35. schôdza

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Národná rada uznesením č. 1339 z 13. septembra 2018 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu schváliť - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci; odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v III. bode tejto spoločnej správy pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú uvedené pod bodom IV. spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 330 zo dňa 16. októbra 2018. Týmto uznesením výbor zároveň ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pani predsedajúca. Skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Najprv, ak dovolíte, pán poslanec, prečítam všetkých, ktorí sa písomne prihlásili. Za klub OĽANO pán poslanec Heger, za klub SAS pán poslanec Ivan, za klub MOST pani poslankyňa Sárközy a potom ako jednotlivci pán poslanec Mihál, pani poslankyňa Zimenová, pán poslanec Pavelka, pán poslanec Dostál.
A ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Baláž.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Andreja Danka, Radovana Baláža a Tibora Bernaťáka. V krátkosti odôvodnenie tohto nášho pozmeňujúceho návrhu.
V prvom bode nášho pozmeňujúceho návrhu upravujeme povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu a táto povinnosť sa bude týkať iba podnikov, ktoré majú viac ako 49 zamestnancov. Pre podniky s menej ako 50 zamestnancami bude poskytnutie tohto príspevku dobrovoľné. Taktiež zároveň pre získanie nároku na príspevok na rekreáciu na strane zamestnanca predlžujeme podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru z 12 na 24 mesiacov. V ďalšom bode navrhujeme na spresnenie tohto ustanovenia tak, aby z neho vyplývalo, že zamestnávateľ nemôže znevýhodniť zamestnanca, ktorý príspevok dostane, pretože o neho požiadal, v porovnaní so zamestnancom, ktorý o príspevok nepožiadal. V ďalšom bode navrhujeme v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby súčasťou pobytového balíka mohol byť aj celý rad služieb, ale nie je nevyhnutné, aby súčasťou tohto balíka boli aj stravovacie služby alebo iné služby. V ďalšom bode pozmeňujúceho návrhu navrhujeme upraviť okruh osôb, pri ktorých si zamestnanec môže uplatniť oprávnené výdavky.
A v nasledujúcich bodoch nášho pozmeňujúceho návrhu, tie sú v súvislosti s navrhovanými zmenami v čl. I, ktoré sa týkajú rekreačných poukazov v elektronickej forme, a navrhuje sa upraviť ustanovenie § 152a ods. 6 Zákonníka práce s cieľom zníženia administratívnej záťaže pre zamestnávateľov, pokiaľ ide o preukázanie oprávnených výdavkov na rekreáciu. Zároveň sa určuje, v akom termíne má zamestnávateľ uhradiť oprávnené výdavky zamestnanca a taktiež súčasne navrhujeme ustanoviť posudzovanie nároku, ak rekreácia začína v jednom kalendárnom roku a končí v inom kalendárnom roku, pričom je na zamestnancovi, aby sa rozhodol, akým spôsobom sa bude postupovať.
Teraz mi dovoľte prečítať samotný text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Radovana Baláža a Tibora Bernaťáka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1108.
Bod 1. V čl. II § 152a odsek 1 znie:
"(1) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených nákladov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.“.
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom, pani spravodajkyňa, navrhujem vyňať bod 5 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Bod č. 2. V čl. II § 152a ods. 3 sa slová „s porovnateľným“ nahrádzajú slovom "so".
Bod 3. V čl. II § 152a ods. 4 písmeno b) znie:
"b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky.".
Bod 4. V čl. II § 152a sa odsek 4 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby."
Bod č. 5. V čl. II § 152a odsek 5 znie:
"(5) Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa ods. 4 na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.".
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje vyňať bod č. 7 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Bod č. 6. V čl. II § 152a odsek 6 znie:
"(6) Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom sa rekreácia začala.".
