35. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Kollár, v plnej miere s vami súhlasím a som nesmierne rád aj tomu vášmu procedurálnemu návrhu, ktorý ste predložili, aby sme nepokračovali v prerokovaní tohto návrhu, ktorý predložili kolegovia zo SNS. Snáď dovoľte, aby som vás doplnil, prečo na Slovensku stúpajú ceny potravín tak; rýchlejším tempom ako v Európskej únii?
Aby to pochopili aj kolegovia z vládnej koalície, že to nie je len o rigoróznej práci, ktorá sa stratí, to je o tom, že keď zvýšite zaťaženie miest, lebo zvyšuje sa minimálna mzda, ale odpočítateľné položky tam nie sú a zdaňovanie miezd na Slovensku je vyššie ako v Rakúsku, tak to sa premietne niekde do tých cien. Keď sa pozrieme na ceny energií, že dávame dotácie pre baníkov z jedného vrecka, z druhého vrecka prikážeme, že každý má platiť viac za elektriku, lebo baníctvo, aby mohli chodiť s alobalom, tak to sa potom tiež prejaví v cene potravín. Keď my to máme drahšie ako v okolitých krajinách, tak to sa tiež prejaví v cene potravín. To sú všetko fakty, ktoré sme dopredu doteraz poukazovali v tejto Národnej rade. Len ako sa zdá, vy účelovo si pamätáte alebo nepamätáte veci a to asi ide od samého vášho predsedu, ale to je javom celej tejto vládnej koalície.
Takže, pán kolega, aj toto im treba pripomenúť, že tie ceny u nás rastú preto, lebo máme takéto skryté poplatky, ako aj tento odvod, ktorý tu chcú zaviesť, v mnohých miestach, a preto sa to prejavuje vo vyšších cenách. Prečo na Slovensku sú vyššie ceny ako v Rakúsku? Odpovedzte si!

Poslanec Klus.

Ďakujem. No, pán poslanec Kollár, pomerne expresívne, ale jasne pomenoval slabé stránky tohto návrhu zákona. Ja som mu vďačný najmä za tú štatistiku, ktorú spomenul ohľadom straty malých aj väčších reťazcov a ktorá tu hrozí práve presadením tohto návrhu zákona. My si myslíme, že slobodná súťaž je to, čo môže pomôcť pri zlepšovaní podmienok nielen našich poľnohospodárov, alebo aj našich malých reťazcov, a rád by som pripomenul, že už dva veľké reťazce zo Slovenska odišli. Treba povedať úplne objektívne, že možno aj to je jeden z dôvodov, prečo nám na Slovensku ceny potravín rástli.
A tak isto treba povedať aj to, že uvedomme si, ako do iných reťazcov neďaleko odtiaľto na rakúskej strane hranice alebo Maďarska chodia vo veľkom a húfne nakupovať najmä obyvatelia Bratislavy a ono to tiež súvisí so slobodnou súťažou a s tým, že nezmysly, o ktorých tu teraz, bohužiaľ, dnes rokujeme, práve v týchto končinách nefungujú tak, ako ich predkladáte vy.

Pán poslanec Paška, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, vážený pán poslanec, je také príslovie, netreba sťahovať gate, keď brod je ešte ďaleko. Vy hovoríte o tom, čo bude, ale my vieme, že tak nebude, ako hovoríte. My vieme, že žiadne zvyšovanie nemusí byť na Slovensku, keď sa zavedie tento odvod, pretože väčšina slovenských výrobcov týmto nijako nebude postihnutá ani predajcov. To znamená, ani Starý otec, ani COOP Jednota, ani ďalší, ktorí v oblasti obchodu podnikajú, nebudú postihnutí týmto odvodom, pokiaľ v podstate budú nastavené podmienky tak, aby ich nepoškodili.
