35. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, k vášmu hrachu, pán poslanec. Hovorili ste, že riešením v tejto situácii je otvorený trh a spravodlivé podmienky pre všetkých. Len nejako vám ušlo, že slovenskí pôdohospodári dostávajú ďaleko nižšie dotácie na hektár. A teda ak chceme túto deformáciu nejakým spôsobom riešiť a keďže vy ste to neriešili a my ju vyriešiť nedokážeme, pretože Európska komisia a európske inštitúcie stále podfinancovávajú svojimi dotáciami slovenských pôdohospodárov a nedávajú im toľko, koľko francúzskym, rakúskym, nemeckým a podobne, tak je prirodzené, že nemeckí, francúzski, rakúski pôdohospodári vygenerujú potraviny za nižšie peniaze.
A keďže tieto reťazce nemecké, francúzske, rakúske majú záujem predať predovšetkým produkciu z domácich trhov, tak nám dovezú tieto ich výrobky a naši pôdohospodári potom nemôžu ani konkurovať ani cenou a nemajú ani kde predať. Takže pokiaľ máme neférové prostredie a nepôsobí tu otvorený trh, tak ako to liberáli často proste ako víziu vidíte, tak zatiaľ musíme robiť korekcie. A toto je naša korekcia, náš pokus o korekciu deformácií trhu a systému obchodovania v rámci Európskej únie.

Pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Pán kolega, snáď jeden taký postreh k vášmu vystúpeniu, s ktorým v plnej miere súhlasím. Nie je jedno, v ktorej krajine ako sa stavajú k potravinám. V takom Maďarsku z pôvodných 27 % DPH klesli na 5 percent. Na Slovensku máme 10- a 20-percentné pásmo. Taká slovenská hrdá bryndza alebo zemiaky tu sú za 20 percent. Teraz pripočítajte aj tieto percentá, ktoré SNS hrdo tam pripočítava. V Rakúsku 10 % a potom sa čudujeme, že Slovensko chodí nakupovať do Rakúska.
Ale keď chceme pomôcť tým poľnohospodárom, tak je treba začať tam, aby bol spracovateľský priemysel. Tak prečo SNS nedá daňové úľavy každému potravinárovi, ktorý preukáže, že investoval do svojej modernizácie svojej fabriky? Pre Jaguar sa nájdu peniaze? Lebo tomu sú blízko finančné skupiny z Nitry, ktorí to stavajú a ktorí to dozerajú? Stíhačky, na to máme peniaze? Ale na to, aby ste dali daňové úľavy farmárom a potravinárom, na to nemáte peniaze? Ako treba sa odborne na to pozrieť. Ale keď sa na to odborne pozeráte tak ako Danko na svoju rigoróznu prácu, ktorú nevie nájsť, tak to nikdy v živote nedosiahnete.
A ešte snáď jeden taký postreh. Keď tu kolegovia z SNS pre vás hovoria, že naši farmári dostávajú menej peňazí, tak snáď by mali dodržať svoje slovo, lebo tú zelenú naftu, ktorú omieľajú, sľúbili farmárom minulý rok, ale ešte tento rok to nedorazilo.

S reakciou pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa zapojili do diskusie.
Dobre si, Edo Heger, vypichol to s tými vajíčkami. Naozaj to neovplyvníme my, že ony odídu za vyššími cenami. To, čo môžme my urobiť, proste robiť z tejto ekonomiky efektívny systém, aby viac peňazí mali naši ľudia.
Pán Paška, no dobre, toto beriem úplne, že problém je v tej diskriminácii. No ale riešme ten problém a tam ja osobne sa rád s vami spojím na takej práci, lebo toto je riešenie problému. Ale keď ho riešime niekde inde, tak je to proste ako v tom vtipe, že niekto hľadá alumíniový kľúčik na ceste, kde svieti svetlo, hoci ho stratil na vedľajšej.
Ďakujem.

O vystúpenie požiadal pán navrhovateľ. (Reakcie z pléna.)

Ospravedlňujem sa, však ale budeme mať ešte k tomu priestor. Dovoľte mi, kolegyne, aby som v polčase vystúpil k tomuto návrhu a povedal pár myšlienok za navrhovateľov k tomuto návrhu zákona, pretože bolo povedané veľa, veľa vecí sa opakovalo. Keď tak pozerám, kto je nahlásený, tak sa to ešte bude znova opakovať, ale rád by som zodpovedal niektorým otázkam, ktoré by som rád zdôraznil, a možno je to naše rozdielne videnie tejto problematiky.