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať bod č. 8 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
To je všetko, ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Baláž, no je to krok správnym smerom, že idete to zdobrovoľniť pre podniky do 50 zamestnancov. Škoda, že nemáte odvahu na ešte výraznejší krok správnym smerom, aby ste to spravili dobrovoľne úplne, lebo potom mi trochu uniká zmysel celého vášho návrhu zákona. Vytvárate tým v podstate nerovnaké postavenie pre zamestnancov podnikov do 50 a nad 49 zamestnancov, čiže ak chcete, chcete, že, chcete tým povedať, že zamestnanci v podnikoch do 50 zamestnancov majú menšiu potrebu rekreácie, ktorú im štát prostredníctvom tohto zákona chce zabezpečiť? Ja teda chápem, že je to spojené s nejakou administratívnou náročnosťou a treba odľahčiť, odľahčiť dobu navrhovanej záťaže, tie menšie podniky, ale to je nejaké veľmi zvláštne, lebo teda vy tvrdíte, že sú tu dve kategórie zamestnancov a jedni tú rekreáciu potrebujú a štát im na ňu bude prispievať a tí druhí tú rekreáciu nepotrebujú, štát im na ňu nebude prispievať prostredníctvom odpustenia daní a odvodov alebo zvýhodnenia, tak to by ma zaujímalo, ako sa s tým chcete vysporiadať. A potom aj ten bod vami nie celkom jasný, že zamestnávateľ nemôže zvýhodniť zamestnanca, ktorý príspevok nedostane, to znamená, že nemôže dať napríklad odmenu tomu zamestnancovi, nemôže mu dať nejaký iný benefit? Tým hovoríte, že vlastne nemôže odmeňovať, alebo si musí dávať pozor pri odmeňovaní aj na to, kto žiadal alebo nežiadal o rekreačný, rekreačný poukaz, aby sa náhodou nedostal do problémov, že porušuje tento zákon?

V zmysle rokovacieho poriadku požiadala o slovo pani spravodajkyňa.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Podávam v mojom vystúpení pozmeňujúci návrh spolu s pánom poslancom Bastrnákom.
Tento náš pozmeňujúci návrh odôvodňujeme tým, že rodičia často, aj keby chceli, sa kvôli pracovným povinnostiam nemôžu venovať svojim deťom každý deň počas školských prázdnin. Mnohí navyše ani nemajú na blízku nikoho z rodiny, komu by dieťa mohli zveriť v čase, keď oni musia byť počas prázdnin v zamestnaní. Najväčším problémom je to hlavne cez dvojmesačné letné prázdniny. S cieľom pomôcť rodinám preto navrhujeme, aby mohli byť príspevky zamestnávateľov na rekreáciu využité aj na úhradu výdavkov, ako na pobytové, tak aj na denné prázdninové tábory pre deti a ich zamestnancov. Už ustanovenia návrhu zákona, ktorý prešiel v prvom čítaní, umožňovali použitie príspevku aj na pobyty detí zamestnancov, muselo však ísť aspoň o dve prenocovania.
Do návrhu preto chceme doplniť aj možnosť ich použitia na denné prázdninové tábory, kde rodičia svoje deti ráno privezú a po práci si ich vyzdvihnú. Týkalo sa to detí, ktoré navštevujú počas školského roka základnú školu alebo 1. až 4. ročník osemročných gymnázií. Rovnako ako pri iných výdavkoch by boli oprávnenými len tie, ktoré sa použili na prázdninové tábory na území Slovenskej republiky. Rozšírenie možnosti využitia príspevkov na rekreáciu by okrem pomoci rodinám prinieslo aj rozšírenie a skvalitnenie ponuky prázdninových aktivít pre deti. Za dieťa zamestnanca sa v tomto prípade považuje nielen vlastné dieťa, ale aj dieťa, ktoré bolo zamestnancovi zverené do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, alebo dieťa, ktoré bolo zamestnancovi zverené do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, alebo iné dieťa, ktoré preukázateľne žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Prečítam pozmeňujúci návrh:
V čl. 2 v § 152a sa ods. 4 dopĺňa písm. c), ktoré znie:
"c) Organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom. Za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.".