A už iba k tomu strašeniu. No viete, je to jeden z vážnych argumentov, ktorým narábajú v súčasnosti najmä tie zahraničné reťazce. Len vieme o tom, že ony dávajú aj veľa peňazí do reklamy najmä v tomto období. Veľmi vďačne investujú do reklamy v rozličných firmách a myslím, že práve v tých médiách, ktoré zverejňujú ich reklamu a ktoré žijú z reklamy, dochádza aj ku konfliktu záujmov v tomto prípade. Takže ak hovoríme o tom, že treba sa venovať tejto problematike vecne a s argumentami, ktoré sú reálne, tak myslím, že v tomto vašom vystúpení tie reálne argumenty chýbali.

S reakciou pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Baláž, vy ak túto hlúposť prijmete, tak tie ceny potravín pôjdu hore. A vy ste presvedčený, že nebudú rásť. Tak sa stavte o váš mandát, že keď tie ceny po tomto zavedení pôjdu, tak že položíte mandát, keď vzrastú ceny. Ja s vami do tejto stávky pôjdem tiež. Keď ste taký hrdina, tak sa postavte a povedzte, položím mandát, keď narastú ceny v týchto štyridsiatich vybraných reťazcoch. To neurobíte, lebo vám takto cvrká. Teraz ideme ďalej.
Pán Bernaťák, vy chcete pomáhať týmto, vy chcete pomáhať slovenským výrobcom. Ale vy týmto neodborným návrhom zákona, ktorý ste takto neodborne pripravili, tak postihnete aj reťazec Starý otec. Starý otec je čisto slovenský reťazec, ktorý ponúka iba slovenské výrobky, a vy idete aj tento čisto slovenský reťazec so slovenskými výrobkami, idete postihnúť 2,5 percentami. Nehovorte, že nie! Áno, aj ten tam do toho spadne, pán Bernaťák. To znamená, že keď chcete hovoriť o odbornosti, tak si to pozrite a zmeňte to! Preto sa o tom bavíme, lebo je to strašne nedokonalý zákon, ktorý postihne aj našich slovenských výrobcov, výlučne slovenských výrobcov. Lebo tento reťazec Starý otec je, len so slovenskými výrobkami obchodujú.
A teraz, pán Paška, ako keď si myslíte, že INESS alebo Klub 500, že sú to banda blbcov alebo hlupákov, ktorí nevedia napočítať, a všetci sa tuná tvárite odborne a že to sú potom hlupáci(?), keď dali jasné čísla, jasne pomenovali tržby, zisky, pomery, obraty štyridsiatich najväčších reťazcov, a keď zavediete túto daň a ony to premietnu do cien potravín, tak zdvihnú ceny potravín o 2,5 percenta. A keď to nezanesú, tak 36 z nich bude v strate, pardon, 34 z nich bude v strate, iba 6 bude v zisku. Tak mi povedzte, čo ste týmto vyriešili? Ja vám poviem čo, veľké gulové ste vyriešili. Bude, budú ľudia platiť väčšie potraviny. Jak tu sedím, budú, len si to neviete priznať, že ste blbosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší v rozprave, pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, tak jednou, jednou vecou na mojom vystúpení asi pána poslanca Baláža poteším, budem hovoriť trochu tichšie ako pán poslanec Kollár, ale obávam sa, obávam sa, že zvyškom toho, čo poviem, asi moc potešený nebude.
Pán poslanec Baláž sa tu sťažoval, že v doterajšej diskusii nezaznela žiadna konštruktívna pripomienka, žiadny návrh na to, že ako to urobiť inak, ako to vylepšiť. No, ale to je prirodzené v situácii, keď vystupujete k návrhu, ktorý považujete za zlý vo svojej podstate. Ak je niečo také, že je to technicky nedokonalé, tak môžete navrhovať, že tuto takýto parameter zmeníme a potom by to mohlo byť lepšie, ale my s týmto návrhom nesúhlasíme, tak ako je predložený, s jeho filozofiou, s jeho podstatou.
Budem hovoriť o troch veciach. Tá prvá sa týka práve filozofie, ktorá je za týmto návrhom a ktorá sa objavuje vo viacerých návrhoch vládnych strán, a teda niekedy nielen vládnych, bohužiaľ. Tá filozofia, neviem, či nazvať populizmom, metatizmom alebo ľavicovým zmýšľaním, aj keď SNS sa tvári ako pravicová strana, je založená na tom, že odniekadiaľ niekomu z jedného vrecka niečo vyberiem a niekomu to dám. Hej, tak v tomto prípade si myslíme, že vyberieme reťazcom, lebo tie sú tie zlé, nikto ich nemá rád a sú také silné, a dáme ich poľnohospodárom a potravinárom našim. Lebo veď to sú naši, takí drobní, tých máme, tých máme radi. Len toto, samozrejme, že na tom je založené množstvo politík štátu, ale toto veľmi často nefunguje.
