35. schôdza

Netelefonujem. Ďakujem pekne. Nakoľko ide o totožný návrh zákona, ako predkladá OĽANO, tak budem veľmi stručný.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je skrátiť dĺžku praxe advokátskeho koncipienta z piatich na tri roky. Súčasne platná päťročná prax advokátskeho koncipienta sa javí ako neopodstatnene dlhá až diskriminačná oproti iným významným právnickým profesiám. Napríklad u sudcu a prokurátorov je len trojročná prax s podmienkou pripustenia k justičnej skúške. De facto znemožňuje vykonávanie koncipientskej praxe absolventom právnických fakúlt pochádzajúcich z nízkopríjmových rodín, ktorí si nemôžu dovoliť financovať odbornú prax svojich detí po dobu zodpovedajúcu dĺžke ďalšieho plnohodnotného univerzitného štúdia. Navyše sa päťročná prax môže javiť ako neopodstatnená prekážka v prístupe k výkonu slobodného povolania pre ženy, ktoré práve v najcitlivejšom období, teda po ukončení štúdia na vysokej školy, chcú tiež plniť životnú úlohu matky a musia sa tak často na úkor prerušenia praxe advokátskeho koncipienta rozhodovať v prospech rodiny.
Tento zákon je pomerne jednoduchý. Dokáže uľahčiť výrazným spôsobom tento problém. Ja by som vás chcel, páni poslanci, poprosiť, samozrejme, o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám pekne. Pán navrhovateľ, poprosím vás, áno, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Dostálovi, nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, keďže ide o obsahovo zhodný návrh zákona, tak aj tá spravodajská informácia bude úplne identická. Čiže dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky požiadavky uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhuje určiť ako gestorský výbor, a navrhuje, aby návrh zákona prerokoval do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní s tým, že by bol pridelený výborom a boli určené lehoty v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto, ale o slovo požiadal pán navrhovateľ.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, keď Robert Fico na prelome rokov 1999 a 2000 zakladal stranu SMER, jedna z jeho kľúčových tém bola snaha o prilákanie mladých Slovákov zo zahraničia späť na Slovensko. Opakoval to do nemoty. Tak ako v tom čase bojoval za právny štát, proti privatizácii, tak bojoval za návrat Slovákov zo zahraničia naspäť domov - slovami.
A potom, keď sa dostal k absolútnej moci v roku 2012, jeho jednofarebná vláda hneď na začiatku volebného obdobia zvýšila koncipientsku prax pre budúcich advokátov z troch na päť rokov. Deklarovaným cieľom bolo zvýšenie kvality budúcich advokátov, ale skutočným výsledkom nebolo zvýšenie kvality, ale vyhnanie absolventov právnických fakúlt do zahraničia. Spočiatku do Českej republike, ale potom aj do iných štátov.
Po šiestich rokoch od prijatia tejto zmeny je teraz výsostne aktuálne položiť si základnú otázku: splnil účel alebo splnilo účel zvýšenie koncipientskej praxe alebo nesplnilo?
Slovenská advokátska komora hovorí, že právnické fakulty aj naďalej promujú veľký počet nepripravených absolventov. Ale je to vina tých študentov? Nie je náhodou problém kvalita škôl? A nie je náhodou problém kvantita týchto škôl? Kto prednáša, kto učí a kto skúša študentov na týchto školách? Koncipienti alebo dlhoroční advokáti a právnici?
Tento štát však nechce riešiť kvalitu škôl ani kvantitu škôl. Pokojne nech právnická fakulta vznikne v každom okresnom meste a v každej strediskovej obci. Tento štát radšej trestá absolventov. Takáto stratégia pomáha zakladateľom rôznych vidieckych vysokých škôl, pre ktorých je priorita zárobková činnosť, a nie výchova kvalitných študentov. Táto stratégia pomáha aj súčasným advokátom, pretože sa táto profesia stáva čoraz menej atraktívnou pre absolventov právnických fakúlt. Päť rokov nemôcť začať pracovať a žiť z minimálnych peňazí, takýto luxus si mnohí absolventi jednoducho nemôžu dovoliť.
Opozícia, ale aj Generálna prokuratúra, Protimonopolný úrad a mnohé inštitúcie už pred tromi rokmi, teda už pred šiestimi rokmi upozornili na tri hlavné riziká, že bude menej konkurencie, tým pádom vyššie ceny a tým pádom horšie služby. Teda presný opak toho, čo deklarovalo ministerstvo spravodlivosti pri predkladaní novely zákona v roku 2012.
Šesť rokov od zavedenia tejto zmeny sa dá skonštatovať, že nič pozitívne neprišlo. Najsmutnejšie ale na tejto diskusii je, že vláda nemá jediný argument pre nevrátenie trojročnej koncipientskej praxe.
Pozrime sa napríklad na argument - porovnanie koncipientskej praxe so zahraničím. Tu sa dá konštatovať, že absolventi slovenských právnických fakúlt sú oproti väčšine svojich kolegov v iných členských štátoch Európskej únie v nevýhode. Päťročná prax je len v štyroch krajinách Európskej únie: v Lotyšsku, Litve, Rakúsku a u nás na Slovensku. Vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ je to menej ako päť rokov.
Argument číslo dva. Porovnanie počtu advokátov so zahraničím. Niektorí hovoria, že na Slovensku máme priveľa advokátov. Tento argument tiež neplatí. Podľa portálu pravnenoviny.sk je Slovensko v štatistike počtu advokátov na počet obyvateľov na 18. mieste spomedzi 28 členských štátov EÚ.
A tretí argument, to je vzťah medzi dĺžkou koncipientskej praxe a kvalitou budúcich advokátov. Nuž, tu neexistuje žiadna štúdia, ktorá by preukazovala, že predĺženie koncipientskej praxe zvyšuje kvalitu budúcich advokátov. Inak by zrejme všade v Európe zvyšovali koncipientsku prax. Ale realita je presný opak. Ako som uviedol, okrem štyroch členských štátov EÚ v každom inom členskom štáte je koncipientska prax menej ako päť rokov.
Ako teda zlepšiť kvalitu absolventov? Stačí sa začítať do stanoviska Protimonopolného úradu, ktoré bolo publikované ešte pred šiestimi rokmi, keď jednofarebná vláda SMER-u predĺžila koncipientsku prax na päť rokov. Citujem: "Už v súčasnosti povinná dĺžka praxe je len jednou z podmienok pre výkon advokácie, ďalším je okrem iného aj úspešné absolvovanie advokátskej skúšky, pričom komora stanovuje požadovanú úroveň znalostí a vedomostí. Advokátski koncipienti v rámci prípravy na výkon advokácie takisto absolvujú aj vzdelávacie semináre, pričom ich obsah, úroveň a kvalitu môže takisto ovplyvniť komora. Zvýšenie požadovanej dĺžky praxe nežiaduco zvyšuje bariéru vstupu na trh budúcim advokátom a je krokom späť v rámci liberalizácie tohto trhu. Advokáti sú riadnymi účastníkmi hospodárskej súťaže a ako je vyššie uvedené, možno ich definovať ako podnikateľa podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže." Koniec citátu.
Dámy a páni, chcete pomôcť mladým ľuďom, chcete, aby mladí ľudia neutekali do zahraničia, ale aby žili a pracovali na Slovensku? Chcete, aby mladí Slováci, ktorí odišli do zahraničia, sa vrátili domov? Hlasovaním za tento návrh zákona pre to môžete niečo konkrétne urobiť.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Pán poslanec Baránik. Tak ako, pán poslanec Baránik?