Ďakujem pekne.

V rozprave teraz za klub OĽANO vystúpi pán poslanec Heger.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je zákon, ktorý otvára tému cestovného ruchu a tomu sa ja veľmi teším. Povedal som to aj v prvom čítaní a ja som v prvom čítaní tak možno viacej vymenoval pár takých vecí alebo atrakcií, ktoré na Slovensku máme a ktorým sa nejakým spôsobom nevenujeme a nechcem ich teraz vymenovávať, ale chcem poukázať na to, že naozaj je dôležité sa baviť o cestovnom ruchu, lebo ten na Slovensku naozaj veľmi silno pokrivkáva. A preto vítam akúkoľvek diskusiu, ktorá na túto tému je, pretože vidíme, že teda cestovný ruch podporovať treba, pretože nevyužívame potenciál, ktorý máme.
Avšak ja keď sa pozerám na tento zákon, tak vidím to naozaj ako takú možno 8., 9., 10. prioritu z hľadiska vecí, ktoré by trebalo urobiť a teraz by som chcel povedať kratučko, čo vidím ako dôležitejšie kroky a prečo si myslím, že v takom prípade takýto zákon by mal prísť podstatne neskôr, keď už budú urobené tie opatrenia, o ktorých teraz poviem.
Myslím si, že v prvom rade, keď sa pozrieme naozaj na bohatstvo či už historické a by som povedal pamiatok, ktoré na Slovensku máme, tak, tak naozaj sú to veľmi, veľmi veľké bohatstvo, avšak nedostatočne sa oňho staráme. Mnohé z nich chátrajú alebo sa vyslovene len udržiavajú, konzervujú v nejakom uzavretom stave. Toto je podľa mňa veľká chyba a tuto by mala ísť prvoradá priorita.
Ďalšia prvoradá priorita by mala byť do rozvoja atrakcií, pretože ak chceme sa naozaj pozrieť na to, aby cestovný ruch na Slovensku rástol, tak my musíme vytvoriť ľuďom priestor na to, aby chceli na Slovensku ten čas tráviť a aby bol ten čas zaujímavý. Čiže jednak máme tu bohatstvo, historické, ktoré treba rozvíjať, zveľaďovať. Po druhé, treba vytvárať na tých miestach, kde možno toto bohatstvo nie je v takom, v takej intenzite atrakcií, ktoré tých ľudí zaujmú, prečo chcú, budú chcieť tam prísť, pretože ak máme zaujímavé miesta, ľudia radi za nimi prídu, to je úplne prirodzené. Lenže my tie zaujímavé miesta, tie, čo máme, sú schátrané a iné zaujímavé miesta nemáme.
Ďalšia vec je, že infraštruktúra, ktorá vedie k týmto pamiatkam a k týmto zaujímavým miestam na Slovensku, je v zlom stave. Čiže určite treba vytvárať a budovať túto infraštruktúru, jednak či už infraštruktúru celkovo, či už sú to cesty I. triedy, ktoré, lebo však nie je všetko pri diaľnici, keď si tak povieme, čiže je dôležité naozaj budovať a skvalitňovať tie cesty I. triedy a o tom by tu mohli rozprávať ľudia, ktorí sa venujú doprave, o tom, ako vlastne tieto cesty nám čím ďalej viacej dostávajú na frak, keď to tak poviem slušne. Ďalšia dôležitá vec je rozvoj aj dopravy k týmto našim či už pamiatkam alebo atrakciám.
Čiže toto sú, ďalšia dôležitá vec, ktorá tu chýba, alebo respektíve sa deje veľmi pomaly, je rozvoj cyklociest. Toto je tiež jedna, jeden z prvkov, ktorý cestovný ruch výrazne potrebuje na to, aby sa rozvíjal. No a nehovoriac o tom, teraz vôbec práca na, by som povedal, reklame Slovenska v zahraničí, pretože tam potrebujeme naozaj, aby Slovensko malo omnoho posilnené tie kapacity v zahraničí, aby prichádzalo omnoho viacej zahraničných turistov na Slovensko počas celého roka, čiže nie iba v sezóne, pretože to je jeden z problémov, ktoré na Slovensku máme, že sezónnosť je pomerne vyťažená, časy mimo sezóny nie sú až tak vyťažené a na to tu narážame.