Raz a navždy, tá forma podania tohto návrhu do Národnej rady, s touto otázkou sa stretávame stále, keď koaliční poslanci – a teraz to beriem en bloc – dajú ktorýkoľvek návrh zákona, tak stále opozícia kritizuje to, že prečo to nejde formou vládneho zákona, ale prečo to ide poslaneckým návrhom. Na druhej strane nás kritizujete niekedy, prečo nie sme viacej aktívni a prečo nedávame viacej poslaneckých návrhov, prečo idú len vládne návrhy.
Ten argument, že táto téma je súčasťou programového vyhlásenia vlády, je pravda. Takisto súčasťou programového vyhlásenia vlády bolo aj zrušenie daňových licencií. To taktiež išlo návrhom poslancov za Slovenskú národnú stranu a vtedy sa nikto z vás neozval, kolegovia z SaS, že by to bolo niečo nezvyčajné, že by to bolo niečo zlé, že by to bolo niečo neprimerané. Tak bol by som rád; a tiež to bol dosť systémový zásah, pán Kažimír dodneska nad tým plače, že sme mu zrušili dieťa. Ale vtedy tá kritika nezaznela. Nerozumiem, prečo tá kritika je dnes. Tak buď máme rovnaký meter na všetko, alebo potom otvorene povedzme, že máme selektívny prístup k rôznym veciam.
Sociálne opatrenie; no toto nie je sociálne opatrenie. Bolo to tu na začiatku spomenuté, tuším aj pani predsedníčka hospodárskeho výboru to spomenula, taktiež aj pán Poliačik. Naším hlavným zámerom je nájsť dodatočné zdroje v agrosektore, aby sme vedeli nájsť systémové riešenia na podporu slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Na to, aby sme vedeli pomôcť slovenským poľnohospodárom a potravinárom, sú potrebné dodatočné zdroje. Dobre viete, že farmári každý mesiac žiadajú vládu Slovenskej republiky a hlavne ministerstvo pôdohospodárstva, že chýbajú zdroje na rôzne opatrenia. Mali sme tu sucho, chýba 40 mil. na závlahový systém. To je, čo vravela pani Zemanová, že akým spôsobom vieme eliminovať klimatické zmeny. Tak práve vybudovaním zavlažovacích systémov. Na to chýbajú peniaze, pretože máme tu dlh 25 rokov, kedy sa do tohto vôbec neinvestovalo a dneska nás ten dlh dobieha a poľnohospodári sa jednoducho obracajú na štát, akým spôsobom vieme im pomôcť.
Takéto opatrenia majú aj okolité krajiny, ktoré cez svoje štátne rozpočty dotujú; to je zlé slovo; dofinancovávajú, napomáhajú svojim vlastným domácim poľnohospodárom aj potravinárom. Napríklad Česká republika každý rok 160 mil. eur dávajú svojim. Maďarsko cez 300 mil. eur ročne dávajú dodatočnú pomoc svojim poľnohospodárom a potravinárom. Slovensko doteraz násobne menej, skoro nič, pretože neboli vytvorené zdroje na takéto požiadavky. A práve teraz, aj čo sa týka tej zelenej nafty. Aj toto opatrenie v rámci zelenej nafty nebude na repku a neviem, čo ste tam spomínali, pán Pčolinský, ale bude to na živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu. To znamená ovocie a zelenina. Ovocie a zelenina. Nie technické plodiny, ale špeciálna rastlinná výroba.
Celá tá diskusia, ktorá tu je, by bola asi zbytočná, keby ten trh fungoval ideálne a špeciálne, keby trh v rámci obchodný reťazec verzus slovenský dodávateľ, potravinár, poľnohospodár, keby tam platili aspoň tie nepísané pravidlá slušnosti, ktoré fungujú v každom trhu. Len, žiaľbohu, na Slovensku to neexistuje.
Dominancia obchodných reťazcov, už to tu bolo tuším spomenuté, ovládajú viac ako 80 % trhu s potravinami. 80 % ovláda zopár firiem, ktoré určujú na našom trhu podmienky a doslova využívajú to, že naši slovenskí poľnohospodári a potravinári nemajú kam svoje výrobky umiestniť, a tak sú nútení dohodnúť sa s týmito reťazcami a reťazce to patrične aj využívajú.
