35. schôdza

Áno, ďakujem pekne. Áno, presne, my sme nad tým premýšľali, či naozaj dať tam nejaký pevný termín, ale na druhej strane ho dáme teraz možno 1. august a naozaj možno už budúci rok bude také teplo, že to bude lepšie robiť skorej, a zase by sme robili nejaké veci, ktoré nie sú systémové a možno by sa zase menil nejak zákon. Tak preto sme sa rozhodli to riešiť týmto spôsobom, že tam dáme teda neobmedzené a nemyslíme si, že by to bol naozaj nejaký problém.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, budem krátky. Ja síce nie som vinár, ale myslím si, že aj to je dôsledok tých klimatických zmien, ktoré stále tu obmieňame. Ja som si ani neuvedomil, že nieže iba posúvame možnože nejaké rozšírenie severnej hranice živočíchov a rastlín, ale, samozrejme, aj dobu dozrievania našich produktov, respektíve poľnohospodárskych plodín, ktoré tu máme. A to prakticky vyzerá, že nás neminie a do budúcna vyzerá, že budeme tu možnože aj kivi a neviem čo všecko pestovať ako bežné nejaké naše slivky alebo niečo také. Takže berte takto, že toto beriem, že áno, je to ústretovosť asi a možnože aj pomoc nejakému tomu podnikateľskému prostrediu, ktoré v tejto našej brandži stále nejako krváca a nemá nejakú šancu. Samozrejme, tých špekulantov sa nájde stále, obídeme to hocikedy, keď chceme, ale myslím si, že to, že to nebudeme limitovať nejakým dátumom, myslím, že aj má svoju logiku.
Takže ďakujem pekne a tiež budem hlasovať za. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ešte raz všetkým dobrý večer. Návrh je jednoduchý, prináša slobodnejší výber veku odchodu do dôchodku. Ten návrh je strednodobo rozpočtovo neutrálny, to znamená, človek môže odísť do predčasného dôchodku skôr napriek tomu, že riadny sa bude posúvať, a skôr znamená vo veku 60 rokov, ale znamená to aj to, že sa mu adekvátne tento dôchodok zníži.
Nepredkladáme ústavný zákon, ale zákon jednoduchý preto, lebo nemôžme predpokladať, nevieme predpokladať, nevieme, nemáme istotu, ako sa bude spoločnosť meniť, a teda môže sa stať, že s tou hranicou niekedy v budúcnosti bude treba hýbať. Toto sú aj veľké rozdiely oproti tomu zákonu o zastropovaní veku odchodu do dôchodku, to znamená udržateľnosť verejných financií a to, že to nie je ústavný zákon. Predčasné dôchodky v zahraničí sú najčastejšie v intervale 2 až 5 rokov, ale našli sme, myslím, krajinu, kde sa, kde je možné odísť aj desať rokov pred vekom riadneho odchodu do dôchodku.
Zatiaľ toľko, ďakujem za pozornosť.

Dobrý večer prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1176, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1229 z 1. októbra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Oceňujem tento návrh, pretože znamená spružnenie spôsobu, kedy, ako môže občan ísť do dôchodku, kedy môže začať čerpať dôchodok. Máme tu už dlhodobo inštitút predčasných dôchodkov. Samozrejme, vyvíjal sa tento systém, boli tu určité zmeny.
Ja keď si dobre pamätám, tak v roku 2004 to začalo vlastne tak, že predčasné dôchodky bolo možné čerpať bez nejakého vekového ohraničenia, však áno. Len tam vždy bola tá hranica, že priznaný predčasný dôchodok po jeho penalizácii, po tom krátení, ktoré sa za celú históriu nezmenilo, to znamená, za každých začatých 30 dní chýbajúcich do dosiahnutia riadneho dôchodkového veku sa seklo pol percenta z vypočítanej sumy. Čiže tá penalizácia je stále rovnaká už 14 rokov, no ale tá hranica veku tam jednoducho nebola. Čiže ak po tej penalizácii vyšiel dôchodok vo výške aspoň 1,2-násobku životného minima, tak mohol byť priznaný aj v päťdesiatke, hej, keď niekomu to tak vyšlo. A tak to skutočne aj fungovalo. Boli prípady, kedy sa päťdesiatnici takto dostali na predčasný dôchodok. No a malo to negatívny ohlas, pretože tí päťdesiatnici začali poberať nejaký 250-eurový predčasný dôchodok, nebola to asi nejaká zásadná suma, ale oni ďalej veselo pracovali. Hej? Čiže ešte 10 – 12 rokov pracovali, čím si na druhej strane zase tú sumu dôchodku vylepšili, no a celých tých 10 – 12 rokov ten dôchodok vlastne v každom prípade mali a posudzovalo sa to vlastne tak, že takto sa odčerpávajú zdroje zo Sociálnej poisťovne.