A toto sú tak stručne povedané teda priority, ktoré by mali predchádzať takémuto kroku, ku ktorému sa vy púšťate, pretože tento krok, do ktorého sa vy púšťate, má ambíciu ako keby podporiť ešte viacej tú naplnenosť, ale nerieši samotný, by som povedal, to prostredie toho cestovného ruchu, tak ako som povedal, že tí turisti dostanú síce podporu, pôjdu na Slovensko, ale zase len uvidia to, čo tu je. Zase len uvidia tie pamiatky, ktoré sú v zlom stave a podobne. Ale my, keď chceme zatraktívniť aj ten zážitok turistom, ktorí už na Slovensku budú, tak musíme investovať práve do toho, čo tu máme a rozvinúť to.
Teraz sa poďme pozrieť na tie cestovné poukážky. Veľmi dobrá poznámka bola aj od Ondra Dostála, ktorý vlastne poukázal na to, že naozaj tým, že sa tu začínajú veci opravovať, tak na jednej strane môže to byť také akože kvázi logické, že tak dobre, ideme to dať len tým nad 50. Len práve tie firmy, naozaj tí zamestnanci, keď sa na to pozrieme z pohľadu toho zamestnanca, tak tí do 50 si povedia, no tak ja teraz prídem za mojím zamestnávateľom a on mi povie nie. Takže som diskvalifikovaný. Tí, ktorí sú u zamestnávateľa nad 50, ten zamestnávateľ mu musí povedať áno, lebo bude zákonom viazaný. Takže zase tí ľudia to môžu cez tú svoju optiku brať tak, že aha, tak čo my sme, my sme niečo menej, prečo ja nemôžem mať na to nárok? To len poukazujem na to, aby sa, aby bolo jasne vidieť, že takéto zásahy potom spôsobujú rôzne pohľady a nálady, nehovoriac o tom, že napríklad živnostníci hovoria, že ale ja si to musím zaplatiť celé, lebo ja som aj zamestnávateľ aj zamestnanec. No áno, áno, to je presne o tom. Čiže zase tu budú také tri kategórie. Jedni, čo si to musia uhradiť celé, druhí, čo by to aj chceli, ale zamestnávateľ im to môže zamietnuť a tretí, ktorí, zamestnávateľ im to síce dá, otázka je, či tí ľudia budú na to mať.
Ďalšie je to, že ľudia, ktorí naozaj majú nízky príjem, tak si rozmyslia, či chcú ísť na Slovensku alebo v zahraničí. A teraz my ich ideme týmto nástrojom ako keby nútiť do podpory turizmu na Slovensku, čo opäť si myslím, že nie je dobrý krok. Je lepší krok vábiť ľudí a motivovať ich k tomu, ale nie vyslovene ich nútiť. Lebo keď ja im dám benefit, ktorý môže využiť len na Slovensku, tak ako keby ho nútim tú časť, ktorú, lebo on si musí na to prispieť. Ten zamestnanec si na to musí prispieť tou čiastkou 225 eur a to nie je zase malá čiastka, lebo ľudia, ktorí proste zarábajú menej, tak si dobre rozmyslia, kam na tú dovolenku pôjdu a nejdú na 2 - 3 dovolenky v lete, ale idú na jednu dovolenku v lete a v takom prípade si dobre rozmyslia, kam ju dajú. A keď chcú ísť do zahraničia, tak buď do toho zahraničia nepôjdu, lebo tuto majú nejaký benefit, alebo potom ten benefit nebudú vedieť využiť, lebo proste ten ich príjem a tie ich úspory ich nepustia.