Takzvané nekalé praktiky, ktoré na Slovensku, a nielen na Slovensku, aj v rámci krajín V4, to, že existujú, si uvedomili aj na európskej úrovni a aj počas rakúskeho predsedníctva v Rade Európy mali za úlohu a vlastne už je pripravená smernica, ktorá má tieto nekalé praktiky vo veľkom obmedziť. Tuším v návrhu na tú smernicu sú štyri opatrenia na tie nekalé praktiky, ale naše ministerstvo už má pripravený návrh, ktorý tento problém rieši, a ďaleko viacej je tam opatrení na to, akým spôsobom zabrániť tomu, aby obchodné reťazce zneužívali svoje dominantné postavenie voči slovenským poľnohospodárom a potravinárom a aby tie, tam tie váhy alebo tá rovnováha síl bola aspoň ako-tak zachovaná a nemusela dodatočne zvyšovať náklady dodávateľom, potravinárom, poľnohospodárom.
Bolo tu spomenuté, že od začiatku roka doteraz bol rast cien potravín zhruba 5,4 percenta. Áno, bol nárast, to ešte ani odvod neexistoval. Preto sa pýtam, prečo tie ceny potravín rástli? To bol jeden z prvých argumentov alebo informácií, ktoré sme získavali od potravinárov a poľnohospodárov, že kvôli čomu bol spôsobený ten rast cien.
Na komore SPPK nám nevedeli povedať, kvôli čomu tie ceny rástli, pretože ich členovia – a zastupujú skoro všetkých potravinárov a poľnohospodárov – od začiatku roka, zhruba pol roka to bolo sledované obdobie, nezvyšovali svoje dodávateľské ceny do obchodných reťazcov, ba niektorí znižovali. Preto sa pýtam, prečo cena pre konečného zákazníka vzrástla o 5,4 percenta.
Tie obavy, že zvýšenie, resp. zavedenie tohto odvodu spôsobí neúmerné zvýšenie cien, my rázne odmietame, pretože ako ste tu spomenuli, a sú na to štatistické dôkazy, že tie obchodné prirážky, obchodné prirážky, to znamená, za čo to kúpim, čo si prihodím a za čo to predávam konečnému spotrebiteľovi, sú neprimerane vysoké.
Slušná obchodná marža v potravinárskom priemysle je od 27 do 35 percent. Určite viete, že naše výstupy, ktoré sme mali, dokazovali niekoľkonásobne vyššie obchodné prirážky, ktoré si obchodné reťazce nechávajú, a preto majú priestor na to, akým spôsobom tento odvod zvládnuť, aby to nemuseli premietnuť do cien a aby nemuseli ukracovať svojim zamestnancom. Na západe priemerná obchodná prirážka je okolo 35 percent. Prečo na Slovensku tie reťazce majú niekedy dvoj- aj trojnásobné obchodné prirážky v závislosti od komodity, ktorú predávajú?
Zaznelo tu, že kde sa tie peniaze použijú; to už môj kolega pán Paška rozprával; a že je obava zo zneužitia týchto finančných prostriedkov. To taktiež rázne odmietame, pretože je jasne stanovené, že to bude na podporu zelenej nafty, ktorá bude podporovať nielen živočíšnu, ale aj špeciálnu rastlinnú výrobu. Taktiež sa to bude vzťahovať alebo bude sa akumulovať istý zdroj financií na to, aby sme v budúcnosti vedeli vykrývať, nazvime to, krízové situácie, ktoré sú spôsobené či už počasím, alebo inými nepredvídateľnými javmi, tak, aby sme vedeli našim poľnohospodárom a potravinárom pomôcť.
A nesúhlasím, čo povedala pani kolegyňa Zemanová, že si to majú poľnohospodári riešiť sami a nechať ich v tom samých. Všetky okolité krajiny pomáhajú svojim poľnohospodárom a Slovensko by malo tiež podľa nášho názoru, len chýbajú na to adekvátne finančné zdroje.
Obava, že Európska komisia začne konanie voči Slovensku; my sme si veľmi pozorne sledovali proces, ktorý bol v Maďarsku a v Poľsku, a dali sme si vypracovať aj posudky odboru legislatívy príslušných ministerstiev, aby sme sa tomuto vyhli. Takže nemáme obavu z toho, že by tento návrh v takom znení, ako je, by mal mať problém. Pretože Európska komisia nebola proti samotnému zmyslu toho zavedenia odvodu, ale jednotlivé štáty – Poľsko, Maďarsko – mali tam veľmi selektívne pristupovanie k plateniu tohto odvodu a to bolo napadnuté zo strany Európskej komisie a následne Európskeho súdu, kvôli čomu tie odvody neboli úspešné.