Jedného pekného dňa, už si nepamätám kedy, teda prišiel návrh, aby sa do predčasných dôchodkov dalo ísť najskôr dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku, odvtedy to takto funguje. A potom ešte prišiel návrh, ten bol neviem, či za našej vlády, tuším, že áno, zamedzil sa súbeh poberania príjmu, z ktorého by bol občan dôchodkového poistenia, a vyplácania predčasného dôchodku. Čiže v prípade, že poberateľ predčasného dôchodku začal znovu pracovať a byť dôchodkovo poistený, napríklad v nejakom zamestnaní, tak vlastne sa mu predčasný dôchodok prestal vyplácať. No, takže v stručnosti nejaká malá história zmien, ako to fungovalo od roku 2004. No myslím si, že sme sa skutočne posunuli niekde úplne, úplne inde.
Doba sa zmenila a aj v kontexte tej diskusie, ktorú priniesol SMER a SNS, zastropovanie dôchodkového veku, čo je teda veľmi jednoduché riešenie, kde sa nepozerajú predkladatelia ani doľava, ani doprava, skrátka sú zamantrovaní tým, tou predstavou, že dôchodkový vek sa predsa nemôže zvyšovať donekonečna. Ľudia na to veľmi počúvajú, čiže, samozrejme, že prečo predkladatelia tento návrh dali. Takto sa dá pekne, lacno zvýšiť popularita u voličov. No ale s nejakou tou politickou zodpovednosťou to akosi nemá nič spoločné.
Dôkazom toho je aj dosť tvrdé stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je zo zákona zriadená preto, aby strážila aj nás politikov, viď dlhová brzda. Škoda, to ma nenapadlo, ako možno komentovať, včera, keď sme to zastropovanie dôchodkového veku preberali, ale škoda, vtedy ma to nenapadlo pripomenúť. Škoda sa stala vtedy, keď sa prijímal zákon o dlhovej brzde, pretože ten zákon je dobrý. Bráni vláde, nech už je, aká chce, rozhadzovať peniaze a jednoducho musí zodpovedným spôsobom strážiť deficit štátneho rozpočtu, čo sa aj relatívne darí ministrovi financií Kažimírovi, čo treba oceniť z tohto pohľadu.
Len chybou toho zákona o dlhovej brzde je, že v tom zákone nemáme aj akúsi; ježíš, teraz ma to napadlo; dôchodkovú brzdu, resp. nemáme tam inštitút, ktorý by zabraňoval vytvárať akési skryté dlhy do budúcnosti, lebo ten skrytý dlh vlastne spočíva v tom, že ak my vieme podľa demografického vývoja, podľa nastavenia parametrov dôchodkového systému, že sa blíži doba, kedy to súčasné nastavenie nebude vyhovovať a vzhľadom na demografický vývoj začne Sociálna poisťovňa kolabovať a bude si žiadať jej chod to, aby boli splnené záväzky, ktoré štát má voči dôchodcom, bude si žiadať zvýšenú dotáciu zo štátneho rozpočtu, tak tým vlastne ten štátny dlh, ktorý treba sanovať jednoducho, keď to raz zákonom o sociálnom poistení a dokonca ústavou takto bude nariadené, tak ten, ak my vieme ten budúci dlh aspoň trošku odhadnúť, tak my skrátka nemôžeme pripustiť, aby takýto budúci dlh vznikal.
Čiže jedna vec je ten reálny dlh, ktorý vieme presne zmerať presne v tento deň a ktorý stráži samotná dlhová brzda, ale druhá vec je takýto skrytý dlh, ktorý nezodpovedným nastavením dôchodkového systému jednoducho môžeme generovať pre budúce generácie. A toto by bolo, toto by malo byť v ideálnom prípade takisto súčasťou zákona o dlhovej brzde, lenže, bohužiaľ, nie je, pretože koho by vtedy v roku 2011 napadlo, že aj takýto problém sa tu skrátka raz vynorí. Koho by to napadlo v kontexte napríklad skutočnosti, že v lete 2012 samotný SMER prijal a presadil predlžovanie dôchodkového veku naviazané na dobu dožitia? Koho by to napadlo, že odbory budú zrazu robiť nejaké podpisové akcie a referendá, keď podľa slov ministra Richtera, ktoré tu povedal, myslím, včera, predsa na tripartite sa to odsúhlasilo, čiže odbory v roku 2012 súhlasili s tým, aby sa dôchodkový vek predlžoval, a zrazu prídu odbory s agendou zastropovania dôchodkového veku a zrazu politická strana SMER, ktorá v roku 2012 zaviedla predlžovanie dôchodkového veku, príde, naopak, s úplne protichodným návrhom na zastropovanie.
No, venujem sa, prepáčte, príliš tomu zastropovaniu nešťastnému, ale nedalo mi to. Chcem sa vrátiť k podstate.
My sa tu nebavme o nejakom zastropovaní, my sa bavme o tom, aby sme občanom šikovným spôsobom umožnili skorší odchod do dôchodku tak, aby sme ponúkli rôzne nástroje, z ktorých si ten občan vyberie, respektíve aby boli dané konkrétnymi okolnosťami, ako on pracoval, v akom povolaní bol. Svojím spôsobom tie bývalé pracovné kategórie baníkov a podobne mali svoj zmysel, aj keď ako komunistický výmysel tiež to možno v prvom rade kritizovať a nie chváliť, ale mali svoj zmysel v tom zmysle, že umožňovali baníkom skorší odchod. Rešpektovala tá spoločnosť, že to povolanie je jednoducho ťažké a že horšieho povolania z hľadiska poškodenia zdravia, chorôb z povolania snáď niet na svete. Čiže boli zvýhodnení skorším odchodom do dôchodku, lebo to vlastne logicky bolo aj správne. Čiže my hľadajme mechanizmy, ako umožniť ľuďom skorší odchod do dôchodku, ako diferencovať medzi tým, kto, ako sa hovorí, už má zajtra umrieť na tej výrobnej linke, už nemôže ďalej pracovať, hoci ešte je relatívne mladý, a diferencujme medzi možno človekom, ktorý pracuje v teple kancelárie celý život a u neho zrejme nejaké skolabovanie za počítačom nejak veľmi nehrozí.
No takže ak jednou z ciest je spružnenie predčasných dôchodkov, treba to privítať. Ja tam vidím aj ďalšie možnosti. Aj minister Richter vidí ďalšie možnosti, volá ich preddôchodok. To znamená napríklad čerpanie úspor v treťom pilieri ešte skôr, ako začne ten samotný klasický či už dôchodok, alebo predčasný dôchodok. Takže aj to je svojím spôsobom dobrý nápad.
Ja, samozrejme, musím ešte raz pripomenúť, že máme tu druhý pilier, kde sa dajú urobiť ešte zlepšováky. To, čo je tam teraz, je v mnohých veciach dobré, ale v mnohých veciach nie. A keď sa vrátim k tretiemu pilieru, pýtam sa, prečo tu nikoho nenapadlo zaviesť indexové fondy aj v treťom pilieri, zvlášť po tom, ako päťročná skúsenosť ukázala, že skutočne to vynáša sporiteľom? Ale tretí pilier nevynáša. Tretí pilier, kolegovia zo SMER-u, vy veľmi radi, pán Tomáš tu nie je, prepáčte, takže musím sa obracať na vás (povedané s pobavením), ktorí držíte zástavu, vy teda veľmi radi útočíte na to, že druhý pilier nie je výnosný. Ale keď už teda útočíte, tak si v tých útokoch spomeňte aj na tretí pilier, aj ten si zaslúži prefackať.
Tretí pilier je ešte menej výnosný ako druhý. Tam tie výnosy sú naozaj negatívne, pretože výška poplatkov, ktoré sú tam omnoho vyššie ako v druhom pilieri, je tak nastavená, že ten symbolický výnos pri investovaní do nejakých konzervatívnych nástrojov je naozaj nižší ako to, čo si zoberie dôchodková spoločnosť, a žiadny mechanizmus, ktorý by tomu nejako bránil, tam skrátka nie je. Tretí pilier zostal kdesi zabudnutý, ako od macochy a dlhé roky sa vlastne nič poriadne s ním nerobí, nerieši. Pričom prvá vec je, znížiť tam poplatky treba, ten majetok, ktorý tam je naakumulovaný, je dostatočne veľký na to, aby pri pätinovej výške poplatkov tie správcovské spoločnosti mali príjem na to, aby to vedelo fungovať aj s ich ziskom. No a hlavne tam treba zaviesť indexové fondy. My takýmto spôsobom, že to neriešime, ukrácame tých ľudí a je ich tam veľmi veľa. Je ich tam veľmi veľa. My ukrácame týmto spôsobom tých ľudí o milióny, o stámilióny, ktoré mohli mať na výnosovej strane, ale jednoducho nemajú.
Ďalšia vec je daňová podpora tohto de facto dobrovoľného sporenia. Neviem, či ste si toho vedomí, ako to funguje, ale tá daňová podpora je veľmi symbolická na strane toho občana do výšky 180 eur a viac nič, hej? No, lebo šetríme ako štátna kasa, ako šetríme. Lenže keď na jednej strane povinné odvody do Sociálnej poisťovne sú v plnej výške odpočítateľnou položkou od základu dane, prečo takto nefunguje aj príspevok zamestnanca do tretieho piliera? Ja by som bol rád, keby akýkoľvek príspevok na dôchodkové sporenie, poistenie, či je to druhý pilier, ktorý sa dal platiť dobrovoľne svojho času, a prečo sa k tomu nevrátiť, aby tam bolo to oslobodenie, prečo tretí pilier nie je v plnej výške daňovo odpočítateľnou položkou? Veď má to tú istú funkciu. To sú peniaze, ktoré ten sporiteľ odkladá na sta-ro-bu. Tak ako si platí povinné poistenie, tak si platí dobrovoľné poistenie v druhom, v treťom pilieri, a my mu tú daňovú výhodu tam nedávame. A pritom rovnako si z toho bude čerpať dôchodok. On to nemôže si zobrať len tak kdesi v päťdesiatke a ísť na dovolenku za tie peniaze. Takisto v prípade zamestnávateľa, ktorý prispieva do tretieho piliera. Tam je len sčasti istá daňová úľava z pohľadu toho zamestnávateľa, ale nie v plnom rozsahu nejakej, nejakých vyšších príspevkov, ktoré by potenciálne ten zamestnávateľ bol ochotný dať.
Tretí pilier je veľmi dôležitý tým, ako funguje v zahraničí, v iných štátoch. My na to zabúdame. U nás to v podstate ako keby neexistovalo. A to je pritom spôsob, ako dokážeme zlepšiť dôchodky, ako dokážeme nastaviť systém tak, aby tí ľudia mohli odchádzať na dôchodok skôr, pretože im to môže pomôcť.
Ďalej. My málo uvažujeme o tom, keď sa bavíme o tom, že 55-roční podľa ankety sa cítia chorí. No, ja sa tiež cítim chorý, nechcem hovoriť, aké mám diagnózy, mám 53, tiež sa cítim chorý, ešte chorejší ako ten, ktorý to napísal v tej ankete, sa cítim a tiež by som rád poberal nejakú dávočku. Nuž tak, keď sa tak cítim taký chorý, tak prečo mi neumožniť povedzme nejakou formou poberať nejaký ani nieže predčasný dôchodok, ale nejakú možno 100-eurovú dávku, ktorou sa vylepší môj skromný príjem v tomto zamestnaní, lebo ten plat sa tu nezvyšoval už desať rokov, hej?
No prepáčte, že si robím srandu z jedného, z druhého, z tretieho, ale mnoho vecí v našom štáte nefunguje moc dobre a ako keby sme spali. Veď sa zobuďme! Skrátka ten dôchodkový systém urobme moderný, tak aby bol pružný, aby bol konfigurovateľný podľa potreby užívateľa, tak ako si nakonfigurujete windows v počítači, tak si, nech si ľudia nakonfigurujú, možno im nejaký poradca pomôže, nech si nakonfigurujú, ako ten ich dôchodok bude vyzerať, či vyštartujú v päťdesiatke, či v sedemdesiatke, či využijú túto formu alebo tú formu, baník nech to má inak, ako má účtovník alebo poslanec. Tie možnosti tu sú, len rozmýšľajme, robme to.
Čiže opakujem ešte raz, vítam, vítam tento návrh, lebo je to malý krok pre človeka, ale veľký pre ľudstvo, či jako to bolo o tom Mesiaci. Hej? Takže len tak ďalej, kolegovia, len tak ďalej. Zabudnime na dôchodkové stropy, lebo dôchodok je zlé zastropovať a dôchodkový vek zastropovať, to je ešte horšie. Kto chce, nech pracuje, kto chce, nech ide skôr do dôchodku. A hľadajme spôsoby, ako to urobiť reálne pre ľudí zaujímavo, lebo my tu slúžime ľuďom, ani nie Sociálnej poisťovni, ani nie štátnemu rozpočtu, ale na druhej strane musíme zase rešpektovať určité pravidlá. Ten štátny rozpočet tu nemôžeme rozflákať ani rozpočet Sociálnej poisťovne, musíme sa správať zodpovedne.
Mimochodom, tento návrh je napísaný skutočne zodpovedne, pretože je bez nejakých negatívnych dopadov kvôli tomu kráteniu, ktoré tam stále zostáva, na ktoré ste nesiahli. Takže je to skutočne zlepšovák. Treba to podporiť. Ja budem hlasovať určite za.
Ďakujem.

224a.
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, tak trošku ste ma vyzvali, aby som zareagoval, hoci necítim sa byť expertom na túto tematiku, ale trochu vás pokritizujem v dobrom, že očakával som, že sa budete viac venovať tomuto konkrétnemu návrhu, ktorý tu bol predložený. Veľa ste sa venovali druhému pilieru a zastropovaniu odchodu do dôchodku. Očakával som, že skôr sa vyjadríte k tomuto bodu, ktorý je predložený, aký to bude mať práve dopad na toho sporiteľa, resp. dôchodcu, ktorý odíde skôr do dôchodku, že si vyberie termín odchodu, aký to bude mať dosah na človeka, ktorý je sporiteľom napríklad v druhom pilieri, aký to bude mať dosah na takéhoto človeka, ktorý sporí v treťom pilieri a tak ďalej a tak ďalej. Čiže priznám sa, toto mi chýbalo vo vašom vystúpení a je to škoda, pretože možno by ste ma aj presvedčili, že by som uvažoval nad skorším odchodom do dôchodku, ale, ale (povedané s pobavením), samozrejme, že to myslím teraz trošku humorne, ale toto som čakal, že viac rozoberiete.
A čo sa týka toho tretieho piliera, áno, ja myslím, že s tým sa dá súhlasiť, hovorím osobný názor, že posilniť tretí pilier aj, aby bol výnosnejší.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som mal skôr otázku a komentár v tom zmysle, že dnes teda hnutie OĽANO zverejnilo tiež nejaký návrh, ktorý smeruje k tej idei, ktorú ste aj vy spomínali, že ak sa niekto cíti opotrebovaný životom v práci už v päťdesiatke alebo v päťdesiatšestke, takže nech ide, že možno taká otázka, že čo hovoríte na to, také že 40-ročné obdobie na to, že je nejaké teda minimum, tých 40 rokov odpracovaných, a potom nech si človek zvolí, akou formou chce ísť do dôchodku, že či by ste s tým možno návrhom mali, mali problém.
Z hľadiska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť títo ľudia, aj s nimi sme to diskutovali, by to nevideli ako nejakú tragédiu pre verejné financie a považujú to, aj INESS bol prítomný na tom stretnutí, za nie úplne nerelevantný nápad. Tak v rámci tej flexibility možno nejaká reakcia aj na tento návrh.
Ďakujem.

Tak v rámci tých dvoch minút budem reagovať prednostne na pána kolegu Marosza. No, mne sa to pozdáva, aby sme ustúpili v tom definovaní nároku z toho požadovania dosiahnutia veku, lebo vek možno nie je príliš najobjektívnejší. Niekto je v 63 rokoch plný sily, niekto je skutočne opotrebovaný, zničený a niekto sa ho nedožije vôbec. Ale počet rokov dôchodkového poistenia, to znamená, akú zásluhu som si vytvoril, ako dlho som do toho systému prispieval, to je niečo, čo je dosť objektívna záležitosť. A ak niekto prispieval len 30 rokov, tak, prosím pekne, nech si nerobí také nároky ako ten, kto prispieval 40 rokov alebo dokonca 45, možno 50.