Ale zaráža ma, ako často v poslednom čase s podobnými návrhmi a nápadmi koalícia prichádza. Však mali sme tu rekreačné, rekreačné poukazy. Tiež zoberieme peniaze zamestnávateľom a dáme ich akože zamestnancom, ale teda v skutočnosti nahráme nejakému konkrétnemu biznisu. Nedávno sme tu mali odvod z poistného, opäť. Európska únia povie, že na poistné sa nebude platiť, z poistného sa nebude platiť DPH, a zároveň si zavedieme nejaký osobitný odvod z poistného.
Toto je niečo podobné. Pred časom tu Ficova vláda presadila, že znížime DPH na niektoré základné potraviny, a teraz SNS prichádza s daňou z jedla. Nevolajme to osobitný odvod. Podstata toho návrhu je, že je to daň z jedla, aj keď bude postihovať v prípade niektorých reťazcov aj iné ako potraviny, iné tovary, ale teda podstata toho návrhu je, že je to daň z jedla. A je za tým predstava o tom, že nie ľudia vedia najlepšie, ako narábať so svojimi peniazmi, ale že vy viete, že jedným zoberiete a druhým dáte; a teraz nehovorím o tom, že či to bude fond, či za tým bude nejaký klientelizmus, či sa tam bude dohadzovať niečo, niečo nejakým svojim, alebo to bude zvýhodňovať jeden sektor oproti druhému. Táto filozofia je pomýlená, pretože subjekty na trhu vedia lepšie naložiť so svojimi peniazmi, ako to vie štát, a ľudia sami vedia lepšie naložiť so svojimi peniazmi, ako to vedia urobiť politici alebo úradníci.
Druhý aspekt, pre ktorý ten návrh je zlý alebo ktorý mu možno vyčítať, je, a to už tu zaznelo, to obchádzanie legislatívneho procesu. Aby som sa teda neopakoval po predrečníkoch, tak sa teda vyjadrím, vyjadrím len k takým aspektom, ktoré nezazneli. Je teda dosť veľký rozdiel medzi tým, že keď je niečo poslanecký návrh a vládny návrh, lebo keď je to vládny návrh, a vy ste to mohli cez vašu ministerku predložiť ako vládny návrh, tak je k tomu normálne medzirezortné pripomienkové konanie.
Ľudia možno nevedia, že medzirezortné pripomienkové konanie je aj k poslaneckým návrhom zákonov, ale to je až potom, keď prejdú prvým čítaním a potom sa, potom k poslaneckým návrhom zákonov sa môže vyjadriť vláda a keď sa má k tomu vyjadriť vláda, tak každý materiál, ktorý ide do vlády, ide cez MPK. Ale rozdiel je v kvalite, a teda v dĺžke, že štandardná dĺžka je, myslím, 15 pracovných dní, tuto to veľmi často býva skrátené na nejakých päť alebo sedem dní, ale hlavne dôsledky. Keď sa v rámci normálneho medzirezortného pripomienkového konania ozve nejaká iná štátna inštitúcia alebo sa ozve, ozve verejnosť a povie nejaké argumenty, tak aj na tých ministerstvách; a ja mám osobné skúsenosti s tým, lebo zvyknem pripomienkovať, zvyknem organizovať hromadné pripomienky a zvyknem na ministerstvách absolvovať aj rozporové konania, tak ak tam nie je nejaký zásadný filozofický rozpor, tak sú náchylní pracovníci ministerstiev počúvať vecné argumenty a je možné vecne ovplyvniť návrh zákona vecnými argumentami. Povedal by som, že oveľa, oveľa efektívnejšie, ako keď už tuto vedieme politické boje na pôde parlamentu. Keď je to, keď je to to náhradné medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré je k stanovisku vlády, tak jeho dôsledky sú prakticky žiadne. Lebo v tom prvom prípade sa premietnu tie pripomienky, pokiaľ ich predkladateľ akceptuje, do návrhu zákona, tak to už potom ide upravené do poradných orgánov vlády, do vlády a do parlamentu. Tuto, no ako teoreticky sa to môže premietnuť do stanoviska vlády, ale priame dopady, dopady nie sú žiadne.