Zaznelo tu, že akým spôsobom vieme zvýšiť týmto odvodom produkciu slovenských výrobkov. To je to, čo som už spomínal na začiatku. Slovenskí dodávatelia a potravinári robia s veľmi nízkymi prirážkami, čiže nemajú dodatočné zdroje na investovanie a zvyšovanie svojich výrobných kapacít. To je alfa a omega toho celého. Jednoducho oni, keď predávajú do obchodného reťazca, ak je dobre, s nulou, ak je veľmi dobre, s veľmi malým percentom zisku. Nemajú dodatočné zdroje na to, aby mohli investovať do inovácií, rozširovania výrobných kapacít, možno rozširovania o iné druhy sortimentov. A preto nám klesá potravinová sebestačnosť, lebo firmy, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve, jednoducho sa na to vykašlú, pretože nemajú tak dobre za to zaplatené ako ich kolegovia v zahraničí. Preto musí štát istým spôsobom do tohto zasiahnuť.
Pán Jurzyca, o tej sebestačnosti a vajcia. Nie je tu. Prečo obchodné? No, to je to nepochopenie toho celého, že prečo na Slovensku nebol dostatok vajec, keď bola tá fipronilová kauza. No to bolo z toho dôvodu, že na Slovensku sa dovážajú vajcia zo zahraničia, ktoré tým fipronilom boli postihnuté. Preto bol zakázaný ich dovoz, a preto na Slovensku chýbali. Keby obchodné reťazce mali zakontrahované slovenské vajcia, tak takýto problém nemáme. Ale my na Slovensku predávame viacej poľské, belgické, nemecké vajcia ako tie naše slovenské. A to je to, čo vravíme, že jednoducho nie je rovnaký meter na všetkých, na tých slovenských a na tých zahraničných.
Izolácia ekonomiky. Poviem vám príklad, akým spôsobom sa môžu slovenskí potravinári dostať do zahraničia, no môžme ich spočítať na prstoch jednej ruky. Každá krajina sa snaží podporovať tých svojich a veľmi ťažké je presadiť sa na týchto trhoch. A slovenskí potravinári by vám vedeli o tom rozprávať, akým spôsobom sa v podstate je tam nemožné dostať, pretože štáty si chránia to, čo majú doma, a Slovensko by malo taktiež pristupovať k tomu.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami šesť poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja teda po poradí k tým veciam.
Poslanecký návrh. Áno, aj mňa to veľmi prekvapilo, o to viac, keď je to v programovom vyhlásení vlády. Dokonca som bol prekvapený, keď som videl v relácii pána Lapšanského, jak teda hovoril, že sa teší z toho, že tí poslanci to navrhli. Ja si hovorím, že o čo tu ide, však akože, kolegovia, toto je tak závažný návrh. Ja teda nepamätám si úplne, že ako boli tie licencie, to sa ospravedlňujem. Ale tuto ma to tiež prekvapilo, lebo dalo sa očakávať, dalo sa očakávať, áno, však hovoril to, že bol poslanecký, ale že nepamätám si na to, že vtedy to bol poslanecký, ale okej.
Ja rozumiem aj tomu argumentu, ktorý hovoríte, že áno, ste možno obviňovaní, že málo poslaneckých návrhov. Toto podľa mňa, ak je to aj v programovom vyhlásení vlády, tak to určite nepatrí na poslanecký návrh už len preto, že to je v programovom vyhlásení vlády, a po druhé, že máte ten rezort. Ešte keby ste nemali ten rezort, okej, dobre, poviem si, beriem to do vlastných rúk. Ale vy aj ten rezort máte v rukách, čiže to mohla kľudne pani ministerka priniesť, vy ste mohli to podporiť a podobne. O to viac, že naozaj to medzirezortné pripomienkové konanie by veľa vecí odladili z toho, čo tu teraz je. Lebo to predsa sa to deje medzi tými rezortami, môžu sa vyjadriť dotknuté subjekty, nie je to až tak pod takou paľbou pozornosti a dá sa to vylaďovať. Toto ako keby ušlo.
Potom tam bolo povedané, že majú priestor na to, že snáď to tie reťazce akože neprenesú do tej ceny. No, ako toto neni, že tak snáď to neprenesú, ony to prenesú. Ony to aj hovoria a biznis nepustí. Tí ľudia nemajú prečo byť, ako dotovať to. To sú biznismeni. To sú proste tvrdí biznismeni, povedzme si na rovinu. Preto som aj hovoril, ak chcete ich postihnúť, prineste zákon, ktorý to spôsobí. Ale tento zákon to nespôsobí. Takže ešte potom bolo, že nevedeli, jaj, ty si hovoril, že nevedeli tie reťazce. Nie. Pýtal si sa potravinárov, že prečo tie ceny vzrástli, že nevedeli ti povedať. A pýtal si sa aj reťazcov? Lebo to je zaujímavé, prečo to teda vzrástlo, keď to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál.