu. Tak ja vás poprosím.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Je to dlhšie, takže budeme to musieť prerušiť. Dobre, čiže o štrnástej?

Ďakujem. Takže v druhej časti môjho vystúpenia už len prečítam samotný pozmeňovací návrh, o ktorom som hovoril a odôvodňoval ho pred obednou prestávkou. Takže idem čítať pozmeňovací návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 1074.
K čI. I. Po prvé, v čl. I sa za 33. bod vkladajú nové body 34 a 35, ktoré znejú:
"34. Za § 28 sa vkladajú §§ 28a a 28b, ktoré znejú:
"§ 28a
(1) Ak je platová tarifa uvedená v základnej stupnici platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme nižšia ako suma minimálnej mzdy, za platnú sumu takejto platovej tarify sa považuje suma minimálnej mzdy.
(2) Platové tarify uvedené v základnej stupnici platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme nemožno ustanoviť menej priaznivo ako pre zamestnancov vykonávajúcich pracovnú činnosť obdobnej náročnosti, pri odmeňovaní ktorých sa postupuje podľa § 120 Zákonníka práce. Ak platová tarifa uvedená v základnej stupnici platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme nie je v súlade s prvou vetou, zamestnávateľ primerane uplatní ustanovenia § 120 Zákonníka práce.
§ 28b
(1) Pri ustanovení zvýšených stupníc platových taríf zamestnancov podľa tohto zákona sa najnižšia platová trieda rovná najmenej sume minimálnej mzdy.
(2) Zvýšené stupnice platových taríf pre zamestnancov podľa tohto zákona nemožno ustanoviť menej priaznivo ako pre zamestnancov vykonávajúcich pracovnú činnosť obdobnej náročnosti, pri odmeňovaní ktorých sa postupuje podľa § 120 Zákonníka práce. Ak zvýšené stupnice platových taríf pre zamestnancov podľa tohto zákona nie sú v súlade s prvou vetou, zamestnávateľ primerane uplatní ustanovenia § 120 Zákonníka práce.".
Bod 35. V § 29 ods. 4 sa slová "§ 120 až 122" nahrádzajú slovami "§ 121 a 122".
Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Body 34 a 35 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
K čI. IV
Bod 2. V čl. IV sa za 15. bod vkladá nový 16. bod, ktorý znie:
"16. Za § 159 sa vkladajú §§ 159a a 159b, ktoré znejú:
"159a
(1) Ak je platová tarifa uvedená v prílohe č. 3 nižšia ako suma minimálnej mzdy, za platnú sumu takejto platovej tarify sa považuje suma minimálnej mzdy.
(2) Platové tarify uvedené v prílohe č. 3 nemožno ustanoviť menej priaznivo ako pre zamestnancov vykonávajúcich pracovnú činnosť obdobnej náročnosti, pri odmeňovaní ktorých sa postupuje podľa § 120 Zákonníka práce. Ak platová tarifa uvedená v prílohe č. 3 nie je v súlade s prvou vetou, služobný úrad primerane uplatní ustanovenia § 120 Zákonníka práce.
§ 159b.
(1) Pri ustanovení zvýšených platových taríf štátnych zamestnancov podľa tohto zákona sa najnižšia platová trieda rovná najmenej sume minimálnej mzdy.
(2) Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov podľa tohto zákona nemožno ustanoviť menej priaznivo ako pre zamestnancov vykonávajúcich pracovnú činnosť obdobnej náročnosti pri odmeňovaní ktorých sa postupuje podľa § 120 Zákonníka práce. Ak zvýšené platové tarify pre štátnych zamestnancov podľa tohto zákona nie sú v súlade s 1. vetou, služobný úrad primerane uplatní ustanovenia § 120 Zákonníka práce.".
Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2019, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
3. V čl. IV sa za 16. bod vkladá nový 17. bod, ktorý znie:
"17. V § 171 sa za slová "§ 117," vkladajú slová "§ 120,".
Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2019, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
4. V čl. IV 17. bod znie:
"17. Príloha č. 3 vrátane nadpisu znie: Príloha č. 3 k zákonu č. 55/2017 Z. z. Platové tarify štátnych zamestnancov (v eurách mesačne). Platová trieda 1 – platová tarifa 520, 2 – 555, 3 – 589,50, 4 – 625, 5 – 704,50, 6 – 754,50, 7 – 856, 8 – 973,50, 9 – 1107,50."
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

Ja by som chcela len pripomenúť k tým stupňom náročnosti práce, že sa týkajú nepriamo oveľa širšieho okruhu zamestnancov ako len tých, ktorých zahŕňa práve tento zákon, pretože tu máme napríklad neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorých zamestnanci majú síce zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce a teda mali by sa nich vzťahovať aj stupne náročnosti práce, ale v skutočnosti finančný príspevok, ktorý dostávajú na svoju činnosť, ktorý je zakotvený v zmluvách, sa odvoláva práve na zákon o odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme. A to znamená, že v realite práve aj takíto zamestnanci dostávajú mzdu len na základe tohoto zákona, lebo v skutočnosti na viac nemajú. Vieme všetci dobre, ako ťažko prežívajú tieto zariadenia sociálnych služieb. Takže len pripomínam, že tu nastáva trošku problém aj v tom, že či sa a do akej miery môžu vlastne napĺňať tie stupne náročnosti práce pri Zákonníku práce, ak teda dostávajú finančný príspevok len v tejto výške.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za pripomienku. No priznám sa, že toto som napríklad ja nevedel a to je teda vlastne šokujúca informácia. To je šokujúca informácia a o to skôr treba niečo robiť s tými tabuľkami. Jednoducho to takto nemôže zostať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len kratučko chcem k tomu zareagovať. Ja som teda k tomu vystúpil aj v prvom čítaní a ja by som chcel poukázať teda na možno dve veci, ktoré v tejto oblasti ja vidím ako dôležité. A súvisí to práve s tou efektivitou a zároveň, myslím, že to spomínala aj moja kolegyňa Soňa Gaborčáková, s tou efektivitou práce a procesov v štátnej a verejnej správe a takým, by som povedal, nevyhnutným personálnym auditom, o ktorom sa tu už veľmi dlho bavíme. A ja myslím, že tieto veci by mali ísť ruka v ruke.
Pretože jednak, po prvé, je to momentum, ktoré tu momentálne je, týmto zákonom, a naozaj potrebujeme, keď kedykoľvek, kdekoľvek chcete zvyšovať ohodnotenie, tak pred tým sa človek zamyslí nad tým, že kde to ohodnotenie je potrebné najviac a kde je najmenej, ktoré miesta sú už zbytočné a ktoré miesta sú nevyhnutné, nové, a vedia to ohodnotenie nastaviť, aby to bolo naozaj spravodlivé, pretože o to ide. Priniesť tú spravodlivosť, odstránenie krivdy, ale zároveň nielen tým, že teraz nalejem tam peniaze, ale aj poupratujem, pretože ten problém je aj s tým, že mnohí ľudia sú, stáva sa, že sú zamestnanci, ktorí sú zahltení prácou, a, dobre, my im síce teraz možno zvýšime mzdu, to je fajn, ale ich problém sa nevyrieši, keď sú zahltení prácou. A potom sú tu iní, ktorí tej práce nemajú až tak veľa, aj tým zvýšime mzdu. A toto je práve tá krivda, ktorú tu ja silno vidím. Čiže preto si myslím, že áno, určite, treba odstrániť tú krivdu toho odmeňovania. Treba, osobne si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme vedeli aj v štátnej a verejnej správe ľudí zaplatiť. Aby sme tam vedeli pritiahnuť odborníkov, ktorí budú chcieť tam pracovať, budú to robiť radi a nebudú rozmýšľať nad tým, že ešte poobede si musí alebo večer hľadať nejakú brigádu, aby uživil rodinu. Pretože vidíme, že aj tento problém naozaj je prítomný v tomto sektore, že či už ľudia odchádzajú z niektorých pracovných miest po tom, ako si založia rodinu, lebo proste nie sú schopní uživiť rodinu, alebo ani tam nevieme prilákať. Vidíme viaceré, by som povedal, organizačné jednotky v rámci celého tohto sektora, ktoré majú problém s naplnením počtov. To sme, často sa o tom bavíme aj na hospodárskom výbore, pod subjekty, ktoré spadajú pod hospodársky výbor, kde nám jednoznačne argumentujú tým, že nevedia pri týchto platových podmienkach dostať tam odborníkov. Na druhej strane počúvame, že sú niektoré miesta, ktoré sú naozaj nevyužité a ľudia tam proste dostávajú plat. Takže bez toho, aby sme mali kvalifikovaný personálny audit, si myslím, že baviť sa o tomto je také pocitové.
Druhá vec, ktorá ma veľmi zaujala a chcem ju spomenúť, pán minister, je to práve z relácie, keď ste s pánom Mihálom boli v O 5 minút 12, a bol som celkom prekvapený, keď som videl teda pána Sotáka, ktorý teda bol v nejakom inom štúdiu, ale hovoril a vyšlo to z jeho úst, a to ma zaujalo, keď on vlastne poukazoval na to, a do istej miery s tým súhlasím, pretože práve to, ten personálny audit, kým nebude, tak nebudeme presne vedieť, že koľko tých ľudí je v tej štátnej a verejnej správe zbytočne, mohli by sa uplatniť na pracovnom trhu. Ale on jasne poukázal na to, že pri nedostatku ľudí na pracovnom trhu, ktorému dnes čelíme, a je to rádovo viac ako 80-tisíc ľudí, je potrebné hľadať zdroje doma. Tak to myslím si, že aj povedal, a ja to tu môžem aj zacitovať, ale vlastne poukázal na to, že máme dnes 400-tisíc ľudí v štátnej správe, vy ste ho potom poopravili, že teda to nie je len štátna správa, ale aj verejná. A tak to aj je správne, že teda je to aj štátna, aj verejná správa, ale chápeme čo tým chcel povedať. A vlastne poukázal na to, že máme ďalší zdroj ľudí, ktorí môžu vstúpiť do pracovného procesu. A teda jasne povedal, že, a to je zástupca podnikateľov, čiže myslím si, že nehovoril len vlastný názor, ale hovoril naozaj za trh, a hovorí, že je načase, alebo že príde čas, že aj toto vláda otvorí a na Slovensku môžeme mať dostatok pracovnej sily. Ja si nemyslím, že by sme mali byť odkázaní len na ľudí zvonku. Musíme hľadať aj svoje zdroje, robiť s týmito. Takže vidieť, že naozaj sa tu ozývajú hlasy a že to, na to poukazuje už, by som povedal, viacero ľudí, že tá štátna správa potrebuje upratať. Jednak finančne, ale aj procesne, aj personálne, teraz nemyslím akože ľudí, ale myslím z hľadiska funkcií a nastavenia tých organizačných štruktúr. To je všetko, čo som chcel k tomu povedať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám poďakoval aj za konštruktívne vystúpenia v rozprave. Je to prirodzené, môžeme mať istý pocit, že nie v dostatočnej miere riešime úplne všetko, ale ja len dávam do placu a do povedomia, štyri roky, viac jak miliarda. Tu treba oceniť, že v čase ekonomického rastu, i keď aj neskôr, ale sa táto otázka rieši, pretože ten stav, ktorý tam je do teraz aj v štátnej, aj verejnej službe, si ja osobne dovolím polemizovať, do akej miery je v súlade s ústavou. Pretože keď niekoľko stupňov tried je pod úrovňou minimálne mzdy, minimálne sa stráca ten rozdiel kvalifikačný, náročnosť práce a ďalšie veci. Preto je absolútne nevyhnutné a som rád, že túto otázku teraz momentálne riešime, pretože ten čas skutočne dozrel na to, aby a v konečnej miere my, ktorí robíme a pohybujeme sa ľuďmi v štátnej a verejnej službe, veľmi dobre vieme, že pokiaľ by sme ich neriešili aj finančne, že jednoducho bol by problém vykonávať dobrú, kvalitnú robotu, lebo ten súkromný sektor nám tých schopnejších vzhľadom na ponuku, ktorú dáva, prirodzene ukradne.