Ďakujem. Ja sa prihlásim do rozpravy a potom poviem viac. Ďakujem.

Dobre. Pán poslanec Budaj.

Iba faktickou chcem podporiť túto myšlienku. Skutočne je veľmi správne, ak opozícia síce pripomenie, že Robert Fico v čase samovlády mal obrovské možnosti naozaj obrátiť dovtedajšie, dovtedajšiu situáciu, kríza už doznievala, končila, mohli sa naozaj presvedčivo pritiahnuť ľudia späť na Slovensko. Dožili sme sa aj za tejto vlády to, že boli skôr odrádzaní, pripomeniem známe granty, kauzu s grantami, kde nádejní mladí vedci sa dozvedeli, že vlastne uprednostnení sú znovu tzv. naši ľudia.
Ale vítam hlavne to, že vecným a pracovitým spôsobom sa predstavitelia opozície obracajú proste k tomu, ako problém vyriešiť, nie ako iba vystaviť vládu za jej zanedbanie kritike. Najakútnejší problém, ktorý Slovensko má, a nech mi ani kolegovia ekológovia nemajú za zlé, nie je vysychanie krajiny, nie je dopad meteoritu ani možno globálne otepľovanie, natoľko nie je porovnateľný ten problém s akútnosťou odchodu mladých, schopných ľudí do zahraničia. To je národná genocída schopných, inteligentných, talentovaných ľudí, ktorá prebieha pre apatiu súčasnej vládnej koalície voči kriminálnym prejavom a voči neschopnosti aj administratívne a politicky vytvoriť priaznivé podmienky pre talenty a pre schopných ľudí.
Tento návrh smeruje práve k týmto, použijem presne to slovo, "smerom", ktorým mal smerovať SMER, ale nesmeruje. To znamená, pomáhať, aby sa naozaj ľudia udržali na Slovensku.

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa k tomuto bodu do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa. Prihlásili sa dvaja páni poslanci: pán poslanec Baránik, pán poslanec Dostál.
Pán poslanec Baránik, nech sa páči, máte slovo.