Pán poslanec Baláž sa tak tešil, že však je to poslanecký návrh a aká je k tomu obsiahla diskusia. No ale opäť, to je zásadný rozdiel, že je diskusia v médiách a televízie organizujú diskusie a politici tam veselo diskutujú a nejaké organizácie píšu stanoviská do médií, ale čo z toho? Medzirezortné pripomienkové konanie je cesta, ako normálnym spôsobom ovplyvniť a legitímnym spôsobom ovplyvniť znenie zákona, lebo napíšete, chceme to takto upraviť, a ten predkladateľ sa s vami baví, nie, neakceptujem vašu pripomienku, lebo, alebo dobre, tak bavme sa, bavme sa o tom. Mediálne debaty nemôžu nahradiť tú debatu, ktorá je v rámci pripomienkového konania.
Zazneli tu pochybnosti, a teda aj v médiách, aj tuto v rozprave, že či ten návrh nie je diskriminačný, či to nedopadne ako v Poľsku a v Maďarsku, že bude v rozpore s právom v EÚ. Vy, ak som dobre počul, ste povedali, že nie, že ste si dali cez legislatívne odbory ministerstiev urobiť nejaké analýzy, ktoré tvrdia, že je to v poriadku. No, a je to poslanecký návrh zákona. Poslanci si dali na ministerstve urobiť, urobiť analýzy? To ja keď ako opozičný poslanec prídem na nejaké ministerstvo, že aby mi spracovali nejakú analýzu, tak to pre mňa ministerstvo urobí? Tak to je teda zvláštne, zvláštne využívanie pracovníkov ministerstiev na v podstate politickú, politickú agendu politických strán a poslancov. Tak budem sa musieť o to pokúsiť, že či budú rovnaký prístup uplatňovať aj k opozičným poslancom ako k vládnym. A to nehovorím preto, že by som túžil, preto, aby nejaké ministerstvá posudzovali moje návrhy alebo mi radili, ale pretože opäť je to vec, ktorá len potvrdzuje, že je to obchádzanie normálneho legislatívneho procesu.
No a nakoniec vec, ktorá je zvláštna. Veľmi často sú nejaké návrhy, ktoré sa týkajú ekonomiky alebo sociálnych vecí, ktoré vnímajú trebárs ako dobré zamestnávatelia, ako zlé odbory alebo naopak. Ale vy ste predložili návrh, ktorý je fascinujúci v tom, že vlastne zjednocuje týchto tradičných oponentov, že tento návrh deformuje a kazí podnikateľské prostredie, a preto sú proti nemu podnikatelia, zamestnávatelia.
A zároveň je to návrh, ktorý povedie k zvýšeniu cien potravín a potenciálne možno ohrozí príjmy zamestnancov, zamestnancov tých reťazcov, lebo to môže byť tiež spôsob, akým, akým si to budú tie reťazce kompenzovať, že teda nielenže budú zvyšovať ceny, ale že, nebudú asi znižovať, ale budú menej zvyšovať, zvyšovať mzdy svojim zamestnancom. Čiže proti sú aj odbory, stanovisko príslušných rezortných odborov je negatívne, a proti, a teda negatívny dopad bude, bude aj na spotrebiteľov.
Takže je to veľmi zvláštny typ populizmu, lebo populizmom sa tvária politici, že robia ľuďom dobre, a vy im idete zvýšiť ceny potravín. Tak ja by som sa chcel spýtať, že naozaj či to garantujete, lebo je to veľmi nebezpečné. Akékoľvek zvýšenie bude, bude cien potravín, tak darmo sa budete vyhovárať, bude to vnímané tak, že vy to máte svojou daňou z jedla na svedomí.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.