Je dôležité urobiť všetko pre to a som rád, že sa rieši aj problematika odpracovaných rokov, že nekončíme na tých 32, pretože skutočne, keď beriem rezort, ktorý ja riadim, tam je veľmi veľké percento ľudí, ktorí sú už po hranici týchto rokov, a bolo by veľmi zlé, aby sme ich nemotivovali a nedali im šancu, aby sa premietli tieto odrobené roky. Možno ešte istá skrivodlivosť tam je, ale tú plánujem ešte do konca tohto volebného obdobia riešiť, lebo sme trošku pozabudli na ľudí, ktorí pracovali kedysi na Národnom úrade práce, predtým boli klasicky riešení na obvodných úradoch. Títo zatiaľ tú prax zarátavanú nemajú, ale túto otázku budeme riešiť samostatne, nie v tomto zákone. Tu treba generálne prijať opatrenia.
Čo sa týka samotnej diskusie, tak jak tu zaznela, aj k tým vystúpeniam.
No pani poslankyňa Gaborčáková trošku širšie otvorila priestor, aj otázka vôbec fungovania v tej verejnej služby ako takej. Ja by som v tomto prípade nepovedal, že sa nič neurobilo aj preto, aby ľudia nechodili z jedných dverí do druhých. Tu treba otvorene povedať, klientske centrá veľmi veľa problémov poriešili. A to nielen na okresných úradoch, ale napríklad aj v našich zariadeniach, to sú úrady práce, pretože v tých klientskych centrách 80 % ľudí je vybavených a ďalej o to poschodie vyššie idú tí, ktorí majú špecifický problém, kde je nevyhnutné, aby odborný pracovník riešil ten ich problém. To znamená, aj tu je značný posun, ktorý jednoducho s touto otázkou súvisí.
A tu len pripomínam, čo som viackrát povedal. Verejná služba, prosím vás, to nie sú úradníci. To je veľmi široký – a v konečnej miere tu to zaznelo – diapazón ľudí, ktorí pôsobia v tých verejných službách a majú veľmi ďaleko k úradníkom. Robia ďaleko náročnejšie veci, ktorá súvisia skutočne s tými službami, a preto je potrebné trošku diferencovane k nim nahliadať. A práve preto si myslím, že možno aj táto úprava, táto novela bude perspektívne riešiť aj možnosť efektívneho alebo efektívnejšieho zhodnocovania tých ľudských faktorov, ľudských zdrojov, ako to zvykneme pomenovávať, aby sa vedeli objektívnejšie jednak náročnosť práce, kvalita práce vedieť zhodnotiť, pretože ak bolo 8 tried pod úrovňou minimálnej mzdy, no tak to bolo ďaleko, ďaleko náročnejšie a do istej miery aj neobjektívnejšie.
Čo sa týka, ku konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli. Minimálne k tomu návrhu, s ktorým pán poslanec Mihál vystúpil, nechám vyjadriť sa ešte aj kolegov odborníkov z Úradu vlády. Ale prvý základný nástrel si dovolím povedať. Čo sa týka otázky, že nie všetci tam majú otázku vysporiadanú s terajšou alebo s tou plánovanou výškou minimálnej mzdy. Je síce pravda, že ten novelizačný článok k zákonu o štátnej službe, ktorá je súčasťou toho, určuje tarifu prvej platovej triedy v štátnej službe na sumu 480, ale táto suma bude s účinnosťou od 1. januára, a to už je kolektívne dohodnuté, navýšená o 10 % valorizácie, čo znamená, že od 1. januára bude o 48 eur vyššia, takže 528 eur bude riešiť aj táto otázka, ako to minimum aj v tejto veci. A samozrejmá vec, že v roku 2020 bude opätovne o 10 % ďalších valorizovaná. Takže tento problém tu nie je, len je to na dve časti a ja si myslím, že po prijatí tohto zákona, bude asi nasledovať ďalší podpis kolektívnej zmluvy a všetky následné veci, ktoré s tým súvisia, až do účinnosti opatrení. Dôležité je, že tieto prostriedky sú zapracované a pripravené v štátnom rozpočte, tak jak ich bude v krátkej dobe do parlamentu predkladať minister financií.
Čo sa týka tej otázky aplikácie stupňov náročnosti práce podľa Zákonníka práce v štátnej službe aj vo verejnej službe, ak dovolíte, zareagujem, pán poslanec, k tomu, čo mi pripravili, možno aj s nejakým mojím komentárom. Ten váš návrh sa obmedzuje na isté konštatovanie, možno iba konštatovanie, že zvýšenie stupnice platových taríf nemožno ustanoviť menej priaznivo ako pre zamestnancov vykonávajúcich pracovnú činnosť obdobnej náročnosti, pri odmeňovaní ktorých sa postupuje podľa § 120 Zákonníka práce. Táto alebo takéto jednoduché porovnávanie je nepostačujúce, nakoľko štátna a verejná služba je v otázke náročnosti práce založená na odlišných princípoch, osobitne vo verejnej službe existuje pomerne rozsiahly katalóg pracovných činností, v ktorom je každá jedna činnosť zaradená do konkrétnej platovej triedy, pričom jedným z kritérií pre takéto zaradenie je aj náročnosť práce. Takto definovaný systém sa uplatňuje jednotne v celej verejnej službe. Jeho zmenou a postupom podľa vášho pozmeňujúceho návrhu by sa zaviedla značná nejednotnosť a jednotliví zamestnávatelia by postupovali individuálne a odlišne pri hodnotení pracovnej činnosti z hľadiska jej zaradenia do stupňa náročnosti podľa Zákonníka práce.
Toľko základný text, alebo stanovisko odborníkov z Úradu vlády, ale aj napriek tomu chcem vytvoriť podmienky a predpolie, pán poslanec, ak je záujem stretnúť sa s ľuďmi z Úradu vlády a tieto veci si prediskutovať, v maximálnej miere túto otázku podporím.
Čo sa týka ostatných vystúpení, skôr si myslím, že to bola, bola buď podpora, alebo upriamenie pozornosti na niečo, čo by ešte mohlo byť súčasťou toho a čo bude potrebné asi, aby počkalo tu. Myslím teraz aj na pána poslanca Hegera. No, pán Soták, áno, ja sa nečudujem zamestnávateľom, oni potrebujú pracovnú silu a poukazujú na to, kde by sa dala do istej miery ako zabezpečiť. Otázka prezamestnanosti v tom verejnom sektore. Viete, zamestnávateľ vo verejnom sektore je veľmi, veľmi odlišný. To je veľmi veľa subjektov, dnes hovoriť áno alebo nie, asi skutočne objektívnym kritériom je nejaký audit, ktorý by to zhodnotil, ale podľa jednotlivých odvetví, podľa jednotlivých možno aj zriaďovateľov týchto služieb, lebo opakujem ešte raz, ale minimálne, čo sa týka v štátnej službe, podľa informácií z ministerstva financií, sa istý audit pripravuje. Relatívne v nejakej dobe by mal byť vykonaný, hodnota za peniaze a proste tie odbory, ktoré sú tam, tieto veci idú riešiť. A myslím si, že odtiaľ vyjdú nejaké výstupy, ktoré sa potom celkom iste budú premietať aj do nejakých záverov, aj z hľadiska možno dopadov alebo riešení ľudských zdrojov.
Celkove si myslím, že tento návrh, po prvé, vnímajme ho ako jeden veľký kompromis rezortov, Konfederácie odborových zväzov a Združenia miest a obcí Slovenska, lebo to Združenie miest a obcí Slovenska, resp. jednotlivé obce a mestá sú najväčší zamestnávateľ, čo sa týka tej verejnej služby, spolu s VÚC-kami, a preto majú čo k tomu povedať. Ja som osobne rád, že došlo k tomu veľkému kompromisu. Pri každom kompromise je časť uspokojená, časť môže byť problémová, alebo ostala ešte predmetom riešenia do ďalších rokov po zistení niektorých vecí, ktoré súvisia s aplikačnou praxou. Tu sa nedá vylúčiť, že po nejakých rokoch bude dôležité, aby sa hľadal spôsob ako odstrániť veci, ktoré boli zistené z tej aplikačnej praxe. No a ja som trošku optimista po skúsenostiach, ktoré mám napr. s valorizáciou sociálnych služieb a jednotlivým vyjednávaním, že aj keď ten mechanizmus v tej pravidelnej valorizácii tam nie je obsiahnutý, že môže byť väčší priestor zohľadňovať ďaleko objektívnejšie veci, ktoré v priebehu toho roka prídu a nastavia sa, alebo dvoch, pokiaľ bude uzavretá na dva roky kolektívna zmluva, aby sa vedeli zvážiť a dostať do toho.
Ja si myslím, že je aj na nás, terajšej aj tých budúcich vlád, aby nedopustili stav, aby tie tarify, aj tie najnižšie, opätovne klesli pod úroveň, úroveň minimálnej mzdy. Toľko možno reakcia.
Opakujem ešte raz. Ďakujem veľmi pekne, ďakujem z tohto miesta aj kolegom z rezortov, ktorí sa podieľali na príprave, kolegom z Úradu vlády, od odborárov, Združenia miest a obcí Slovenska, že sa s touto otázkou vysporiadali. A som presvedčený, že máme pred sebou veľmi pekný zákon, ktorý v značnej miere porieši otázky, ktoré sa tu dlhodobo tak trošku posúvali, a teraz je tu priestor, aby sme ich odstránili.
Ďakujem pekne za podporu, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení je najmä zavedenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení ako efektívneho nástroja na zamedzenie odvodovej optimalizácie subjektov. Ročné zúčtovanie bude vykonávať Sociálna poisťovňa a bude sa týka poistného na povinné sociálne poistenie zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Toto bude platené a odvádzané preddavkovo, vykoná sa nad ním ročné zúčtovanie tak, že sa porovná zaplatené poistné s poistným, ktoré sa malo zaplatiť. Na to bude potrebné zmeniť pravidlá a postupy súvisiace s platením poistného. Nebude sa týkať dobrovoľne poistených osôb, poistencov štátu ani úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľov.
Ročné zúčtovanie sa zavádza do súčasného právneho stavu, čo znamená, že právna úprava má za cieľ vykonať len tie zmeny, ktoré sú nevyhnutné na zavedenie ročného zúčtovania. Navrhuje sa, aby poistné začalo platiť preddavkovo od 1. januára ´21, ročné zúčtovanie sa má prvýkrát vykonať v roku 2022 za rok 2021.
V novele zákona sú obsiahnuté aj zmeny pre rodičov pri súbežnom nároku na materské pre oboch, ak sa starajú každý o iné svoje dieťa, ako aj zmeny majúce pre poistenca pozitívny vplyv na výpočet denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok.
Okrem pozmeňujúcich návrhov legislatívno-technického charakteru, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, vzišli z rokovaní výborov Národnej rady vecné návrhy, a to najmä, obdobne ako v predošlých rokoch, jednorazové zvýšenie sumy vianočného príspevku niektorých poberateľov dôchodku o 12,74 eura. Pripomínam však, že tento návrh bol už schválený v rámci novely zákona o sociálnych službách, pretože v tejto dobe sa už vlastne pripravuje vyplácanie toho vianočného príspevku. Ďalší pozmeňovací návrh sa týka zavedenia maximálneho mesačného vymeriavacieho základu pre dodatočne zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie. Bol tam aj ďalší návrh v spoločnej správe, ktorý sa týkal otázky zdravotníctva a oddlžovania, tiež je táto otázka poriešená, alebo medzitým, vzhľadom na to, že druhé čítanie bolo posunuté, sa vyriešila táto otázka v inom zákone.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyslovujem podporu uvedeným pozmeňovacím návrhom, ktoré ostali z tej spoločnej správy, a zároveň sa uchádzam o vašu podporu v predloženej novele príslušného zákona.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení (tlač 997).
Národná rada uznesením č. 1220 z 13. júna 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci, určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný vládny návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch jedna až šesť v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru, schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 123 z 11. septembra 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja veľmi kratučko sa chcem vyjadriť k tomuto zákonu. Nebudem sa nejako vyjadrovať k technikáliam ani pozmeňujúcim návrhom, verím, že to urobia moji kolegovia.
Ja by som chcel len jednu vec, pri tomto mi nedá nepovedať a s takým poľutovaním, pretože, keď sme sa na túto tému bavili aj na finančnom výbore a pýtal som sa zástupcov ministerstva na to, či táto úprava alebo tento prechod na ročné zúčtovanie, ktoré by mohlo potom z prvého počutia naozaj znamenať nejaký ten správny krok, tak keď som sa opýtal, či toto bude viesť k tomu dlho plánovanému a zamýšľanému a myslím si, že dobre zamýšľanému tomu UNITAS-u, aby sme zjednotili teda výber a evidenciu týchto dávok, tak som zistil, že vlastne štvorročné úsilie a 15 mil. investícií, 15 mil. eur, nebude viesť k tomuto a svojím spôsobom nevytvorí to platformu na nejaký potom už posledný krôčik, ktorý by to preklopil. Čiže ako keby sme úplne zabetónovali ten prechod na UNITAS a raz a navždy sa s ním vlastne týmto zákonom rozlúčili. A to si myslím, že je naozaj zlý krok, pretože tá idea určite bola veľmi dobrá, a nerozumiem tomu. Považujem to teda za veľmi zlý krok, asi nemám k tomu, čo viac povedať.
Druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, a to je vlastne to odstránenie alebo zvyšovanie teda toho stropu. Ja si myslím, že solidarita je veľmi dôležitý prvok vôbec pri fungovaní štátu aj v dôchodkovom systéme, vôbec súčasťou tohto ministerstva alebo práce tohto ministerstva určite solidarita má svoje veľké miesto. Na druhej strane, ak sa zvyšujú stropy a ľudia, ktorí sa podieľajú na tom, že viacej prispievajú, nedostanú z toho aspoň nejaký úžitok, tak si myslím, že to je nekorektné, pretože nemôžme byť neféroví na úkor druhých. To už potom neni solidarita, lebo solidarita je to, že ja sa podelím a rozumiem tomu, že ja mám viac a dám tým, ktorí majú menej, ale akonáhle hľadám riešenia, kde niekomu vytiahnem z ľavého, pravého zadného vačku, tak už mi to, už sa mi nepáči samotný ten motív. Musím na rovinu povedať, že tento motív vidím aj pri zákonoch z dielne ministerstva financií, keď prichádza s rôznymi návrhmi zvyšovania nepriamych daní, a takýmto spôsobom vlastne nútenou formou vyberajú peniaze z vačkov ľudí. Tuto vidím podobnú metodiku. A preto si myslím, že je nabúraný aj ten princíp solidarity. Neprešiel? (Reakcia predkladateľa.) Aha, čiže to neprešlo, dobre, dobre, tak to sa ospravedlňujem, to som nepostrehol. Takže to určite tam nie je? Dobre, dobre, lebo tomu som sa venoval. Ďakujem veľmi pekne za opravu. Takže beriem späť posledné dve minúty.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán kolega, len, len teda veľmi krátku poznámku k tomu vášmu chápaniu solidarity ako princípu. Viete, niekto má nepochybne v spoločnosti viac a niekto menej. Ale princíp spočíva v tom, že ak má niekto viac, má preto, lebo funguje spoločnosť. Lebo spoločnosť má dostatok peňazí na to, aby vzdelala jeho potenciálnych spolupracovníkov, že budú zdraví, že spoločnosť bude mať infraštruktúru a podobne. To znamená, že nepochybne základné mechanizmy toho, akým spôsobom ako jednotlivci dobývajú, povedzme, že majetok, keď chcete, spočíva v štandardoch, povedzme, daňovým systémom, inými poplatkami. Ale v tejto súvislosti potom aj solidarita stojí na celkom iných princípoch, ako na takých, že či niekto dáva viac a niekto menej, alebo mu berieme. To je problém, že ten spoločenský stroj proste musí hľadať vyvážený rozmer. A spravidla práve vo veciach, ktoré majú charakter sociálnej dávky alebo majú charakter sociálneho peňažného plnenia, práve vtedy ide o silný prvok solidarity, ktorý ani z ďaleka nemôže v sebe subsumovať aj ten princíp pravdaže, akým spôsobom je, niekto zarobí viac, záslužne, a menej. Solidarita má dramaticky inú vnútornú podstatu. A len preto som si teda dovolil ponúknuť voči vášmu názoru aj tento môj názor.
Ďakujem vám.