Druhá vec je, že ono toto trošku aj sedí. Tí, ktorí majú nižšie vzdelanie, a teda už po strednej škole povedzme začnú pracovať, v 18, 20 rokoch, tak zrejme skôr sú v tých manuálnych, fyzicky náročnejších povolaniach a je, myslím, aj istým spôsobom preukázané, že aj žijú, dožívajú sa kratšieho veku, bohužiaľ. Čiže ten dôchodok si užívajú menej. Skôr zomierajú, žiaľ. Čiže keby to bolo nastavené na dobu dôchodkového poistenia príklad 40 rokov, tak vlastne ten, kto začne pracovať ako 20-ročný a celý ten svoj ďalší život pracuje, tak v šesťdesiatke by mal nárok na dôchodok. Vysokoškolák, ktorý začne pracovať ako 24-ročný povedzme, tak v šesťdesiatich štyroch. Ale on zrejme taký opotrebovaný, fyzicky zničený naozaj nebude. Čiže jemu by to nemuselo až tak vadiť. Čiže je to zaujímavá myšlienka, treba s ňou pracovať ďalej.

Len veľmi krátko. Chcel som zareagovať na to, čo hovoril Jožo Mihál o tej špeciálnej dlhovej brzde, dôchodkovej brzde. Podľa mňa je to dobrá vec, síce v dlhovej brzde sú tie ukazovatele dlhodobej udržateľnosti, ale zviditeľniť tú dôchodkovú brzdu by sa zišlo, aby sa tu nešermovalo tými neudržateľnými nápadmi.
Tiež ma zaujalo to, čo hovoril pán Marosz, že tou cestou by sa dalo zrejme ísť.
A na záver chcem povedať, že ďakujem Jožovi Mihálovi za jeho vstup do rozpravy aj za jeho komentár, tie slová, že, keď spomenul, že je to niečo ako pristátie na Mesiaci, tak to beriem ako s troškou humoru. Nie je to určite tak, ale napriek tomu verím, že ten zákon pomôže, ten návrh pomôže, a teda dovoľujem si vás požiadať o jeho podporu.
Ďakujem za pozornosť.

Tak je ti zase ďakujem za poďakovanie, ale poviem tak na svoju adresu, že vzhľadom na čas, 19.39, priznám sa, že už som značne z formy takto vo večerných hodinách, takto večer už robím niečo iné ako nejaká snaha o rozumnú diskusiu, to už mi moc nefunguje, lebo teda mám ten zlý zdravotný stav, mimochodom, ako 53-ročný a zaslúžil by som si ísť na odpočinok.
No ale, ale chcem povedať, že my by sme sa mali zamyslieť skutočne nad otvorením zákona o dlhovej brzde. My v SPOLU – občianska demokracia sme o tom začali diskutovať snáď pol roka dozadu, toto sa nám ako prvé zjavilo ako nápad, keď sme počuli o tom návrhu na zastropovanie dôchodkového veku, že treba tu skrátka zaviesť mechanizmus, objektívny mechanizmus v podobe zákona, ktorý by skrátka zabránil populistom, populistickým politikom chodiť sem so zákonmi, dokonca ústavnými, ktoré vytvoria skrytý dlh pre budúce generácie. S touto myšlienkou treba niečo urobiť a pretaviť ju do konkrétnych paragrafov.
A druhá vec teda je skutočne tá, že u nás my pracujeme pomaly ale isto na dosť komplexnom návrhu, ako by ten odchod do dôchodku mal vyzerať. Čiže pre mňa toto všetko, čo sa tu bavíme, sú tiež impulzy, ktoré pozorne počúvam vrátane toho zastropovania dôchodkového veku. Kolegovia, zase si nemyslite, že ja vás a priori odmietam, že neviem čo. Ono to niečo do seba má, len to treba urobiť inak. Len to treba urobiť inak, nie takto, ako to robíte vy. Takže zatiaľ.