Nehovoriac o tom, že neviem, ako to máte preverené, čo sa týka európskej legislatívy, že či je možné takúto podporu robiť len pre domácich, pre podporu domáceho turizmu, či to nemôže Európska únia nejakým spôsobom napadnúť, že ak teda by takýto benefit sa dáva, tak by mal byť použitý, uplatniteľný všade, lebo toto podľa mňa je jedno z miest, ktoré môže byť rizikové, ale to kladiem ako otázku. Vyslovene hovorím k tým jednotlivým technikáliam.
Ďalej obávam sa, aby to nedopadlo jako s 13. a 14. platmi, lebo keď sa pozerám na daňovú prognózu k 13., k 14. platom, tak vlastne aj za tento rok, za rok 2018 bol pôvodný odhad práve vplyvov alebo teda dopadov 13. a 14. platu rádovo okolo 35 miliónov. Nakoniec sa to upravilo na 2,4 milióna. Čiže je jednoznačne vidieť, že ten nástroj tých 13., 14. platov je dosť komplikovaný, ťažko uplatniteľný a preto ten nábeh je podstatne pomalší, ako sa očakávalo. Toto isté môže nastať aj pri samotných rekreačných poukazoch, o to viac, že sa to zvyšuje teraz na 24 mesiacov zamestnania. Čo tiež podľa mňa je diskriminačný prvok, lebo keď si zoberieme ten samotný fakt, že niekto až dva roky, teraz príde do zamestnania a ten prvý rok vlastne si nemôže ten benefit uplatniť. Hoci rok pracoval, tak nemá na to nárok, že, takže opäť delíme kategórie ľudí na viaceré. Tak chceme to tým ľuďom dať, alebo nechceme to tým ľuďom? Alebo respektíve chcete to tým ľuďom dať, alebo nechcete im to dať? Lebo ak im to chcete dať, tak im to dajte. Ak im to nechcete dať, tak tu nerobte okolo toho takých, také tanečky, keď to tak nazvem. Ale hovorím, to je na vašom rozhodnutí. Ja len poukazujem na tie, na tie samotné parametre.
No a teraz poďme sa pozrieť na to, jak som, čo som už vlastne avizoval, a to je tá samotná vyťaženosť, pretože aj podľa informácií od hotelierov a v cestovnom ruchu, tak hoteliérstvo zažíva už tretí rok dobré časy a sú v sezóne plne vyťažení. Čiže nemáme v Slovenskej republike na to kapacity, aby rapídne teraz v tej sezóne mohlo ešte byť viacej ubytovaných ľudí, čiže sa budú biť medzi sebou. Čo to môže spôsobiť? Automaticky ako bude väčší dopyt, ako je ponuka, vieme, čo to spôsobuje. Je tam, zvyšuje to ceny, lebo teraz ten hotelier, tí alebo tí, čo poskytujú ubytovanie, zrazu zistia, že aha, uchádza sa mi viacej, zdvihnem cenu, vyselektujem si tých, ktorých potrebujem, alebo ktorých chcem dostať, lebo vždy tých ľudí dostanem.
Tento poukaz automaticky nespôsobí, že ľudia pôjdu na dovolenku mimo sezóny. To je podľa mňa ten dôležitý prvok, lebo opäť, ak chceme dostať ľudí mimo sezóny oddychovať, tak buď im musíme dať dostatok financií na to, alebo musia byť zaujímavé atrakcie, kde si niektorí ľudia povedia, že dobre, tak v tej naj špičke, tam sa nebudem tlačiť, pôjdem tam mimo. Ale to, že niekomu dám poukaz, neznamená automaticky, že tí ľudia budú môcť, alebo že pôjdu, pôjdu mimo, mimo sezóny na dovolenku. Taktiež ľudia, ktorí pracujú v cestovnom ruchu, hovoria, že mali by sa skvalitniť, mala by, by sme sa mali zamerať na kvalitu služieb - a to je práve to, čo som aj hovoril -, teda služieb a jednotlivých atrakcií, ktoré na Slovensku máme, pretože tú máme nižšiu ako v Čechách alebo v okolitých krajinách.
Čiže to, že my teraz ideme podporiť práve týmito poukážkami ten cestovný ruch na Slovensku a ideme vlastne ako keby prikúriť do toho dopytu, ktorý už je v sezóne veľmi silný, tak to je podľa mňa práve to riziko, ktoré môže znamenať, že tie ceny nakoniec pôjdu v tej sezóne vyššie a v konečnom dôsledku na to doplatia ľudia, lebo budú mať drahšie pobyty. Po druhé doplatia na to aj zahraniční turisti, ktorí potom budú zvažovať, že či dajú prednosť Slovensku alebo zahraničiu a my dobre vieme, že na toto Slovensko doplatilo práve v prechode na euro, pretože pred prechodom na euro všetci tí malí poskytovatelia ubytovania v pohraničných oblastiach alebo aj v okolí Tatier a Spiša hovoria, že toto spôsobilo primárne úbytok, radikálny úbytok turistov a záujem turistov o tieto ubytovacie zariadenia alebo o toto ubytovanie a vôbec o návštevu Slovenska, pretože Slovensko sa výrazne stalo drahším, čiže tí zahraniční turisti, povedzme Poľsko, však keď si zoberieme Poľsko, tak za hranicami máme len 40 miliónový trh, ktorý je úžasný. Ak by sme z toho len čokoľvek si vedeli malé odkrojiť a dostať na Slovensko, tak nám to môže výrazne pomôcť v rozvoji tých ubytovacích zariadení, ktorých, teraz ako hovorím, v sezóne sú vyťažené, takže preto tá citlivosť na tú cenu je veľmi, veľmi dôležitá a ak toto spôsobí, že tá cena pôjde vyššie a tým pádom bude to, vlastne spôsobí ešte úbytok, tak je otázka, či to riešenie naozaj pomohlo tomu slovenskému turizmu.
Preto si myslím, že ak nejaké peniaze niekam smerovať, tak by sa mali smerovať do podpory práve toho predmetu cestovného ruchu, a to sú pamiatky, atrakcie. Pretože keď si zoberieme jednotlivé kalkulácie a teda obávam sa, že sa nenaplnia, ale ten dopad na štátny rozpočet bude rádovo okolo 60 miliónov ročne, čo neni malá čiastka, ktorú teraz ideme investovať do cestovného ruchu, ale keby sme ju nasmerovali naozaj do predmetu cestovného ruchu, tak si myslím, že by to generovalo väčšiu spokojnosť jednotlivých zákazníkov a zároveň by to mohlo naštartovať aj tú ekonomiku cestovného ruchu, ktorú tu tak nevyhnutne potrebujeme, pretože práve to je to odvetvie, ktoré tu ťahá za kratší koniec.
Tak preto si myslím, že toto riešenie malo prichádzať po tých krokoch ako možno nejaké šieste, siedme, ôsme v poradí, keby sme naštartovali tých prvých päť - šesť a potom by sme toto mohli dolaďovať. Ale prísť s tým ako prvým, nesplní ten efekt, ktorý má a preto si myslím, že je to nesprávne načasované v každom prípade. Nehovoriac o tom ešte... Koľko mám? Ešte mám dve minúty, tak asi to nechám na faktické. Tak to poviem vo faktických.
Ďakujem.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami na vaše vystúpenie. Teraz je otázka, je 12.59 hod., o minútu končíme. Necháme tie faktické poznámky až na popoludnie. (Reakcia z pléna.) No som presvedčená, pán Hrnko, pretože ja musím okamžite hneď teraz odísť. Ešte minútu tu s vami môžem sedieť a potom už musím okamžite odísť. Takže prepáčte mi, prosím, keby som mohla, tak zostanem, ale necháme tie faktické, dobre, na tú štrnástu hodinu, budeme pokračovať... (Reakcia z pléna.) Dobre, tak dobrú chuť vám želám.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)
=====